NÁVRH UZNESENIA o situácii v Afganistane, najmä o situácii v oblasti práv žien
5.4.2022 - (2022/2571(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Tineke Strik, Mounir Satouri, Hannah Neumann, Ernest Urtasun, Erik Marquardt, Eleonora Evi, Alviina Alametsä, Saskia Bricmont, Ignazio Corrao, Monika Vana, Grace O’Sullivan, Tilly Metz, Alice Kuhnke, Pierrette Herzberger‑Fofana
v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0198/2022
B9‑0202/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Afganistane, najmä o situácii v oblasti práv žien
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane vrátane uznesenia zo 16. septembra 2021[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ[2],
– so zreteľom na závery Rady z 15. septembra 2021 o Afganistane, v ktorých sa stanovilo päť kritérií pre angažovanosť EÚ vo vzťahu k de facto orgánom pod vedením Talibanu,
– so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Afganistane vrátane vyhlásenia z 28. marca 2021, v ktorom vyzýva na okamžité opätovné otvorenie stredných škôl pre dievčatá,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane vrátane rezolúcie č. 2593(2021),
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,
– so zreteľom na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Afganistane,
– so zreteľom na správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva zo 4. marca 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v Afganistane,
– so zreteľom na Dohovor OSN o utečencoch z roku 1951,
– so zreteľom na globálny pakt OSN o utečencoch,
– so zreteľom na tematické usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, o podpore a ochrane práv dieťaťa a o násilí páchanom na ženách a dievčatách a boji proti všetkým formám ich diskriminácie,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Taliban po rýchlej vojenskej ofenzíve koncom augusta 2021 prevzal kontrolu nad Afganistanom, čím sa urýchlilo stiahnutie medzinárodných vojenských síl z krajiny, ako aj evakuácia viac ako 125 000 osôb a stiahnutie väčšiny medzinárodnej prítomnosti z krajiny;
B. keďže dočasná vláda Talibanu a kľúčové administratívne pozície na celoštátnej a provinčnej úrovni boli obsadené mužmi a prevažne Paštúnmi, a preto v nich chýba zastúpenie rôznych afganských rodových, etnických, náboženských a politických skupín a skupín zemepisných oblastí; keďže ženy boli vylúčené zo správy Talibanu;
C. keďže podľa OSN sa síce od prevzatia moci Talibanom výrazne znížil počet civilných obetí, ale ochrana civilistov aj naďalej vyvoláva obavy najmä v dôsledku pokračujúcich teroristických útokov Islamského štátu v Iraku a Levante – provincie Chorásán a výbušných pozostatkov vojny;
D. keďže sociálno-ekonomická situácia, ktorá bola neistá už pred prevzatím moci Talibanom, sa pod de facto správou a vplyvom pandémie ochorenia COVID-19, mimoriadneho sucha a tuhej zimy dramaticky zhoršila a ďalej sa zhoršuje v dôsledku medzinárodných sankcií proti Talibanu a pozastavenia nehumanitárnej pomoci krajine zo strany medzinárodného spoločenstva;
E. keďže rozhodnutím USA zmraziť devízové rezervy Afganskej centrálnej banky sa zablokoval prístup krajiny do medzinárodného finančného systému, čo viedlo k rozsiahlej kríze likvidity; keďže tieto opatrenia a zachovanie už existujúcich sankcií Bezpečnostnej rady OSN voči vysokopostaveným predstaviteľom Talibanu prakticky dramaticky oslabili kapacitu na legitímne obchodné a humanitárne činnosti v krajine, ako aj možnosť Afgancov získať príjem a prístup k svojim úsporám;
F. keďže sa očakáva, že zvýšenie svetových cien pšenice v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine bude mať na Afganistan, ktorý do značnej miery závisí od dovozu pšenice, závažný dosah;
G. keďže napriek rozsiahlej vojenskej evakuačnej operácii medzinárodného spoločenstva zostalo v krajine po odchode Západu množstvo (bývalých) zamestnancov v rámci misií a projektov EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, ako aj stovky obhajcov ľudských práv, pracovníkov bezpečnostných služieb a ich príbuzných;
H. keďže viac ako polovica obyvateľov Afganistanu čelí akútnej potravinovej neistote; keďže podľa odhadov v súčasnosti potrebuje humanitárnu pomoc 24,4 milióna Afgancov a 97 % obyvateľov hrozí, že tento rok upadnú do chudoby;
I. keďže humanitárnou krízou sú neúmerne zasiahnuté ženy a dievčatá, najmä pokiaľ ide o prístup k potravinám, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu; keďže organizácia UNICEF zaznamenala zvýšenie miery detskej práce, detských sobášov a predaja detí v dôsledku hospodárskej krízy, čo neúmerne zasiahlo dievčatá;
J. keďže problémy s prístupom k humanitárnej pomoci sa od roku 2020 zvýšili takmer dvojnásobne, a to z veľkej časti v dôsledku zhoršenia bezpečnostného prostredia, žiadostí o poplatky a zásahov do humanitárnych programov zo strany de facto orgánov;
K. keďže 5,6 milióna Afgancov je v súčasnosti vysídlených v susedných krajinách; keďže útočiskom veľkého počtu afganských utečencov sú najmä Irán a Pakistan, kde je celkovo 2,2 milióna registrovaných afganských utečencov;
L. keďže Afganci vrátane obhajcov ľudských práv, ktorí sa premiestnili do tretích krajín, naliehavo potrebujú prístrešie, služby a záruku proti núteným návratom;
M. keďže denne sú hlásené prípady porušovania ľudských práv vrátane zatýkania, zadržiavania, únosov, mučenia, vyhrážania, vydierania, zabíjania a útokov na obhajcov ľudských práv a ich rodinných príslušníkov; keďže naďalej pretrváva absolútna absencia zodpovednosti za takéto porušenia práv; keďže obzvlášť zasiahnuté sú obhajkyne ľudských práv; keďže de facto orgány zabrali priestory Afganskej nezávislej komisie pre ľudské práva, a preto nemôže vykonávať svoju činnosť;
N. keďže napriek ohlásenej všeobecnej amnestii pre bývalých vládnych úradníkov a príslušníkov afganských bezpečnostných síl dochádza k mnohým mimosúdnym popravám, ktoré sa pripisujú de facto orgánom;
O. keďže Organizácia Spojených národov uviedla, že hoci rodová nerovnosť, diskriminácia a rodovo motivované násilie boli v krajine hlboko zakorenené už pred 15. augustom 2021, ženy boli pred prevzatím moci Talibanom aktívne vo všetkých zložkách verejnej správy a v mnohých odvetviach spoločnosti vrátane športu a kultúrneho života; keďže od tohto dňa sú však afganské ženy vylúčené z politického života, ako aj z pracovnej sily v širšom zmysle;
P. keďže odborníci OSN na ľudské práva odsúdili „vlnu opatrení“, ako je zákaz návratu žien do zamestnania, požiadavka, aby ich na verejných priestranstvách sprevádzal mužský príbuzný (mahram), zákaz používať verejnú dopravu pre ženy bez sprievodu, ako aj zavedenie prísnych pravidiel obliekania žien a dievčat, ktoré predstavujú „kolektívne trestanie žien a dievčat založené na rodovej zaujatosti a škodlivých praktikách“;
Q. keďže po prevzatí moci Talibanom sa zvrátil výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti vzdelávania – najmä dievčat – za posledné dve desaťročia; keďže napriek verejným ubezpečeniam, že vzdelávanie dievčat bude pokračovať, orgány Talibanu zaviedli prísnu rodovú segregáciu na univerzitách a rozhodli sa až do odvolania odoprieť stredoškolské vzdelávanie viac ako miliónu afganských dievčat;
R. keďže priestor pre nezávislé médiá a občiansku spoločnosť, ktorý bol pred 15. augustom dynamický – hoci vystavený násiliu, hrozbám a ďalším formám násilia –, sa za vlády Talibanu drasticky zmenšil, a to najmä po vydaní prísnych usmernení k činnosti médií a po zadržaní a zabití novinárov a jednotlivcov za ich pokojné vyjadrenie názoru alebo nesúhlasu; keďže pokojné protesty – najmä na obranu práv žien – narazili na násilie alebo zastrašovanie;
S. keďže Rada vymedzila päť kritérií pre politiky a činnosti počas vlády menovanej Talibanom, ktoré budú slúžiť ako hlavné zásady budúcej angažovanosti EÚ; keďže tieto kritériá zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv, najmä plné uplatňovanie práv žien a dievčat;
T. keďže Taliban prisľúbil bezpečný priechod pre cudzincov a afganských štátnych príslušníkov, ktorí chcú opustiť krajinu; keďže v praxi chybné technické vybavenie na vydávanie príslušných cestovných dokladov, opakované zatváranie úradov, na ktorých sa vydávajú pasy, a cestovné obmedzenia uvalené na ženy, ktoré chcú cestovať na dlhé vzdialenosti bez mahrama, účinne bránia vycestovaniu z krajiny, čo predstavuje osobitný problém pre obhajcov ľudských práv, ktorí sú vystavení väčšiemu riziku;
U. keďže pretrvávajú problémy afganských evakuovaných osôb v EÚ; keďže rýchlym zlúčením rodiny, vydaním postavenia osoby s dlhodobou ochranou, prispôsobenou podporou pri integrácii a primeranými podmienkami prijímania, ako napríklad prístupom k lekárskej starostlivosti a podpore v oblasti duševného zdravia, by sa umožnilo splniť zásady najlepšieho záujmu dieťaťa a celistvosti rodiny a zaručila by sa dôstojná životná úroveň;
V. keďže generálny tajomník OSN António Guterres otvoril 31. marca darcovskú konferenciu na vysokej úrovni, na ktorej medzinárodnému spoločenstvu pripomenul, aby sa plne zapojilo do operácie pomoci koordinovanej OSN poskytnutím ničím nepodmienených a flexibilných finančných prostriedkov na boj proti ťažkej humanitárnej kríze v Afganistane;
1. je hlboko znepokojený humanitárnou krízou a krízou v oblasti ľudských práv, ktorá sa vyvíja v Afganistane od prevzatia moci Talibanom; opätovne zdôrazňuje svoju neochvejnú solidaritu s obyvateľmi Afganistanu a svoj záväzok voči nim;
2. opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že bezpečná, mierová a demokratická budúcnosť Afganistanu si vyžaduje inkluzívne politické urovnanie formou rokovaní; opätovne potvrdzuje svoj záväzok k mierovému procesu pod vedením a kontrolou Afgancov a k obnove po skončení konfliktu ako jedinej spoľahlivej ceste k inkluzívnemu, dlhodobému mieru, bezpečnosti a rozvoju;
3. vyjadruje znepokojenie nad bezprecedentnou úrovňou potravinovej neistoty v krajine a vyzýva všetky medzinárodné subjekty, najmä EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje humanitárne operácie s cieľom pomôcť uspokojiť bezprostredné základné potreby, obnoviť medzinárodné mechanizmy mzdovej podpory pre pracovníkov v kritických povolaniach a potravinové programy a pozastaviť pravidlá a podmienky, ktorými sa obmedzujú humanitárne operácie;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad sociálno-ekonomickým vplyvom niektorých medzinárodných sankcií najmä na poskytovanie základných verejných služieb; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä USA a členské štáty EÚ, aby zabezpečilo, že takéto sankcie nebudú ohrozovať uplatňovanie hospodárskych a sociálnych práv obyvateľov Afganistanu, najmä veľmi chudobných domácností a domácností vedených ženami; vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby vykonali revíziu sankcií, zodpovedajúcim spôsobom upravili súčasné opatrenia a vydali nové povolenia a usmernenia na uľahčenie likvidity a dostupnosti papierových peňazí s cieľom riešiť humanitárnu krízu; vyzýva EÚ, aby v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi dosiahla dohodu, ktorá by Afganskej centrálnej banke umožnila prístup do medzinárodného bankového systému na úhradu poplatkov Svetovej banke, na nákup bankoviek na organizovanie obchodných aukcií pre súkromné banky v Afganistane a na spracovanie alebo vyrovnanie vkladov v dolároch od legitímnych súkromných vkladateľov, ako sú organizácia UNICEF, Rozvojový program OSN, banky vykonávajúce prevody finančných prostriedkov a ďalšie legitímne subjekty;
5. trvá na zachovaní prísne podmienenej angažovanosti s Talibanom v súlade s piatimi kritériami, ktoré Rada stanovila pre angažovanosť s de facto orgánmi, a to aj v súvislosti s právami žien; vyzýva medzinárodné delegácie, aby sa neustále usilovali o rodovo vyvážené zastúpenie v medzinárodných delegáciách, a to aj vysielaním vysokých úradníčok na stretnutia s Talibanom;
6. naliehavo vyzýva Taliban, aby zabezpečil voľný a zásadový prístup humanitárnej pomoci a bezpečnosť pracovníkov humanitárnej pomoci vrátane žien a aby nezasahoval do humanitárnych programov; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ na humanitárnu pomoc Afganistanu a susedným krajinám by sa mal riadiť prístupom zohľadňujúcim rodové hľadisko a mal by sa podstatne zvýšiť, aby sa podporili a ochránili zraniteľní Afganci a ich rodiny vrátane vnútorne vysídlených osôb a utečencov, a mal by sa zosúladiť s cieľmi OSN, ako sa stanovilo na darcovskej konferencii na vysokej úrovni venovanej Afganistanu; žiada, aby sa EÚ aj naďalej vyhýbala prideľovaniu pomoci prostredníctvom štruktúr alebo systémov kontrolovaných Talibanom;
7. odsudzuje prudké zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv za vlády Talibanu vrátane útokov na obhajcov ľudských práv, aktivistky v oblasti práv žien a iných aktérov občianskej spoločnosti, ako aj potláčanie pokojných protestov a prejavov nesúhlasu v celej krajine; dôrazne odsudzuje nariadenie Talibanu, podľa ktorého musia mať ženy na ceste do práce alebo na prístup k verejnému životu či k službám sprievod mužského príbuzného; naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby neakceptovali takéto obmedzenia slobody pohybu žien a aby využili všetky dostupné nástroje a naliehali na Taliban, aby ukončil tieto praktiky a dodržiaval záväzky Afganistanu vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;
8. oceňuje a podporuje všetkých obhajcov ľudských práv v Afganistane, ktorí stále vykonávajú svoju legitímnu a pokojnú činnosť v oblasti ľudských práv;
9. vyzdvihuje neoceniteľnú prácu afganských žien pri obrane a presadzovaní ľudských práv – najmä práv žien – v krajine a uznáva ich kľúčovú úlohu ako aktérok zmeny; zdôrazňuje, že afganské ženy a práva žien nemôžu byť v žiadnom budúcom procese predmetom obchodu či inštrumentalizácie; zdôrazňuje, že je dôležité vypočuť si afganské feministky a ženy a pracovať na posilnení ich hlasu bez toho, aby boli diskriminované z hľadiska etnickej, náboženskej či politickej príslušnosti;
10. odsudzuje osobitnú situáciu žien a dievčat, ktoré sú neprimerane zasiahnuté humanitárnou krízou a čelia narastajúcim ťažkostiam najmä v oblasti prístupu k potravinám, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, pričom ide o priamy dôsledok spiatočníckej politiky Talibanu;
11. dôrazne odsudzuje pokračujúci silný odpor voči rodovej rovnosti a právam LGBTIQ+ osôb; žiada, aby sa dôsledne dodržiavali práva žien, a to aj pokiaľ ide o ich aktívnu účasť na všetkých aspektoch občianskeho, hospodárskeho, politického a verejného života; vyzýva Taliban, aby zaručil ochranu ich života a majetku a slobodu ich pohybu; uznáva zásadný význam vedúcich predstaviteliek a zamestnankýň afganských organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú rôzne povolania a provincie v celej krajine, pri účinnom navrhovaní a poskytovaní pomoci vzhľadom na ich vedomosti, prístup a odbornosť; trvá na tom, aby sa prioritou EÚ stali obhajkyne ľudských práv a aby zabezpečila, že ich hlas bude vypočutý vo všetkých reakciách na krízu v oblasti ľudských práv a humanitárnu krízu, ktorej Afganistan čelí, ako aj v otázkach týkajúcich sa rodovej rovnosti a práv LGBTIQ+ osôb;
12. naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že miestne organizácie občianskej spoločnosti vedené ženami, ktoré pôsobia v oblasti pomoci spoločenstva, rozvoja a mieru a bezpečnosti, budú môcť pôsobiť, voľne a bezpečne sa pohybovať po celej krajine a dostávať finančné prostriedky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, živobytia a bezpečnosti afganských komunít, a naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala prácu týchto organizácií; odsudzuje vylúčenie väčšiny dievčat zo stredných škôl, čo je v priamom rozpore s ich všeobecným právom na vzdelanie; trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre dievčatá všetkých vekových skupín; zdôrazňuje, že z prostriedkov EÚ by sa nemali financovať možnosti vzdelávania, z ktorých sú vylúčené dievčatá;
13. naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu skupinám, ktoré sa usilujú o ochranu práv žien a dievčat v Afganistane, vrátane alternatívnych možností vzdelávania pre dievčatá, ktoré nemôžu navštevovať školy, a žiada ju, aby financovala osobitnú pomoc a programy humanitárnej ochrany pre afganské ženy, ktoré sú obeťami násilia alebo sú ním ohrozené, ako aj pre ich príbuzných, ktorí ich podporujú;
14. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zdokumentovať a vyšetriť všetky správy o porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a brať vinníkov na zodpovednosť, a to aj za porušenia spáchané počas 20 rokov ozbrojeného konfliktu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nezávislého monitorovania Afganistanu zo strany OSN a víta a podporuje prácu Pomocnej misie OSN v Afganistane;
15. žiada, aby sa novovymenovanému osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Afganistane poskytli dostatočné finančné prostriedky, potrebné odborné znalosti a diplomatická podpora na vykonávanie jeho mandátu; vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby prijala potrebné opatrenia na zriadenie nezávislého medzinárodného vyšetrovacieho mechanizmu s viacročným mandátom a primeranými zdrojmi na dokumentovanie a pravidelné podávanie správ v oblasti porušovania a zneužívania medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú všetky strany; žiada, aby mala táto misia rodovo vyvážené zloženie a zahŕňala odborníkov v oblasti rodovej rovnosti;
16. vyzýva ESVČ, delegáciu EÚ v Afganistane a veľvyslanectvá členských štátov, aby posilnili svoju podporu afganským obhajcom ľudských práv v krajine i mimo nej, pružne využívali všetky dostupné nástroje a v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv vrátane zabezpečenia vyvodenia zodpovednosti za porušenia prostredníctvom súkromnej a verejnej obhajoby v jednotlivých prípadoch a za systematické porušovanie, poskytovania mechanizmov vnútornej ochrany, služieb a podpory pre osoby v krajine, zabezpečenia bezpečných evakuačných ciest a osobitných opatrení na ochranu osôb vykonávajúcich tranzit v tretích krajinách a koordinácie udeľovania víz osobám, ktoré chcú opustiť krajinu;
17. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné diplomatické možnosti a naliehali na susedné krajiny, aby zabezpečili otvorenie svojich hraníc pre ohrozené osoby z Afganistanu, ktoré hľadajú útočisko a azyl, vrátane osôb z marginalizovaných komunít; vyzýva členské štáty EÚ, aby podstatne zvýšili počet presídlení a mieru udeľovania humanitárnych víz;
18. naliehavo vyzýva členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby prioritne poskytovali pomoc osobám, ktoré potrebujú ochranu pri odchode z Afganistanu, najmä obhajcom ľudských práv, ženám, dievčatám, LGBTI+ osobám, náboženským a etnickým menšinám, novinárom, spisovateľom, akademikom a umelcom; vyzýva členské štáty EÚ, aby zaručili bezpečný priechod pre osoby opúšťajúce krajinu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou kapacitou veľvyslanectiev členských štátov v susedných krajinách na spracovanie víz a postupy presídľovania; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zvýšili svoje kapacity; vyzýva susedné krajiny, aby zrušili „kontroly pri odchode“ afganských štátnych príslušníkov s cieľom uľahčiť ich včasné presídlenie;
19. naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby koordinovaným spôsobom zistili, koľko (bývalých) miestnych zamestnancov veľvyslanectiev, misií a projektov EÚ a ich rodinných príslušníkov ešte zostalo v krajine, a naliehavo ich vyzýva, aby pre týchto ľudí vypracovali evakuačný plán; očakáva, že podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bude pravidelne informovať Parlament o pokroku v tejto oblasti;
20. opätovne zdôrazňuje, že právo na azyl je základným právom, ktoré medzinárodné právo a právo EÚ priznáva všetkým osobám, ktoré utekajú pred vojnou alebo prenasledovaním, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo postavenie; zdôrazňuje, že súčasným príchodom utečencov do EÚ v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine by sa nemal obmedziť prístup ku konaniam o azyle, k účinným prostriedkom nápravy alebo iným základným právam Afgancov, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu v členských štátoch EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili zlúčenie rodiny Afgancom, ktorí už majú príbuzných v EÚ;
21. naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala účinný prístup afganských utečencov k ochrane v tretích krajinách; rozhodne zdôrazňuje, že krajiny, v ktorých nie je zaručená účinná ochrana (afganských) utečencov, nepovažuje za bezpečné krajiny, do ktorých sa môžu vrátiť; požaduje monitorovací mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby afganskí utečenci neboli vystavení porušovaniu ľudských práv v krajinách prijímajúcich pomoc EÚ;
22. rozhodne zdôrazňuje, že za súčasných okolností predstavuje akýkoľvek nútený návrat do Afganistanu vyhostenie alebo vrátenie, keďže po návrate nemožno zaručiť minimálne normy a ochranu; vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby poskytli prístup k ochrane afganským štátnym príslušníkom vrátane tých, ktorých žiadosti boli v minulosti zamietnuté; vyzýva na dôkladné monitorovanie už navrátených afganských štátnych príslušníkov, najmä detí; víta pozastavenie uplatňovania spoločného vyhlásenia o spolupráci v oblasti migrácie;
23. so znepokojením berie na vedomie závažné obvinenia z porušovania základných práv vrátane početných prípadov zavracania afganských štátnych príslušníkov na vonkajších hraniciach zo strany mnohých hraničných krajín EÚ; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z práva EÚ a medzinárodného práva a individuálne posudzovali žiadosti osôb požadujúcich ochranu, a to aj na vonkajších hraniciach EÚ, a zabezpečili účinný prístup k ochrane;
24. vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti so situáciou afganských utečencov v Turecku, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, ako sú maloleté osoby bez sprievodu a LGBTIQ+ osoby; dôrazne odsudzuje nedostatočný prístup ku konaniam o azyle a obvinenia z vyhostenia alebo vrátenia do Afganistanu; dôrazne odsudzuje rozhodnutie gréckych orgánov vyhlásiť Turecko za bezpečnú tretiu krajinu pre Afgancov a vyzýva na urýchlenú revíziu tohto rozhodnutia v súlade s právom EÚ;
25. znovu zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene začala vyšetrovanie podľa článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o VSP[3] s cieľom pozastaviť obchodné preferencie, ktoré Afganistan má v rámci systému Všetko okrem zbraní;
26. víta prácu delegácie EÚ v Afganistane a jej čiastočný návrat do krajiny; zdôrazňuje význam diplomatickej prítomnosti v Afganistane v rámci súčasných bezpečnostných a politických obmedzení; vyzýva delegáciu EÚ, aby ako prioritu stanovila podporu ľudských práv, najmä práv žien a práv zraniteľných skupín, ako aj rokovania o neobmedzenom prístupe humanitárnych organizácií a ich pracovníkov vrátane žien do krajiny;
27. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby hĺbkovo preskúmali proces stiahnutia a evakuácie z Afganistanu; domnieva sa, že toto preskúmanie by malo zahŕňať kritický pohľad na načasovanie a riadenie stiahnutia s ohľadom na proces evakuácie a ochrany Afgancov, najmä miestnych zamestnancov inštitúcií EÚ vrátane zmluvných zamestnancov a partnerov realizujúcich projekty financované EÚ, a na nedostatočnú koordináciu zo strany EÚ, a to napriek tomu, že Parlament vyzval na udelenie víz a repatriáciu miestnych zamestnancov už vo svojom uznesení z 10. júna 2021; očakáva, že ESVČ a Komisia v prvej polovici tohto roka predložia Parlamentu toto kritické hodnotenie vrátane vymedzenia „miestnych zamestnancov“ v rámci existujúcich systémov ochrany a uvedú, aké ochranné opatrenia, ktoré vychádzajú zo skúseností z Afganistanu, sa plánujú pre miestnych zamestnancov EÚ a plány reforiem, a že tieto získané poznatky uplatnia v súčasných a budúcich činnostiach spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;
28. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému vyslancovi EÚ v Afganistane a národným parlamentom členských štátov.