Návrh uznesenia - B9-0373/2020/REV1Návrh uznesenia
B9-0373/2020/REV1
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o de facto zákaze práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku

24.11.2020 - (2020/2876(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Sirpa Pietikäinen, Andrzej Halicki, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
v mene skupiny PPE
Robert Biedroń, Heléne Fritzon, Maria Noichl, Evelyn Regner, Lina Gálvez Muñoz, Pina Picierno, Vilija Blinkevičiūtė, Predrag Fred Matić, Maria‑Manuel Leitão‑Marques, Vera Tax, Monika Beňová
v mene skupiny S&D
Samira Rafaela, Karen Melchior, Chrysoula Zacharopoulou, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans, Abir Al‑Sahlani, Sylvie Brunet, Radka Maxová, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret
v mene skupiny Renew
Sylwia Spurek, Terry Reintke, Alice Kuhnke, Saskia Bricmont, Kira Marie Peter‑Hansen, Monika Vana, Gwendoline Delbos‑Corfield, Ernest Urtasun
v mene skupiny Verts/ALE
Malin Björk, Eugenia Rodríguez Palop
v mene skupiny GUE/NGL


Postup : 2020/2876(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0373/2020
Predkladané texty :
B9-0373/2020
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0373/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o de facto zákaze práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku

(2020/2876(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej článok 2 a článok 7 ods. 1,

– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) zo 4. novembra 1950 a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

– so zreteľom na ústavu Poľskej republiky,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

– so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR) zo 16. decembra 1966 a Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach (ICCPR) zo 16. decembra 1966,

– so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

– so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

– so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva z 23. novembra 2016 k siedmej pravidelnej správe Poľska,

– so zreteľom na medzinárodné technické usmernenia UNESCO z 10. januára 2018 týkajúce sa sexuálnej výchovy,

– so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, jej akčný program a výsledky jej hodnotiacich konferencií, ako aj na samit ICPD25 v Nairobi v roku 2019,

– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+10 (2005), Peking+15 (2010) a Peking+20 (2015),

– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014, ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu[1],

– so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN dohodnuté v roku 2015,

– so zreteľom na dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva zo 4. decembra 2017 s názvom Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien v Európe,

– so zreteľom na závery výročného kolokvia o základných právach z roku 2017 s názvom Práva žien v turbulentných časoch, ktoré organizovala Komisia,

– so zreteľom na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2018 o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach mladistvých,

– so zreteľom na správu zo služobnej cesty Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť z 10. júla 2017 v nadväznosti na jeho služobnú cestu do Poľska konanú v dňoch 22. až 24. mája 2017, ako aj na správu zo služobnej cesty Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 3. decembra 2018 v nadväznosti na vyslanie delegácie ad hoc do Poľska o situácii v oblasti právneho štátu (19. až 21. septembra 2018),

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Poľsku, najmä na uznesenie z 15. novembra 2017 o situácii v oblasti právneho štátu a demokracie v Poľsku[2] a na uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky[3]

– so zreteľom na štyri konania o nesplnení povinnosti, ktoré začala Komisia proti Poľsku v súvislosti s reformou poľského súdneho systému, a návrh rozhodnutia Rady z 20. decembra 2017 o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky (COM(2017)0835),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ so zreteľom na situáciu v Poľsku[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku[5],

– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch[6] a na svoje legislatívne uznesenie zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI[9],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[10],

– so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte za rok 2020 z 30. septembra 2020 s názvom Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580) a na kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu v Poľsku,

– so zreteľom na list piatich vedúcich väčšinových skupín Európskeho parlamentu adresovaný predsedovi vlády Poľska 30. októbra 2020[11],

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Únia má byť založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, spravodlivosti, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a nediskriminácie, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže všetky členské štáty prijali na základe medzinárodného práva a zmlúv EÚ záväzky a povinnosti rešpektovať, zaručovať a napĺňať základné práva;

B. keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základným právom zakotveným v zmluvách a charte a musí sa plne rešpektovať; keďže podľa charty, EDĽP a judikatúry ESĽP sexuálne a reprodukčné práva žien súvisia s viacerými ľudskými právami, ako je právo na život, ochrana pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, právo na prístup k zdravotnej starostlivosti, právo na súkromie, informácie a vzdelanie a zákaz diskriminácie; keďže tieto ľudské práva sa odrážajú aj v poľskej ústave;

C. keďže Parlament sa problematikou sexuálnych a reprodukčných práv zaoberal vo svojom novoprijatom programe EU4Health s cieľom zabezpečiť včasný prístup k tovaru, ktorý je potrebný na zabezpečenie sexuálnych a reprodukčných práv (napr. k liekom, antikoncepcii a zdravotníckemu vybaveniu);

D. keďže Výbor pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien a Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vydali v auguste 2018 spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili, že prístup k bezpečnému a zákonnému umelému prerušeniu tehotenstva, ako aj k súvisiacim službám a informáciám predstavuje dôležitý aspekt reprodukčného zdravia žien, a krajiny naliehavo vyzvali, aby odstránili obmedzenia v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv žien a dievčat, pretože to ohrozuje ich zdravie a život; keďže prístup k umelému prerušeniu tehotenstva predstavuje ľudské právo, pričom jeho odkladanie a popieranie predstavuje formy rodovo motivovaného násilia a môže predstavovať mučenie a/alebo kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie; keďže sexuálne a reprodukčné práva patria medzi ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 3 a keďže rodovo motivované násilie a škodlivé praktiky patria medzi ciele  udržateľného rozvoja č. 5;

E. keďže prístup ku komplexným informáciám primeraným veku, sexuálnej a vzťahovej výchove a sexuálnym a reprodukčným právam vrátane plánovaného rodičovstva, antikoncepčných metód a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, ako aj autonómia dievčat a žien a ich možnosť prijímať slobodné a nezávislé rozhodnutia o svojom tele a živote, sú predpokladom ich ekonomickej nezávislosti, a preto sú nevyhnutné na dosiahnutie rodovej rovnosti a odstránenie rodovo motivovaného násilia; keďže to je ich telo, ich voľba;

F. keďže Poľsko ratifikovalo Istanbulský dohovor, Dohovor z Lanzarote, ICCPR, ICESCR a Dohovor o právach dieťaťa a je podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv povinné poskytovať prístup ku komplexnej sexuálnej výchove a informáciám vrátane informácií o rizikách sexuálneho vykorisťovania a zneužívania a stavať sa proti rodovým stereotypom v spoločnosti; keďže Poľsko nevykonalo rozsudky ESĽP týkajúce sa prístupu k legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; keďže Výbor ministrov Rady Európy kritizoval Poľsko za nedostatočný pokrok v tejto oblasti;

G. keďže medzi členskými štátmi existuje mnoho rozdielov v prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva; keďže Poľsko má jedno z najnižších skóre v Európskej únii v rámci Európskeho atlasu antikoncepcie 2020 a má jednu z najreštriktívnejších politík týkajúcich sa prístupu k antikoncepčným prostriedkom, plánovaného rodičovstva, poradenstva a poskytovania informácií online; keďže Poľsko je jednou z mála krajín, ktoré vyžadujú lekársky predpis na núdzovú antikoncepciu, ktorú lekári z dôvodu osobného presvedčenia často odmietajú;

H. keďže v nadväznosti na iné rozhodnutie ústavného súdu zo 16. júla 2020 týkajúce sa zákona z 5. decembra 1996 o povolaniach lekárov a zubných lekárov nie sú lekári ani zdravotnícke zariadenia zo zákona povinní poskytovať názvy alternatívnych zariadení alebo mená lekárov, ak z dôvodu osobného presvedčenia odopierajú pacientom služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

I. keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti, ako je Federácia pre ženy a plánovanie rodiny, v roku 2018 len 10 % nemocníc, s ktorými uzatvoril poľský národný fond zdravia zmluvu, poskytovalo legálne umelé prerušenie tehotenstva, čo znamená, že celé poľské vojvodstvá odmietajú poskytovať bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva, čo ženám veľmi sťažuje a často znemožňuje prístup k takýmto službám;

J. keďže zo strachu a v dôsledku tlaku zo strany kolegov a zdravotníckych orgánov lekári v Poľsku nechcú byť spájaní s postupmi umelého prerušenia tehotenstva; keďže okrem široko používanej doložky o svedomí vytvárajú lekári ďalšie neštatutárne prekážky, ako sú zbytočné lekárske vyšetrenia, psychologické konzultácie alebo ďalšie konzultácie s odborníkmi, alebo obmedzujú práva žien na prenatálne testy a informácie, ktoré by mali byť v rámci systému verejného zdravia zaručené pre všetkých;

K. keďže prístup ku gynekologickej starostlivosti v Poľsku je veľmi obmedzený a v niektorých regiónoch takmer nemožný, čo má za následok vysoký počet nechcených tehotenstiev, zlé reprodukčné zdravie, vysoký výskyt rakoviny krčka maternice a nedostatočný prístup k antikoncepcii; keďže prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a práva LGBTI+ osôb sú veľmi obmedzené; keďže transrodové a nebinárne osoby požadujúce gynekologickú starostlivosť čelia diskriminácii v zdravotníckom prostredí a často je im prístup k zdravotnej starostlivosti odopieraný;

L. keďže od začiatku roku 2019 viac ako 80 regiónov, okresov alebo obcí v Poľsku prijalo uznesenia namierené proti LGBTI+ osobám, v ktorých vyhlásili, že sú bez takzvanej ideológie LGBT, alebo úplne či čiastočne prijali „regionálne charty rodinných práv“, ktoré diskriminujú najmä osamelých rodičov a LGBTI+ rodičov a osoby a de facto obmedzujú slobodu pohybu týchto občanov EÚ;

M. keďže sa odhaduje, že tehotenstvo v Poľsku každoročne ukončí až 200 000 žien, ktoré sú nútené podstúpiť tajné umelé prerušenie tehotenstva, pričom väčšinou sa spoliehajú na potratové tabletky bez potrebného odborného lekárskeho dohľadu a poradenstva; keďže sa odhaduje, že až 30 000 žien je každoročne nútených cestovať z Poľska do zahraničia na účely poskytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti a umelého prerušenia tehotenstva[12]; keďže prístup k takýmto úkonom je spojený s úhradou služieb, čo znamená, že nie sú rovnako dostupné pre všetky ženy, najmä pokiaľ ide o sociálno-ekonomicky znevýhodnené ženy a migrantky v neregulárnej situácii; keďže to znamená, že bezpečné umelé prerušenie tehotenstva je dostupné len pre obmedzenú skupinu žien v Poľsku;

N. keďže 22. októbra 2020 poľský ústavný súd v reakcii na návrh 119 poslancov poľského parlamentu s podporou takzvaných pro-life hnutí rozhodol o protiústavnosti ustanovenia zákona o plánovaní rodiny, ochrane ľudského plodu a podmienkach ukončenia tehotenstva z roku 1993, ktoré umožňuje umelé prerušenie tehotenstva v prípadoch, keď prenatálne testy alebo iné zdravotné hľadiská ukazujú vysokú pravdepodobnosť závažného a nezvratného poškodenia plodu alebo nevyliečiteľného ochorenia plodu, ktoré ohrozujú život plodu;

O. keďže vysoká pravdepodobnosť závažnej a nezvratnej abnormality alebo nevyliečiteľného ochorenia plodu predstavovali v roku 2019 právny základ pre 1 074 z 1 110 prípadov ukončenia tehotenstva, zatiaľ čo v zostávajúcich prípadoch tehotenstvo ohrozovalo život alebo zdravie ženy alebo bolo dôsledkom zakázaného konania (t. j. znásilnenia), čo sú jediné iné prípady povolené zákonom o plánovaní rodiny z roku 1993;

P. keďže toto rozhodnutie sa stane právoplatným po jeho uverejnení, ktoré je podľa poľského práva povinné, a po jeho uverejnení bude mať za následok takmer úplný zákaz práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku, kriminalizáciu umelého prerušenia tehotenstva a rozšírenie tajných, nebezpečných umelých prerušení tehotenstva a cestovania do zahraničia na účely umelého prerušenia tehotenstva, ktoré je dostupné len pre niektoré osoby, čo ohrozuje zdravie a práva žien a ich životy; keďže napriek tomu, že toto rozhodnutie nebolo ešte uverejnené, mnoho tehotných žien, ktoré boli informované o vysokej pravdepodobnosti závažnej a nezvratnej abnormality plodu alebo nevyliečiteľného ochorenia plodu, malo obmedzený prístup k legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva;

Q. keďže toto rozhodnutie je za posledné roky jedným z ďalších útokov na právny štát a základné práva a ďalším pokusom o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv v Poľsku; keďže tieto pokusy sa spočiatku darilo odvrátiť v dôsledku masového nesúhlasu poľských občanov v rokoch 2016, 2018 a 2020, o ktorom svedčia pochody pod názvom Čierny protest, ktoré dôrazne podporili aj poslanci Európskeho parlamentu z rôznych politických skupín;

R. keďže rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď boli z dôvodu druhej vlny pandémie COVID-19 vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane Poľska zavádzané obmedzenia na ochranu verejného zdravia, čo vážnym spôsobom zabránilo skutočnej demokratickej diskusii a riadnemu demokratickému procesu, ktoré majú v otázkach základných práv zásadný význam;

S. keďže napriek hygienickým obmedzeniam a zdravotným rizikám sa v Poľsku a na celom svete uskutočnili protesty, ktoré nemali obdobu; keďže tisícky demonštrantov naďalej protestujú proti vážnym obmedzeniam, ktoré ohrozujú ich základné sexuálne a reprodukčné práva; keďže na udržanie protestov pod kontrolou bola nasadená poriadková polícia a vojenské jednotky, pričom príslušníci orgánov presadzovania práva použili proti pokojným demonštrantom vrátane poslancov poľského parlamentu a poľských poslancov Európskeho parlamentu neprimeranú silu a fyzické násilie; keďže takéto konanie je v rozpore so záväzkami poľskej vlády vyplývajúcimi z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv vrátane charty, ktorá zaručuje právo na pokojné zhromažďovanie, a s usmerneniami osobitného spravodajcu pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, v ktorých sa uvádza, že vojenské jednotky by sa spravidla nemali nasadzovať na udržiavanie poriadku pri zhromaždeniach občanov;

T. keďže orgány verejnej moci použili hrozby na to, aby poľským občanom a osobám žijúcim v Poľsku bránili v účasti na manifestáciách, vrátane uloženia vysokých peňažných pokút, pričom generálny prokurátor a minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro oznámili, že proti organizátorom protestov budú vznesené obvinenia z trestného činu, ktoré by mohli viesť k odsúdeniu na trest odňatia slobody až na osem rokov; keďže mnohí protestujúci, medzi nimi aj maloletí, boli nezákonne zadržaní;

U. keďže podpredseda vlády Jarosław Kaczyński vyzval 28. októbra 2020 ľudí, aby „za každú cenu“ bránili tradičné poľské hodnoty a chránili cirkvi, čo viedlo nacionalistických výtržníkov k aktom agresie proti demonštrantom; keďže kultúrne a náboženské hodnoty v Poľsku sa zneužívajú ako dôvody na to, aby sa bránilo v plnom uplatňovaní práv žien, rovnosti žien a ich práva rozhodovať o vlastnom tele; keďže fundamentalistická organizácia Ordo Iuris, ktorá je úzko prepojená s vládnucou koalíciou, je hnacou silou kampaní zameraných na porušovanie ľudských práv a rodovej rovnosti v Poľsku, a to aj pokiaľ ide o pokusy o zákaz umelého prerušenia tehotenstva, a vyzýva Poľsko na odstúpenie od Istanbulského dohovoru a žiada vytvorenie tzv. zón bez LGBTI;

V. keďže podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky väčšina obyvateľov Poľska podporuje právo na prístup k umelému prerušeniu tehotenstva na žiadosť ženy až do 12. týždňa tehotenstva; keďže demonštranti požadujú aj odstúpenie vlády v dôsledku jej opakovaných útokov na právny štát; keďže protesty boli organizované a koordinované prevažne organizáciami pod vedením žien, aktivistami a organizáciami občianskej spoločnosti a podporovala ich poľská politická opozícia; keďže návrh zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorý po protestoch predložil poľský prezident, je neuspokojivý;

W. keďže zákony poľského parlamentu týkajúce sa ústavného súdu prijaté 22. decembra 2015 a 22. júla 2016, ako aj balík troch zákonov prijatých koncom roka 2016 vážne narušili nezávislosť a legitimitu ústavného súdu; keďže zákony z 22. decembra 2015 a 22. júla 2016 boli ústavným súdom 9. marca 2016, resp. 11. augusta 2016 vyhlásené za protiústavné; keďže poľské orgány v tom čase tieto rozsudky nezverejnili ani ich nevykonali; keďže ústavnosť poľských zákonov sa v Poľsku od nadobudnutia účinnosti uvedených legislatívnych zmien viac nedá účinne zaručiť[13];

X. keďže uvedené rozhodnutie vydali sudcovia, ktorí boli zvolení koalíciou pod vedením strany PiS (Právo a spravodlivosť) a ktorí sú úplne závislí od jej politikov; keďže predseda poľského senátu nevzal rozhodnutie na zreteľ a vyzval vládu, aby ho nezverejnila predovšetkým z dôvodu, že je v rozpore so záväzkami Poľska v oblasti ľudských práv a s predchádzajúcimi právnymi predpismi o poľskej ústave, ako aj z dôvodu nezákonného vymenovania troch sudcov a predsedu ústavného súdu[14];

Y. keďže Komisia a Parlament vyjadrili v súvislosti s právnym štátom vrátane legitimity, nezávislosti a účinnosti ústavného súdu vážne obavy; keďže Komisia v nadväznosti na reformy súdnictva, ku ktorým Poľsko pristúpilo v roku 2015, iniciovala postup podľa článku 7 ods. 1;

1. dôrazne odsudzuje rozhodnutie ústavného súdu a skutočnosť, že to znamená krok späť pre sexuálne a reprodukčné práva žien v Poľsku; potvrdzuje, že rozhodnutie ohrozuje zdravie a životy žien; pripomína, že dôrazne kritizoval všetky legislatívne návrhy alebo obmedzenia, ktorých cieľom je ďalej zakázať a obmedziť prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva v Poľsku, pričom tieto návrhy sa takmer rovnajú zákazu prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva v tejto krajine, pretože väčšina legálnych umelých prerušení tehotenstva sa vykonáva z dôvodu závažnej a nezvratnej poruchy plodu alebo nevyliečiteľnej choroby, ktorá ohrozuje jeho život; pripomína, že univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a sexuálnym a reprodukčným právam je základným ľudským právom;

2. poznamenáva, že obmedzenie alebo zákaz práva na umelé prerušenie tehotenstva v žiadnom prípade neeliminuje umelé prerušenie tehotenstva, iba ho zatláča do ilegality, čo vedie k nárastu nezákonných, nebezpečných, tajných a život ohrozujúcich potratov; trvá na tom, že vykonanie umelého prerušenia tehotenstva by sa nemalo považovať za trestný čin, pretože to má odstrašujúci vplyv na lekárov, ktorí následne nie sú ochotní poskytovať služby v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv z dôvodu obáv z trestnoprávnych sankcií;

3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozhodnutie bolo vydané v čase, keď hygienické obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19 vážnym spôsobom narušili náležité demokratické procesy; dôrazne kritizuje obmedzujúci zákaz verejných zhromaždení, ktorý je v platnosti bez vyhlásenia stavu prírodnej katastrofy, ako sa stanovuje v článku 232 poľskej ústavy;

4. pripomína, že práva žien sú základné ľudské práva a že inštitúcie EÚ a členské štáty majú právnu povinnosť dodržiavať a chrániť ich v súlade so zmluvami a chartou, ako aj s medzinárodným právom;

5. poznamenáva, že neodôvodnene nadmerné obmedzenie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia ústavného súdu nechráni prirodzenú a neodňateľnú dôstojnosť žien, pretože porušuje chartu, EDĽP, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, početné medzinárodné dohovory, ktorých je Poľsko signatárom, ako aj Ústavu Poľskej republiky;

6. dôrazne nalieha na poľský parlament a orgány, aby sa zdržali akýchkoľvek ďalších pokusov o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv, keďže takéto opatrenia sú v rozpore so zásadou ochrany nadobudnutých práv podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; dôrazne potvrdzuje, že odopretie sexuálnych a reprodukčných práv je jednou z foriem rodovo motivovaného násilia; vyzýva poľské orgány, aby prijali opatrenia s cieľom v plnom rozsahu vykonať rozsudky, ktoré Európsky súd pre ľudské práva vyniesol v konaniach proti Poľsku, pričom rozhodol, že obmedzujúce zákony o umelom prerušení tehotenstva predstavujú porušenie ľudských práv žien; zdôrazňuje, že neobmedzený a včasný prístup k službám v oblasti reprodukčného zdravia a rešpektovanie reprodukčnej autonómie a rozhodovania žien majú rozhodujúci význam pre ochranu ľudských práv žien a rodovej rovnosti;

7. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pre všetkých komplexnú, nediskriminačnú a vekovo primeranú sexuálnu výchovu a informácie založené na faktoch, pretože nedostatok informácií a vzdelania o pohlavnom živote a sexualite vedie k vyššej miere neželaných tehotenstiev;

8. dôrazne odsudzuje nedávne rozhodnutie poľského ministra spravodlivosti oficiálne začať s odstúpením Poľska od Istanbulského dohovoru, čo by predstavovalo vážny krok späť, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, práva žien a boj proti rodovo motivovanému násiliu; naliehavo vyzýva poľské orgány, aby zabezpečili účinné uplatňovanie tohto dohovoru v praxi vrátane zabezpečenia dostatočného núdzového bývania z hľadiska kvality aj množstva pre ženy, ktoré sú obeťami násilia, a ich deti, pričom treba mať na zreteli eskaláciu rodovo motivovaného násilia počas pandémie COVID-19, ako aj prístup k základnej podpore a zdravotníckym službám vrátane zdravotnej starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie;

9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup k službám zdravotnej starostlivosti je v niektorých oblastiach Poľska stále obmedzený a že podľa poľského Najvyššieho kontrolného úradu sa v roku 2018 iba 2 % tehotných žien žijúcich vo vidieckych oblastiach v Poľsku podrobili všetkým štandardným testom, ktoré sú potrebné počas tehotenstva, ako je ultrazvuk plodu, kardiotokografia alebo testy z krvi matky;

10. vyjadruje poľutovanie nad čoraz častejším využívaním doložky o výhrade svedomia, čo vedie k tomu, že neexistujú spoľahlivé referenčné mechanizmy pre ženy, ktoré chcú podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, a k zdĺhavým odvolacím postupom pre ženy, ktorým boli takéto služby odopreté, a vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že gynekológovia sa často odvolávajú na doložku o výhrade svedomia, keď sú požiadaní o predpísanie antikoncepcie, čím sa v praxi obmedzuje prístup k antikoncepcii v Poľsku; konštatuje, že doložka o výhrade svedomia taktiež bráni prístupu k prenatálnemu skríningu, čo je nielen porušením práva na informácie o stave plodu, ale zároveň bráni úspešnej starostlivosti o dieťa počas tehotenstva alebo bezprostredne po pôrode; naliehavo vyzýva poľské orgány, aby zrušili zákon, ktorým sa obmedzuje prístup žien k núdzovej antikoncepcii;

11. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tisíce žien musia cestovať do inej krajiny, aby získali prístup k základnej zdravotnej službe, akou je umelé prerušenie tehotenstva; zdôrazňuje, že služby umelého prerušenia tehotenstva v zahraničí nie sú pre najzraniteľnejšie a marginalizované osoby reálnou možnosťou; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že cestovanie do zahraničia ohrozuje zdravie a pohodu žien, pretože sú v mnohých prípadoch samy; zdôrazňuje význam starostlivosti po umelom prerušení tehotenstva, najmä v prípade žien s komplikáciami vyplývajúcimi z neúplného alebo neodborne vykonaného umelého prerušenia tehotenstva;

12. vyjadruje svoju podporu a solidaritu tisícom poľských občanov, najmä poľským ženám a LGBTI+ osobám, ktoré napriek hygienickým rizikám vyšli do ulíc, aby protestovali proti závažným obmedzeniam ich základných slobôd a práv; konštatuje, že medzi požiadavky protestujúcich patrí nielen zrušenie rozhodnutia ústavného súdu, ale aj odmietnutie navrhovaného kompromisu v otázke umelého prerušenia tehotenstva, liberalizácia zákona o práve na umelé prerušenie tehotenstva a rešpektovanie telesnej autonómie; pripomína, že sloboda zhromažďovania a sloboda združovania tvoria neoddeliteľnú súčasť Európskej únie, a to aj v čase pandémie;

13. dôrazne odsudzuje, že orgány presadzovania práva a neštátne subjekty, ako sú krajne pravicové nacionalistické skupiny, použili voči demonštrantom vrátane aktivistov a organizácií pre práva žien nadmernú a neprimeranú silu a násilie; vyzýva poľské orgány, aby voči osobám, ktoré útočili na demonštrantov, vyvodili zodpovednosť;

14. naliehavo vyzýva poľské orgány, aby posilnili vnútroštátne právne predpisy na presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti tým, že poskytnú všetky potrebné finančné a ľudské zdroje inštitúciám, ktoré sa zaoberajú diskrimináciou z dôvodu pohlavia a rodu;

15. vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila zloženie ústavného súdu, ktorého protiprávnosť je dôvodom na napadnutie jeho rozhodnutí, a tým aj jeho schopnosti dodržiavať poľskú ústavu; zdôrazňuje, že uvedené rozhodnutie je ďalším príkladom politického zmocnenia sa súdnictva a systémového kolapsu právneho štátu v Poľsku;

16. vyzýva Radu, aby riešila túto záležitosť a ďalšie obvinenia z porušovania základných práv v Poľsku tým, že rozšíri rozsah svojich súčasných vypočutí o situácii v Poľsku v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby pristúpila k formálnemu vypočutiu o situácii v Poľsku, ktoré je naplánované na 10. a 11. decembra 2020;

17. víta predbežnú dohodu z 5. novembra 2020 o právnych predpisoch na vytvorenie mechanizmu, ktorý by umožnil pozastavenie rozpočtových platieb členskému štátu porušujúcemu zásady právneho štátu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s nedávno dohodnutým režimom podmienenosti v rámci budúceho viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 prijala rozhodné kroky;

18. vyzýva Radu a Komisiu, aby poskytli primerané finančné prostriedky národným a miestnym organizáciám občianskej spoločnosti s cieľom posilniť miestnu podporu demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch vrátane Poľska; naliehavo Komisiu vyzýva, aby bezodkladne a priamo podporovala programy a poľské organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa usilujú zabezpečiť ochranu sexuálnych a reprodukčných práv žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zvyšovanie informovanosti a odbornú prípravu prostredníctvom programov financovania;

19. vyzýva Komisiu, aby za prioritu stanovila zabezpečenie toho, aby mal každý človek rovnakú a silnú právnu ochranu, pokiaľ ide o všetky dôvody uvedené v článku 19 ZFEÚ; vyzýva Radu, aby okamžite odblokovala a uzavrela rokovania o horizontálnej smernici o nediskriminácii, a víta nové záväzky Komisie v tejto oblasti;

20. vyzýva Komisiu , aby podporovala členské štáty pri zaručení všeobecného prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane umelého prerušenia tehotenstva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila sexuálne a reprodukčné práva tým, že do budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia zahrnie práva na umelé prerušenie tehotenstva;

21. zdôrazňuje, že mnohé členské štáty vyjadrili poľským ženám podporu a záujem o ich vec; žiada EÚ, aby financovala organizácie, ktoré uľahčujú cezhraničnú spoluprácu medzi organizáciami poskytujúcimi bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva;

22. vyzýva Komisiu , aby potvrdila uplatňovanie smernice 2004/113/ES[15] na tovar a služby v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv a uznala, že obmedzenia a prekážky v prístupe k tovarom a službám v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv predstavujú diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pretože neprimerane ovplyvňujú jedno pohlavie (ženy) alebo zraniteľné skupiny (napr. transrodové a nebinárne osoby); odsudzuje, že poľská vláda zneužíva súdnu moc a legislatívne právomoci na inštrumentalizáciu a spolitizovanie života a zdravia žien a LGBTI+ osôb, čo ich v tomto ohľade diskriminuje;

23. vyzýva Komisiu , aby prijala usmernenia pre členské štáty s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k tovarom a službám v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv v súlade s právom Únie a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

24. vyzýva Radu, aby na úrovni EÚ urýchlene dokončila ratifikácia Istanbulského dohovoru; dôrazne odsudzuje pokusy niektorých členských štátoch zrušiť už prijaté opatrenia na vykonávanie dohovoru a na boj proti rodovo motivovanému násiliu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zaradenie rodovo motivovaného násilia do zoznamu trestných činov EÚ podľa článku 83 ZFEÚ;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, prezidentovi, vláde a parlamentu Poľska a vládam a parlamentom členských štátov.

Posledná úprava: 25. novembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia