Postup : 2021/2711(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0320/2021

Predkladané texty :

B9-0320/2021

Rozpravy :

PV 09/06/2021 - 11
CRE 09/06/2021 - 11

Hlasovanie :

PV 10/06/2021 - 9

Prijaté texty :


<Date>{04/06/2021}4.6.2021</Date>
<NoDocSe>B9‑0320/2021</NoDocSe>
PDF 152kWORD 47k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o situácii v oblasti právneho štátu v Európskej únii a o uplatňovaní nariadenia 2020/2092 o podmienenosti</Titre>

<DocRef>(2021/2711(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Ryszard Antoni Legutko, Patryk Jaki, Ryszard Czarnecki, Sergio Berlato, Adam Bielan, Joachim Stanisław Brudziński, Angel Dzhambazki, Carlo Fidanza, Pietro Fiocchi, Raffaele Fitto, Karol Karski, Beata Kempa, Izabela‑Helena Kloc, Joanna Kopcińska, Elżbieta Kruk, Zbigniew Kuźmiuk, Beata Mazurek, Andżelika Anna Możdżanowska, Tomasz Piotr Poręba, Nicola Procaccini, Elżbieta Rafalska, Rob Rooken, Bogdan Rzońca, Jacek Saryusz‑Wolski, Andrey Slabakov, Vincenzo Sofo, Raffaele Stancanelli, Beata Szydło, Dominik Tarczyński, Cristian Terheş, Grzegorz Tobiszowski, Valdemar Tomaševski, Witold Jan Waszczykowski, Jadwiga Wiśniewska, Kosma Złotowski</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0320/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v oblasti právneho štátu v Európskej únii a o uplatňovaní nariadenia 2020/2092 o podmienenosti

(2021/2711(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na články 2, 5, 7 a 15 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie[1] (ďalej len „nariadenie o podmienenosti“),

 so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2018 zo 17. júla 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 2. mája 2018 o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch[2],

 so zreteľom na stanovisko právneho servisu Rady z 25. októbra 2018 o zlučiteľnosti návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch so zmluvami EÚ,

 so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 11. decembra 2020,

 so zreteľom na žaloby o neplatnosť podané na Súdny dvor Európskej únie Maďarskom (C-156/21) a Poľskom (C-157/21), v ktorých spochybňujú zákonnosť mechanizmu podmienenosti právnym štátom,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám;

B. keďže vymedzenie právomocí Únie sa riadi zásadou ich prenesenia, čo znamená, že právomoci, ktoré na Úniu neboli prenesené zmluvami, zostávajú právomocami členských štátov;

C. keďže v článku 2 ZEÚ sa na Úniu neprenáša žiadna vecná právomoc a uvádzajú sa v ňom len určité hodnoty, ktoré by mali inštitúcie aj členské štáty Únie dodržiavať, keď konajú v medziach právomocí prenesených na Úniu zmluvami, bez toho, aby bolo dotknuté ich vymedzenie;

D. keďže článok 2 ZEÚ nie je ustanovením s priamym účinkom a nesmie sa uplatňovať podľa postupov stanovených v článkoch 258 – 260 a 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

E. keďže proti členskému štátu možno začať konanie vo veci porušenia hodnôt Únie vrátane zásady právneho štátu, len ak koná v oblasti, ktorá patrí do právomoci Únie na základe osobitných ustanovení zmluvy, ktoré jej túto právomoc zverujú;

F. keďže dodržiavanie zásady právneho štátu členskými štátmi nemôže byť predmetom žaloby inštitúcií Únie, bez ohľadu na existenciu konkrétnej vecnej právomoci ako rámca pre takúto žalobu, pričom jedinou výnimkou je postup uvedený v článku 7 ZEÚ;

G. keďže právomoc dohliadať na uplatňovanie zásady právneho štátu ako hodnoty Únie poskytuje Únii iba článok 7 ZEÚ, a to v kontexte, ktorý nesúvisí s konkrétnou vecnou právomocou alebo presahuje rozsah právomocí;

H. keďže článok 7 ZEÚ nestanovuje základ pre ďalšie rozvinutie alebo zmenu postupu opísaného v tomto článku;

I. keďže pokiaľ ide o oblasť právneho štátu, právomoc Súdneho dvora je obmedzená výlučne na preskúmanie dodržiavania procesných ustanovení uvedených v článku 7 ZEÚ, a to len na žiadosť dotknutého členského štátu;

J. keďže pojem právny štát sa v jednotlivých členských štátoch vykladá rôzne;

K. keďže Európa vlastí je jednou z vízií Európskej únie, ktorá spočíva vo vytvorení úzkych ekonomických prepojení a zachovaní politických osobitostí a zvrchovanosti zjednotených krajín;

L. keďže inštitúcie EÚ nemajú právomoc vymedzovať hodnoty uvedené v článku 2 ZEÚ, najmä pokiaľ ide o pojem právny štát, keďže im táto právomoc nebola zverená zmluvami;

M. keďže inštitúcie by prijatím takéhoto vymedzenia bez príslušnej právomoci porušili zmluvy a toto vymedzenie by bolo v rozpore so ZEÚ;

N. keďže Európska rada musí poskytovať Únii potrebné podnety na jej rozvoj a musí vymedziť jej všeobecné politické smerovanie a priority;

O. keďže Európska rada môže prijímať závery pri výkone svojej právomoci podľa článku 15 ZEÚ s cieľom poskytnúť Únii podnet na jej rozvoj;

P. keďže takéto závery nie sú v rozpore s nariadením o podmienenosti, pričom mu ani neodporujú, ani ho nemenia;

Q. keďže nie je výnimočné ani nezvyčajné, aby Komisia prijala usmernenia o tom, ako bude uplatňovať a vykonávať právne predpisy v určitej oblasti, a keďže na rozhodnutí Komisie vypracovať a prijať usmernenia k nariadeniu o podmienenosti nie je nič nezákonné;

R. keďže všetky výklady uvedené v usmerneniach budú pozostávať z vyhlásení o tom, ako Komisia chápe nariadenie o podmienenosti;

S. keďže Komisia a Parlament chcú zjavne použiť mechanizmus podmienenosti právnym štátom proti členským štátom, ktoré bránia zvrchovanosť svojich tradičných hodnôt a svojich ústav;

T. keďže Komisia vykonáva svoje povinnosti nezávisle a keďže až do finalizácie usmernení môže rozhodnúť, že nenavrhne opatrenia podľa nariadenia o podmienenosti;

1. zdôrazňuje, že zásada právneho štátu je v prvom rade o konaní na základe a v medziach práva a zmlúv;

2. zdôrazňuje, že Únia môže zasahovať do otázok týkajúcich sa dodržiavania hodnôt Únie ako takých zo strany členských štátov len na základe článku 7 ZEÚ; zdôrazňuje, že článok 7 ZEÚ je úplný a vyčerpávajúci;

3. považuje za právne neprijateľné zaviesť de facto nový kontrolný mechanizmus právneho štátu, čo potvrdzuje aj stanovisko právneho servisu Rady z 25. októbra 2018;

4. vyzýva na dokončenie postupov týkajúcich sa právneho štátu podľa článku 7 pred tým, ako sa začne konanie contra legem na základe prístupu, že „ak nemôžem dosiahnuť cieľ v rámci platného práva, poruším zmluvy“;

5. zdôrazňuje, že štruktúra súdnictva je výlučnou právomocou členských štátov;

6. vyjadruje poľutovanie nad rozšírením právomocí Súdneho dvora, ako vo veci C-121/21, čo oslabuje dôveru v Európsku úniu a zásady proporcionality a lojality, ktoré vyplývajú priamo zo zmlúv;

7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

[1]  Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ C 291, 17.8.2018, s. 1.

Posledná úprava: 8. júna 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia