NÁVRH UZNESENIA o eskalácii napätia vo Varoshe po protiprávnom konaní Turecka a o naliehavej potrebe obnovenia rozhovorov
18.11.2020 - (2020/2844(RSP))
predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Michael Gahler, Kris Peeters, Željana Zovko, Vangelis Meimarakis, Lefteris Christoforou, Peter van Dalen, Manolis Kefalogiannis, Isabel Wiseler‑Lima, Loucas Fourlas, Paulo Rangel, Miriam Lexmann, Elissavet Vozemberg‑Vrionidi, Milan Zver, Sandra Kalniete
v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0355/2020
B9‑0361/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o eskalácii napätia vo Varoshe po protiprávnom konaní Turecka a o naliehavej potrebe obnovenia rozhovorov
Európsky parlament,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, najmä rezolúciu č. 414 (1977), rezolúciu 550 (1984), v ktorej sa všetky pokusy o obsadenie akejkoľvek časti Varoshe inými ľuďmi než jej obyvateľmi považujú za neprípustné, a vyzýva na presun tejto oblasti pod správu OSN, rezolúciu 789 (1992), v ktorej sa naliehavo vyzýva, aby sa oblasť, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou mierových síl OSN na Cypre, rozšírila na Varoshu, a rezolúciu 2537 (2020),
– so zreteľom na 10-bodovú dohodu z 19. mája 1979 o presídlení Varoshe pod záštitou OSN,
– so zreteľom na závery Rady z 15. a 16. októbra 2020 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josepa Borrella z 13. októbra 2020 o vývoji týkajúcom sa Varoshe,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 9. októbra 2020 o situácii na Cypre,
– so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Josepa Borrella zo 6. októbra 2020 o opätovnom otvorení mesta Famagusta Tureckom,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o správach Európskej komisie o pokroku Turecka, najmä na svoje najnovšie uznesenie z 13. marca 2019[1], v ktorom sa Turecko vyzýva, aby „odovzdalo uzavretú oblasť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 550 a aby sa zdržalo krokov, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove prostredníctvom politiky nezákonných osád“,
– so zreteľom na svoje uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie zo 14. septembra 2020 o príprave mimoriadneho samitu Európskej rady zameraného na nebezpečnú eskaláciu a úlohu Turecka vo východnom Stredozemí[2], v ktorom sa zdôrazňuje, že „ďalším sankciám sa možno vyhnúť len prostredníctvom dialógu, lojálnej spolupráce a konkrétneho pokroku v teréne“,
– so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 15. novembra 2020, v ktorom vyjadruje poľutovanie nad otvorením ohradenej oblasti Varosha, a vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so zásadami OSN týkajúcimi sa vyriešenia cyperskej otázky, čo spôsobuje väčšiu nedôveru a napätie v regióne, a žiada, aby sa tieto opatrenia urýchlene zrušili,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Turecko je kandidátskou krajinou a dôležitým partnerom EÚ; keďže od Turecka ako kandidátskej krajiny sa očakáva, že bude rešpektovať najvyššie normy demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu vrátane plnenia medzinárodných dohovorov;
B. keďže Turecko je spojencom NATO a malo by sa podporovať v tom, aby využilo svoju potenciálnu úlohu v oblasti zachovania stability v regióne;
C. keďže neustály a rastúci odklon Turecka od európskych hodnôt a noriem posunul vzťahy medzi EÚ a Tureckom na historicky najnižšiu úroveň, pričom ich zhoršil do takej miery, že obe strany musia dôkladne prehodnotiť súčasný rámec vzťahov;
D. keďže začiatkom septembra 2019 turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu navštívil ohradenú časť Varosha a oznámil otvorenie „generálneho konzulátu“ Turecka v širšej oblasti Varosha;
E. keďže začiatkom februára 2020 viceprezident Turecka Fuat Oktay navštívil ohradenú oblasť Varosha spolu s niektorými vedúcimi predstaviteľmi cyperských Turkov a viedol vo Varoshe samit o „právnych, politických a hospodárskych aspektoch opätovného otvorenia opusteného mesta Varosha“;
F. keďže začiatkom augusta 2020 takzvaný „predseda vlády“ cyperských Turkov Ersin Tatar vyhlásil, že Varosha nie je súčasťou celkového osídlenia a že dostal od tureckého prezidenta „požehnanie“ na realizáciu svojich plánov na „otvorenie“ ohradenej oblasti;
G. keďže 8. októbra 2020 Turecko nezákonne rozšírilo povolenie na vstup na pobrežie Varoshe;
H. keďže nezákonné takzvané „zvolenie“ nacionalistu Ersina Tatara za nového vodcu cyperských Turkov 18. októbra 2020 bolo prelomom, pretože na rozdiel od jeho predchodcu Mustafa Akinciho, ktorý podporoval opätovné zjednotenie, Tatar podporuje riešenie založené na existencii dvoch štátov;
I. keďže návšteva tureckého prezidenta Erdoğana v okupovanej oblasti Cypru, ktorého sprevádzal vedúci predstaviteľ krajne pravicovej Strany národného hnutia Devlet Bahçeli, 15. novembra 2020 s cieľom „usporiadať piknik“ vo Varoshe je mimoriadne provokačná a vyvolala silné reakcie aj v tureckej komunite na Cypre;
J. keďže vo všetkých predchádzajúcich rokovaniach vrátane poslednej konferencie o Cypre v Crans Montane v roku 2017 bola uzavretá časť mesta Famagusta zahrnutá medzi oblasti, ktoré sa majú po komplexnom vyriešení cyperského problému na dohodnutom základe federácie dvoch zón a dvoch komunít vrátiť gréckej cyperskej správe;
K. keďže 15. novembra 2020 turecký prezident počas kontroverznej návštevy severnej časti rozdeleného ostrova, ktorú Turecko okupuje už takmer päť desaťročí, vyzval na rozhovory zamerané na „dva samostatné štáty“ na Cypre; keďže „piknik“ prezidenta Erdoğana vo Varoshe odsúdila grécka komunita na Cypre, ale aj mnohí cyperskí Turci;
L. keďže Turecko pokračuje vo svojich súčasných nezákonných a jednostranných vojenských akciách vo východnom Stredozemí, ktoré sú v rozpore so zvrchovanosťou členských štátov EÚ (najmä Grécka a Cypru) a medzinárodným právom;
M. keďže priama angažovanosť Turecka na strane Azerbajdžanu v súvislosti s konfliktom v Náhornom Karabachu ide nad rámec jeho geoekonomických záujmov a odráža ambicióznejšiu geopolitickú agendu;
N. keďže nedostatočné výsledky Turecka v oblasti dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu viedli EÚ k pozastaveniu prístupových rokovaní a všetkej predvstupovej pomoci v rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027;
1. rázne odsudzuje jednostranné rozhodnutie Turecka „otvoriť“ od 8. októbra 2020 uzavretú časť Varosha, čo predstavuje porušenie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o Varoshe a ohrozuje vyhliadky na vyriešenie cyperského problému;
2. pobáda Turecko, aby toto rozhodnutie zrušilo a zdržalo sa akýchkoľvek jednostranných krokov kdekoľvek na Cypre, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť vyhliadky na spravodlivé a mierové riešenie a ktoré neprispievajú k dobrým susedským vzťahom v regióne; považuje pokusy o osídľovanie akejkoľvek časti Varoshe inými ľuďmi než jej obyvateľmi za neprípustné a vyzýva na presun tejto oblasti pod správu OSN;
3. pripomína, že ak by sa Turecku umožnilo pokračovať v jeho plánoch týkajúcich sa Varoshe, vytvorilo by sa fait accompli, čo by znemožnilo dosiahnutie cieľa cyperského urovnania, ktorý sa uvádza v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN; pripomína, že medzinárodné spoločenstvo, a najmä EÚ, sa touto záležitosťou naďalej zaoberá a nepovolí, aby Turecko uskutočnilo svoje hrozby, ktoré by spôsobili Cypru nenapraviteľné škody a zmarili by vyhliadky na vyriešenie tohto problému;
4. opätovne potvrdzuje svoj záväzok k trvalému, komplexnému a spravodlivému riešeniu, ktoré bude vychádzať zo želaní cyperského ľudu a ktoré bude založené na federácii dvoch politicky rovných komunít a zón, ako sa uvádza v príslušných rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN;
5. vyzýva Európsku radu, aby v reakcii na nezákonné konanie Turecka prijala opatrenia a uložila prísne sankcie;
6. pripomína svoje rázne odsúdenie protiprávnych činností Turecka v gréckych a cyperských vodách, ktoré sú v rozpore so záujmami EÚ, a vyzýva turecké orgány, aby v súlade s medzinárodným právom tieto činnosti ukončili, aby konali v duchu dobrých susedských vzťahov a rešpektovali zvrchovanosť Cyperskej republiky a Grécka;
7. s obavami konštatuje, že neustály a rastúci odklon Turecka od európskych hodnôt a noriem dostal vzťahy medzi EÚ a Tureckom na historicky najnižšiu úroveň, pričom ich zhoršil do takej miery, že EÚ musí urýchlene vymedziť lepšiu geopolitickú a celkovú stratégiu pre svoje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vzťahy s Tureckom, najmä vzhľadom na rastúcu asertivitu zahraničnej politiky Turecka, ktorá prispela k eskalácii napätia a zohrala destabilizujúcu úlohu, čím ohrozila regionálny mier a stabilitu vo východnom regióne Stredozemia;
8. opätovne pripomína svoje uznesenie z 24. októbra 2019 o tureckej vojenskej operácii v Sýrii[3], v ktorom vyzval Radu, aby zvážila pozastavenie obchodných preferencií v rámci dohody o poľnohospodárskych výrobkoch a ako poslednú možnosť pozastavenie colnej únie medzi EÚ a Tureckom, ktorá je v platnosti od decembra 1995;
9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko sa namiesto výzvy na ukončenie násilia a obnovenie mierových rokovaní v súlade s úsilím Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe rozhodlo v nedávnom konflikte v Náhornom Karabachu bezpodmienečne podporiť vojenské akcie jednej zo strán;
10. trvá na tom, že memorandum o porozumení medzi Tureckom a vládou národnej jednoty Líbye uznanou OSN z 27. novembra 2019, ktorým sa vymedzujú nové námorné hranice medzi týmito dvoma krajinami, porušuje medzinárodné právo, a preto nie je pre tretie štáty právne záväzné;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov a Turecku a zabezpečil preklad tohto textu do tureckého jazyka.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2019)0200.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2020)0230.
- [3] Prijaté texty, P9_TA(2019)0049.