NÁVRH UZNESENIA o umelom prerušení tehotenstva v Poľsku

23.11.2020 - (2020/2876(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Jadwiga Wiśniewska, Ryszard Antoni Legutko, Beata Mazurek, Elżbieta Rafalska, Anna Zalewska, Zbigniew Kuźmiuk, Witold Jan Waszczykowski, Jacek Saryusz‑Wolski, Kosma Złotowski, Joachim Stanisław Brudziński, Beata Kempa, Margarita de la Pisa Carrión, Tomasz Piotr Poręba, Dominik Tarczyński, Bogdan Rzońca, Anna Fotyga, Adam Bielan, Grzegorz Tobiszowski, Zdzisław Krasnodębski, Ryszard Czarnecki, Karol Karski, Izabela‑Helena Kloc, Beata Szydło
v mene skupiny ECR

B9‑0372/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o umelom prerušení tehotenstva v Poľsku

(2020/2876(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na ústavu Poľskej republiky,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

– so zreteľom na Deklaráciu OSN práv dieťaťa z roku 1959,

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 168 ods. 7,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach[1],

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže v preambule Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa podľa Deklarácie OSN práv dieťaťa uvádza, že „dieťa z dôvodu svojej fyzickej i duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred aj po narodení“;

B. keďže podľa článku 10 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD): „zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život, a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie účinného užívania tohto práva osobami so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými“;

C. keďže Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo svojich pripomienkach k návrhu všeobecného komentára č. 36 Výboru pre ľudské práva k článku 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uviedol, že „zákony, ktoré výslovne umožňujú umelé prerušenie tehotenstva z dôvodu postihnutia, porušujú Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aj keď sa stav považuje za fatálny, rozhodnutie sa stále prijíma na základe postihnutia. Často sa nedá povedať, či je postihnutie fatálne. Zo skúseností vyplýva, že hodnotenia podmienok postihnutia sú často nepravdivé. Aj keď to nie je nepravdivé, v hodnotení sa zachovávajú pojmy, ktoré vytvárajú stereotypu zdravotného postihnutia ako nezlučiteľného s dobrým životom“;

D. keďže v článku 38 poľskej ústavy sa uvádza, že „Poľská republika zabezpečí právnu ochranu života každej ľudskej bytosti“;

E. keďže poľský ústavný súd vydal 28. mája 1997 rozsudok (K 26/96), v ktorom uviedol, že „demokratický štát je povinný chrániť ľudský život vo všetkých jeho fázach“;

F. keďže 22. októbra 2020 poľský ústavný súd na základe návrhu 119 poslancov poľského parlamentu z rôznych politických strán uznal za protiústavné ustanovenie zákona o plánovaní rodiny, ochrane ľudského života a podmienkach ukončenia tehotenstva z roku 1993, ktoré umožňuje umelé prerušenie tehotenstva v prípadoch, keď z prenatálnych testov alebo iných lekárskych záverov vyplýva vysoká pravdepodobnosť závažnej a nezvratnej abnormality alebo nevyliečiteľnej choroby plodu;

G. keďže prípady poškodenia plodu alebo nevyliečiteľných chorôb predstavovali v roku 2019 právny základ pre 1 074 z 1 110 prípadov ukončenia tehotenstva, zatiaľ čo v ostatných prípadoch tehotenstvo ohrozovalo život alebo zdravie ženy alebo bolo dôsledkom zakázaného konania (t. j. znásilnenia), čo sú jediné iné prípady povolené zákonom o plánovaní rodiny z roku 1993; keďže prevažná väčšina sa uskutočnila na základe podozrenia z iných ako smrteľných abnormalít, ako je Downov syndróm;

H. keďže niektorí bývalí predsedovia poľského ústavného súdu verejne vyhlásili, že rozsudok je v súlade s poľskou ústavou;

I. keďže po vynesení rozsudku poľské orgány iniciovali programy na poskytovanie komplexných riešení, pokiaľ ide o podporu tehotných žien, vrátane osobitnej pomoci pre ženy, ktoré pri tehotenstve trpia na komplikácie, prideľovania finančných prostriedkov na prenatálne testovanie a liečbu (vrátane liečebných postupov zachraňujúcich život v matke);

J. keďže prezident Poľskej republiky začal proces hľadania kompromisu, ktorý by umožnil vykonanie umelého prerušenia tehotenstva v najzávažnejších a presne vymedzených prípadoch;

K. keďže v článku 168 ods. 7 ZFEÚ sa uvádza, že „pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Zodpovednosť členských štátov zahŕňa správu zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, ako aj rozdeľovanie zdrojov, ktoré sú im pridelené“;

L. keďže Parlament 10. decembra 201 skonštatoval, že „vypracúvanie a vykonávanie politických stratégií v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a sexuálnej výchovy na školách patrí do právomoci členských štátov“;

M. keďže protesty na uliciach počas pandémie COVID-19 môžu situáciu ešte zhoršiť, keďže miera infekcií je už aj tak vysoká;

1. opakovane potvrdzuje, že vypracúvanie a vykonávanie politických stratégií v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a sexuálnej výchovy na školách patrí do právomoci členských štátov;

2. podporuje legitímne poľské orgány pri hľadaní riešenia, ktoré rešpektuje život každého jednotlivca a tiež podporuje matky a ich rodiny prostredníctvom lekárskej a inej pomoci potrebnej pre deti so zdravotným postihnutím;

3. vyzýva všetky strany, aby prijali zodpovedné opatrenia počas pandémie s cieľom zabrániť zhoršovaniu počtu infekcií a úmrtí, ktoré z nich vyplývajú;

4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, prezidentovi, vláde a parlamentu Poľska a vládam a parlamentom členských štátov.

 

• [1] Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 66.