NÁVRH UZNESENIA o záveroch zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. marca 2022 vrátane najnovšieho vývoja vojny proti Ukrajine a sankcií EÚ voči Rusku a ich vykonávania
5.4.2022 - (2022/2560(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Mick Wallace
v mene skupiny The Left
B9‑0201/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o záveroch zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. marca 2022 vrátane najnovšieho vývoja vojny proti Ukrajine a sankcií EÚ voči Rusku a ich vykonávania
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,
– so zreteľom na Helsinský záverečný akt, Parížsku chartu pre novú Európu a Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách,
– so zreteľom na správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a ich Dodatkový protokol I z roku 1977,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 24. marca 2022 o humanitárnych dôsledkoch agresie voči Ukrajine,
– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 27/21 z 26. septembra 2014 o ľudských právach a jednostranných donucovacích opatreniach a na jej korigendum 1,
– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. marca 2022,
– so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 3. – 4. marca 2022,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže útok Ruskej federácie na Ukrajinu je takého rozsahu, aký medzinárodné spoločenstvo v Európe nezažilo už desaťročia; keďže vojna sa vyznačuje rozsiahlym používaním výbušných zbraní s rozsiahlymi účinkami v obývaných oblastiach vrátane ostreľovania ťažkým delostrelectvom, viacnásobných odpaľovacích raketových systémov a raketových a leteckých útokov; keďže Ruská federácia zvýšila pripravenosť svojich jadrových síl; keďže nepriateľské akcie si vyžiadali 3 455 civilných obetí a stovky obytných budov, nemocníc, škôl, materských škôl a iných civilných budov boli poškodené alebo zničené; keďže od začiatku vojny do 31. marca 2022 podľa zdrojov OSN utieklo z Ukrajiny viac ako 4 102 876 miliónov utečencov; keďže ženy a deti tvoria 90 % všetkých utečencov, ktorí utekajú z Ukrajiny; keďže susedné krajiny sa vyrovnávajú s obrovským prílevom utečencov utekajúcich z Ukrajiny, pričom viac ako 2,3 milióna ich smeruje do Poľska, viac ako 623 000 do Rumunska, viac ako 390 000 do Moldavska, takmer 375 000 do Maďarska a viac ako 545 000 do ďalších krajín; keďže ženy a deti sú vystavené zvýšenému riziku násilia, zneužívania a vykorisťovania a u mladých žien a detí existuje zvýšené riziko, že sa stanú nezvestnými a obeťami obchodovania s ľuďmi;
B. keďže dohody o prímerí boli porušené a rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou neviedli k zastaveniu nepriateľských akcií;
C. keďže po oslobodení ukrajinského mesta Buča boli objavené stovky mŕtvol civilistov; keďže výzva generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na nezávislé vyšetrenie zabíjania civilistov v Buči a na postavenie zodpovedných pred súd zaznela po celom svete;
D. keďže vo februári a marci 2022 Rada v rámci Európskeho mierového nástroja schválila finančné prostriedky v celkovej výške 1 miliardy EUR na podporu ukrajinských ozbrojených síl vojenským vybavením vrátane smrtiacich zbraní; keďže členské štáty EÚ a NATO poskytli Ukrajine bezprecedentnú vojenskú pomoc; keďže organizácia NATO rozmiestnila časti síl rýchleho nasadenia NATO a vo východnej Európe umiestnila 40 000 vojakov spolu s významnými vzdušnými a námornými prostriedkami; keďže členské krajiny NATO výrazne zvýšili svoj vojenský rozpočet;
E. keďže Komisia OSN pre ľudské práva zriadila nezávislú medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu, ktorej mandát bude zahŕňať vyšetrovanie všetkých údajných porušení a zneužití ľudských práv a súvisiacich trestných činov a vydávanie odporúčaní týkajúcich sa opatrení na vyvodenie zodpovednosti;
F. keďže ľudia v celej Európe sú hlboko znepokojení vojnou, ktorá môže vyústiť do vojny medzi jadrovými mocnosťami; keďže v celej Európe vrátane Ruska vznikajú mierové iniciatívy na protest proti tomu, aby sa občania stali rukojemníkmi vojnovej politiky;
G. keďže Rada prijala súbor tvrdých sankcií proti Rusku a Bielorusku vrátane cielených individuálnych sankcií, hospodárskych a finančných sankcií a obchodných obmedzení a pokračuje v príprave ďalších sankcií v úzkej koordinácii s medzinárodnými partnermi;
H. keďže Rusko vykazuje najvyššiu majetkovú nerovnosť v Európe, pričom 10 % najbohatších obyvateľov Ruska vlastní približne 74 % celkového majetku; keďže veľká časť majetku ruských milionárov sa nachádza v daňových rajoch; keďže sankcie uvalené na Rusko pravdepodobne neúmerne zasiahnu sporiteľov, zamestnancov a dôchodcov v Rusku a spôsobia zníženie životnej úrovne a hospodárske ťažkosti širokej ruskej populácii;
I. keďže v rezolúcii Rady pre ľudské práva č. 27/21 a o ľudských právach a jednostranných donucovacích opatreniach sa zdôrazňuje, že jednostranné donucovacie opatrenia a právne predpisy sú v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodným humanitárnym právom, Chartou OSN a normami a zásadami, ktorými sa riadia mierové vzťahy medzi štátmi, a zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska môžu tieto opatrenia viesť k sociálnym problémom a vyvolávať humanitárne obavy v štátoch, proti ktorým sú namierené;
J. keďže ľudia v Európe naďalej prejavujú mimoriadnu solidaritu s ukrajinským ľudom; keďže poskytujú ubytovanie, stravu, administratívnu pomoc a priateľstvo, často bez štátnej podpory; keďže napriek rozhodnutiam EÚ a členských štátov o podpore utečencov pretrvávajú mnohé problémy;
K. keďže vojna, sankcie voči Rusku a protisankcie majú závažné dôsledky nielen pre Rusko, ale aj pre bezpečnosť dodávok energie v Európe a globálnu potravinovú bezpečnosť, ako aj pre globálne dodávateľské reťazce;
L. keďže vojna na Ukrajine začala otriasať európskym hospodárstvom, čo viedlo k zhoršeniu sociálnej situácie ľudí v Európe; keďže neisté a zraniteľné situácie existovali už pred vojnou v dôsledku chudoby pracujúcich, cien bývania, rastúcich cien energií, inflácie a pandémie COVID-19, teraz bude viac ľudí vážnejšie postihnutých energetickou krízou, pokračujúcou infláciou, cenami potravín a nedostatkom bývania; keďže niektoré spoločnosti budú musieť úplne alebo čiastočne obmedziť výrobu z dôvodu energetickej krízy a narušenia dodávateľských reťazcov; keďže tieto spoločnosti musia byť podporované krátkodobými programami podobnými tým, ktoré boli zavedené počas pandémie;
M. keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu by súčasné podmienky na trhu mohli viesť k nadmerným ziskom energetických spoločností v EÚ až do výšky 200 miliárd EUR; keďže daň z neočakávaných ziskov týchto spoločností by sa mohla prerozdeliť medzi spotrebiteľov elektrickej energie s cieľom čiastočne kompenzovať vyššie účty za energiu; keďže v roku 2022 už boli v Taliansku a Rumunsku prijaté opatrenia na zdanenie neočakávaných ziskov niektorých energetických spoločností;
N. keďže Ukrajina si už nemôže dovoliť splácať svoje dlhy, keďže jej hospodárstvo je v dôsledku vojny destabilizované; keďže pôžičky boli poskytnuté na základe podmienok Medzinárodného menového fondu (MMF) týkajúcich sa znižovania sociálnych výdavkov; keďže splátky úverov prinútili ukrajinskú vládu znížiť výdavky na nevyhnutné potreby a uplatniť úsporné opatrenia v základných hospodárskych odvetviach; keďže niektorí ukrajinskí občania spustili petíciu, v ktorej žiadajú zrušenie dlhu, pričom poukázali na chaotické požičiavanie a antisociálne podmienky zadlžovania, ktoré stanovili MMF, Svetová banka a EÚ a ktoré viedli k úplnej oligarchizácii Ukrajiny;
1. opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje útok na územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny, ktorý spôsobila invázia Ruskej federácie na Ukrajinu; odsudzuje túto inváziu ako útočnú vojnu, ktorá predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva, najmä Charty OSN, a pre ktorú neexistuje žiadne ospravedlnenie; odsudzuje účasť Bieloruska na tejto agresii;
2. je šokovaný údajnými ruskými zverstvami v Buči a obliehaním a ničením Mariupola, Kyjeva a ďalších ukrajinských miest ruskou armádou; vyjadruje svoje znepokojenie nad správami o útokoch na civilné zariadenia, ako sú obytné domy, školy a nemocnice, a o civilných obetiach vrátane žien, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a detí; trvá na nezávislom vyšetrovaní, ktoré povedie k účinnej zodpovednosti; vyjadruje hlbokú solidaritu s ukrajinským ľudom;
3. žiada, aby Rusko okamžite zastavilo všetky nepriateľské akcie, bombardovanie a útoky na civilistov a stiahlo všetky svoje vojenské a polovojenské sily z Ukrajiny;
4. odsudzuje porušovanie dohôd o prímerí a vyzýva Rusko a Ukrajinu, aby sa okamžite dohodli na komplexnom prímerí pre celú krajinu, čo je naliehavo potrebný krok na ukončenie vojny; vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala diplomatické úsilie a zapojila sa doň na podporu rokovaní a dialógu s cieľom dosiahnuť okamžité prímerie a politické riešenie konfliktu;
5. víta začiatok procesu rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou; vyzýva, aby sa tento proces nezakladal na vojenskom úspechu, ale na skutočnom úsilí nájsť riešenia existujúcich problémov a na potrebe rekonštrukcie Ukrajiny; vyzýva EÚ, aby svoje úsilie zamerala na podporu procesu rokovaní, podporila výzvy generálneho tajomníka OSN na sprostredkovanie a zdržala sa akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli tieto rokovania ešte viac skomplikovať;
6. je znepokojený eskaláciou pretekov v zbrojení v Európe; pripomína Rusku, EÚ a jej členským štátom a NATO a jeho členským krajinám, že ich konflikty nemajú vojenské riešenie;
7. čo najdôraznejšie vyzýva Rusko, aby sa odvrátilo od cesty násilia a agresie, ktorú si zvolilo, a vrátilo sa na cestu dialógu a rokovaní; naliehavo vyzýva NATO a jeho členské krajiny, aby nestupňovali konflikt začatím nových pretekov v zbrojení a aby svoju reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu navrhli tak, aby sa vymanili z konfrontácie medzi Ruskom a NATO; opakuje, že vojna Ruska proti Ukrajine nemá žiadne ospravedlnenie; žiada analýzu dôvodov, ktoré k nej viedli;
8. zdôrazňuje, že jediným spôsobom, ako dosiahnuť udržateľný mier v Európe po skončení vojny, je proces rokovaní; opakuje, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ako regionálne usporiadanie podľa kapitoly VIII Charty OSN zostáva organizáciou prvého kontaktu pre mierové riešenie sporov v regióne a základným nástrojom včasného varovania, predchádzania konfliktom, krízového riadenia a zmierenia po skončení konfliktu;
9. naliehavo vyzýva účastnícke štáty OBSE, aby na základe spoločnej dohody stanovili podmienky konferencie na mierové riešenie územných sporov medzi jej účastníckymi štátmi a aby na tento účel vytvorili systém kolektívnej bezpečnosti v Európe uzavretím komplexnej európskej zmluvy o kolektívnej bezpečnosti;
10. vyzýva na zrušenie ukrajinského dlhu s cieľom uľahčiť obnovu strategických a infraštruktúrnych podnikov zničených v dôsledku vojny; podporuje výzvy, aby sa včas zorganizovala medzinárodná konferencia s cieľom získať finančné prostriedky do trustového fondu solidarity pre Ukrajinu; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť rekonštrukciu tých zariadení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie bezpečného návratu Ukrajincov, ktorí sa chcú vrátiť; vyzýva na urýchlené opätovné začlenenie Ukrajiny do európskych a svetových dodávateľských reťazcov, najmä v oblasti dodávok energie a potravín;
11. podporuje prácu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na vytvorení sedempilierového rámca medzi Ukrajinou a Ruskom s cieľom zabezpečiť jadrovú bezpečnosť Ukrajiny; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať integritu infraštruktúr a zabezpečiť ľahký prístup k jadrovým lokalitám pre misiu MAAE;
12. odmieta novú vojenskú stratégiu EÚ (Strategický kompas), ktorá využíva mocenskú politiku, geostrategické sféry vplyvu a násilné konflikty/vojny ako politické prostriedky namiesto diplomatického riešenia konfliktov, ktoré sa opiera o diplomaciu, odzbrojenie a opatrenia na kontrolu zbrojenia;
13. odmieta Európsky obranný fond, stálu štruktúrovanú spoluprácu a európsku vojenskú mobilitu, ktorých cieľom je posilniť európske vojenské kapacity, premeniť EÚ na obrannú úniu a posilniť vojensko-priemyselný komplex;
14. odsudzuje bezprecedentné zvýšenie vojenských rozpočtov členských štátov EÚ; zdôrazňuje, že Nemecko sa stane krajinou s tretím najväčším vojenským rozpočtom po USA a Číne;
15. žiada, aby všetky strany umožnili bezpečný a neobmedzený prechod utečencov do cieľových destinácií mimo Ukrajiny a uľahčili rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci pre osoby v núdzi na Ukrajine, chránili civilné obyvateľstvo vrátane humanitárneho personálu a osôb v zraniteľných situáciách, ako sú ženy, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, pôvodné obyvateľstvo, migranti a deti, a dodržiavali ľudské práva;
16. vyzýva všetky strany, aby zabezpečili dôstojné zaobchádzanie so zajatými bojovníkmi na všetkých stranách pri plnom dodržiavaní Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami; zdôrazňuje, že o porušovaní práv na oboch stranách informovala organizácia Human Rights Watch a ďalšie mimovládne organizácie; berie na vedomie vyhlásenie ukrajinskej strany, v ktorom Olexij Arestovič uznáva, že zneužívanie vojnových zajatcov môže predstavovať vojnový zločin a bude potrestané;
17. víta spustenie smernice o dočasnej ochrane[1] s cieľom riešiť súčasnú situáciu ľudí utekajúcich z Ukrajiny; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní smernice o právach utečencov zabezpečili inkluzívny prístup, ktorý zabezpečí, že všetci ľudia utekajúci z Ukrajiny budú mať prístup k ochrane v EÚ; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zahraniční študenti, ktorí boli na Ukrajine, budú môcť dokončiť svoje štúdium v členských štátoch EÚ;
18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili skúsenosti získané z reakcie na túto vojnu vrátane vykonávania smernice o migrácii a azyle na prehodnotenie Európskeho paktu o migrácii a azyle, ako aj migračnej politiky EÚ ako celku;
19. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa nikomu nebránilo v úteku z Ukrajiny vrátane obetí reprodukčného vykorisťovania, a aby všetky osoby, ktoré utekajú, vrátane zahraničných študentov, transrodových žien a Ukrajincov, ktorí odmietajú vojenskú službu z dôvodov svedomia, mohli využívať ochranu a mohli sa pohybovať ďalej v rámci EÚ; odsudzuje zadržiavanie zahraničných študentov utekajúcich z Ukrajiny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ukrajinské orgány zakazujú ukrajinským mužom v predpísanom veku utiecť pred vojnou; vyzýva ukrajinské orgány, aby prehodnotili svoju politiku nútených odvodov mužov vo veku od 18 do 60 rokov bez vojenských skúseností;
20. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ukrajinskí migranti sa do EÚ dostanú bezpečnou a legálnou cestou a že budú počas celej cesty chránení pred násilím, zneužívaním, vykorisťovaním a obchodovaním s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby filtrovali a monitorovali všetkých jednotlivcov a rodiny, ktoré hostia ukrajinských migrantov, najmä ženy a deti, a aby ich predovšetkým chránili pred obchodovaním s ľuďmi a nútenou prostitúciou; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na odrádzanie obchodníkov s ľuďmi a pasákov, ktorí zneužívajú zraniteľnú situáciu žien a detí, aby ich zneužívali a nútili k prostitúcii;
21. vyzýva členské štáty, aby väčšmi koordinovali svoju činnosť s cieľom zabezpečiť sociálne začlenenie osôb utekajúcich z Ukrajiny, ako aj iných utečencov; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť špecifickým potrebám zraniteľných skupín utekajúcich z Ukrajiny, ako sú Rómovia bez štátnej príslušnosti a LGBTIQ osoby;
22. zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia spravodlivo a ľudsky zaobchádzať so všetkými ľuďmi, ktorí utekajú pred ruským útokom na Ukrajinu, bez ohľadu na ich národnosť alebo etnický pôvod, a v prípade potreby im poskytnúť azyl; zdôrazňuje, že všetci utečenci, ktorí utekajú pred konfliktmi, si zaslúžia rovnaké zaobchádzanie zo strany členských štátov bez ohľadu na krajinu, z ktorej utekajú;
23. vyzýva EÚ, aby prestala financovať výstavbu a prevádzku zariadení na zadržiavanie migrantov na Ukrajine; pripomína, že v týchto zadržiavacích zariadeniach dochádza k mnohonásobnému porušovaniu ľudských práv, pričom je bežné, že ukrajinské orgány ignorujú žiadosti o azyl osôb, ktoré boli odsunuté a vrátené z členských štátov EÚ, a umiestňujú ich na neurčitý čas do zadržiavacích zariadení financovaných EÚ; s osobitným znepokojením poukazuje na prípad zadržaných osôb v ubytovacom centre pre migrantov Žuraviči, kde je zadržiavaných najmenej 35 Afgancov, Bangladéšanov, Kamerunčanov, Indov, Pakistancov a Sudáncov, ktorí nemôžu utiecť pred vojnou; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých takto zadržaných osôb a na to, aby ukrajinské orgány zabezpečili ich bezpečný odchod do EÚ;
24. podporuje protivojnové hnutia v Rusku a Bielorusku, ktoré protestujú proti Putinovej invázii na Ukrajinu; žiada, aby členské štáty chránili Rusov a Bielorusov, ktorí sú prenasledovaní za vyjadrenie nesúhlasu s vojnou alebo za protest proti nej, ako aj ruských a bieloruských dezertérov a osoby, ktoré odmietajú vojnu z dôvodu svedomia, a poskytovali im azyl; žiada, aby sa ochrana a azyl EÚ rozšírili aj na ukrajinských dezertérov a osoby, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodu svedomia;
25. víta a podporuje mobilizáciu širokého európskeho mierového hnutia; vyjadruje znepokojenie nad tendenciou útočiť na hlasy, ktoré vznášajú kritické otázky týkajúce sa súvisiacich politík EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že hlasy za mier a zmierenie nebudú umlčané;
26. trvá na tom, že sankcie uvalené na Rusko musia byť starostlivo zacielené, aby odrádzali od vojenskej agresie voči Ukrajine a komplikovali jej predlžovanie, a na osoby zodpovedné za ruskú agresiu voči Ukrajine, osoby zodpovedné za vojnové zločiny, oligarchov a neplatičov daní, ale odmieta sankcie, ktoré sú uvalené na základe logiky spoločnej zodpovednosti ruského ľudu; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť a zachovať cielené sankcie a zmraziť aktíva predstaviteľov Putinovej vlády a oligarchov blízkych režimu vrátane ich rodinných príslušníkov v EÚ; so znepokojením konštatuje, že v dôsledku extrémneho rozsahu sankčného režimu mnohí bežní Rusi a ruskí disidenti, ktorí utiekli z Ruska do EÚ, nemajú prístup k svojim finančným prostriedkom ani nemôžu realizovať platby;
27. v súvislosti s Paradise Papers pripomína, že väčšina aktív oligarchov je ukrytá v európskych daňových rajoch; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou daňovou transparentnosťou, ktorá bráni Európskej únii v tom, aby ukladala cielené sankcie na aktíva oligarchov, a vyvíjala tak na nich skutočný tlak, čo by zároveň vyvíjalo tlak na Putina; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje opatrenia proti európskym daňovým rajom;
28. pripomína, že nezávislí novinári odhadli, že majetok ruských oligarchov ukrytý v daňových rajoch predstavuje najmenej 17,5 miliardy USD; vyzýva EÚ, aby urýchlene zvýšila finančnú transparentnosť, odstránila všetky medzery zamerané na utajenie skutočných vlastníkov v rámci rokovaní o legislatívnom balíku proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zabezpečila, aby boli skonfiškované všetky peniaze, ktoré si ruskí oligarchovia uložili v Únii; v tejto súvislosti žiada, aby boli všetky finančné inštitúcie v krajinách mimo EÚ, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí alebo ho umožňujú, zaradené na čiernu listinu;
29. vyzýva na vytvorenie globálneho finančného registra (GFR), ktorý by obsahoval informácie o majetku, nehnuteľnostiach, finančných aktívach a konečnom vlastníkovi aktív; požaduje plnú spoluprácu európskych daňových rajov pri vytváraní GFR;
30. vyzýva EÚ, aby zvážila sankcie založené na GFR, ktoré by boli zamerané na ruské osoby vlastniace nehnuteľnosti a finančné aktíva v hodnote viac ako 10 miliónov EUR (0,02 % ruskej dospelej populácie), keďže značná časť ich nehnuteľností a finančných aktív sa nachádza v EÚ;
31. berie na vedomie jednostranné donucovacie opatrenia prijaté EÚ a inými krajinami a ich škodlivé účinky na celé ruské obyvateľstvo; je znepokojený ich vplyvom na plné využívanie ľudských práv stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, najmä práva všetkých osôb na životnú úroveň primeranú ich zdraviu a blahobytu, vrátane stravy, lekárskej starostlivosti, bývania a potrebných sociálnych služieb; odmieta sankcie, ktoré sú uvalené na základe logiky spoločnej zodpovednosti ruského ľudu; opakuje, že cieľom sankcií by malo byť prinútiť cieľový štát k dodržiavaniu porušeného medzinárodného záväzku, ale nesmú prekročiť hranicu nátlaku, ktorý by sa považoval za zakázaný zásah do vnútorných záležitostí cieľového štátu; opakuje, že v súlade s rezolúciami OSN budú takéto sankcie nezákonné a budú za ne niesť zodpovednosť štáty, ktoré ich prijmú;
32. berie na vedomie rokovania o okamžitom zákaze dovozu ruskej ropy, plynu a uhlia do Európy a o vylúčení všetkých ruských a bieloruských finančných inštitúcií zo systému SWIFT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby informovali európsku verejnosť o sociálno-ekonomických účinkoch takýchto opatrení na občanov EÚ a hospodárstvo EÚ a o tom, ako by EÚ a jej členské štáty tieto účinky zmiernili; trvá na tom, že takéto rozhodnutie nemôžu prijať vlády samy, ale malo by podliehať schváleniu národných parlamentov;
33. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urobili viac pre zmiernenie dôsledkov vojny na Ukrajine na sociálno-ekonomickú situáciu v členských štátoch; zdôrazňuje, že členské štáty čelili závažným výzvam, ako je stagnujúca produktivita práce, rastúca nerovnosť a klimatická kríza, už pred začiatkom vojny na Ukrajine;
34. zdôrazňuje, že EÚ nemôže zostať závislá od globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré sa už počas pandémie ukázali ako nestabilné; konštatuje, že na riešenie týchto problémov musí EÚ vypracovať stratégiu riadenú investíciami a inováciami, ktorá bude založená na strategických výdavkoch; konštatuje, že vzdelávanie a výskum sú kľúčovými faktormi produktivity; domnieva sa, že pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže by mali uľahčiť a posilniť schopnosť členských štátov prevziať riziko pri spoluvytváraní nových trhov so zameraním na tieto dlhodobé spoločenské otázky;
35. je veľmi znepokojený inflačnými tlakmi spojenými s tlmeným hospodárskym rastom v dôsledku šoku na strane ponuky spôsobeného vojnou na Ukrajine; zdôrazňuje zraniteľnosť finančného sektora a bubliny cien aktív na trhu s nehnuteľnosťami a na akciovom trhu, ktoré sa objavili od začiatku krízy COVID-19; je veľmi znepokojený tým, že tieto bubliny prasknú v dôsledku hospodárskych dôsledkov ukrajinskej krízy, čo bude mať vplyv najmä na zraniteľné domácnosti; berie na vedomie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií týkajúce sa Sberbank Europe AG a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že viac ako 10 rokov po finančnej kríze zostáva viacero bánk príliš veľkých a príliš prepojených na to, aby skrachovali;
36. vyzýva Komisiu, aby pripravila a predložila núdzový plán na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu[2] v prípade, že Rusko preruší dodávky plynu do Európy;
37. berie na vedomie dočasný krízový rámec, ktorý Komisia prijala na podporu hospodárstva EÚ v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu; zdôrazňuje, že nie všetky členské štáty budú schopné poskytovať firmám rovnakú úroveň štátnej pomoci, čo vytvára riziko prehlbovania sociálno-ekonomických rozdielov medzi krajinami a regiónmi; žiada preto, aby bol Pakt stability a rastu zrušený a nahradený novým Paktom trvalo udržateľného rozvoja a zamestnanosti, aby sa umožnili naliehavo potrebné verejné investície;
38. vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsku centrálnu banku, aby prijali komplexné neštandardné opatrenia vrátane zmien mandátu Európskej centrálnej banky na zmiernenie záťaže, najmä pre zraniteľné domácnosti a mikropodniky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ponechali v platnosti všeobecnú únikovú doložku Paktu stability a rastu, kým sa neprijme zásadná reforma rámca správy ekonomických záležitostí, ktorá členským štátom umožní financovať naliehavo potrebné verejné investície s cieľom urýchlene realizovať Parížsku dohodu a ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;
39. zdôrazňuje, že mnohí ľudia v Európe boli v neistej a zraniteľnej situácii už pred vojnou na Ukrajine, a varuje, že inflácia spôsobená vojnou a sankciami, najmä rastúce ceny potravín a energií, spôsobia, že situácia pre týchto ľudí bude neúnosná; vyzýva členské štáty, aby dotknutým osobám poskytli primeranú finančnú podporu v boji proti energetickej chudobe (plyn, ropa a elektrina), nedostatku potravín a rastúcim cenám bývania; vyzýva členské štáty, aby tieto opatrenia financovali prostredníctvom ambiciózneho zdanenia neočakávaných ziskov energetických spoločností;
40. poukazuje na to, že ceny komodít, najmä potravín, rastú v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu; žiada, aby sa v rámci politických opatrení venovala osobitná pozornosť a podpora domácnostiam s nízkymi a strednými príjmami v EÚ a aby sa zabezpečilo, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN nebude ohrozené na celom svete;
41. požaduje, aby všetky opatrenia prijaté na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív boli v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a zároveň sa vyhnúť tomu, aby sa vytvorila väzba na existujúcu alebo novú infraštruktúru fosílnych palív; naliehavo žiada, aby sa pri všetkých prijatých opatreniach dodržiavala zásada „nespôsobovať významnú škodu“ a minimálne záruky stanovené v článkoch 17 a 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií[3], pričom sa musia zohľadniť zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ okamžite zapojila do masívnych ekologických investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti s cieľom zabezpečiť energetickú nezávislosť a riešiť klimatickú krízu;
42. víta opatrenia, ktoré navrhla Medzinárodná agentúra pre energiu vo svojej publikácii z 18. marca 2022 s názvom „Desaťbodový plán na zníženie spotreby ropy“; zdôrazňuje, že navrhované opatrenia by v krátkodobom horizonte znížili spotrebu ropy a zároveň by viedli k štrukturálnym zmenám, ktoré by v strednodobom a dlhodobom horizonte znížili dopyt po rope;
43. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a prezidentovi, vláde a parlamentu Bieloruska.
- [1] Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. EÚ L 212, 7.8.2001, s. 12).
- [2] Ú. v. EÚ L 280, 28.10.2017, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.