Návrh uznesenia - B9-0117/2021Návrh uznesenia
B9-0117/2021

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Mjanmarsku

8.2.2021 - (2021/2540(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Heidi Hautala, Francisco Guerreiro, Rosa D’Amato, Monika Vana, Bronis Ropė, Mounir Satouri, Saskia Bricmont, Ernest Urtasun, Hannah Neumann, Sara Matthieu, Jordi Solé, Alviina Alametsä, Niklas Nienaß
v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0116/2021

Postup : 2021/2540(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0117/2021
Predkladané texty :
B9-0117/2021
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0117/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Mjanmarsku

(2021/2540(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii Rohingov, najmä uznesenia zo 7. júla 2016[1], 15. decembra 2016[2], 14. septembra 2017[3], 14. júna 2018[4], 13. septembra 2018[5] a 19. septembra 2019[6],

 so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 a 10. decembra 2018 o Mjanmarsku/Barme,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady z 23. apríla 2020 obnoviť súčasné reštriktívne opatrenia voči Mjanmarsku na ďalších dvanásť mesiacov,

 so zreteľom na šieste kolo dialógu o ľudských právach medzi Európskou úniou a Mjanmarskom, ktoré sa uskutočnilo 14. októbra 2020 prostredníctvom videokonferencie,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. februára 2021 a vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín G7 z 3. februára 2021 o situácii v Mjanmarsku,

 so zreteľom na správu generálneho tajomníka Bezpečnostnej rade OSN o sexuálnom násilí v konfliktoch uverejnenú 23. marca 2018 (S/2018/250),

 so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva (RĽP) z 8. augusta 2018 (A/HRC/42/50) o podrobných zisteniach nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie pre Mjanmarsko (UNIFFM), rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 3. októbra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv rohinských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku (A/HRC/RES/39/2), správu Rady OSN pre ľudské práva z 5. augusta 2019 o ekonomických záujmoch mjanmarskej armády (A/HRC/42/CRP.3), správu Rady OSN pre ľudské práva zo 7. augusta 2019 o nezávislom vyšetrovacom mechanizme OSN pre Mjanmarsko (A/HRC/42/66) a správu Rady OSN pre ľudské práva z 3. septembra 2020 o situácii v oblasti ľudských práv moslimských Rohingov a iných menšín v Mjanmarsku (A/HRC/45/5),

 so zreteľom na správu UNIFFM z 22. augusta 2019 o sexuálnom a rodovo motivovanom násilí v Mjanmarsku a o rodovom vplyve etnických konfliktov (A/HRC/42/CRP.4),

 so zreteľom na správy osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a správy dozorného mechanizmu MOP,

 so zreteľom na záverečnú správu poradnej komisie pre Jakchainský štát (Annanova správa),

 so zreteľom na rozhodnutie tretej predbežnej procesnej komory Medzinárodného trestného súdu zo 14. novembra 2019 podľa článku 15 Rímskeho štatútu o povolení vyšetrovania situácie v Bangladéšskej ľudovej republike/Mjanmarskej zväzovej republike,

 so zreteľom na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora z 23. januára 2020 o žiadosti o uvedenie predbežných opatrení, ktorú Gambijská republika predložila vo veci týkajúcej sa uplatňovania Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (Gambia/ Mjanmarsko),

 so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nemu,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

 so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na jeho protokol z roku 1967,

 so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže mjanmarské ozbrojené sily, známe aj ako Tatmadaw, zatkli politických lídrov a aktivistov občianskej spoločnosti vrátane štátnej radkyne Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina počas štátneho prevratu proti zákonnej civilnej vláde v Mjanmarsku; keďže armáda vyhlásila jednoročný výnimočný stav; keďže len Win Mjin je ako prezident Mjanmarska podľa ústavy oprávnený vyhlásiť výnimočný stav;

B. keďže práva mjanmarského ľudu boli viac obmedzené  vrátane slobody prejavu, informácií, zhromažďovania a združovania; keďže na nezákonné rozohnanie protestov sa použila sila; keďže sa naďalej organizujú protesty a kampane občianskej neposlušnosti; keďže internet a telefónne linky vo veľkej časti krajiny boli zbytočne a neprimerane obmedzené, čo bránilo toku informácií, fungovaniu mediálnych služieb a narúšalo schopnosť ľudí vyjadrovať politické názory; keďže v tejto súvislosti sú poskytovatelia internetových služieb podľa hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv povinní predchádzať nepriaznivým vplyvom na ľudské práva spojeným s ich operáciami;

C. keďže prvé zasadnutie zvoleného parlamentu Mjanmarska sa malo konať v prvom týždni februára 2021; keďže neexistujú žiadne dôkazy o systematickom volebnom podvode v parlamentných voľbách v novembri 2020; keďže podľa odhadov 1,5 milióna voličov z etnických menšín v oblastiach postihnutých konfliktom, z ktorých väčšina sú Rohingovia, nemala povolené zúčastniť sa na voľbách; keďže mjanmarský zákon o štátnom občianstve vyhlasuje Rohingov za „cudzincov“ alebo „zahraničných rezidentov“, čím ich zbavuje občianstva;

D. keďže Mjanmarsko čelí zdravotnej kríze ako zvyšok sveta s celkovým počtom viac ako 140 000 prípadov ochorenia COVID-19; keďže súčasný mjanmarský systém zdravotnej starostlivosti je nedostatočne rozvinutý z dôvodu dlhoročného zanedbávania vojenským režimom a vo veľkej miere závisí od vonkajšieho financovania multilaterálnymi inštitúciami; keďže vnútorne vysídlení ľudia v Mjanmarsku sú obzvlášť zraniteľní voči pandémii; keďže reakcia civilnej vlády v oblasti zdravia vnútorne vysídlených osôb nie je dostatočná, pretože napríklad nezahŕňa testovanie na COVID-19;

E. keďže od augusta 2017 z bezpečnostných dôvodov utieklo do susedného Bangladéša viac ako 740 000 Rohingov, pričom trpia v dôsledku nehygienických podmienok a hrozieb v preplnených utečeneckých táboroch; keďže celkový počet rohinských utečencov v Bangladéši prekročil 1 milión; keďže vraždenie, znásilňovanie a mučenie Rohingov mjanmarskými ozbrojenými skupinami, ako aj vypaľovanie ich dedín v Jakchainskom štáte sa používajú ako nástroj na trvalé poškodzovanie sociálnej štruktúry Rohingov a na traumatizovanie obyvateľstva;

F. keďže sa odhaduje, že približne 600 000 Rohingov zostalo v Jakchainskom štáte, kde sú vystavení sústavným diskriminačným politikám a postupom, systematickému porušovaniu svojich základných práv, svojvoľnému zatýkaniu, zatváraniu v preplnených táboroch, nedostatku slobody pohybu a výrazne obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;

G. keďže tretia predbežná procesná komora Medzinárodného trestného súdu 14. novembra 2019 rozhodla o povolení vyšetrovania trestného činu deportácie Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša; keďže podľa najnovšej správy UNIFFM zo 16. septembra 2019 sú opatrenia mjanmarskej vlády naďalej súčasťou rozsiahleho a systematického útoku na zvyšných Rohingov v Jakchainskom štáte, ktorý zahŕňa prenasledovanie a iné zločiny proti ľudskosti;

H. keďže v uznesení Medzinárodného súdneho dvora z 23. januára 2020 nariadilo predbežné opatrenia vo veci  týkajúcej sa Dohovoru o genocíde a Rohingov, ktorú Gambia predložila proti Mjanmarsku; keďže mjanmarská vláda, ktorú na MSD obhajovala Aun Schan Su Ťij, označila obvinenia z genocídy za zavádzajúci a neúplný faktický obraz situácie; keďže mjanmarská vláda prijala obmedzený počet opatrení na boj proti porušovaniu ľudských práv prostredníctvom niekoľkých prezidentských smerníc; keďže vláda ešte musí zmeniť alebo zrušiť kľúčové zákony, ktoré uľahčujú diskrimináciu Rohingov vrátane zákona o občianstve z roku 1982;

I. keďže Parlament pri mnohých príležitostiach odsúdil porušovanie ľudských práv a systematické a rozsiahle útoky proti rohinskému obyvateľstvu; keďže orgány Mjanmarska odmietajú riadne vyšetriť podozrenia z porušovania ľudských práv Rohingov a vziať páchateľov na zodpovednosť; keďže najvyšší vojenskí predstavitelia, ktorí dohliadali na útoky proti Rohingom, zotrvávajú na svojich postoch; keďže orgány odmietajú spolupracovať s mechanizmami OSN; keďže beztrestnosť je hlboko zakorenená v politickom a právnom systéme Mjanmarska; keďže žiadna z ad hoc vyšetrovacích komisií a rád vytvorených mjanmarskými orgánmi nespĺňa normu nestranného, nezávislého, účinného a dôkladného vyšetrovania v oblasti ľudských práv;

1. dôrazne odsudzuje štátny prevrat mjanmarských ozbrojených síl proti civilnej vláde, ktorý sa snaží zvrátiť  pevnú oddanosť demokracii mjanmarského ľudu;

2. naliehavo vyzýva mjanmarskú armádu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých politických lídrov a aktivistov občianskej spoločnosti, ktorí boli zatknutí; požaduje okamžité ukončenie nezákonného výnimočného stavu a ukončenie beztrestnosti v krajine, obnovenie civilnej vlády, obnovenie cesty k demokracii a rýchle zvolanie parlamentu za účasti všetkých zvolených zástupcov, ako sa uvádza v ústave;

3. vyjadruje znepokojenie nad súčasnou mjanmarskou ústavou, ktorú mjanmarskému ľudu nanútila armáda v procese, ktorý nebol spravodlivý ani slobodný a ktorý neodráža vôľu alebo záujmy ľudu a nelegitímne udeľuje vojenské výnimočné a neodôvodnené právomoci, ako je pevný podiel parlamentných kresiel, pevná vládna kontrola nad niektorými ministerstvami, ako aj právo blokovať akékoľvek ústavné zmeny; naliehavo vyzýva armádu a oprávnene zvolenú vládu Mjanmarska pod vedením prezidenta Win Mjina, aby spolu s mjanmarským ľudom iniciovali slobodný a spravodlivý proces navrhovania a uplatňovania novej ústavy s cieľom zabezpečiť skutočnú demokraciu a štát, ktorý pracuje v prospech blahobytu a prosperity všetkých obyvateľov Mjanmarska, pričom osobitne zaručí uznanie a zastúpenie všetkých etnických skupín v Mjanmarsku vrátane Rohingov a zabezpečí bezpečnosť, slobodu, harmóniu a mier pre všetkých;

4. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že mjanmarský ľud teraz čelí nielen humanitárnej kríze s pretrvávajúcim porušovaním ľudských práv, najmä práv menšín, ako sú Rohingovia, a zdravotnej kríze s narastajúcim výskytom prípadov ochorenia COVID-19, ale aj politickej a demokratickej kríze;

5. vyzýva delegáciu EÚ v Mjanmarsku a veľvyslanectvá členských štátov, aby pozorne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv a zdravia v Mjanmarsku, ako aj prípady vedúcich politických predstaviteľov a aktivistov občianskej spoločnosti, ktorí sú v súčasnosti zatknutí; žiada diplomatické misie EÚ, aby poskytovali podporu a možnú ochranu ľuďom, ktorým hrozí prenasledovanie, a to aj poskytovaním bezpečného útočiska na veľvyslanectvách a uľahčovaním vstupu na účel azylu alebo dočasného útočiska; očakáva, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) prevezme vedúcu úlohu pri koordinácii medzinárodnej humanitárnej a zdravotnej reakcie pre obyvateľov Mjanmarska v naliehavých prípadoch;

6. zastáva názor, že združenie ASEAN môže v prípade potreby slúžiť ako prostriedok pomoci medzinárodného spoločenstva pre Mjanmarsko, ako to bolo po tom, ako v roku 2008 cyklón Nargis zničil Mjanmarsko; naďalej nabáda združenie ASEAN, aby zohrávalo aktívnu úlohu pri sprostredkovaní v rámci súčasnej krízy v Mjanmarsku; domnieva sa, že volebné pozorovateľské misie môžu byť pre združenie ASEAN účinným nástrojom na podporu upevňovania demokracie v jeho členských štátoch, keďže tieto misie poskytujú volebnému procesu dodatočný stupeň legitimity;

7. víta rozhodnutie Rady obnoviť reštriktívne opatrenia voči Mjanmarsku na ďalších dvanásť mesiacov do 30. apríla 2021 a zmeniť zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia; naliehavo vyzýva Radu, aby zmenila mandát súčasného systému reštriktívnych opatrení tak, aby zahŕňal porušenia v oblasti demokracie a aby rozšírila cielené sankcie na celé vedenie mjanmarskej armády vrátane vysokého generála Min Aun Hlaina, zástupcu vysokého generála Soe Wina a všetkých osôb zapojených do prevratu; ďalej naliehavo vyzýva Radu, aby zmenila súčasný systém reštriktívnych opatrení tak, aby zahŕňal možnosť vytvorenia zoznamu spoločností a rozšírenia cielených sankcií na obrovské hospodárske holdingy mjanmarskej armády a jej členov, ktoré sú pre armádu zdrojom jej príjmov; nabáda EÚ, aby v tejto súvislosti podporovala medzinárodnú koordináciu a viacstranné opatrenia;

8. opätovne pripomína, že Mjanmarsko bolo od roku 1997 do roku 2013 vyňaté z rámca systému Všetko okrem zbraní, ale v roku 2013 bolo znovu zaradené ako príjemca do rámca systému Všetko okrem zbraní na základe trendu demokratizácie v krajine; zdôrazňuje, že proces posilnenej angažovanosti sa začal už v roku 2018, pričom sa zameriaval na dodržiavanie dohovorov o ľudských právach a pracovných práv; zdôrazňuje, že prevrat obnovuje stav pred procesom demokratizácie a oslabuje podmienky na udelenie preferencií systému Všetko okrem zbraní; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala vyšetrovanie podľa článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o všeobecnom systéme preferencií (VSP) s cieľom pozastaviť obchodné preferencie, ktoré Mjanmarsko, najmä spoločnosti členov armády, využíva v konkrétnych odvetviach a aby Parlament náležite informovala o krokoch, ktoré sa majú prijať;

9. víta správu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/42/CRP.3 z 5. augusta 2019, v ktorej sa uvádza, že spoločnosti s obchodnými väzbami na mjanmarskú armádu a jej konglomeráty, Myanmar Economic Holdings Limited (MEHL) a Myanmar Economic Corporation (MEC), so všetkými dcérskymi spoločnosťami podporujú finančnú kapacitu Tatmadaw; v tejto súvislosti žiada EÚ a jej členské štáty, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva podporovali prijatie rezolúcie s cieľom vyšetriť porušenia a hrozby spojené s vojenským prevratom a požiadali Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, aby vytvoril databázu obchodných spoločností, ktoré prispievajú k obchodným zmluvám s mjanmarskou armádou a jej konglomerátmi alebo z nich hospodársky ťažia;

10. víta skutočnosť, že do pracovného programu Komisie na rok 2021 bola začlenená legislatívna iniciatíva týkajúca sa záväzných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti s ohľadom na ľudské práva v dodávateľskom reťazci; zastáva názor, že s cieľom účinne riešiť otázku nútenej práce a iného porušovania ľudských práv v dodávateľských reťazcoch spoločností by takéto právne predpisy mali zahŕňať aj zákaz uvádzania predmetného tovaru na trh EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala naliehavé poradenstvo pre podniky so sídlom v EÚ, ktoré ich upozorní na riziká v oblasti ľudských práv, reputácie a práva pri obchodovaní s armádou Mjanmarska, a aby tiež podporovala podniky so sídlom v EÚ pri nadväzovaní a zintenzívňovaní hospodárskych väzieb so spoločnosťami vo vlastníctve súkromných občianskych subjektov; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že žiadne finančné prostriedky EÚ nebudú prispievať na vojenské operácie a bohatstvo mjanmarskej armády, ako to mohlo byť v prípade vykonávacieho rozhodnutia Komisie o financovaní 2. časti ročného akčného programu v prospech ázijského regiónu na rok 2020, čo umožnilo mjanmarskej vláde riešiť krízu v Jakchainskom štáte prostredníctvom podniku Únie pre humanitárnu pomoc, presídľovanie a rozvoj v Jakchainskom štáte (UEHRD), z čoho hospodársky profitovala armáda;

11. dôrazne nalieha na podniky so sídlom v EÚ, aby vykonávali dôkladnú náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a zabezpečili, aby nemali žiadne väzby s mjanmarskými bezpečnostnými silami, ich jednotlivými členmi alebo subjektmi, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, a aby priamo ani nepriamo neprispievali k tvrdému zásahu armády proti demokracii a ľudským právam; vyzýva podniky so sídlom v EÚ vrátane materských a dcérskych spoločností, aby urýchlene prehodnotili svoje obchodné väzby v Mjanmarsku a pozastavili akékoľvek vzťahy so spoločnosťami prepojenými s armádou; vyzýva podniky so sídlom v EÚ, aby zverejnili všetky relevantné informácie vrátane mien, adries a vlastníctva o dcérskych spoločnostiach, dodávateľoch a obchodných partneroch v hodnotovom reťazci v Mjanmarsku; v tejto súvislosti víta oznámenie spoločnosti Kirin Holdings Company Limited z 5. februára 2021, že ukončí svoje súčasné partnerstvo so spoločnosťou Myanmar Economic Holdings Public Company Limited;

12. vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali medzinárodnú koordináciu s cieľom zabrániť nezákonnému vývozu akéhokoľvek neoprávneného tovaru z Mjanmarska, z ktorého by mala ekonomický prospech najmä armáda, a aby ukončili výrobu nezákonného tovaru, najmä využívanie prírodných zdrojov, ako je nelegálne ťažené drevo;

13. vyzýva Radu, aby preskúmala a prípadne zmenila zbrojné embargo EÚ voči Mjanmarsku s cieľom zabezpečiť, aby sa embargo vzťahovalo na všetky výrobky a vybavenie s dvojakým použitím vrátane sledovacieho vybavenia, ktoré môže použiť armáda pri svojom tvrdom zásahu proti právam a nesúhlasu;

14. vyzýva EÚ a členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu pri dosahovaní jednoty Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) pri odsúdení vojenského prevratu v Mjanmarsku, a vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby v tejto súvislosti ukončila blokádu; naliehavo vyzýva BR OSN, aby prijala cielené individuálne sankcie vrátane zákazu cestovania a zmrazenia aktív voči tým, ktorí sa zdajú byť zodpovední za prevrat a závažné trestné činy podľa medzinárodného práva, a aby na Mjanmarsko uvalila globálne komplexné zbrojné embargo, pozastavila všetky priame a nepriame dodávky, predaj alebo transfer vrátane tranzitu a prekládky všetkých zbraní a výrobkov s dvojakým použitím, munície a iného vojenského a bezpečnostného vybavenia, ako aj poskytovanie výcviku alebo inej vojenskej a bezpečnostnej pomoci;

15. víta rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (MTS) povoliť vyšetrovanie deportácie Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša; opätovne vyzýva Mjanmarsko, aby sa stalo signatárom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby referovala o situácii v Mjanmarsku Medzinárodnému trestnému súdu vrátane všetkých trestných činov, ktoré patria do jeho súdnej právomoci, spáchaných proti Rohingom, alebo aby vytvorila medzinárodný trestný tribunál zriadený ad hoc; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty zaujali vedúcu úlohu v Bezpečnostnej rade OSN, pokiaľ ide o žiadosť o postúpenie situácie v Mjanmarsku Medzinárodnému trestnému súdu; ďalej víta pôvodné uznesenie Medzinárodného trestného súdu o uvádzaní predbežných opatrení v prípade týkajúcom sa uplatňovania Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (Gambia /Mjanmarsko);

16. s nadšením víta vedúcu úlohu EÚ pri vytváraní nezávislého vyšetrovacieho mechanizmu OSN pre Mjanmarsko (ďalej len „IIMM“) s cieľom zhromažďovať, konsolidovať, chrániť a analyzovať dôkazy o najzávažnejších medzinárodných zločinoch a porušeniach práva spáchaných v Mjanmarsku od roku 2011; naliehavo vyzýva Mjanmarsko, aby spolupracovalo v rámci medzinárodného úsilia o zabezpečenie zodpovednosti, a to aj tým, že konečne poskytne IIMM plný prístup do krajiny; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, aby mal IIMM potrebnú podporu vrátane finančnej podpory na vykonávanie svojho mandátu;

17. vyjadruje znepokojenie nad nedávnou správou A/HRC/45/5 Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 3. septembra 2020, v ktorej sa opisuje pokračujúce a závažné porušovanie ľudských práv Rohingov a iných menšín vo viacerých oblastiach Mjanmarska; naliehavo vyzýva mjanmarskú vládu, aby prijala potrebné opatrenia na okamžité zastavenie tohto porušovania ľudských práv vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

18. trvá na tom, aby mjanmarské orgány zaistili bezpečný, riadny a zákonný návrat Rohingov pod záštitou OSN po splnení podmienok na návrat; opätovne potvrdzuje zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a trvá na tom, že žiadni utečenci by sa nemali násilne vrátiť do Mjanmarska; naliehavo vyzýva vládu Mjanmarska, aby v plnej miere a bezodkladne vykonala odporúčania Jakchainskej poradnej komisie a uznesenie MSD a aby čo najskôr vymenovala vykonávací orgán; nabáda EÚ, OSN a ďalších medzinárodných aktérov, aby tento proces podporili;

19. nabáda Mjanmarsko, aby podpísalo a ratifikovalo Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach; ďalej nabáda Mjanmarsko, aby ratifikovalo štyri základné dohovory MOP, ktoré ešte neratifikovalo, konkrétne Dohovor o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať z roku 1949 (č. 98), Dohovor o rovnakom odmeňovaní z roku 1951 (č. 100), Dohovor o zrušení nútenej práce z roku 1957 (č. 105) a Dohovor o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) z roku 1958 (č. 111); naliehavo vyzýva Mjanmarsko, aby urýchlene reagovalo na požiadavky mechanizmu dohľadu MOP, ktoré opakovane dostávalo počas mnohých rokov, najmä pokiaľ ide o nútenú a detskú prácu a slobodu združovania;

20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie zákonnej vláde a parlamentu Mjanmarska, prezidentovi Mjanmarska Win Mjinovi, štátnej radkyni Aun San Su Ťij, majnmarskému Tatmadaw, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.

Posledná úprava: 10. februára 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia