Postup : 2021/2642(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0237/2021

Predkladané texty :

B9-0237/2021

Rozpravy :

PV 28/04/2021 - 10
CRE 28/04/2021 - 10

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0159

<Date>{26/04/2021}26.4.2021</Date>
<NoDocSe>B9‑0237/2021</NoDocSe>
PDF 164kWORD 54k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA

</TitreType><TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruskom útoku v Českej republike</Titre>

<DocRef>(2021/2642(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Bernard Guetta, Petras Auštrevičius, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Klemen Grošelj, Karin Karlsbro, Karen Melchior, Javier Nart, Dragoș Pîslaru, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Michal Šimečka, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0236/2021

B9‑0237/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruskom útoku v Českej republike

(2021/2642(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine,

 so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín G7 z 18. marca 2021 o Ukrajine a na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín G7 a vysokého predstaviteľa EÚ z 12. apríla 2021 o Ukrajine,

 so zreteľom na tlačové vyhlásenie predsedu Charlesa Michela z 2. marca 2021 po jeho stretnutí na východnej Ukrajine s prezidentom Volodymyrom Zelenským,

 so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady z 15. apríla 2021 v nadväznosti na oznámenie USA o opatreniach voči Rusku,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv,

 so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, a najmä na jej druhú kapitolu a osobitne článok 29, ktorým sa chráni sloboda prejavu, a na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré sa Rusko zaviazalo plniť ako člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) a OSN,

 so zreteľom na vyhlásenia predsedu Európskej rady a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) zo 17. januára 2021 a predsedníčky Európskej komisie z 18. januára 2021 po zatknutí Alexeja Navaľného,

 so zreteľom na list lídrov skupín PPE, S&D a Renew Europe zo 14. apríla 2021 o zdraví Alexeja Navaľného,

 so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie z 3. februára 2021 o odsúdení Alexeja Navaľného a z 18. apríla 2021 o zhoršujúcom sa zdravotnom stave Alexeja Navaľného a na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 11. apríla 2021 o opatreniach proti investigatívnemu novinárovi Romanovi Aninovi,

 so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady z 22. apríla 2021 v solidarite s Českou republikou, vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie z 21. apríla 2021 v solidarite s Českou republikou v súvislosti s trestnou činnosťou na jej území, spoločné vyhlásenie lídrov skupín PPE, S&D, Renew Europe, Verts/ALE a ECR z 21. apríla 2021, prejav predsedu vlády Babiša z 20. apríla 2021 v českej Poslaneckej snemovni a vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 19. apríla 2021 o vyhostení českých diplomatov,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže 18. apríla 2021 bola odhalená účasť ruskej Vojenskej spravodajskej služby (GRU) na výbuchoch v roku 2014 v muničnom sklade vo Vrběticiach v Českej republike, pri ktorých boli zabití dvaja českí občania; keďže tí istí agenti GRU boli zodpovední aj za pokus o vraždu Sergeja Skripala a Júlie Skripalovej v Spojenom kráľovstve v roku 2018 s použitím vojenskej nervovo-paralytickej látky novičok, ktorý tiež viedol k smrti britskej občianky; keďže agenti GRU boli obvinení aj z pokusu o vraždu Emiliana Gebreva, vlastníka zbrojárskej továrne, a dvoch ďalších osôb v Bulharsku v roku 2015; keďže Rusko nespolupracuje pri vyšetrovaní týchto zločinov spáchaných na území Európskej únie a odmieta zapojenie GRU do otravy Skripalovcov a ukrýva kľúčových podozrivých;

B. keďže 2. februára 2021 moskovský súd odsúdil Alexeja Navaľného na dva a pol roka odňatia slobody za údajné porušenie podmienky trestu v čase, keď sa v Nemecku zotavoval z pokusu o vraždu zakázanou vojenskou látkou, ktorý spáchali agenti bezpečnostných služieb Ruskej federácie na území Ruskej federácie;

C. keďže Európsky súd pre ľudské práva už vo svojom rozsudku z roku 2017 uviedol, že odsúdenie Alexeja Navaľného bolo svojvoľné a zjavne neprimerané;

D. keďže EÚ spolu s medzinárodnými partnermi vyzvala ruské orgány, aby dôkladne vyšetrili pokus o vraždu Alexeja Navaľného s použitím zakázanej chemickej nervovo-paralytickej látky, plne spolupracovali s Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW) s cieľom zabezpečiť nestranné medzinárodné vyšetrovanie a postavili zodpovedné osoby pred spravodlivosť; keďže doteraz nedošlo k žiadnemu takémuto dôkladnému a nestrannému vyšetrovaniu zo strany ruských orgánov a Rusko výslovne odmieta všetky výzvy na takéto vyšetrovanie;

E. keďže 15. októbra 2020 vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek ruského vyšetrovania alebo spolupráce s OPCW uvalila EÚ sankcie voči šiestim osobám z Ruska a jednému subjektu zapojenému do trestného činu a 2. marca 2021 uvalila sankcie podľa globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského zákon EÚ) voči štyrom osobám z Ruska za ich úlohy pri svojvoľnom zatknutí, stíhaní a odsúdení Alexeja Navaľného;

F. keďže Alexej Navaľnyj je väznený v drsných podmienkach v prísne stráženej trestnej kolónii, je vystavený spánkovej deprivácii a jeho zdravotný stav sa vážne zhoršil; keďže po tom, ako mu väzenské orgány neposkytli primeranú zdravotnú starostlivosť alebo neumožnili jeho vlastným lekárom navštíviť ho 31. marca 2021, začal Alexej Navaľnyj protestnú hladovku, ktorá trvala 24 dní; keďže nezávislí odborníci vymenovaní Radou OSN pre ľudské práva uviedli, že život Alexeja Navaľného je vážne ohrozený a vyzvali na jeho naliehavú evakuáciu zo zdravotných dôvodov z Ruska;

G. keďže 21. apríla 2021 bolo počas rozsiahlych protestov na podporu Alexeja Navaľného v Ruskej federácii zadržaných viac ako 1 600 osôb;

H. keďže práva na slobodu myslenia a prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania sú zakotvené v ústave Ruskej federácie; keďže Ruská federácia je signatárom Všeobecnej deklarácie ľudských práv a EDĽP a je členom Rady Európy;

I. keďže vážna situácia v oblasti ľudských práv a právneho štátu sa v Rusku naďalej zhoršuje, pričom orgány sa systematicky snažia o umlčanie slobody prejavu a obmedzovanie slobody zhromažďovania a činností ruskej občianskej spoločnosti; keďže 9. apríla 2021 ruské orgány nakrátko zadržali a vypočúvali Romana Anina, jedného z popredných investigatívnych novinárov v Rusku zapojených do projektu reportáží o organizovanom zločine a korupcii (OCCRP), a zabavili mu telefóny a dokumenty; keďže tieto kroky ohrozujú aj jeho spolupracovníkov v OCCRP pracujúcich na otázkach transparentnosti a korupcie pre informácie, ku ktorým získala Federálna bezpečnostná služba (FSB) plný prístup;

J. keďže v posledných týždňoch sa na ukrajinských hraniciach a na Kryme zhromaždilo viac ako 100 000 ruských vojakov, ako aj tanky, obrnené vozidlá, delostrelectvo a iná ťažká technika; keďže počet obetí vojny na východnej Ukrajine sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšil;

K. Keďže ruské ministerstvo obrany jednostranne oznámilo, že do októbra 2021 uzavrie vody okolo Kerčského prielivu pre neobchodné plavidlá iných krajín, čím čiastočne blokuje prístup do Azovského mora;

L. keďže ruské vojenské gestá a rastúca militarizácia zo strany Ruskej federácie na hraniciach Ukrajiny, na Kryme a v regióne Donbas, a to aj v podobe masívnych presunov jednotiek a početných vojenských cvičení, majú naďalej negatívny vplyv na bezpečnostnú situáciu Ukrajiny, čiernomorskej oblasti a európskeho kontinentu;

M. keďže Ukrajina požiadala o uplatnenie odseku 16.3 kapitoly III Viedenského dokumentu o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti, v ktorom žiada vysvetlenie týkajúce sa nezvyčajných vojenských činností Ruskej federácie v blízkosti hraníc Ukrajiny a na Kryme;

N. keďže Rusko sa naďalej agresívne angažuje v destabilizačnom správaní prostredníctvom pokusov o zasahovanie do volieb, rozsiahlych dezinformačných kampaní a škodlivých kybernetických útokov, pričom nedávnym pozoruhodným príkladom je kybernetická operácia SolarWinds, ktorá ovplyvnila európske vlády a podniky;

1. zdôrazňuje, že neprijateľné prípady, na ktoré sa vzťahuje toto uznesenie, sú výsledkom autoritárskej a nedemokratickej povahy Putinovho režimu, zhoršenia právneho štátu v Rusku a agresívneho postoja režimu voči tým, ktorých vníma ako oponentov v Rusku aj mimo neho; zdôrazňuje, že politiky prezidenta Putina a jeho režimu sú založené na využívaní vyhrážajúcej rétoriky na podnecovanie atmosféry strachu a konfliktu s cieľom posilniť moc a odviesť pozornosť od mnohých skutočných hospodárskych a politických výziev, ktorým čelia občania Ruska v každodennom živote;

2. vyjadruje poľutovanie nad súčasným stavom vzťahov medzi EÚ a Ruskom spôsobeným agresiou Ruska a pokračujúcou destabilizáciou Ukrajiny, nepriateľským správaním voči členským štátom a spoločnostiam EÚ a priamymi útokmi na ne, ktoré sa prejavuje okrem iného zasahovaním do volebných procesov, používaním dezinformácií, škodlivými kybernetickými útokmi, sabotážou a používaním chemických zbraní, a tiež výrazným zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a dodržiavania práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania v Rusku;

3. odsudzuje účasť ruského vojenského spravodajstva (GRU) na výbuchoch vo Vrběticiach ako neprijateľné porušenie zvrchovanosti a národnej bezpečnosti členského štátu EÚ; domnieva sa, že útok na členský štát sa musí považovať za teroristický čin voči celej EÚ; odsudzuje reakciu Ruska vyhostením 20 českých diplomatov ako odvetné opatrenie;

4. vyjadruje svoju plnú solidaritu s Českou republikou a s českým ľudom a podporu; vyzýva Radu a všetky členské štáty, aby prejavili solidaritu prijatím dôrazných, spoločných a konkrétnych opatrení v reakcii na tento teroristický útok; víta solidaritu, ktorú prejavili Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko, ktoré už v reakcii na tieto udalosti vyhostili ruských diplomatov z ich misií, a vyzýva EÚ a ostatné členské štáty, aby ich nasledovali;

5. silne odsudzuje nepriateľské správanie Ruska v Európe a vyzýva jeho vládu, aby ukončila tieto činnosti, ktoré porušujú medzinárodné zásady a normy a ohrozujú stabilitu v Európe;

6. vyzýva ruské orgány, aby plne spolupracovali pri vyšetrovaní teroristického útoku v Českej republike a poskytli všetky požadované informácie;

7. vyzýva členské štáty, aby porovnali údaje vo všetkých príslušných systémoch EÚ a Schengenu s príslušnými biometrickými údajmi štátnych príslušníkov Ruska, keďže agenti GRU zodpovední za výbuchy v roku 2014 v sklade munície vo Vrběticiach boli zapojení aj do iných škodlivých operácií na európskej pôde, a zdá sa, že ich skupina voľne cestuje po EÚ, aby tak zabránili vstupu týchto osôb do EÚ pod falošnou zámienkou; vyzýva členské štáty, aby preskúmali, aké ďalšie opatrenia na identifikáciu možno prijať;

8. výzva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Alexeja Navaľného a všetkých ostatných osôb zadržaných počas protestov za jeho prepustenie; opakuje, že dôrazne odsudzuje politicky motivované represálie, ktoré voči nemu a jeho stúpencom vykonávajú ruské orgány a ktoré porušujú medzinárodné záväzky Ruska; pripomína Ruskej federácii, že ako člen Rady Európy a OBSE sa zaviazala dodržiavať základné slobody, ľudské práva a zásady právneho štátu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;

9. pripomína ruským orgánom a osobne prezidentovi Putinovi ako hlave ruského štátu, že nesú plnú zodpovednosť za starostlivosť o život a telesnú integritu Alexeja Navaľného a musia prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu jeho telesného a duševného zdravia a pohody; naďalej naliehavo vyzýva prezidenta Putina a ruské orgány, aby vyšetrili, postavili pred súd a brali na zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za pokus o vraždu Alexeja Navaľného;

10. vyzýva ruské orgány, aby ukončili obťažovanie, zastrašovanie, násilie a potláčanie nezávislých a nesúhlasných hlasov, rešpektovali slobodu médií a zastavili akékoľvek obťažovanie a tlak na nezávislé médiá, napríklad v prípade investigatívneho novinára Romana Anina;

11. vyzýva Radu, aby zaujala aktívny postoj a uložila ďalšie cielené reštriktívne opatrenia v rámci globálneho sankčného režimu EÚ pre ľudské práva (Magnitského zákona EÚ) voči všetkým osobám, ktoré sú zodpovedné za stíhanie a odsúdenie Alexeja Navaľného a za zlé zaobchádzanie s ním;

12. pripomína, že Európsky parlament stojí za ruským ľudom v jeho boji za základné slobody a ľudské práva, demokraciu a stabilizáciu európskeho kontinentu, rešpektovanie všetkých medzinárodných hraníc a koexistenciu a mierovú spoluprácu medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou; vyzýva ruské orgány, aby všetkým demokratickým stranám zaručili rovnaký prístup a rovnaké príležitosti počas nadchádzajúcich volieb do Dumy;

13. opätovne potvrdzuje svoju výzvu inštitúciám EÚ a členským štátom, aby naďalej pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii a naďalej monitorovali súdne prípady týkajúce sa organizácií občianskej spoločnosti, novinárov, opozičných politikov a aktivistov vrátane prípadu Alexeja Navaľného; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju podporu ruským disidentom, mimovládnym organizáciám a organizáciám občianskej spoločnosti, ako aj nezávislým médiám;

14. opätovne potvrdzuje svoju podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; opakuje svoju podporu politike EÚ zameranej na neuznanie protiprávnej anexie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol; víta opatrenia, ktoré EÚ prijala v dôsledku nezákonnej anexie; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a uväznených ukrajinských občanov na Kryme a v Rusku;

15. považuje zhromažďovanie ruských vojsk v blízkosti hraníc s Ukrajinou za nebezpečnú provokáciu s potenciálne vážnymi a nebezpečnými následkami; vyzýva ruské orgány, aby bez ďalšieho odkladu potvrdili a realizovali stiahnutie svojich vojsk a vojenského vybavenia z hranice s Ukrajinou a aby okamžite zmiernili napätie v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami;

16. pripomína, že dohody z Minska majú zásadný význam pre vyriešenie krízy na Ukrajine, a preto naliehavo vyzýva signatárov, aby dodržiavali svoje záväzky;

17. vyzýva Rusko, aby zastavilo pokračujúcu destabilizáciu Ukrajiny, najmä na určitých miestach Doneckej a Luhanskej oblasti, na Kryme a v okolí hraníc s Ukrajinou, a aby prestalo podporovať konflikt poskytovaním finančnej a vojenskej podpory ozbrojeným skupinám, ktoré podporuje na východnej Ukrajine; odsudzuje úlohu Ruska pri zostrelení letu spoločnosti Malaysia Airlines MH17 v roku 2014 a jeho pokusy neustále narušovať vyšetrovanie úmyselným šírením dezinformácií; pripomína plnú podporu medzinárodného spoločenstva v úsilí o dosiahnutie spravodlivosti pre 298 obetí zostrelenia letu MH17 a požaduje plnú spoluprácu Ruska pri hľadaní zodpovedných osôb a ich postavení pred súd;

18. vyzýva Rusko, aby dodržiavalo zásady a záväzky OBSE týkajúce sa transparentnosti pohybov vojsk, aby sa konštruktívne angažovalo v trojstrannej kontaktnej skupine s cieľom potvrdiť prímerie a reagovať na postup stanovený v kapitole III Viedenského dokumentu;

19. žiada Rusko, aby zabezpečilo plynulý a voľný prechod všetkých lodí cez Kerčský prieliv do Azovského mora a späť v súlade s medzinárodným právom;

20. zdôrazňuje, že ak by zhromažďovanie ruských vojsk viedlo k invázii Ukrajiny, EÚ sa musí jasne vyjadriť, že cena za takéto porušenie medzinárodného práva a noriem by bola veľmi vysoká; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom pomôcť posilniť bezpečnosť a odolnosť Ukrajiny;

21. domnieva sa, že útok Ruska vo Vrběticiach, na pôde Európskej únie, spolu so situáciou na ukrajinskej hranici a zaobchádzaním s Alexejom Navaľným, musí viesť k prehodnoteniu celkovej stratégie EÚ voči Rusku; naliehavo vyzýva Radu, aby reagovala na útoky a nepriateľské správanie ruskej vlády posilnením cielených sankčných režimov EÚ doplnením na sankčný zoznam hlavných podporovateľov prezidenta Putina, ako aj hlavných propagandistov režimu;

22. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili súčasný globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského zákon EÚ) s cieľom riešiť korupciu; zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by už nemali byť miestom, kde sú vítané ruské bohatstvo a investície nejasného pôvodu; vyzýva EÚ, aby zvýšila úsilie o obmedzenie strategických investícií Kremľa v rámci EÚ na účely podvratu, oslabenia demokratických procesov a inštitúcií a šírenia korupcie; naďalej trvá na tom, aby Cyprus, Bulharsko a Malta zrušili svoje programy tzv. zlatých pasov;

23. vyzýva členské štáty a vysokého predstaviteľa, aby venovali vyššiu prioritu pripravenosti na hybridné hrozby z Ruskej federácie a posilnili kapacity členských štátov zlepšením spolupráce a pridelením primeraných rozpočtových zdrojov na túto oblasť;

24. vyzýva členské štáty, aby prejavili solidaritu a jednotu v činnosti, kriticky preskúmali a koordinovali svoje pozície k Rusku a prehodnotili pokračovanie strategických projektov, ako je Nord Stream 2; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť transatlantickú solidaritu a koordináciu pri riešení výziev, ktoré nastolila súčasná vláda Ruskej federácie;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a Štátnej dume Ruskej federácie a prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny.

 

Posledná úprava: 28. apríla 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia