NÁVRH UZNESENIA o usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia
19.10.2021 - (2021/2923(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Bogdan Rzońca, Roberts Zīle, Raffaele Fitto, Johan Van Overtveldt, Adam Bielan, Joachim Stanisław Brudziński, Ryszard Czarnecki, Anna Fotyga, Patryk Jaki, Izabela‑Helena Kloc, Elżbieta Kruk, Zbigniew Kuźmiuk, Beata Mazurek, Andżelika Anna Możdżanowska, Tomasz Piotr Poręba, Elżbieta Rafalska, Jacek Saryusz‑Wolski, Beata Szydło, Dominik Tarczyński, Grzegorz Tobiszowski, Witold Jan Waszczykowski, Jadwiga Wiśniewska, Anna Zalewska
v mene skupiny ECR
B9‑0534/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2020 s názvom Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2021[1],
– so zreteľom na hodnotenie Komisie týkajúce sa pravidiel EÚ o štátnej pomoci,
– so zreteľom na verejnú konzultáciu o revidovaných usmerneniach o pomoci v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v návrhu usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky sa stanovujú podmienky, za ktorých sa štátna pomoc v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia môže považovať za zlučiteľnú s jednotným trhom;
B. keďže ciele EÚ v oblasti klímy predstavujú bezprecedentné výzvy s veľmi ambicióznym harmonogramom, čo si bude vyžadovať obrovské objemy verejných a súkromných investícií;
C. keďže zoznam odvetví v návrhu usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky bol v konzultácii o revidovaných usmerneniach výrazne znížený;
D. keďže opatrenia požadované európskymi podnikmi v procese dekarbonizácie budú zahŕňať veľké výzvy, ako napríklad riešenie rastúcich nákladov na energiu, vysokých nákladov na dodržiavanie predpisov a úprav mnohých priemyselných procesov;
E. keďže riziko úniku uhlíka je značné, ak si spoločnosti nemôžu udržať svoju konkurencieschopnosť počas prechodu na dekarbonizáciu;
F. keďže pevný rámec štátnej pomoci by mohol významne prispieť ku kľúčovým politickým prioritám, ako sú hlbší a spravodlivejší jednotný trh, globálna konkurencieschopnosť EÚ a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;
G. keďže rámec štátnej pomoci EÚ by mal byť konzistentný a koherentný so súčasným acquis Únie;
H. keďže rast zamestnanosti a oživenie hospodárstva EÚ po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 môžu byť ohrozené, ak si európsky priemyselný sektor nedokáže udržať svoju konkurencieschopnosť;
I. keďže deklarovaným cieľom revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia je umožniť rozšírenie rozsahu pôsobnosti usmernení na nové oblasti a technológie, a zabezpečiť zosúladenie a koherentnosť s príslušnými právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky;
J. keďže Komisia sa pri určovaní odvetví oprávnených na štátnu pomoc vo veľkej miere spolieha na intenzitu obchodu a energetickú náročnosť;
K. keďže investície do energeticky účinných a nízkouhlíkových technológií si vyžadujú hospodársku predvídateľnosť, aby sa minimalizovalo investičné riziko;
1. domnieva sa, že prechod na klimaticky menej intenzívny hospodársky model si vyžaduje značné investície súkromného aj verejného sektora;
2. vyzýva Komisiu, aby venovala náležitú pozornosť odvetviam, ktoré sú závislé od mnohých iných odvetví, ako aj od sociálneho a hospodárskeho hodnotového reťazca EÚ, najmä odvetviam, ktoré trpia vysokými nákladmi na energiu a intenzívnou medzinárodnou konkurenciou, a aby starostlivo zvážila tieto odvetvia; domnieva sa, že takéto odvetvia si vyžadujú určitý stupeň verejnej podpory, aby mohli prejsť transformáciou klímy bez úniku uhlíka;
3. domnieva sa, že vylúčenie príliš veľkého počtu takýchto odvetví z oprávnenosti na štátnu pomoc, a to aj prostredníctvom revidovaných usmernení o štátnej pomoci v rámci systému obchodovanie s emisiami v EÚ, by mohlo ohroziť medzinárodnú konkurencieschopnosť Únie;
4. konštatuje, že vzhľadom na technologické zmeny, ktoré si vyžaduje prechod na model s nižšími emisiami uhlíka, musia pravidlá štátnej pomoci zahŕňať určitý stupeň flexibility;
5. víta všeobecné ciele rozšírenia rozsahu pôsobnosti usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia na nové oblasti, ako je ekologická mobilita, zvýšenie flexibility a zefektívnenie súčasných pravidiel; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré prvky návrhu usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky výrazne zaostávajú za stanoveným cieľom; vyzýva Komisiu, aby primeranejšie riešila významné požiadavky na európske spoločnosti pri ich prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;
6. zdôrazňuje, že vzhľadom na ambície EU v oblasti klímy by si skôr viac než menej sektorov mohlo vyžadovať verejnú podporu prostredníctvom štátnej pomoci; vyzýva preto Komisiu, aby do nových usmernení zahrnula viac odvetví oprávnených na štátnu pomoc a zároveň zabránila nadmernej úrovni dôkazného bremena, byrokracie a neistoty;
7. vyzýva Komisiu, aby pri zvažovaní pozitívnych účinkov štátnej pomoci voči negatívnym účinkom na hospodársku súťaž zohľadnila objektívne environmentálne normy;
8. poukazuje na to, že Komisia sa z veľkej miery spolieha na kritérium intenzity obchodu pri určovaní oprávnenosti na štátnu pomoc, a preto by nemusela dostatočne zohľadňovať substitučné účinky, zložitosť dodávateľských reťazcov a hrozbu zahraničnej konkurencie, ktorá sa ešte nenaplnila, ale stále sa zohľadňuje pri hospodárskom rozhodovaní európskych podnikov; vyjadruje vážne pochybnosti o všeobecnom zvýšení požiadavky na intenzitu obchodu ako predpokladu oprávnenosti na štátnu pomoc;
9. zdôrazňuje, že postupné ukončovanie projektov v oblasti vysoko znečisťujúcich fosílnych palív by malo byť sprevádzané možnosťami podpory nových technológií s nižšími emisiami uhlíka; vyzýva Komisiu, aby bola flexibilnejšia pri posudzovaní štátnej pomoci na využívanie jadrovej energie, vodíka, moderných biopalív a zemného plynu, kde nahrádza technológie s vyššou uhlíkovou náročnosťou;
10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právnu istotu pre systémy podpory, ktoré už boli schválené v rámci starého režimu štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby schválila schémy štátnej pomoci na dostatočne dlhé obdobie, v ktorom sa zohľadnia časové rámce plánovania a rozvoja príslušných projektov;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.
- [1] Ú. v. EÚ C 317, 25.9.2020, s. 5.