NÁVRH UZNESENIA o právnom štáte v Poľsku v súvislosti s nedávnym rozhodnutím o umelom prerušení tehotenstva
20.11.2020 - (2020/2876(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sirpa Pietikäinen, Andrzej Halicki, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
v mene skupiny PPE
B9‑0371/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o právnom štáte v Poľsku v súvislosti s nedávnym rozhodnutím o umelom prerušení tehotenstva
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 2 a článok 7 ods. 1,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej článok 3 o práve na nedotknuteľnosť osoby,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,
– so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v Káhire v roku 1994, a na jej akčný program a na samit v Nairobi v roku 2019 (ICPD25) pri príležitosti 25. výročia ICPD,
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),
– so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN dohodnuté v roku 2015,
– so zreteľom na správu zo služobnej cesty Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť z 10. júla 2017 po jej služobnej ceste do Poľska konanej v dňoch 22. až 24. mája 2017,
– so zreteľom na správu zo služobnej cesty Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 3. decembra 2018 nadväzujúcu na návštevu delegácie ad hoc v Poľsku konanú v dňoch 19. až 21. septembra 2018 s cieľom posúdiť situáciu v oblasti právneho štátu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku[2],
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch[3] a na svoje legislatívne uznesenie zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[5],
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Poľsku, najmä na uznesenie zo 17. septembra 2020 o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľska[6],
– so zreteľom na odôvodnený návrh Komisie z 20. decembra 2017 v súlade s článkom 7 ods. 1 ZEÚ týkajúci sa právneho štátu v Poľsku s názvom „návrh rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky“ (COM(2017)0835),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI[7],
– so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a ESĽP,
– so zreteľom na štyri konania o porušení povinnosti, ktoré začala Komisia proti Poľsku v súvislosti s reformou poľského súdneho systému,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ je Únia založená na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a na dodržiavaní ľudských práv ako na hodnotách spoločných všetkým členským štátom, ktoré EÚ a každý z jej členských štátov musia dodržiavať v rámci všetkých svojich politík;
B. keďže zásada právneho štátu je jednou zo spoločných hodnôt, na ktorých je založená EÚ; keďže podľa zmlúv je Komisia spolu s Európskym parlamentom a Radou zodpovedná za zaručenie dodržiavania zásad právneho štátu ako základnej hodnoty Únie a za zabezpečenie dodržiavania práva, hodnôt a zásad EÚ;
C. keďže na zaručenie právneho štátu a ochrany základných práv a občianskych slobôd občanov v EÚ je nevyhnutný efektívny, nezávislý a nestranný súdny systém;
D. keďže podľa charty, EDĽP a judikatúry ESĽP sexuálne a reprodukčné zdravie žien súvisí s viacerými ľudskými právami vrátane práva na život a dôstojnosť, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, práva na súkromie, práva na vzdelanie a zákazu diskriminácie, čo sa odráža aj v poľskej ústave;
E. keďže práva žien sú ľudské práva, a preto sú univerzálne a nedeliteľné; keďže Poľsko ratifikovalo Istanbulský dohovor a prijalo Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, v ktorých sa vyzýva na prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, a keďže hrozí, že akékoľvek porušenie zásad právneho štátu bude mať negatívny vplyv na práva žien;
F. keďže Ústavný súd bol vytvorený ako jeden z hlavných prvkov, ktorými sa má zabezpečiť kontrola a vyváženosť ústavnej demokracie a právneho štátu v Poľsku;
G. keďže nedávne udalosti v Poľsku, najmä politický a právny spor týkajúci sa zloženia Ústavného súdu a nových pravidiel jeho fungovania, vyvolali znepokojenie nad schopnosťou Ústavného súdu chrániť ústavu a zaručiť dodržiavanie zásad právneho štátu;
H. keďže jasné riziko vážneho porušenia hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ členským štátom sa netýka výlučne daného členského štátu, v ktorom toto riziko existuje, ale má vplyv aj na ostatné členské štáty, na vzájomnú dôveru medzi nimi a na samotný charakter Únie a základné práva jej občanov zaručené právnymi predpismi Únie;
I. keďže v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu z 22. októbra 2020 sa umelé prerušenie tehotenstva vykonané lekárom v prípadoch, keď prenatálne testy alebo iné lekárske závery naznačujú vysokú pravdepodobnosť závažnej a nezvratnej abnormality alebo nevyliečiteľnej choroby plodu, stalo protiústavným; keďže následný návrh zákona možno označiť za posledný zo série pokusov o obmedzenie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Poľsku za uplynulé roky;
1. domnieva sa, že je nanajvýš dôležité zaručiť plné rešpektovanie spoločných európskych hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ;
2. je presvedčený, že všetky členské štáty musia v rámci svojej legislatívnej a správnej praxe plne dodržiavať právo EÚ a že všetky právne predpisy vrátane primárneho práva každého členského štátu alebo kandidátskej krajiny musia odrážať základné európske hodnoty, teda demokratické zásady, zásadu právneho štátu a základné práva, a byť s nimi v súlade;
3. pripomína, že zákony týkajúce sa poľského Ústavného súdu prijaté 22. decembra 2015 a 22. júla 2016, ako aj balík troch zákonov prijatých koncom roka 2016 vážne narušili nezávislosť a legitímnosť Ústavného súdu a že zákony z 22. decembra 2015 a z 22. júla 2016 boli 9. marca 2016, resp. 11. augusta 2016 Ústavným súdom vyhlásené za protiústavné; pripomína, že poľské orgány tieto rozsudky v tom čase nezverejnili a ani ich nevykonali; čo najdôraznejšie odsudzuje to, že od nadobudnutia účinnosti uvedených legislatívnych zmien už nemožno v Poľsku účinne zaručiť súlad poľských zákonov s ústavou;
4. opätovne pripomína, že viacerí členovia súčasného Ústavného súdu boli vymenovaní v rozpore s poľskou ústavou, čo vyvoláva otázky o ich nestrannosti a nezávislosti, ako aj o ich schopnosti presadzovať zásady poľskej ústavy;
5. poukazuje na to, že spolitizovaný poľský Ústavný súd vyhlásil 22. októbra, že jedna z troch výnimiek zo zákazu umelého prerušenia tehotenstva, konkrétne prípady závažných a nezvratných porúch plodu, by sa mala stať nezákonnou; konštatuje, že toto rozhodnutie vyniesli sudcovia zvolení politikmi, od ktorých sú aj plne závislí, z vládnucej koalície vedenej stranou Právo a spravodlivosť (PiS), a to na základe žiadosti skupiny poslancov z vládnucej koalície a s podporou hnutia za život, a že rozsudok ešte nebol uverejnený, čo poľské ženy ponecháva v neistote a vyvoláva odrádzajúci účinok;
6. zdôrazňuje, že ženy v Poľsku majú právo na právnu istotu a ochranu podľa vlastného výberu v prípade vážneho a nezvratného poškodenia plodu, ako to stanovujú poľské právne predpisy v súčasnom právnom rámci vytvorenom v roku 1993; zdôrazňuje, že Ústavný súd nespochybnil ústavnosť troch existujúcich výnimiek, kým vláda vedená stranou PiS nezískala kontrolu nad súdom a systémom súdnictva vo všeobecnosti;
7. vyjadruje poľutovanie nad navrhovanými zmenami zákona zo 16. júla 2020 o povolaniach lekárov a zubárov, podľa ktorých by lekári a zdravotnícke zariadenia ako nemocnice viac nemali právnu povinnosť uviesť alternatívne zariadenie alebo lekára v prípade, že odmietnu poskytnúť služby týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia na základe osobného presvedčenia;
8. poznamenáva, že v súčasnosti je bežnou praxou medzi lekármi v Poľsku odmietnuť poskytovanie zdravotníckych služieb, ako je legálne umelé prerušenie tehotenstva alebo predpísanie antikoncepcie, na základe doložky o výhrade vo svedomí, dokonca aj v situáciách, keď by oneskorenie mohlo ohroziť život alebo zdravie pacientky; zdôrazňuje, že táto doložka o výhrade vo svedomí tiež bráni prístupu k prenatálnej diagnostike, čo je nielen porušením práva žien na informácie o stave plodu, ale v mnohých prípadoch tiež bráni úspešnej starostlivosti o dieťa počas tehotenstva alebo bezprostredne po ňom;
9. pripomína, že umelé prerušenie tehotenstva by sa nemalo považovať za núdzovú antikoncepciu ani by sa nemalo používať ako núdzová antikoncepcia; zdôrazňuje potrebu poskytovať komplexnú a veku primeranú sexuálnu a partnerskú výchovu, keďže nedostatok informácií a vzdelávania o pohlavnom styku a sexualite môže mať za následok vyšší počet neželaných tehotenstiev;
10. zdôrazňuje, že prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj v oblasti starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie a s tým súvisiacich práv, je základným ľudským právom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup k službám zdravotnej starostlivosti zostáva v niektorých oblastiach Poľska obmedzený: podľa Najvyššieho kontrolného úradu sa v roku 2018 iba 2 % tehotných žien žijúcich vo vidieckych oblastiach v Poľsku podrobili všetkým štandardným testom, ktoré sa vykonávajú počas tehotenstva, ako je ultrazvukové vyšetrenie plodu, CTG vyšetrenie alebo krvné testy matky;
11. poznamenáva, že v celej krajine prebiehajú pokojné protesty proti uvedenému rozsudku a proti vláde a že 73 % Poliakov nesúhlasí s rozhodnutím súdu[8];
12. víta predbežnú dohodu z 5. novembra 2020 o právnych predpisoch na vytvorenie mechanizmu, ktorý by umožnil pozastavenie financovania z EÚ členskému štátu v prípade, že existuje riziko porušenia zásad právneho štátu;
13. vyzýva Komisiu, aby preskúmala najnovší vývoj v Poľsku a nedávne rozhodnutie spolitizovaného súdu ako ďalší príklad politického prevzatia súdnictva a ako súčasť systematického kolapsu právneho štátu v Poľsku;
14. vyzýva Komisiu, aby pristúpila k dôkladnému posúdeniu zloženia Ústavného súdu a zvážila začatie konania o porušení povinnosti v súvislosti s jeho rozsudkami a nezákonným zložením, čo vyvoláva otázky o jeho schopnosti chrániť poľskú ústavu;
15. naliehavo žiada poľskú vládu, aby v rámci organizácie justičného systému, a to aj pri realizácii ďalších reforiem najvyššieho súdu, v plnej miere zohľadnila odporúčania Benátskej komisie;
16. vyzýva Radu, aby sa zaoberala touto záležitosťou a ďalšími obvineniami z porušovania základných práv v Poľsku;
17. vyzýva poľskú vládu, aby urýchlene a v plnom rozsahu vykonala rozsudky Súdneho dvora a rešpektovala nadradenosť práva Únie, ako aj rozsudkov ESĽP;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade, poľskému prezidentovi, vláde a parlamentu Poľska a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2019)0111.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2019)0058.
- [3] Prijaté texty, P9_TA(2019)0349.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2019)0407.
- [5] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
- [6] Prijaté texty, P9_TA(2020)0225.
- [7] Prijaté texty, P9_TA(2019)0101.
- [8] Prieskum, ktorý si nechali vypracovať noviny Gazeta Wyborcza, vykonal Kantar v dňoch 26. – 27. októbra 2020.