Návrh uznesenia - B9-0178/2022Návrh uznesenia
B9-0178/2022
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené

31.3.2022 - (D078875/02 – 2022/2566(RSP))

predložený v súlade s článkom 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Zodpovední poslanci: Martin Häusling, Anja Hazekamp, Sirpa Pietikäinen, Günther Sidl

Postup : 2022/2566(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0178/2022
Predkladané texty :
B9-0178/2022
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0178/2022

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (D078875/02 – 2022/2566(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[1], a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

– so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedeného v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 3. marca 2022, na ktorom nebolo prijaté žiadne stanovisko,

– so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[2],

– so zreteľom na stanovisko, ktoré prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 17. septembra 2015 a ktoré bolo uverejnené 8. októbra 2015[3],

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)[4],

– so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže 27. júla 2010 spoločnosť Monsanto Europe S.A./N.V. so sídlom v Belgicku predložila v mene spoločnosti Monsanto Company so sídlom v Spojených štátoch amerických žiadosť (ďalej len „žiadosť“) o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh (ďalej len „geneticky modifikovaná sója“) v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa týkala aj umiestnenia produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju alebo sú z nej zložené, na trh na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B. keďže úrad EFSA vydal 8. októbra 2015 stanovisko v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003[5]; keďže úrad EFSA nemohol dospieť k záveru o bezpečnosti geneticky modifikovanej sóje, pretože chýbali údaje o expozícii rafinovanému, bielenému a dezodorizovanému oleju vyrobenému z geneticky modifikovanej sóje, čo viedlo k neúplnému posúdeniu nutričných hodnôt; keďže úrad EFSA dospel k záveru, že v súvislosti so žiadosťou je nepravdepodobné, že by geneticky modifikovaná sója mala nepriaznivé účinky na životné prostredie;

C. keďže 12. mája 2021 úrad EFSA uverejnil vyhlásenie, ktorým doplnil svoje vedecké stanovisko[6], v ktorom zohľadnil revidované posúdenie expozície prostredníctvom potravín, ktoré poskytol žiadateľ v súvislosti s posúdením nutričných hodnôt rafinovaného, bieleného a dezodorizovaného oleja vyrobeného z geneticky modifikovanej sóje u ľudí; keďže úrad EFSA dospel k záveru, že konzumácia geneticky modifikovanej sóje a z nej získaných produktov, najmä rafinovaného, bieleného a dezodorizovaného oleja, nepredstavuje pre ľudí nutričné riziko;

D.  keďže geneticky modifikovaná sója bola vyvinutá tak, aby produkovala kyselinu stearidonovú (SDA) a poskytovala odolnosť voči herbicídom na báze glyfozátu[7];

Nedostatočné posúdenie doplnkového herbicídu

E. keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013[8] si vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy majú vplyv na výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia sa to týka najmä rastlín odolných voči herbicídom;

F. keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom si vyžadujú väčšie používanie doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené vývojom buriny odolnej voči herbicídom[9]; keďže sa preto musí predpokladať, že geneticky modifikovaná sója bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam herbicídov na báze glyfozátu, a preto sa v úrode môže vyskytovať väčšie množstvo rezíduí a produktov ich rozkladu (tzv. metabolitov);

G. keďže v novembri 2015 dospel úrad EFSA k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a v marci 2017 Európska chemická agentúra dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny –, naopak, v roku 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na človeka;

H. keďže v nedávnom recenzovanom preskúmaní sa opisujú účinky expozície glyfozátu alebo herbicídom na báze glyfozátu na os hypotalamus – hypofýza – gonády v prípade mužského a ženského pohlavia z hľadiska narušenia endokrinného systému, životaschopnosti buniek a proliferácie; keďže v preskúmaní sa zistilo, že herbicídy na báze glyfozátu môžu vyvolať zmeny vo všetkých reprodukčných systémoch v prípade mužského aj ženského pohlavia, že zmeny sa môžu prenášať na ďalšie generácie prostredníctvom epigenetických účinkov, a teda plodnosť potomkov nie je chránená pred negatívnymi účinkami herbicídov na báze glyfozátu, a že herbicídy na báze glyfozátu sú škodlivejšie ako samotný glyfozát, čo nepochybne súvisí s prítomnosťou koformulantov, ako je polyethoxylovaný lojový amín[10];

I. keďže vo viacerých ďalších nedávnych recenzovaných vedeckých štúdiách sa potvrdzuje karcinogénny potenciál glyfozátu[11];

J. keďže v jednom z dvoch poľných pokusov použitých na porovnávaciu analýzu nebolo zahrnuté ošetrenie geneticky modifikovanej sóje herbicídmi na báze glyfozátu, ktoré by umožnilo posúdiť účinky herbicídov[12];

K. keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, pretože v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže byť samotná genetická modifikácia ovplyvnená tým, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a zložením, a teda aj toxicitou metabolitov[13];

 

Pripomienky príslušného orgánu členského štátu

L.  keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky[14]; keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú pripomienku, že nie sú splnené základné požiadavky EFSA týkajúce sa plánu skúšania na posúdenie rizika potravín a krmív v prípade geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, že plán monitorovania nespája monitorovacie činnosti s príslušnými cieľmi ochrany, že poskytnuté údaje a analýzy údajov o fenotypovom hodnotení, zložení a toxikológii sú nedostatočné, že závery o rovnocennosti geneticky modifikovanej sóje a konvenčnej sóje a o bezpečnosti potravín a krmív na základe týchto informácií sú predčasné a že analýza zloženia nezahŕňala ani rezíduá doplnkového herbicídu, ani jeho metabolity, čo má význam, keďže rezistencia voči herbicídom získaná genetickou modifikáciou umožňuje intenzívnejšie používanie doplnkového herbicídu; keďže boli predložené pripomienky, ktoré spochybňovali nutričný prínos zvýšených hladín SDA, a viaceré príslušné orgány členských štátov žiadali, aby sa pre tento geneticky modifikovaný sójový olej bohatý na SDA stanovila maximálna hladina transmastných kyselín;

Dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie

M. keďže v správe osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (OSN) pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie[15]; keďže podľa cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy[16]; keďže povolením dovozu geneticky modifikovanej sóje by sa zvýšil dopyt po tejto plodine, ktorá je ošetrená glyfozátom, čím by sa zvýšila expozícia pracovníkov a životného prostredia v tretích krajinách; keďže riziko zvýšenej expozície pracovníkov a životného prostredia je obzvlášť znepokojujúce v prípade geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vzhľadom na vyššie množstvá používaných herbicídov;

N. keďže podľa recenzovanej štúdie uverejnenej v roku 2020 môže Roundup, jeden z celosvetovo najpoužívanejších herbicídov na báze glyfozátu, spôsobiť stratu biodiverzity, v dôsledku čoho sú ekosystémy zraniteľnejšie voči znečisteniu a zmene klímy[17];

O. keďže odlesňovanie patrí medzi hlavné príčiny poklesu biodiverzity; keďže emisie z využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy, najmä z dôvodu odlesňovania, sú po spaľovaní fosílnych palív druhou najvýznamnejšou príčinou zmeny klímy[18]; keďže cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 15 zahŕňa cieľ zastaviť odlesňovanie do roku 2020[19]; keďže lesy zohrávajú multifunkčnú úlohu, ktorá podporuje dosiahnutie väčšiny cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja[20];

P. keďže produkcia sóje je hlavnou hnacou silou odlesňovania v lesoch Amazónie, Cerrado a Gran Chaco v Južnej Amerike; keďže 97 % sóje pestovanej v Brazílii a 100 % sóje pestovanej Argentíne tvorí geneticky modifikovaná sója[21]; keďže prevažná väčšina geneticky modifikovaných druhov sóje, ktorých pestovanie je povolené v Brazílii a Argentíne, má takisto povolenie na dovoz do Únie;

Q. keďže Únia ako zmluvná strana Dohovoru OSN o biologickej diverzite je zodpovedná za to, aby činnosti v rámci jej jurisdikcie alebo kontroly nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov[22];

R. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny či krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi takéto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

Nedemokratické rozhodovanie

S.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 pri hlasovaní 3. marca 2022 nezaujal žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

T.  keďže Komisia uznáva, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa to stalo normou;

U.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Parlament prijal už 26 námietok proti uvedeniu GMO na trh; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže členské štáty nepodporujú povoľovanie GMO z rôznych dôvodov, okrem iného z dôvodu nedodržania zásady predbežnej opatrnosti v povoľovacom procese a takisto preto, lebo majú z vedeckého hľadiska obavy týkajúce sa posudzovania rizika;

V.  keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

W.  keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia[23];

1. sa domnieva, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2. sa domnieva, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[24] poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s GM potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3. žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4. vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom z dôvodu súvisiaceho zvýšeného používania doplnkových herbicídov, a teda zvýšeného rizika pre biodiverzitu, bezpečnosť potravín a zdravie pracovníkov;

5. víta, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala, že pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO treba zohľadňovať otázku udržateľnosti[25]; vyjadruje však hlboké sklamanie, že Komisia naďalej povoľuje dovoz GMO do Únie napriek sústavným námietkam Európskeho parlamentu a väčšiny členských štátov hlasujúcich proti;

6. vyzýva Komisiu, aby okamžite pozastavila dovoz geneticky modifikovanej sóje pestovanej v Brazílii a Argentíne, v prípade potreby s použitím článku 53 nariadenia (ES) č. 178/2002, kým sa nezavedú účinné právne záväzné mechanizmy na zabránenie uvádzaniu výrobkov spojených s odlesňovaním a súvisiacim porušovaním ľudských práv na trh Únie;

7. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako sú Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja; opakuje svoju výzvu, aby bola k návrhom vykonávacích aktov pripojená dôvodová správa, v ktorej sa vysvetlí, ako sa v nich dodržiava zásada „nespôsobovať škodu“[26];

8. zdôrazňuje, že v pozmeňujúcich návrhoch prijatých Európskym parlamentom 17. decembra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011[27], ktoré Európsky parlament prijal ako základ na rokovania s Radou, sa uvádza, že Komisia nepovolí GMO, ak kvalifikovaná väčšina členských štátov nebude hlasovať za; žiada, aby Komisia rešpektovala túto pozíciu, a vyzýva Radu, aby pokračovala vo svojej práci a urýchlene prijala všeobecný prístup k tomuto spisu;

9. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

 

 

 

Posledná úprava: 5. apríla 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia