NÁVRH UZNESENIA o situácii v Nikarague po voľbách, ktoré sa konali 7. novembra
8.12.2021 - (2021/3000(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Pedro Marques, Javi López
v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0581/2021
B9‑0585/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Nikarague po voľbách, ktoré sa konali 7. novembra
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä uznesenie z 8. júla 2021 o situácii v Nikarague[1],
– so zreteľom na vyhlásenia týkajúce sa Nikaraguy podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) v mene EÚ, najmä vyhlásenie z 8. novembra 2021 o nedávnych voľbách,
– so zreteľom na Dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej[2] (ďalej len „dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou“),
– so zreteľom na nariadenia a rozhodnutia Rady o reštriktívnych opatreniach proti závažným porušeniam a zneužívaniu ľudských práv v Nikarague a rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/1800 z 11. októbra 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/1720 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Nikarague, ktorým sa obnovili sankcie do 15. októbra 2022[3],
– so zreteľom na uznesenie Organizácie amerických štátov (OAŠ) z 20. októbra 2021 o situácii v Nikarague,
– so zreteľom na prezidentské opatrenie prezidenta Spojených štátov amerických Bidena zo 16. novembra 2021 s názvom „A Proclamation on Suspension of Entry as Immigrants and Non-immigrants of Persons Responsible for Policies or Actions That Threaten Democracy in Nicaragua“ (Vyhlásenie o pozastavení vstupu osôb zodpovedných za politiky a opatrenia, ktoré ohrozujú demokraciu v Nikarague, ako prisťahovalcov a osôb, ktoré nie sú prisťahovalcami),
– so zreteľom na vyjadrenie Medziamerickej komisie pre ľudské práva z 20. novembra 2021, ktorým sa opätovne potvrdzuje jej príslušná jurisdikcia v Nikarague a v ktorom vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Nikaraguy vypovedať Chartu OAŠ v kontexte závažných porušení ľudských práv,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 7. novembra 2021 sa konali prezidentské a parlamentné voľby v Nikarague, v súvislosti s ktorými sa vyskytujú obvinenia z podvodu; keďže od júna 2021 držal Ortegov režim 50 najvýznamnejších politických oponentov vrátane potenciálnych kandidátov na prezidenta vo väzbe; keďže Najvyššia volebná rada (el Consejo Supremo Electoral) vedená režimom zrušila právnu subjektivitu všetkých nezávislých opozičných strán vrátane siedmich potenciálnych kandidátov na prezidenta;
B. keďže Najvyššia volebná rada po spočítaní takmer polovice hlasov oznámila, že Daniel Ortega si zaistil svoje štvrté opätovné zvolenie so 75 % v ľudovom hlasovaní a s účasťou 65 %; keďže 75 z 91 kresiel v národnom zhromaždení bude kontrolovať strana FSLN (el Frente Sandinista de Liberación Nacional); keďže Walter Espinoza zo strany Partido Liberal Constitucionalista so 14 % hlasov a 10 kreslami je hlavným zástupcom opozície v parlamente; keďže podľa pozorovaní nikaragujských organizácií občianskej spoločnosti bola odhadovaná účasť omnoho nižšia, s mierou neúčasti približne 81,5 %;
C. keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti bolo v deň volieb zaznamenaných 285 činov politického násilia a činov volebného nátlaku vrátane zastrašovania, obťažovania, hrozieb a vydierania, ktoré boli zacielené najmä na pracovníkov štátu, zamestnancov verejného sektora, študentov a zdravotnícky personál s cieľom prinútiť ich hlasovať; keďže nikaragujská vláda zbavila ľud Nikaraguy jeho občianskych a politických práv a slobôd prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, zakázala mnoho organizácií občianskej spoločnosti a nedodržala svoje záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd podľa nikaragujskej ústavy, Medziamerickej demokratickej charty a medzinárodných dohovorov, ktorých je krajina zmluvnou stranou;
D. keďže nikaragujská vláda prijíma v posledných rokoch čoraz reštriktívnejšie opatrenia, pričom inštitucionalizovala represie a legalizovala činy, ktoré boli v krajine spáchané od ich prijatia; keďže z Nikaraguy sa stala republika strachu, pričom viac ako 140 000 občanov utieklo do exilu; keďže v roku 2020 žilo 47 % občanov Nikaraguy v chudobe, pričom viac ako dve tretiny z nich mohlo jesť len raz za deň, 41 % nemalo žiadny stabilný zdroj príjmu a jedna pätina nemala zabezpečené bývanie na ďalší mesiac;
E. keďže v správe Medziamerickej komisie pre ľudské práva z 25. októbra 2021 s názvom „Nicaragua: Concentration of Power and the Undermining of the Rule of Law“ (Nikaragua: koncentrácia moci a ohrozenie zásad právneho štátu) sa uvádza, že v Nikarague bol nastolený policajný štát prostredníctvom represií, korupcie, volebného podvodu a štrukturálnej beztrestnosti zavedených vládou, aby si „na neurčito zachovala moc a udržala privilégiá a imunitu“;
F. keďže viac ako 40 národov vyjadrilo dôrazný nesúhlas s voľbami v Nikarague a odmietlo uznať ich ako demokratické; keďže na valnom zhromaždení OAŠ bol 10. novembra 2021 prijatý návrh uznesenia, v ktorom sa uvádza, že voľby v Nikarague neboli „demokraticky legitímne“; keďže nikaragujská vláda ako odvetu oznámila, že zaháji dvojročný proces vystúpenia z OAŠ;
G. keďže počas volebného obdobia bol odopretý vstup do krajiny, a teda znemožnené podávanie správ o voľbách siedmim medzinárodným médiám; keďže nezávislé novinárske združenia ohlásili najmenej 52 útokov na nezávislých novinárov, ktoré prebehli medzi 25. októbrom a 7. novembrom 2021; keďže 7. novembra boli akreditované len oficiálne médiá, čím sa porušuje právo na informácie a sloboda prejavu;
H. keďže medzi 3. a 7. novembrom 2021 sa informovalo o 35 svojvoľných zadržaniach v krajine; keďže bolo prepustených len deväť väzňov a 26 je stále uväznených; keďže celkom je svojvoľne zadržiavaných 170 osôb vrátane siedmich potenciálnych kandidátov na prezidenta; keďže tieto porušenia ľudských práv, ktorých sa údajne dopustili najmä policajti, štátni úradníci, polovládni agenti a členovia a podporovatelia vlády, vzrástli v dňoch pred podvodnými voľbami;
I. keďže k októbru 2021 bolo očkovaných len 5 % obyvateľov Nikarague; keďže Nikaragua podľa tohto trendu dosiahne rozšírenú imunitu najskôr v roku 2023;
1. odsudzuje nedemokratický volebný proces v Nikarague, ktorý bol v rozpore so všetkými medzinárodnými demokratickými normami pre dôveryhodné, inkluzívne, spravodlivé a transparentné voľby; odmieta legitímnosť výsledkov nezákonných volieb; podporuje vyhlásenia, v ktorých sa uvádza, že týmito voľbami sa dokončila premena Nikaraguy na autokratický režim;
2. vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Nikaraguy a dôrazne odsudzuje všetky represívne opatrenia nikaragujských orgánov proti demokratickým opozičným stranám a ich členom, novinárom a iným pracovníkom médií, študentom, pôvodnému obyvateľstvu, obhajcom ľudských práv a členom občianskej spoločnosti, ako aj proti ich rodinným príslušníkom, a najmä spôsobené úmrtia; požaduje, aby sa okamžite zastavilo ukladanie reštriktívnych opatrení, uplatňovanie represií a porušovanie ľudských práv, a vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za závažné porušenia, ktorých sa nikaragujská vláda dopustila od roku 2018;
3. pripomína, že jediným riešením hlbokej politickej krízy v Nikarague je inkluzívny a zmysluplný vnútroštátny dialóg, a vyjadruje poľutovanie nad opakovaným stiahnutím nikaragujského režimu z tohto dialógu a jeho opakovanou neochotou zahájiť takýto proces; pripomína svoje predchádzajúce stanovisko, v ktorom stanovuje základné podmienky pre inkluzívny a zmysluplný vnútroštátny dialóg, ktorý má zahájiť vláda; vyzýva nikaragujskú vládu, aby okamžite obnovila právny štát a základné slobody v krajine a ukončila represie a strach; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých svojvoľne zadržaných politických väzňov a návrat osôb z exilu bez výnimky a s úplnými zárukami, ako aj návrat medzinárodných orgánov pre ľudské práva do krajiny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili súčasné a budúce úsilie občianskej spoločnosti vytvoriť podmienky pre dialóg vedúci k prechodu k demokracii v súlade s ustanoveniami dohôd z marca 2019;
4. požaduje uskutočnenie volieb v súlade s medzinárodnými normami a Medziamerickou demokratickou chartou s cieľom zabezpečiť realizáciu demokratických ašpirácií ľudí v Nikarague a okamžité umožnenie prístupu medzinárodných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti do krajiny bez obmedzení;
5. podporuje vyhlásenie VP/PK, že zvažuje všetky nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, s cieľom prijať dodatočné opatrenia vrátane tých, ktoré presahujú obmedzenia pre jednotlivcov, pričom chce zároveň zabrániť všetkým opatreniam, ktoré by potenciálne mohli zhoršiť situáciu nikaragujského obyvateľstva;
6. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v humanitárnej spolupráci na podporu najzraniteľnejších, a pritom preskúmali alternatívne opatrenia na riešenie rozšírenej korupcie a zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ pridelené Nikarague, a to aj prostredníctvom multilaterálnych a finančných inštitúcií, nepoužili na posilnenie skorumpovaného režimu;
7. vyjadruje poľutovanie nad vypovedaním Charty OAŠ ministrom zahraničných vecí Nikaraguy 19. novembra 2021 a zdôrazňuje, že toto rozhodnutie uzavrie prístup krajiny k financovaniu z Medziamerickej rozvojovej banky, a predpokladá, že Nikaragua odstúpi od regionálnych mechanizmov OAŠ na ochranu ľudských práv;
8. pripomína, že v súvislosti s dohodou o pridružení medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky je Nikaragua povinná dodržiavať a upevňovať zásady právneho štátu, demokraciu a ľudské práva; vzhľadom na súčasné okolnosti pripomína svoju výzvu, aby sa začala uplatňovať demokratická doložka dohody o pridružení;
9. požaduje spravodlivosť a zodpovednosť pre všetky obete v súlade s nikaragujskými zákonmi, medzinárodnými záväzkami a povinnosťami prostredníctvom nestranných, dôkladných a nezávislých vyšetrovaní; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili vytvorenie mechanizmu vyšetrovania a zodpovednosti v rámci Rady OSN pre ľudské práva;
10. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podrobne monitorovali situáciu na mieste prostredníctvom svojich zástupcov a veľvyslanectiev v Nikarague, a to aj prostredníctvom monitorovania súdnych procesov a návštev kritikov a vodcov opozície vo väzení alebo v domácom väzení, a aby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko z politických dôvodov v členských štátoch; požaduje, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť posilnila svoj pravidelný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a obhajcami ľudských práv a posilnila mechanizmy na podporu ich nevyhnutnej práce;
11. pripomína svoju žiadosť o okamžité vydanie Alessia Casimirriho do Talianska;
12. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2021)0359.
- [2] Ú. v. EÚ L 346, 15.12.2012, s. 3.
- [3] Ú. v. EÚ L 361, 12.10.2021, s. 52.