NÁVRH UZNESENIA o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom
13. 12. 2021 - (2021/3010(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Anna Fotyga, Jacek Saryusz‑Wolski, Raffaele Fitto, Jadwiga Wiśniewska, Ladislav Ilčić, Ryszard Antoni Legutko, Angel Dzhambazki, Witold Jan Waszczykowski, Ryszard Czarnecki, Adam Bielan, Elżbieta Kruk, Veronika Vrecionová, Dace Melbārde, Roberts Zīle, Elżbieta Rafalska, Jan Zahradil, Alexandr Vondra
v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0594/2021
B9‑0598/2021
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku,
– so zreteľom na Chartu OSN, Helsinský záverečný akt z roku 1975 a Parížsku chartu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1990,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ (Ukrajina),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady o reštriktívnych opatreniach EÚ vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie medzinárodnej Krymskej platformy z 23. augusta 2021,
– so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom[1],
– so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny,
– so zreteľom na tzv. balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska, ktorý bol prijatý a podpísaný v Minsku 12. februára 2015 a ktorý bol ako celok podporený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,
– so zreteľom na členstvo Ruskej federácie v Rade Európy a OBSE a z neho vyplývajúce záväzky a povinnosti,
– so zreteľom na návrh Ukrajiny z 29. marca 2021 vrátiť sa k úplnému prímeriu na východnej Ukrajine a návrh spoločného akčného plánu na vykonávanie dohôd z Minska,
– so zreteľom na Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z 5. decembra 1994,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. decembra 2021 s názvom Problém militarizácie Krymskej autonómnej republiky a ukrajinského mesta Sevastopoľ, ako aj častí Čierneho mora a Azovského mora,
– so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7, t. j. Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, a vysokého predstaviteľa Európskej únie z 12. decembra 2021,
– so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže invázia Ruska a jeho nezákonná anexia Krymu v roku 2014 boli prejavom agresívnej revizionistickej politiky Kremľa s cieľom zmariť všetky pokusy o pomoc demokratickému rozvoju regiónu, ktorý považuje za bezprostredné susedstvo;
B. keďže súčasný ruský režim ohrozuje mier a bezpečnosť v Európe ako prostriedok na presadenie novej bezpečnostnej architektúry;
C. keďže tento akt agresie zabránil tomu, aby sa skončili prejavy nepriateľstva medzi Ukrajinou a separatistami s podporou Ruska v Donecku a Luhansku podľa normandského formátu a dohôd z Minska I a II, a nedošlo k žiadnemu pokroku v úsilí ukončiť nezákonnú anexiu a okupáciu Krymu Ruskom keďže Rusko ako účastník konfliktu nemôže vystupovať ako sprostredkovateľ;
D. keďže do dnešného dňa si konflikt vyžiadal viac ako 14 000 životov; keďže Rusko naďalej porušuje prímerie v Donbase, pričom 2 346-krát zaútočilo proti ukrajinským pozíciám, kedy zahynulo 65 ukrajinských vojakov a 261 bolo zranených vrátane 29 vojakov ukrajinských ozbrojených síl, ktorých zabili ostreľovači v období od 1. januára do 2. decembra 2021;
E. keďže Rusko prezidenta Putina vstúpilo do permanentnej hybridnej vojny proti Ukrajine za podpory stále aktuálnej hrozby silou v celom regióne s cieľom politicky destabilizovať Ukrajinu a zviazať ju so samozvanou sférou vplyvu Moskvy, čím bolo krajinám Východného partnerstva prakticky odňaté právo vyberať si spojencov;
F. keďže v kontexte krízy na hranici EÚ a Bieloruska Rusko na hranici s Ukrajinou zhromaždilo útočné jednotky o sile viac ako 100 000 vojakov vrátane bojových tankov a samohybného delostrelectva pri súčasnom zvýšení intenzity taktiky hybridnej vojny zameranej na ukrajinský štát, čo vzbudilo rozsiahle obavy z možnej druhej invázie Ukrajiny; keďže k týmto prípravám patrí povolanie desiatok tisíc vojakov zo zálohy, vyslanie ďalších jednotiek a presun výzbroje na okupovaný Krym a zbraní pre zástupné sily v oblasti Donbasu a Luhanska;
G. keďže na okupovanom Kryme Rusko naďalej pripravuje krymskú vojenskú infraštruktúru pre rozmiestnenie jadrových zbraní, a to aj modernizáciou potrebnej infraštruktúry v skladoch jadrových hlavíc z čias Sovietskeho zväzu;
H. keďže v roku 2021 Ruská federácia uskutočnila 90 vojenských cvičení rôznej úrovne vrátane rozsiahlych cvičení na Kryme a v priľahlých vodách Čierneho mora;
I. keďže v súvislosti s rozšírením NATO pohrozil prezident Putin širšou vojnou na Ukrajine, pričom požadoval „právne záruky“ toho, že Ukrajina nevstúpi do vojenskej aliancie ani sa nestane akýmsi neoficiálnym“ členom, ktorý by na svojom území prijal jednotky alebo obrannú infraštruktúru NATO; keďže prezident Putin druhýkrát od jari 2021 okolo Ukrajiny sústredil rozsiahlu vojenskú silu a podarilo sa mu vytvoriť dojem strategickej neistoty, pričom sa pokúsil prinútiť Západ na spoločné rokovania o viacerých cieľoch Kremľa za svojich podmienok;
J. keďže Rusko od začiatku konfliktu vedie dezinformačné kampane, útoky na vyradenie služieb, znehodnocuje webové stránky, s podporou „hacktivistických“ skupín zabezpečuje úniky informácií a rozsiahle využívanie malvéru na Ukrajine;
K. keďže Rusko výrazne zintenzívnilo svoju dezinformačnú kampaň proti Ukrajine, v ktorej šírilo falošnú rétoriku, podľa ktorej sa práve Ukrajina snaží vyvolať konflikt s Ruskom, sprevádzanú rozsiahlym, viac ako desaťnásobným nárastom činnosti sociálnych médií s protiukrajinskou propagandou, ktorá sa približuje k úrovniam naposledy zaznamenaným v období pred inváziou Ruska na Ukrajinu v roku 2014;
L. keďže situácia na hranici EÚ s Bieloruskom je naďalej napätá, pričom bieloruskí dôstojníci a vojaci sa zúčastňujú veľkého počtu provokačných akcií; keďže cieľom inštrumentalizácie migrantov zo strany bieloruského režimu je narušiť jednotu EÚ a ohroziť jej regionálnu bezpečnosť;
M. keďže migračná kríza ako spoločné dielo Ruska a Bieloruska je považovaná za akt agresie Západu, ale mohla by byť aj súčasťou stratégie na odvrátenie pozornosti európskych národov, zatiaľ čo sa Rusko pripravuje na inváziu na Ukrajinu;
N. keďže rozvratné rozhodnutia niektorých členských štátov o vybudovaní plynovodu Nord Stream sú nezlučiteľné s hodnotami energetickej únie, priamo ohrozujú bezpečnosť strednej a východnej Európy a vo všeobecnosti by mohli slúžiť ako nástroj vydierania Ukrajiny, Poľska a EÚ;
O. keďže generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že „cena za každú ďalšiu agresiu Ruska voči Ukrajine bude vysoká“;
P. keďže Bidenova vláda je znepokojená potenciálnym vpádom Ruska do Ukrajiny cez Bielorusko tak, že svoje sily bude vydávať za bieloruské, čo jej umožní tento akt poprieť;
Q. keďže od roku 2014 poskytli Spojené štáty Ukrajine viac ako 2,9 miliardy USD vo forme bezpečnostnej pomoci s ročnou alokáciou 393 miliónov USD od roku 2021, čím sa Ukrajina stala najväčším samostatným príjemcom zahraničného vojenského financovania (FMF) a medzinárodného vojenského vzdelávania a výcviku v Európe; keďže Spojené kráľovstvo a Kanada spustili na podporu Ukrajiny aj samostatné programy a operácie;
R. keďže situácia v oblasti ľudských práv v okupovaných častiach východnej Ukrajiny a na okupovanom Krymskom polostrove sa naďalej zhoršuje, dochádza k systematickým porušovaniam slobody prejavu, slobody vyznania a vlastníckych práv, prísnym obmedzeniam práva na vzdelanie a jazykových práv, zneužívaniu médií a vnucovaniu ruského občianstva a základné ľudské práva a slobody nie sú zaručené; keďže samozvané orgány na okupovanom území Krymu naďalej prenasledujú krymských Tatárov, pričom desiatky osôb stíhajú na základe vykonštruovaných obvinení z terorizmu;
S. keďže na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny v Doneckej a Luhanskej oblasti je viac ako 160 nezákonných väzníc, kde od začiatku konfliktu bolo nezákonne zadržiavaných a mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu vystavených viac ako 3 000 osôb;
1. dôrazne odsudzuje pokračujúce akty agresie a nepriateľstva Ruska voči Ukrajine, krajinám Východného partnerstva a EÚ;
2. jednoznačne odsudzuje nezákonnú okupáciu a anexiu Krymu Ruskom a faktickú okupáciu určitých častí Doneckej a Luhanskej oblasti a vyzýva EÚ, aby posilnila sankcie a zmrazila diplomatické vzťahy, kým Rusko nebude plniť svoje medzinárodné záväzky; podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, ako sa uvádza v preambule dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou;
3. odmieta všetky výhovorky Ruska v súvislosti s útočnými jednotkami o sile viac ako 100 000 ruských vojakov v blízkosti ukrajinskej hranice a požaduje ich okamžité stiahnutie; pripomína, že v súlade s Chartou OSN sú všetci členovia OSN vo svojich medzinárodných vzťahoch povinní zdržať sa hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré nie je v súlade s cieľmi OSN;
4. dôrazne odsudzuje pokračujúcu ruskú politiku blokovania všetkých mierových iniciatív zo strany Ukrajiny; okrem toho vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rusko bráni osobitnej monitorovacej misii OBSE v plnení jej úlohy, vysiela rušivé signály jej bezpilotným vzdušným prostriedkom a blokuje vstup pozorovateľov na okupované územia; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruska ukončiť pozorovateľskú misiu OBSE na ruských hraničných priechodoch Gukovo a Doneck;
5. je vážne znepokojený pokračujúcou militarizáciou Azovského a Čierneho mora a regiónu Baltského mora, osobitne militarizáciou Kaliningradskej oblasti a nezákonne okupovaného Krymu, ako aj rozvojom spôsobilostí Ruskej federácie na zabránenie vstupu a uzavretie územia (A2/AD), ku ktorým patrí využívanie nových protilietadlových systémov S-400 a bezprecedentné sústredenie konvenčných síl a príprav na možné rozmiestnenie jadrových zbraní;
6. vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim oslabovaním medzinárodnej bezpečnosti a architektúry kontroly zbraní, a to aj v dôsledku dočasnej okupácie Krymu Ruskou federáciou, čo má destabilizačný vplyv na medzinárodné systémy kontroly zbraní, opatrenia bezpečnosti a budovania dôvery vrátane opatrení zavedených Zmluvou o otvorenom nebi, Zmluvou o konvenčných ozbrojených silách v Európe a Viedenským dokumentom z roku 2011 o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Krym je naďalej nedostupný pre akékoľvek overovanie alebo kontrolu podľa Viedenského dokumentu, Zmluvy o otvorenom nebi a Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby s cieľom zmeny tejto situácie zvýšilo tlak na Rusko; zdôrazňuje, že ruské opatrenia sú pokusom o zavedenie nového bezpečnostného poriadku;
7. vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na ďalšie cielené sankcie proti Rusku vrátane blokovania prístupu Ruska k systému SWIFT, a tak pripravili jeho vládnucu elitu o finančné prostriedky na uskutočnenie ďalších aktov agresie voči iným štátom a posilnili odvetvové opatrenia vrátane prísnych obmedzení vývozu tovaru a služieb EÚ vrátane luxusných výrobkov do Ruskej federácie a dovozu tovaru a služieb s pôvodom z Ruska, ako aj rozšírili škálu oblastí uplatňovania krymských sankcií;
8. vyzýva Radu a nadchádzajúce francúzske predsedníctvo, aby Ukrajinu pozvali na samit o obrane;
9. vyzýva Radu a Komisiu, aby aj v rámci Strategického kompasu vyhodnotili Rusko ako závažnú hrozbu pre európsky kontinent, ako sa uvádza aj v správe skupiny NATO pre reflexiu;
10. odmieta akékoľvek pokusy Ruska pojať niektoré krajiny do svojej „sféry vplyvu“, a tak určovať podobu ich budúcnosti; v tejto súvislosti víta vyhlásenie NATO o nezvratnosti rozhodnutí zo samitu v Bukurešti v roku 2008 a o vyhliadkach Ukrajiny a Gruzínska na členstvo;
11. konštatuje, že potenciálna účasť Ukrajiny na projektoch stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v budúcnosti by výrazne zlepšila vnútroštátne obranné spôsobilosti Ukrajiny v súlade s odporúčanými postupmi a normami EÚ;
12. vyzýva členské štáty a našich partnerov, aby prehĺbili vojenskú pomoc Ukrajine; víta rozhodnutie Rady EÚ prijaté na jej zasadnutí 2. decembra 2021 poskytnúť Ukrajine balík vo výške 31 miliónov EUR v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) na pomoc pri posilňovaní odolnosti a obranných spôsobilostí, najmä kybernetickej bezpečnosti Ukrajiny, jej zdravotníckych, technických, mobilných a logistických spôsobilostí, ako aj systémov proti bezpilotným vzdušným prostriedkom a ostreľovačom; očakáva, že EÚ bude v tejto súvislosti plne využívať EPF;
13. dôrazne odsudzuje zneužívanie migrantov a utečencov zo strany Lukašenkovho režimu a podporuje úsilie členských štátov o účinné riadenie migračných tokov v záujme ochrany vonkajších hraníc EÚ; upozorňuje, že cieľom tejto situácie, ktorú premyslene vedie prezident Putin, je odpútať pozornosť od plánov na ďalšiu inváziu Ruska na Ukrajinu;
14. vyjadruje znepokojenie nad výstavbou plynovodu Nord Stream 2 a opakovane zdôrazňuje jeho dlhodobé zásadné politické, hospodárske a bezpečnostné riziká; konštatuje, že plynovod posilňuje závislosť EÚ od dodávok plynu z Ruska, ohrozuje vnútorný trh EÚ, nie je v súlade s energetickou politikou EÚ ani jej strategickými záujmami a mohol by mať negatívne dôsledky pre Ukrajinu zmietanú vojnou; v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami preto vyzýva všetky zainteresované strany, a najmä členské štáty a Európu, aby využili všetky dostupné právne predpisy na zastavenie projektu;
15. dôrazne odsudzuje pokračujúce porušovanie ľudských práv na nezákonne okupovanom Kryme a v ďalších častiach území Ukrajiny fakticky pod okupáciou Ruska; odsudzuje Ruskú federáciu za osídľovanie okupovaného Krymu a Doneckej a Luhanskej oblasti ruskými občanmi, čím narušuje rovnováhu medzi držiteľmi ruských cestovných pasov a Ukrajincami, a za to, že pokračuje vo vydávaní ruských pasov obyvateľom dočasne okupovaných území na Ukrajine;
16. vyzýva EÚ, aby ďalej prispievala k rozvoju poradenského a koordinačného formátu medzinárodnej krymskej platformy s cieľom mierového ukončenia dočasnej okupácie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ zo strany Ruskej federácie a obnovy kontroly Ukrajiny nad územím, a to pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva;
17. podporuje ukrajinské orgány v ich úsilí o reformu krajiny v súlade s ustanoveniami dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu; zdôrazňuje, že takéto úsilie je potrebné na zvýšenie odolnosti Ukrajiny a na účinnejší boj proti agresii Ruska v súčasnosti a budúcnosti;
18. odporúča členským štátom, aby svoju činnosť koordinovali s posilnenou prítomnosťou NATO a hostiteľským krajinám a štátom v prvej línii pomáhali s ich obrannou pozíciou s cieľom odradiť od ďalších aktov ruskej agresie;
19. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zlepšenie odolnosti a odborných znalostí ukrajinských orgánov v oblasti kybernetickej bezpečnosti na predchádzanie útokom a ich odvrátenie;
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a generálnemu tajomníkovi NATO.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2021)0383.