Návrh uznesenia - B9-0433/2021Návrh uznesenia
B9-0433/2021

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Afganistane

13.9.2021 - (2021/2877(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Mick Wallace, Clare Daly, Özlem Demirel, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz
v mene skupiny Ľavica

Postup : 2021/2877(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0433/2021
Predkladané texty :
B9-0433/2021
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0433/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Afganistane

(2021/2877(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

 so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

 so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

 so zreteľom na Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv z roku 1998,

 so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o sexuálnom násilí súvisiacom s konfliktom z 29. marca 2021,

 so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej na 31. mimoriadnom zasadnutí Rady pre ľudské práva,

 so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2593 (2021),

 so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 2131 (xx) s názvom Declaration on the Inadmissibility of Intervention in the Domestic Affairs of States and the Protection of their Independence and Sovereignty (Deklarácia o neprípustnosti zasahovania do vnútorných záležitostí štátov a o ochrane ich nezávislosti a zvrchovanosti),

 so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 1514 (xv) s názvom Declaration on the Granting of Independence to Colonial Countries and Peoples (Deklarácia o priznaní nezávislosti kolonizovaným krajinám a národom),

 so zreteľom na prieskum výroby ópia v Afganistane 2020 uverejnený spoločne afganským Národným štatistickým a informačným úradom a Úradom OSN pre drogy a kriminalitu v apríli 2021,

 so zreteľom na neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich), ktoré sa konalo 2. a 3. septembra 2021,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže stratégia USA a ich spojencov bojovať proti terorizmu a zaviesť v Afganistane svoju koncepciu budovania štátu zlyhala; keďže desaťročia konfliktu a vojny spôsobili v Afganistane obrovské straty na životoch, hromadné vysídľovanie, rozsiahle ľudské utrpenie a vážne škody na hospodárskom a sociálnom rozvoji Afganistanu; keďže 20 rokov okupácie USA/NATO viedlo k rozšíreniu obchodu s drogami, posilneniu postavenia vojenských vodcov a ich ozbrojených milícií a všeobecnej militarizácii spoločnosti; keďže Afganistan sa umiestnil v rebríčku Globálneho mierového indexu za rok 2020 hodnotiacom bezpečnosť jednotlivých krajín na poslednom mieste; keďže v roku 2019 bol Afganistan označený za najviac dronmi bombardovanú krajinu na svete; keďže zahraničné zásahy a vojenská intervencia prispeli k opätovnému vzostupu Talibanu a jeho podpore u časti afganského obyvateľstva;

B. keďže 20 rokov po nezákonnej intervencii USA/NATO a napriek údajnému úsiliu o budovanie štátu Afganistan zostáva jednou z najchudobnejších krajín na svete, pričom rozvojová pomoc predstavuje približne 40 % hrubého domáceho produktu krajiny; keďže viac ako polovica Afgancov žije v chudobe a 39 % obyvateľstva žije v extrémnej chudobe; keďže počas 20 rokov okupácie USA/NATO sa znovu objavila a rozšírila nelegálna výroba ópia a obchod s ním;

C. keďže pád afganskej vlády podporovanej NATO a kolaps afganskej armády s podporou miliárd dolárov medzinárodnej pomoci vrátane pomoci EÚ v priebehu takmer dvoch desaťročí vyvolávajú závažné otázky o zakorenenej korupcii v operáciách NATO, o minulých, súčasných a budúcich politikách EÚ a členských štátov týkajúcich sa Afganistanu; keďže neúspešná afganská misia jasne ukázala, že vojenské intervencie, koncepcia zavádzania demokracie a budovania štátu sú hlboko chybné a kontraproduktívne;

D. keďže existuje nespočetné množstvo prípadov vojnových zločinov spáchaných Talibanom, ako aj afganskou armádou podporovanou NATO a jej generálmi, napríklad generálom Samim Sadatom, ktorý nariadil vrtuľníkom Blackhawk pod jeho velením vykonávať každodenné masakre civilistov v provincii Hilmand v posledných mesiacoch afganskej vlády podporovanej NATO;

E. keďže niektoré skupiny afganského obyvateľstva sú naďalej vystavené riziku ďalších represálií, pretože Taliban upevňuje svoju vládu: keďže podľa pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA) a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) bolo v období od 1. mája do 15. augusta zabitých alebo zmrzačených viac ako 3 750 civilistov pri útokoch Talibanu a leteckých útokoch bývalej afganskej vlády, ktoré boli zamerané na civilné objekty vrátane domov, škôl a lekárskych kliník; keďže existujú správy o tom, že civilisti v oblastiach dobytých Talibanom čelili hromadným popravám, rabovaniu a vypaľovaniu domov a násilnému zmiznutiu; keďže závažné porušovanie ľudských práv žien a dievčat vrátane nútených manželstiev a prísneho obmedzovania slobody pohybu je bežné;

F. keďže v minulosti zazneli viaceré výzvy na predvídanie hrozby, ktorú predstavuje prevzatie moci Talibanom pre afganských pomocníkov armád NATO a Afgancov spolupracujúcich s medzinárodnými organizáciami a ich rodiny;

G. keďže USA a ich spojenci dostali Afgancov, ktorí spolupracovali s okupačnými silami NATO, do nebezpečnej situácie;  keďže v súčasnosti státisíce ľudí utekajú v strachu o svoj život vrátane miestnych obyvateľov, ktorí pracovali pre medzinárodné inštitúcie, zamestnancov mimovládnych organizácií, aktivistov za ľudské práva, novinárov a dievčat a žien bez ohľadu na to, či chodia do školy, na univerzitu alebo do zamestnania;

H. keďže ešte pred prevzatím moci Talibanom bolo podľa odhadov 87 % afganských žien obeťou rodovo motivovaného násilia; keďže Afganistan je v indexe rodovej nerovnosti OSN za rok 2019 na 153. priečke zo 189 krajín; keďže podľa údajov bolo 62 % afganských žien vystavených viacerým formám násilia, čo je takmer trojnásobok celosvetového priemeru, ktorý sa už sám osebe považuje za mimoriadne vysoký; keďže beztrestnosť páchateľov rodovo podmieneného násilia pokračuje; keďže pomocná misia OSN v Afganistane (UNAMA) uviedla, že dokonca ani prípady vraždy a znásilnenia sa často nikdy nedostanú pred súd;

I. keďže v dôsledku zvýšeného konfliktu a neistoty sú to deti, ktoré sú za krízu v Afganistane najmenej zodpovedné a ktoré na ňu najviac doplatili: keďže mnohí boli nútení opustiť svoje domovy, odísť zo školy a od priateľov, boli zbavení základných služieb spojených s funkčnou správou vecí verejných a minimálnymi požiadavkami na kvalitu života; 

J. keďže okrem politickej a bezpečnostnej krízy čelí Afganistan veľkému suchu, šíreniu ochorenia COVID-19, inflácii cien základných potravín a mnohé z týchto problémov sa v zime ešte znásobia;

K. keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu boli v Afganistane v roku 2020 vnútorne vysídlené 4 milióny osôb, čo predstavuje nárast z 1,2 milióna v roku 2016 a pol milióna v roku 2013; keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí bolo v období od 1. januára do 31. júla novo vysídlených viac ako 546 000 Afgancov, z ktorých 80 % tvoria ženy a deti; keďže mnoho z týchto ľudí trpí potravinovou neistotou, nemá primerané bývanie či dostatočný prístup k hygiene a zdravotníckym zariadeniam a nemá dostatočnú ochranu, a keďže mnohé z nich sú deti, ktoré sú klasifikované ako osobitne zraniteľné voči riziku detskej práce, sexuálneho zneužívania alebo potenciálneho náboru do zločineckých a teroristických skupín; keďže od prevzatia Kábulu sa tisíce afganských civilistov pokúsili utiecť z krajiny v strachu z dôsledkov návratu vlády Talibanu;

L. keďže Afganci tvoria najväčšiu dlhodobú populáciu utečencov v Ázii a druhú najväčšiu populáciu utečencov na svete; keďže susediace krajiny, najmä Irán a Pakistan, prijímajú väčšinu afganských utečencov a potrebujú pomoc, aby mohli čeliť tejto výzve; keďže jednostranné sankcie voči Iránu bránia jeho schopnosti poskytnúť afganským utečencom primerané útočisko;

M. keďže Afganistan má slabé a nediverzifikované hospodárstvo, ktoré je závislé od dovozu, a to aj v prípade základného tovaru, a od zahraničných finančných prostriedkov; keďže prevzatie moci Talibanom 15. augusta prerušilo vzťahy Afganistanu s niektorými jeho medzinárodnými darcami, čo ešte viac zaťažilo jeho krehké hospodárstvo a ohrozilo mnohé verejné služby financované z rozvojovej pomoci;

N. keďže Afganistan čelí veľkému hospodárskemu kolapsu; keďže ceny potravín a iných základných potrieb sa zvýšili, aj keď väčšina bánk zostáva zatvorená; keďže pred prevzatím moci Talibanom viac ako 30 % krajiny čelilo akútnej potravinovej neistote;  teraz viac ako 40 %: keďže v decembri 2020 Detský fond OSN UNICEF uviedol, že z takmer siedmich miliónov afganských detí mladších ako 5 rokov je približne 3,1 milióna akútne podvyživených;

O. keďže darcovia zastavili väčšinu medzinárodnej pomoci afganským vládnym agentúram a inštitúciám krátko pred a po prevzatí moci Talibanom; keďže centrálna banka Afganistanu, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou Talibanu, bola odrezaná od medzinárodného bankového systému a prístupu k devízovým rezervám krajiny; keďže Medzinárodný menový fond údajne na žiadosť USA znemožnil Afganistanu prístup k úverom a aktívam vrátane zvláštnych práv čerpania v hodnote približne 440 miliónov USD, ktoré banka pridelila v reakcii na pandémiu COVID-19; keďže predchádzajúce rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorými sa Talibanu ukladajú sankcie a iné obmedzenia v súvislosti s terorizmom bránia centrálnej banke Afganistanu získať novú papierovú afganskú menu, ktorá je vytlačená v Európe;

P. keďže slabá afganská zdravotnícka infraštruktúra Afganistanu bola ochromená, keď sa COVID-19 rozšíril po celej krajine;  keďže vo väčšine afganských provincií nie je možné absolvovať test na COVID-19 a vzorky sa prepravujú do hlavného mesta;

Q. keďže boli hlásené viaceré prípady ničenia kultúrneho dedičstva;

R. keďže napriek tomu, že sexuálne zneužívanie detí je dostatočne medializované, a napriek kriminalizácii zneužívajúcej praktiky „bača bází“ (chlapci sexuálne zneužívaní staršími mužmi) v roku 2018, orgány nevyvinuli dostatočné úsilie na ukončenie beztrestnosti a vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom;

S. keďže deti sú naďalej verbované na boj, najmä ozbrojenými skupinami a afganskými bezpečnostnými silami – provládnymi milíciami a miestnou políciou – a čelia mnohým zneužívaniam vrátane sexuálneho zneužívania;

T. keďže podľa misie UNAMA je Afganistan naďalej „jednou z najsmrteľnejších krajín na svete pre deti“, pričom za každú z viac ako 700 detských obetí sú zodpovedné provládne aj protivládne sily;

U. keďže podľa UNICEF viac ako 2 milióny dievčat nenavštevujú školu a podľa vládnych údajov nemá asi 7 000 škôl v krajine žiadnu budovu; keďže detská práca je bežná;

V. keďže podmienky sú pre novinárov, pracovníkov médií a aktivistov ťažšie z dôvodu zvyšujúcej sa neistoty a cieleného zabíjania aktivistov a novinárov; keďže vláda predložila návrh zákona o masmédiách, ktorým by sa zaviedli ďalšie obmedzenia práva na slobodu prejavu;

1. vyjadruje poľutovanie nad tým, že udalosti viedli k masovému prevzatiu krajiny Talibanom so všetkými dôsledkami pre situáciu v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje katastrofálne dedičstvo tejto nezákonnej dvadsaťročnej okupácie a odsudzuje zásah NATO, ktorý priviedol Afganistan k jeho súčasnej situácii;

2. zdôrazňuje, že kabinet navrhnutý Talibanom je nedemokratický a nereprezentatívny; nezastupuje politickú etickú a sociálnu rozmanitosť afganskej spoločnosti a vyhliadky na trvalý mier v Afganistane;

3. zdôrazňuje, že Afganci chcú mier; zdôrazňuje, že nový ústavný poriadok, ktorý zahŕňa demokraciu, osobné slobody, slobodné médiá a práva žien, môže byť len výsledkom celoštátnej inkluzívnej diskusie bez zahraničného zasahovania;

4. požaduje ukončenie zasahovania a agresie zo strany USA s podporou a spoluúčasťou ich spojencov, konkrétne NATO, ako aj ich konfrontačnej politiky v medzinárodných vzťahoch vrátane ukončenia nezákonnej a zločineckej politiky hospodárskych sankcií a blokád voči krajinám a ich národom; 

5. zdôrazňuje, že udržateľné ukončenie konfliktov v Afganistane možno dosiahnuť len prostredníctvom inkluzívneho, spravodlivého a udržateľného mierového a zmierovacieho procesu, ktorý bude Afganistan riadiť a za ktorý bude niesť zodpovednosť a do ktorého sa zapoja všetci Afganci, najmä ženy, príslušníci etnických a náboženských spoločenstvá, celá občianska spoločnosť a všetky strany konfliktu;  uznáva úlohu a úsilie OSN a regionálnych partnerov pri uľahčovaní inkluzívneho mierového a zmierovacieho procesu v Afganistane; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tento proces podporovali;

6. odsudzuje dlhú históriu neúspešných a nezákonných vojenských zásahov NATO, ktoré priniesli toľko úmrtí, ničenia, destabilizácie a vysídľovania najmä v západnej Ázii a severnej Afrike, pričom súčasne často posilnili extrémistické sily; vyzýva na rozpustenie NATO, zrušenie vojenského priemyselného komplexu a podporu diplomatických vzťahov s tretími krajinami na základe vzájomného rešpektu, faktov a medzinárodného práva;

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že 21 krajín EÚ je členom NATO; zdôrazňuje, že je potrebné rozpustiť NATO a namiesto toho presadzovať nevojenské politiky, ktoré rešpektujú zásadu zvrchovanosti štátov zakotvenú v Charte Organizácie Spojených národov a podporujú udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, dodržiavanie ľudských práv, dialóg a spoluprácu;

8. vyjadruje znepokojenie nad situáciou novinárov a nad správami o zadržiavaní novinárov v Afganistane a používaní násilia voči nim; pripomína sľuby Talibanu, že umožní nezávislým médiám v Afganistane naďalej slobodne a bezpečne pôsobiť; naliehavo vyzýva Taliban, aby splnil tieto sľuby, zastavil bitie a zadržiavanie reportérov, ktorí vykonávajú svoju prácu, a umožnil médiám slobodne pracovať bez strachu z represálií;

9. víta rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu povoliť úradu prokurátora ICC pod vedením Fatou Bensoudovej začať vyšetrovanie údajných zločinov spáchaných na území Afganistanu od 1. mája 2003; odsudzuje hrozby USA voči tým, ktorí spolupracujú pri vyšetrovaní Medzinárodného trestného súdu; v tejto súvislosti odsudzuje rozhodnutie sudcov Medzinárodného trestného súdu, ktorí zamietli žiadosť prokurátorky o začatie vyšetrovania vojnových zločinov a porušovania ľudských práv spáchaných v Afganistane z dôvodu chýbajúcej plnej spolupráce štátov a rozpočtových obmedzení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto rozhodnutie môže ešte viac oslabiť jeho dôveryhodnosť;

10. naliehavo vyzýva Taliban, aby sa zdržal ničenia miest kultúrneho dedičstva, ktoré majú hlboký vplyv na afganskú kultúru a jej multietnickú spoločnosť;

11. domnieva sa, že by sa malo uskutočniť nezávislé vyšetrovanie pod záštitou OSN vrátane protizákonného zabíjania bezpilotnými lietadlami s cieľom ukončiť kultúru beztrestnosti ako kľúčový prvok stabilizačného procesu v Afganistane a na vytvorenie dôvery verejnosti;

12. vyzýva na vyšetrenie korupcie, prania špinavých peňazí, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti zo strany členov NATO a Austrálie a inštitúcií, ktoré vykonávali a udržiavali nezákonnú inváziu a okupáciu Afganistanu; trvá na tom, že musia podliehať primeranému a účinnému vyšetrovaniu nezávislým orgánom a v prípade potreby musia byť trestne stíhaní; žiada, aby všetky zodpovedné osoby boli vzaté na zodpovednosť vrátane všetkých osôb v priamej a nepriamej línii velenia, ako sú vyšší úradníci a ministri zodpovední za ozbrojené sily;

13. vyzýva na komplexné vyšetrenie vojnových zločinov, ktoré spáchala afganská armáda vycvičená a podporovaná NATO a Taliban; 

14. vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby ukončili politiku vojenskej intervencie, zahraničného zasahovania a zmeny režimu a aby namiesto toho spolupracovali s tretími krajinami v duchu vzájomného rešpektu a dodržiavania medzinárodného práva;

15. pripomína úlohu USA a ich spojencov pri vytváraní, propagácii a podpore skupín, ktoré sú známe svojou teroristickou činnosťou, a to aj v Afganistane, a cynické odvolávanie sa na tzv. vojnu proti terorizmu s cieľom odôvodniť a realizovať svoju stratégiu dominancie;

16. upozorňuje na skutočnosť, že je na afganskom ľude, aby tak ako každý človek vyriešil svoje problémy bez vonkajších zásahov a zvolil si vlastnú cestu rozvoja, a že Afganistan by sa nemal využívať na podporu nestability v regióne Strednej Ázie;

17. dôrazne odmieta myšlienky, ktoré prvý raz predložil vysoký predstaviteľ Joseph Borrell na vytvorenie ďalších vojenských kapacít EÚ pre vojenské intervencie;  zdôrazňuje, že ďalšia militarizácia zahraničnej politiky EÚ je práve nesprávnym poučením z neúspešnej politiky voči Afganistanu;

18. vyjadruje hlboké znepokojenie nad mnohými správami o porušovaní a zneužívaní ľudských práv a porušovaní medzinárodného práva v krajine;

19. odsudzuje vážne porušovanie práv žien v Afganistane; vyjadruje svoj obdiv k odvahe a solidaritu so ženami, ktoré verejne požadujú prístup k vzdelaniu, právo na návrat do práce a úlohu pri riadení krajiny;

20. zdôrazňuje, že príslušné orgány môžu zohrávať dôležitú a užitočnú úlohu tým, že zdôraznia porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a porušovanie a zneužívanie ľudských práv v Afganistane, čím prispejú k obrane afganského ľudu; vyzýva na vytvorenie medzinárodného mechanizmu monitorovania a zodpovednosti s cieľom riešiť pretrvávajúce zneužívanie;

21. naliehavo vyzýva EÚ, aby afganskému ľudu poskytla humanitárnu pomoc vzhľadom na humanitárne aj hospodárske ťažkosti, krízu spôsobenú ochorením COVID-19, nadchádzajúcu zimu, ktorá ešte zvýši už aj tak veľkú chudobu, potravinovú neistotu a zraniteľnosť voči zmene klímy v už aj tak krehkom hospodárskom a sociálnom systéme;

22. zdôrazňuje, že EÚ musí plniť svoje záväzky v oblasti klímy s osobitným dôrazom na zásady klimatickej spravodlivosti a klimatického dlhu;

23. víta skutočnosť, že OSN sa stavia do pozície koordinátora a poskytovateľa humanitárneho a rozvojového úsilia v spolupráci s mimovládnymi organizáciami; vyzýva Taliban a všetkých ostatných zainteresovaných aktérov, aby umožnili úplný, bezpečný a neobmedzený prístup pre Organizáciu Spojených národov, jej špecializované agentúry a realizačných partnerov a všetkých humanitárnych aktérov zapojených do činností humanitárnej pomoci a aby zabezpečili, že humanitárna pomoc sa dostane ku všetkým, ktorí ju potrebujú;

24. vyzýva na ukončenie čoraz častejšieho používania jednostranných donucovacích opatrení voči krajinám, pretože majú najvážnejší vplyv na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti a poškodzujú ľudské práva obyvateľstva;

25. vyzýva EÚ, aby poskytla humanitárnu pomoc hlavným krajinám, ktoré prijímajú afganských utečencov a zdôrazňuje, že všetky strany musia za každých okolností dodržiavať svoje záväzky podľa medzinárodného humanitárneho práva vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany civilného obyvateľstva;

26. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty majú povinnosť podporovať a chrániť tých Afgancov, ktorí utekajú pred Talibanom; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali prijať ako utečencov všetkých Afgancov, ktorí pracovali pre mimovládne organizácie, členské štáty a medzinárodné organizácie, ako aj tých, ktorých práva a životy sú ohrozené Talibanom a po príchode im poskytnúť predvídateľný a bezpečný štatút;

27. vyzýva členské štáty EÚ, aby v spolupráci s UNHCR poskytovali ohrozeným osobám humanitárne víza s cieľom umožniť afganským utečencom bezpečné cestovanie, zabezpečiť ďalšie bezpečné trasy a urýchliť proces zlúčenia rodín; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa členské štáty EÚ okamžite a dôkladne pripravili na prijatie osôb, ktorých príchod sa očakáva v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti, v súlade s medzinárodným právom;

28. vyzýva členské štáty EÚ, aby sa dohodli na európskom mechanizme spravodlivého, proporcionálneho a povinného rozdeľovania, čím sa ukončí zásada zodpovednosti členského štátu prvého príchodu;

29. vyzýva na zintenzívnenie presídľovania zraniteľných afganských utečencov, ktorí sa nachádzajú v susedných krajinách; trvá na tom, aby členské štáty EÚ prisľúbili dodatočné miesta na presídlenie Afgancov z tretích krajín prvého príchodu a tranzitu v počte zodpovedajúcom rozsahu krízy a v súlade s predchádzajúcimi systémami núdzového presídľovania; konštatuje, že tieto prísľuby týkajúce sa presídľovania by nemali nahrádzať, ale musia dopĺňať podporu pre ďalšie prebiehajúce krízy a situácie vysídľovania v súlade s prioritnými situáciami identifikovanými UNHCR; vyzýva členské štáty EÚ, aby zastavili nútené návraty Afgancov do tretích krajín vrátane výzvy adresovanej Grécku, aby prehodnotilo svoj zákon, podľa ktorého je Turecko bezpečnou treťou krajinou pre afganských žiadateľov o azyl, a aby zároveň zabezpečilo premiestnenie Afgancov z Grécka do iných členských štátov EÚ;

30. vyzýva členské štáty EÚ, aby zastavili deportácie do Afganistanu a aby prehodnotili všetky zamietnutia žiadostí o azyl, ktoré sa týkajú Afgancov, a poskytli im trvalý alebo dočasný právny štatút v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ; požaduje uľahčenie a urýchlenie zlučovania rodín pre Afgancov s príbuznými už v európskych krajinách;

31. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby všetci Afganci, ktorí nepravidelne prichádzajú do členských štátov EÚ, mali prístup k žiadosti o azyl, ako sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ, a aby mohli požiadať o zlúčenie rodiny, ak majú príbuzných v inom členskom štáte EÚ; vyzýva členské štáty EÚ, aby v Rade vyjadrili podporu vykonávaniu smernice 2001/55/ES o dočasnej ochrane;

32. vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlene predložila Rade návrh na uplatnenie a vykonávanie smernice 2001/55/ES o dočasnej ochrane, ktorá by poskytla okamžitú a dočasnú ochranu Afgancom na úteku, ktorí prídu do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ;

33. zdôrazňuje potrebu inkluzívnej regionálnej spolupráce s cieľom podporovať dosiahnutie dlhodobého mieru, stability a bezpečnosti v širšom regióne; podporuje nový prístup k bezpečnostnej situácii v Afganistane a v jeho susedných štátoch vo forme multilaterálneho fóra pre dialóg a rokovania medzi zainteresovanými krajinami a regiónmi, ktorý bude zameraný na záväzky v politickej, bezpečnostnej, sociálnej a environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že takéto fórum by mohlo byť predzvesťou nového a konštruktívneho prístupu založeného na prevzatí zodpovednosti, sebaurčení a zodpovednosti štátov voči svojim občanom, ako aj voči sebe navzájom; zdôrazňuje, že toto fórum by malo byť vytvorené v spolupráci s Organizáciou islamskej spolupráce a OSN;

34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Afganistanu, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, OSN a NATO.

 

Posledná úprava: 15. septembra 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia