Postup : 2021/2633(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0296/2021

Predkladané texty :

B9-0296/2021

Rozpravy :

PV 10/06/2021 - 5
CRE 10/06/2021 - 5

Hlasovanie :

PV 10/06/2021 - 9
PV 10/06/2021 - 15

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0295

<Date>{25/05/2021}25.5.2021</Date>
<NoDocSe>B9‑0296/2021</NoDocSe>
PDF 164kWORD 54k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 222 ods. 8 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o európskej iniciatíve občanov s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom)</Titre>

<DocRef>(2021/2633(RSP))</DocRef>


<Depute>Norbert Lins</Depute>

<Commission>{AGRI}v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka</Commission>

B9‑0296/2021


Uznesenie Európskeho parlamentu o európskej iniciatíve občanov s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom)

(2021/2633(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na európsku iniciatívu občanov s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom) (ECI(2018)000004), ktorá dostala 1,4 milióna overených podpisov zo všetkých členských štátov EÚ28 a je prvou platnou európskou iniciatívou občanov (EIO), ktorá sa týka hospodárskych zvierat,

 so zreteľom na verejné vypočutie o európskej iniciatíve občanov s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom) z 15. apríla 2021,

 so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra 442 s názvom Postoj Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat,

 so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely[1],

 so zreteľom na smernicu Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu nosníc[2],

 so zreteľom na smernicu Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat[3],

 so zreteľom na smernicu Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných[4],

 so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k spoločnej poľnohospodárskej politike prijaté 5. decembra 2018 (CDR 3637/2018),

 so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k agroekológii prijaté 5. februára 2021 (CDR 3137/2020),

 so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 21. novembra 2019 s názvom Zdravie a dobré životné podmienky králikov chovaných v rôznych výrobných systémoch,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o minimálnych normách na ochranu chovných králikov[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o dobrých životných podmienkach zvierat, používaní antimikrobiálnych látok a environmentálnom vplyve priemyselného chovu brojlerov[6],

 so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 31. marca 2021 s názvom Hodnotenie stratégie Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015 (SWD(2021)0077,

 so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31/2018 o dobrých životných podmienkach zvierat v EÚ,

 so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z novembra 2020 s názvom End the Cage Age: Looking for Alternatives (Skoncujme s klietkovým chovom: hľadanie alternatív),

 so zreteľom na článok 222 ods. 8 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

A. keďže ZFEÚ stanovuje občianstvo Únie a ďalej prehlbuje demokratické fungovanie Únie okrem iného tým, že sa v nej stanovuje právo každého občana zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie prostredníctvom EIO;

B. keďže by sa mal uznať význam EIO pri formovaní politických iniciatív a vývoja EÚ, ako aj nedostatok opatrení nadväzujúcich na predchádzajúce úspešné EIO;

C. keďže v článku 13 ZFEÚ sa zvieratá jasne uznávajú ako cítiace bytosti; keďže sa v ňom ďalej uvádza, že Únia a členské štáty pri formulovaní a vykonávaní poľnohospodárskych politík Únie musia v plnej miere zohľadňovať požiadavky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat;

D. keďže treba uznať vysoké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú už v EÚ zavedené a ktoré patria medzi najvyššie na svete;

E. keďže stratégia „z farmy na stôl“ uznáva naliehavú potrebu zlepšiť životné podmienky zvierat a rozšíriť ich rozsah pôsobnosti, pričom zdôrazňuje prínosy, ktoré prinášajú pre zvieratá, kvalitu potravín, zníženie potreby liekov a zachovanie biodiverzity, a riadi sa najnovšími vedeckými odporúčaniami;

F. keďže štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom End the Cage Age: Looking for Alternatives (Skoncujme s klietkovým chovom: hľadanie alternatív), ktorej vypracovanie zadal Výbor pre petície, zistila, že v Európe sa dá dosiahnuť používanie systémov ustajnenia zvierat bez klietok, a odporučila finančné a politické opatrenia v krátkodobom a legislatívne kroky v dlhodobom horizonte; keďže táto štúdia potvrdzuje, že EÚ vie dosiahnuť zákaz dovozu živočíšnych produktov do EÚ, ktoré nespĺňajú jej normy;

G. keďže navrhovaná EIO sa týka stoviek miliónov hospodárskych zvierat v EÚ […], ktoré sú väčšinu svojho života chované v klietkach;

H. keďže králiky sú zvieratá, ktoré sú najčastejšie ustajnené v klietkach, a to približne 85 % z nich v jednoduchých a 9 % v prispôsobených klietkach, približne 50 % nosníc v EÚ bolo v roku 2019 ustajnených v prispôsobených klietkach, pričom percentuálny podiel bol výrazne vyšší vo väčšine východoeurópskych, stredoeurópskych a juhoeurópskych členských štátov EÚ; keďže v sektore ošípaných je veľká väčšina prasníc ustajnená v klietkach v určitých štádiách reprodukčného cyklu;

I. keďže cieľom navrhovanej EIO je zlepšiť životné podmienky zvierat;

J. keďže chov zvierat v klietkach ako systém živočíšnej výroby vznikol v dôsledku súbehu viacerých faktorov, a to: potreby identifikovať najlepšie zvieratá z hľadiska genetického výberu, zlepšenia hygienických podmienok a lepšieho riadenia, ktoré umožnilo automatizáciu, a tým efektívnejšie využívanie čoraz obmedzenejších pracovných síl ako kompenzácie zvyšovania cien pôdy alebo nákladov na zariadenia;

K. keďže by sa mala uznať zložitosť oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat; keďže vlastnosti rôznych zvierat by sa mali zohľadniť pri navrhovaní systémov ustajnenia, ktoré by mali vyhovovať ich potrebám;

L. keďže viac ako 300 miliónov hospodárskych zvierat je každoročne umiestnených do klietok na časť alebo celý svoj život a v celej EÚ majú ľudia obavy o dobré životné podmienky zvierat chovaných v klietkach, keďže zvieratá nie sú v nich schopné stáť rovno, natiahnuť sa ani sa otočiť a zvieratá ustajnené v klietkach nemôžu prejavovať svoje prirodzené správanie;

M. keďže poľnohospodári vynaložili vysoké investície na zlepšenie životných podmienok zvierat a zatiaľ sa im ich investície úplne nevrátili; keďže tieto systémy spoločne vyvinuli poľnohospodári, veterinárni lekári, vedci a mimovládne organizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili požiadavky na dobré životné podmienky každého druhu;

N. keďže by sa malo uznať trhovo orientované úsilie, ktoré poľnohospodári vynakladajú, ako aj potreba návratnosti z trhu, aby sa mohlo ďalej investovať do udržateľnosti;

O. keďže treba uznať riziko premiestnenia živočíšnej výroby, a tým presunutia základných otázok týkajúcich sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat do tretích krajín;

P. keďže prechod k systémom ustajnenia bez klietok si vyžiada dodatočné investície a povedie k zvýšeniu výrobných nákladov, najmä na jeho začiatku z dôvodu investičných nákladov, ktoré budú musieť poľnohospodári znášať; keďže pri chove hospodárskych zvierat treba vždy pamätať na sanitárne otázky;

Q. keďže kumulatívne výdavky na opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2014 – 2020, ako ich vykázali členské štáty na konci roka 2019, predstavovali len 1,15 % prostriedkov pridelených na SPP[7];

R. keďže akákoľvek zmena v systémoch ustajnenia by mala viesť k rovnováhe medzi viacerými aspektmi udržateľnosti, t. j. dobrými životnými podmienkami zvierat, zdravím zvierat, ochranou životného prostredia a konkurencieschopnosťou poľnohospodárov;

S. keďže systémy ustajnenia bez klietok musia poskytovať primerané mikroklimatické podmienky a musia byť vhodné pre každý geografický región v EÚ a za každých klimatických podmienok vrátane extrémnych poveternostných podmienok;

T. keďže niekoľko členských štátov už pokročilo nad rámec minimálnych noriem EÚ a zakázalo používanie prispôsobených klietok pre nosnice, jednoduché a obohatené klietky pre králiky alebo koterce a pôrodné klietky pre prasnice, pričom v ostatných členských štátoch sa prijímajú právne predpisy o ich postupnom vyraďovaní, ktoré majú nadobudnúť účinnosť najneskôr v roku 2030;

U. keďže pred zavedením akýchkoľvek zmien v systémoch ustajnenia sa musia posúdiť náklady na požadovanú transformáciu z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska; keďže pri hodnotení vplyvu sa musia zohľadniť potreby odvetví podľa živočíšnych druhov vrátane ekonomických a sanitárnych otázok;

V. keďže zmena v systémoch ustajnenia zvýši u zvierat riziko šírenia prenosných chorôb a vzniku sociálneho stresu v dôsledku snahy o dominantnosť a súťaže, čo vplýva na ich zdravie a môže zvýšiť potrebu liekov;

W. keďže na uľahčenie takejto podstatnej zmeny treba zabezpečiť primeranú finančnú investičnú podporu a kompenzáciu za vyššie výrobné náklady a straty príjmov poľnohospodárov;

X. keďže dobré životné podmienky zvierat sú ako osobitný cieľ zahrnuté do spoločnej poľnohospodárskej politiky a členské štáty preto môžu sprístupniť finančné prostriedky na prechod od klietkového chovu, napríklad prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;

Y. keďže by sa malo uznať, že v niektorých prípadoch majú niektoré formy klietok na ustajnenie z hľadiska životných podmienok zvierat viac výhod než negatívnych účinkov na príslušné zviera; keďže klietky musia byť v každom prípade úmerné veľkosti ustajneného zvieraťa a účelu, ktorý sa má dosiahnuť;

Z. keďže v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o dobrých životných podmienkach zvierat v EÚ sa uvádza, že členské štáty využívajú finančné prostriedky v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na plnenie cieľov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat len v obmedzenej miere;

AA. keďže pravidlá týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a zlepšenia veľkosti klietok boli v uplynulých rokoch zahrnuté do viacerých programov rozvoja vidieka; keďže cieľ opatrenia bol štandardne zahrnutý do viacerých programov formou opatrení na zvýšenie veľkosti klietky alebo prepravky;

AB. keďže pri plánovaní akejkoľvek zmeny právnych predpisov v oblasti ustajnenia zvierat treba zohľadniť mieru uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v členských štátoch EÚ a uplatniť špecifický prístup pre každý druh;

AC. keďže Európska únia dováža produkty vyrobené zo zvierat, ktoré sa chovajú v podmienkach, ktoré vo všeobecnosti nie je možné overiť;

AD. keďže existujú alternatívne systémy, ktoré sú komerčne dostupné a už sa používajú, napr. podlahový chov, voľný výbeh a organické systémy pre sliepky, koterce s obohatenou podlahou a vonkajšie systémy s voľným výbehom alebo organické systémy pre králiky, vnútorné a vonkajšie systémy voľného ustajnenia a systémy skupinového ustajnenia prasníc, podlahový chov a voliéry pre prepelice a skupinové systémy ustajnenia pre teľatá;

1. žiada Komisiu, aby do roku 2022 poskytla informácie o svojej prebiehajúcej kontrole vhodnosti súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

2. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnejšiu potravinovú politiku na podporu prechodu na udržateľnejšie potravinové systémy, v ktorej zohľadní jej hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer a poskytne primeranú podporu poľnohospodárom s cieľom predísť tomu, aby najmä malé a stredné poľnohospodárske podniky rušili živočíšnu výrobu a aby dochádzalo k jej ďalšej koncentrácii;

3. uznáva, že vo viacerých členských štátoch sa úspešne zavádzajú alternatívy ku klietkovému chovu; domnieva sa, že alternatívne systémy treba vyvíjať, zlepšovať a podporovať;

4. vyzýva Komisiu, aby nové iniciatívy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat založila výlučne na nezávislom vedeckom výskume, a tým zohľadnila aj akýkoľvek ich možný negatívny vplyv, ako je riziko chorôb, zlomenín hrudných kostí alebo kanibalizmu v hydinárskom sektore;

5. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú transpozíciu požiadaviek EIO s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom) v kontexte súčasnej revízie smernice 98/58/ES a v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou „z farmy na stôl“;

6. naliehavo vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu a regulačné obmedzenia s cieľom umožniť chovateľom hospodárskych zvierat vykonať potrebné štrukturálne zmeny vo svojich zariadeniach na uplatnenie nových ustanovení o dobrých životných podmienkach zvierat;

7. zdôrazňuje, že v EÚ rastie trh so živočíšnymi produktmi z chovov bez klietok, zo systémov s voľným výbehom a z ekologických systémov, ako aj trh s alternatívami založenými na rastlinných produktoch;

8. poznamenáva, že EÚ ako prvá presadila niektoré zákazy používania klietok pri chove hospodárskych zvierat, konkrétne čiastočný zákaz prepraviek pre teľatá v roku 2007, zákaz jednoduchých batériových klietok pre nosnice v roku 2012, čiastočný zákaz kotercov pre prasnice v roku 2013 a úplný zákaz klietok vo všetkých ekologických poľnohospodárskych podnikoch v celej EÚ;

9. pripomína, že niektoré členské štáty EÚ už prijali vnútroštátne právne predpisy zakazujúce určité formy klietkového chovu, ktoré presahujú minimálne normy EÚ, čím sa zvyšuje naliehavosť prijatia právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom ukončiť klietkový chov a zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v celej EÚ;

10. vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívne nástroje týkajúce sa spravodlivého a udržateľného poľnohospodárstva, a najmä aby navrhla revíziu smernice Rady 98/58/ES s cieľom postupne ukončiť používanie klietok pri chove hospodárskych zvierat v EÚ a aby zvážila možnosť postupného ukončenia ich používania do roku 2027;

11. zdôrazňuje, že toto postupné ukončenie musí vychádzať z vedecky podloženého posúdenia vplyvu a poskytovať primerané prechodné obdobie;

12. vyzýva Komisiu, aby prijala špecifický prístup pre každý druh, v ktorom sa zohľadnia a posúdia vlastnosti každého zvieraťa, ktoré by malo mať systémy ustajnenia prispôsobené svojim osobitným potrebám;

13. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila obchodné dohody s tretími krajinami s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali rovnaké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a kvality výrobkov;

14. zdôrazňuje, že králiky sú z hľadiska počtu zvierat druhým najrozšírenejším chovným druhom v EÚ, pričom väčšina z nich sa chová v klietkach, ktoré nespĺňajú normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné právne predpisy EÚ o minimálnych normách na ochranu chovných králikov;

15. požaduje kratšie dodávateľské reťazce v oblasti výživy zvierat a ľudí, ktoré by mali využívať miestne alebo regionálne bielkovinové plodiny určené na kŕmenie zvierat a ľudskú spotrebu; poznamenáva, že stratégia „z farmy na stôl“ podporuje udržateľnú živočíšnu výrobu, vytvorenie kratších dodávateľských reťazcov pre potravinové výrobky a spravodlivejšiu obchodnú politiku, v ktorej by európske normy mali zohrávať významnejšiu úlohu;

16. uznáva pozitívne kroky, ktoré EÚ podnikla v posledných rokoch v súvislosti s celkovým zlepšením životných podmienok zvierat, ako je zavedenie zákazu používania klietok pre určité hospodárske zvieratá a zákazu používania klietok vo všetkých ekologických poľnohospodárskych podnikoch;

17. víta osvedčené postupy, ktoré už zaviedli viaceré členské štáty prijatím vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré presahujú minimálne normy EÚ týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, konkrétne zákaz určitých foriem klietkového chovu; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na podporu nahradenia klietkového chovu alternatívnymi systémami chovu;

18. vyzýva Komisiu, aby podporovala poľnohospodárov v ich úsilí o zlepšenie životných podmienok zvierat, najmä v rámci Európskej zelenej dohody, strategických plánov SPP a stratégie „z farmy na stôl“, s cieľom zabrániť strate konkurencieschopnosti a následnému presunu výroby EÚ do krajín mimo EÚ s nižšími ambíciami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; domnieva sa, že všetky výrobné systémy v EÚ by mali mať možnosť investovať do udržateľnosti a dobrých životných podmienok zvierat;

19. vyzýva členské štáty, aby poľnohospodárom a chovateľom v prípade potreby pomáhali poskytovaním poradenstva a odbornej prípravy s cieľom uľahčiť prechod na systémy bez klietok;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie účinných a colných kontrol s cieľom zabezpečiť reciprocitu požiadaviek na kvalitu a bezpečnosť a noriem EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v záujme posilnenia konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva na globálnom trhu v prípade všetkých agropotravinárskych výrobkov dovážaných do EÚ;

21. opakuje dôležitosť vymožiteľných kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji vo všetkých obchodných dohodách EÚ ako prostriedok na zaručenie toho, aby vyššie regulačné ambície EÚ boli v súlade s obchodnou politikou EÚ a aby ich dodržiavali krajiny mimo EÚ, ktoré s EÚ podpísali obchodné dohody;

22. zdôrazňuje, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji by mali zohľadňovať aj rovnocenné výrobné normy, najmä dobré životné podmienky zvierat;

23. považuje spravodlivú obchodnú politiku, ktorá zabezpečuje rovnaké podmienky, za nevyhnutnú podmienku vyšších európskych noriem; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie, pokiaľ ide o kontroly dovážaných potravinových výrobkov;

24. trvá na tom, aby sa všetky živočíšne produkty dovážané do EÚ vyrábali v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ, a to aj pokiaľ ide o používanie systémov chovu bez klietok;

25. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočnú podporu a prechodné obdobie pre postupnú adaptáciu poľnohospodárov a chovateľov hospodárskych zvierat s ohľadom na investičný cyklus poľnohospodárov, ako aj mechanizmy financovania s cieľom uľahčiť prechod a zároveň zachovať konkurencieschopnosť a sociálnu odolnosť agropotravinového sektora EÚ;

26. domnieva sa, že táto podpora a prechodné obdobie by sa mali zabezpečiť skôr ako sa navrhnú legislatívne zmeny týkajúce sa sanitárnych záruk pre zvieratá a ľudí a ochrany pracovníkov, aby sa zabránilo opúšťaniu pôdy a ďalšiemu rušeniu živočíšnej výroby (najmä v malých a stredných poľnohospodárskych podnikoch, ktoré nemajú prostriedky na náležitú adaptáciu);

27. opakovane zdôrazňuje, že Komisia musí podporovať poľnohospodárov pri vzdelávaní a informovaní spotrebiteľov o súčasných vysokých normách v oblasti životných podmienok zvierat; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby stanovili primeranú finančnú podporu a usmernenia s cieľom zabezpečiť hladký prechod pre príslušných európskych poľnohospodárov;

28. zdôrazňuje, že odvetvie chovu hospodárskych zvierat je veľmi dynamické a schopné prispôsobiť sa zmenám v právnych predpisoch a preferenciách spotrebiteľov; zdôrazňuje však, že na tento účel musí byť odmenené za svoje úsilie formou priamej pomoci, aby sa neohrozila udržateľnosť výroby a životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov;

29. zdôrazňuje celkový význam spravodlivého rozdelenia nákladov a prínosov v potravinovom reťazci a úlohu trhu, ktorý by mal poľnohospodárom umožniť zvýšiť udržateľnosť; domnieva sa, že v tejto súvislosti by bolo vhodné zaviesť dobrovoľné označenie dobrých životných podmienok zvierat, ktoré bude vyjadrovať záväzok reťazca „z farmy na stôl“ prispievať k EIO s názvom End the cage age (Skoncujme s klietkovým chovom), pričom zabezpečí primeranú tvorbu cien;

30. zdôrazňuje význam podpory poľnohospodárov a pomoci pri ich prechode na udržateľnejšie poľnohospodárstvo, poskytovaním primeraných služieb poradenstva a odbornej prípravy, stimulov a finančných programov na podporu ich životnej úrovne a konkurencieschopnosti vo vidieckych oblastiach, presadzovaním investícií a organizácie potravinového reťazca, posilnením malých miestnych spracovateľov a podporou krátkeho dodávateľského reťazca;

31. žiada Komisiu, aby podporovala dobré životné podmienky zvierat na medzinárodnej úrovni a realizovala iniciatívy na zvýšenie informovanosti medzi krajinami mimo EÚ vrátane opatrení, ako sú ďalšia vzájomná pomoc a zrýchlená výmena informácií medzi príslušnými orgánmi vo všetkých členských štátoch a v krajinách mimo EÚ;

32. pripomína, že podniky so živočíšnou výrobou sú inovatívnymi miestami, kde sa neustále investuje do zlepšovania infraštruktúry a postupov s cieľom držať krok s najnovšími vedeckými poznatkami a očakávaniami spotrebiteľov;

33. nabáda na rozvoj vhodného trhu založeného na dopyte, na ktorý je možné uvádzať všetky produkty vyrábané v súlade s vyššími normami kvality za vyššie ceny;

34. vyzýva Komisiu, aby predložila možné programy konverzie v záujme rýchlejšieho ukončenia chovu v klietkach vrátane posúdenia následných nákladov;

35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.

[2] Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53.

[3] Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2009, s. 7.

[4] Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009, s. 5.

[5] Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 90.

[6] Ú. v. EÚ C 345, 16.10.2020, s. 28.

[7] 13. finančná správa Komisie Európskemu Parlamentu a Rade o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV) – rozpočtový rok 2019, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0387&from=SK

Posledná úprava: 4. júna 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia