NÁVRH UZNESENIA o situácii v Nikarague
8.12.2021 - (2021/3000(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Anna Fotyga, Hermann Tertsch, Ryszard Czarnecki, Valdemar Tomaševski, Bogdan Rzońca, Elżbieta Rafalska, Elżbieta Kruk, Ladislav Ilčić, Adam Bielan, Witold Jan Waszczykowski, Carlo Fidanza
v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0581/2021
B9‑0586/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Nikarague
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 8. júla 2021 o situácii v Nikarague[1] a uznesenie z 8. októbra 2020 o zákone o „zahraničných agentoch“ v Nikarague[2],
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o Nikarague v mene EÚ, a najmä na vyhlásenie z 8. novembra 2021 o voľbách v Nikarague,
– so zreteľom na Dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej[3],
– so zreteľom na nariadenia a rozhodnutia Rady týkajúce sa reštriktívnych opatrení proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv v Nikarague a na rozhodnutie Rady z 11. októbra 2021, ktorým sa tieto sankcie predlžujú do 15. októbra 2022[4],
– so zreteľom na uznesenie Organizácie amerických štátov (OAŠ) z 12. novembra 2021 o situácii v Nikarague,
– so zreteľom na vyhlásenie prezidenta Spojených štátov amerických zo 16. novembra 2021 o pozastavení vstupu osôb zodpovedných za politiku alebo opatrenia, ktoré ohrozujú demokraciu v Nikarague, ako prisťahovalcov a osôb, ktoré nie sú prisťahovalcami,
– so zreteľom na vyhlásenie Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) z 20. novembra 2021, v ktorom opätovne potvrdzuje svoju príslušnú jurisdikciu nad Nikaraguou a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Nikaraguy vypovedať Chartu Organizácie amerických štátov v kontexte závažného porušovania ľudských práv,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na jeho články 7, 13 a 14,
– so zreteľom na správu o pristúpení k Medzinárodnému trestnému súdu,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 7. novembra 2021 sa v Nikarague konali prezidentské a parlamentné voľby, ktoré strategicky využil vo svoj prospech Daniel Ortega, pričom sa v súvislosti s nimi objavili obvinenia z podvodu; keďže úradujúci prezident, ktorý vládne krajine od roku 2007, dokázal zabezpečiť svoje znovuzvolenie už na piate funkčné obdobie za sebou, pričom podľa Najvyššej volebnej rady získal približne 75 % odovzdaných hlasov pri 65 % účasti; keďže z pozorovaní nikaragujských organizácií občianskej spoločnosti vyplynulo, že účasť bola oveľa nižšia ako čísla zverejnené Najvyššou volebnou radou, pričom miera neúčasti bola približne 81 %;
B. keďže Daniel Ortega vytrvalo a strategicky likviduje všetku dôveryhodnú volebnú súťaž tým, že bráni politickým stranám v účasti, ničí integritu volebného procesu systematickým a svojvoľným uväzňovaním, prenasledovaním a zastrašovaním siedmich kandidátov na prezidenta, takmer 40 opozičných lídrov vrátane študentských a vidieckych lídrov, novinárov, obhajcov ľudských práv a niekoľkých predstaviteľov súkromného podnikateľského sektora a zároveň vyvíja vládny tlak na finančný sektor; keďže režim pod vládou rodiny Ortegu a Murillovej, ktorý neustále stráca dôveryhodnosť a v súčasnosti nemá demokratický mandát, teraz vládne Nikarague ako autokratický, čím sa nelíši od rodiny Somozovcov, proti ktorej Ortega a „sandinisti“ bojovali pred štyrmi desaťročiami;
C. keďže nikaragujská vláda zbavila obyvateľov Nikaraguy ich občianskych a politických práv, najmä slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, pričom postavila mimo zákon množstvo organizácií občianskej spoločnosti; keďže očividne ignorovala svoje vlastné formálne záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd podľa nikaragujskej ústavy, Medziamerickej demokratickej charty a medzinárodných dohôd, ktorých je krajina signatárom; keďže v záujme zachovania beztrestnosti nikaragujská diktatúra presadzuje stratégiu utajovania, popierania a pokusov ospravedlniť rozsiahle porušovanie ľudských práv v krajine; keďže svojvoľne zatknutí čelia politicky vykonštruovaným a nejednoznačným trestným obvineniam bez akýchkoľvek dôkazov v konaniach poznamenaných závažným porušovaním procesných záruk, čo poukazuje na nedostatočnú nezávislosť súdnictva;
D. keďže v deň volieb bolo hlásených veľa prípadov obmedzovania slobody tlače vrátane zákazu vstupu novinárov do volebných miestností; keďže okrem dočasného zadržania a konfiškácie osobného majetku a profesionálneho vybavenia boli hlásené obzvlášť surové činy obťažovania médií a novinárov; keďže médiá boli povinné odvysielať do celej krajiny prejav, ktorý napoludnie v deň volieb predniesol nikaragujský diktátor Daniel Ortega; keďže vysielanie volebnej propagandy v provládnych médiách je v rozpore s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi; keďže vyhostenia a zákazy vstupu pre reportérov medzinárodných médií, ktorí chceli informovať o voľbách z krajiny, patrili medzi opatrenia prijaté s cieľom zabrániť novinárom a médiám, aby si vykonávali svoju prácu;
E. keďže IACHR uviedla, že zamestnanci verejného sektora boli nielen nútení voliť Ortegu, ale boli tiež nútení dať najavo, že volili, tým, že museli poskytnúť fotografie alebo ukázať prsty zafarbené nezmazateľným atramentom ako dôkaz; keďže týmto zamestnancom verejného sektora hrozilo prepustenie zo zamestnania, ak nesplnia uvedené požiadavky; keďže sa objavili aj správy o zatknutí študentského lídra a o podobných odvetných činoch voči jednotlivcom, ktorí nemohli dokázať, že volili; keďže niekoľkým študentom medicíny bol údajne zakázaný vstup na verejné a súkromné univerzity, ako aj do nemocníc, kde si zdokonaľovali svoje praktické zručnosti; keďže sa uvádza, že rovnaké opatrenia boli použité proti zdravotníckemu personálu pracujúcemu vo verejných nemocniciach, z ktorých boli zamestnanci prepustení;
F. keďže vláda rodiny Ortegu a Murillovej vedie autoritársky a diktátorský režim s absolútnou kontrolou nad všetkými zložkami vlády, a najmä nad bezpečnostnými silami, ktoré svojvoľne prenasledujú, obťažujú, ohrozujú a väznia tých, ktorí zmýšľajú inak a vyjadrujú odlišné politické názory; keďže existujú dôkazy o začatí cielených operácií s cieľom vykonávať mimosúdne popravy a vraždy ľudí, ktorých režim považuje za politických oponentov; keďže tieto vážne porušenia ľudských práv by sa mali považovať za zločiny proti ľudskosti a ako také by sa mali trestne stíhať; keďže Nikaragua sa stala republikou strachu s veľmi veľkým počtom občanov nútených odísť do exilu a hľadať útočisko;
G. keďže demokratické nikaragujské opozičné organizácie zaslali 22. novembra 2021 formálne nóty ministrom zahraničných vecí a guvernérom Centrálnej americkej banky pre hospodársku integráciu (CABEI) z Argentíny, Belize, Kolumbie, Kostariky, Salvádoru, Južnej Kórey, Španielska, Guatemaly, Hondurasu, Mexika, Panamy, Dominikánskej republiky a Taiwanu, ktorí sú členmi Rady guvernérov CABEI a jej Správnej rady; keďže tieto nóty obsahujú požiadavku, aby CABEI podmienila akékoľvek vyplácanie prostriedkov režimu dodržiavaním ľudských práv, okamžitým zastavením všetkých represií a útokov na médiá a občanov, ich majetok, ako aj dodržiavaním uznesení OAŠ, v ktorých sa stanovujú minimálne podmienky pre uskutočnenie slobodných a demokratických volieb a opätovné nastolenie právneho štátu; keďže organizácie demokratickej nikaragujskej opozície zdôraznili, že CABEI nielen zachovala svoje financovanie režimu Ortegu a Murillovej, ale v skutočnosti ho navýšila, čím sa stala hlavným finančným podporovateľom diktatúry; keďže ostatné medzinárodné finančné inštitúcie by mali byť informované o potrebe podporovať všetky snahy o obnovenie právneho štátu v Nikarague;
H. keďže v správe IACHR z októbra 2021 sa uvádza, že v Nikarague „bol zriadený policajný štát“ prostredníctvom represií, korupcie, volebných podvodov a štrukturálnej beztrestnosti, ktoré vláda navrhla na dosiahnutie „časovo neobmedzenej kontinuity moci a zachovania výsad a imunít“;
I. keďže Nikaragua a Kuba sú jediné krajiny v Latinskej Amerike, ktoré neratifikovali Rímsky štatút, čím jasne preukazujú svoje nedostatočné odhodlanie udržiavať mier a bezpečnosť;
1. odsudzuje nedemokratický volebný proces, ktorý sa uskutočnil v Nikarague v rozpore so všetkými medzinárodnými demokratickými normami pre dôveryhodné, inkluzívne, spravodlivé a transparentné voľby; odmieta uznať legitímnosť výsledkov nezákonných volieb a neuznáva žiadne inštitucionálne orgány, ktoré vzišli z tohto hlasovania; zdôrazňuje, že nedávne voľby dokončili premenu Nikaraguy na skutočný autokratický režim;
2. vyjadruje svoju podporu nikaragujskému národu, ktorý zostáva členom globálneho spoločenstva oddaného demokratickým zásadám; je pevne presvedčený, že nikaragujský ľud si zaslúži požívať slobody a práva, ktoré sa v demokracii rešpektujú; podporuje preto všetko úsilie o návrat k demokracii prostredníctvom slobodných a spravodlivých volieb v súlade s príslušnými medzinárodnými normami a dohodami a Medziamerickou demokratickou chartou s cieľom dosiahnuť demokratické ambície a občianske práva obyvateľov Nikaraguy, ako aj umožniť vstup medzinárodných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti do krajiny; požaduje obnovenie právneho postavenia opozičných strán, ktoré boli svojvoľne zakázané, a okamžité prepustenie ich nezákonne väznených kandidátov, ako aj okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných politických väzňov;
3. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že diplomatické a technické iniciatívy, ktoré od 5. júna 2018 podniklo demokratické spoločenstvo a organizácie vrátane OAŠ na podporu zastupiteľskej demokracie a ochrany ľudských práv v Nikarague, boli neúspešné, pretože ich nikaragujská vláda ignorovala alebo priamo odmietla; vyzýva na užšiu spoluprácu a koordináciu medzi demokratickými partnermi a inštitúciami pri využívaní diplomacie, sankcií a vízových obmedzení, ak je to vhodné, s cieľom podporiť vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sa podieľajú na podpore nedemokratických činov vlády Ortegu a Murillovej;
4. opätovne potvrdzuje solidaritu EÚ s nikaragujským ľudom v jeho boji za obnovenie demokracie a zdôrazňuje, že akákoľvek forma pomoci EÚ sa musí dostať k jej skutočným príjemcom, a nie k úradujúcej vláde a orgánom; podporuje vyhlásenie PK/VP, že by sme mali zvážiť všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, na prijatie vhodných dodatočných opatrení vrátane tých, ktoré môžu ísť nad rámec obmedzení pre jednotlivcov, a zároveň sa vyhnúť akýmkoľvek opatreniam, ktoré by mohli potenciálne zvýšiť utrpenie nikaragujského ľudu;
5. pripomína, že v súvislosti s dohodou o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou je Nikaragua povinná dodržiavať a upevňovať zásady právneho štátu, demokracie a ľudské práva; opakuje, že vzhľadom na súčasnú situáciu sa musí uplatniť demokratická doložka dohody o pridružení;
6. odsudzuje násilie a systematický zásah proti lídrom politickej opozície, útlak aktérov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a médií, rozšírenú beztrestnosť za zločiny spáchané na nich a pretrvávajúcu korupciu, ktorej sa dopúšťajú nikaragujskí vládni úradníci; pripomína, že tieto činy sú jasným porušením ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj dôkazom toho, že prezident Daniel Ortega, viceprezidentka Rosario Murillo a nikaragujskí vládni úradníci nedokážu brániť tieto zásady a hodnoty a nemajú v úmysle to robiť;
7. naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby ukončili represiu a obnovili plné dodržiavanie ľudských práv vrátane občianskych a politických práv, najmä aby zrušili všetky reštriktívne zákony a obnovili právny štatút organizácií presadzujúcich ľudské práva;
8. opakuje svoju výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých svojvoľne zadržiavaných politických väzňov, opozičných aktivistov, obhajcov ľudských práv a novinárov a na zastavenie konaní proti nim; odsudzuje pokračujúce psychické a fyzické týranie, ktorému čelia v rukách policajných a väzenských orgánov, a zadržiavanie kohokoľvek v izolácii, v ktorej sú väzni zadržiavaní bez prístupu k svojim právnikom, rodinám alebo lekárskej starostlivosti; vyzýva vládu, aby bezodkladne poskytla všetky relevantné dôkazy o tom, že uväznení sú stále nažive, ako aj informácie o mieste, kde sa nachádzajú; odmieta rozhodnutie Ortegovho režimu zmraziť súdne konania proti nim, čo vedie k ich časovo neobmedzenému držaniu vo vyšetrovacej väzbe;
9. požaduje spravodlivosť a zodpovednosť pre všetky obete prostredníctvom nestranného, dôkladného a nezávislého vyšetrovania a volieb v súlade s nikaragujskými zákonmi, medzinárodnými záväzkami a povinnosťami;
10. vyzýva členské štáty a Bezpečnostnú radu OSN, aby v súlade s článkami 13 a 14 Rímskeho štatútu začali prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu formálne vyšetrovanie Nikaraguy a Daniela Ortegu za zločiny proti ľudskosti podľa článku 7 Rímskeho štatútu, keďže nikaragujský štát a Daniel Ortega osobne sú zodpovední za: vraždy, deportácie alebo násilný presun ľudí, väznenie alebo iné obmedzovanie fyzickej slobody v rozpore so základnými pravidlami medzinárodného práva, mučenie, znásilňovanie alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti, politické prenasledovanie, násilné zmiznutia a iné neľudské činy; zdôrazňuje, že tieto činy sú súčasťou štátnej politiky vykonávanej diktatúrou Daniela Ortegu a od apríla 2018 sa zintenzívňujú;
11. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pozorne monitorovali situáciu na mieste prostredníctvom svojich miestnych zástupcov a veľvyslanectiev v Nikarague s cieľom umožniť vydávanie núdzových víz a poskytovať dočasné útočisko z politických dôvodov v členských štátoch;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, Limskej skupine a vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2021)0359.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2020)0259.
- [3] Ú. V. EÚ L 346, 15.12.2012, s. 3.
- [4] Ú. v. EÚ L 361, 12.10.2021, s. 52.