Návrh uznesenia - B9-0360/2020Návrh uznesenia
B9-0360/2020
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o eskalácii napätia vo Varoshe po protiprávnom konaní Turecka a o naliehavej potrebe obnovenia rozhovorov

18.11.2020 - (2020/2844(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Katalin Cseh, Chrysoula Zacharopoulou, Olivier Chastel, Nathalie Loiseau, Nicolae Ştefănuță, Hilde Vautmans
v mene skupiny Renew

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0355/2020

Postup : 2020/2844(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0360/2020
Predkladané texty :
B9-0360/2020
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0360/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o eskalácii napätia vo Varoshe po protiprávnom konaní Turecka a o naliehavej potrebe obnovenia rozhovorov

(2020/2844(RSP))

 

 

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä uznesenia zo 17. septembra 2020 o príprave mimoriadneho samitu Európskej rady zameraného na nebezpečnú eskaláciu a úlohu Turecka vo východnom Stredozemí[1], z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom[2], z 27. októbra 2020 o situácii novinárov v Turecku[3] a z 8. februára 2018 o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku[4], z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018[5] a z 19. septembra 2019 o situácii v Turecku, najmä o pozbavení zvolených starostov úradu[6] a z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru[7],

– so zreteľom na svoju rozpravu z 9. júla 2020 o stabilite a bezpečnosti vo východnom Stredozemí a o negatívnych dosahoch jednostranných opatrení Turecka v regióne,

– so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella vrátane vyhlásenia z 20. októbra 2020 o volebnom procese v komunite cyperských Turkov a vyhlásenia zo 6. októbra, 13. októbra a 15. novembra 2020 o vývoji vo Varoshe,

– so zreteľom na závery príslušnej Európskej rady o Turecku vrátane tých z 1. a 2. októbra 2020,

– so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu z roku 1949,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Cyprus je čiastočne okupovaný Tureckom od vojny v roku 1974; keďže na Annanovom pláne OSN na znovuzjednotenie ostrova sa dohodli obe strany a v referende v roku 2004 ho predložili na hlasovanie verejnosti; keďže grécka komunita Cyperčanov hlasovala proti Annanovmu plánu 76 % hlasov, zatiaľ čo komunita tureckých Cyperčanov ho 65 % hlasov podporila; keďže Cyprus vstúpil do Európskej únie v roku 2004; keďže rozhovory o znovuzjednotení sa obnovili, pričom vedúci predstavitelia sa zaviazali k mieru na oboch stranách, ale od roku 2017 boli zastavené z toho dôvodu, že Turecko odmietlo stanoviť dátum konečného stiahnutia svojich jednotiek z ostrova;

B. keďže mesto Famagusta pred vojnou v roku 1974 vo veľkej miere obývali grécki Cyperčania; keďže mesto je teraz mestom duchov pod tureckou vojenskou kontrolou; keďže bývalí obyvatelia utiekli do južnej časti ostrova; keďže v rámci mierových rozhovorov bola v roku 2011 zriadená komisia na spracovanie majetkových nárokov bývalých obyvateľov, ktorá im umožňuje požiadať o úplnú reštitúciu alebo výmenu svojho majetku alebo o náhradu škody; keďže mnohí grécki Cyperčania od roku 2011 využívajú túto komisiu v rámci prípravy na znovuzjednotenie ostrova; keďže väčšina z nich požiadala o úplnú reštitúciu svojho majetku; keďže reštitúcie by sa mali vykonávať pod dohľadom OSN, nie Turecka;

C. keďže Turecko oznámilo na tlačovej konferencii, ktorú usporiadal 6. októbra 2020 turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan a následne vtedajší kandidát cyperských Turkov na prezidenta Ersin Tatar, opätovné otvorenie symbolického predmestia Varosha v meste Famagusta; keďže turecká armáda toto rozhodnutie potvrdila a 8. októbra 2020 ho sprístupnila verejnosti aj napriek medzinárodnému odporu a protestom na Cypre; keďže pod tureckou kontrolou bol okrem iného majetku gréckych Cyperčanov opätovne otvorený aj obchodný dom;

D. keďže Turecko porušilo rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 550 (1984) a 789 (1992) tým, že povolilo vstup do štvrte Varosha vo Famaguste osobám, ktoré nie sú jej obyvateľmi, s cieľom podporiť oblasť cestovného ruchu; keďže turecké plány na obnovu majetku pod záštitou Turecka, a nie OSN, sa považujú za provokáciu a porušenie dohodnutých pravidiel o reštitúcii majetku;

E. keďže regionálni susedia vrátane Grécka vyzvali Turecko, aby svoje plány nerealizovalo;

F. keďže komunita tureckých Cyperčanov zvolila Ersina Tatara za svojho nového vodcu 18. októbra 2020; keďže odchádzajúci prezident Mustafa Akinci zohral dôležitú, pozitívnu a historickú úlohu pri podpore mieru a dialógu medzi oboma komunitami na ostrove;

G. keďže turecký prezident Erdoğan sa rozhodol v nedeľu 15. novembra 2020 usporiadať piknik na pláži vo Varoshe s cieľom pripomenúť si 37. výročie vojny, čím vyvolal protesty, a to aj zo strany tureckých Cyperčanov, ktorí podporujú znovuzjednotenie ostrova;

H. keďže 10. novembra 2020 protestovali rekordné tisíce tureckých Cyperčanov na severe Cypru proti zasahovaniu Turecka na Cypre, a to aj vo Varoshe, a pritom vyzývali na slobodu, demokraciu a dodržiavanie práv gréckych Cyperčanov z Varoshe; keďže do protestu sa zapojili hlavní vodcovia opozície vrátane bývalého prezidenta Mustafa Akinciho;

I. keďže Turecko je kandidátskou krajinou a dôležitým partnerom EÚ a keďže sa od neho preto očakáva, že bude rešpektovať najvyššie normy demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu; keďže EÚ je jednoznačne a odhodlane háji svoje záujmy, preukazuje neochvejnú podporu a solidaritu s Cyprom a presadzuje zásady OSN a medzinárodné právo;

1. rázne odsudzuje jednostranné rozhodnutie Turecka otvoriť od 8. októbra 2020 štvrť Varosha v meste Famagusta; vyzýva Turecko, aby svoje opatrenia okamžite zrušilo;

2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušovaním štatútu Varoshe, ktorý je výslovne chránený rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 550 a 789;

3. naliehavo žiada všetky strany, aby aktívne podporovali rokovania o spravodlivom, komplexnom a životaschopnom riešení cyperského problému v rámci OSN a v súlade so základnými zásadami EÚ a medzinárodným právom;

4. vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu pri podpore obnovy rokovaní pod záštitou OSN, a to aj vymenovaním zástupcu pri misii dobrých služieb OSN;

5. vyjadruje pevné presvedčenie, že udržateľné riešenie cyperského problému by prospelo každej krajine v regióne, najmä Cypru, Grécku a Turecku, ako aj EÚ;

6. zdôrazňuje význam konštruktívnej spolupráce s novým cyperským prezidentom Ersinom Tatarom s cieľom dosiahnuť komplexné urovnanie a dosiahnuť znovuzjednotenie, bezpečnosť a stabilitu na ostrove a v regióne;

7. výzva na komplexné urovnanie založené na federácii dvoch zón a dvoch komunít v rámci OSN a v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN;

8. chváli a vzdáva hold historickej úlohe bývalého prezidenta cyperských Turkov Mustafa Akinciho pri snahách o komplexné riešenie cyperského problému;

9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúca eskalácia napätia vo východnom Stredozemí oslabuje vyhliadky na obnovenie priamych rozhovorov o komplexnom riešení cyperského problému, pričom je to stále najúčinnejší spôsob, pokiaľ ide o vyhliadky na vymedzenie výhradnej hospodárskej zóny medzi Cyprom a Tureckom;

10. vyjadruje vážne znepokojenie nad súčasným stavom vzťahov medzi EÚ a Tureckom, najmä pokiaľ ide o zúfalú situáciu v oblasti ľudských práv v Turecku a narušenie demokracie a právneho štátu; zdôrazňuje minulé a súčasné negatívne vplyvy jednostranných zahraničnopolitických iniciatív Turecka v regióne ako celku a skutočnosť, že nezákonná prieskumná činnosť a vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí ešte viac prispievajú k zhoršovaniu vzťahov medzi EÚ a Tureckom vo všeobecnosti; vyzýva Turecko a členské štáty EÚ, aby spoločne podporili mierové riešenie konfliktu a politický dialóg v Líbyi a aby dodržiavali zbrojné embargo uvalené OSN; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom súčasnej zahraničnej politiky Turecka a iných opatrení v Stredozemí na stabilitu regiónu;

11. požaduje, aby sa Turecko zdržalo pokusov o zastrašovanie členských štátov EÚ vo východnom Stredozemí, a vyzýva Radu, aby zachovala svoju jednotnú pozíciu vo vzťahu k opatreniam Turecka, ktoré zhoršujú regionálnu rivalitu, a zvážila možnosť uloženia cielených sankcií;

12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi NATO, prezidentovi, vláde a parlamentu Tureckej republiky a členským štátom EÚ.

Posledná úprava: 23. novembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia