NÁVRH UZNESENIA o situácii v Tunisku
18.10.2021 - (2021/2903(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Anna Fotyga, Witold Jan Waszczykowski, Adam Bielan, Angel Dzhambazki, Raffaele Fitto, Assita Kanko, Ryszard Czarnecki, Ladislav Ilčić, Eugen Jurzyca, Elżbieta Kruk, Ryszard Antoni Legutko, Elżbieta Rafalska, Bogdan Rzońca, Valdemar Tomaševski, Veronika Vrecionová, Jadwiga Wiśniewska
v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0523/2021
B9‑0529/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Tunisku
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tunisku, najmä na uznesenie zo 14. septembra 2016 o vzťahoch EÚ s Tuniskom v súčasnom regionálnom kontexte[1],
– so zreteľom na dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Tuniskom a na rôzne tematické stretnutia, ktoré sa v jej rámci uskutočnili v rokoch 2019 a 2020,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o otvorení rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Tuniskom[2],
– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie zo 27. júla 2021,[3]
– so zreteľom na pripomienky podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josepa Borrella počas jeho návštevy Tunisu 10. septembra 2021,
– so zreteľom na spoločné komuniké zo 4. júna 2021 o vzťahoch medzi EÚ a Tuniskom s názvom „Za obnovené partnerstvo“,
– so zreteľom na rozhodnutie tuniského prezidenta Kajsa Saída z 25. júla 2021 uplatniť článok 80 ústavy,
– so zreteľom na tuniský prezidentský dekrét č. 2021-69 z 26. júla 2021, ktorým sa ukončujú funkcie predsedu vlády a členov vlády, tuniský prezidentský dekrét č. 2021-80 z 29. júla 2021 o pozastavení právomocí Zhromaždenia ľudových zástupcov, tuniský prezidentský dekrét č. 2021-109 z 24. augusta 2021 o rozšírení výnimočných opatrení týkajúcich sa pozastavenia právomocí Zhromaždenia ľudových zástupcov a tuniský prezidentský dekrét č. 2021-117 z 22. septembra 2021 týkajúci sa mimoriadnych opatrení,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v Tunisku sa od decembra 2010 do januára 2011 konali národné protesty proti korupcii, chudobe a politickým represiám známe ako Jazmínová revolúcia, ktoré v januári 2011 prinútili odstúpiť dlhoročného prezidenta Zína Abidína bin Alího; keďže niekoľko dní predtým sa predavač ovocia a zeleniny Muhammad al-Bú´azízí zo zúfalstva upálil, pretože miestni predstavitelia opakovane žiadali úplatky a zhabali mu tovar, a úrady odmietli vypočuť jeho sťažnosti; keďže jeho smrť vyvolala národné protesty na Blízkom východe a v severnej Afrike známe ako „Arabská jar“;
B. keďže Tunisko zostáva od Arabskej jari jedinou krajinou v arabskom svete, ktorá prešla k demokracii; keďže od transformácie Tuniska majú jeho občania bezprecedentné politické práva a občianske slobody; keďže niektorí novinári a blogeri sa stali terčom obvinení a boli odsúdení na základe zákonov o urážkach na cti a hanobení; keďže zakorenená korupcia, neadekvátny prechodný justičný systém a vážne hospodárske a bezpečnostné problémy zostávajú zásadnými prekážkami, ktoré bránia úplnej demokratickej konsolidácii Tuniska;
C. keďže Tunisko čelí najväčšiemu hospodárskemu poklesu od získania nezávislosti krajiny a keďže je rozšírená nespokojnosť ľudí s korupciou medzi politickými predstaviteľmi a s chronickou hospodárskou stagnáciou v krajine; keďže v roku 2020 sa na základe vládneho prieskumu zistilo, že tretina domácností sa obáva, že im dôjdu potraviny; keďže pandémia COVID-19, nedostatočná úroveň cestovného ruchu a vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí a inflácia zhoršili nestabilitu tuniského hospodárstva; keďže Tunisko je do veľkej miery závislé od zahraničných investícií, cestovného ruchu a vývozu výrobkov do EÚ; keďže MMF zdôraznil, že podpora súkromného sektora je kľúčom k zvýšeniu rastu, a vyzval Tunisko, aby posilnilo správu vecí verejných účinným vykonávaním protikorupčných opatrení a opatrení proti praniu špinavých peňazí a v oblasti boja proti financovaniu terorizmu;
D. keďže tisíce mladých Tunisanov opustili chudobnejšie vnútrozemie krajiny, kde je nezamestnanosť mladých ľudí oveľa vyššia, ako je národný priemer 41,7 %, a odišli do Tunisu a ostatných pobrežných miest; keďže v septembri 2020 celoštátna miera nezamestnanosti vyskočila na 16,2 %, čo neprimerane ovplyvňuje pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ženy a mladých ľudí a podnecuje sociálnu nespokojnosť; keďže v celej krajine sú časté protesty, demonštrácie a celoštátne štrajky proti vládnemu riešeniu pandémie COVID-19, na ktorých sa zúčastňujú ľudia z rôznych politických frakcií;
E. keďže prezident Saíd kandidoval ako nezávislý kandidát a v roku 2019 bol zvolený; keďže 25. júla 2021 sa prezident Saíd odvolal na článok 80 tuniskej ústavy, ktorý splnomocňuje prezidenta prijať mimoriadne opatrenia na riešenie bezprostredného nebezpečenstva pre štát, a oznámil odvolanie predsedu vlády Hišáma Mašíšího, pozastavenie činnosti parlamentu na neurčitý čas, zrušenie poslaneckej imunity všetkých poslancov a vymenovanie novej vlády; keďže jeho prezidentské dekréty sú v rozpore s tuniskou ústavou a keďže nedávny vývoj vyvolal vážne obavy o prechod k demokracii a základné práva v krajine; keďže rozhodnutie prezidenta Saída nasledovalo po celoštátnych protestoch vyzývajúcich na rozpustenie parlamentu a predčasné voľby;
F. keďže 22. septembra 2021 prezident vydal prezidentský dekrét č. 2021-117, ktorým sa potvrdzuje vlastná nadradenosť a prednosť dekrétu nad ústavou a prezidentovi udeľujú všetky právomoci štátu; keďže 29. septembra 2021 bola za predsedníčku vlády vymenovaná Nadžla Búdinová Ramadanová; keďže 11. októbra 2021 oznámila novú vládu, v ktorej bude 10 ministeriek vrátane Leily Jaffelovej ako novej ministerky spravodlivosti a Sihem Boughdiriovej Nemseyovej, znovu vymenovanej za ministerku financií; keďže 14. októbra 2021 strana Ennahda označila novú vládu za „de facto vládu“ a uviedla, že jej vytvorenie je v rozpore s ústavou; keďže prezidentské dekréty a koncentrácia moci ohrozujú dodržiavanie a zaručenie práv a slobôd zakotvených v ústave;
G. keďže hoci sa júlové opatrenia prezidenta Saída tešili značnej podpore verejnosti, organizácie občianskej spoločnosti varovali pred možným odklonom od demokracie v Tunisku; keďže verejná mienka a politické strany sú v súčasnosti rozdelené a organizovali sa zhromaždenia na podporu prezidenta Saída aj proti nemu; keďže mnohé miestne a medzinárodné organizácie pre ľudské práva vydali spoločné vyhlásenie varujúce pred stavom demokracie v Tunisku; keďže skupina G7 vyzvala Tunisko, aby sa vrátilo k ústavnému poriadku a obnovilo činnosť parlamentu;
H. keďže strana Ennahda je najväčšou stranou v tuniskom parlamente, ktorá má viac ako 50 z 217 kresiel a vo vláde má niekoľko ministrov; keďže tisíce Tunisanov sa zúčastnili na proteste vyzývajúcom na „oslobodenie parlamentu“ spod kontroly strany Ennahda; keďže počas protestov stúpenci strany Ennahda údajne kričali „Preč s vojenským režimom!“, čo je slogan, ktorý v minulosti používalo Moslimské bratstvo v Egypte;
I. keďže tuniské strany, organizácie občianskej spoločnosti a médiá vyzvali na vyšetrovanie strany Ennahda a obvinili ju z prepojenia na terorizmus, a vyzvali na označenie Moslimského bratstva za teroristickú organizáciu v Tunisku; keďže Moslimské bratstvo je vo viacerých arabských krajinách označené ako teroristická organizácia;
J. keďže schopnosť Tuniska účinne reagovať na pandémiu COVID-19 značne obmedzuje nedostatok vakcín a medicínskeho kyslíka; keďže EÚ je jedným z najväčších prispievateľov finančnej a rozvojovej pomoci Tunisku; keďže EÚ a jej členské štáty uvoľnili 700 000 EUR prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany na pomoc Tunisku v boji proti pandémii COVID-19; keďže od prechodu Tuniska k demokracii v roku 2011 mu EÚ poskytuje významnú finančnú podporu; keďže v roku 2020 dosiahli rôzne finančné nástroje EÚ, ktoré má Tunisko k dispozícii, 600 miliónov EUR; keďže finančná pomoc EÚ sa poskytuje na podporu demokracie, právneho štátu, politického dialógu, reforiem a plurality médií, na odstránenie chudoby a na podporu demokratických inštitúcií, občianskej spoločnosti a dobrej správy vecí verejných; keďže od revolúcie v Tunisku v roku 2011 poskytuje EÚ bezpečnostnú pomoc a spolupracuje s ďalšími významnými darcami na podpore verejných financií Tuniska;
K. keďže Tunisko a EÚ majú mnoho spoločných bezpečnostných obáv a krajina sa od roku 2001 aktívne zapája do programu NATO pre vedu za mier a bezpečnosť; keďže hlavné oblasti spolupráce medzi NATO a Tuniskom sú v oblasti chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej obrany, kybernetickej obrany a ľudských a sociálnych aspektov bezpečnosti;
L. keďže tuniská ústava zaručuje slobodu viery a svedomia všetkým náboženstvám, ako aj „nenáboženstvám“; keďže rúhanie je naďalej v rozpore so zákonom a osoby konvertujúce na kresťanstvo často zažívajú obťažovanie a diskrimináciu;
M. keďže Tunisko je dlhodobým privilegovaným partnerom EÚ a členské štáty opakovane potvrdili svoj neochvejný záväzok voči demokracii Tuniska; keďže po revolúcii v Tunisku krajina dodržiava pravidlá demokracie a je v tomto regióne pozitívnym príkladom;
1. opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči Tunisku ako dôležitému a ukážkovému demokratickému partnerovi v severnej Afrike; zdôrazňuje dôležitosť demokratických úspechov Tuniska a potrebu zachovať jeho národnú a regionálnu stabilitu a bezpečnosť; požaduje návrat k normálnemu fungovaniu štátnych inštitúcií vrátane návratu k parlamentnej demokracii a čo najskoršie obnovenie činnosti parlamentu a zverejnenie jasného plánu návratu k ústavnej politike;
2. pripomína, že je potrebné zachovať dodržiavanie zásad právneho štátu, ústavy a legislatívneho rámca; požaduje obnovenie ústavy ako primárneho práva a zdôrazňuje, že akákoľvek zmena ústavy a politického systému sa môže uskutočniť iba v medziach samotnej ústavy;
3. zdôrazňuje, že parlament je základnou inštitúciou demokracie a je potrebný pre každú ústavnú reformu; odsudzuje rozhodnutie prezidenta Saída pozastaviť činnosť parlamentu na neurčito a domnieva sa, že neschopnosť poslancov odvolať sa proti prezidentským dekrétom vyvoláva obavy z hľadiska demokratickej transformácie Tuniska; uznáva, že dekréty prezidenta Saída prišli po rokoch hospodárskej stagnácie a politickej paralýzy v Tunisku; je však znepokojený tým, že dekréty prezidenta Saída spochybňujú demokratické pokroky, ktoré Tunisania dosiahli počas revolúcie, ktorá spustila Arabskú jar vo viacerých arabských krajinách v regióne;
4. víta vymenovanie Nadžly Búdinovej Ramadanovej za predsedníčku vlády 29. septembra, vymenovanie kabinetu ministrov 11. októbra a vymenovanie desiatich žien za ministerky vrátane novej ministerky spravodlivosti Leily Jaffelovej a opätovne vymenovanej ministerky financií Sihem Boughdiriovej Nemseyovej;
5. podporuje ambície väčšiny tuniského ľudu, ktorý chce žiť v inkluzívnej, prosperujúcej, stabilnej a demokratickej krajine bez korupcie, dodržiavajúcej svoje národné a medzinárodné záväzky; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zintenzívnili dialóg s tuniskou občianskou spoločnosťou; vyzýva tuniské orgány, aby sa vyhli právnej neistote, pokiaľ ide o zákazy cestovania a domáce väzenie, a vyzýva na ukončenie veľmi problematickej praxe súdenia civilistov na vojenských súdoch;
6. zdôrazňuje okamžitú potrebu stabilizovať hospodárstvo Tuniska a prekonať sociálno-ekonomickú krízu v krajine štrukturálnymi reformami a politikami; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že predsedníčka vlády Búdinová uprednostňuje oživenie hospodárstva; opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať Tunisko na jeho ceste k demokratickej konsolidácii a pri prekonávaní pandémie COVID-19;
7. zdôrazňuje, že financovanie zo strany EÚ je podmienené demokratickým pokrokom krajiny, ktorý je nevyhnutný pre jej hospodársku obnovu; zdôrazňuje potrebu stabilných a funkčných inštitúcií, ktoré prejdú potrebnými štrukturálnymi reformami, a potrebu riešiť základné príčiny korupcie a nestability, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu situácie v krajine; podporuje úsilie Medzinárodného menového fondu pomôcť Tunisku pri jeho finančnom zotavení;
8. naliehavo žiada tuniské orgány, aby rešpektovali slobodu náboženského vyznania, viery a svedomia a zrušili v krajine zákony o rúhaní; vyjadruje znepokojenie nad správami, že osoby konvertujúce na kresťanstvo sa v krajine často stretávajú s obťažovaním a diskrimináciou;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, a prezidentovi, vláde a parlamentu Tuniskej republiky.
- [1] Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 100.
- [2] Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 117.
- [3] https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2021/07/27/tunisia-declaration-by-the-high-representative-on-behalf-of-the-eu/.