NÁVRH UZNESENIA o Európskej záruke pre deti

22.4.2021 - (2021/2605(RSP))

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B9‑0000/2021 a B9‑0000/2021
v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku

Lucia Ďuriš Nicholsonová
v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

B9‑0220/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskej záruke pre deti

(2021/2605(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

– so zreteľom na ciele stanovené v článku 3 Zmluvy o EÚ, najmä na bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, podporovať sociálnu spravodlivosť, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a chrániť práva dieťaťa,

– so zreteľom na horizontálnu sociálnu doložku v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na ciele sociálnej politiky v článkoch 151 a 153 ZFEÚ,

– so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 6 Zmluvy o EÚ,

– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 1, 3, 4, 11, 14, 16, 17, 19, 20 a jeho hlavné ciele do roku 2030,

– so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

– so zreteľom na návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti (COM(2021)0137),

– so zreteľom na akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv,

– so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na ciele č. 1, 2, 3, 4 a 10,

– so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD),

– so zreteľom na politické usmernenia predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej,

– so zreteľom na upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

– so zreteľom na Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (COM(2011)0173),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých[1],

– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2221 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU)[3],

– so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti o záruke pre deti, ktorú vypracovala Komisia,

– so zreteľom na písomné vyhlásenie č. 0042/2015 podľa článku 136 rokovacieho poriadku o investovaní do detí, prijaté v marci 2016,

– so zreteľom na odporúčanie Rady týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja na boj proti chudobe[5],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie[8],

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

– so zreteľom na všeobecné pripomienky Výboru OSN pre práva dieťaťa[9],

– so zreteľom na Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti, ako sú zakotvené v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/142 z 24. februára 2010,

– so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 1. februára 2012 o náraste neznášanlivosti a rasovo motivovaného násilia voči Rómom v Európe,

– so zreteľom na oznámenia Komisie prijaté s cieľom vytvoriť Úniu rovnosti v súlade s politickými usmerneniami pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019 – 2024, najmä jej oznámenie z 24. novembra 2020 s názvom Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 (COM(2020)0758), oznámenie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565), z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152) a oznámenie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa[10],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe[12],

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov Rady EPSCO s názvom Prekonanie chudoby a sociálneho vylúčenia –  zmierňovanie vplyvu ochorenia COVID-19 na rodiny – spolupráca na rozvoji vyhliadok pre silné deti,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020[13],

– so zreteľom na odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ)[14],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ,

– so zreteľom na správu OSN o politike z 15. apríla 2020 s názvom Vplyv pandémie COVID-19 na deti,

– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (2008/867/ES),

– so zreteľom na odporúčanie Rady týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce,

– so zreteľom na odporúčanie Rady o prístupe k sociálnej ochrane,

– so zreteľom na nový program v oblasti zručností pre Európu,

– so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Rade a Komisii o Európskej záruke pre deti (O-000025/2021 – B9‑0012/2021 a O-000026/2021 – B9‑0013/2021),

– so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A. keďže návrhom odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, sa musí dopĺňať stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa, pričom oba dokumenty boli prijaté 24. marca 2021; keďže stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa spája všetky súčasné a budúce iniciatívy v oblasti práv detí do jedného uceleného politického rámca a predkladajú sa v nej odporúčania pre vnútornú aj vonkajšiu činnosť EÚ;

B. keďže medzinárodné organizácie, ako je Rada Európy, a mimovládne organizácie, ako je UNICEF, označujú chudobu detí za možnú príčinu porušovania práv detí, ako aj za možný výsledok týchto porušení, a to v dôsledku toho, že má vplyv na schopnosť detí uplatňovať si práva a zároveň je výsledkom nedodržiavania týchto práv;

C. keďže medzi deťmi, ktoré vyrastajú bez dostatočných zdrojov a v neistých rodinných situáciách, je pravdepodobnejšie, že budú čeliť chudobe a sociálnemu vylúčeniu, čo má ďalekosiahle vplyvy na ich rozvoj a neskoršiu dospelosť, ako aj nedostatočnému prístupu k primeraným zručnostiam a budú mať obmedzené možnosti zamestnania, v dôsledku čoho sa bude šíriť začarovaný kruh prenosu chudoby z generácie na generáciu;

D. keďže medzi šesť kategórií, ktoré sú uvedené v návrhu o záruke pre deti, patria najviac ohrozené skupiny, ktoré potrebujú okamžitú pozornosť a starostlivosť; keďže ciele záruky by sa mali chápať tak, aby sa v čo najväčšej miere vzťahovali na všetky deti v Únii;

E. keďže otázky chudoby detí a sociálneho vylúčenia sú všadeprítomné problémy vo všetkých spoločnostiach, ktoré sa najlepšie riešia prostredníctvom komplexných a rozsiahlych politík s úzkym uplatňovaním a so širokým rozsahom pôsobnosti, ktoré sú zamerané na deti, ale aj na ich rodiny a komunity, a prostredníctvom uprednostňovania investícií do vytvárania nových príležitostí a riešení pred výdavkami; keďže do riešenia týchto problémov sa musia zapojiť všetky časti spoločnosti, a to od miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a európskych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora;

F. keďže z výskumu vyplýva, že investície do detí, napríklad do vysokokvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, môžu na úrovni spoločnosti priniesť návratnosť investícií, ktorá je aspoň štyrikrát vyššia ako pôvodné náklady na investície, pričom sa nezohľadňujú širšie prínosy pre podniky z hľadiska kvalifikovaných pracovníkov alebo pre systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré nie sú zaťažené ďalšími výdavkami na deti s prístupom k opatreniam na sociálne začlenenie[15]; keďže v rozpočtových postupoch by sa investície do detí mali uznávať ako samostatná investičná kategória, odlišná od pravidelných sociálnych výdavkov;

G. keďže v roku 2019 bolo 22,2 % detí v EÚ – takmer 18 miliónov detí – ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže deti z rodín s nízkymi príjmami, deti bez domova, deti so zdravotným postihnutím, deti s prisťahovaleckým pôvodom, deti s menšinovým etnickým pôvodom, najmä rómske deti, deti v ústavnej starostlivosti, deti v neistej rodinnej situácii, deti z rodín s jedným rodičom, z LGBTIQ+ rodín a z rodín, v ktorých rodičia pracujú v zahraničí, čelia vážnym ťažkostiam, ako je vážna deprivácia v oblasti bývania alebo preplnenosť bývania, prekážkam v prístupe k základným službám, ako je primeraná výživa a slušné bývanie, ktoré sú kľúčové pre ich blaho a rozvoj sociálnych, kognitívnych a emocionálnych zručností; keďže riadne vykurované bývanie s bezpečnou pitnou vodou a sanitáciou a bývanie vo všeobecnosti sú kľúčové pre zdravie, pohodu, rast a vývoj detí; keďže primerané bývanie podporuje aj vzdelávanie a štúdium detí;

H. keďže pre chýbajúce štatistiky nie je známy počet detí so zdravotným postihnutím, no pravdepodobne sa pohybuje okolo 15 % celkového počtu detí v Únii; keďže deti so zdravotným postihnutím by mali naplno požívať všetky ľudské práva a základné slobody rovnocenne s ostatnými deťmi, čo zahŕňa aj právo vyrastať vo vlastných rodinách alebo v rodinnom prostredí v súlade s ich najlepším záujmom, ako sa vymedzuje v Dohovore o právach dieťaťa; keďže rodinní príslušníci musia často obmedziť alebo zastaviť pracovné činnosti, aby sa starali o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; keďže v štúdii uskutočniteľnosti o záruke pre deti, ktorú vypracovala Komisia (predbežná správa), sa poukazuje na to, že ako hlavné prekážky pre deti so zdravotným postihnutím boli identifikované problémy s fyzickou prístupnosťou, neprispôsobenie služieb a zariadení potrebám detí a v mnohých prípadoch jednoducho ich nedostupnosť; keďže v tej istej štúdii mnohí respondenti poukázali na problémy s diskrimináciou, konkrétne problémy so vzdelávaním a s cenovou dostupnosťou bývania;

I. keďže práva detí nemožno presadzovať bez úspešného plnenia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a naopak;

J. keďže všetky deti majú právo na ochranu pred chudobou, čo zjavne znamená, že sú potrebné preventívne politiky; keďže Európsky parlament a európska občianska spoločnosť opakovane vyzvali na vytvorenie záruky pre deti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa žijúce v chudobe malo účinný a bezplatný prístup ku kvalitnej a k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ako aj k vzdelávaniu a starostlivosti a účinnému prístupu k dôstojnému bývaniu a primeranej výžive v ranom detstve; keďže Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) zdôraznila, že boj proti chudobe detí je aj otázkou základných práv a právnych povinností[16];

K. keďže odstránenie chudoby detí nevyhnutne znamená, že rodičia detí alebo poskytovatelia starostlivosti o dieťa majú prístup k práci s právami, so slušnou mzdou a s bezpečnými a stabilnými pracovnými podmienkami;

L. keďže tento návrh ponúka členským štátom konkrétne usmernenia s cieľom zaručiť účinný a bezplatný prístup k vzdelávaniu a školským aktivitám, k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), zdravotnej starostlivosti, športu, voľnočasovým a kultúrnym činnostiam pre každé dieťa a najmä pre osoby v núdzi; keďže členské štáty by mali podporovať politiky na zabezpečenie prístupného a cenovo dostupného bývania pre deti v núdzi a zdravej výživy s cieľom riešiť chudobu a podporovať rovnaké príležitosti pre všetky deti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; keďže každé dieťa má právo na hranie;

M. keďže pandémia COVID-19 zhoršila situáciu detí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a uvrhla milióny detí a rodín do ešte neistejšej sociálno-ekonomickej situácie; keďže podľa predpokladov by sa v dôsledku pandémie počet detí žijúcich pod hranicou chudoby ich členského štátu mohol zvýšiť až o 117 miliónov a ďalších približne 150 miliónov detí na celom svete žije vo viacrozmernej chudobe; keďže jednotlivci a rodiny s nízkymi a so strednými príjmami sú pri zvyšovaní nezamestnanosti vystavení vyššiemu riziku chudoby; keďže sú takisto vystavení vyššiemu riziku vážnej deprivácie v oblasti bývania, neistoty v oblasti bývania, nadmernej zadlženosti, vysťahovania a bezdomovectva; keďže sa očakáva, že tieto údaje budú exponenciálne stúpať v dôsledku pandémie COVID-19 a jej sociálno-ekonomických dôsledkov, ktoré budú ovplyvňovať milióny detí v Európe počas celého ich života; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 zhoršila situáciu marginalizovaných detí žijúcich v preplnených a neľudských podmienkach s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode, sanitácii a potravinám, v dôsledku čoho boli vystavené väčšiemu riziku nákazy vírusom;

N. keďže prechod na dištančné vzdelávanie sa v roku 2020 zrýchlil z dôvodu pandémie COVID-19 a nedostatočný prístup k internetovému pripojeniu, digitálne nástroje a infraštruktúra osobitne vylúčili veľmi malé deti so špeciálnymi potrebami a deti žijúce v chudobe, v marginalizovaných komunitách a vo vzdialených a vidieckych oblastiach vrátane odľahlých regiónov a území; keďže znepokojivo narástol počet detí, ktorých rodičia prišli o ubytovanie alebo o zamestnanie, a počet detí, ktoré prišli o najvýživnejšie jedlo dňa, ako aj prístup k službám po škole, ako sú športové, rekreačné, umelecké a kultúrne aktivity, ktoré podporujú ich rozvoj a blaho; keďže nedostatočný prístup k digitálnym riešeniam a príležitostiam digitálneho vzdelávania môže vážne obmedziť neskorší prístup mladých ľudí k vzdelávaniu a zamestnaniu, pripraviť ich o lepšie príležitosti na trhu práce a takisto pripraviť európske podniky o potenciálnych pracovníkov; keďže je preto potrebné investovať do riešení digitálneho vzdelávania; keďže digitálne riešenia a ďalšie pomocné technológie pre deti so zdravotným postihnutím môžu umožniť a urýchliť proces sociálneho začlenenia a prístup k väčšiemu počtu príležitostí v neskorších etapách života; keďže v tejto súvislosti je preto kľúčový rovnaký prístup;

O. keďže deti so zdravotným postihnutím v EÚ sú neúmerne častejšie umiestňované do zariadení ústavnej starostlivosti ako deti bez zdravotného postihnutia a zdá sa, že je v ich prípade oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa vyvinie úsilie na umožnenie ich prechodu z ústavnej do rodinnej starostlivosti; keďže deti so zdravotným postihnutím sú naďalej segregované vo vzdelávaní tým, že sú umiestňované na osobitné školy a čelia fyzickým a iným prekážkam, ktoré im bránia využívať inkluzívne vzdelávanie; keďže v dôsledku pandémie COVID-19 zostalo veľa detí s duševným postihnutím bez možnosti pokračovať vo vzdelávaní, lebo online vzdelávanie často nie je vhodné pre ich špeciálne potreby;

P. keďže Únia môže zohrávať kľúčovú úlohu v celkovom boji proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu všetkých detí vrátane šiestich kľúčových kategórií vymedzených Komisiou;

Q. keďže deti migrujúcich občanov EÚ sa často stanú obeťami medzier vo vnútroštátnych právnych predpisoch; keďže migrácia za prácou síce znižuje chudobu v krátkodobom horizonte, no vedie k opúšťaniu detí, čo môže prehĺbiť ich nedostatočný sociálny rozvoj a viesť k neistote, pričom deti migrujúcich rodičov, ktoré stále žijú vo svojej krajine pôvodu, čelia väčšej pravdepodobnosti marginalizácie, zlého zaobchádzania a zneužívania, čo je obzvlášť dôležité pre mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ[17];

R. keďže záruka pre deti je jednou z hlavných iniciatív v oblasti sociálnej politiky uvedených v politických usmerneniach Komisie a v pracovnom programe Komisie na rok 2021 a je nevyhnutné ju v budúcnosti ďalej rozširovať prostredníctvom ambicióznych politík a cieľov; keďže táto otázka musí byť v programe Konferencie o budúcnosti Európy; keďže Európsky pilier sociálnych práv a odporúčanie Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia zostáva dôležitou hlavnou zásadou na zníženie chudoby detí, zlepšenie blaha detí a zabezpečenie stabilnej budúcnosti a zároveň zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky; keďže v akčnom pláne na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv Komisia stanovila cieľ znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ aspoň o 15 miliónov do roku 2030 – vrátane najmenej 5 miliónov detí; keďže negatívne rodové stereotypy a sociálne podmieňovanie, ktoré vedú k tzv. dream gap (nemožnosť naplno rozvinúť svoj potenciál) alebo tzv. entitlement gap (rozdiely v nárokoch medzi ženami a mužmi), a nedostatočné zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách podmieňujú kariéru dievčat a ich voľby v oblasti vzdelávania od útleho veku, a tým prispievajú k zvyšovaniu nerovnosti a rodovej segmentácie medzi mužmi a ženami v určitých odvetviach trhu práce, najmä v prípade kariéry v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM);

S. keďže miestne a regionálne orgány pracujú v prvej línii boja proti chudobe detí a ich vykorisťovaniu, a preto nesú hlavnú zodpovednosť za predchádzanie marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu; keďže vnútroštátne orgány by im v prípade potreby mali poskytnúť dostatočné množstvo prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov;

1. víta návrh Komisie na odporúčanie Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, ktorej cieľom je predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu a bojovať proti nim tým, že sa zaručí bezplatný a účinný prístup pre deti v núdzi ku kľúčovým službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávacie a školské činnosti, zdravotná starostlivosť a aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a účinný prístup pre všetky deti v núdzi k zdravej výžive a primeranému bývaniu; vyzýva Radu a členské štáty, aby boli ambiciózne, pokiaľ ide o úplné a rýchle prijatie odporúčania, a pri jeho vykonávaní; očakáva, že pri prijímaní odporúčania Rady sa zohľadní príspevok uvedený v tomto uznesení; zdôrazňuje, že cieľom záruky pre deti je poskytovať verejnú podporu pri predchádzaní sociálnemu vylúčeniu a boji proti nemu tým, že sa zaručí prístup detí v núdzi k súboru kľúčových služieb, čo znamená, že členské štáty by mali buď organizovať a poskytovať takéto služby, alebo poskytovať primerané dávky, aby rodičia alebo opatrovníci detí v núdzi mohli zaplatiť náklady na tieto služby;

2. víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa a súhlasí s jeho cieľmi napĺňania spoločnej zodpovednosti za dodržiavanie a ochranu práv každého dieťaťa popri spoločnom projekte zdravšej, odolnej a spravodlivejšej spoločnosti pre všetkých; uznáva, že návrh Komisie na odporúčanie Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, dopĺňa stratégiu a zameriava sa na deti v núdzi pri vytváraní európskeho podporného rámca na ochranu práv detí a kladie ich na popredné miesto programu EÚ; podporuje jej hlavný cieľ bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí a podporovať rovnosť, inkluzívne príležitosti a zdravie; dôrazne podporuje konkrétne usmernenia pre príslušné národné a miestne orgány s cieľom poskytnúť deťom v núdzi rovnaký účinný a bezplatný prístup k súboru kľúčových služieb, ako je bezplatné kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávacie a školské činnosti a zdravotná starostlivosť a účinný prístup k primeranému bývaniu a zdravej výžive, ako majú ich rovesníci;

3. vyzýva EÚ a členské štáty, aby riešili štrukturálne problémy, ktoré spôsobujú chudobu a sociálne vylúčenie detí, podporovaním vysokej úrovne zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a to najmä medzi znevýhodnenými skupinami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné zavedenie Európskej záruky pre deti v celej Únii začleňovaním záruky do všetkých oblastí politiky, a naliehavo ich vyzýva, aby využívali existujúce politiky a finančné prostriedky EÚ na konkrétne opatrenia, ktoré prispievajú k odstráneniu chudoby detí a sociálneho vylúčenia; zdôrazňuje dôležitosť príslušných orgánov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni pri zaručovaní účinného a rovnakého prístupu k bezplatnému a kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve s osobitným zameraním na rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, k vzdelávacím, školským a ku komunitným činnostiam spolu so športovými, voľnočasovými a kultúrnymi aktivitami, k zdravotnej starostlivosti, ako aj účinného prístupu k zdravej výžive a primeranému bývaniu pre všetky deti v núdzi; zdôrazňuje takisto, že príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mali byť informované, vyškolené a podporované pri zabezpečovaní financovania EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo detí na primerané bývanie, a to poskytovaním súvisiacej podpory rodičom, ktorí majú ťažkosti s udržaním bývania alebo prístupom k nemu, s cieľom zabezpečiť, aby mohli zostať so svojimi deťmi, pričom osobitnú pozornosť treba venovať mladým dospelým osobám, ktoré odchádzajú z ústavov starostlivosti o deti;

4. domnieva sa, že kľúčové je vynaložiť značné investície do detí s cieľom odstrániť chudobu detí a umožniť im rásť a v plnej miere využívať svoje práva v EÚ; zdôrazňuje, že si to vyžaduje holistický prístup k rozvoju v ranom detstve, začínajúc prvými 1 000 dňami, ktorým by sa malo zaručiť zdravie matiek vrátane duševného zdravia, bezpečnosti, ochrany a poskytovania responzívnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili strategický a komplexný prístup k vykonávaniu Európskej záruky pre deti prostredníctvom primeraných politík a zdrojov, a to aj prostredníctvom integrácie do trhu práce, zosúladenia pracovného a súkromného života rodičov a opatrovníkov a podpory príjmov pre rodiny a domácnosti, aby finančné prekážky nebránili deťom v prístupe ku kvalitným a k inkluzívnym službám; vyzýva na zastrešujúcu európsku stratégiu boja proti chudobe s ambicióznymi cieľmi zameranými na zníženie chudoby a bezdomovectva a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030, a to najmä medzi deťmi, v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a na základe hlavných cieľov stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv;

5. víta skutočnosť, že pri príprave stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa boli zohľadnené názory a návrhy viac ako 10 000 detí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že názory detí, ako aj ich zastupiteľských organizácií budú vypočuté pri vykonávaní a monitorovaní záruky pre deti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni tým, že sa im umožní, aby sa v plnej miere zúčastňovali na zmysluplnom a inkluzívnom verejnom dialógu a konzultáciách a aby sa vyjadrovali k záležitostiam, ktoré sa ich týkajú na úrovni EÚ, ako sa to stalo na fóre o právach dieťaťa v roku 2020; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, aby osobitne poverili verejný orgán, napríklad komisára pre deti alebo ombudsmana, meraním účinkov vnútroštátnych a regionálnych právnych predpisov na deti a vnútroštátnych opatrení na vykonávanie záruky pre deti, ako aj všeobecným podporovaním práv detí vo verejnom poriadku, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia Európskeho orgánu pre deti s cieľom podporiť a monitorovať vykonávanie odporúčania členskými štátmi, koordinovať vnútroštátne opatrenia, zabezpečiť výmenu osvedčených postupov a inovačných riešení a zefektívniť podávanie správ a odporúčania;

6. vyzýva členské štáty, aby stanovili priority financovania v oblasti práv dieťaťa podľa potrieb identifikovaných na národnej a regionálnej úrovni a dôrazne ich nabáda, aby prekročili rámec vopred určených príspevkov v systémoch financovania EÚ; vyzýva členské štáty, aby poskytovali informácie, odbornú prípravu a podporu miestnym a regionálnym orgánom pri zabezpečovaní finančných prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koordinovaný prístup k programovaniu a vykonávaniu fondov EÚ a urýchlili ich vykonávanie a aby na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí venovali všetky možné národné zdroje, ktoré sa doplnia z fondov EÚ, ako je Európsky sociálny fond plus (ESF+), Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), InvestEU, Erasmus+, Fond pre azyl a migráciu (AMF) a program EU4Health; pripomína, že členské štáty musia do svojich národných plánov obnovy a odolnosti zahrnúť cielené opatrenia na investovanie do detí a mladých ľudí s cieľom získať prístup k fondu podľa piliera Next Generation v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; pripomína možnosti, ktoré ponúka nástroj Next Generation EU na poskytovanie finančnej podpory aj organizáciám, napríklad MVO a charitatívnym organizáciám, a sociálnej pomoci rodinám v núdzi; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, nielen tie, ktoré sú najviac postihnuté chudobou detí, aby vyčlenili aspoň 5 % zdrojov z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na podporu činností v rámci Európskej záruky pre deti;

7. vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní záruky pre deti zohľadňovali konkrétnu situáciu detí v núdzi, najmä tých, ktoré v tejto skupine čelia osobitným znevýhodneniam; zdôrazňuje, že záruka pre deti by mala prispieť k dosiahnutiu cieľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým je prechod z ústavnej do rodinnej alebo komunitnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní záruky pre deti uplatňovali rodovo citlivý a medziodvetvový prístup;

8. domnieva sa, že záruka pre deti by sa mala stať trvalým nástrojom na štrukturálnu prevenciu a riešenie chudoby detí v EÚ; zdôrazňuje zjavné prepojenie medzi Next Generation EU a zárukou pre deti ako nástrojmi EÚ na investovanie do budúcich generácií, a preto vyzýva na posilnenie synergií medzi týmito dvoma programami Únie, a to aj s cieľom v plnej miere a zmysluplne vykonávať Európsky pilier sociálnych práv a európsku stratégiu v oblasti práv dieťaťa;

9. zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať viacročné národné stratégie na znižovanie chudoby, ako sa vymedzuje aj v základnej podmienke 4.3 nadchádzajúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach na boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu, a zabezpečiť, aby národné akčné plány v oblasti záruky pre deti boli ich konkrétnymi výsledkami;

10. vyzýva členské štáty, aby odstránili akúkoľvek diskrimináciu v prístupe k bezplatnej a kvalitnej starostlivosti o deti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, ako aj primeranému bývaniu a zdravej výžive a rekreačným činnostiam s cieľom zaručiť úplné dodržiavanie príslušných antidiskriminačných právnych predpisov EÚ a členských štátov; žiada, aby sa urýchlene obnovili rokovania o horizontálnej smernici proti diskriminácii, ktorá v tejto súvislosti predstavuje kľúčový nástroj; nabáda členské štáty, aby investovali primerané zdroje do ukončenia segregácie v triedach a podporovali začlenenie s cieľom zabezpečiť deťom rovnaký začiatok v živote a čo najskôr tak prerušiť cyklus chudoby;

11. pripomína, že prístup k tečúcej vode a sanitácii sa v rámci Únie značne líši, pričom v severnej, južnej a strednej Európe dosahuje priemerné napojenie na kanalizačné systémy 80 % až 90 %, kým vo východnej Európe je priemerné napojenie na kanalizačné systémy a systémy úpravy vody oveľa nižšie a predstavuje 64 %[18]; zdôrazňuje, že nedostupnosť sociálneho bývania je prekážkou pre deti z rodín s nižšími príjmami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pre príliš veľa detí zostáva pitná voda, základná sanitácia a hygienické zariadenia mimo dosahu a že nedostatočný prístup k základným sanitárnym službám je obzvlášť naliehavý medzi najzraniteľnejšími a marginalizovanými deťmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup všetkých detí k tečúcej vode, sanitácii a zariadeniam osobnej hygieny, a to doma aj v škole;

12. vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali poskytovanie trvalého bývania deťom bez domova a ich rodinám a aby do svojich národných akčných plánov v oblasti záruky pre deti zahrnuli riešenia bývania pre deti bez domova a deti čeliace vážnemu vylúčeniu z bývania;

13. poukazuje na výzvy týkajúce sa chudoby detí špecifické pre jednotlivé mestá, najmä s cieľom riešiť vážnu situáciu v najviac znevýhodnených mestských oblastiach, pri ktorej hrozí, že dôjde k jej prehliadnutiu bez mnohostranných ukazovateľov kvality, ktoré dokážu zachytiť realitu na mieste; zdôrazňuje potrebu venovať tejto oblasti osobitné opatrenia a zdroje s cieľom zaviesť kvalitné, prístupné a inkluzívne služby pre deti v núdzi a ich rodiny žijúce v mestských oblastiach; zdôrazňuje potrebu zapojiť miestne a regionálne orgány a obce, ako aj aktérov občianskej spoločnosti do všetkých fáz vykonávania záruky pre deti;

14. vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie cieľov stanovených v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru (COM(2020)0625) a pokračovali v úplnom vykonávaní všetkých príslušných opatrení odporúčaných v akčnom pláne pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 (COM(2020)0758) v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vymenovali príslušných národných koordinátorov, ktorí budú disponovať primeranými zdrojmi a silným mandátom, ako aj medzirezortnou právomocou; vyzýva týchto koordinátorov, aby každé dva roky riadne informovali o pokroku dosiahnutom vo všetkých aspektoch záruky pre deti a pravidelne si vymieňali najlepšie postupy so svojimi národnými protistranami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnenú inštitucionálnu koordináciu;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie a posilňovanie univerzálnych verejných sietí starostlivosti o deti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti s vysokokvalitnými normami;

16. vyzýva Komisiu, aby v súlade so svojím akčným plánom na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv predložila návrh na revíziu barcelonských cieľov a európskeho rámca pre kvalitu vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s cieľom podporiť ďalšiu vzostupnú konvergenciu medzi členskými štátmi v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; zdôrazňuje, že je potrebné, aby iniciatívy EÚ podporovali online vzdelávanie a dištančné vzdelávanie v záujme pružnejšieho a inkluzívnejšieho základného a stredoškolského vzdelávania pri zachovaní prezenčného vzdelávania ako základnej vzdelávacej metódy so zaručením dostupnosti pre všetky deti, najmä deti so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby preklenuli digitálnu priepasť rozšírením a uprednostnením internetového pripojenia v odľahlých a vo vidieckych oblastiach, keďže 10 % domácností v EÚ stále chýba prístup na internet; požaduje verejno-súkromné partnerstvo na celoeurópskej úrovni v záujme investícií do zmenšovania digitálnej priepasti a posilnenia postavenia detí prostredníctvom digitálnych a podnikateľských zručností; zdôrazňuje význam rovnakého prístupu k digitálnej infraštruktúre a zručnostiam pre deti, učiteľov a rodičov v mestskom aj vo vidieckom prostredí s cieľom zabrániť digitálnej priepasti, ako aj pre deti vo vzdialených a v odľahlých regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli finančnú podporu oblastiam, ktoré potrebujú technologickú modernizáciu a komplexnú digitálnu odbornú prípravu pre učiteľov aj študentov s cieľom umožniť im prispôsobiť sa novým technológiám;

17. vyzýva členské štáty, aby naliehavo riešili narušenie vzdelávania a nerovnosti vo vzdelávaní spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19, a to jednak s cieľom čo najrýchlejšie umožniť deťom učiť sa na diaľku, ako aj navrhnúť dlhodobé riešenia štrukturálnych nerovností; vyzýva členské štáty, aby posudzovali, vykonávali a monitorovali prístup k vzdelávaniu, najmä v prípade detí zo zraniteľných skupín a zázemí, a zabezpečili rovnako kvalitné vzdelávanie počas pandémie, ako aj podporovali digitálnu gramotnosť a vzdelávacie nástroje prispôsobené dištančnému vzdelávaniu; vyjadruje obavu, že v súvislosti s obnovou po kríze a prípadným predĺžením krízy sa zvýši potreba boja proti chudobe detí a že chudoba bude mať čoraz väčší vplyv na deti ako najzraniteľnejšiu skupinu spomedzi najviac znevýhodnených skupín; vyzýva členské štáty, aby pripravili a uprednostňovali imunizačné riešenia proti COVID-19 pre kategórie detí, ktoré boli identifikované prostredníctvom záruky, keď budú pre deti široko dostupné;

18. pripomína kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať podniky sociálneho hospodárstva a podnikateľská činnosť so sociálnym vplyvom pri vykonávaní záruky pre deti, a potrebu investícií do budovania kapacít, prístupu k financovaniu a vzdelávania v oblasti podnikania a odbornej prípravy v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu synergií medzi zárukou pre deti a nadchádzajúcim akčným plánom EÚ pre sociálne hospodárstvo;

19. domnieva sa, že strategické investície so sociálnym vplyvom sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa nezakorenil vplyv krízy na deti, najmä tie, ktoré už žijú v chudobe a sú sociálne vylúčené alebo im hrozí chudoba a sociálne vylúčenie a ktoré patria do oblastí s osobitným znevýhodnením stanovených podľa odporúčania; zdôrazňuje význam spustenia verejných aj súkromných investícií na dosiahnutie cieľov záruky a v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Programu InvestEU a Fondu InvestEU, ktorú zohrávajú najmä prostredníctvom sociálnych investícií a zručností a segmentov politiky týkajúcich sa udržateľnej infraštruktúry;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali svoje súčasné rozpočtové postupy týkajúce sa sociálnych výdavkov s cieľom poukázať na odlišné prvky, ktoré investície do detí môžu mať oproti pravidelným sociálnym výdavkom, pokiaľ ide o návratnosť, multiplikačné faktory a alternatívne náklady;

21. vyzýva členské štáty, aby posilnili úsilie o predchádzanie tomu, aby deti utrpeli ujmu, a ich ochranu pred všetkými formami násilia vypracovaním stratégií na identifikáciu a uprednostňovanie ohrozených detí v záujme preventívnych a reakčných zásahov v spolupráci s rodičmi, učiteľmi a zdravotníckymi a s komunitnými pracovníkmi; vyzýva členské štáty, aby predchádzali rodovo motivovanému násiliu a chránili každé dieťa a venovali osobitnú pozornosť dievčatám a mladým ženám vytvorením alebo posilnením mechanizmov monitorovania a podávania správ a osobitných služieb s cieľom reagovať na prípady rodovo motivovaného násilia;

22. pripomína, že sociálna ochrana a podpora rodín je nevyhnutná, a vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby zabezpečili primerané a dostupné systémy sociálnej ochrany a integrované systémy ochrany detí vrátane účinnej prevencie, včasnej intervencie a podpory rodiny s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu pre deti bez rodičovskej starostlivosti alebo deti, ktorým hrozí strata rodičovskej starostlivosti, ako aj opatrenia na podporu prechodu z ústavnej starostlivosti do kvalitnej rodinnej a komunitnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do systémov ochrany detí a služieb sociálneho zabezpečenia, keďže tvoria dôležitú súčasť vykonávania záruky pre deti; zdôrazňuje, že problémy s duševným a fyzickým zdravím sú rozšírené v dôsledku súčasného obmedzenia pohybu, izolácie a vzdelávacieho prostredia, a vyzýva členské štáty, aby prioritne investovali do ochrany duševného a fyzického zdravia detí;

23. vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytovali sociálne služby vrátane služieb v oblasti ochrany maloletých osôb s dostatočnými finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi;

24. vyzýva členské štáty, aby vypracovali konkrétne stratégie na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním online, keďže v izolácii strávia deti viac času online, čo zvyšuje riziko, že budú vystavené zneužívaniu online, ako aj detskej pornografii a online šikanovaniu; naliehavo žiada členské štáty, aby uskutočnili informačné kampane pre rodičov aj deti v súvislosti s nebezpečenstvami, ktorým sú deti vystavené v online prostredí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s prevádzkovateľmi v súkromnom sektore s cieľom financovať vývoj nových technológií na odhaľovanie a odstraňovanie materiálov obsahujúcich detskú pornografiu a sexuálne zneužívanie detí;

25. pripomína, že komplexný prístup má zásadný význam na vymanenie detí z chudoby, pričom musí zahŕňať individualizovanú podporu pre ich rodičov; vyzýva členské štáty, aby podporili investície do udržateľných pracovných miest a sociálnej podpory rodičov, a to aj počas materskej a rodičovskej dovolenky, a aby vykonávali cielené politiky zamestnanosti, ktoré zabezpečia dôstojnú životnú úroveň, spravodlivé pracovné podmienky, dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, inkluzívny trh práce a vyššiu zamestnanosť, s dôrazom na odborné vzdelávanie a prípravu a zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu; vyzýva členské štáty, aby takéto opatrenia začlenili do svojich národných akčných plánov záruky pre deti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť podporu vo forme bezplatných služieb starostlivosti o dieťa v ranom detstve s cieľom zabezpečiť bezproblémový návrat rodičov do práce; vyzýva všetky členské štáty, aby uznali obdobia poskytovania starostlivosti o nezaopatrené deti v dôchodkových systémoch a zabezpečili dostatočnú finančnú aj odbornú podporu ľuďom, ktorí sa starajú o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti; konštatuje, že starostlivosť o ich príbuzných môže mať často negatívny vplyv na ich rodinný a pracovný život a môže viesť k vylúčeniu a diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie blaha detí, ktoré zostali doma samy – deti opustené migrujúcimi rodičmi;

26. pripomína, že návrh týkajúci sa primeraných minimálnych miezd sa zameriava na zlepšenie príjmovej situácie pracujúcich ľudí vrátane situácie rodičov, a najmä žien; pripomína, že dôstojné pracovné podmienky a spravodlivé mzdy musia dopĺňať opatrenia proti chudobe vrátane záruky, pričom sa musia zabezpečiť vnútroštátne osobitosti a dodržiavať subsidiarita; domnieva sa, že takýmto prístupom by sa zlepšila kvalita života detí a znížila by sa nerovnosť od útleho veku, čím by sa prerušil cyklus chudoby; pripomína členským štátom, že v odporúčaní Komisie o účinnej aktívnej podpore zamestnanosti (EASE) (C(2021)1372) sa poskytujú usmernenie na postupný prechod z núdzových opatrení prijatých na zachovanie pracovných miest počas pandémie na nové opatrenia potrebné na obnovu sprevádzanú tvorbou veľkého počtu pracovných miest a orientovanú na rast; víta návrh smernice o transparentnosti odmeňovania, ktorého cieľom je znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a tým zlepšiť finančnú stabilitu a ekonomickú nezávislosť žien vo všeobecnosti, ako aj umožniť dotknutým ženám uniknúť chudobe a situáciám domáceho násilia;

27. nabáda členské štáty, aby riešili predčasné ukončenie školskej dochádzky; zdôrazňuje, že v posilnenej záruke pre mladých ľudí[19] sa uvádza, že všetci mladí ľudia vo veku nad 15 rokov by mali dostať ponuku na zamestnanie, vzdelávanie, stáž alebo učňovskú prípravu do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania; ďalej vyzýva členské štáty, aby vykonávali posilnenú záruku pre mladých ľudí, zabezpečili ponuky vysokej kvality vrátane spravodlivej odmeny a podporovali zapojenie mladých ľudí do služieb záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jej komplementárnosť so zárukou pre deti a s európskou stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím s cieľom reagovať na potreby detí so zdravotným postihnutím a zabezpečiť lepší prístup k bežným službám a nezávislému životu;

28. víta vytvorenie mechanizmov riadenia, monitorovania, podávania správ a hodnotenia; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní pokroku v rámci európskeho semestra, a to aj prostredníctvom vyhradených ukazovateľov sociálneho prehľadu a aby v prípade potreby, vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby zapojila Parlament do spoločného monitorovacieho rámca a do práce Výboru pre sociálnu ochranu; zdôrazňuje dôležitú úlohu Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pri podpore dialógu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; pripomína, že je dôležité zaviesť práva a blaho detí ako parametre a ukazovatele odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra a v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby upravila ukazovatele sociálneho prehľadu vrátane rozčlenených údajov s cieľom zohľadniť všetky kategórie detí v núdzi identifikované Komisiou, aby ďalej rozvíjala referenčné porovnávanie na účel hodnotenia a monitorovania vplyvu Európskej záruky pre deti a aby navrhla inštitucionálnu štruktúru na začlenenie jej vykonávania;

29. vyzýva členské štáty, aby vypracovali viacročné národné stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí, ako aj národné akčné plány v oblasti Európskej záruky pre deti na základe zistených osobitných skupín detí v núdzi, cieľov a potrebných finančných prostriedkov, ktoré sa majú prideliť na realizáciu podporného politického rámca; zdôrazňuje potrebu vymedziť ambiciózne merateľné ciele; pripomína, že je dôležité zapojiť všetky zodpovedné regionálne a miestne orgány a príslušné zainteresované strany vrátane subjektov v oblasti sociálneho hospodárstva, vzdelávacích inštitúcií, súkromného sektora, MVO a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj samotných detí a rodičov; vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Parlamentu správu o stave vykonávania záruky; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť zber kvalitných rozčlenených údajov na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ s cieľom pomôcť monitorovať a posúdiť pokrok v oblasti odstraňovania chudoby a sociálneho vylúčenia detí a poskytovať informácie pri monitorovaní a vytváraní politík; v tejto súvislosti víta začlenenie národných rámcov pre zber údajov do národných akčných plánov na vykonávanie záruky pre deti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty vypracovali lepšie ukazovatele kvality vo všetkých oblastiach intervencie záruky pre deti s cieľom primerane pochopiť viacrozmerné výzvy súvisiace s chudobou a so sociálnym vylúčením detí vo vzdelávaní a v starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti, bývaní a prístupe k primeranej výžive a s cieľom posilniť jej dosah na najviac znevýhodnené deti; pripomína, že je dôležité umožniť členským štátom vymieňať si najlepšie postupy;

30. vyzýva Radu, aby urýchlene prijala návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti;

31. žiada Radu, aby odblokovala smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch; zdôrazňuje, že zastúpenie žien na vedúcich pozíciách podmieňuje výber školy a kariéry dievčat a mladých žien a prispieva k odstráneniu nerovností v určitých odvetviach trhu práce, v ktorých sú ženy menej zastúpené, ako aj k zlepšeniu pracovných podmienok v odvetviach, ktoré sú tradične považované za ženské;

32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

• [1] Prijaté texty, P9_TA(2021)0020.
• [2] Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.
• [3] Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 30.
• [4] Prijaté texty, P9_TA(2021)0090.
• [5] Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156.
• [6] Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19.
• [7] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
• [8] Prijaté texty, P9_TA(2020)0371.
• [9] Najmä všeobecnú pripomienku č. 5 o všeobecných vykonávacích opatreniach Dohovoru o právach dieťaťa, č. 6 o zaobchádzaní s deťmi bez sprievodu a odlúčenými deťmi mimo krajiny pôvodu, č. 10 o právach detí v súdnictve pre mladistvých, č. 12 o práve dieťaťa na vypočutie, č. 13 o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia, č. 14 o práve dieťaťa na to, aby sa za prvoradé hľadisko považoval jeho záujem, č. 15 o práve dieťaťa na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia, a č. 16 o povinnostiach štátu, pokiaľ ide o vplyv podnikateľskej sféry na práva detí.
• [10] Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.
• [11] Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 2.
• [12] Prijaté texty, P9_TA(2020)0229.
• [13] Prijaté texty, P9_TA(2020)0156.
• [14] Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013.
• [15] Štúdia Pensylvánskej univerzity o vysokej návratnosti investícií (ROI): https://www.impact.upenn.edu/early-childhood-toolkit/why-invest/what-is-the-return-on-investment/.
• [16] Agentúra Európskej únie pre základné práva, Boj proti chudobe detí: otázka základných práv, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018.
• [17] UNICEF Study on the impact of parental deprivation on the children left behind by Moldovan migrants (Štúdia UNICEF o vplyve straty rodičov na deti, ktoré opustili moldavskí migranti) https://www.unicef.org/socialpolicy/files/The_Impact_of_Parental_Deprivation_on_the_Development_of_Children(4).pdf.
• [18] https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/urban-waste-water-treatment/urban-waste-water-treatment-assessment-5
• [19] Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2020, s. 1.