NÁVRH UZNESENIA o represiách voči opozícii v Turecku, najmä voči Ľudovodemokratickej strane (HDP)
6.7.2021 - (2021/2788(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sergey Lagodinsky, Ernest Urtasun, Hannah Neumann, Ignazio Corrao, Jordi Solé, François Alfonsi, Henrike Hahn, Gwendoline Delbos‑Corfield, Mounir Satouri, Diana Riba i Giner, Francisco Guerreiro
v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0406/2021
B9‑0409/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o represiách voči opozícii v Turecku, najmä voči Ľudovodemokratickej strane (HDP)
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 19. mája 2021 o správach Komisie o Turecku za obdobie 2019 – 2020[1], z 21. januára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä o prípade Selahattina Demirtaşa a ďalších väzňov svedomia[2], z 19. septembra 2019 o situácii v Turecku, najmä o pozbavení zvolených starostov úradu[3], z 8. februára 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku[4], z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018[5] a z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku[6],
– so zreteľom na najnovšie správy Komisie o Turecku, konkrétne správy za roky 2018, 2019 a 2020,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a európskeho komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Olivéra Várhelyiho z 18. marca 2021 o najnovších opatreniach voči Ľudovodemokratickej strane (HDP),
– so zreteľom na príslušné vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, najmä vyhlásenia z 21 a 25. decembra 2020,
– so zreteľom na príslušné závery Rady a Európskej rady, najmä závery Európskej rady z 24. júna 2021 o vonkajších vzťahoch,
– so zreteľom na rozsudok veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. decembra 2020 vo veci Selahattin Demirtaş/Turecko,
– so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 10. decembra 2019 vo veci Kavala/Turecko, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. mája 2020, a na rozhodnutia Výboru ministrov Rady Európy z 1. októbra 2020 a 3. decembra 2020, v ktorých Turecko naliehavo vyzýva, aby zabezpečilo okamžité prepustenie Osmana Kavalu,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2347 z 23. októbra 2020 s názvom „Nový zásah proti politickej opozícii a občianskemu disentu v Turecku: naliehavá potreba chrániť normy Rady Európy“,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2260 z 24. januára 2019 s názvom „Zhoršujúca sa situácia opozičných politikov v Turecku: čo možno urobiť na ochranu ich základných práv v členskom štáte Rady Európy?“,
– so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z marca 2018 o vplyve výnimočného stavu na ľudské práva v Turecku vrátane aktuálnych informácií o juhovýchodnej oblasti,
– so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN o násilných alebo nedobrovoľných zmiznutiach z 30. júla 2019,
– so zreteľom na vyhlásenie osobitných spravodajcov OSN z 2. septembra 2020,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Turecko je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a dlhodobým členom Rady Európy; keďže ako člen Rady Európy je Turecko zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a je viazané ustanoveniami a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP);
B. keďže v posledných mesiacoch sa zintenzívnili zásahy proti politickej opozícii a občianskemu disentu v Turecku, pričom mnohé vyšetrovania a trestné stíhania boli namierené proti miestnym politikom, poslancom a bývalým poslancom parlamentu, členom opozičných politických strán a právnikom; keďže pokračujúci nátlak proti tureckej politickej opozícii, najmä Ľudovodemokratickej strane (HDP), prebieha v kontexte zmenšujúceho sa priestoru pre demokraciu a právny štát a nepretržitých opatrení tureckých orgánov zameraných na umlčanie nesúhlasných názorov vrátane názorov novinárov, obhajcov ľudských práv, akademických pracovníkov, sudcov a právnikov;
C. keďže 17. marca 2021 generálny prokurátor tureckého kasačného súdu najprv požiadal ústavný súd o zrušenie strany HDP; keďže 7. júna 2021 bola predložená revidovaná obžaloba, v ktorej sa okrem zrušenia strany požadoval zákaz vykonávania politických činností pre približne 451 politikov HDP a zmrazenie bankových účtov strany; keďže Valné zhromaždenie ústavného súdu 21. júna 2021 jednomyseľne akceptovalo revidovanú obžalobu;
D. keďže väčšina obvinení generálneho prokurátora voči HDP sa týka protestov na podporu Kobane, v súvislosti s ktorými prebieha súdne konanie proti 108 politikom HDP vrátane bývalých spolupredsedov Selahattina Demirtaşa a Figen Yüksekdağovej; keďže obvinenia sa týkajú ich úlohy v protestoch v roku 2014 na podporu Kobane a sú založené najmä na správe z Twitteru zverejnenej ústrednou výkonnou radou HDP, ktorá vyzývala ľudí, aby protestovali v solidarite s obyvateľstvom Kobane proti ISIS a proti tureckému embargu na Kobane; keďže počas protestov bolo zabitých viac ako 50 ľudí, pričom prevažnú väčšinu z nich tvorili členovia alebo sympatizanti HDP zavraždení tureckou políciou počas streľby;
E. keďže HDP ako tretia najväčšia strana v tureckom parlamente zastupuje významnú časť politických názorov v Turecku; keďže vo väzení zostáva približne 4 000 členov a funkcionárov HDP vrátane niekoľkých poslancov;
F. keďže Selahattin Demirtaş, bývalý spolupredseda HDP a opozičný kandidát na prezidenta v rokoch 2014 a 2018, keď získal 9,76 % resp. 8,32 % hlasov, je od 4. novembra 2016 zadržiavaný vo väzení typu F v Edirne na základe obvinení z terorizmu, za ktorý mu v prípade odsúdenia hrozí trest odňatia slobody 142 rokov; keďže v septembri 2019 sa proti nemu začalo samostatné vyšetrovanie z terorizmu za jeho údajnú úlohu v incidentoch, za ktoré bol predtým zadržaný a je už predmetom súdneho konania; keďže Selahattin Demirtaş je jedným z mnohých väzňov svedomia v Turecku;
G. keďže v rozsudku vo veci Selahattin Demirtaş/Turecko z 22. decembra 2020 veľká komora ESĽP odsúdila Turecko za porušenie práva na slobodu, pokiaľ ide o predĺženie väzby, a práva na slobodné a spravodlivé voľby, a skonštatovala, že zadržiavaním Selahattina Demirtaşa Turecko sledovalo konečný cieľ potlačiť pluralizmus a obmedziť slobodu politickej diskusie; keďže súd nezistil žiadne jasné prepojenie medzi prejavmi pána Demirtaşa a teroristickými trestnými činmi a rozhodol, že Turecko by malo prijať okamžité opatrenia na jeho prepustenie;
H. keďže ESĽP v tom istom rozsudku uviedol, že výzva ústredia HDP na solidaritu s obyvateľmi Kobane zostáva v medziach politického prejavu, keďže ho nemožno chápať ako výzvu na násilie; keďže súd uviedol, že násilné činy, ku ktorým došlo od 6. do 8. októbra 2014, boli síce poľutovaniahodné, nemožno ich však považovať za priamy dôsledok správ ústredia HDP na Twitteri;
I. keďže obvinenia z terorizmu sa naďalej vo veľkom rozsahu využívajú proti kurdským demokratickým vodcom a ďalším osobám s cieľom obmedziť práva na slobodu prejavu a združovania päť rokov po pokuse o štátny prevrat; keďže kriminalizácia opozičných strán, vodcov a nesúhlasných hlasov prebieha v kontexte zvýšenej polarizácie a násilia, čo vyvrcholilo zabitím členky HDP Deniz Poyrazovej 17. júna 2021 pri ozbrojenom útoku na kanceláriu strany v provincii Izmir;
1. vyzýva vládu Turecka, aby čo najskôr upustila od svojich autokratických politík a usilovala sa o posilnenie demokracie, právneho štátu a ľudských a občianskych práv vrátane politického pluralizmu, ako aj slobody združovania, zhromažďovania a prejavu; zdôrazňuje, že demokracia predpokladá prostredie, v ktorom politické strany, občianska spoločnosť a médiá môžu fungovať bez hrozieb alebo svojvoľných obmedzení;
2. odsudzuje rozhodnutie zakázať stranu HDP, ktoré potvrdilo Valné zhromaždenie tureckého ústavného súdu; s veľkým znepokojením konštatuje, že turecké orgány sa osobitne a neustále zameriavajú na HDP vrátane jej mládežníckych organizácií; dôrazne odsudzuje pokračujúce zadržiavanie poslancov a funkcionárov HDP vrátane bývalých spolupredsedov Figen Yüksekdağovej a Selahattina Demirtaşa; vyzýva turecké orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Selahattina Demirtaşa a ďalších väznených členov opozície, stiahli všetky obvinenia proti nim a obnovili právne postavenie HDP;
3. požaduje, aby sa počas prebiehajúcich súdnych konaní o udalostiach v Kobane prísne uplatňovali zásady právneho štátu, najmä nezávislosť súdnictva, nestrannosť, úplná spravodlivosť a procesné záruky;
4. je hlboko znepokojený tým, že turecké súdnictvo a orgány ignorujú rozhodnutia ESĽP a turecké nižšie súdy čoraz častejšie nedodržiavajú rozsudky tureckého ústavného súdu; zdôrazňuje, že veľká komora ESĽP vo svojom konečnom rozsudku z 22. decembra 2020 nariadila okamžité prepustenie Selahattina Demirtaşa; zdôrazňuje, že v opačnom prípade by bola porušená povinnosť Turecka riadiť sa rozsudkami ESĽP; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplné dodržiavanie ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach a rozhodnutí ESĽP; naliehavo ho vyzýva na plnú spoluprácu s Radou Európy pri posilňovaní právneho štátu, práv menšín, demokracie a základných práv; vyzýva Výbor ministrov Rady Európy, aby naďalej dohliadal na vykonávanie rozhodnutia ESĽP týkajúceho sa Selahattina Demirtaşa;
5. je hlboko znepokojený neustálymi útokmi a tlakom na opozičné strany, čo oslabuje riadne fungovanie demokratického systému; poukazuje na politické, legislatívne a administratívne opatrenia, ktoré turecká vláda prijala na paralyzovanie mestských úradov vedených starostami z opozičných strán v İstanbule, Ankare a İzmire; odsudzuje skutočnosť, že vo väčšine kurdských východných miest, ako sú Kars, Van, Diyarbakır a Mardin boli starostovia odvolaní, nahradení vymenovanými správcami a sú zadržiavaní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úradujúca vláda zneužíva finančné zdroje a administratívnu moc štátu na oslabenie alebo umlčanie opozície;
6. dôrazne odsudzuje opätovné zatknutie a pokračujúce zadržiavanie dôležitých osobností vrátane Osmana Kavalu a Selahattina Demirtaşa; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby ich okamžite prepustili spolu so všetkými uväznenými obhajcami ľudských práv, novinármi, akademickými pracovníkmi a inými osobami zadržiavanými na základe nepodložených obvinení vrátane Cana Dündara a Erola Önderoğlua a stiahli všetky obvinenia proti nim;
7. vyzýva delegáciu EÚ v Turecku, aby ďalej monitorovala situáciu politických väzňov a obhajcov ľudských práv, a to aj sledovaním súdnych procesov, verejnými vyhláseniami a požadovaním povolenia na návštevy väzňov;
8. vyjadruje veľké znepokojenie nad útokmi na občiansku spoločnosť a na presadzovanie základných práv a slobôd; odsudzuje svojvoľné zatvorenie organizácií občianskej spoločnosti vrátane prominentných mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a médií; varuje pred ďalším škodlivým vplyvom zákona o predchádzaní financovaniu šírenia zbraní hromadného ničenia z 31. decembra 2020 na právo na slobodu združovania, keďže ministerstvu vnútra udeľuje rozsiahle diskrečné právomoci na obmedzenie a zakázanie legitímnych činností mimovládnych organizácií; okrem toho odsudzuje negatívny vplyv zákona o regulácii publikovania na internete a boji proti trestnej činnosti páchanej takýmto publikovaním z júla 2020 na slobodu prejavu;
9. je zhrozený početnými a neustálymi správami o zastrašovaní, obťažovaní a násilí voči obhajcom ľudských práv, novinárom, akademickým pracovníkom, lekárom, ktorí poskytli pomoc obetiam mučenia, a ďalším aktivistom, najmä z kurdskej komunity; vyzýva Turecko, aby sa zdržalo zadržiavania a stíhania novinárov a obhajcov ľudských práv ako prostriedku na ich zastrašovanie alebo ich odrádzanie od slobodného informovania o otázkach ľudských práv; naliehavo vyzýva Turecko, aby urýchlene a nezávisle vyšetrilo oznámené prípady zastrašovania a obťažovania obhajcov ľudských práv, novinárov, akademických pracovníkov a aktivistov občianskej spoločnosti a aby vyvodilo zodpovednosť voči osobám zodpovedným za takéto konanie;
10. dôrazne odsudzuje rozhodnutie tureckej vlády odstúpiť od Istanbulského dohovoru, najmä v čase rastúceho násilia páchaného na ženách počas pandémie a vzhľadom na vysokú mieru vrážd žien v krajine; vyzýva tureckú vládu, aby toto rozhodnutie zrušila; vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušovaním ľudských práv LGBTI osôb, najmä nad fyzickými útokmi, dlhodobými zákazmi pochodov Pride v celej krajine a obmedzeniami slobody zhromažďovania, združovania a prejavu;
11. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli väčší tlak na tureckú vládu a zintenzívnili podporu obhajcov ľudských práv v Turecku, a to aj prostredníctvom núdzových grantov, aby uľahčili vydávanie núdzových víz, poskytli im dočasné útočisko v členských štátoch EÚ a zabezpečili úplné vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv zo strany delegácie EÚ a veľvyslanectiev a konzulátov členských štátov;
12. pripomína Európskej rade, že akékoľvek zlepšenie oficiálnych vzťahov medzi EÚ a Tureckom a akékoľvek demarše smerujúce k pozitívnemu programu, ako sa uvádza v jej záveroch z decembra 2020, marca 2021 a júna 2021, sú podmienené zlepšením situácie v oblasti občianskych a ľudských práv a právneho štátu v Turecku;
13. žiada, aby toto uznesenie bolo preložené do turečtiny;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom EÚ a vláde a parlamentu Tureckej republiky.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2021)0243.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2021)0028.
- [3] Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 8.
- [4] Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 56.
- [5] Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 58.
- [6] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 199.