NÁVRH UZNESENIA o situácii v Afganistane
13.9.2021 - (2021/2877(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Jaak Madison, Anna Bonfrisco, Marco Campomenosi, Susanna Ceccardi, Maximilian Krah, Jörg Meuthen, Tom Vandendriessche, Harald Vilimsky, Marco Zanni, Bernhard Zimniok
v mene skupiny ID
B9‑0453/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Afganistane
Európsky parlament,
– so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu z roku 1945,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane, najmä rezolúciu č. 2593(2021) z 30. augusta 2021,
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ a Turecka zo 7. marca 2016,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) zo 14. septembra 2021 o situácii v Afganistane,
– so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 12. augusta 2021 o súčasnej situácii v Afganistane,
– so zreteľom na tlačové vyhlásenie PK/VP Josepa Borrella o Afganistane na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí 3. septembra 2021, v ktorom sa stanovujú podmienky spolupráce s Talibanom,
– so zreteľom na vyhlásenie úradujúceho predsedu Európskej rady premiéra Janeza Janšu z 22. augusta 2021,
– so zreteľom na dohodu o nastolení mieru v Afganistane medzi islamským emirátom Afganistanu, ktorý Spojené štáty neuznávajú ako štát a je známy ako Taliban, a Spojenými štátmi americkými, dosiahnutú v Dauhe vo februári 2020, v ktorej sa stanovujú podmienky odchodu USA z Afganistanu do mája 2021,
– so zreteľom na vyhlásenie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 31. augusta 2021 o situácii v Afganistane;
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže aliancia NATO združujúca 38 krajín sa zapojila do afganského konfliktu v roku 2001, keď sa uplatnil článok 5 Zmluvy o NATO;
B. keďže dvadsaťročný konflikt v Afganistane si vyžiadal životy 3 609 príslušníkov spojeneckých a amerických ozbrojených síl; keďže konflikt si okrem toho vyžiadal životy 66 000 príslušníkov afganskej armády a polície, 47 245 afganských civilistov, 444 humanitárnych pracovníkov a 72 novinárov;
C. keďže unáhlené, zle pripravené a nešťastné stiahnutie armády USA z Afganistanu pod vedením prezidenta Bidena v auguste 2021 viedlo k chaotickej evakuácii a vystavilo Európu značnému tlaku na evakuáciu občanov a personálu predtým, ako Taliban úplne prevzal kontrolu nad letiskom v Kábule;
D. keďže člen Islamského štátu v provincii Chorasán (ISIS-K) odpálil 26. augusta 2021 na letisku v Kábule samovražednú nálož, ktorou usmrtil 175 osôb vrátane 13 amerických vojakov; keďže USA uskutočnili 27. augusta 2021 odvetný letecký útok, pri ktorom boli údajne zabití dvaja „vysokopostavení“ členovia ISIS-K, pričom o život prišlo podľa správ aj desať civilistov vrátane siedmich detí;
E. keďže tisíce Afgancov sa po prevzatí moci Talibanom pokúšajú utiecť z Afganistanu; keďže USA uzavreli dohodu s Albánskom a Kosovom o poskytnutí dočasného útočiska pre približne 6 000 Afgancov, kým sa spracujú ich doklady a budú môcť vycestovať do USA; keďže prvá skupina už prišla do Albánska;
F. keďže počas evakuácie nemeckých ozbrojených síl z Afganistanu vstúpilo do Spolkovej republiky Nemecko 20 Afgancov, ktorí už boli v minulosti odsúdení za zločiny v Nemecku a ktorých mená sú známe Európskemu centru pre boj proti terorizmu; keďže medzi nimi bola aj osoba odsúdená za znásilnenie, ktorá bola z Nemecka vrátená späť do Afganistanu;
G. keďže by sa malo rozlišovať medzi riadením nelegálnej migrácie a zastavením nelegálnej migrácie; keďže zastavenie nelegálnej migrácie je jediný spôsob ochrany občanov členských štátov;
H. keďže Afganistan má strategický význam kvôli svojmu nerastnému bohatstvu a ložiskám dôležitých surovín (používaných napríklad v polovodičoch); keďže toto oživí záujem na geopolitickej úrovni a mohlo by to zohrávať úlohu v spore;
I. keďže afganská kríza bude mať trvalé dôsledky pre Európu z hľadiska mieru a bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o nelegálnu migráciu a hrozbu terorizmu;
1. vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám a priateľom všetkých príslušníkov armády, ako aj civilistov, ktorí za posledných 20 rokov prišli v Afganistane o život;
2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad prevzatím moci v Afganistane Talibanom a nad mierovými a bezpečnostnými dôsledkami, ktoré to bude mať pre Európu, teraz aj v budúcnosti;
3. konštatuje, že prevzatie moci v Kábule Talibanom sa dalo predvídať a bolo možné podniknúť kroky na zabezpečenie toho, aby evakuácia prebiehala logickejšie a usporiadanejšie; vyjadruje vážne znepokojenie nad správami o značnom množstve vojenských zbraní a vozidiel, ktoré v Afganistane zostali, keďže táto technika sa dostala do rúk Talibanu;
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že USA konzultovalo s európskymi spojencami o svojom odchode z Afganistanu len v obmedzenej miere, čo spôsobilo chaos pri bezpečnej evakuácii Európanov z tejto krajiny;
5. považuje za sporné, že viacerí Afganci, ktorým bolo priznané postavenie utečenca v európskych krajinách, vycestovali späť do Afganistanu na dovolenku a museli byť následne evakuovaní členskými štátmi; zdôrazňuje, že po udelení postavenia utečenca by nemalo byť možné vycestovať na dovolenku do krajiny pôvodu bez hrozby straty tohto postavenia;
6. so znepokojením konštatuje, že Afganci so záznamom v registri trestov a tí, ktorých žiadosti o azyl boli v minulosti zamietnuté, zneužili nebezpečnú evakuáciu na letisku v Kábule a podarilo sa im dostať sa do členských štátov; žiada, aby Afganci so záznamom v registri trestov alebo so zamietavým rozhodnutím o azyle boli urýchlene vrátení do regiónu; v tejto súvislosti konštatuje, že Taliban víta návrat každého Afganca do krajiny; poukazuje na možnosť, aby sa poskytovala pomoc pod podmienkou, že sa uľahčí návrat do krajiny a regiónu;
7. konštatuje, že unáhlený odchod po prevzatí moci v Afganistane Talibanom dal nový impulz nelegálnym migračným tokom do Európy, čo nevyhnutne spôsobí ďalšiu migračnú krízu v Európe;
8. domnieva sa, že EÚ sa vďaka svojej „Willkommenspolitik“ (politika vítania) počas predchádzajúcej migračnej krízy v roku 2015 stala zraniteľnou voči migrácii používanej ako zbraň; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že predchádzajúce dohody s tretími krajinami o prijatí utečencov, ako napríklad dohoda EÚ s Tureckom, mali opačný účinok a viedli k tomu, že sa migrácia používa ako zbraň; čo najdôraznejšie odsudzuje používanie migrácie ako zbraň zo strany zahraničných aktérov a vlád;
9. berie na vedomie závery posledného zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci pod vedením slovinského predsedníctva o situácii v Afganistane; víta používanie presnej terminológie, ako je „nelegálna migrácia“, namiesto používania nejasných výrazov ako „neregulárna migrácia“;
10. trvá na politike umiestňovania utečencov v regióne, ktorá by im umožnila vrátiť sa späť domov a prispieť k obnove po zlepšení situácie v krajine ich pôvodu; odsudzuje vytváranie akýchkoľvek stimulačných faktorov, ktoré by mohli vyvolať nové migračné toky do Európy; navrhuje, aby poskytovanie rozvojovej pomoci krajinám v regióne bolo podmienené spoluprácou s EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti;
11. domnieva sa, že jediným riešením prípadnej migračnej krízy je, aby EÚ zastavila nelegálnu migráciu úplne namiesto snáh o jej riadenie; zdôrazňuje, že vytvorenie ďalších spôsobov legálnej migrácie nie je logickým riešením, ktoré obmedzí migráciu do Európy, ale bude len impulzom, ktorí ľudí ešte viac podnieti k tomu, aby sa vydali na nebezpečnú cestu do Európy; opakuje, že Európa nie je schopná prijať všetkých ľudí z celého sveta, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť;
12. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko, že finančné prostriedky EÚ by sa nemali využívať na vytváranie fyzických bariér na vonkajších hraniciach EÚ s cieľom zabrániť vstupu nelegálnych migrantov;
13. vyjadruje znepokojenie nad tým, že dohoda Kosova a Albánska s USA o dočasnom prijatí afganských utečencov vytvorí ďalšiu migračnú trasu, ktorou sa budú môcť Afganci dostať do Európy;
14. varuje, že exodus Afgancov vytvára pre teroristické bunky a ďalších oportunistov ideálnu možnosť, aby pricestovali do Európy vydávajúc sa za „utečencov“; upozorňuje na ďalšiu hrozbu oportunizmu zo strany neafganských Paštunov z pakistanskej kmeňovej oblasti, ktorá sa považuje za domov viacerých džihádistických skupín vrátane siete al-Káida a nachádza sa na východnej hranici Afganistanu;
15. pripomína, že počas migračnej krízy v roku 2015 viacerí členovia Islamského štátu, ktorí neskôr plánovali útoky v Paríži, využili prílev migrantov na nepozorovaný príchod do Európy; so znepokojením konštatuje, že bol nariadený dohľad nad piatimi Afgancami, ktorí prišli do Francúzska v auguste 2021, kvôli podozreniu z ich väzby na Taliban; ďalej vyjadruje znepokojenie aj nad správami z USA, že mladé evakuované Afganky boli nútené uzavrieť manželstvo so staršími mužmi, aby unikli z krajiny;
16. odsudzuje vysoký počet násilných zločinov spáchaných afganskými migrantmi, ktorí prišli do Európy počas migračnej krízy v roku 2015, ako napríklad brutálne znásilnenie a vražda trinásťročného dievčaťa vo Viedni v júli 2021 spáchané afganskými delikventmi, ktorí všetci dostali predtým zamietavé rozhodnutia o azyle;
17. poukazuje na to, že podľa vlády Talibanu sa právo šaría má uplatňovať v súlade s jeho najextrémnejším výkladom, čo vedie k násiliu voči obyvateľstvu a občianskej spoločnosti; pripomína význam ochrany práv žien a detí, ako zdôraznili demonštrácie, ktoré sa konali 4. septembra 2021 v Kábule a Herate;
18. vyjadruje znepokojenie nad dočasnou vládou vyhlásenou Talibanom, ktorá sa skladá výlučne z vedúcich predstaviteľov Talibanu alebo ich spolupracovníkov vrátane kontroverzných osobností s väzbami na terorizmus;
19. konštatuje, že slepé spoliehanie sa na Taliban a dôvera voči nemu, ako aj unáhlené vyhlásenia o uznaní Talibanu bez zodpovednosti a jasného stanovenia požadovaných podmienok a mechanizmov presadzovania by mohli byť nebezpečné; varuje, že Taliban by mohli zvrhnúť ešte radikálnejšie teroristické skupiny, ako sú Dá’iš, Al-Káida, Tehrik-i-Taliban Pakistan a Islamské hnutie Východného Turkestanu; vyzýva EÚ a všetkých jej západných partnerov, aby túto vážnu hrozbu vzali do úvahy;
20. domnieva sa, že regionálni aktéri, ako je Pakistan a Katar, budú nevyhnutnými účastníkmi procesu hľadania riešení krízy; berie na vedomie, že Taliban požiadal Turecko a Katar o technickú pomoc pri prevádzkovaní letiska v Kábule;
21. konštatuje, že najnovšia rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane neobsahuje zmienku o návrhu na vytvorenie bezpečnej zóny na letisku v Kábule, pričom o tejto otázke sa počas rokovaní o tejto rezolúcii údajne ani nehovorilo;
22. žiada, aby sa pozastavila akákoľvek rozvojová pomoc Afganistanu, keďže nie je uznaná vláda, ktorá by tieto prostriedky prijímala a rozdeľovala transparentným spôsobom;
23. varuje pred využívaním afganskej krízy na presadzovanie ďalšej integrácie EÚ, súboru reforiem súvisiacich so zahraničnou politikou alebo kontroverzného paktu o migrácii; trvá najmä na tom, že jednomyseľnosť musí zostať v Rade pravidlom, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zahraničnej politiky; v tejto súvislosti nesúhlasí s posunom smerom k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou o otázkach zahraničnej politiky v Rade;
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov.