NÁVRH UZNESENIA o eskalácii napätia vo Varoshe po protiprávnom konaní Turecka a o naliehavej potrebe obnovenia rozhovorov
18.11.2020 - (2020/2844(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sergey Lagodinsky, Francisco Guerreiro, Thomas Waitz, Monika Vana, Gwendoline Delbos‑Corfield, Ernest Urtasun
v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0355/2020
B9‑0357/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o eskalácii napätia vo Varoshe po protiprávnom konaní Turecka a o naliehavej potrebe obnovenia rozhovorov
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018[1],
– so zreteľom na najnovšie správy Komisie o Turecku, konkrétne na správy Komisie o Turecku za roky 2019 a 2018,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a komisárky Ferreirovej o volebnom procese v komunite cyperských Turkov z 20. októbra 2020, na poznámky PK/VP na zasadnutí Rady pre zahraničné veci 12. októbra 2020 a na vyhlásenie PK/VP o Varoshe z 15. novembra 2020,
– so zreteľom na príslušné závery Rady a Európskej rady, a najmä na závery Rady z 1. októbra 2020 a závery Rady pre všeobecné záležitosti z 26. apríla 2004,
– so zreteľom na svoje uznesenia o rokovaniach Výboru pre petície z 23. septembra 2008[2] , 22. apríla 2009[3] a 13. februára 2018[4],
– so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), najmä na rezolúciu 550 (1984) a rezolúciu 789 (1992),
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN z 9. októbra 2020 (S/PRST/2020/9),
– so zreteľom na dohodu na vysokej úrovni z roku 1979 medzi vedúcimi predstaviteľmi oboch komunít na Cypre,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v roku 1974 po neúspešnom prevrate zo strany Grécka v snahe získať kontrolu nad ostrovom od bývalého prezidenta arcibiskupa Makariosa III Turecko reagovalo vyslaním vojenských síl na severný Cyprus, čo viedlo desiatky tisíc cyperských Grékov k úteku na juh a menší počet cyperských Turkov žijúcich na juhu Cypru k úteku na sever ostrova;
B. keďže po zásahu tureckej armády v roku 1974 bola Varosha, južná štvrtina mesta Famagusta s rozlohou 6 km², uzavretá a zostáva neobývaná pod kontrolou tureckej armády; keďže odvtedy sa Cyperčanom, ktorí boli nútení opustiť Varoshu, nedostalo pomoci a nemali možnosť vrátiť sa do svojich domovov;
C. keďže obe cyperské komunity vyjadrili svoj zámer dosiahnuť dohodu o presídlení legálnych obyvateľov Varosha v rámci dohody na vysokej úrovni z roku 1979, v ktorej sa zdôraznilo, že presídlenie Varoshe je zjednotenou cyperskou prioritou, že obe strany sú otvorené činom dobrej vôle a že OSN by mala zohrávať úlohu pri riešení tejto otázky;
D. keďže v rezolúcii BR OSN č. 550 (1984) považuje „sa pokusy o osídlenie akejkoľvek časti Varoshe inými ľuďmi než jej obyvateľmi považujú za neprípustné a vyzýva sa na presun tejto oblasti pod správu Organizácie Spojených národov“; keďže v rezolúcii BR OSN č. 789 (1992) sa tiež naliehavo vyzýva, aby sa „oblasť pod kontrolou mierových síl OSN na Cypre rozšírila aj na Varoshu“;
E. keďže bez ohľadu na uvedené rezolúcie BR OSN bola časť Varoshe jednostranne otvorená tureckou armádou v spolupráci s vedúcim predstaviteľom komunity cyperských Turkov Ersinom Tatarom; keďže turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan navštívil 15. novembra 2020 Varoshu, čo ešte zhoršilo už zvýšené napätie medzi Aténami, Ankarou a Nikóziou;
F. keďže v priebehu nedávnych volieb vedúcich predstaviteľov cyperských Turkov došlo k dramatickému nárastu zasahovania Ankary do vnútorných záležitostí cyperských Turkov; keďže nacionalistický kandidát Ersin Tatar, ktorý nesúhlasí s komplexným urovnaním cyperskej otázky založenej na dvojkomunálnej a dvojzónovej federácii, ako sa stanovuje v parametroch OSN, získal od Ankary silnú podporu a vyhral voľby;
1. zdôrazňuje, že situácia vo Varoshe je výrazným pripomenutím prebiehajúceho, dlhotrvajúceho nevyriešeného sporu a súvisiaceho rizika ďalšieho vystupňovania napätia medzi cyperskými komunitami, a je pevne presvedčený, že komplexné riešenie možno dosiahnuť len prostredníctvom dialógu a diplomacie a s priamou účasťou Cyperskej republiky a komunity cyperských Turkov na rokovaniach pod záštitou OSN;
2. rozhodne kritizuje rastúce zasahovanie Ankary do vnútorných záležitostí cyperských Turkov, ktoré vyvrcholilo jednostranným opätovným otvorením pobrežia Varosha a ktoré vyvolalo aj protesty v častiach komunity cyperských Turkov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad týmto jednostranným konaním, ktoré je v rozpore s príslušnými rezolúciami BR OSN; vzhľadom na to, že nedošlo k veľmi potrebnému obnoveniu dialógu a rokovaní o cyperskej otázke, vyzýva na zvrátenie tohto postupu a naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa zdržali jednostranných krokov a dodržiavali vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 20. októbra 2020;
3. konštatuje, že Cyperská republika naďalej považuje návrat Varoshe za základný kameň opatrení na budovanie dôvery s cyperskými Turkami vrátane spoločných podnikov zameraných na obnovu opusteného mesta;
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že predchádzajúce návrhy opatrení na budovanie dôvery, ktorých cieľom bolo odovzdanie Varoshe pod kontrolu OSN a opätovné otvorenie turecko-cyperského prístavu vo Famaguste, neboli úspešné; oceňuje miestne projekty, ako je projekt Famagusta Ecocity, ktorý vedú grécki i tureckí Cyperčania a ktorého cieľom je opätovné vybudovanie integrovaného, udržateľného a environmentálne zodpovedného mesta Famagusta, ktoré by podporovalo a zahŕňalo mierové spolužitie všetkých svojich obyvateľov;
5. výzva na konštruktívnu angažovanosť Cyperskej republiky a komunity cyperských Turkov s cieľom dosiahnuť komplexné urovnanie a znovuzjednotenie; zdôrazňuje a podporuje vyhlásenie PK/VP podporujúce obnovenie rokovaní pod záštitou OSN;
6. stojí pri komunitách cyperských Turkov i Grékov v ich úsilí o mier a stabilitu a vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala druhý ročný akčný program pomoci komunite cyperských Turkov zameraný na podporu projektov, ktoré podporujú zmierenie a zlepšujú infraštruktúru, ochranu životného prostredia a hospodársky rozvoj; požaduje najmä nepretržitú a zvýšenú podporu občianskej spoločnosti v komunitách cyperských Turkov i Grékov, a to tak prostredníctvom programu pomoci EÚ, ako aj štrukturálnejšie ako súčasť nového viacročného finančného rámca, najmä prostredníctvom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty;
7. naďalej plne podporuje komplexné riešenie tejto otázky v súlade so želaniami cyperského ľudu a znovuzjednotenie založené na dvojzónovej a dvojkomunálnej federácii s jedinou medzinárodnou právnou subjektivitou, jednotnou zvrchovanosťou a jednotným občianstvom a politickou rovnosťou medzi oboma komunitami v rámci OSN a v súlade s príslušnými rezolúciami BR OSN vrátane rezolúcie č. 550 (1984) a rezolúcie 789 (1992) a v súlade so zásadami, na ktorých je založená EÚ;
8. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby aktívne podporovala tieto rokovania a podporila výzvu generálneho tajomníka OSN a Bezpečnostnej rady OSN adresovanú obom cyperským stranám a garantom, aby urýchlene obnovili rokovania a urýchlene zvolali zasadnutie, ako sa dohodlo v novembri 2019;
9. žiada, aby toto uznesenie bolo preložené do turečtiny;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom EÚ, vedúcemu predstaviteľovi komunity cyperských Turkov a jej republikovému zhromaždeniu a prezidentovi, vláde a parlamentu Tureckej republiky.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2019)0200.
- [2] Ú. v. EÚ C 8E, 14.1.2010, s. 41.
- [3] Ú. v. EÚ C 184E, 8.7.2010, s. 12.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2019)0114.