NÁVRH UZNESENIA o zmierňovaní následkov zemetrasení v Chorvátsku

18.1.2021 - (2021/2504(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Valter Flego, Ondřej Knotek, Mauri Pekkarinen, Nicolae Ştefănuță, Stéphane Bijoux, Katalin Cseh
v mene skupiny Renew
Mislav Kolakušić, Ivan Vilibor Sinčić

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0057/2021

B9‑0063/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o zmierňovaní následkov zemetrasení v Chorvátsku

(2021/2504(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

– so zreteľom na článok 174, článok 175 ods. 3 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie[1], zmenené nariadením (EÚ) č. 661/2014[2] a nariadením (EÚ) 2020/461[3],

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany[4] zmenené nariadením (EÚ) 2018/1475[5] a rozhodnutím (EÚ) 2019/420[6],

– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 14. januára 2020, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[7], zmenené nariadením (EÚ) 2015/1839[8], nariadením (EÚ) 2016/2135[9], nariadením (EÚ) 2017/825[10], nariadením (EÚ) 2017/1199[11], nariadením (EÚ) 2017/2305[12], nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046[13], nariadením (EÚ) 2018/1719[14], nariadením (EÚ) 2019/711[15], nariadením (EÚ) 2020/460[16], nariadením (EÚ) 2020/558[17], nariadením (EÚ) 2020/1041[18] a nariadením (EÚ) 2020/1542[19],

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie[20] zmenené nariadením Rady (EÚ) 2020/521[21],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)[22], opravené korigendom k nariadeniu z 24. apríla 2014,

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci[23] zmenené nariadením (ES) č. 1882/2003[24], nariadením (ES) č. 219/2009[25] a nariadením (EÚ) 2019/1243[26],

– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení, a najmä na jej bod 11[27],

– so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2020 o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (COM(2020)0960),

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1537 z 30. októbra 2020, ktorým sa prijíma pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 9 na rozpočtový rok 2020[28],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2020 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 9/2020 na rozpočtový rok 2020 sprevádzajúcemu návrh na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia[29],

– so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2008, v ktorých sa vyzýva k zlepšeniu spôsobilostí civilnej ochrany prostredníctvom európskeho systému vzájomnej pomoci založeného na modulárnom prístupe v oblasti civilnej ochrany,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o regionálnom vplyve zemetrasení[30],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy[31],

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže v roku 2020 zasiahli Chorvátsko veľké ničivé zemetrasenia, pričom jedno z nich s magnitúdou 5,5 zasiahlo Záhrebskú a Krapinsko-zagorskú župu 22. marca 2020 a ďalšie tri zasiahli Sisacko-moslavinskú župu 28. a 29. decembra 2020 s magnitúdami 5,2 a 6,4 a naposledy 6. januára 2021 s magnitúdou 5,0; keďže intenzita týchto zemetrasení spôsobila škody aj ďaleko od ich epicentier;

B. keďže zemetrasenie v marci bolo najsilnejšie, aké zasiahlo oblasť Záhrebu od roku 1880, pričom poškodilo viac ako 26 000 budov, z ktorých 1 900 bolo vyhlásených za nepoužiteľné, a spôsobilo škody vo výške viac ako 11,5 miliardy EUR; keďže širšiu oblasť okolo epicentra zasiahlo v nasledujúcom mesiaci viac ako 145 následných otrasov a dotrasov;

C. keďže mesto Záhreb, Záhrebská župa a Krapinsko-zagorská župa sa stále zotavujú zo zemetrasenia, ktoré zanechalo obrovské sociálno-ekonomické a infraštruktúrne následky, jednu obeť, 26 zranených a dlhotrvajúce psychologické následky; keďže zemetrasenie poškodilo budovy nevyčísliteľného kultúrneho a historického významu;

D. keďže Európsky parlament schválil v novembri 2020 prostriedky vo výške 683,7 milióna EUR z Fondu solidarity EÚ na riešenie následkov marcového zemetrasenia v Záhrebe;

E. keďže najnovšie zemetrasenie v strednom Chorvátsku prakticky zničilo mesto Petrinja a vážne zasiahlo okolité mestá Glina, Sisak, Hrvatska Kostajnica, Majske Poljane a ďalšie obce v Sisacko-moslavinskej župe, pričom spôsobilo finančné, materiálne a sociálno-ekonomické škody v rozsahu, ktorý nebol zaznamenaný od vlasteneckej vojny; keďže postihnuté boli aj ďalšie mestá a dediny v Záhrebskej a Karloveckej župe, čo nútilo občanov opustiť svoje domovy;

F. keďže otrasy spôsobili sedem úmrtí a 26 osôb bolo zranených, poškodili viac ako 30 000 budov a bolo ich cítiť aj v Slovinsku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku a do určitej miery aj v Nemecku, na Slovensku a v Česku;

G. keďže následné otrasy pokračovali v nasledujúcich dňoch a stále ich cítiť v postihnutej oblasti a keďže ľudia čelia neustálej núdzi v dôsledku neistoty a strachu z možných nových otrasov, ku ktorým naďalej dochádza každý deň; keďže stále existuje riziko kolapsu ďalších budov v postihnutej oblasti v dôsledku následných zemetrasení;

H. keďže podľa chorvátskej seizmologickej služby bolo v postihnutej oblasti v období od 28. decembra 2020 zaznamenaných až 574 zemetrasení s magnitúdou väčšou ako 2;

I. keďže ľudia žijúci v postihnutých oblastiach trpia veľkým stresom v dôsledku zemetrasení, ku ktorým došlo uprostred pandémie COVID-19, čo by mohlo v blízkej budúcnosti vyvolať problémy s duševným zdravím a posttraumatický stresový syndróm;

J. keďže región a mestá utrpeli obrovské materiálne a finančné škody a potrebujú naliehavú a rýchlu obnovu; keďže zemetrasenia priviedli veľký počet obyvateľov postihnutých oblastí na pokraj zúfalstva a spôsobili rôzne nepriame škody v okolitých oblastiach; keďže táto oblasť už bola mimoriadne sociálne znevýhodnená a chudobná a nedávne zemetrasenie bude mať ďalšie negatívne finančné a sociálno-psychologické dôsledky pre jej obyvateľov a celý región;

K. keďže podľa odhadov sa približne 90 % domov v meste Petrinja musí zbúrať; keďže menšie časti a dediny v okolí mesta Glina, ako napríklad Majske Poljane, boli čiastočne bez prístupu k elektrine a vode už pred zemetrasením, ktoré v súčasnosti obyvateľov ešte viac izolovalo od základnej infraštruktúry a služieb;

L. keďže 22. marca a 29. decembra 2020 Chorvátsko aktivovalo mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a požiadalo o zimné stany, systémy osvetlenia a osvetľovacie veže, elektrické ohrievače, skladacie lôžka, spacie vaky a obytné kontajnery;

M. keďže existujú náznaky, že zemetrasenia poškodili hrádze a systémy protipovodňovej ochrany, ktoré v súčasnej sezóne zvýšených zrážok a záplav môžu spôsobiť ďalšie škody v už zničených oblastiach;

N. keďže miestna a regionálna infraštruktúra bola vážne poškodená, historické a kultúrne dedičstvo zničené a hospodárske činnosti narušené, najmä poľnohospodárstvo a chov zvierat, čo je sektor, od ktorého je miestne obyvateľstvo najviac závislé; keďže postihnuté obyvateľstvo potrebuje plnú podporu a dlhodobý program obnovy;

O. keďže miestne poľnohospodárske zariadenia, ako sú budovy, stroje, vybavenie a polia, boli vážne poškodené a obrovské množstvo hovädzieho dobytka sa muselo z oblasti odstrániť alebo urýchlene poraziť;

P. keďže zemetrasenie výrazne obmedzilo fungovanie verejných služieb a inštitúcií; keďže značný počet škôl sa musí úplne zbúrať a niektoré univerzitné budovy, napríklad fakulta metalurgie a pedagogická fakulta v Sisaku, sa už nemôžu využívať na vykonávanie svojich základných funkcií;

Q. keďže zdravotné centrum v Sisaku muselo byť hneď po zemetrasení rýchlo evakuované, čo vystavilo pacientov s ochorením COVID-19, ako aj iných pacientov zvýšeným zdravotným rizikám; keďže zdravotné strediská v mestách Glina a Petrinja vrátane lekární utrpeli veľké škody; keďže zemetrasenia predstavujú dodatočnú záťaž pre chorvátsky zdravotný systém a potenciálne urýchlili šírenie chorôb, najmä v postihnutých oblastiach;

R. keďže niektoré územia v Európskej únii sú zraniteľnejšie než iné a hrozí im vysoké riziko zemetrasení; keďže v dôsledku ničivých zemetrasení, ktoré počas uplynulých 20 rokov postihli Európu, tisíce ľudí zomreli a státisíce zostali bez domova;

S. keďže úsilie o udržateľnú rekonštrukciu sa musí riadne koordinovať a monitorovať s cieľom napraviť ekonomické a sociálne straty a zároveň zabezpečiť transparentnosť a dodržať najlepšie postupy a pravidlá verejného obstarávania;

T. keďže 5. januára 2021 chorvátska vláda vyhlásila stav katastrofy v najťažšie postihnutých župách, konkrétne v Sisacko-moslavinskej župe a častiach Záhrebskej a Karloveckej župy;

U. keďže rýchla a profesionálna reakcia národných a miestnych orgánov, civilnej ochrany a záchranných jednotiek, chorvátskych ozbrojených síl a rôznych humanitárnych organizácií výrazne zmiernila bezprostredné následky zemetrasenia;

V. keďže nebývalá solidarita chorvátskeho ľudu viedla k masívnemu a spontánnemu úsiliu pomôcť miestnym a národným orgánom po zemetrasení a priniesla takmer 100 miliónov HRK vo forme súkromných darov;

W. keďže proces obnovy musí zohľadňovať skúsenosti z minulosti a mal by sa vykonávať čo najrýchlejšie, najtransparentnejšie a pod odborným dohľadom; keďže je potrebné zaručiť bezpečnosť, stabilitu a budúce vyhliadky dotknutých osôb, aby sa zabezpečilo, že budú môcť naďalej žiť v tomto regióne a že táto oblasť nebude ešte viac znevýhodnená nepriaznivými vplyvmi poklesu populácie a budúcimi demografickými vyhliadkami;

X. keďže osobitný dôraz sa musí klásť na zabezpečenie infraštruktúry, ktorá chýbala pred zemetrasením, a urýchlene sa musia zabezpečiť všetky základné potreby a služby pre všetky časti postihnutej oblasti;

Y. keďže postihnuté územia už zažívali pomalý hospodársky rast a vyľudňovanie, a to aj v dôsledku vlasteneckej vojny v 90. rokoch 20. storočia, ktorá vážne ovplyvnila ich obnovu a rozvoj; keďže zemetrasenia by mohli mať negatívny vplyv na životaschopnosť vidieka, generačnú výmenu v poľnohospodárstve, zamestnanosť a infraštruktúru, čo by malo negatívny vplyv na hospodársku a sociálnu súdržnosť;

Z. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a šírenie vírusu ešte viac komplikujú vykonávanie činností záchrany a obnovy; keďže pandémia COVID-19 je záťažou pre chorvátske hospodárstvo a vyžaduje si dodatočné finančné zdroje; keďže škody spôsobené zemetrasením v nemocniciach a iných verejných zdravotníckych zariadeniach v postihnutej oblasti nepriaznivo ovplyvňujú situáciu súvisiacu s ochorením COVID-19;

1. vyjadruje svoj najhlbší súcit a solidaritu všetkým jednotlivcom postihnutým zemetraseniami, ich rodinám a chorvátskym štátnym, regionálnym a miestnym orgánom zapojeným do zmierňovania následkov katastrofy;

2. oceňuje neúnavné a rýchle úsilie záchranných jednotiek, síl civilnej ochrany, chorvátskych ozbrojených síl, dobrovoľníkov, organizácií občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií a miestnych, regionálnych aj štátnych orgánov v zdevastovaných oblastiach, ktoré vynakladajú na záchranu životov, obmedzenie škôd a zabezpečenie základných činností s cieľom zachovať dôstojnú životnú úroveň; vyjadruje vďačnosť všetkým jednotlivcom, organizáciám a iniciatívam, ktoré urýchlili toto úsilie a poslali podporu a pomoc;

3. víta solidaritu členských štátov a iných krajín, ktoré poskytujú podporu v tejto núdzovej situácii vo forme vzájomnej pomoci vrátane základných potrieb, finančnej pomoci, dobrovoľníkov a inej pomoci, čím pomáhajú zmierniť bremeno intervencií; víta solidaritu, ktorú vyjadrili inštitúcie EÚ a medzinárodné spoločenstvo prostredníctvom vzájomnej pomoci v núdzových situáciách;

4. víta rýchlu a včasnú reakciu Komisie a prítomnosť komisára pre krízové riadenie Janeza Lenarčiča a podpredsedníčky Komisie Dubravky Šuicovej na mieste ako jasný a potrebný signál európskej podpory a solidarity s Chorvátskom;

5. vyjadruje znepokojenie nad nepriaznivými poveternostnými podmienkami, ktoré sa očakávajú v nadchádzajúcich mesiacoch; vyzýva Komisiu, aby identifikovala všetky možné spôsoby poskytnutia okamžitej pomoci a podpory chorvátskym orgánom pri zaisťovaní bezpečných životných podmienok pre osoby, ktoré prišli o svoje obydlia;

6. zdôrazňuje závažnosť situácie v teréne, ktorá vytvára značný a intenzívny finančný tlak na chorvátske národné, regionálne a miestne verejné orgány a môže viesť k nezvratnému poklesu počtu obyvateľov v postihnutých oblastiach s ničivými sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami a extrémnym psychologickým a sociálnym tlakom na postihnuté osoby;

7. nabáda chorvátske orgány, aby spolu s odborníkmi Komisie urýchlene a dôkladne posúdili celkové škody v Sisacko-moslavinskej župe s cieľom začať obnovu a rekonštrukčné práce hneď, ako to umožnia podmienky; zdôrazňuje, že po začatí regionálnej obnovy a rekonštrukčných prác je potrebné prikladať veľký význam stimulácii hospodárskej revitalizácie a živobytia ľudí;

8. zdôrazňuje problémy predpovedania súvisiace so seizmickými systémami vo vysoko seizmických regiónoch juhovýchodnej Európy; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi posilnila výskum s cieľom zaviesť systém, ktorý zabezpečí lepšiu pripravenosť s cieľom predchádzať podobným krízam a zvládať ich a minimalizovať vplyv podobných katastrof;

9. vyzýva na zvýšenú koordináciu a spoluprácu medzi výskumnými a vývojovými inštitúciami členských štátov, najmä tých, ktoré čelia podobným rizikám; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie prepojení medzi jednotlivými systémami včasného varovania;

10. vyzýva Chorvátsko, aby vo svojom pláne podpory obnovy a odolnosti uprednostnilo obnovu a aby venovalo osobitnú pozornosť komplexným preventívnym renováciám bývania a budov, ktoré sú najviac ohrozené v jeho najrizikovejších seizmických regiónoch;

11. nabáda chorvátske národné, regionálne a miestne orgány, aby presadzovali, aby rekonštrukčné činnosti boli v súlade s požiadavkami na budovy a infraštruktúru odolné voči zemetraseniam a aby sa uplatňovali najlepšie odborné postupy a odborné znalosti z iných členských štátov;

12. vyzýva chorvátske orgány, aby pozorne monitorovali realizáciu rekonštrukcie po zemetrasení s cieľom zabezpečiť, aby sa v procese výstavby a rekonštrukcie dodržali najprísnejšie seizmické normy predpísané pre všetky budovy a infraštruktúru;

13. zdôrazňuje, že zmierňovanie následkov silného zemetrasenia môže trvať oveľa dlhšie ako v prípade iných druhov prírodných katastrof; žiada Komisiu, aby uznala tento rozdiel v rámci Fondu solidarity Európskej únie, najmä pokiaľ ide o 18-mesačnú lehotu na čerpanie týchto prostriedkov; zdôrazňuje potrebu predĺžiť lehotu na čerpanie finančných prostriedkov v prípade silných zemetrasení;

14. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula cielené opatrenia na vyrovnanie sa so zemetraseniami a ich následkami do plánovania obnovy a právnych predpisov; nabáda chorvátske orgány, aby zahrnuli takéto opatrenia a programy do svojho plánovania a programovania prostriedkov pridelených z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027; vyzýva Komisiu, aby preukázala flexibilitu v súvislosti s programovaním a zmenami národných operačných programov, pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s prírodnými katastrofami;

15. nabáda členské štáty, aby viac investovali do pripravenosti a prevencie a podporovali spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany; konštatuje, že prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany Komisia podporuje a spolufinancuje projekty, ktoré podporujú úsilie členských štátov a zúčastnených štátov v oblasti pripravenosti na katastrofy a ich prevencie;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej investovali do výskumu a vývoja a do nových technológií v oblasti seizmických rizík a stratégií reakcie na katastrofy;

17. vyzýva Komisiu, aby pri schvaľovaní finančnej pomoci zohľadnila skutočnosť, že Chorvátsko súčasne bojuje proti pandémii aj sérii ničivých otrasov; nabáda Komisiu, aby presadzovala zjednodušenie byrokracie s cieľom umožniť účinnú a rýchlu pomoc a reagovať tak na bezprostredné potreby obyvateľstva;

18. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EÚ a chorvátskymi inštitúciami navrhla rýchly spôsob distribúcie potrebnej finančnej pomoci a poskytla ďalšiu pomoc s cieľom zabezpečiť rýchlu obnovu zasiahnutých oblastí;

19. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sprístupnila všetky možné finančné prostriedky na pomoc Chorvátsku pri rýchlom spustení obnovy, poskytla pomoc všetkým ľuďom v núdzi a minimalizovala administratívnu záťaž spojenú s prístupom k pomoci a podpore pre ľudí v teréne; vyzýva Komisiu, aby v rámci kohéznych a regionálnych fondov sprístupnila nástroje na rekonštrukčné činnosti; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť synergie medzi všetkými dostupnými nástrojmi Únie s cieľom zabezpečiť, že sa zdroje účinne využijú na rekonštrukčné činnosti a všetky ďalšie potrebné intervencie;

20. zdôrazňuje význam optimalizácie využívania existujúcich finančných prostriedkov EÚ na investovanie do predchádzania prírodným katastrofám;

21. zdôrazňuje, že pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je dôležité uprednostniť obyvateľov zasiahnutých oblastí; nabáda chorvátsku vládu, aby vykonala svoje ohlásené rozhodnutie presmerovať značnú časť svojich zásob vakcíny do Sisacko-moslavinskej župy s cieľom okamžite chrániť zdravie všetkých obyvateľov, pomáhajúcich a pracovníkov v teréne;

22. zdôrazňuje, že v nadchádzajúcich nepredvídateľných podmienkach je potrebné pokračovať v poskytovaní prioritnej zdravotnej starostlivosti a psychologickej podpory osobám postihnutým zemetrasením;

23. vyzýva na zvýšenú ostražitosť vzhľadom na ojedinelé prípady internetových podvodov a ďalších činov, ktoré môžu viesť k zneužívaniu situácie na osobný prospech;

24. upozorňuje Komisiu na to, že nové škody spôsobené nedávnymi zemetraseniami na budovách, ktoré boli poškodené počas zemetrasenia v marci 2020, si budú vyžadovať ďalšie posúdenie a renovačné projekty; zdôrazňuje, že všetky dostupné ľudské zdroje a stavebné stroje boli presmerované do Sisacko-moslavinskej župy a že pandémia COVID-19 obmedzila a spomalila všetky postupy prípravy projektov;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Chorvátska a regionálnym a miestnym orgánom v zasiahnutých oblastiach.

 

• [1] Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
• [2] Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.
• [3] Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 9.
• [4] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924.
• [5] Ú. v. EÚ L 250, 4.10.2018, s. 1.
• [6] Ú. v. EÚ L 77I, 20.3.2019, s. 1.
• [7] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
• [8] Ú. v. EÚ L 270, 15.10.2015, s. 1.
• [9] Ú. v. EÚ L 338, 13.12.2016, s. 34.
• [10] Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.
• [11] Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2017, s. 1.
• [12] Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 1.
• [13] Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
• [14] Ú. v. EÚ L 291, 16.11.2018, s. 5.
• [15] Ú. v. EÚ L 123, 10.5.2019, s. 3.
• [16] Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 5.
• [17] Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020, s. 1.
• [18] Ú. v. EÚ L 231, 17.7.2020, s. 4.
• [19] Ú. v. EÚ L 356, 26.10.2020, s. 1.
• [20] Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.
• [21] Ú. v. EÚ L 117, 15.4.2020, s. 3.
• [22] Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1.
• [23] Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.
• [24] Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1.
• [25] Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 109.
• [26] Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 241.
• [27] Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
• [28] Ú. v. EÚ C 372 I, 4.11.2020, s. 1.
• [29] Prijaté texty, P9_TA(2020)0313.
• [30] Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 269.
• [31] Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 15.