Postup : 2021/2524(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0370/2021

Predkladané texty :

B9-0370/2021

Rozpravy :

PV 07/07/2021 - 21
CRE 07/07/2021 - 21

Hlasovanie :

PV 08/07/2021 - 4
PV 08/07/2021 - 11
CRE 08/07/2021 - 4

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0353

<Date>{30/06/2021}30.6.2021</Date>
<NoDocSe>B9‑0370/2021</NoDocSe>
PDF 191kWORD 58k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B9‑0000/2021</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o novom EVP pre výskum a inovácie</Titre>

<DocRef>(2021/2524(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Cristian‑Silviu Buşoi</Depute>

<Commission>{ITRE}v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0370/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o novom EVP pre výskum a inovácie

(2021/2524(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o novom EVP pre výskum a inovácie
(O-000031/2021 – B9‑0000/2021),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 o novom EVP pre výskum a inovácie (COM(2020)0628),

 so zreteľom na závery Európskej rady z 1. decembra 2020,

 so zreteľom na správu o pokroku európskeho výskumného priestoru (EVP) za obdobie rokov 2016 – 2018,

 so zreteľom na európsky prehľad výsledkov inovácie z 23. júna 2020,

 so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. októbra 2020 vo veci C-66/18[1],

 so zreteľom na odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 o Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexe správania pre nábor výskumných pracovníkov[2],

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

A. keďže dokončenie EVP dosiahnutím voľného pohybu výskumných pracovníkov a voľného pohybu vedeckých poznatkov a technológií je kľúčovou prioritou Európskej únie;

B. keďže v rámci EVP sa počíta s prekonaním fragmentácie vnútroštátneho úsilia v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom zmenšovania rozdielov medzi regulačnými a administratívnymi rámcami;

C. keďže EVP poskytuje dôležité mechanizmy na zabezpečenie voľného pohybu výskumných pracovníkov a výmeny znalostných technológií a inovácií; keďže EVP je navyše zavedeným a dobre známym rámcom, ktorý stimuluje cezhraničné spoločné akcie v oblasti výskumu a inovácií medzi výskumnými pracovníkmi z členských štátov a „centrami EVP“ (ERA hubs);

D. keďže výskum musí byť založený na základných zásadách integrity výskumu a Európsky kódex etiky a integrity výskumu vypracovaný Európskou federáciou akadémií vied a humanitných vied (ALLEA) by sa mal považovať za referenciu pre výskumnú komunitu; keďže nezávislosť a objektívnosť sú kľúčovými prvkami budovania a udržiavania dôvery vo vedu;

E. keďže na dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy je nevyhnutné urýchliť výskum a inovácie v Európskej únii a zlepšiť spoluprácu medzi súkromným a verejným výskumom a inováciami v členských štátoch s cieľom skorého uvedenia nových technologických riešení na trh a zlepšenia existujúcich riešení a ich spoločenského uplatnenia, dosiahnutia digitálnej transformácie a oživenia európskeho hospodárstva; keďže vytváranie vysokokvalitných pracovných miest poskytuje EÚ ekonomické príležitosti; keďže investovanie do základného výskumu znamená investovanie do budúcnosti a keďže financovanie tohto výskumu by nemalo byť úzko spojené s ekonomickou ziskovosťou; keďže veľké vedecké objavy vznikli pri výskume financovanom z verejných zdrojov;

F. keďže výskum a inovácie by spravidla mali byť v súlade so zásadou technologickej neutrality; keďže je však dôležité zdôrazniť, že technologické rozhodnutia musia byť v súlade s platným politickým rámcom;

G. keďže výskum a inovácie sú nevyhnutné pre umožnenie obnovy Európy, pre podporu a zrýchlenie digitálnej a zelenej transformácie sociálne zodpovedným spôsobom, pre zvýšenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti Únie a pre posilnenie jej odolnosti;

H. keďže kríza COVID-19 nepriaznivo ovplyvnila mnohých mladých výskumných pracovníkov, ktorí zaznamenali zhoršenie pracovných podmienok a znížený prístup do laboratórií a iných základných zariadení, v dôsledku čoho majú menej príležitostí na dokončenie svojich projektov a získanie kvalifikácie požadovanej pre kariérny postup;

I. keďže na ženy pripadá iba 24 % najvyšších pozícií v sektore vysokoškolského vzdelávania v Európskej únii; keďže sú stále nedostatočne zastúpené medzi doktorandmi v niekoľkých oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) vrátane IKT a strojárstva, ale aj v oblasti výroby a stavebníctva;

J. keďže synergickejší prístup k iným programom financovania EÚ a politikám EÚ by mohol ťažiť najmä z kapacít v oblasti výskumu a inovácií vybudovaných za posledné desaťročie v menej výkonných krajinách; keďže to by si vyžadovalo zoskupenie zdrojov na podporu činností podporujúcich rozvoj ľudského kapitálu a zavádzanie inovatívnych technológií a nových obchodných modelov, ako aj na podporu údržby a rozvoja infraštruktúry; keďže cielená kombinácia investícií štrukturálnych fondov v rámci priorít inteligentnej špecializácie s excelentnými iniciatívami v oblasti výskumu a inovácií podporovanými rámcovým programom by mohla výrazne zlepšiť výkonnosť určitých regiónov a posilniť EVP ako celok; keďže v tejto súvislosti je tiež dôležité zdôrazniť potrebu optimalizácie a lepšej koordinácie využívania výskumných infraštruktúr na úrovni EÚ;

K. keďže inkluzívny prístup Komisie k zosúladeniu EVP s európskym vzdelávacím priestorom a európskou priemyselnou politikou s cieľom posilniť synergie medzi týmito vzájomne závislými politikami by mal viesť skôr k synergiám ako k väčšej zložitosti EVP, európskeho vzdelávacieho priestoru alebo priemyselnej politiky;

L. keďže EVP by mal prispievať k mnohým stratégiám a medzinárodným záväzkom EÚ, ako je stratégia pre MSP a digitálna stratégia, Európska zelená dohoda a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

M. keďže pre úspešné politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií je nevyhnutná otvorenosť svetu a medzinárodná spolupráca; keďže krajiny pridružené k rámcovému programu sú neoddeliteľnou súčasťou EVP a už prispievajú k jeho cieľom; keďže európske susedstvo si zasluhuje osobitnú pozornosť; keďže všetky jeho krajiny na východe a juhu by mali mať prospech z vedeckých výmen a spolupráce s členskými štátmi EÚ;

N. keďže EVP nemožno dokončiť bez zaručenej akademickej slobody v Únii a bez dodržiavania ustanovení Charty základných práv Európskej únie týkajúcich sa akademickej slobody, slobody zakladať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a slobody podnikania; keďže podľa Súdneho dvora EÚ akademická sloboda nezahŕňa iba individuálny rozmer, pokiaľ je spojená so slobodou prejavu, a najmä v oblasti výskumu, slobodami komunikácie, výskumu a šírenia výsledkov, ale aj inštitucionálny a organizačný rozmer, ktorý sa odráža v autonómii akademických inštitúcií;

Ciele

1. víta oznámenie Komisie o novom EVP pre výskum a inovácie, v ktorom sa stanovujú strategické ciele a opatrenia, ktoré sa majú vykonávať v úzkej spolupráci s členskými štátmi s cieľom uprednostniť investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií, dosiahnuť cieľ 3 % HDP, zlepšiť prístup k excelentnosti pre výskumných pracovníkov v celej EÚ a umožniť, aby sa výsledky výskumu dostali do vedeckej komunity, spoločnosti a reálnej ekonomiky, a zároveň zabezpečiť, aby výskum a inovácie financované z verejných zdrojov skutočne prispievali k blahu spoločnosti;

2. vyzýva členské štáty, aby prijali Pakt pre výskum a inováciu v Európe obsahujúci nasledujúce záväzky, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030: zvýšiť verejné výdavky na výskum a inováciu zo súčasnej priemernej úrovne 0,81 % HDP na 1,25 % spôsobom koordinovaným v celej EÚ; zvýšiť národné verejné financovanie spoločných programov a európskych partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja zo súčasnej úrovne tesne pod 1 % na 5 % a spoločne sa dohodnúť na prioritných oblastiach činnosti EVP (horizontálnych aj tematických);

3. zdôrazňuje silné prepojenie medzi výskumom a inováciou a podnikaním, ktoré vytvára príležitosti pre zakladanie nových jednorožcov, startupov a malých a stredných podnikov (MSP); pripomína význam vytvorenia digitálneho ekosystému, ktorý by prispieval k technologickým inováciám a rozširovaniu MSP najmä prostredníctvom „inovačných centier EVP“;

4. uznáva rozhodujúcu úlohu univerzít a akademických inštitúcií pri vytváraní živých ekosystémov výskumu a inovácií; zdôrazňuje ústrednú úlohu študentov ako budúcej generácie inovátorov v týchto ekosystémoch;

5. trvá na tom, že v kontexte EVP sa pojmy „výskum“ a „inovácia“ neobmedzujú iba na technologické inovácie, ale sú zakotvené ako prierezové témy širokého významu pre všetky aspekty spoločenských a humanitných vied a sú plne integrované do každého z týchto všeobecných cieľov;

6. je presvedčený, že preskúmanie EVP by malo zahŕňať horizontálny prístup pre posilnenie spolupráce medzi výskumnými inštitúciami vrátane univerzít; požaduje zvýšenú rozpočtovú podporu univerzitných aliancií, ako aj vytvorenie podporného rámca, ktorý umožní flexibilný rozvoj aliancií; ďalej sa domnieva, že spolupráca univerzít by sa nemala obmedzovať iba na aliancie, ale že by univerzity mali mať k dispozícii viac systémov financovania aj na spoluprácu mimo aliancie;

7. zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať synergie medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti ako skutočnými partnermi v oblasti výskumu a inovácií, ako aj priemyselnými alianciami, čím by sa plne využila dvojaká úloha univerzít; v tejto súvislosti opakuje potrebu vytvárať priaznivé podmienky a príležitosti pre výskumných pracovníkov využívaním vysokokvalitnej výskumnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila inkluzívny návrh týchto partnerstiev založený na transparentnosti, vyváženom zastúpení zainteresovaných strán a nepretržitej otvorenosti a aby ponúkla dostatočné príležitosti na účasť týmto rôznorodým zainteresovaným stranám;

8. zdôrazňuje, že všetky výzvy na financovanie musia byť transparentné a oznámené v dostatočnom predstihu; ďalej zdôrazňuje, že v spoločných plánoch priemyselnej technológie by sa mali lepšie zohľadňovať vstupy „zdola nahor“ a inkluzívna účasť a samotný priemysel by sa nemal brať ako primárny zdroj vstupov, ale mali by tiež akceptovať vstupy z najnovšieho a najmodernejšieho výskumu a inovácií, ako aj od spotrebiteľských organizácií a sociálnych partnerov;

9. vyzýva členské štáty, aby pretavili „nový EVP“ do konkrétnych politík a opatrení financovania zameraných na prispievanie k súbežnej „zelenej“ a „digitálnej“ transformácii, vykonávanie ambicióznej Európskej zelenej dohody a priemyselnej stratégie, odolnú obnovu a nenaplnené zdravotné potreby; zdôrazňuje význam primeraných väzieb v rámci inovačných a priemyselných ekosystémov a medzi nimi a ich aktérmi vrátane akademickej obce, priemyslu, verejného sektora na rôznych úrovniach, širokej verejnosti a občianskej spoločnosti v celej EÚ, aby sa zabezpečilo rýchlejšie uplatnenie výsledkov výskumu v hospodárstve a spoločnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu MSP pri riešení inovácií a technologického rozvoja a potenciál tradičných MSP, ktorý je stále potrebné využiť; zdôrazňuje úlohu „centier EVP“ ako nástroja na zabezpečenie dostupnosti vysokokvalitnej vedy vo všetkých mestách a regiónoch EÚ a tiež na podporu regiónov, v ktorých existujú príležitosti pre udržateľný rast;

10. je znepokojený tým, že proces zlepšovania kvality systémov výskumu a inovácií sa spomaľuje a vykazuje nerovnomerný pokrok v celej Únii[3];

11. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrával výskum a inovácie počas pandémie COVID-19 pri navrhovaní multisektorových a transdisciplinárnych riešení na prekonanie krízy; v tejto súvislosti víta akčný plán ƒ„ERAvsCorona“ ako príklad rýchlo vymedzených a dobre cielených opatrení prijatých spolu s členskými štátmi;

12. zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 nielen preukázala význam spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, ale aj otvorených vedeckých postupov a infraštruktúr pre rýchle poskytovanie riešení pre najnáročnejšie spoločenské potreby; zdôrazňuje, že EVP musí hrať kľúčovú úlohu pri rozvoji otvorenej vedy a spoločnom využívaní výsledkov výskumu, údajov a infraštruktúry, ako aj pri zabezpečovaní toho, aby všetky vedecké publikácie, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov, boli štandardne publikované v časopisoch s otvoreným prístupom, zatiaľ čo výsledky výskumu a údaje by sa mali sprístupňovať podľa zásad FAIR (vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné, opätovne použiteľné);

13. zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 zvýšila dopyt po lepšej prepojiteľnosti, a preto urýchlila digitálnu transformáciu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zdieľanie technológií a práva duševného vlastníctva neboli dostatočne zohľadnené;

14. žiada, aby sa našla rovnováha medzi základným výskumom a aplikovanejším výskumom vedúcim ku konkrétnym inováciám v rámci EVP, a zdôrazňuje, že oba sú nesmierne dôležité;

15. zdôrazňuje, že základný výskum sa týka činností vedcov, ktorí skúmajú otázky na účely budovania vedomostí nezávisle od ekonomickej ziskovosti alebo krátkodobej uplatniteľnosti;

16. poukazuje na to, že v rámci nového EVP sa musí v plnej miere prijať súbežná zelená a digitálna transformácia a prispieť k urýchleniu úsilia v oblasti výskumu a inovácií v tejto súvislosti, okrem iného lepším zosúladením a posilnením investícií do výskumu a inovácií prostredníctvom využívania synergií s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, ako aj zlepšením spolupráce medzi súkromným a verejným výskumom a inováciami nielen v rámci členských štátov, ale aj medzi nimi s cieľom urýchliť spoločenské uplatnenie a včasné uvedenie inovatívnych technológií a riešení na trh, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy, ako aj využitím hlavných ekonomických príležitostí, ktoré poskytujú súbežné transformácie;

Financovanie a synergie

17. zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že Európa čelí naliehavým spoločenským, ekologickým a hospodárskym výzvam, ktoré ešte zhoršila kríza COVID-19, je najvyšší čas znovu vybaviť EVP s cieľom dosiahnuť oživenie Európy a vybudovať nový sociálne, ekonomicky a environmentálne odolný model pre EÚ; je preto znepokojený pomalým tempom zosúlaďovania medzi vnútroštátnymi politikami a politikami dohodnutými s členskými štátmi na úrovni EÚ;

18. vyzýva členské štáty, aby zvýšili národné rozpočty určené na výskum a inovácie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Rada v záveroch Rady z 1. decembra 2020 znovu potvrdila investičný cieľ 3 % HDP; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v týchto záveroch sa Rada nezaviazala dodržať navrhovaný investičný cieľ vo výške 1,25 % HDP na verejné financovanie výskumu a inovácií;

19. pripomína význam príspevku výskumu a vývoja k dosiahnutiu cieľov stanovených v Parížskej dohode a cieľov Európskej zelenej dohody; podporuje celkové zvýšenie vnútroštátnych rozpočtov určených na výskum a inovácie v oblasti technológií čistej energie, čím sa podporia vnútroštátne ciele a ciele financovania, ktoré naznačujú konkrétne a príslušné smerovanie do roku 2030 a 2050;

20. trvá na tom, že je dôležité vytvárať a v plnej miere využívať synergie medzi európskymi nástrojmi financovania, najmä medzi programami Horizont Európa, Erasmus+, fondmi politiky súdržnosti, nástrojom NextGenerationEU, Programom pre jednotný trh, Programom InvestEU, LIFE+, Fondom pre spravodlivú transformáciu a nástrojmi na vonkajšiu činnosť EÚ, Partnerstvom pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA), programom EU4Health a programom Digitálna Európa, a žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla jasné, jednoduché a praktické usmernenie a zjednodušené nástroje týkajúce sa spôsobu, ako čo najlepšie implementovať tieto synergie do vnútroštátneho a regionálneho kontextu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý podporí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane infraštruktúr pre výskum a inovácie a výrazne prispeje k vykonávaniu „nového EVP“;

21. zastáva názor, že plány obnovy a nástroj NextGenerationEU predstavujú príležitosť na posilnenie vedomostného trojuholníka a na posilnenie zručností, vzdelávania a výskumu; zdôrazňuje potrebu štruktúrovanejšieho prepojenia s iniciatívami na posilnenie európskeho vzdelávacieho priestoru a európskeho inovačného priestoru; víta plán Rady zahrnúť posilnenie EVP do národných plánov obnovy;

22. zdôrazňuje význam spolupráce od fázy návrhu projektov medzi akademickou obcou, výskumnými inštitúciami a priemyslom s cieľom propagácie vedy, ako aj inovatívnych technológií a riešení zameraných na spoločné využívanie zdrojov a doplnkových výhod a spoločného dokončenia projektov technologických inovácií s cieľom vytvoriť výrobky, služby alebo procesy pripravené na trh a zvýšiť blahobyt; podporuje v kontexte „nového EVP“ vzájomné výmeny a intenzívnejšiu spoluprácu medzi rôznymi aktérmi s cieľom posilniť skúsenosti v oblasti vzdelávania, urýchliť proces prenosu znalostí, zvýšiť informovanosť a poskytnúť riešenia na prekonanie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych výziev;

23. zdôrazňuje potenciál multidisciplinárneho a mnohostranného prístupu k ekosystémom kombinujúceho tvorivé a kultúrne silné stránky a výhody Európy; berie na vedomie výhody synergie, ktorá vznikla spojením rôznych sektorov a vedných disciplín vrátane umenia, dizajnu a tvorivých oblastí, spoločenských a humanitných vied;

24. uznáva úlohu, ktorú zohráva súkromný sektor pri zlepšovaní našich kapacít v oblasti výskumu a inovácií, pri rozširovaní nových inovácií a pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a udržateľnosti Európy; zdôrazňuje, že významný spoločenský vplyv je možné dosiahnuť okrem iného prijatím najnovších poznatkov z oblasti výskumu do startupov, zavedených podnikov a priemyslu; zdôrazňuje potrebu posilniť dlhodobú strategickú spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikom s cieľom dosiahnuť ciele verejného záujmu a integrovať vedomostný trojuholník v záujme dosiahnutia lepších spoločenských výsledkov; zdôrazňuje, že priemysel a MSP môžu hrať hlavnú úlohu pri prispievaní k dlhodobým investíciám a pri preklenutí „údolia smrti“, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako lepšie využívať synergie medzi verejnými a súkromnými investíciami do výskumu a inovácie, a to aj v súvislosti s odbornou prípravou, zručnosťami a rozvojom výskumnej činnosti;

25. pripomína v súvislosti s „novým EVP“ význam uplatňovania existujúceho rámca duševného vlastníctva a podpory pripravovaného jednotného patentu a všetkých potrebných flexibilít s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi presadzovaním účinných práv duševného vlastníctva a snahou o dosiahnutie inovácie; zdôrazňuje potenciálnu úlohu pripravovaného jednotného patentu pri zefektívňovaní postupov a znižovaní administratívnej záťaže pre európskych inovátorov;

Znižovanie rozdielov

26. je presvedčený, že jedným z kľúčov k úspechu výrazne zvýšených verejných výdavkov na výskum a inovácie je integrácia rôznych európskych, vnútroštátnych a súkromných tokov financovania vrátane konvergencie financovania prostredníctvom programu Horizont Európa, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, kohéznych fondov EÚ a vnútroštátneho financovania výskumu a vývoja;

27. požaduje ambiciózny balík opatrení „Rozširovanie účasti a posilňovanie EVP“ programu Horizont Európa, ktorý podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom dosiahnuť vyvážený prístup k excelentnosti;

28. vyzýva členské štáty, aby čo najskôr, s ohľadom na obnovu po pandémii, podporili „nový EVP“ vnútroštátnymi reformami a zdrojmi, ktoré dopĺňajú nástroje financovania EÚ prostredníctvom implementácie nových nástrojov, konkrétne časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ v rámci programu Horizont Európa, ktorá pomôže zmenšiť rozdiely vo výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií a zmenšiť nerovnosti medzi rôznymi krajinami a regiónmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zaoberať sa investíciami a reformami v oblasti výskumu a inovácií; víta vytvorenie „fóra EVP pre transformáciu“ a budúci pakt pre výskum a inovácie; poznamenáva, že úspech paktu bude závisieť od jeho širokej podpory v tomto sektore, a preto žiada, aby sa do procesu vypracovania paktu zapojil Parlament a zainteresované strany;

29. uznáva významnú úlohu regionálnych vlád pri podpore politík v oblasti výskumu a inovácií, ako aj význam regionálnych ekosystémov v oblasti výskumu a inovácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali viacúrovňovú formu riadenia, ktorá zahŕňa regionálne a miestne samosprávy, s cieľom posilniť regionálne ekosystémy a „centrá EVP“;

30. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť synergie medzi „centrami EVP“ a ostatnými centrami súvisiacimi s výskumom a inováciami, ako sú napríklad inovačné centrá Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), centrá a siete digitálnych inovácií, napríklad centrá digitálnych inovácií pre umelú inteligenciu, a Európska sieť podnikov;

31. podporuje iniciatívy zamerané na ďalšie zvýšenie investícií do zručností, výskumu a inovácií v členských štátoch, ktoré sa podľa európskeho prehľadu výsledkov inovácie stále považujú za miernych a najslabších inovátorov; víta existujúce iniciatívy na prekonanie rozdielov, ktorým tieto členské štáty čelia, vrátane regionálneho inovačného programu EIT;

32. zdôrazňuje, že EVP by mal uprednostňovať prístup k excelentnosti, mobilitu výskumných pracovníkov a voľný tok vedomostí, podporovať inkluzívnosť a rozširovať príležitosti na celom území Európy, posilňovať väzby a synergie medzi rôznymi komunitami v oblasti výskumu a inovácií, a tým prispievať k plnému využitiu potenciálu európskeho výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že uprednostňovaním excelentnosti môže EVP hrať ústrednú úlohu pri znižovaní rozdielov v Únii a pomáhať preklenúť nedostatky vo výskume, ktoré stále existujú;

33. zdôrazňuje, že spoločenské potreby a záujmy by mali byť stredobodom výskumu a inovácií a že angažovanosť občanov, miestnych komunít a občianskej spoločnosti by preto mala byť jadrom nového EVP, aby sa uľahčilo spoločenské uplatnenie, a tým sa dosiahol väčší vplyv na spoločnosť a väčšia dôvera vo vedu; požaduje preto intenzívnejšiu vedeckú komunikáciu a kampane na zvýšenie informovanosti, ako aj úzke zapojenie občianskej spoločnosti a koncových používateľov od začiatku procesov výskumu a inovácie vrátane zastupiteľských organizácií skupín s vyšším rizikom vylúčenia, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a iné nedostatočne zastúpené skupiny v spoločnosti, s cieľom riešiť kritické otázky súvisiace s ich vylúčením z výskumu a inovácií, ako aj zabezpečiť, aby následne vyvinuté technológie a inovácie skutočne slúžili spoločnosti, a nie naopak;

34. víta plány Komisie na zlepšenie prístupu k inštitúciám excelentnosti a infraštruktúram pre výskumných pracovníkov z celej EÚ; zdôrazňuje však potrebu cielenejšej podpory zameranej na pomoc pri prekonávaní rozdielov v oblasti výskumu a inovácií v Únii;

35. zdôrazňuje význam znižovania fragmentácie v prístupe k výskumným údajom a uznáva význam európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC) v kontexte „nového EVP“ zameraného na spájanie inštitucionálnych, vnútroštátnych a európskych zainteresovaných strán, iniciatív a dátových infraštruktúr s cieľom rozvíjať inkluzívny otvorený ekosystém vedy v EÚ; žiada, aby sa účasť na iniciatívach otvorenej vedy a spoločného využívania údajov podporovala zlepšovaním európskych infraštruktúr na spoločné využívanie údajov a posilnením využívania noriem údajov;

Pracovné miesta

36. zdôrazňuje význam posilnenia postavenia žien a dievčat pri vstupe do zamestnania v oblasti STEM a žiada členské štáty a Komisiu, aby vypracovali opatrenia na zlepšenie podmienok pre ženy v ich kariére v oblasti výskumu a na zníženie tzv. efektu deravého potrubia; žiada, aby sa zvýšila atraktivita pracovných príležitostí pre mladých výskumných pracovníkov a nedostatočne zastúpené skupiny, a to aj vzhľadom na zásadný prínos žien pre vedeckú činnosť a činnosť v oblasti výskumu a vývoja, a to pri súčasnom znižovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v tomto odvetví; nabáda členské štáty a výskumné organizácie vrátane univerzít, aby v oblasti výskumu a inovácie podporovali vytváranie flexibilných pracovných podmienok a spôsobov práce pre ženy, ako aj pre mužov vrátane podpory rovnocenného rozdeľovania povinností súvisiacich so starostlivosťou a aby preskúmali posudzovanie výkonnosti výskumných pracovníkov s cieľom odstrániť rodové predsudky; ďalej trvá na lepšej integrácii rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácií a na lepšom zbere rozčlenených údajov a výsledkov;

37. oceňuje iniciatívu ERA4You pre opatrenia cielenej mobility zamerané na podporu výskumných pracovníkov v členských štátoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácií s cieľom učiť sa a rozvíjať excelentnosť a podporovať mobilitu výskumných pracovníkov medzi priemyslom a akademickou obcou;

38. berie na vedomie vytvorenie fóra EVP pre transformáciu na podporu členských štátov pri koordinácii a stanovovaní priorít pri vnútroštátnom financovaní a reformách v oblasti výskumu a inovácií;

39. poznamenáva, že mobilita talentov a príležitosti v oblasti výskumu a inovácie sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia; je presvedčený, že Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o obeh talentov ako o vyvážený kruhový pohyb výskumných pracovníkov, a tým riešiť problém „úniku mozgov“; domnieva sa, že dosiahnutie takejto rovnováhy si vyžaduje kroky na európskej úrovni prostredníctvom politických opatrení a nástrojov;

40. zdôrazňuje význam stimulačných programov na podporu mobility výskumných pracovníkov (ERASMUS+, akcie Marie Skłodowska-Curie, Európska rada pre výskum); v tejto súvislosti pripomína štúdiu o podporných opatreniach na návrat výskumných pracovníkov do Únie a do ich krajiny pôvodu v rámci Únie stanovenú v programe Horizont Európa, ktorá môže byť užitočným nástrojom na preukázanie potreby opatrení na podporu návratu výskumných pracovníkov;

41. vyzýva Komisiu, aby vypracovala ďalšie nástroje a opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, napríklad prostredníctvom centier EVP a iniciatívy ERA4You, opatrení zameraných na rozšírenie účasti a podporných nástrojov s cieľom navrhovať a vykonávať reformy vnútroštátnych systémov výskumu a inovácie, ako je nástroj politickej podpory programu Horizont;

42. víta iniciatívu na vytvorenie súboru nástrojov na podporu kariéry v oblasti výskumu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia plánuje jeho prijatie až do roku 2024, a žiada jeho skoré prijatie s cieľom zvýšiť mobilitu, rozvoj schopností a zručností, zabezpečiť cielené kurzy odbornej prípravy a zlepšiť zamestnateľnosť;

43. žiada Komisiu, aby identifikovala a odbúrala pretrvávajúce prekážky, ktorým čelia výskumní pracovníci v prípade, že uvažujú o presune do iných európskych krajín a regiónov, vrátane prekážok, ktoré sa netýkajú výskumu, ako sú napríklad politiky v oblasti sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a ľudských zdrojov vrátane systémov uznávania a odmeňovania, ako aj zariadenia starostlivosti o deti a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a národné agentúry, aby spolupracovali a zlepšili zhromažďovanie a porovnateľnosť informácií o nábore a mobilite výskumných pracovníkov a modelov kariérneho rastu;

44. podporuje plán Komisie stavať na celoeurópskom dôchodkovom fonde pre výskumných pracovníkov (RESAVER) a vypracovať všeobecný rámec pre kariéru výskumných pracovníkov s cieľom ďalej podporovať cezhraničnú a medziodvetvovú mobilitu, zvyšovať porovnateľnosť a transparentnosť v súvislosti s kariérnymi príležitosťami a lepšie prilákať vysokokvalifikované talenty z tretích krajín;

45. je presvedčený, že výskumní pracovníci sú jedným z najdôležitejších zdrojov výskumných systémov, inovácií a udržateľného rastu a že musia mať zabezpečené primerané podmienky na výkon svojej práce; takisto sa domnieva, že zamestnávatelia a financujúce subjekty by mali zabezpečiť, aby pracovné podmienky pre výskumných pracovníkov poskytovali flexibilitu a autonómiu považovanú za nevyhnutnú pre úspešné vykonávanie výskumu, umožňovali ženám aj mužom z radov výskumných pracovníkov zosúladiť rodinu a prácu a zlepšovali prístup k infraštruktúram, výpočtovej kapacite a možnostiam; požaduje systematické uznávanie príležitostí, ktoré ponúka mobilita virtuálnych výskumných pracovníkov;

46. zdôrazňuje zásadnú úlohu zručností; zastáva názor, že „kladenie vedomostí na prvé miesto“ predstavuje jeden z rozhodujúcich pilierov nového EVP; zdôrazňuje úlohu univerzít pri podpore celoživotného vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie s cieľom rozšíriť príležitosti pre všetkých pracovníkov a splniť potreby trhu práce v oblasti zručností vyplývajúce zo zelenej a z digitálnej transformácie a prispieť k rýchlemu zotaveniu z krízy COVID-19;

47. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na stanovení politík a postupov, ktoré by mohli podporiť lepšie riadenie kariéry vo výskume, znížiť neistotu, podporiť začlenenie a rozmanitosť a v konečnom dôsledku zvýšiť kvalitu produkovanej vedy;

Podmienky umožňujúce výskum

48. zastáva názor, že Únia by mala byť vybavená infraštruktúrami a vybavením svetovej kvality s cieľom vykonávať činnosti v oblasti výskumu a inovácií, podporovať priemysel a MSP a uvoľniť inovačný potenciál pri dosahovaní cieľov európskej politiky;

49. uznáva význam plánu Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach na rozvoj infraštruktúr v oblasti výskumu a inovácií, ktoré predstavujú kľúčový pilier EVP, a zdôrazňuje význam rozvoja nových celoeurópskych infraštruktúr;

50. vyzýva príslušné inštitúcie, aby podporovali mladých výskumných pracovníkov poskytovaním primeraných podmienok a príležitostí a aby prijali naliehavé opatrenia, ako je predĺženie trvania grantov a projektov, úprava termínov a zlepšenie prístupu k zariadeniam;

51. žiada o podporu nových a existujúcich talentov a vytvorenie kontaktného miesta na výmenu a interakciu pre výskumných pracovníkov vo všetkých fázach ich kariéry, vo všetkých oblastiach umelej inteligencie, pretože sa stala hlavnou hnacou silou inovácie, budúceho rastu a konkurencieschopnosti a má zásadný význam pri riešení hlavných výziev, ktorým čelí spoločnosť, ako je zmena klímy, energetika a mobilita, potraviny a prírodné zdroje, zdravie a inkluzívne spoločnosti; zdôrazňuje význam podpory rozvoja „centier EVP“ v celej EÚ, ktoré zlepšujú prístup k týmto nástrojom a prispievajú k znižovaniu nedostatku zručností v tejto oblasti;

52. zdôrazňuje, že je nevyhnutné rýchlo vyvinúť cloud EOSC na základe zásad FAIR; je znepokojený pomalým pokrokom pri dosahovaní tohto cieľa; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila rozšírenie cloudu EOSC na dôveryhodný dátový priestor pre výskum a inovácie; pripomína dôležitosť prepojenia všetkých iniciatív týkajúcich sa spoločného využívania údajov, ako sú napríklad tie, ktoré súvisia s vytvorením európskeho dátového priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, dátových priestorov pre energetiku, výrobu, mobilitu, poľnohospodárstvo, financie, zručnosti a verejnú správu;

Zásady

53. zdôrazňuje, že EVP nemožno dokončiť bez zaručenej akademickej slobody v Únii; víta zásadu akademickej slobody ako základný pilier v novom EVP;

54. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EVP bude podporovať rešpektovanie akademickej slobody vo všetkých európskych krajinách s cieľom zaručiť vedeckú excelentnosť a v súlade s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie;

55. zdôrazňuje potrebu dodržiavať etické postupy a základné etické zásady, ako aj etické normy, ako sú zdokumentované v rôznych vnútroštátnych, odvetvových alebo inštitucionálnych etických kódexoch; pripomína význam uplatňovania zásad stanovených v článku 19 o etike rámcového programu Horizont Európa na výskumné programy EÚ;

56. zdôrazňuje potrebu zapojiť občanov, aby prispievali k rozvoju nových poznatkov a inovácií pre našu spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby posilňovala dialóg s občianskou spoločnosťou, zvyšovala povedomie, uprednostňovala aktívnu účasť vo všetkých fázach vedeckého bádania, a tým umožnila občanom, aby spoločne navrhovali riešenia, prispievali k nápadom a vytvárali konštruktívne postoje k vede a jej poslaniu; vyzýva príslušné inštitúcie, aby venovali osobitnú pozornosť príležitostiam na zapojenie mladých ľudí a študentov;

Globálny rozmer

57. zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca je dôležitým prvkom, ktorý umožňuje EVP posilniť výmenu vedomostí a zručnosti a zlepšiť kapacity v oblasti výskumu a inovácií;

58. zdôrazňuje, že reforma EVP a aktualizácia strategického prístupu EÚ a členských štátov k medzinárodnej spolupráci nad rámec EVP musia ísť ruka v ruke; požaduje preto aktualizáciu oznámenia Komisie z roku 2012 o medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácií, ktoré by malo obsahovať nový prístup k spolupráci s krajinami s nízkym a so stredným príjmom;

 

°

° °

59. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Rozsudok zo 6. októbra 2020, Európska komisia/Maďarsko, C-66/18, EU:C:2020:792.

[2] Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67.

[3] Pozri správu o pokroku v oblasti EVP za rok 2018.

Posledná úprava: 6. júla 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia