NÁVRH UZNESENIA o kampani MeToo a obťažovaní – dôsledky pre inštitúcie EÚ
10.12.2021 - (2021/2986(RSP))
v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku
Evelyn Regner
v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
B9‑0587/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o kampani MeToo a obťažovaní – dôsledky pre inštitúcie EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a na články 8, 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní a jeho hlavné ustanovenia (č. 190),
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. mája 2020 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2021[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť[6],
– so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o indexe rodovej rovnosti za rok 2020,
– so zreteľom na správu európskej ombudsmanky zo 17. decembra 2018 o dôstojnosti v práci v inštitúciách a agentúrach EÚ,
– so zreteľom na prílohu II k rokovaciemu poriadku s názvom „Kódex vhodného správania poslancov Európskeho parlamentu pri výkone ich funkcií“,
– so zreteľom na stanovisko SJ-0328/21 (D(2021)24350) svojej právnej služby z 18. novembra 2021,
– so zreteľom na otázku pre Komisiu s názvom MeToo a obťažovanie – dôsledky pre inštitúcie EÚ (O-XXXXXX/2021 – B9‑0000/2021),
– so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,
A. keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ, ktorá je zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základným právom zakotveným v zmluvách a Charte základných práv;
B. keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v práve EÚ[7] ako incident, „keď dôjde k akejkoľvek forme nežiaduceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy, ku ktorému dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä ak sa tým vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie“; keďže sexuálne obťažovanie je formou násilia voči ženám a dievčatám a extrémnou formou rodovej diskriminácie, ktorá neúmerne postihuje ženy a dievčatá; keďže rodovo motivované násilie je zakorenené v nerovnomernom rozdelení moci medzi ženami a mužmi, sexizme a rodových stereotypoch, ktoré viedli k dominantnému postaveniu mužov nad ženami a diskriminácii žien zo strany mužov; keďže približne 90 % obetí sexuálneho obťažovania sú ženy a približne 10 % sú muži;
C. keďže podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva z 3. marca 2014 s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, každá tretia žena sa v dospelosti stretla s fyzickým alebo sexuálnym násilím; keďže až 55 % žien v EÚ bolo sexuálne obťažovaných; keďže 32 % všetkých obetí v EÚ uviedlo, že tohto obťažovania sa dopustil nadriadený, kolega alebo zákazník; keďže 75 % žien v povolaniach, ktoré si vyžadujú určitú kvalifikáciu, alebo na pozíciách vo vrcholovom manažmente bolo sexuálne obťažovaných; keďže 61 % žien zamestnaných v sektore služieb bolo vystavených sexuálnemu obťažovaniu;
D. keďže kybernetické obťažovanie, podobne ako iné formy kybernetického násilia založeného na rodovej príslušnosti, je čoraz bežnejšie; keďže v posúdení európskej pridanej hodnoty v oblasti rodovo motivovaného kybernetického násilia[8] sa odhaduje, že 4 – 7 % žien v EÚ zažilo kybernetické obťažovanie počas 12 mesiacov pred prieskumom;
E. keďže po troch rokoch existencie hnutia #MeToo sa nedosiahol postačujúci pokrok pri riešení otázky sexuálneho obťažovania a v rámci inštitúcií EÚ aj mimo nich je potrebné toho ešte veľa urobiť;
F. keďže z výskumu vyplýva, že obťažovanie je rozšírenejšie, než sa všeobecne predpokladá, a je vo veľkej miere nedostatočne nahlasované[9]; keďže obťažovanie sa okrem rodovej diskriminácie často spája aj s inými formami diskriminácie, ku ktorým je potrebné pristupovať na základe prierezového prístupu a zo všetkých uhlov pohľadu;
G. keďže sexuálne násilie a obťažovanie na pracovisku je záležitosťou bezpečnosti a ochrany zdravia a ako také by sa malo riešiť a malo by sa mu predchádzať;
H. keďže obeťami sexuálneho obťažovania sú často zamestnankyne na najzraniteľnejších pozíciách v Parlamente vrátane mladých odborníčok, stážistiek, akreditovaných asistentiek poslancov (APA) a zmluvných zamestnankýň;
I. keďže jedným z dôvodov nedostatočného nahlasovania sexuálneho obťažovania je nedostatočná informovanosť, niekedy založená na nedostatočnom porozumení závažnosti problému, nedostatočnej znalosti kanálov na podporu obetí alebo toho, ako je tento problém citlivý vnímaný, alebo na strachu z prenasledovania alebo straty zamestnania;
J. keďže hnutie MeToo prinútilo inštitúcie EÚ, aby plánovali a začali prispôsobovať svoje vnútorné pravidlá a postupy s cieľom lepšie identifikovať, čeliť a sankcionovať obťažovanie;
K. keďže stále existuje potreba podporovať a ďalej posilňovať rodovú rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v EÚ, a to aj na riadiacich pozíciách v inštitúciách[10];
L. keďže oznamovatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní sexuálneho a psychického obťažovania, zlého hospodárenia a diskriminácie na pracovisku;
M. keďže Parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach požadoval početné opatrenia na zabezpečenie prístupu nulovej tolerancie ako normy, ale len niekoľko z nich bolo plne implementovaných v súlade s požiadavkami jeho uznesenia o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ, a preto je potrebné, aby ich nasledovali ďalšie opatrenia;
N. keďže pandémia COVID-19 a nové pracovné metódy Európskeho parlamentu zavedené počas pandémie mohli znížiť pravdepodobnosť fyzického obťažovania, no zároveň sťažili obetiam obťažovania nahlásiť svoje sťažnosti a obrátiť sa na poradcu so žiadosťou o radu a podporu;
Všeobecné poznámky
1. dôrazne odsudzuje všetky formy rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho násilia a všetky formy obťažovania, najmä sexuálne obťažovanie; dôrazne opätovne potvrdzuje svoje už predtým vyjadrené odhodlanie bojovať proti rodovo motivovanému násiliu a svoje presvedčenie, že komplexná smernica pokrývajúca všetky jeho formy je najlepším spôsobom, ako s týmto násilím skoncovať; opakuje svoju výzvu Rade, aby urýchlene uzavrela ratifikáciu Istanbulského dohovoru Úniou, a to na základe širokého pristúpenia bez akýchkoľvek obmedzení;
2. zdôrazňuje, že obťažovanie, a najmä sexuálne obťažovanie, ku ktorému dochádza na pracovisku, predstavuje porušenie ľudských práv a vážny útok na duševné a fyzické zdravie osoby, ktorý spôsobuje, že sa v práci cíti neisto a v niektorých prípadoch jej bráni vykonávať svoju prácu; konštatuje, že ženy sú oveľa častejšie vystavené sexuálnemu obťažovaniu ako muži;
3. zdôrazňuje, že kľúčovým faktorom pri vytváraní bezpečného pracovného prostredia je prevencia, ktorá by sa mala dosiahnuť poskytovaním informácií, zvyšovaním povedomia a podporovaním kampaní a politík zameraných na nulovú mieru obťažovania a zároveň budovaním formálnych a neformálnych štruktúr na riešenie otázok obťažovania, najmä sexuálneho, a na poskytovanie poradenstva a psychologickej pomoci obetiam, ako aj poradenstva týkajúceho sa kontaktov na políciu a odporúčaní na poskytovateľov právnych prostriedkov nápravy;
4. oceňuje úsilie Parlamentu počas kampane MeToo, ktoré prispieva k prelomeniu mlčania a zvyšovaniu povedomia o potrebe zaviesť lepšie pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov;
Zabezpečenie nulovej tolerancie voči obťažovaniu ako dôležitý aspekt politiky Parlamentu v oblasti rodovej rovnosti
5. domnieva sa, že napriek určitému doterajšiemu úsiliu o zavedenie politiky nulového obťažovania sa v Parlamente stále vyskytujú prípady sexuálneho obťažovania a obete sa nie vždy odvážia použiť existujúce kanály, čo znamená, že je potrebné zintenzívniť úsilie na predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu;
6. víta rozhodnutie predsedníctva z roku 2018, ktorým sa stanovuje postup a opatrenia na predchádzanie obťažovaniu, najmä sexuálnemu obťažovaniu, ako je kódex vhodného správania poslancov, ktorý bol začlenený do rokovacieho poriadku v januári 2019;
7. víta prijatie akčného plánu Európskeho parlamentu pre rodovú rovnosť v roku 2020 a plánu jeho vykonávania v roku 2021;
8. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že opatrenia na riešenie sexuálneho obťažovania nie sú dostatočne silné a nezahŕňajú všetky kroky požadované v predchádzajúcich uzneseniach, a preto:
a) žiada, aby útvary Parlamentu sprístupnili školenia o boji proti obťažovaniu vo všetkých úradných jazykoch alebo s tlmočením a aby sa osvetové činnosti zamerali na jednotlivé delegácie a politické skupiny;
b) žiada, aby útvary Parlamentu vytvorili verejný zoznam poslancov, ktorí sa zúčastnili na týchto školeniach proti obťažovaniu, ktorý bude zverejnený na webovej stránke Európskeho parlamentu ako dobrý príklad pre ostatných poslancov;
c) opätovne vyzýva[11] na prísnejšie opatrenia na zabránenie všetkým formám obťažovania, najmä sexuálneho, a predovšetkým požaduje, aby sa čo najskôr zaviedli povinné školenia v oblasti boja proti obťažovaniu pre všetkých poslancov a hneď na začiatku mandátu novozvolených poslancov v súlade s prijatým právnym poradenstvom, pretože dobrovoľné školenie o prevencii proti obťažovaniu sa ukázalo ako nedostatočné;
d) žiada, aby útvary Parlamentu posúdili možné dôsledky, ako napríklad možnosť obmedziť nábor zamestnancov bez toho, aby sa porušilo právo poslancov na zaplatenie parlamentnej asistencie, okrem iných možných opatrení v prípade nedodržania povinnosti stanovenej v bode 8 písm. c) tohto uznesenia, ak sa poslanec odmietne zúčastniť povinného školenia proti obťažovaniu;
9. požaduje zlepšenie zvyšovania informovanosti a zavedenie povinného školenia o politike Parlamentu v oblasti nulového obťažovania pre všetky osoby pravidelne pracujúce v jeho priestoroch, ktoré im poskytne nástroje na rozpoznanie všetkých foriem obťažovania, najmä sexuálneho obťažovania, a ich nahlásenie, ako aj s prispôsobenými informáciami o dostupných podporných štruktúrach; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto podporné štruktúry dostali do povedomia a boli ľahšie dostupné;
10. požaduje tiež opatrenia zamerané na poskytovanie ochrany pred viktimizáciou alebo odvetou voči sťažovateľom, obetiam, svedkom a oznamovateľom;
11. vyzýva Parlament, aby naďalej verejne odsudzoval sexuálne obťažovanie a navrhol kampaň na zvýšenie informovanosti zameranú na boj proti všetkým formám obťažovania v rámci Európskeho parlamentu;
12. víta zavedenie dôverných poradcov pre obete obťažovania, najmä sexuálneho obťažovania, keďže sú cenným zdrojom podpory a rád, a vyzýva príslušné orgány v rámci Parlamentu, aby zabezpečili, že budú prístupní každému, kto to potrebuje, a budú schopní poskytnúť všetku potrebnú pomoc; zdôrazňuje význam transparentného výberového konania a časového rámca pre mandáty členov výborov pre boj proti obťažovaniu a dôverných poradcov;
13. žiada, aby príslušné orgány v rámci Parlamentu zaviedli, sprístupnili a zviditeľnili profesionálne mechanizmy zamerané na podporu a pomoc obetiam sexuálneho obťažovania a ukončili ich stigmatizáciu; zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa viktimizácii a vyzýva tieto orgány, aby zabezpečili, že sa nenaruší kariérny postup obetí;
14. požaduje cielenejšie školenie pre všetky úrovne riadenia týkajúce sa ich inštitucionálnej úlohy pri začleňovaní politiky nulového obťažovania do ich každodennej praxe, s osobitným zameraním na skupiny v najzraniteľnejších pozíciách, ako sú stážistky, akreditované asistentky a zmluvné zamestnankyne;
15. uznáva doterajšie úsilie o zabezpečenie rodovej rovnosti a uplatňovania rodového hľadiska v Parlamente vrátane rodovej vyváženosti na riadiacich pozíciách a zdôrazňuje, že úplná implementácia plánu a plánované pravidelné revízie na zlepšenie akčného plánu Parlamentu pre rodovú rovnosť by mohli prispieť k vytvoreniu kultúry vzájomného rešpektu, predchádzaniu akejkoľvek forme obťažovania a prispôsobovaniu Parlamentu rodovej citlivosti; zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti o akčnom pláne pre rodovú rovnosť a pláne jeho vykonávania s cieľom zabezpečiť jeho účinné vykonávanie; žiada, aby boli zverejnené na internetovej stránke Parlamentu;
16. berie na vedomie prácu poradného výboru zaoberajúceho sa prevenciou obťažovania na pracovisku a poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami akreditovaných asistentov poslancov na obťažovanie poslancami Európskeho parlamentu a prevenciou obťažovania na pracovisku; požaduje úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o to, ako Parlament rieši otázky obťažovania a zároveň chráni totožnosť dotknutých osôb, a vyzýva oba výbory, aby každoročne vypracúvali a uverejňovali svoje monitorovacie správy a hodnotenia rizík na webovej stránke Európskeho parlamentu, aby zaviedli kontrolné mechanizmy, a najmä, zverejnili externé hodnotenie vykonané v poradnom výbore zaoberajúcom sa sťažnosťami akreditovaných asistentov poslancov na obťažovanie poslancami Európskeho parlamentu a prevenciou obťažovania na pracovisku; opätovne požaduje[12] nezávislé hodnotenie súčasného systému externými a transparentne volenými audítormi, pokiaľ ide o jeho účinnosť, a v prípade potreby čo najskôr a pred koncom tohto legislatívneho obdobia návrhy úprav s cieľom zabezpečiť nezávislosť a rodovú rovnosť a vyhnúť sa konfliktom záujmov v existujúcich štruktúrach, a preto:
a. žiada, aby sa zloženie týchto dvoch výborov zmenilo s cieľom zabezpečiť, aby nezávislí odborníci s preukázanými odbornými znalosťami v oblasti riešenia problémov obťažovania na pracovisku vrátane lekárov, terapeutov a právnych expertov v oblasti obťažovania boli formálnymi členmi s hlasovacím právom;
b. poukazuje na to, že poslanci Európskeho parlamentu by sa mohli stať obeťami sexuálneho obťažovania, a vyzýva príslušné útvary Parlamentu a politické skupiny, aby v tejto súvislosti podnikli konkrétne kroky;
c. odporúča, aby sa vytvorila pracovná skupina nezávislých expertov s mandátom preskúmať situáciu sexuálneho obťažovania a zneužívania v Parlamente s cieľom vykonať hodnotenie existujúceho poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami medzi akreditovanými asistentmi poslancov a poslancami Európskeho parlamentu a prevenciou obťažovania na pracovisku a poradného výboru zamestnancov Parlamentu pre predchádzanie obťažovaniu, a navrhnúť primerané zmeny;
17. odporúča, aby európska ombudsmanka poskytla skupine na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť raz ročne údaje o sťažnostiach na nesprávny úradný postup v súvislosti s prípadmi údajného obťažovania v Parlamente, ktoré jej boli predložené;
Spolupráca medzi inštitúciami EÚ
18. vyzýva všetky inštitúcie a agentúry EÚ, aby si pravidelne vymieňali svoje najlepšie postupy v boji proti obťažovaniu vrátane politík a usmernení proti obťažovaniu alebo akýchkoľvek nových ustanovení o tom, ako sa s ním vysporiadať;
19. vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zaviedli sieť dôverných poradcov alebo externých sprostredkovateľov, ktorí by poskytovali poradenstvo a podporu obetiam sexuálneho obťažovania, a podporuje spoluprácu medzi dôvernými poradcami v rôznych orgánoch EÚ, ktorá je nevyhnutná pre menšie orgány s menším počtom zamestnancov na poskytovanie adekvátnej podpory;
20. vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zodpovedajúcim spôsobom posúdili a prispôsobili svoje vnútorné politiky s cieľom umožniť každému, nielen stálym zamestnancom, ale aj stážistom a externým dodávateľom, využívať formálne aj neformálne štruktúry na upozorňovanie na prípady obťažovania a vyhľadávať poradenstvo a psychologickú pomoc;
21. vyzýva Výskumnú službu Európskeho parlamentu, aby zadala vypracovanie štúdie o pridanej hodnote platforiem oznamovateľov na pracoviskách a o tom, ako by sa dala uplatniť v rámci inštitúcií EÚ, ktorej výsledky a odporúčania by mali byť prezentované na workshope alebo vypočutí s výmenou názorov v príslušných parlamentných výboroch;
22. vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné nástroje na riešenie prípadov obťažovania, predchádzanie sekundárnej viktimizácii a zabezpečovanie včasných reakcií pri revízii služobného poriadku EÚ;
23. vyzýva agentúry a orgány EÚ, aby prispôsobili svoje vnútorné pravidlá na boj proti všetkým formám obťažovania, najmä proti sexuálnemu obťažovaniu, a aby zabezpečili, že budú uplatňovať základnú zásadu rodovej rovnosti na všetkých úrovniach svojich zamestnancov a manažmentu, pričom zohľadnia aj nové podmienky práce na diaľku a súvisiace poznatky získané počas pandémie COVID-19; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie týchto pravidiel proti obťažovaniu a zásady akčných plánov pre rodovú rovnosť na podporu a ďalšie posilnenie rodovej rovnosti v agentúrach a orgánoch EÚ;
°
° °
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, agentúram a orgánom EÚ, vládam a parlamentom členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.
- [1] Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
- [2] Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 192.
- [3] Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 48.
- [4]Ú. v. EÚ C 323, 11.8.2021, s. 33.
- [5] Prijaté texty, P9_TA(2021)0024.
- [6] Prijaté texty, P9_TA(2021)0025.
- [7]Smernica 2006/54/ES.
- [8]Štúdia Európskeho parlamentu z marca 2021 s názvom Boj proti rodovo motivovanému násiliu: Kybernetické násilie – posúdenie európskej pridanej hodnoty.
- [9] Správa Európskeho ombudsmana o dôstojnosti pri práci v inštitúciách a agentúrach EÚ.
- [10]Oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025.
- [11]Uznesenie o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu, bod 16: vyzýva predsedu Európskeho parlamentu, Predsedníctvo a administratívu Európskeho parlamentu, aby sa naďalej usilovali zabezpečiť, že Európsky parlament bude pracoviskom bez obťažovania a sexizmu, a aby v súlade s požiadavkami prijatými v uznesení o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ z roku 2017 podnikli tieto kroky: ... zavedenie povinných kurzov odbornej prípravy týkajúcich sa rešpektu a dôstojnosti na pracovisku pre všetkých poslancov EP a všetky kategórie zamestnancov; Uznesenie o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu, bod 17.
- [12] Uznesenie o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2021, bod 55.