Návrh uznesenia - B9-0551/2021Návrh uznesenia
B9-0551/2021
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o zavedení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na zlepšenie digitálneho presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility

17.11.2021 - (2021/2620(RSP))

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B9-0000x
v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku

Lucia Ďuriš Nicholsonová
v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci


Postup : 2021/2620(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0551/2021
Predkladané texty :
B9-0551/2021
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9-0551/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o zavedení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na zlepšenie digitálneho presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility

(2021/2620(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

− so zreteľom na článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

− so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe[1],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv[2],

− so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie[3],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2020[4],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o posilnení jednotného trhu: budúcnosť voľného pohybu služieb[5],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb: mobilita pracovnej sily v rámci EÚ ako nástroj na zosúladenie potrieb trhu práce a zručností[6],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19[7],

− so zreteľom na otázku E-001132/2021 z 25. februára 2021 a písomnú odpoveď na ňu, ktorú 28. apríla 2021 poskytol v mene Komisie komisár pre pracovné miesta a sociálne práva[8],

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci[9],

− so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce[10],

− so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[11],

− so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[12],

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb[13],

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb[14],

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o IMI“)[15],

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012[16],

− so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov[17],

− so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví cestnej dopravy[18],

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii[19],

− so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-55/18, podľa ktorého členské štáty musia od zamestnávateľov vyžadovať, aby vytvorili systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času[20],

− so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

− so zreteľom na návrh Komisie z 3. júna 2021 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu (COM(2021)0281), dôveryhodnú a bezpečnú európsku elektronickú identifikáciu,

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2020 o usmerneniach týkajúcich sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19,

− so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2020 s názvom Usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19,

− so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

– so zreteľom na otázku Komisii o zavedení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na zlepšenie digitálneho presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility (O-000071/2021 – B9‑0000/2021),

– so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A. keďže mobilita pracovnej sily v rámci EÚ mala v posledných rokoch stúpajúci trend; keďže v roku 2019 sa 17,9 milióna ľudí z EÚ28 presťahovalo do inej krajiny EÚ; keďže 13 miliónov z nich bolo v produktívnom veku a 78 % z nich bolo zamestnaných; keďže v EÚ bolo v roku 2019 1,5 milióna cezhraničných pracovníkov[21]; keďže v členských štátoch EÚ28 v roku 2019 tvorili zárobkovo činní mobilní pracovníci 4,3 % všetkého ekonomicky aktívneho obyvateľstva; keďže podľa údajov Komisie za rok 2017 predstavuje nedeklarovaná práca približne 11,6 % celkového vstupu práce v súkromnom sektore EÚ a 16,4 % hrubej pridanej hodnoty[22]; keďže v roku 2019 bolo v EÚ vydaných 4,6 milióna prenosných dokumentov A1, čo predstavuje približne 3,06 milióna pracovníkov; keďže od vyslaných pracovníkov sa vyžaduje, aby mali formulár A1, keď pracujú v inom členskom štáte; keďže formulár A1 poskytuje informácie o systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahuje na pracovníka; keďže formuláre A1 neposkytujú aktuálne informácie o sociálnom zabezpečení v reálnom čase;

B. keďže z údajov nadácie Eurofound vyplýva, že obdobia mobility v rámci EÚ sa skracujú, pričom 50 % migrujúcich osôb zostáva v hostiteľskej krajine jeden až štyri roky; keďže sa zvýšila aj mobilita návratu[23]: na každé štyri osoby, ktoré opustili členský štát v roku 2017, pripadli tri návraty[24]; keďže v dôsledku kratších a opakovaných období mobility je ešte potrebnejšie, aby sa sledovali príspevky na ich sociálne zabezpečenie a dôchodkové práva mobilných pracovníkov;

C. keďže v článku 48 ZFEÚ sa stanovuje, že Parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijíma v oblasti sociálneho zabezpečenia také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov; keďže na tento účel musia prijať opatrenia na zabezpečenie práv sociálneho zabezpečenia pre zamestnaných a samostatne zárobkovo činných migrujúcich pracovníkov a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov; keďže článok 153 ods. 1 ZFEÚ udeľuje Únii právomoc podporovať a doplniť činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia; keďže v článku 153 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že v oblasti sociálneho zabezpečenia sa Rada uznáša jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov;

D. keďže mobilní pracovníci a občania prispievajú k bohatstvu sociálno-ekonomickej štruktúry v pohraničných regiónoch, ktoré tvoria 40 % územia EÚ; keďže je preto potrebné zabezpečiť rovnaké a spravodlivé podmienky mobility pre občanov tým, že sa im poskytnú vhodné nástroje, aby sa im zaručila právna istota, ochrana ich práv a sociálne zabezpečenie; keďže je dôležité vyhnúť sa nadmernému administratívnemu zaťaženiu spoločností, najmä malých a stredných podnikov (MSP);

E. keďže v zásade 12 Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci a za porovnateľných podmienok samostatne zárobkovo činné osoby právo na primeranú sociálnu ochranu;

F. keďže problémy týkajúce sa nekalej súťaže založenej na pracovnom vykorisťovaní, podvodných formách uzatvárania zmlúv a nečestných praktikách, ako je sociálny dumping, zostávajú problémom vo všetkých členských štátoch a sú veľmi problematické pre európske podniky, pracovníkov a spoločnosti; keďže sa zdá, že podvody najviac zasahujú rôzne formy zmluvnej práce: keďže chýbajú spoľahlivé údaje na zistenie rozsahu problému, najmä v súvislosti s vysielaním pracovníkov[25]; keďže jednou z príčin je nedostatok účinného monitorovania a presadzovania príslušných právnych predpisov Únie, najmä pokiaľ ide o zásady rovnakého zaobchádzania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom mieste, čo nemožno zaručiť, ak sa nedodržiava zásada vysledovateľnosti a prenosnosti práv, a treba to zlepšiť;

G. keďže pandémia COVID-19 zdôraznila a zhoršila neisté pracovné a životné podmienky mnohých cezhraničných a mobilných pracovníkov v EÚ; keďže kríza objasnila význam spoľahlivých a stabilných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré zabezpečia, aby sa na nikoho nezabudlo v dôsledku uplatňovania slobody pohybu; keďže na začiatku pandémie opatrenia prijaté členskými štátmi vyústili do právnej neistoty pre mobilných pracovníkov, pokiaľ ide o platné pravidlá sociálneho zabezpečenia, a mnohí z nich mali ťažkosti s podaním žiadosti o dávky v nezamestnanosti na diaľku; keďže pandémia poukázala na osobitnú zraniteľnosť nelegálnych a sezónnych pracovníkov bez sociálneho zabezpečenia a keďže zneužívanie a podvodné využívanie záchranných balíkov krátkodobej finančnej podpory poskytovaných v dôsledku ochorenia COVID-19 viedlo k zvýšeniu miery nelegálnej a nedostatočne deklarovanej práce vrátane nových foriem nelegálnej práce[26];

H. keďže digitalizácia je bezprecedentnou príležitosťou na uľahčenie pracovnej mobility pri súčasnom urýchlení a uľahčení kontroly súladu s uplatniteľnými ustanoveniami EÚ; keďže v rámci celej EÚ neexistuje systematické zhromažďovanie údajov, ktoré by bolo zamerané na poskytovanie primeraných údajov o mobilných pracovníkoch alebo na uľahčenie cezhraničnej prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia prostredníctvom overovania sociálneho zabezpečenia a dávok pracovníkov v reálnom čase príslušnými subjektmi a inštitúciami; keďže prístup k informáciám o príslušných pravidlách, ako aj účinné dodržiavanie, monitorovanie a presadzovanie sú nevyhnutnými predpokladmi spravodlivej mobility a boja proti zneužívaniu; keďže digitálne technológie, ktoré môžu uľahčiť dohľad nad právnymi predpismi a ich presadzovanie na zabezpečenie práv mobilných pracovníkov a zníženie administratívnych nákladov pre spoločnosti a národné inštitúcie, by sa preto mali podporovať a používať v súlade s pravidlami ochrany údajov;

I. keďže národní sociálni partneri v rôznych odvetviach v členských štátoch vyvinuli rôzne formy národných preukazov alebo porovnateľných nástrojov v oblasti pracovného práva, a to buď v spolupráci miestnymi orgánmi, alebo vnútroštátnymi orgánmi; keďže tieto rôzne iniciatívy majú spoločné základné charakteristiky: identifikačné číslo alebo osobný preukaz, ktorý pracovníkom, orgánom a hlavným poskytovateľom poskytuje účinný nástroj na zaručenie sociálneho zabezpečenia a dôstojných miezd a pracovných podmienok na pracovisku; keďže tieto iniciatívy vytvárajú povedomie o zamestnanosti a pracovných podmienkach pre všetkých pracovníkov a zlepšujú presadzovanie;

J. keďže Parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2014 o účinných inšpekciách práce vyzval Komisiu, aby preskúmala výhody zavedenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia odolného proti falšovaniu alebo iného celoeurópskeho elektronického dokumentu na európskej úrovni, v ktorom by sa mohli uchovávať všetky údaje potrebné na overenie pracovnoprávneho vzťahu držiteľa, ako sú podrobnosti o stave sociálneho zabezpečenia a pracovnom čase, a ktorý by podliehal prísnym pravidlám ochrany údajov; keďže Parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv poukázal na potenciál dostupných riešení elektronickej verejnej správy a pravdepodobne aj európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia s pevnými zárukami ochrany údajov, čo by mohlo zlepšiť koordináciu sociálneho zabezpečenia EÚ a informovanosť jednotlivcov; keďže Parlament vo svojom uznesení z 22. októbra 2020 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2020 vyzval Komisiu, aby predložila návrh na digitálne číslo sociálneho zabezpečenia EÚ na základe riadneho posúdenia vplyvu založeného na faktoch; keďže Parlament vo svojom uznesení zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie opätovne vyzval Komisiu, aby predložila návrh na digitálne číslo sociálneho zabezpečenia EÚ a na prípadný mechanizmus kontroly, ako je osobný pracovný preukaz, a potvrdil, že pracovníci a ich zástupcovia a inšpektoráty musia mať aktualizovaný prístup k informáciám o svojich zamestnávateľoch, ich mzdových nárokoch a pracovných a sociálnych právach; keďže Parlament vo svojom uznesení z 20. mája 2021 o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ zdôraznil, že digitalizácia výmeny údajov medzi členskými štátmi by mohla uľahčiť voľný pohyb pracovníkov na spravodlivom a rovnocennom základe, ako aj zabezpečiť presadzovanie príslušných pravidiel Únie;

K. keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2018 z 24. októbra 2017 oznámila zámer zaviesť európske číslo sociálneho zabezpečenia s cieľom prispieť k celkovému cieľu zaručiť spravodlivé pracovné podmienky pre mobilných pracovníkov, dodržiavať sociálne normy pre všetkých mobilných občanov a zabezpečiť ich riadne presadzovanie; keďže Komisia konzultovala zavedenie európskeho čísla sociálneho zabezpečenia so zainteresovanými stranami a občanmi v období od 27. novembra 2017 do 7. januára 2018; keďže Komisia vo svojom úvodnom posúdení vplyvu európskeho čísla sociálneho zabezpečenia z dlhodobého hľadiska v roku 2017 predpokladala aj možnosť rozšíriť jeho používanie aj na ďalšie oblasti politiky nad rámec koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže Komisia v rámci svojho ročného prieskumu zaťaženia za rok 2019, ktorý bol zverejnený 13. augusta 2020, potvrdila, že pracuje na iniciatíve za európske číslo sociálneho zabezpečenia; keďže predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave 16. septembra 2020 o stave Európskej únie oznámila, že Komisia čoskoro navrhne dôveryhodný a bezpečný systém elektronickej európskej identity; keďže Komisia v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv oznámila, že v roku 2021 spustí pilotný projekt s cieľom preskúmať možnosť zavedenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia do roku 2023, ktorý bude vychádzať z iniciatívy za európsku elektronickú identifikáciu;

L. keďže Európska konfederácia odborových zväzov považuje európske číslo sociálneho zabezpečenia za hodnotný nástroj na boj proti podvodom a zneužívaniu sociálneho zabezpečenia; keďže 12. januára 2018 Konfederácia európskych podnikov BUSINESSEUROPE zverejnila oznámenie, v ktorom sa zdôrazňuje potenciál európskeho čísla sociálneho zabezpečenia na zlepšenie koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ a zároveň riešenie otázok týkajúcich sa rozmanitosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, možných otázok ochrany údajov a dodatočnej administratívnej záťaže; keďže sociálni partneri v odvetví stavebníctva požadovali účinné digitálne nástroje na zabezpečenie presadzovania uplatniteľných právnych predpisov vrátane európskeho prístupu k osobným pracovným preukazom[27];

M. keďže v júni 2019 bol zriadený Európsky orgán práce (ELA); keďže súčasťou nariadenia o Európskom orgáne práce nie je európske číslo sociálneho zabezpečenia; keďže cieľom Európskeho orgánu práce je zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily tým, že členským štátom a Komisii pomôže pri účinnom uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov Únie týkajúcich sa mobility pracovnej sily a koordinácie systému sociálneho zabezpečenia;

1. pripomína, že Parlament od roku 2014 pri viacerých príležitostiach vyzval Komisiu, aby preskúmala výhody zavedenia legislatívneho návrhu o európskom čísle sociálneho zabezpečenia s cieľom vytvoriť celoeurópsky digitálny nástroj na koordináciu sociálneho zabezpečenia a zabezpečenie spravodlivej pracovnej mobility pre mobilných pracovníkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia napriek niekoľkým prísľubom nepredložila návrh o európskom čísle sociálneho zabezpečenia; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vysvetlila, prečo tak neurobila;

2. vyzýva Komisiu, aby Parlamentu postúpila návrh posúdenia vplyvu európskeho čísla sociálneho zabezpečenia, ktorý bol predložený výboru pre kontrolu regulácie v rokoch 2017/2018, a aby mu postúpila stanovisko výboru k tomuto návrhu posúdenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla všetky ďalšie dokumenty, ktoré prispeli k jej rozhodnutiu nepokračovať v návrhu o európskom čísle sociálneho zabezpečenia;

3. víta záväzok Komisie uvedený v akčnom pláne pre Európsky pilier sociálnych práv začať pilotný projekt s cieľom preskúmať možnosť spustenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia; víta spustenie pilotných projektov na preskúmanie digitálnych riešení a vyzýva Komisiu, aby náležite informovala Parlament o výsledkoch a možných ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú vo fáze vykonávania; zdôrazňuje, že pilotný projekt európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia sa musí výrazne zamerať na zabezpečenie spravodlivej mobility; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje ambície, pokiaľ ide o obsah aj načasovanie, a súčasne s pilotným projektom začala riadne posúdenie založené na doteraz vykonanej práci s cieľom iniciovať legislatívny návrh o európskom preukaze sociálneho zabezpečenia do konca roka 2022 s cieľom čo najskôr zabezpečiť prenosnosť a vysledovateľnosť práv pracovníkov;

4. berie na vedomie návrh Komisie, ktorým sa vytvára rámec pre európsku digitálnu identitu; vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o zavádzaní elektronickej identifikácie; domnieva sa, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia, ktorá má byť zakotvená v rámci elektronickej identifikácie, by mala byť povinná pre všetky členské štáty;

5. vyzýva Komisiu, aby v súlade s uznesením Parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách zabezpečila, aby riadne posúdenie vplyvu zavedenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia obsahovalo presné údaje o výhodách aj nevýhodách, ktoré by priniesol, vrátane vplyvu na súkromie, ako aj o iných alternatívach elektronických dokumentov, ako sa požaduje v uznesení;

6. poukazuje na úlohu, ktorú počas pandémie COVID-19 zohrávali mobilní pracovníci, najmä v niektorých kľúčových odvetviach, a na naliehavú potrebu zaručiť týmto pracovníkom nielen dôstojné pracovné podmienky, ale aj rovnaké podmienky pre prácu rovnakej hodnoty vykonávanú na rovnakom mieste;

7. domnieva sa, že zavedenie iniciatívy za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by malo byť zamerané na: zabezpečenie účinnej identifikácie, vysledovateľnosti, sčitovania a prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia; zlepšenie spravodlivého a účinného presadzovania pravidiel EÚ pre mobilitu pracovnej sily a koordináciu sociálneho zabezpečenia na trhu práce s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v EÚ; umožnenie overenia stavu poistenia a príspevkov mobilných pracovníkov v reálnom čase príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako sú inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia a sociálni partneri, ak vykonávajú inšpekcie práce a sociálneho zabezpečenia alebo sa do nich zapájajú; lepšie predchádzanie nekalým praktikám, akými sú zneužívanie a sociálne podvody, a tým prispievať k boju proti nedeklarovanej práci a nedodržiavaniu mechanizmov stanovovania miezd platných v hostiteľskej krajine a povinností súvisiacich s príspevkami na sociálne zabezpečenie;  zdôrazňuje, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia takisto pracovníkom uľahčí sledovať a požadovať svoje príspevky a dávky sociálneho zabezpečenia, ako napríklad dôchodkové práva, čo umožní ich prenosnosť; zdôrazňuje, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia založený na európskej elektronickej identifikácii by mal zahŕňať prvok identifikácie mobilných občanov a pracovníkov, ako aj prvok overovania ich dávok sociálneho zabezpečenia v reálnom čase;

8. zdôrazňuje, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by mala zaručiť sociálne práva uľahčením informovania a zlepšením presadzovania platných pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia a mobility pracovnej sily v cezhraničných situáciách; domnieva sa, že návrh Komisie na iniciatívu za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia musí priniesť jasné výhody všetkým zainteresovaným stranám zapojeným do procesu mobility, ako sú mobilní občania a pracovníci, podniky vrátane MSP, zamestnávatelia a odbory, ako aj vnútroštátne orgány, napríklad inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia; zastáva názor, že cieľom iniciatívy za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by malo byť zjednodušenie interakcií a zblíženie týchto zainteresovaných strán v cezhraničných situáciách s cieľom lepšie chrániť mobilných občanov a pracovníkov a ich práva, a poskytnúť všetkým týmto zainteresovaným stranám jasné informácie s cieľom zlepšiť predvídateľnosť a zabezpečiť hladký a časovo efektívny priebeh administratívnych postupov; pripomína, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia musí byť v súlade so zásadou subsidiarity, a teda bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia a ich rozmanitosť, pričom treba rešpektovať tradície každého členského štátu, vnútroštátne modely trhu práce a autonómiu sociálnych partnerov; zdôrazňuje, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia nesmie predstavovať požiadavku na uplatňovanie slobody pohybu, ale musí sa zamerať na uľahčenie prístupu k informáciám a zlepšenie presadzovania platných pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia a mobility pracovnej sily v cezhraničných situáciách;

9. vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym orgánom práce a po náležitom posúdení predložila legislatívny návrh na európsky preukaz sociálneho zabezpečenia s cieľom poskytnúť vnútroštátnym orgánom, ako sú inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia a sociálni partneri, pri výkone alebo účasti na inšpekcii práce a sociálneho zabezpečenia, nástroj v reálnom čase na účinné presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ; domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by mal umožniť overenie miesta výkonu práce, miesta zamestnania, pracovnoprávneho vzťahu a totožnosti pracovníkov v reálnom čase, ako aj štandardizovaných dávok sociálneho zabezpečenia, ustanovení a osvedčení, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 883/2004; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia umožňovať kontroly iných relevantných informácií bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany údajov a pri zabezpečení rovnakého zaobchádzania;

10. domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia musí zahŕňať všetkých mobilných občanov EÚ a pracovníkov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, ako aj všetkých mobilných štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú pravidlá EÚ o mobilite v rámci EÚ;

11. domnieva sa, že zavedenie európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia by malo zahŕňať systém overovania a monitorovania v reálnom čase, kontroly a výmeny informácií prostredníctvom krížových odkazov medzi vnútroštátnymi databázami v prísnom súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov, aby bol plne funkčný a aby sa zachovala vysoká úroveň spoľahlivosti údajov a úroveň certifikácie identifikátorov a aby sa zabránilo chybám a podvodnému používaniu; zdôrazňuje, že údaje o sociálnom zabezpečení a osobné údaje by sa mali sprístupniť len dotknutej osobe a príslušným vnútroštátnym orgánom a nemali by sa poskytovať na iné účely, než na presadzovanie pravidiel EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia a mobilite pracovnej sily v rámci EÚ v prísnom súlade s pravidlami ochrany údajov; domnieva sa, že v členských štátoch, kde sociálni partneri vykonávajú inšpekcie práce alebo sa ich zúčastňujú, musia mať sociálni partneri zabezpečený prístup k údajom sociálneho zabezpečenia pracovníkov z iných členských štátov bez toho, aby bolo ohrozené dodržiavanie predpisov o ochrane údajov;

12. víta iniciatívy viacerých členských štátov zamerané na zlepšenie účinného presadzovania práva Únie prostredníctvom využívania vnútroštátnych kariet alebo porovnateľných nástrojov v oblasti pracovného práva[28]; zdôrazňuje, že hoci tieto národné iniciatívy poskytujú určité informácie o odmene a pracovných podmienkach všetkým pracovníkom a zlepšujú presadzovanie, nemôžu uľahčiť výmenu platných a presných informácií vrátane pracovnoprávnych vzťahov a cezhraničných práv; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia poskytne členským štátom možnosť čerpať z informácií sprístupnených prostredníctvom zlepšených možností identifikácie a overovania, ktoré poskytujú vnútroštátne preukazy alebo porovnateľné nástroje v oblasti pracovného práva v krajinách, kde tieto iniciatívy existujú; zdôrazňuje, že začlenenie európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia do národných kariet alebo porovnateľných nástrojov v oblasti pracovného práva by nemalo nahrádzať, ale dopĺňať tieto vnútroštátne postupy a príslušné informácie poskytovať len zodpovedným orgánom; dodáva, že ním nesmie byť dotknutá autonómia vnútroštátnych sociálnych partnerov a pracovné podmienky stanovené platnými kolektívnymi zmluvami v súlade s vnútroštátnym právom a praxou; domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia a jeho integrácia s vnútroštátnymi preukazmi alebo porovnateľnými nástrojmi v oblasti pracovného práva, ak existujú, sa môže ukázať ako základ pre budúce snahy o presadzovanie na úrovni EÚ;

13. domnieva sa, že všetci pracovníci, sociálni partneri a vnútroštátne inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia by mali mať aktuálny prístup k informáciám o svojich pracovnoprávnych vzťahoch, mzdových nárokoch a pracovných a sociálnych právach v súlade s platnou kolektívnou zmluvou alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi;

14. konštatuje, že prenosný dokument (PD) A1 je dôležitým, ale v súčasnosti jediným nástrojom na overovanie sociálneho zabezpečenia mobilných pracovníkov; berie na vedomie obmedzenia a výzvy súvisiace s postupom podľa PD A1, najmä pri používaní formulárov PD A1 zamestnávateľmi, v závislosti od digitalizácie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, ako aj ich overovaní príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s poskytovaním služieb v inom členskom štáte, ale aj pri získavaní presných informácií o počte a charakteristikách vyslaných pracovníkov v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali proces overovania formulárov PD A1, a domnieva sa, že medzi členskými štátmi sa musia vyvinúť rýchle postupy na riešenie problému podvodne získaných alebo použitých osvedčení PD A1; konštatuje, že obmedzenia a problémy súvisiace s formulárom PD A1 sú prekážkou pri získavaní presných informácií o počte a charakteristikách vyslaných pracovníkov v EÚ; upozorňuje, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by poskytovala v reálnom čase informácie o sociálnom zabezpečení mobilných pracovníkov v deň inšpekcie práce v hostiteľskom členskom štáte; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pilotný projekt európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia zabezpečí krytie sociálneho zabezpečenia zjednodušením postupov na požiadanie, vydávaním a overovaním formulára PD A1 s cieľom bojovať proti podvodom;

15. domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by mal vychádzať z európskej elektronickej identifikácie, európskeho preukazu zdravotného poistenia a z elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení a dopĺňať ich, a to aj s cieľom rozšíriť ho na ďalšie oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia a pracovného práva EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa systém elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení stal čo najskôr plne funkčným a aby využili príležitosti, ktoré poskytujú existujúce fondy EÚ na uľahčenie vykonávania národných plánov obnovy v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na riadnu implementáciu tohto systému a ďalšiu digitalizáciu verejnej správy, výmeny medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia, urýchlenie riešenia jednotlivých prípadov a zlepšenie kapacity Európskeho orgánu práce a príslušných vnútroštátnych orgánov v oblasti presadzovania; vyzýva Komisiu, aby objasnila úlohu, ktorú bude mať orgán ELA pri navrhovaní a zavádzaní európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že zvýšená digitalizácia nesmie oslabiť vnútroštátne záruky, ktoré sú už zavedené na boj proti sociálnym podvodom;

16. vyzýva Komisiu, aby pri príprave a zavádzaní iniciatívy za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia úzko spolupracovala so sociálnymi partnermi a príslušnými vnútroštátnymi inštitúciami sociálneho zabezpečenia a inšpektorátmi práce s cieľom zaručiť úplné rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov a vnútroštátnych modelov trhu práce; domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia s prístupom k údajom v reálnom čase umožní príslušným vnútroštátnym orgánom a sociálnym partnerom kedykoľvek overiť sociálne zabezpečenie pracovníkov, a tým posilniť inšpekciu práce a podporiť zber údajov v rámci spoločných cezhraničných inšpekcií práce[29];

17. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

Posledná úprava: 22. novembra 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia