NÁVRH UZNESENIA o vplyve ruskej nezákonnej útočnej vojny proti Ukrajine na odvetvie dopravy a cestovného ruchu v EÚ
28.4.2022 - (2022/2643(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Karima Delli
v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch
B9‑0223/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o vplyve ruskej nezákonnej útočnej vojny proti Ukrajine na odvetvie dopravy a cestovného ruchu v EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2022/334 z 28. februára 2022[1],
– so zreteľom na „Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k akčnému plánu v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti“, ktorý schválila Rada 21. marca 2022 a Európska rada 25. marca 2022,
– so zreteľom na neformálne zasadnutie ministrov dopravy z 8. apríla 2022,
– so zreteľom na globálny pakt o utečencoch z roku 2018,
– so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád z Versailles, ktoré sa konalo 11. marca 2022,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2022 o potrebe naliehavého akčného plánu EÚ na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v EÚ aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o záveroch zo zasadnutia Európskej rady 24. až 25. marca 2022: vrátane najnovšieho vývoja vojny na Ukrajine a sankcií EÚ voči Rusku a ich vykonávania[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o ochrane EÚ poskytovanej deťom a mladým ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine[5],
– so zreteľom na odporúčanie z XX. apríla 2022 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu[6],
– so zreteľom na desaťbodový plán Medzinárodnej agentúry pre energiu na zníženie spotreby ropy,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre dopravu a cestovný ruch,
A. keďže EÚ prijala päť balíkov sankcií v reakcii na nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú agresiu Ruska voči Ukrajine;
B. keďže sa očakáva, že nová vlna sankcií zasiahne Rusko viac v odvetví cestnej a námornej dopravy;
C. keďže 28. februára 2022 Rusko ako odvetu oznámilo zákaz používania ruského vzdušného priestoru, ktorý sa týka lietadiel z 36 krajín vrátane štátov EÚ;
D. keďže Európska rada v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 znížila návrh rozpočtovej položky pre vojenskú mobilitu v rámci Nástroja na prepájanie Európy zo 6,5 na 1,69 miliardy EUR;
E. keďže v dôsledku uzavretia ukrajinského vzdušného priestoru sa zastavilo zhruba 3,3 % osobnej leteckej dopravy v Európe, a to okrem osobných letov medzi Ruskom a Európou, ktoré v roku 2021 predstavovali 5,7 % celkovej európskej dopravy;
F. keďže v roku 2020 sa v prístavoch členských štátov EÚ zastavilo v rámci približne 8 848 zastavení asi 535 plavidiel plaviacich sa pod ruskou vlajkou;
G. keďže situácia v Čiernom a Azovskom mori sa zhoršila, keďže ruské námorníctvo blokuje tento región a časti týchto morí boli vyhlásené za vojnovú zónu, čím sa uznáva bezpečnostné riziko pre prechádzajúcu námornú dopravu;
H. keďže v tejto oblasti ruské námorníctvo zaútočilo na plavidlá s vlastníkmi z EÚ alebo prevádzkovateľmi z EÚ;
I. keďže ukrajinskí a ruskí námorníci tvoria 14,5 % celosvetovej pracovnej sily v námornej doprave a flotily EÚ sa na nich vo veľkej miere spoliehajú;
J. keďže narastajú obavy v súvislosti s celkovou bezpečnosťou a funkčnosťou železničnej a námornej dopravy na Ukrajinu a z nej;
K. keďže cena pohonných hmôt mala v posledných mesiacoch stúpajúcu tendenciu a táto situácia sa ešte zhoršila v dôsledku nezákonnej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine a keďže pohonné hmoty predstavujú jeden z najvyšších nákladov pre prevádzkovateľov a používateľov dopravy;
L. keďže turistické destinácie v mnohých krajinách EÚ dostanú ďalší krutý zásah po dvoch rokoch pandémie, ktoré už mali na tento sektor ničivý vplyv;
1. pripomína svoje čo najdôraznejšie odsúdenie útočnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine, ako aj zapojenie Bieloruska do tejto vojny a žiada, aby Rusko okamžite ukončilo všetky vojenské činnosti na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky vojská a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny;
2. víta bezprecedentné a pokračujúce sankcie EÚ voči Rusku v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine a vyzýva EÚ, aby pokračovala v hodnotení a prijímaní ďalších účinných sankcií v odvetví dopravy s cieľom podkopať financovanie Putinovej vojnovej mašinérie; zdôrazňuje, že je to prvýkrát, čo sa sankcie EÚ voči Rusku výslovne zameriavajú na odvetvie dopravy;
3. pripomína, že doprava je pre EÚ strategickým prostriedkom na poskytovanie solidarity a podpory Ukrajine a jej trpiacemu obyvateľstvu, pokiaľ ide o logistiku, humanitárnu pomoc a evakuáciu a mobilitu utečencov;
4. víta opatrenia, ktoré prijala Komisia s cieľom pomôcť členským štátom, dopravcom a pracovníkom pokračovať v dopravných operáciách a podporiť prepravu utečencov z Ukrajiny a humanitárnej pomoci; oceňuje odvahu pracovníkov v doprave na Ukrajine, ktorí riskujú svoje životy a pokračujú v práci pri preprave ľudí a tovaru;
5. víta operačné usmernenia, ktoré prijala Komisia s cieľom zabezpečiť tranzit osôb z Ukrajiny bez platných dokladov na palubách dopravcov EÚ;
6. vyjadruje uznanie európskym dopravcom, ktorí ponúkajú ukrajinským občanom bezplatnú prepravu vlakom, autobusom, loďou a lietadlom, ako aj nespočetným iniciatívam združení a jednotlivcov v celej EÚ, ktorí poskytujú bezplatnú prepravu tovaru a osôb na ukrajinské hranice a z nich;
7. poukazuje na to, že prebiehajúci konflikt, ako aj odvetné opatrenia Ruska voči sankciám EÚ majú vplyv aj na odvetvie dopravy EÚ, ktoré je vážne narušené bez ohľadu na druh dopravy;
8. zdôrazňuje skutočnosť, že rastúce ceny pohonných hmôt a narušenie logistických a dodávateľských reťazcov patria medzi hlavné dôsledky, ktoré ovplyvňujú všetky druhy dopravy a vytvárajú veľkú neistotu na trhoch;
9. domnieva sa, že dopravcovia so sídlom v EÚ a vo vlastníctve EÚ, ktorí sú napojení na ruský trh, by mali byť podporovaní pri presmerovaní svojich dopravných operácií z Ruska;
10. vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala hospodárske a sociálne hodnotenie dôsledkov vojny na všetky druhy dopravy na trhu EÚ a aby v prípade potreby urýchlene predložila podporu, a to aj prostredníctvom ďalších legislatívnych a/alebo finančných opatrení, na zmiernenie negatívnych účinkov a na zabezpečenie dobre fungujúcich a rovnakých podmienok a spravodlivého dokončenia európskych dopravných odvetví;
Letectvo
11. vyjadruje znepokojenie nad vážnym vplyvom konfliktu na letecký sektor, pokiaľ ide o prevádzkové náklady, ktoré zdražujú osobnú aj nákladnú dopravu; zdôrazňuje, že kombinácia sankcií a zákazov leteckej dopravy prinútila letecké spoločnosti pozastaviť alebo presmerovať svoje lety; okrem toho poukazuje na to, že maximálne potrebné predĺženie trasy, aby sa lietadlá vyhli ruskému a bieloruskému vzdušnému priestoru, sa pohybuje od troch do štyroch hodín v každom smere, čo vedie k problémom s doplňovaním paliva (dodatočné zastávky, a teda dodatočné náklady) a k dlhšiemu pracovnému času posádky, než stanovujú predpisy EÚ;
12. poukazuje na to, že Ukrajina a Rusko patria medzi popredných výrobcov titánu, kľúčového kovu používaného pri výrobe lietadiel, a prebiehajúci konflikt by mohol v najbližšom období ovplyvniť dodávky;
13. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila a v prípade potreby predložila stratégiu na podporu leteckých spoločností EÚ a ich zamestnancov, ktorí boli vážne zasiahnutí najprv pandémiou COVID-19 a teraz zákazom preletov pre Rusko a Bielorusko, vysokými cenami paliva a poklesom dopytu; zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky a spravodlivú hospodársku súťaž medzi leteckými spoločnosťami, najmä pri poskytovaní finančnej podpory;
14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko v jasnom rozpore s medzinárodnými pravidlami civilného letectva (Chicagsky dohovor) schválilo zákon, ktorý má prinútiť k opätovnej registrácii lietadiel prenajatých od zahraničných spoločností v ruskom registri lietadiel; trvá na tom, že takúto krádež nemožno tolerovať, a žiada okamžité vrátenie predmetných lietadiel ich zákonným vlastníkom; víta rozhodnutie Komisie zaradiť do zoznamu zakázaných leteckých spoločností ruských dopravcov prevádzkujúcich lietadlá, na ktoré sa vzťahuje táto opätovná registrácia, vzhľadom na to, že ruské orgány nemajú dostatočné kapacity na dohľad nad letovou spôsobilosťou stoviek opätovne registrovaných lietadiel; zdôrazňuje, že ruské orgány nesú plnú zodpovednosť za ohrozenie životov vlastných občanov, keď tieto ukradnuté lietadlá uvedú do prevádzky nad ruským nebom bez toho, aby boli schopné splniť potrebné bezpečnostné požiadavky;
15. žiada, aby EÚ pokračovala v opatreniach, ktoré zabránia žoldnierom z Wagnerovej skupiny a zahraničným bojovníkom zo Sýrie atď. účinne sa zapojiť do bojov na Ukrajine s cieľom páchať zverstvá na civilnom obyvateľstve; žiada preto, aby vysoký predstaviteľ požiadal najmä vlády Turecka, Gruzínska, Azerbajdžanu a Iraku, ako aj vlády stredoázijských republík, aby uzavreli svoj vzdušný priestor pre všetky ruské, iránske alebo sýrske vojenské alebo charterové lietadlá alebo pre všetky pravidelné letecké spoločnosti, ktoré prepravujú takýchto žoldnierov; žiada, aby EÚ zaradila na čiernu listinu všetky letecké spoločnosti, ktoré sa môžu podieľať na takejto preprave;
Námorná doprava
16. víta tretí pilier piateho balíka sankcií proti Rusku, ktorý Komisia zaviedla v súvislosti so zákazom vstupu plavidiel plaviacich sa pod ruskou vlajkou a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov EÚ; domnieva sa, že Európska námorná bezpečnostná agentúra by v tejto súvislosti mohla zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní jasného zoznamu ruských plavidiel, ktorým sa má zakázať vstup do prístavov EÚ, pričom by sa zohľadnili plavidlá, ktoré sa od 24. februára plavili pod inou vlajkou alebo opätovne registrovali;
17. žiada však, aby sa išlo nad rámec týchto opatrení s cieľom zabrániť ich obchádzaniu a odmietnuť zastavenie v prístavoch EÚ všetkým lodiam bez ohľadu na to, kto ich vlastní alebo prevádzkuje, ak na svojej trase zastavia aj v ruských prístavoch, s výnimkou prípadov, keď si to vyžadujú nevyhnutné a opodstatnené humanitárne dôvody; víta už dobrovoľné rozhodnutie niekoľkých najväčších svetových lodných spoločností so sídlom v Európe zastaviť až do odvolania všetky rezervácie nákladu do a z Ruska;
18. žiada, aby všetky lode, ktoré chcú zavítať do prístavu EÚ, mali zakázané tankovať palivo v ruských prístavoch alebo z ruských tankovacích lodí na mori;
19. domnieva sa, že Európska námorná bezpečnostná agentúra by mala v tejto súvislosti poskytnúť usmernenia o jednotnom uplatňovaní takýchto sankcií, čím by sa zachovali rovnaké podmienky pre prístavy EÚ;
20. žiada vlády a príslušné verejné orgány na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, aby prevzali zodpovednosť a naplánovali dostatok personálu a zdrojov na zabezpečenie hladkého uplatňovania opatrení a zabránili ďalším oneskoreniam v už aj tak narušenom dodávateľskom reťazci;
21. berie na vedomie skutočnosť, že v súčasnosti je v regiónoch zablokovaný veľký počet lodí; opakuje výzvy Komisie a členských štátov, aby sa urýchlene zaistila bezpečnosť a ochrana medzinárodnej lodnej dopravy v tejto oblasti a aby sa zaistila najmä bezpečnosť námorníkov; žiada, aby sa urýchlene obnovilo zásobovanie príslušných lodí životne dôležitými zásobami, ktoré potrebujú ich námorníci, a aby sa vytvoril modrý bezpečný námorný koridor, ktorý by umožnil bezpečnú evakuáciu námorníkov a lodí z vysokorizikových a postihnutých oblastí v Čiernom a Azovskom mori;
22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v poslednom čase ohrozuje životy námorníkov a cestujúcich, ako aj medzinárodný obchod v Čiernom mori množstvo voľne plávajúcich námorných mín, a žiada medzinárodnú podporu úsiliu pobrežných krajín v oblasti odmínovania;
23. vyjadruje obavy z vplyvu medzinárodnej lodnej dopravy, logistiky, dodávateľských reťazcov a cien palív, najmä sadzieb za prepravu, na námorný sektor;
Železničná doprava
24. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti neexistuje priamy zákaz železničnej dopravy s Ruskými železnicami; poznamenáva však, že na zoznam právnických osôb a orgánov, na ktoré sa vzťahujú finančné obmedzenia, boli pridané aj Ruské železnice;
25. poukazuje na to, že cez Rusko môžu stále premávať vlaky, najmä nákladné vlaky, ktoré premávajú medzi Európou a Čínou; upozorňuje však, že konflikt má dramatický vplyv na toky železničnej nákladnej dopravy medzi Áziou a Európou, čo vytvára neistotu pre podniky prevádzkujúce vlaky a nákladnú dopravu;
26. zdôrazňuje, že náklad v nákladných vlakoch naráža na fyzické prekážky, pričom tisíce vagónov uviazli v radoch na hraniciach Ukrajiny a krajín EÚ; vyzýva Komisiu, aby podporila Ukrajinu v jej úsilí o odklonenie dopravných tokov, vytvorenie nových spojení a zrýchlenie obchodných trás;
27. žiada Komisiu, aby podporila Ukrajinu a jej úsilie o posilnenie železničných spojení medzi Ukrajinou a EÚ;
28. domnieva sa, že ruský útok na Ukrajinu a z toho vyplývajúce potreby dopravy v rámci EÚ zdôraznili potrebu, aby železničný systém EÚ dokázal pojať väčšie objemy cestujúcich a nákladu; vyzýva preto členské štáty, aby urýchlili štandardizáciu, harmonizáciu a interoperabilitu železničných systémov vo všetkých členských štátoch, a Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní vykonávania a odstraňovaní zostávajúcich nedostatkov;
29. zdôrazňuje hrdinstvo niektorých bieloruských železničiarov, ktorí sabotovali rozmiestnenie ruských síl útočiacich na Ukrajinu, a vyzýva všetkých občanov v Rusku a Bielorusku, aby nasledovali ich príklad občianskeho odporu voči tejto krutej útočnej vojne;
Cestná doprava
30. víta opatrenia Komisie na zabezpečenie návratu európskych vodičov nákladných vozidiel z oblasti konfliktu a prepravy tovaru po ceste na Ukrajinu a do Moldavska;
31. víta nedávne sankcie, ktoré zakazujú podnikom cestnej dopravy so sídlom v Rusku a Bielorusku prepravovať tovar po ceste na územie Európskej únie, pretože drasticky obmedzia možnosti ruského priemyslu získavať kľúčový tovar;
32. poukazuje na to, že preprava tovaru na Ukrajinu a do pohraničných členských štátov s veľkým prílevom utečencov môže naraziť na regulačné prekážky; víta kroky, ktoré Komisia podnikla s cieľom objasniť a povzbudiť členské štáty, aby uplatňovali určité opatrenia uľahčujúce cestnú dopravu vykonávanú za výnimočných okolností, ktoré vznikli v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine, napríklad udeľovanie dočasných kariet vodičov ukrajinským vodičom pôsobiacim v EÚ, ktorí sa nemôžu vrátiť na Ukrajinu, aby si obnovili platnosť svojich kariet, prijímanie dočasných výnimiek z pravidiel týkajúcich sa času jazdy a odpočinku, oslobodenie od platenia mýta za prepravu považovanú za pohotovostnú službu a výnimky z dopravného povolenia na prepravu všetkých výrobkov potrebných na lekársku starostlivosť; upozorňuje na skutočnosť, že ukrajinskí vodiči kamiónov v Európe sú pod veľkým napätím kvôli vojne v ich krajine; vyzýva Komisiu, aby zaviedla stratégiu na pomoc vodičom nákladných vozidiel z Ukrajiny, aby sa mohli vrátiť k svojim rodinám vysídleným v Európskej únii, a aby zabezpečila, že členské štáty poskytnú pomoc vodičom v núdzi;
33. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v hľadaní spôsobov, ako podporiť prepravu osôb alebo akéhokoľvek tovaru z/do Ukrajiny a susedných krajín EÚ v rámci humanitárnej pomoci, a aby poskytla potrebné úľavy, pokiaľ ide o cestné mýto, poplatky za infraštruktúru, prístup počas víkendov, zdaňovanie atď.;
34. podporuje návrh Komisie na uzavretie dopravných dohôd s Ukrajinou a Moldavskom prostredníctvom čiastočnej liberalizácie cestnej dopravy pre ich dopravcov, čo umožní presunúť dôležité vývozné tovary z námorných trás, ktoré sú v súčasnosti nedostupné v dôsledku ruskej vojenskej agresie, a vo väčšej miere využívať námorné prístavy EÚ na vývoz a dovoz tovaru na Ukrajinu a z nej; v tejto súvislosti dôrazne podporuje rýchlu obnovu pôvodne opustených železničných a vodných spojení medzi Ukrajinou a Rumunskom;
TEN-T a vojenská mobilita
35. víta oznámenie Komisie o rozšírení transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na susedné tretie krajiny a naliehavo žiada, aby sa prebiehajúce preskúmanie TEN-T zameralo na oveľa väčšie investície do prepojenia dopravnej infraštruktúry so západným Balkánom, Moldavskom, Gruzínskom a Ukrajinou; okrem toho žiada Komisiu, Radu a Parlament, aby spoločne využili prebiehajúcu revíziu TEN-T ako príležitosť na preskúmanie nových máp TEN-T, ako boli navrhnuté v decembri 2021, a aby navrhli dodatok najmä pre Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko s cieľom prispôsobiť sa úplne novej situácii v oblasti dopravných potrieb spôsobenej nezákonnou agresívnou vojnou Ruska proti Ukrajine; žiada tiež Komisiu, aby navrhla vytvorenie dopravného spoločenstva EÚ – „východná Európa“ alebo „Východné partnerstvo“ vrátane investičného rámca pre východnú Európu, ktoré by mohlo byť čiastočne vytvorené podľa vzoru dopravného spoločenstva západného Balkánu;
36. zdôrazňuje, že projekt EÚ v oblasti vojenskej mobility musí byť oveľa ambicióznejší, a v tejto súvislosti víta zapojenie členských štátov EÚ do urýchlenia prebiehajúceho úsilia o zvýšenie vojenskej mobility v EÚ;
37. opätovne vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Európskej rady drasticky znížiť konečný balík novovytvorenej rozpočtovej položky na vojenskú mobilitu v rámci programu Nástroj na prepájanie Európy (CEF II) pri prijímaní číselných údajov v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto chyba teraz ohrozuje našu spoločnú európsku bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby našla a predložila riešenia na výrazné zvýšenie rozpočtovej položky na vojenskú mobilitu v rámci programu CEF II, a v tejto súvislosti navrhuje mobilizovať nevyužité finančné prostriedky v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa dôkladne posúdili a riešili aspekty vojenskej mobility, a to z hľadiska infraštruktúry, ako aj financovania, s cieľom zabezpečiť optimálnu cezhraničnú spoluprácu a mobilitu v rámci Únie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla cielenú podporu veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré by lepšie prepojili všetky členské štáty, a aby zvýšila prepojenie dopravnej infraštruktúry so západným Balkánom, Moldavskom, Gruzínskom a Ukrajinou; žiada najmä posilnenie všetkých hlavných infraštruktúr s dvojakým použitím, ktoré vedú k východnej hranici Únie;
38. vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch EÚ poskytla potrebné finančné prostriedky na rozvoj infraštruktúry s dvojakým použitím, ktorá má strategickú úlohu potrebnú na uspokojenie súčasných a budúcich potrieb; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť schopnosť EÚ posudzovať a kontrolovať vlastníctvo a investície v oblasti strategickej infraštruktúry, čo je kľúčovým aspektom pre zaručenie bezpečnosti EÚ a našich občanov;
39. vyzýva Komisiu, aby bližšie špecifikovala iniciatívu „Globálna brána“ s cieľom podporiť spoločné investície do infraštruktúry najmä v tých krajinách, s ktorými máme spoločné univerzálne hodnoty. Namiesto toho, aby Európa prenechala túto oblasť autokraciám, musí ponúknuť ekonomicky atraktívnu a hodnotovú alternatívu pre investície do infraštruktúry v chudobnejších tretích krajinách. V tomto úsilí by Európa mala spojiť sily s ďalšími veľkými demokratickými krajinami, ako sú USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália, Japonsko alebo Južná Kórea;
Nárast cien energie v doprave
40. zdôrazňuje, že kombinácia vyšších cien energie a dopravy by mala vplyv na všetkých občanov, a najmä na domácnosti s nízkymi príjmami, pričom by sa zvýšilo riziko chudoby v doprave; ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že vyššie náklady na pohonné hmoty v leteckej, cestnej a námornej doprave majú priamy vplyv na konečné ceny tovarov a služieb a že zvýšenie cien pohonných hmôt ovplyvňuje zotavenie cestovného ruchu z pandémie;
41. víta oznámenie Komisie s názvom REPowerEU: spoločné európske opatrenia pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ a podporuje potrebu rýchlej energetickej nezávislosti Európy od ruských energetických zdrojov, ktorá sa zároveň môže stať príležitosťou na urýchlenie energetickej transformácie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa zatiaľ nezaoberala zvýšením cien pohonných hmôt pre dopravcov; vyzýva Komisiu, aby podrobne analyzovala hospodársky vplyv cien pohonných hmôt na dopravu a mobilitu v EÚ a aby prijala ďalšie opatrenia, ktoré by reagovali na zvyšovanie cien v doprave v súlade s Európskou zelenou dohodou;
42. víta mimoriadne opatrenia, ktoré prijalo niekoľko členských štátov s cieľom zmierniť nárast cien pohonných hmôt, napríklad dočasné zníženie daní, a vyzýva Komisiu, aby navrhla koordinované a spoločné kritériá EÚ a uľahčila prijatie týchto opatrení vnútroštátnymi orgánmi;
43. vyzýva Komisiu, a najmä národné, regionálne a miestne vlády, aby zaviedli opatrenia v súlade s 10-bodovým plánom Medzinárodnej agentúry pre energiu na zníženie spotreby ropy vrátane rozšírenia možností využívania práce z domova, nedieľ bez áut v mestách, ďalšej podpory verejnej dopravy, mikromobility, chôdze a bicyklovania, zvýšenej miery spoločného využívania áut, podpory efektívnej jazdy nákladných vozidiel a dodávok tovaru, využívania vysokorýchlostných a nočných vlakov namiesto lietadiel, kde je to možné, vyhýbania sa služobnej leteckej doprave, ak existujú alternatívne možnosti, posilnenia zavádzania elektrických a efektívnejších vozidiel;
44. zdôrazňuje naliehavú potrebu výrazne zvýšiť domácu výrobu, dodávky a skladovanie palív/energie z obnoviteľných zdrojov v Únii a ďalej zvyšovať diverzifikáciu dodávok energie do Európskej únie, a to aj prostredníctvom dovozu alternatívnych palív v krátkodobom horizonte, vrátane prístavných terminálov EÚ pre skvapalnený zemný plyn ako prechodné palivo, pričom je potrebné starostlivo predchádzať vplyvom odkázanosti na určitého dodávateľa a uviaznutým aktívam a v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy; ďalej zdôrazňuje potrebu posilniť energetické prepojenia medzi členskými štátmi, najmä medzi Pyrenejským polostrovom a zvyškom Európy;
45. domnieva sa, že by sa mala podporovať súčinnosť a komplementárnosť TEN-T a TEN-E, pričom by sa mali v plnej miere zabezpečiť existujúce a budúce možnosti a úrovne financovania rozvoja TEN-T;
Cestovný ruch
46. zdôrazňuje, že pokračujúca zločinecká agresia Ruska voči Ukrajine zanechala obrovskú stopu v odvetví cestovného ruchu, najmä v pohraničných oblastiach. Turisti odmietajú cestovať do niektorých členských štátov EÚ, ako sú Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Bulharsko alebo pobaltské štáty, kvôli blízkosti hraníc s Ukrajinou a v obave z vojny. Napriek vlastným problémom pomáha odvetvie cestovného ruchu uvedených krajín utečencom z Ukrajiny; žiada preto spoločnú európsku politiku cestovného ruchu, a najmä akčný plán s účinnou finančnou podporou, ktorý by pomohol tomuto odvetviu a destináciám, ktoré boli najviac postihnuté, prekonať posledné krízy pandémie Covid-19 a zločineckú agresiu Ruska voči Ukrajine;
47. opätovne vyjadruje svoju silnú podporu vytvoreniu európskeho mechanizmu krízového riadenia pre odvetvie cestovného ruchu EÚ s cieľom primerane a rýchlo reagovať na krízy veľkého rozsahu, ako sú pandémie, vojny, humanitárne krízy a vplyv zmeny klímy; zdôrazňuje význam zahrnutia riešení financovania v prípadoch krátkodobého finančného nedostatku, ktorý vyplýva z takýchto kríz, a zabezpečenia strednodobých a dlhodobých rámcov a stratégií;
48. zdôrazňuje, že rastúce náklady na energie a potraviny, ktoré sa ešte zhoršujú v dôsledku vojny, znásobia náklady podnikov cestovného ruchu a celého hodnotového reťazca, a najmä MSP, ktoré už teraz bojujú o prežitie po dvoch rokoch pandémie; vyzýva preto členské štáty, aby poskytli potrebné úľavy prostredníctvom daňových politík a konkrétne daňových úľav, ako aj Komisiu, aby využila fondy EÚ na zlepšenie likvidity MSP; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že oživenie tohto odvetvia sa ešte viac oneskorí, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali existujúcu verejnú podporu, a to aj prostredníctvom odkladu splácania vzniknutých záväzkov;
49. zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 a súčasná vojnová kríza na Ukrajine ukázali, že je naliehavo potrebné zriadiť „Agentúru EÚ pre cestovný ruch“; je presvedčený, že koordinácia je nevyhnutným krátkodobým riešením pre obnovu odvetvia cestovného ruchu EÚ a že by sa malo urýchlene zriadiť osobitné oddelenie pre cestovný ruch v rámci jednej z existujúcich agentúr, ktoré by malo byť zodpovedné za vytvorenie novej „značky cestovného ruchu EÚ“ propagujúcej Európu ako bezpečnú, udržateľnú a príjemnú destináciu pre všetkých; vyzýva na spoločnú kampaň EÚ na propagáciu Európy ako destinácie s cieľom prilákať turistov do destinácií, ktoré sú najviac závislé od ruských a ukrajinských turistov;
50. vyzýva členské štáty, aby podporili hotely a služby krátkodobého prenájmu v EÚ, v ktorých sú ubytovaní ukrajinskí utečenci;
51. víta skutočnosť, že podniky cestovného ruchu už zamestnávajú ukrajinských utečencov, a žiada Komisiu, aby tieto opatrenia podporila vytvorením dočasného finančného programu EÚ na riešenie nedostatku pracovných síl v cestovnom ruchu, ktorý je po pandémii v odvetví cestovného ruchu aktuálnym problémom;
°
° °
52. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2022, s. 1.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2022)0052.
- [3] Prijaté texty, P9_TA(2022)0099.
- [4] Prijaté texty, P9_TA(2022)0121.
- [5] Prijaté texty, P9_TA(2022)0120.
- [6] Prijaté texty, P9_TA(2022)0099.