Postup : 2021/2642(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0252/2021

Predkladané texty :

B9-0252/2021

Rozpravy :

PV 28/04/2021 - 10
CRE 28/04/2021 - 10

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0159

<Date>{26/04/2021}26.4.2021</Date>
<NoDocSe>B9‑0252/2021</NoDocSe>
PDF 177kWORD 49k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruskom útoku v Českej republike</Titre>

<DocRef>(2021/2642(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Anna Fotyga, Alexandr Vondra, Ryszard Antoni Legutko, Jan Zahradil, Jadwiga Wiśniewska, Roberts Zīle, Veronika Vrecionová, Adam Bielan, Ruža Tomašić, Eugen Jurzyca, Dace Melbārde, Evžen Tošenovský, Hermann Tertsch, Elżbieta Rafalska, Bogdan Rzońca, Witold Jan Waszczykowski, Ryszard Czarnecki</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0236/2021

B9‑0252/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruskom útoku v Českej republike

(2021/2642(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorej zmluvnou stranou je Ruská federácia,

 so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949,

 so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny, rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016, 72/190 z 19. decembra 2017, 73/263 z 22. decembra 2018, 74/168 z 18. decembra 2019 a 75/192 zo 16. decembra 2020 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopol, Ukrajina, a rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 74/17 z 9. decembra 2019 a 75/29 zo 7. decembra 2019 s názvom Problém militarizácie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol, Ukrajina, ako aj častí Čierneho mora a Azovského mora,

 so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) z roku 1975,

 so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorého zmluvnou stranou je Ruská federácia,

 so zreteľom na Protokol o výsledkoch konzultácií trojstrannej kontaktnej skupiny (ďalej len „Minský protokol“), podpísaný 5. septembra 2014, a balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska, ktorý bol prijatý a podpísaný 12. februára 2015 v Minsku,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny [1],

 so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, a najmä na jej hlavu II o politickom dialógu a zbližovaní v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti[2],

 so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 o Ukrajine z 18. marca 2021,

 so zreteľom na Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (Dohovor o chemických zbraniach),

 so zreteľom na Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z 5. decembra 1994 týkajúce sa pristúpenia Bieloruska, Kazachstanu a Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní,

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

 so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, najmä na kapitolu 2 tejto ústavy s názvom Práva a slobody ľudí a občanov,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine,

 so zreteľom na návrh Ukrajiny z 29. marca 2021 vrátiť sa k úplnému prímeriu na východnej Ukrajine a návrh spoločného akčného plánu na realizáciu Minských dohôd,

 so zreteľom na návrh Ukrajiny v rámci trojstrannej kontaktnej skupiny (TCG) vrátiť sa k úplnému prímeriu od 1. apríla 2021,

 so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 18. apríla 2021 v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu Alexeja Navaľného,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže zvýšená ruská vojenská prítomnosť na ukrajinských hraniciach a na okupovaných územiach, vojenské cvičenia, ako napríklad „ZAPAD-2021“ a nedávne rozmiestnenie početných ruských síl v sile viac ako 100 000 vojakov svedčia o čoraz nepriateľskejších zámeroch politiky prezidenta Putinova voči Ukrajine a jej susedom; keďže od zavedenia prímeria v júli 2020 bolo zaznamenaných viac ako 15 000 porušení prímeria v Doneckom aj Luhanskom regióne, pričom k väčšine z nich došlo v ostatných mesiacoch;

B. keďže Ruská federácia oznámila pozastavenie práva voľného prechodu vojnových lodí a komerčných plavidiel cez časť Čierneho mora v smere Kerčského prielivu od 24. apríla do 31. októbra 2021, čím porušila slobodu plavby, ktorá je zaručená Dohovorom OSN o morskom práve, ktorého zmluvnou stranou je Rusko; keďže dotknuté oblasti sa nachádzajú v teritoriálnych vodách Ukrajiny, ktoré obklopujú dočasne okupované územie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol;

C. keďže odmietnutie Ruska poskytnúť zásadné informácie o rozsiahlom sústreďovaní vojenských síl pozdĺž hranice s Ukrajinou a na dočasne okupovaných územiach je ďalším porušením medzinárodného práva, a najmä záväzkov Ruska podľa Viedenského dokumentu z roku 2011 o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti;

D. keďže 18. apríla 2021 české orgány oznámili, že Ruská federácia vyslala v roku 2014 úradníkov v aktívnej službe oddelenia 29155 GRU, aby vykonali operáciu vojenskej sabotáže proti skladu munície vo Vrběticiach, pričom zahynuli dvaja českí občania;

E. keďže výbuch a činnosť GRU, ruskej spravodajskej služby, v Českej republike predstavuje neprijateľné porušenie zvrchovanosti a národnej bezpečnosti Českej republiky a medzinárodného práva;

F. keďže české orgány potvrdili, že páchatelia boli tí istí dvaja ruskí spravodajskí pracovníci, ktorých orgány Spojeného kráľovstva hľadali v súvislosti s útokom, ku ktorému došlo v Salisbury v roku 2018 s použitím vojenskej nervovej látky Novičok;

G. keďže 17. apríla Česká republika vyhostila 18 ruských úradníkov, ktorí patrili k ruským spravodajským službám a pracovali na ruskom veľvyslanectve v Prahe pod diplomatickou imunitou, zatiaľ čo Rusko odvetným opatrením vyhostilo 20 českých diplomatov; keďže Slovenská republika, Litva, Lotyšsko a Estónsko tiež vyhostili ruských diplomatov v solidarite s Českou republikou; keďže Poľsko pred niekoľkými dňami vyhostilo ruských diplomatov v solidarite s USA;

H. keďže zdravotný stav Alexeja Navaľného, ruského opozičného politika zadržiavaného po jeho návrate do Moskvy 17. januára 2021, sa výrazne zhoršuje do rozsahu, keď je ohrozený jeho život, a keďže mu nebola poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť, čo ho viedlo k tomu, že začal trojtýždňovú hladovku; keďže minulý týždeň bolo zatknutých takmer 2 000 podporovateľov Navaľného v celoštátnych protestoch, ktorých cieľom bolo prinútiť úradníkov, aby mu umožnili prístup k riadnemu lekárskemu ošetreniu;

I. keďže politické vedenie v Rusku sa v reakcii na stratu verejnej podpory pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami rozhodlo zintenzívniť svoju represívnu a autoritársku politiku voči svojim občanom, občianskej spoločnosti, politickej opozícii a mediálnym pracovníkom, ktorí sú často vystavení obťažovaniu, sledovaniu, fyzickým útokom, hrozbám, razeniam a prehliadkam ich kancelárií a domov, ohováračským a očierňovacím kampaniam, súdnemu obťažovaniu, svojvoľnému zadržiavaniu a zlému zaobchádzaniu, ako aj porušovaniu ich práv na slobodu združovania a prejavu;

J. keďže v roku 2020 sa Rusko umiestnilo v indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International na 129. mieste zo 180 krajín, čo je najnižšie v Európe; keďže kleptokratické väzby medzi oligarchami, bezpečnostnými dôstojníkmi a úradníkmi napojenými na Kremeľ boli čiastočne odhalené protikorupčnými aktivistami, ako sú zosnulý Sergej Magnitsky a Nadácia pre boj proti korupcii (FBK) pod vedením Alexeja Navaľného, zahŕňajúc najvyššie mosty moci vrátane Vladimíra Putina pri vyšetrovaní nevysvetleného bohatstva, ktoré v priebehu rokov zhromaždili; keďže moskovská prokuratúra sa snaží označiť FBK a dve ďalšie organizácie prepojené na Navaľného  – Nadáciu na ochranu práv občanov a Regionálne sídlo Navaľného – ako „extrémistické“, čo by znamenalo, že ich zamestnanci by mohli čeliť zatýkaniu a trestom odňatia slobody v rozsahu od šiestich do desiatich rokov;

K. keďže otrava Navaľného je vzorcom konania proti odporcom prezidenta Putina, ktorý spôsobil smrť niekoľkých popredných predstaviteľov opozície, novinárov, aktivistov a zahraničných vodcov vrátane, ale nie výlučne, Borisa Nemcova, Anny Politkovskej, Sergeja Protazanova, Natalye Estemirovovej, Alexandra Litvinenka, Viktora Juščenka a Sergeja Škripaľa alebo k nej viedol;

L. keďže reakcie západných demokracií na tieto vraždy a iné agresívne činy Ruskej federácie nestačili na to, aby Kremeľ odradili od pokračovania v nepriateľskej a represívnej politike;

M. keďže výstavba plynovodu Nord Stream 1, dokončená v roku 2012, bola jedným z faktorov, ktoré umožnili Ruskej federácii vykonávať jej agresívne politiky voči Ukrajine, a prebiehajúca výstavba plynovodu Nord Stream 2 predstavuje ďalšie ohrozenie bezpečnosti Ukrajiny, ako aj vnútorného trhu EÚ, keďže nie je v súlade s energetickou politikou EÚ ani strategickými záujmami Európy, a preto sa musí zastaviť;

1. neodvratne odsudzuje nezákonnú okupáciu a anexiu Krymu Ruskom a de facto okupáciu určitých častí Doneckej a Luhanskej oblasti a vyzýva EÚ, aby posilnila sankcie a zmrazila diplomatické vzťahy, kým Rusko nesplní svoje medzinárodné záväzky; podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; v tejto súvislosti víta iniciatívu Ukrajiny vytvoriť medzinárodnú krymskú platformu, ktorá by slúžila ako medzinárodný formát pre rokovania o ukončení okupácie Krymského polostrova, a vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby tomuto úsiliu poskytli všetku potrebnú podporu;

2. naliehavo vyzýva Rusko, aby si splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohovoru OSN o morskom práve a zaručilo voľnosť plavby a tranzitu cez medzinárodný prieliv do prístavov Azovského mora; vyzýva EÚ, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a inými medzinárodnými partnermi vypracovala trvalé monitorovanie plavby všetkých plavidiel, ktoré prechádzajú cez Kerčský prieliv;

3. žiada Rusko, aby okamžite ukončilo akékoľvek posilňovanie vojenskej prítomnosti, provokácie alebo podvratné akcie proti Ukrajine a zastavilo akékoľvek takéto plány v budúcnosti; opakuje, že zhromažďovanie vojenských síl Ruska je hrozbou pre európsku bezpečnosť; zdôrazňuje, že európske krajiny by mali zintenzívniť vojenskú podporu Ukrajine; v tejto súvislosti vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby čo najskôr navštívil Ukrajinu vrátane východnej časti s cieľom monitorovať situáciu na mieste;

4. zdôrazňuje, že bezpečnostný rozmer krajín Východného partnerstva by sa mal náležite zohľadniť aj v strategickom kompase, pretože bezpečnostné prostredie a odolnosť EÚ nemožno dosiahnuť bez dlhodobej bezpečnostnej odolnosti všetkých krajín Východného partnerstva;

5. podporuje euroatlantické ambície Ukrajiny a opakuje svoju pozíciu, že je iba na ukrajinskom ľude, aby rozhodol o svojej budúcnosti; domnieva sa, že nadchádzajúci samit NATO je významnou príležitosťou prispieť k posilneniu vojenskej odolnosti Ukrajiny, a vyzýva členské štáty NATO, aby Ukrajine a Gruzínsku poskytli akčný plán členstva, ktorý je len jedným strategickým predpokladom budúcej bezpečnostnej stability transatlantického spoločenstva;

6. rozhodne odsudzuje akt asymetrickej vojenskej sabotáže Ruska voči muničnému skladu vo Vrběticiach v Českej republike a naliehavo vyzýva členské štáty, aby koordinovali diplomatické kroky, pokiaľ ide o sankcie a vyhosťovanie ruských diplomatov; okrem toho vyzýva PK/VP a Európsku radu, aby rozšírili sankcie EÚ zmrazením aktív a zákazov cestovania pre diplomatov a ruských agentov pracujúcich pod diplomatickou imunitou; považuje sabotáž Ruska vo Vrběticiach za útok na EÚ a NATO ako celok;

7. dôrazne odsudzuje otravu a svojvoľné zatknutie Alexeja Navaľného a požaduje jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala reštriktívne opatrenia voči osobám zodpovedným za jeho svojvoľné zatknutie a zadržiavanie, ako aj voči osobám zodpovedným za šírenie a používanie chemických zbraní; v tejto súvislosti víta koordinovanú sankčnú politiku Spojených štátov a Európskej únie;

8. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby riadne vyšetrilo nedávno uniknuté informácie o dvoch takmer smrteľných ochoreniach, ktorým čelil opozičný aktivista Vladimir Kara-Murza pri cestovaní v Rusku v rokoch 2015 a 2017, ktoré podľa uniknutých dokumentov a nezávislého vyšetrovania boli spôsobené „úmyselnou otravou“;

9. vyzýva Ruskú federáciu, aby sa naliehavo zaoberala otázkami, ktoré vznieslo medzinárodné spoločenstvo, a aby Organizácii pre zákaz chemických zbraní okamžite predložila úplné a kompletné informácie o svojom programe novičok;

10. je znepokojený ústavnými zmenami, ktoré boli nedávno prijaté v diskutabilnom referende; domnieva sa, že takéto zmeny ústavy Ruskej federácie predstavujú ďalší znepokojujúci vývoj, ktorý dokazuje, že politika Kremľa voči ruskej občianskej spoločnosti bude naďalej represívna a jej cieľom je upevnenie dominantného postavenia nad postsovietskym svetom;

11. pokladá sa za neprijateľné použitie nesprávnych historických argumentov na odôvodnenie výstavby plynovodu Nord Stream 2; zastáva názor, že takýto kontroverzný geopolitický projekt je v rozpore s európskou solidaritou a predstavuje pre Európu ďalšie politické, hospodárske, bezpečnostné a environmentálne riziká a hrozbu ďalšej priamej vojenskej akcie proti Ukrajine; vyzýva preto nemecké orgány, aby ukončili podporu tohto škodlivého projektu, a vyzýva súkromné subjekty, akcionárov a finančných investorov, najmä nemecké spoločnosti Uniper a Wintershall, francúzsku spoločnosť Engie, rakúske OMV a holandsko-britský koncern Shell, aby sa z neho okamžite stiahli;

12. vyzýva Komisiu, aby pripravila všeobecnú kontrolu zdravia vzťahov medzi EÚ a Ruskom s cieľom identifikovať hrozby, ktoré pre členské štáty predstavuje Rusko vrátane hrozieb súvisiacich s otázkami energetickej bezpečnosti;

13. vyjadruje poľutovanie nad taktikou hybridnej vojny Kremľa a odsudzuje ju a žiada, aby bol zablokovaný prístup Ruska k systému SWIFT a požaduje ďalšie cielené sankcie vrátane zrušenia prístupu ruských oligarchov a úradníkov zodpovedných za porušovanie ľudských práv k nákupom nehnuteľností, vízam, finančným produktom atď.;

14. odporúča, aby členské štáty bezodkladne posilnili spoluprácu v oblasti kontrarozviedky a výmeny informácií s cieľom odhaliť a zmariť ruské tajné siete v EÚ;

15. zastáva názor, že pokračujúca neschopnosť Európy primerane reagovať na dlhodobé zhoršovanie svojej bezpečnostnej situácie len presviedča Rusko, že môže uskutočňovať tieto útoky bez strachu z odplaty; v tejto súvislosti vyzýva vedúcich predstaviteľov Európy, aby sa zdržali krokov, ktoré neúmyselne podporujú ruskú agresiu, a nie odrádzajú od nej;

16. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vzhľadom na Magnitského zákon podniklo vhodné právne kroky a využilo všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, s cieľom predchádzať útokom na opozičných politikov a aktivistov občianskej spoločnosti a tieto útoky zastaviť;

17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, kancelárii prezidenta, ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie a ruskej Štátnej dume.

[1] Ú. v. EÚ L 78, 17.3.2014, s. 16.

[2] Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3.

Posledná úprava: 28. apríla 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia