Návrh uznesenia - B9-0373/2020/REV1Návrh uznesenia
B9-0373/2020/REV1

NÁVRH UZNESENIA o de facto zákaze práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku

24.11.2020 - (2020/2876(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Sirpa Pietikäinen, Andrzej Halicki, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
v mene skupiny PPE
Robert Biedroń, Heléne Fritzon, Maria Noichl, Evelyn Regner, Lina Gálvez Muñoz, Pina Picierno, Vilija Blinkevičiūtė, Predrag Fred Matić, Maria‑Manuel Leitão‑Marques, Vera Tax, Monika Beňová
v mene skupiny S&D
Samira Rafaela, Karen Melchior, Chrysoula Zacharopoulou, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans, Abir Al‑Sahlani, Sylvie Brunet, Radka Maxová, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret
v mene skupiny Renew
Sylwia Spurek, Terry Reintke, Alice Kuhnke, Saskia Bricmont, Kira Marie Peter‑Hansen, Monika Vana, Gwendoline Delbos‑Corfield, Ernest Urtasun
v mene skupiny Verts/ALE
Malin Björk, Eugenia Rodríguez Palop
v mene skupiny GUE/NGL


Postup : 2020/2876(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0373/2020
Predkladané texty :
B9-0373/2020
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0373/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o de facto zákaze práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku

(2020/2876(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej článok 2 a článok 7 ods. 1,

 so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) zo 4. novembra 1950 a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

 so zreteľom na ústavu Poľskej republiky,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR) zo 16. decembra 1966 a Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach (ICCPR) zo 16. decembra 1966,

 so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

 so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

 so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva z 23. novembra 2016 k siedmej pravidelnej správe Poľska,

 so zreteľom na medzinárodné technické usmernenia UNESCO z 10. januára 2018 týkajúce sa sexuálnej výchovy,

 so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, jej akčný program a výsledky jej hodnotiacich konferencií, ako aj na samit ICPD25 v Nairobi v roku 2019,

 so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+10 (2005), Peking+15 (2010) a Peking+20 (2015),

 so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014, ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu[1],

 so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN dohodnuté v roku 2015,

 so zreteľom na dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva zo 4. decembra 2017 s názvom Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien v Európe,

 so zreteľom na závery výročného kolokvia o základných právach z roku 2017 s názvom Práva žien v turbulentných časoch, ktoré organizovala Komisia,

 so zreteľom na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2018 o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach mladistvých,

 so zreteľom na správu zo služobnej cesty Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť z 10. júla 2017 v nadväznosti na jeho služobnú cestu do Poľska konanú v dňoch 22. až 24. mája 2017, ako aj na správu zo služobnej cesty Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 3. decembra 2018 v nadväznosti na vyslanie delegácie ad hoc do Poľska o situácii v oblasti právneho štátu (19. až 21. septembra 2018),

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Poľsku, najmä na uznesenie z 15. novembra 2017 o situácii v oblasti právneho štátu a demokracie v Poľsku[2] a na uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky[3]

 so zreteľom na štyri konania o nesplnení povinnosti, ktoré začala Komisia proti Poľsku v súvislosti s reformou poľského súdneho systému, a návrh rozhodnutia Rady z 20. decembra 2017 o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky (COM(2017)0835),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ so zreteľom na situáciu v Poľsku[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku[5],

 so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch[6] a na svoje legislatívne uznesenie zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty[7],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ[8],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI[9],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[10],

 so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte za rok 2020 z 30. septembra 2020 s názvom Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580) a na kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu v Poľsku,

 so zreteľom na list piatich vedúcich väčšinových skupín Európskeho parlamentu adresovaný predsedovi vlády Poľska 30. októbra 2020[11],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Únia má byť založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, spravodlivosti, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a nediskriminácie, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže všetky členské štáty prijali na základe medzinárodného práva a zmlúv EÚ záväzky a povinnosti rešpektovať, zaručovať a napĺňať základné práva;

B. keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základným právom zakotveným v zmluvách a charte a musí sa plne rešpektovať; keďže podľa charty, EDĽP a judikatúry ESĽP sexuálne a reprodukčné práva žien súvisia s viacerými ľudskými právami, ako je právo na život, ochrana pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, právo na prístup k zdravotnej starostlivosti, právo na súkromie, informácie a vzdelanie a zákaz diskriminácie; keďže tieto ľudské práva sa odrážajú aj v poľskej ústave;

C. keďže Parlament sa problematikou sexuálnych a reprodukčných práv zaoberal vo svojom novoprijatom programe EU4Health s cieľom zabezpečiť včasný prístup k tovaru, ktorý je potrebný na zabezpečenie sexuálnych a reprodukčných práv (napr. k liekom, antikoncepcii a zdravotníckemu vybaveniu);

D. keďže Výbor pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien a Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vydali v auguste 2018 spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili, že prístup k bezpečnému a zákonnému umelému prerušeniu tehotenstva, ako aj k súvisiacim službám a informáciám predstavuje dôležitý aspekt reprodukčného zdravia žien, a krajiny naliehavo vyzvali, aby odstránili obmedzenia v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv žien a dievčat, pretože to ohrozuje ich zdravie a život; keďže prístup k umelému prerušeniu tehotenstva predstavuje ľudské právo, pričom jeho odkladanie a popieranie predstavuje formy rodovo motivovaného násilia a môže predstavovať mučenie a/alebo kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie; keďže sexuálne a reprodukčné práva patria medzi ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 3 a keďže rodovo motivované násilie a škodlivé praktiky patria medzi ciele  udržateľného rozvoja č. 5;

E. keďže prístup ku komplexným informáciám primeraným veku, sexuálnej a vzťahovej výchove a sexuálnym a reprodukčným právam vrátane plánovaného rodičovstva, antikoncepčných metód a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, ako aj autonómia dievčat a žien a ich možnosť prijímať slobodné a nezávislé rozhodnutia o svojom tele a živote, sú predpokladom ich ekonomickej nezávislosti, a preto sú nevyhnutné na dosiahnutie rodovej rovnosti a odstránenie rodovo motivovaného násilia; keďže to je ich telo, ich voľba;

F. keďže Poľsko ratifikovalo Istanbulský dohovor, Dohovor z Lanzarote, ICCPR, ICESCR a Dohovor o právach dieťaťa a je podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv povinné poskytovať prístup ku komplexnej sexuálnej výchove a informáciám vrátane informácií o rizikách sexuálneho vykorisťovania a zneužívania a stavať sa proti rodovým stereotypom v spoločnosti; keďže Poľsko nevykonalo rozsudky ESĽP týkajúce sa prístupu k legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; keďže Výbor ministrov Rady Európy kritizoval Poľsko za nedostatočný pokrok v tejto oblasti;

G. keďže medzi členskými štátmi existuje mnoho rozdielov v prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva; keďže Poľsko má jedno z najnižších skóre v Európskej únii v rámci Európskeho atlasu antikoncepcie 2020 a má jednu z najreštriktívnejších politík týkajúcich sa prístupu k antikoncepčným prostriedkom, plánovaného rodičovstva, poradenstva a poskytovania informácií online; keďže Poľsko je jednou z mála krajín, ktoré vyžadujú lekársky predpis na núdzovú antikoncepciu, ktorú lekári z dôvodu osobného presvedčenia často odmietajú;

H. keďže v nadväznosti na iné rozhodnutie ústavného súdu zo 16. júla 2020 týkajúce sa zákona z 5. decembra 1996 o povolaniach lekárov a zubných lekárov nie sú lekári ani zdravotnícke zariadenia zo zákona povinní poskytovať názvy alternatívnych zariadení alebo mená lekárov, ak z dôvodu osobného presvedčenia odopierajú pacientom služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

I. keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti, ako je Federácia pre ženy a plánovanie rodiny, v roku 2018 len 10 % nemocníc, s ktorými uzatvoril poľský národný fond zdravia zmluvu, poskytovalo legálne umelé prerušenie tehotenstva, čo znamená, že celé poľské vojvodstvá odmietajú poskytovať bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva, čo ženám veľmi sťažuje a často znemožňuje prístup k takýmto službám;

J. keďže zo strachu a v dôsledku tlaku zo strany kolegov a zdravotníckych orgánov lekári v Poľsku nechcú byť spájaní s postupmi umelého prerušenia tehotenstva; keďže okrem široko používanej doložky o svedomí vytvárajú lekári ďalšie neštatutárne prekážky, ako sú zbytočné lekárske vyšetrenia, psychologické konzultácie alebo ďalšie konzultácie s odborníkmi, alebo obmedzujú práva žien na prenatálne testy a informácie, ktoré by mali byť v rámci systému verejného zdravia zaručené pre všetkých;

K. keďže prístup ku gynekologickej starostlivosti v Poľsku je veľmi obmedzený a v niektorých regiónoch takmer nemožný, čo má za následok vysoký počet nechcených tehotenstiev, zlé reprodukčné zdravie, vysoký výskyt rakoviny krčka maternice a nedostatočný prístup k antikoncepcii; keďže prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a práva LGBTI+ osôb sú veľmi obmedzené; keďže transrodové a nebinárne osoby požadujúce gynekologickú starostlivosť čelia diskriminácii v zdravotníckom prostredí a často je im prístup k zdravotnej starostlivosti odopieraný;

L. keďže od začiatku roku 2019 viac ako 80 regiónov, okresov alebo obcí v Poľsku prijalo uznesenia namierené proti LGBTI+ osobám, v ktorých vyhlásili, že sú bez takzvanej ideológie LGBT, alebo úplne či čiastočne prijali „regionálne charty rodinných práv“, ktoré diskriminujú najmä osamelých rodičov a LGBTI+ rodičov a osoby a de facto obmedzujú slobodu pohybu týchto občanov EÚ;

M. keďže sa odhaduje, že tehotenstvo v Poľsku každoročne ukončí až 200 000 žien, ktoré sú nútené podstúpiť tajné umelé prerušenie tehotenstva, pričom väčšinou sa spoliehajú na potratové tabletky bez potrebného odborného lekárskeho dohľadu a poradenstva; keďže sa odhaduje, že až 30 000 žien je každoročne nútených cestovať z Poľska do zahraničia na účely poskytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti a umelého prerušenia tehotenstva[12]; keďže prístup k takýmto úkonom je spojený s úhradou služieb, čo znamená, že nie sú rovnako dostupné pre všetky ženy, najmä pokiaľ ide o sociálno-ekonomicky znevýhodnené ženy a migrantky v neregulárnej situácii; keďže to znamená, že bezpečné umelé prerušenie tehotenstva je dostupné len pre obmedzenú skupinu žien v Poľsku;

N. keďže 22. októbra 2020 poľský ústavný súd v reakcii na návrh 119 poslancov poľského parlamentu s podporou takzvaných pro-life hnutí rozhodol o protiústavnosti ustanovenia zákona o plánovaní rodiny, ochrane ľudského plodu a podmienkach ukončenia tehotenstva z roku 1993, ktoré umožňuje umelé prerušenie tehotenstva v prípadoch, keď prenatálne testy alebo iné zdravotné hľadiská ukazujú vysokú pravdepodobnosť závažného a nezvratného poškodenia plodu alebo nevyliečiteľného ochorenia plodu, ktoré ohrozujú život plodu;

O. keďže vysoká pravdepodobnosť závažnej a nezvratnej abnormality alebo nevyliečiteľného ochorenia plodu predstavovali v roku 2019 právny základ pre 1 074 z 1 110 prípadov ukončenia tehotenstva, zatiaľ čo v zostávajúcich prípadoch tehotenstvo ohrozovalo život alebo zdravie ženy alebo bolo dôsledkom zakázaného konania (t. j. znásilnenia), čo sú jediné iné prípady povolené zákonom o plánovaní rodiny z roku 1993;

P. keďže toto rozhodnutie sa stane právoplatným po jeho uverejnení, ktoré je podľa poľského práva povinné, a po jeho uverejnení bude mať za následok takmer úplný zákaz práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku, kriminalizáciu umelého prerušenia tehotenstva a rozšírenie tajných, nebezpečných umelých prerušení tehotenstva a cestovania do zahraničia na účely umelého prerušenia tehotenstva, ktoré je dostupné len pre niektoré osoby, čo ohrozuje zdravie a práva žien a ich životy; keďže napriek tomu, že toto rozhodnutie nebolo ešte uverejnené, mnoho tehotných žien, ktoré boli informované o vysokej pravdepodobnosti závažnej a nezvratnej abnormality plodu alebo nevyliečiteľného ochorenia plodu, malo obmedzený prístup k legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva;

Q. keďže toto rozhodnutie je za posledné roky jedným z ďalších útokov na právny štát a základné práva a ďalším pokusom o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv v Poľsku; keďže tieto pokusy sa spočiatku darilo odvrátiť v dôsledku masového nesúhlasu poľských občanov v rokoch 2016, 2018 a 2020, o ktorom svedčia pochody pod názvom Čierny protest, ktoré dôrazne podporili aj poslanci Európskeho parlamentu z rôznych politických skupín;

R. keďže rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď boli z dôvodu druhej vlny pandémie COVID-19 vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane Poľska zavádzané obmedzenia na ochranu verejného zdravia, čo vážnym spôsobom zabránilo skutočnej demokratickej diskusii a riadnemu demokratickému procesu, ktoré majú v otázkach základných práv zásadný význam;

S. keďže napriek hygienickým obmedzeniam a zdravotným rizikám sa v Poľsku a na celom svete uskutočnili protesty, ktoré nemali obdobu; keďže tisícky demonštrantov naďalej protestujú proti vážnym obmedzeniam, ktoré ohrozujú ich základné sexuálne a reprodukčné práva; keďže na udržanie protestov pod kontrolou bola nasadená poriadková polícia a vojenské jednotky, pričom príslušníci orgánov presadzovania práva použili proti pokojným demonštrantom vrátane poslancov poľského parlamentu a poľských poslancov Európskeho parlamentu neprimeranú silu a fyzické násilie; keďže takéto konanie je v rozpore so záväzkami poľskej vlády vyplývajúcimi z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv vrátane charty, ktorá zaručuje právo na pokojné zhromažďovanie, a s usmerneniami osobitného spravodajcu pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, v ktorých sa uvádza, že vojenské jednotky by sa spravidla nemali nasadzovať na udržiavanie poriadku pri zhromaždeniach občanov;

T. keďže orgány verejnej moci použili hrozby na to, aby poľským občanom a osobám žijúcim v Poľsku bránili v účasti na manifestáciách, vrátane uloženia vysokých peňažných pokút, pričom generálny prokurátor a minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro oznámili, že proti organizátorom protestov budú vznesené obvinenia z trestného činu, ktoré by mohli viesť k odsúdeniu na trest odňatia slobody až na osem rokov; keďže mnohí protestujúci, medzi nimi aj maloletí, boli nezákonne zadržaní;

U. keďže podpredseda vlády Jarosław Kaczyński vyzval 28. októbra 2020 ľudí, aby „za každú cenu“ bránili tradičné poľské hodnoty a chránili cirkvi, čo viedlo nacionalistických výtržníkov k aktom agresie proti demonštrantom; keďže kultúrne a náboženské hodnoty v Poľsku sa zneužívajú ako dôvody na to, aby sa bránilo v plnom uplatňovaní práv žien, rovnosti žien a ich práva rozhodovať o vlastnom tele; keďže fundamentalistická organizácia Ordo Iuris, ktorá je úzko prepojená s vládnucou koalíciou, je hnacou silou kampaní zameraných na porušovanie ľudských práv a rodovej rovnosti v Poľsku, a to aj pokiaľ ide o pokusy o zákaz umelého prerušenia tehotenstva, a vyzýva Poľsko na odstúpenie od Istanbulského dohovoru a žiada vytvorenie tzv. zón bez LGBTI;

V. keďže podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky väčšina obyvateľov Poľska podporuje právo na prístup k umelému prerušeniu tehotenstva na žiadosť ženy až do 12. týždňa tehotenstva; keďže demonštranti požadujú aj odstúpenie vlády v dôsledku jej opakovaných útokov na právny štát; keďže protesty boli organizované a koordinované prevažne organizáciami pod vedením žien, aktivistami a organizáciami občianskej spoločnosti a podporovala ich poľská politická opozícia; keďže návrh zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorý po protestoch predložil poľský prezident, je neuspokojivý;

W. keďže zákony poľského parlamentu týkajúce sa ústavného súdu prijaté 22. decembra 2015 a 22. júla 2016, ako aj balík troch zákonov prijatých koncom roka 2016 vážne narušili nezávislosť a legitimitu ústavného súdu; keďže zákony z 22. decembra 2015 a 22. júla 2016 boli ústavným súdom 9. marca 2016, resp. 11. augusta 2016 vyhlásené za protiústavné; keďže poľské orgány v tom čase tieto rozsudky nezverejnili ani ich nevykonali; keďže ústavnosť poľských zákonov sa v Poľsku od nadobudnutia účinnosti uvedených legislatívnych zmien viac nedá účinne zaručiť[13];

X. keďže uvedené rozhodnutie vydali sudcovia, ktorí boli zvolení koalíciou pod vedením strany PiS (Právo a spravodlivosť) a ktorí sú úplne závislí od jej politikov; keďže predseda poľského senátu nevzal rozhodnutie na zreteľ a vyzval vládu, aby ho nezverejnila predovšetkým z dôvodu, že je v rozpore so záväzkami Poľska v oblasti ľudských práv a s predchádzajúcimi právnymi predpismi o poľskej ústave, ako aj z dôvodu nezákonného vymenovania troch sudcov a predsedu ústavného súdu[14];

Y. keďže Komisia a Parlament vyjadrili v súvislosti s právnym štátom vrátane legitimity, nezávislosti a účinnosti ústavného súdu vážne obavy; keďže Komisia v nadväznosti na reformy súdnictva, ku ktorým Poľsko pristúpilo v roku 2015, iniciovala postup podľa článku 7 ods. 1;

1. dôrazne odsudzuje rozhodnutie ústavného súdu a skutočnosť, že to znamená krok späť pre sexuálne a reprodukčné práva žien v Poľsku; potvrdzuje, že rozhodnutie ohrozuje zdravie a životy žien; pripomína, že dôrazne kritizoval všetky legislatívne návrhy alebo obmedzenia, ktorých cieľom je ďalej zakázať a obmedziť prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva v Poľsku, pričom tieto návrhy sa takmer rovnajú zákazu prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva v tejto krajine, pretože väčšina legálnych umelých prerušení tehotenstva sa vykonáva z dôvodu závažnej a nezvratnej poruchy plodu alebo nevyliečiteľnej choroby, ktorá ohrozuje jeho život; pripomína, že univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a sexuálnym a reprodukčným právam je základným ľudským právom;

2. poznamenáva, že obmedzenie alebo zákaz práva na umelé prerušenie tehotenstva v žiadnom prípade neeliminuje umelé prerušenie tehotenstva, iba ho zatláča do ilegality, čo vedie k nárastu nezákonných, nebezpečných, tajných a život ohrozujúcich potratov; trvá na tom, že vykonanie umelého prerušenia tehotenstva by sa nemalo považovať za trestný čin, pretože to má odstrašujúci vplyv na lekárov, ktorí následne nie sú ochotní poskytovať služby v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv z dôvodu obáv z trestnoprávnych sankcií;

3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozhodnutie bolo vydané v čase, keď hygienické obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19 vážnym spôsobom narušili náležité demokratické procesy; dôrazne kritizuje obmedzujúci zákaz verejných zhromaždení, ktorý je v platnosti bez vyhlásenia stavu prírodnej katastrofy, ako sa stanovuje v článku 232 poľskej ústavy;

4. pripomína, že práva žien sú základné ľudské práva a že inštitúcie EÚ a členské štáty majú právnu povinnosť dodržiavať a chrániť ich v súlade so zmluvami a chartou, ako aj s medzinárodným právom;

5. poznamenáva, že neodôvodnene nadmerné obmedzenie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia ústavného súdu nechráni prirodzenú a neodňateľnú dôstojnosť žien, pretože porušuje chartu, EDĽP, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, početné medzinárodné dohovory, ktorých je Poľsko signatárom, ako aj Ústavu Poľskej republiky;

6. dôrazne nalieha na poľský parlament a orgány, aby sa zdržali akýchkoľvek ďalších pokusov o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv, keďže takéto opatrenia sú v rozpore so zásadou ochrany nadobudnutých práv podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; dôrazne potvrdzuje, že odopretie sexuálnych a reprodukčných práv je jednou z foriem rodovo motivovaného násilia; vyzýva poľské orgány, aby prijali opatrenia s cieľom v plnom rozsahu vykonať rozsudky, ktoré Európsky súd pre ľudské práva vyniesol v konaniach proti Poľsku, pričom rozhodol, že obmedzujúce zákony o umelom prerušení tehotenstva predstavujú porušenie ľudských práv žien; zdôrazňuje, že neobmedzený a včasný prístup k službám v oblasti reprodukčného zdravia a rešpektovanie reprodukčnej autonómie a rozhodovania žien majú rozhodujúci význam pre ochranu ľudských práv žien a rodovej rovnosti;

7. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pre všetkých komplexnú, nediskriminačnú a vekovo primeranú sexuálnu výchovu a informácie založené na faktoch, pretože nedostatok informácií a vzdelania o pohlavnom živote a sexualite vedie k vyššej miere neželaných tehotenstiev;

8. dôrazne odsudzuje nedávne rozhodnutie poľského ministra spravodlivosti oficiálne začať s odstúpením Poľska od Istanbulského dohovoru, čo by predstavovalo vážny krok späť, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, práva žien a boj proti rodovo motivovanému násiliu; naliehavo vyzýva poľské orgány, aby zabezpečili účinné uplatňovanie tohto dohovoru v praxi vrátane zabezpečenia dostatočného núdzového bývania z hľadiska kvality aj množstva pre ženy, ktoré sú obeťami násilia, a ich deti, pričom treba mať na zreteli eskaláciu rodovo motivovaného násilia počas pandémie COVID-19, ako aj prístup k základnej podpore a zdravotníckym službám vrátane zdravotnej starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie;

9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup k službám zdravotnej starostlivosti je v niektorých oblastiach Poľska stále obmedzený a že podľa poľského Najvyššieho kontrolného úradu sa v roku 2018 iba 2 % tehotných žien žijúcich vo vidieckych oblastiach v Poľsku podrobili všetkým štandardným testom, ktoré sú potrebné počas tehotenstva, ako je ultrazvuk plodu, kardiotokografia alebo testy z krvi matky;

10. vyjadruje poľutovanie nad čoraz častejším využívaním doložky o výhrade svedomia, čo vedie k tomu, že neexistujú spoľahlivé referenčné mechanizmy pre ženy, ktoré chcú podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, a k zdĺhavým odvolacím postupom pre ženy, ktorým boli takéto služby odopreté, a vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že gynekológovia sa často odvolávajú na doložku o výhrade svedomia, keď sú požiadaní o predpísanie antikoncepcie, čím sa v praxi obmedzuje prístup k antikoncepcii v Poľsku; konštatuje, že doložka o výhrade svedomia taktiež bráni prístupu k prenatálnemu skríningu, čo je nielen porušením práva na informácie o stave plodu, ale zároveň bráni úspešnej starostlivosti o dieťa počas tehotenstva alebo bezprostredne po pôrode; naliehavo vyzýva poľské orgány, aby zrušili zákon, ktorým sa obmedzuje prístup žien k núdzovej antikoncepcii;

11. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tisíce žien musia cestovať do inej krajiny, aby získali prístup k základnej zdravotnej službe, akou je umelé prerušenie tehotenstva; zdôrazňuje, že služby umelého prerušenia tehotenstva v zahraničí nie sú pre najzraniteľnejšie a marginalizované osoby reálnou možnosťou; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že cestovanie do zahraničia ohrozuje zdravie a pohodu žien, pretože sú v mnohých prípadoch samy; zdôrazňuje význam starostlivosti po umelom prerušení tehotenstva, najmä v prípade žien s komplikáciami vyplývajúcimi z neúplného alebo neodborne vykonaného umelého prerušenia tehotenstva;

12. vyjadruje svoju podporu a solidaritu tisícom poľských občanov, najmä poľským ženám a LGBTI+ osobám, ktoré napriek hygienickým rizikám vyšli do ulíc, aby protestovali proti závažným obmedzeniam ich základných slobôd a práv; konštatuje, že medzi požiadavky protestujúcich patrí nielen zrušenie rozhodnutia ústavného súdu, ale aj odmietnutie navrhovaného kompromisu v otázke umelého prerušenia tehotenstva, liberalizácia zákona o práve na umelé prerušenie tehotenstva a rešpektovanie telesnej autonómie; pripomína, že sloboda zhromažďovania a sloboda združovania tvoria neoddeliteľnú súčasť Európskej únie, a to aj v čase pandémie;

13. dôrazne odsudzuje, že orgány presadzovania práva a neštátne subjekty, ako sú krajne pravicové nacionalistické skupiny, použili voči demonštrantom vrátane aktivistov a organizácií pre práva žien nadmernú a neprimeranú silu a násilie; vyzýva poľské orgány, aby voči osobám, ktoré útočili na demonštrantov, vyvodili zodpovednosť;

14. naliehavo vyzýva poľské orgány, aby posilnili vnútroštátne právne predpisy na presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti tým, že poskytnú všetky potrebné finančné a ľudské zdroje inštitúciám, ktoré sa zaoberajú diskrimináciou z dôvodu pohlavia a rodu;

15. vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila zloženie ústavného súdu, ktorého protiprávnosť je dôvodom na napadnutie jeho rozhodnutí, a tým aj jeho schopnosti dodržiavať poľskú ústavu; zdôrazňuje, že uvedené rozhodnutie je ďalším príkladom politického zmocnenia sa súdnictva a systémového kolapsu právneho štátu v Poľsku;

16. vyzýva Radu, aby riešila túto záležitosť a ďalšie obvinenia z porušovania základných práv v Poľsku tým, že rozšíri rozsah svojich súčasných vypočutí o situácii v Poľsku v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby pristúpila k formálnemu vypočutiu o situácii v Poľsku, ktoré je naplánované na 10. a 11. decembra 2020;

17. víta predbežnú dohodu z 5. novembra 2020 o právnych predpisoch na vytvorenie mechanizmu, ktorý by umožnil pozastavenie rozpočtových platieb členskému štátu porušujúcemu zásady právneho štátu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s nedávno dohodnutým režimom podmienenosti v rámci budúceho viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 prijala rozhodné kroky;

18. vyzýva Radu a Komisiu, aby poskytli primerané finančné prostriedky národným a miestnym organizáciám občianskej spoločnosti s cieľom posilniť miestnu podporu demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch vrátane Poľska; naliehavo Komisiu vyzýva, aby bezodkladne a priamo podporovala programy a poľské organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa usilujú zabezpečiť ochranu sexuálnych a reprodukčných práv žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zvyšovanie informovanosti a odbornú prípravu prostredníctvom programov financovania;

19. vyzýva Komisiu, aby za prioritu stanovila zabezpečenie toho, aby mal každý človek rovnakú a silnú právnu ochranu, pokiaľ ide o všetky dôvody uvedené v článku 19 ZFEÚ; vyzýva Radu, aby okamžite odblokovala a uzavrela rokovania o horizontálnej smernici o nediskriminácii, a víta nové záväzky Komisie v tejto oblasti;

20. vyzýva Komisiu , aby podporovala členské štáty pri zaručení všeobecného prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane umelého prerušenia tehotenstva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila sexuálne a reprodukčné práva tým, že do budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia zahrnie práva na umelé prerušenie tehotenstva;

21. zdôrazňuje, že mnohé členské štáty vyjadrili poľským ženám podporu a záujem o ich vec; žiada EÚ, aby financovala organizácie, ktoré uľahčujú cezhraničnú spoluprácu medzi organizáciami poskytujúcimi bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva;

22. vyzýva Komisiu , aby potvrdila uplatňovanie smernice 2004/113/ES[15] na tovar a služby v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv a uznala, že obmedzenia a prekážky v prístupe k tovarom a službám v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv predstavujú diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pretože neprimerane ovplyvňujú jedno pohlavie (ženy) alebo zraniteľné skupiny (napr. transrodové a nebinárne osoby); odsudzuje, že poľská vláda zneužíva súdnu moc a legislatívne právomoci na inštrumentalizáciu a spolitizovanie života a zdravia žien a LGBTI+ osôb, čo ich v tomto ohľade diskriminuje;

23. vyzýva Komisiu , aby prijala usmernenia pre členské štáty s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k tovarom a službám v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv v súlade s právom Únie a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

24. vyzýva Radu, aby na úrovni EÚ urýchlene dokončila ratifikácia Istanbulského dohovoru; dôrazne odsudzuje pokusy niektorých členských štátoch zrušiť už prijaté opatrenia na vykonávanie dohovoru a na boj proti rodovo motivovanému násiliu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zaradenie rodovo motivovaného násilia do zoznamu trestných činov EÚ podľa článku 83 ZFEÚ;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, prezidentovi, vláde a parlamentu Poľska a vládam a parlamentom členských štátov.

Posledná úprava: 25. novembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia