NÁVRH UZNESENIA o riešení celosvetového problému pandémie COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO na vakcíny, liečebné postupy a vybavenie proti ochoreniu COVID-19 a zvýšenie kapacity produkcie a výroby v rozvojových krajinách
2.6.2021 - (2021/2692(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sara Matthieu
v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0306/2021
B9-0307/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o riešení celosvetového problému pandémie COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO na vakcíny, liečebné postupy a vybavenie proti ochoreniu COVID-19 a zvýšenie kapacity produkcie a výroby v rozvojových krajinách
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pandémia COVID-19 predstavuje bezprecedentnú celosvetovú núdzovú situáciu a výzvu so zničujúcimi zdravotnými a hospodárskymi dôsledkami na celom svete; keďže naďalej vznikajú nové a prenosnejšie varianty vírusu a spôsobujú ničivé vlny infekcií v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami;
B. keďže ľudské straty vyvolané ochorením COVID-19 sa ďalej zvyšujú, pričom bolo na celom svete potvrdených viac než 167,3 milióna prípadov nákazy a počet známych obetí dosiahol viac než 3,5 milióna ľudí;
C. keďže podľa nedávnych empirických dôkazov má pandémia v skutočnosti na svedomí 7 až 13 miliónov nadbytočných úmrtí na celom svete;
D. keďže popri ohromujúcom počte obetí postihuje tzv. postcovidový syndróm 10 % pacientov na celom svete, pričom toto dlhodobé ochorenie môže viesť k strate zamestnania, chudobe a celkovému zvýšeniu sociálno-hospodárskej zraniteľnosti, najmä v krajinách bez primeraných sociálnych sietí sociálneho zabezpečenia[1];
E. keďže v rekordnom čase bolo vyvinutých a schválených na použitie niekoľko vakcín, čo odštartovalo preteky o rýchle zaočkovanie obyvateľstva a dosiahnutie kolektívnej imunity;
F. keďže od začiatku júna 2021 bolo na celom svete podaných najmenej 1,8 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19; keďže len 0,3 % z dávok vakcín podaných na celom svete bolo podaných v 29 najchudobnejších krajinách, v ktorých žije zhruba 9 % celosvetovej populácie;
G. keďže v dôsledku prebiehajúcej núdzovej situácie COVID-19 sa spustili rôzne iniciatívy s cieľom riešiť celosvetové nerovnosti, pokiaľ ide o prístup k vakcínam, terapeutikám a vybaveniu určeným proti ochoreniu COVID-19, medzi ktoré patria iniciatívy zamerané na združovanie verejného obstarávania, ako je nástroj COVAX, alebo zabezpečenie financovania a darcovstva alebo výnimiek z určitých mnohostranných ustanovení, pokiaľ ide o duševné vlastníctvo;
H. keďže pomocou nástroja COVAX bolo do 25. mája 2021 možné dodať len 71 miliónov dávok vakcín viac než stovke krajín, čo sotva stačí na pokrytie 1 % všetkých obyvateľov týchto krajín spolu, pričom v súvislosti s týmto nástrojom sa očakáva výpadok 190 miliónov dávok vakcíny z dôvodu obmedzení vývozu v Indii;
I. keďže podľa článku IX Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) možno vo výnimočných prípadoch na úrovni Konferencie ministrov rozhodnúť o oslobodení od niektorého zo záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv WTO, ako je Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „Dohoda TRIPS“); keďže každá takáto výnimka musí obsahovať odôvodnenie na základe výnimočných okolností, podmienky jej uplatnenia a dátum, dokedy sa platnosť výnimky ukončí; keďže výnimky poskytnuté na dlhšie obdobie ako jeden rok musí každoročne posúdiť Konferencia ministrov WTO až do ich ukončenia; keďže podľa právnych ustanovení WTO sa má rozhodnutie o poskytnutí výnimky dosiahnuť na základe konsenzu všetkých členov WTO, a ak konsenzus nemožno dosiahnuť, rozhodnutie možno prijať trojštvrtinovou väčšinou;
J. keďže návrh na uplatnenie výnimky z Dohody TRIPS WTO bol predložený Indiou a Južnou Afrikou v októbri 2020 (IP/C/W/669) a revidovaný (IP/C/W/669/Rev.1) v máji 2021 s podporou 63 krajín; keďže 5. mája 2021 vydala obchodná zástupkyňa Spojených štátov vyhlásenie na podporu rokovaní o uplatnení výnimky z pravidiel Dohody TRIPS v prípade vakcín proti ochoreniu COVID-19;
I. Naliehavá potreba dostať pandémiu COVID-19 pod kontrolu
1. je veľmi znepokojený, že pandémia COVID-19 sa nezmierňuje napriek pokroku dosiahnutému v oblasti očkovania, najmä v rozvinutých krajinách; je veľmi znepokojený epidemiologickou situáciou vo viacerých regiónoch sveta, a najmä v južnej Ázii a Latinskej Amerike;
2. ľutuje skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo bolo úplne nepripravené na riešenie hrozby novej celosvetovej pandémie napriek opakovaným varovaniam popredných odborníkov a WHO v posledných rokoch a napriek nedávnym znepokojivým výstražným signálom, ako bol SARS-CoV-1; okrem toho poukazuje na negatívne dôsledky úsporných politík v posledných desaťročiach, ktoré závažným spôsobom ovplyvnili verejné investície do sektora zdravotníctva a v konečnom dôsledku narušili schopnosti a pripravenosť viacerých krajín riešiť akútnu núdzovú zdravotnú situáciu;
3. je hlboko znepokojený správami z Indie, podľa ktorých krematóriá a cintoríny nezvládajú vysoké počty tiel a zásoby kyslíka sa míňajú, v dôsledku čoho pacienti zomierajú lapajúc po dychu, kým zúfalé rodiny vykrádajú dodávky a nemocnice; s veľkým poľutovaním zdôrazňuje, že túto situáciu bolo možné plne predvídať, keďže tie isté základné charakteristiky sa vyskytli niekoľko týždňov alebo mesiacov skôr v Latinskej Amerike, kde sa kríza takisto zhoršila v niekoľkých krajinách, ako aj predtým v Severnej Amerike, Európe a na Blízkom východe;
4. dôrazne pripomína, že takto sa nedá ďalej pokračovať; preto zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo má zastrešujúcu a naliehavú úlohu dostať pandémiu COVID-19 pod kontrolu; zdôrazňuje, že prostriedky na riešenie tejto situácie existujú, čo znamená, že sa kríza nerieši spoločne; zdôrazňuje, že na minimalizáciu humanitárnej katastrofy, ktorá sa šíri po celom svete je nevyhnutné nápravné opatrenie; pripomína vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej, podľa ktorého by sa vakcíny proti ochoreniu COVID-19 mali považovať za celosvetový verejný statok; poukazuje na to, že je naliehavo potrebné, aby sa rovnako vnímalo aj ďalšie základné zdravotnícke vybavenie;
5. zdôrazňuje, že na zaočkovanie 70 percent svetovej populácie, čo zhruba predstavuje prahovú hodnotu na dosiahnutie kolektívnej imunity, je potrebných 11 miliárd dávok, pričom sa však vyrobil len zlomok z tohto množstva; je znepokojený tým, že podľa MMF sa v rámci celosvetovej výroby nepodarí dosiahnuť tento cieľ, keďže sa očakáva, že do konca roka vyrobia len 6 miliárd dávok;
6. poznamenáva s veľkým znepokojením, že veľká väčšina dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré boli doteraz vyrobené v rozvinutých štátoch, bola vyrobená najmä na domácu spotrebu, ako je to v prípade Spojených štátov, alebo na domácu spotrebu a na vývoz do iných rozvinutých štátov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že zhruba len 10 % svetového vývozu EÚ smerovalo do menej rozvinutých hospodárstiev a že prevažná časť dávok vyrobených v EÚ bola predaná do krajín OECD;
7. zdôrazňuje, že podľa súčasných prognóz týkajúcich sa výroby a financovania sa očakáva, že rozdiely v miere očkovania sa budú ďalej zvyšovať a vyvrcholia koncom roka 2021, keď dosiahnu takmer 50 percentuálnych bodov, čo povedie k skutočnému celosvetovému apartheidu v oblasti očkovania; zdôrazňuje, že kým sa nerovnosti vyrovnajú, bude sa situácia pravdepodobne ďalej zhoršovať, keďže podľa optimistických odhadov sa tieto rozdiely odstránia až v roku 2023;
8. veľmi ľutuje skutočnosť, že celosvetová kapacita na výrobu vakcín sa pôvodne plánovala najmä na zabezpečenie dodávok pre západné trhy; so znepokojením poznamenáva, že sa očakáva, že pomocou nástroja COVAX, ktorý je hlavnou mnohostrannou iniciatívou na zabezpečenie vakcín pre globálny Juh, sa zabezpečia len 2 miliardy dávok alebo 20 % potrieb 92 najchudobnejších krajín; konštatuje však, že bez ohľadu na otázku pokrytia zvyšných 80 % obyvateľstva týchto krajín sa zdá, že aj dosiahnutie tohto záväzku predstavuje ambiciózny strednodobý výhľad, a to vzhľadom na nedávne výpadky dodávok a obmedzenia vývozu v Indii;
9. zdôrazňuje, že vakcíny predstavujú učebnicový príklad toho, keď si mimoriadne pozitívne externality vyžadujú bezplatné verejné poskytovanie na vnútroštátnej aj svetovej úrovni; poznamenáva, že v rozvinutých krajinách sú vakcíny pre všetkých občanov bezplatné; poukazuje na to, že by bolo eticky neprimerané, keby sa tá istá zásada nevzťahovala aj na omnoho chudobnejších ľudí v rozvojových krajinách; trvá preto na tom, že každá osoba na svete musí dostať bezplatné vakcíny, hneď ako ich bude možné vyrobiť;
10. zdôrazňuje, že podľa súčasných odhadov by sa mal nástroj COVAX financovať dodatočnými subvenciami vo výške 75 miliárd USD až 150 miliárd USD, v závislosti od nákladov na dávku vakcíny; poznamenáva, že v najlepšom prípade by takéto financovanie predstavovalo menej než 0,4 % súčtu HDP krajín G7 alebo len 3,8 % výdavkov krajín G7 na diskrečné fiškálne stimuly v reakcii na krízu COVID-19 v roku 2020;
11. poznamenáva, že iniciatívami ako nástroj COVAX sa zavádzajú mechanizmy zamerané na dopyt, pričom sa nerieši neprimeranosť celosvetových výrobných kapacít; zdôrazňuje, že v dôsledku toho napokon súťažia podľa zásady „kto prv príde, ten prv berie“ s ďalšími zainteresovanými stranami, najmä krajinami s vysokými príjmami, pričom strana ponuky rovnice zostáva obmedzená pre nedostatok integrovanej celosvetovej stratégie na rozšírenie výrobných kapacít na celom svete;
12. zdôrazňuje, že čím viac času bude trvať dosiahnutie celosvetovej kolektívnej imunity, tým väčšmi je pravdepodobné, že sa celosvetovo rozšíria nové varianty vírusu COVID-19, na ktoré sú súčasné vakcíny menej účinné; poukazuje na to, že prognóza nutnosti vyvíjať a dodávať vakcíny proti ochoreniu COVID-19 na pravidelnej alebo dokonca ročnej báze je čoraz reálnejšia; so znepokojením však poznamenáva, že pri súčasných obmedzeniach by táto situácia znamenala pokračovanie súčasných východiskových globálnych nerovnováh;
II. Riešenie prekážok rozšírenia celosvetových dodávok vakcín, liečebných postupov a vybavenia na riešenie prebiehajúcej pandémie
13. vyjadruje potešenie z bezprecedentnej rýchlosti, s ktorou sa farmaceutickým spoločnostiam podarilo sprístupniť vakcíny COVID-19, a technologického pokroku, ktorý to umožnil; zároveň podčiarkuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú zdroje verejného sektora a akademický výskum financovaný z verejných prostriedkov, ktoré umožnili farmaceutickým spoločnostiam zbaviť celý hodnotový reťazec týkajúci sa vakcín rizika prostredníctvom ex ante financovania a veľkých subvencií na výskum a vývoj, ako aj prostredníctvom zmlúv o predbežných nákupoch vo veľkom rozsahu;
14. zdôrazňuje zásadný prínos zdravotníckych pracovníkov, pacientov, ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, a širokej verejnosti, ktorá sa podieľala na klinických skúšaniach a iných činnostiach v oblasti výskumu a vývoja rôznych terapeutík a vakcín; zastáva preto názor, že inovácie, z ktorých tieto vakcíny vzišli, by sa nemali privatizovať prostredníctvom výlučných práv duševného vlastníctva ani by nemali byť vystavené prekážkam transferu technológií; preto so znepokojením poznamenáva, že na rozdiel od spoločnosti AstraZeneca, ktorá sa zaviazala k výrobe za náklady, sa očakáva, že spoločnosti Pfizer/BioNtech, Moderna a Johnson & Johnson dosiahnu značné zisky za svoje dodávky vakcín proti ochoreniu COVID-19;
15. berie na vedomie oznámenie západných výrobcov vakcín na celosvetovom samite o zdraví 21. mája 2021, že plánujú dodať 1,3 miliardy dávok vakcín za režijné náklady pre najmenej rozvinuté krajiny a za „nízke ceny“ pre ostatné rozvojové krajiny do konca roku 2022, ale zdôrazňuje, že táto iniciatíva je stále do veľkej miery nedostatočná;
16. zdôrazňuje, že predísť hre s nulovým súčtom, pokiaľ ide o obmedzenú ponuku vakcín sa dá jedine podstatným rozšírením celosvetovej dodávateľskej kapacity pre vakcíny, ako aj iné zdravotnícke celosvetové verejné statky, a to na trvalom základe;
17. takisto poznamenáva, že z tejto dynamiky vyplýva, že prístup založený na charite, keď rozvinuté krajiny sľúbia finančné prostriedky alebo prebytočné dávky vakcín po naplnení vlastných potrieb najchudobnejším krajinám bez stanoveného harmonogramu, nie je uskutočniteľný ani spravodlivý celosvetový prístup k riešeniu prebiehajúcej krízy;
18. poznamenáva, že žiadosť o uplatnenie výnimky z Dohody TRIPS predložená Indiou a južnou Afrikou, ako aj popredné vedecké časopisy a organizácie občianskej spoločnosti poskytli rozsiahlu dokumentáciu a dôkazy na preukázanie, že súčasný mnohostranný rámec na ochranu práv duševného vlastníctva je prekážkou riešenia krízy COVID-19 a že existujúce flexibility v rámci Dohody TRIPS WTO, ktoré sú založené na zložitých procesoch predchádzajúcich rokovaní s majiteľmi patentov podľa jednotlivých krajín a jednotlivých výrobkov , neboli vhodné na riešenie predchádzajúcich celosvetových zdravotných kríz a nie sú dostatočné na zvládnutie súčasnej núdzovej situácie;
19. okrem toho poznamenáva, že z minulých skúseností týkajúcich sa uplatnenia existujúcich flexibilít v rámci Dohody TRIPS vyplýva, že jednotlivé krajiny sa často obávajú buď odvetných opatrení zo strany rozvinutých krajín, alebo poškodenia dobrej povesti pre vydávanie nútených licencií; zdôrazňuje, že udelenie nútených licencií sa vzťahuje len na patenty ako jednu kategóriu práv duševného vlastníctva, ale že ďalšie kategórie práv duševného vlastníctva, ako sú ochrana údajov a obchodné tajomstvá, ktoré predstavujú možné prekážky rozšírenia výroby potrebného zdravotníckeho vybavenia, sú mimo rozsahu nútených licencií;
20. zdôrazňuje, že tieto nedostatky v rámci existujúcich flexibilít podľa Dohody TRIPS predstavujú vážny dôvod na prijatie dodatočnej dočasnej výnimky s cieľom rozšíriť ich rozsah a predísť zaťažujúcim podmienkam a administratívnym postupom, ktoré sú prekážkou rozširovania výrobných kapacít;
21. poznamenáva najmä, že Bolívia nedávno podpísala opčnú zmluvu o predbežnom nákupe s kanadskou spoločnosťou Biolyse na dovoz miliónov dávok generickej verzie jednodávkovej vakcíny Johnson & Johnson na pokrytie značnej časti svojho obyvateľstva, ak by spoločnosť Biolyse bola oprávnená vyrábať túto vakcínu na základe nútenej licencie podľa súčasných flexibilít v rámci Dohody TRIPS; poukazuje však na to, že vykonanie tejto kúpnej opcie si môže vyžadovať neprimerane dlhý čas a zdroje v dôsledku procedurálnej zložitosti súvisiacej s týmito „flexibilitami“; zdôrazňuje, že tento príklad znázorňuje, že otázky práv duševného vlastníctva skutočne predstavujú prekážku ďalšieho rozšírenia celosvetových kapacít na výrobu vakcín;
22. zdôrazňuje, že nová výnimka z Dohody TRIPS týkajúca sa ochorenia COVID-19 je len jednou z mnohých podmienok riešenia súčasnej núdzovej situácie; zdôrazňuje, že je takisto nevyhnutné, aby si súčasní výrobcovia vakcín vymieňali svoje technológie a výrobné metódy v takom rozsahu, aby výnimky predstavovali vlastne sprístupnenie celého výrobného postupu, pričom transfery technológií majú umožniť výmenu know-how a zručností potrebných na jeho vykonanie;
23. víta v tejto súvislosti vyhlásenia generálnej riaditeľky WTO Ngozi Okonjovej-Iwealaovej na schôdzi Výboru Parlamentu pre medzinárodný obchod 20. mája 2021, podľa ktorých sú existujúce flexibility v rámci Dohody TRIPS príliš zaťažujúce a je potrebná väčšia pružnosť; poznamenáva však, že nová výnimka z Dohody TRIPS nie je dostatočná vzhľadom na naliehavú potrebu holistickej stratégie, ktorá zahŕňa okrem iného posilnené transfery technológií s potenciálnymi výrobcami;
24. zdôrazňuje, že na rozdiel od toho, čo odvetvie často tvrdí, a ako sa zdôraznilo na nedávnom stretnutí o vakcínach organizovanom WTO[2], rozšírenie výrobných kapacít možno spoľahlivo dosiahnuť v rozvojových krajinách, ako sú Brazília, Argentína, India, Thajsko, Južná Afrika, Pakistan a Bangladéš, keďže spĺňajú aspoň jednu z dvoch podmienok: po prvé, že spoločnosti, ktoré sa tam nachádzajú, už majú know-how na výrobu niektorých v súčasnosti dostupných vakcín (ako v prípade vakcíny AstraZeneca v Brazílii a Indii) alebo vyvinuli technológiu na domácom trhu (ako v prípade vakcíny Bharat Biotech v Indii); a po druhé, že tieto krajiny majú kritické množstvo farmaceutických spoločností disponujúcich výrobnou spôsobilosťou;
25. zdôrazňuje, že Komisia sa doteraz výlučne zameriavala na povzbudzovanie západných výrobcov vakcín, aby si vymieňali technológie a licencie na čisto dobrovoľnom základe; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že doposiaľ žiadna z farmaceutických spoločností, ktoré vyrábajú vakcíny, neposkytla svoje technológie, know-how ani výsledky výskumu spoločnému technologickému fondu pre COVID-19 (C-TAP) alebo centru WHO pre transfer technológií týkajúcich sa vakcíny mRNA proti ochoreniu COVID-19, z čoho vyplýva, že dobrovoľné prístupy kontrolované odvetvím nie sú postačujúce;
26. žiada Komisiu, aby využila všetky právomoci a možnosti, ktoré má k dispozícii, v prípade potreby vrátane donútenia, s cieľom zabezpečiť, aby si spoločnosti vymieňali technológie a know-how týkajúce sa zdravotníckeho vybavenia určeného proti ochoreniu COVID-19, ako sú terapeutiká, diagnostika a vakcíny s potenciálnymi výrobcami na celom svete, najmä v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami;
27. s veľkým znepokojením poznamenáva, že z nedávnych dôkazov vyplýva, že súčasní výrobcovia schválených vakcín proti ochoreniu COVID-19 odmietli ponuky na rozšírenie výroby od viacerých potenciálnych výrobcov generických liekov v EÚ a v zahraničí;
28. je znepokojený rôznymi druhmi priamych či nepriamych obmedzení vývozu vakcín alebo kľúčových surovín a iných vstupov hlavnými vyrábajúcimi krajinami a zdôrazňuje, že to ohrozuje rýchle celosvetové rozšírenie výrobnej kapacity vakcín; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nadviazala spoluprácu s vyrábajúcimi krajinami s cieľom urýchlene odstrániť prekážky vývozu a nahradiť vlastný mechanizmus udeľovania vývozných povolení požiadavkami na transparentnosť vývozu; trvá na tom, že k takýmto údajom treba zabezpečiť včasný a komplexný prístup; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia využila mechanizmus transparentnosti a kontroly s cieľom blokovať vývoz do tretích krajín, lebo by to mohlo viesť k dominovému efektu, ktorým sa narušia otvorené globálne dodávateľské reťazce;
29. zdôrazňuje, že výnimka z Dohody TRIPS by mohla takisto prispieť k diverzifikácii výroby a dodávok surovín, ako sú lipidové nanočastice a bioreaktorové vrecká, v prípade ktorých sú výroba a dodávky napäté;
30. zdôrazňuje, že ak sa vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a jeho variantom považujú za celosvetový verejný statok, je naliehavo potrebné, aby sa mnohostranné snahy zameriavali na rýchle a trvalé zvýšenie celosvetových výrobných kapacít a na zabezpečenie záväzných transferov technológií; vyzýva na zavedenie štrukturálnych platforiem na rýchle rozšírenie výroby vakcín vo väčšom množstve krajín;
31. nazdáva sa, že EÚ by mala na tento účel naliehavo podporiť mnohostranné dojednania na úrovni WTO vrátane zmluvy o pandémiách, ako nedávno navrhol predseda Európskej rady, ako súčasť iniciatívy v oblasti zdravia a obchodu, ktorá sa má prijať v novembri 2021 počas 12. zasadnutia Konferencie ministrov, ako aj na nasledujúcom valnom zhromaždení WHO; zdôrazňuje, že táto iniciatíva je doplnkom k výnimke z Dohody TRIPS a nie jej náhradou;
32. nalieha na EÚ, aby v koordinácii s ďalšími partnermi, ako sú Spojené štáty a predkladatelia návrhu na uplatnenie výnimky z Dohody TRIPS pre ochorenie COVID-19, priniesla spoločnú mnohostrannú iniciatívu na vypracovanie podrobného plánu medzi západnými farmaceutickými spoločnosťami a ich partnermi, na ktorý budú dohliadať a za ktorý sa zaručia príslušné vlády, s cieľom podporiť celosvetové dodávky vakcín;
33. zastáva názor, že EÚ môže a mala by k takémuto úsiliu jednostranne prispievať tým, že zabezpečí, aby sa plne zverejnili budúce zmluvy o predbežnom nákupe a aby sa do nich začlenili záväzné ustanovenia týkajúce sa otvorených a nevýlučných celosvetových licencií, združovania patentov, výmeny know-how, neuplatniteľnosti obchodného tajomstva, údajov o vlastníctve a záväzkov vzťahujúcich sa na transfery technológií;
34. nalieha na Komisiu, aby podporila fond C-TAP WHO a aktívne vynakladala úsilie s cieľom zabezpečiť, aby si výrobcovia vakcín vymieňali duševné vlastníctvo a technológie prostredníctvom tohto mnohostranného mechanizmu; žiada Komisiu, aby určila a podporila možných výrobcov, ktorí prejavili záujem o rozšírenie výroby vakcín a iného zdravotníckeho vybavenia určených proti ochoreniu COVID-19, s cieľom umožniť, aby sa týmto výrobcom udelili nevýlučné licencie a začali vyrábať čo najskôr; žiada Komisiu, aby do septembra 2021 Parlament informovala o výsledku tohto úsilia;
35. víta rozhodnutie administratívy Spojených štátov pod vedením Bidena a Harrisovej podporiť výnimku z ochrany duševného vlastníctva pre vakcíny proti ochoreniu COVID-19; poznamenáva, že vlády by mali postupovať s vierou, že pravidlá WTO týkajúce sa patentov, obchodného tajomstva a iného kľúčového duševného vlastníctva potrebných na podporu výroby a dodávok nebudú prekážkou zlepšenia prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a že táto viera by sa mala potvrdiť prijatím politického vyhlásenia o „zdržaní sa konania“, na základe ktorého sa krajiny zdržia akéhokoľvek konania v súvislosti s vakcínami počas pandémie;
36. nalieha na EÚ, aby sa konštruktívne a aktívne zapájala do rokovaní o znení dočasnej výnimky z Dohody TRIPS pre všetky výrobky a technológie vrátane vakcín, liečebných postupov a diagnostiky, ktoré sú potrebné v reakcii na pandémiu COVID-19, a aby na tento účel udelila mandát na rokovanie v rámci článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; nalieha na všetkých členov WTO, aby uzavreli rokovania čo najskôr a najneskôr do nasledujúcej Konferencie ministrov WTO v novembri 2021 a aby dosiahli zmysluplný pokrok počas nasledujúcich zasadnutí Rady pre TRIPS v júni a októbri 2021;
37. nalieha na EÚ, aby sa zriekla každého súdneho konania v rámci WTO alebo na základe dohôd o voľnom obchode alebo investičných dohôd proti krajinám, ktoré porušia ustanovenia Dohody TRIPS pri prijatí politických opatrení na rozšírenie prístupu k zdravotníckemu vybaveniu určenému proti ochoreniu COVID-19; žiada preto EÚ, aby ako predbežné opatrenie pred dohodnutím výnimky z Dohody TRIPS týkajúcej sa ochorenia COVID-19 navrhla okamžité politické vyhlásenie WTO o zdržaní sa každého konania v súvislosti s vakcínami a iným základným zdravotníckym vybavením na boj proti pandémii;
III. Zavedenie podmienok na zlepšenie pripravenosti na budúce celosvetové núdzové zdravotné situácie
38. zdôrazňuje, že riadenie medzinárodného obchodu zohráva dôležitú úlohu pri rýchlom vývoji liečebných postupov a vakcín, rýchlom rozširovaní výroby, rozvoji odolných globálnych dodávateľských reťazcov a zabezpečovaní spravodlivého prístupu na trh pre celý svet; zdôrazňuje, že súčasná pandémia sa musí stať impulzom na posilnenie medzinárodnej spolupráce na riešenie budúcich núdzových zdravotných situácií a celosvetovej pripravenosti na ne; nalieha na Komisiu, aby riešila základné príčiny určené Medzivládnou vedecko-politickou platformou pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) v jej správach o biodiverzite a pandémii, a najmä ďalekosiahly vplyv čoraz rozsiahlejších globálnych dodávateľských reťazcov na úbytok biodiverzity a znehodnotenie biosféry a ich podpornú úlohu, pokiaľ ide o zvýšenú frekvenciu a intenzitu zoonóz;
39. okrem toho poznamenáva, že vzhľadom na to, že je pravdepodobné, že nové varianty ochorenia COVID-19 a iných zoonóz sa môžu v nasledujúcich rokoch vyskytovať pravidelne, je naliehavo potrebné a kľúčové zaviesť model financovania na vývoj a distribúciu celosvetových verejných statkov, ako sú vakcíny a iné základné zdravotnícke technológie; zdôrazňuje, že v rámci tohto modelu by sa mal preskúmať globálny rámec pre práva duševného vlastníctva so zreteľom na budúce pandémie a mal by sa zmeniť z modelu založeného na výlučných právach na inovatívne prístupy, ako sú „cenové modely“ založené na oddelení sériovej výroby tovaru od nákladov súvisiacich s výskumom a vývojom;
40. zdôrazňuje, že každá budúca mnohostranná dohoda na zlepšenie pripravenosti na budúce celosvetové zdravotné núdzové situácie by mala zahŕňať na jednej strane prístup na strane spotreby orientovaný na potreby, zabezpečujúci spoločné financovanie a celosvetovo koordinované predbežné nákupy, a na druhej strane integrovanú a koordinovanú stratégiu na strane ponuky na rozšírenie celého hodnotového reťazca, a to na základe otvorenej vedy, otvorených a nevýlučných celosvetových licencií a záväzných mechanizmov na transfery technológií;
41. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila záväzky TRIPS+ v obchodných dohodách EÚ so zreteľom na ponaučenia, keďže tieto ustanovenia sú reštriktívnejšie ako Dohoda TRIPS; okrem toho vyzýva Komisiu a Radu, aby sa opätovne rozhodli pre uplatnenie článku 31a Dohody TRIPS s cieľom umožniť plné využitie flexibilít v rámci Dohody TRIPS v prípade potreby v budúcnosti;
°
° °
42. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Svetovej obchodnej organizácii a Svetovej zdravotníckej organizácii.
- [1] https://www.ons.gov.uk/news/statementsandletters/theprevalenceoflongcovidsymptomsandcovid19complications.
- [2] Globálny samit zameraný na dodávateľský reťazec a výrobu vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktorý sa konal 8. a 9. marca 2021.