NÁVRH UZNESENIA o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom
13.12.2021 - (2021/3010(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Michael Gahler, Rasa Juknevičienė, Paulo Rangel, Sandra Kalniete, Jerzy Buzek, Andrius Kubilius, Radosław Sikorski, Traian Băsescu, Vladimír Bilčík, Tomasz Frankowski, Andrzej Halicki, Andrey Kovatchev, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, Janina Ochojska, Michaela Šojdrová, Eugen Tomac, Isabel Wiseler‑Lima, Aušra Maldeikienė
v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0594/2021
B9‑0597/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine,
– so zreteľom na Chartu OSN, Dohovor OSN o morskom práve, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Helsinský záverečný akt z 1. augusta 1975 a následné dokumenty,
– so zreteľom na Parížsku chartu pre novú Európu z 19. – 21. novembra 1990,
– so zreteľom na balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska, ktorý bol prijatý a podpísaný v Minsku 12. februára 2015 a ktorý bol ako celok podporený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, a najmä na jej hlavu II o politickom dialógu a zbližovaní v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti[1],
– so zreteľom na prvý dialóg medzi EÚ a Ukrajinou o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa konal 3. júna 2021,
– so zreteľom na Chartu strategického partnerstva USA – Ukrajina, ktorú 10. novembra 2021 podpísali minister zahraničných vecí USA Anthony Blinkin a minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 24. novembra 2021 o ruskom dekréte o zjednodušených obchodných opatreniach, ktoré porušujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,
– so zreteľom na stretnutie prezidenta Bidena a prezidenta Putina 7. novembra 2021 na diaľku, na ktorom diskutovali o otázke rozsiahleho posilňovania ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Ruská federácia opäť neustále zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť na južných a západných hraniciach s Ukrajinou a na okupovanom Kryme, kde sa v súčasnosti nachádza približne 100 000 vojakov; keďže aktuálna vojenská koncentrácia sa považuje za podstatnejšiu ako predchádzajúce posilňovanie vojenskej prítomnosti na jar tohto roku;
B. keďže uplynulo viac ako šesť rokov od prijatia dohôd z Minska a vyše sedem rokov od protiprávnej anexie Krymského polostrova Ruskou federáciou a od začiatku vojny na Ukrajine;
C. keďže destabilizácia východnej Ukrajiny Ruskou federáciou prostredníctvom jej zástupných síl v tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republike prebieha od roku 2014; keďže konflikt si vyžiadal životy viac ako 14 000 ľudí a viedol k tomu, že takmer dva milióny ľudí sa stali vnútorne vysídlenými osobami;
D. keďže Európska únia vyjadruje poľutovanie nad ruským dekrétom podpísaným prezidentom Putinom 15. novembra 2021 o zjednodušených obchodných pravidlách, ktoré majú umožniť zavedenie prístupových opatrení s cieľom zlepšiť prístup tovaru do Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády, a z týchto oblastí; keďže cieľom dekrétu je ešte viac oddeliť oblasti Donecka a Luhanska, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády, od Ukrajiny, čo je v rozpore s cieľmi dohôd z Minska;
E. keďže v Charte strategického partnerstva USA – Ukrajina sa stanovuje, že Spojené štáty a Ukrajina majú v úmysle pokračovať v celom rade zásadných opatrení na zabránenie vonkajšej priamej a hybridnej agresii voči Ukrajine a brať Rusko na zodpovednosť za túto agresiu a porušovanie medzinárodného práva vrátane obsadenia a pokusu o anexiu Krymu a ozbrojeného konfliktu pod vedením Ruska v častiach Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine, ako aj za jeho pokračujúce nepriateľské správanie;
F. keďže prezident Putin 1. decembra 2021 vyhlásil, že od NATO očakáva právne záväzné záruky, že sa nebude ďalej rozširovať na východ; keďže 7. decembra 2021 usporiadali prezidenti Biden a Putin stretnutie na diaľku, počas ktorého prezident Biden varoval, že ak Rusko napadne Ukrajinu, Spojené štáty zavedú prísne hospodárske sankcie a zvýšia vojenskú podporu Ukrajine;
1. podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; opakuje svoju pevnú podporu politike EÚ zameranej na neuznanie protiprávnej anexie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol;
2. odsudzuje súčasné rozsiahle posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou; pripomína, že ide o druhé takéto nasadenie v tomto roku, a konštatuje, že podľa správ sa na mieste sústreďuje približne 100 000 vojakov, ako aj značný počet tankových a delostreleckých jednotiek; zdôrazňuje, že túto koncentráciu vojenských síl sprevádza dramatické stupňovanie agresívnej rétoriky na ruskej strane;
3. domnieva sa, že EÚ musí vyvodiť závery z hlboko znepokojivého posilňovania ruskej vojenskej prítomnosti na ukrajinských hraniciach; žiada Rusko, aby okamžite ukončilo prax neodôvodneného zhromažďovania vojenských síl s cieľom zastrašiť svojich susedov, zastavilo všetky prebiehajúce provokácie a neuchyľovalo sa k nim v budúcnosti a uvoľnilo napätie stiahnutím svojich jednotiek na ich trvalé základne v súlade s medzinárodnými záväzkami;
4. opakuje, že zhromažďovanie ruského vojska predstavuje aj hrozbu pre európsku stabilitu, bezpečnosť a mier, a preto by mal byť bezpečnostný dialóg EÚ s Ukrajinou ambiciózny a mal by prispievať ku konvergentnému posudzovaniu bezpečnostných výziev na mieste; zdôrazňuje, že priateľské krajiny by mali zintenzívniť svoju vojenskú podporu Ukrajine a poskytovanie obranných zbraní, čo je v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu; vyzýva Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z tzv. Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky a aby Ukrajine vrátilo kontrolu nad Krymskou autonómnou republikou a mestom Sevastopol;
5. zdôrazňuje, že pravidelné posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti na ukrajinských hraniciach je nástrojom na získanie politických ústupkov zo strany Západu na úkor Ukrajiny; opakuje svoje pevné presvedčenie, že všetky krajiny majú právo zvoliť si nezávisle a bez vonkajšieho zasahovania svoje politické a vojenské spojenectvá, a to aj v súlade s ustanoveniami Parížskej charty pre novú Európu; zastáva názor, že Európska únia nevyhovie žiadostiam ruskej strany o ústupky na úkor Ukrajiny; pripomína, že kompromisy alebo ústupky zo strany Západu by ruská strana vnímala ako slabosť a len by ju povzbudili k ďalšiemu stupňovaniu agresívneho prístupu;
6. zdôrazňuje, že posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti je tiež súčasťou širšej stratégie hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie voči Európskej únii tým, že spôsobuje chaos a zmätok v susedných krajinách, na svojich hraniciach a v rámci Európskej únie; opakuje, že Rusko uplatňuje rôzne hrozby, napríklad vojenského a digitálneho charakteru, ako aj hrozby súvisiace s energetikou a dezinformáciami, a využíva otvorený systém EÚ na jej oslabenie, pričom si uvedomuje, že v priamej konfrontácii, či už hospodárskej alebo vojenskej, je jeho kapacita niekoľkonásobne menšia ako kapacita celého euroatlantického spoločenstva; domnieva sa, že EÚ si musí byť vedomá vlastných zraniteľných miest a slabín svojich partnerov v susedstve a musí posilňovať odolnosť, aby bola schopná účinne čeliť akýmkoľvek hybridným útokom;
7. zdôrazňuje, že Európska únia musí byť pripravená vyslať Ruskej federácii veľmi dôrazné varovanie, že vojenské prejavy nepriateľstva budú nielen neprijateľné, ale budú mať aj vysokú hospodársku a politickú cenu; vyzýva Radu, aby začala s preventívnou prípravou nového balíka sankcií zameraných na Ruskú federáciu, jednotlivcov v dôstojníckom zbore ozbrojených síl a vlajkových dôstojníkov zapojených do plánovania možných inváznych operácií, ako aj bezprostredný okruh ruského prezidenta a oligarchov spojených s režimom a ich rodiny; žiada, aby tieto sankcie zahŕňali zmrazenie finančných a fyzických aktív v EÚ, zákaz cestovania a vylúčenie Ruska z platobného systému SWIFT, čím sa ruské spoločnosti vylúčia z medzinárodného finančného trhu a zakáže sa nákup ruských štátnych dlhopisov na primárnych a sekundárnych trhoch; naliehavo žiada, aby sa tieto sankcie zaviedli v koordinácii s USA, Spojeným kráľovstvom a ďalšími podobne zmýšľajúcimi demokratickými štátmi;
8. víta všetky reštriktívne opatrenia, ktoré EÚ prijala v dôsledku protiprávnej anexie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a uväznených ukrajinských občanov na Krymskom polostrove a v Rusku, a vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim porušovaním ľudských práv na Kryme a na okupovaných územiach na východnej Ukrajine, ako aj nad rozsiahlym udeľovaním ruskej štátnej príslušnosti (pasportizácia) občanom v týchto oblastiach; domnieva sa, že sankcie by mali zostať v platnosti, kým Rusko nesplní podmienky na ich zrušenie;
9. zdôrazňuje, že je dôležité prijať rázne opatrenia s cieľom odradiť Rusko od obchádzania existujúcich sankcií EÚ; domnieva sa, že EÚ by na tento účel mala preskúmať a aktualizovať svoje príslušné právne predpisy s cieľom odstrániť viaceré medzery, aby boli sankcie účinnejšie a aby Rusko zaplatilo skutočne vyššiu cenu za svoje nepriateľské konanie;
10. žiada, aby EÚ znížila svoju závislosť od ruskej energie, a preto naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby zabezpečili, že v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu nebude plynovod Nord Stream 2 uvedený do prevádzky, bez ohľadu na to, či bude spĺňať ustanovenia smernice EÚ o zemnom plyne[2], a zastaví sa výstavba kontroverzných jadrových elektrární realizovaných spoločnosťou Rosatom;
11. zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by už nemali byť miestom, kde sú vítané ruské bohatstvo a investície nejasného pôvodu, ale mali by riadne uplatňovať existujúce smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili úsilie o obmedzenie strategických investícií Kremľa v rámci EÚ na účely rozvratnej činnosti, oslabenia demokratických procesov a inštitúcií a šírenia korupcie;
12. žiada Rusko a separatistov podporovaných Ruskom, aby pristúpili k dohode o prímerí; vyzýva Rusko, aby sa konštruktívne zapojilo do normandského formátu a trojstrannej kontaktnej skupiny a aby plnilo svoje medzinárodné záväzky, najmä v rámci dohôd z Minska a Dohovoru OSN o morskom práve; nabáda Radu, aby rozšírila rozsah svojich sankcií aj na „pasportizáciu“ a organizovanie nezákonných volieb na Kryme a zvýšila cenu, ktorú Rusko platí za blokovanie vykonávania dohôd z Minska a rokovaní v normandskom formáte; vyzýva Medzinárodný trestný súd, aby vyšetril zločiny spáchané ruskou stranou a jej zástupcami na Krymskom polostrove a na východnej Ukrajine; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať Medzinárodný súdny dvor a veci týkajúce sa univerzálnej jurisdikcie; domnieva sa, že politické a vojenské vedenie de facto orgánov tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky by malo byť sankcionované v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv;
13. pripomína svoju podporu medzinárodnému vyšetrovaniu okolností tragického zostrelenia letu spoločnosti Malaysian Airlines MH17, ktoré mohlo predstavovať vojnový zločin, a opakuje svoju výzvu postaviť zodpovedné osoby pred súd;
14. naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s USA a rovnako zmýšľajúcimi partnermi, vytvorila alianciu na ochranu demokracie na celom svete a navrhla súbor nástrojov na ochranu demokracie, ktorý by mal zahŕňať spoločné opatrenia týkajúce sa sankcií, politík v boji proti praniu špinavých peňazí, prísnych pravidiel podmienenosti hospodárskej a finančnej pomoci a medzinárodného vyšetrovania, ako aj ambiciózny program na podporu aktivistov za ľudské práva a obrancov demokracie;
15. odsudzuje skutočnosť, že ruský prezident Putin podpísal dekrét o zjednodušených obchodných pravidlách, ktoré majú umožniť zavedenie prístupových opatrení s cieľom zlepšiť prístup tovaru do Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády, a z týchto oblastí; zdôrazňuje, že takéto jednostranné opatrenia narúšajú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a to aj pokiaľ ide o colnú kontrolu;
16. víta vytvorenie medzinárodnej Krymskej platformy; považuje ju za dôležitý nástroj na udržanie témy protiprávnej anexie Krymského polostrova medzi prioritami medzinárodného programu; vyjadruje spokojnosť s tým, že EÚ dôrazne podporuje túto iniciatívu a že na jej inaugurácii boli prítomní vysokopostavení zástupcovia EÚ a členských štátov;
17. vyzýva ruský ľud, aby neveril všadeprítomnej oficiálnej propagande zobrazujúcej Západ ako nepriateľov ruského ľudu a ruského štátu; pripomína, že demokracia a sloboda sú hrozbou len pre skorumpované ruské elity, a nie pre obyvateľstvo; vyjadruje želanie nadviazať dialóg a budovať budúce vzťahy s demokratickým Ruskom; pripomína, že hlavnou obeťou agresívnej zahraničnej a domácej politiky Kremľa je ruský ľud; opakuje, že demokracia a sloboda sú najúčinnejšou reakciou na autoritatívne a agresívne formy vlády;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny a prezidentovi, vláde a Štátnej dume Ruskej federácie.