NÁVRH UZNESENIA o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy
2. 5. 2022 - (2022/2648(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Gerolf Annemans, Gunnar Beck, Hélène Laporte, Christine Anderson, Mara Bizzotto, Susanna Ceccardi, Roman Haider, Peter Kofod, Jaak Madison, Philippe Olivier, Alessandro Panza, Bernhard Zimniok, Thierry Mariani, Laura Huhtasaari
v mene skupiny ID
B9‑0235/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy
Európsky parlament,
– so zreteľom na rokovací poriadok konferencie, ktorý schválila jej výkonná rada a ktorý bol zverejnený na viacjazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy,
– so zreteľom na závery deviatich tematických pracovných skupín Konferencie o budúcnosti Európy,
– so zreteľom na závery deviatich tematických pracovných skupín Konferencie o budúcnosti Európy schválené 30. apríla 2022 väčšinou hlasov na jej plenárnom zasadnutí,
– so zreteľom na správu o činnosti viacjazyčnej digitálnej platformy Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá bola zverejnená vo februári 2022,
– so zreteľom na príspevky jednotlivých členských štátov na viacjazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy zverejnené vo februári 2022,
– so zreteľom na správy národných panelových diskusií občanov a národných podujatí, ktoré boli zverejnené na viacjazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy,
– so zreteľom na správu Nápady mladých ľudí pre Konferenciu o budúcnosti Európy, ktorá bola zverejnená na záver Európskeho podujatia pre mládež 8. a 9. októbra 2021,
– so zreteľom na odporúčania prvej európskej panelovej diskusie občanov s názvom Silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a zamestnanosť/Vzdelávanie, kultúra, mládež a šport/Digitálna transformácia,
– so zreteľom na odporúčania druhej európskej panelovej diskusie občanov s názvom Európska demokracia/Hodnoty a práva, právny štát, bezpečnosť,
– so zreteľom na odporúčania tretej európskej panelovej diskusie občanov s názvom Zmena klímy, životné prostredie/zdravie,
– so zreteľom na odporúčania štvrtej európskej panelovej diskusie občanov s názvom EÚ vo svete/migrácia,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže koncom desaťročia poznačeného viacerými krízami (kríza eura, migračná kríza, brexit a pandémia COVID-19) Konferencia o budúcnosti Európy od samého začiatku neposkytovala skutočnú príležitosť začať otvorený dialóg s občanmi, ktorých skepsa voči Európskej únii neschopnej reagovať na výzvy tejto historickej éry a skutočné potreby spoločnosti neustále rastie;
B. keďže počas záverečného obdobia Konferencie o budúcnosti Európy došlo k invázii Ruskej federácie na Ukrajinu;
C. keďže Konferencia o budúcnosti Európy bola myšlienkou prezidenta Francúzskej republiky Emmanuela Macrona a teraz sa počas francúzskeho predsedníctva Rady končí; keďže časový rámec konferencie bol zámerne skrátený z dvoch rokov na jeden, čo viedlo k chaose v jeho organizácii;
D. keďže konferencie sa zúčastnili občania, poslanci Európskeho parlamentu, európski komisári, zástupcovia Rady, poslanci národných parlamentov, zástupcovia sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti, členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Európskeho výboru regiónov;
E. keďže postup výberu občanov, ktorí sa zúčastnili Konferencie o budúcnosti Európy, nebol transparentný; keďže výber občanov typický zaujatosťou pri výbere samých seba nezaručil v plnej miere rozmanitosť predstáv o Európskej únii; keďže nikdy nebol zverejnený zoznam účastníkov, aby bola známa ich totožnosť;
F. keďže s cieľom plne pochopiť a riešiť nedostatky projektu Európskej únie, ako aj reagovať na skutočné potreby spoločnosti a byť pripravený na budúce výzvy, a to aj vzhľadom na udalosti v súčasnosti a minulosti, by bolo dôležité vypočuť si občanov s kritickým pohľadom;
G. keďže národné médiá venovali konferencii veľmi malú pozornosť, pričom mnohým z nich zostala neznáma;
H. keďže v porovnaní s obyvateľstvom celej Európy bol počet zúčastnených občanov veľmi nízky, a to len 0,0001 %;
I. keďže podľa správy spoločnosti Kantar o činnosti z marca 2022 viacjazyčná digitálna platforma celkovo zaznamenala skromný počet 43 734 príspevkov a 16 274 nápadov;
J. keďže výška nákladov (zdroje a finančné prostriedky potrebné na konferenciu) napriek niekoľkým žiadostiam poslancov delegácie Parlamentu, ktorá sa zúčastnila konferencie, adresovaným výkonnej rade a parlamentným otázkam podľa článku 138 pre Komisiu a Radu ešte nebola zverejnená;
K. keďže na rokovacom poriadku sa vo všeobecnosti dohodla len výkonná rada; keďže v dôsledku toho postupy pre pracovné skupiny Konferencie o budúcnosti Európy vychádzali zo širokej diškrečnej právomoci predsedov alebo z riešení, ktoré navrhla výkonná rada často veľmi neskoro a bez akejkoľvek transparentnosti alebo predchádzajúcej dohody s účastníkmi konferencie;
L. keďže odborníkov, ktorí usmerňovali prácu európskych panelových diskusií občanov, vyberala výlučne výkonná rada; keďže v tomto procese tiež absolútne absentovala transparentnosť; keďže podľa verejne dostupných údajov mnohí z týchto odborníkov dostali alebo stále dostávajú finančné prostriedky z EÚ;
M. keďže záverečná správa Konferencie o budúcnosti Európy bola vypracovaná na základe neoficiálneho dokumentu, ktorý na základe odporúčaní európskych panelových diskusií občanov, národných panelových diskusií občanov a malej časti odporúčaní zozbieraných na viacjazyčnej digitálnej platforme vypracovali pracovné skupiny konferencie;
N. keďže na základe odporúčaní občanov boli pri príprave do neoficiálneho dokumentu zahrnuté aj návrhy ďalších účastníkov konferencie, najmä poslancov Európskeho parlamentu;
O. keďže mnohé návrhy sa často dostali do parlamentných uznesení, okrem iného aj návrh zrušiť mechanizmus jednomyseľného hlasovania v Rade, zmeniť európsky volebný zákon, zaviesť nadnárodné kandidátne listiny a spoločný volebný obvod pre celú EÚ, rozšíriť pôsobnosť nariadenia 2020/2092 o podmienenosti na všetky porušenia zásad právneho štátu a posilniť európsku zdravotnú úniu, ako aj návrhy týkajúce sa migrácie, ktoré väčšinou odrážajú návrhy obsiahnuté v Pakte Komisie o migrácii z roku 2021;
P. keďže Konferencia o budúcnosti Európy bola využitá ako dymová clona na pretlačenie zásadných zmien na úkor suverenity členských štátov;
Q. keďže názory a návrhy menšín, t. j. názory odlišné od názorov presadzujúcich hlbšiu európsku integráciu a vytvorenie federálnej únie medzi členskými štátmi, neboli v záveroch konferencie, ako ani v príspevkoch na viacjazyčnej platforme primerane zastúpené, pričom niektoré z nich podporili aj skeptické názory na projekt Európskej únie;
R. keďže viaceré návrhy schválené väčšinou účastníkov konferencie si vyžadujú zmeny zmlúv; keďže k záverom, ktoré konferencia prijala, patrí výzva na zvolanie konventu podľa článku 48 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) s cieľom zmeniť zmluvy;
Kritické pripomienky k procesu ako takému
1. odsudzuje proces Konferencie o budúcnosti Európy ako taký a jej závery; nepovažuje konferenciu za demokratickú, legitímnu ani transparentnú a odsudzuje jej závery ako vopred pripravené a politicky orientované; poukazuje na to, že Konferencia o budúcnosti Európy je nesprávny názov, pretože sa nevenovala Európe, t. j. európskemu kontinentu, ale budúcnosti EÚ ako politickej a inštitucionálnej štruktúry, ktorá v súčasnosti nedokáže reagovať na nové výzvy; zdôrazňuje, že organizátori sa od začiatku nesnažili vyvolať skutočnú diskusiu o Európe, ale viesť konzultácie o budúcnosti EÚ a skúmali len federalistické názory;
2. konštatuje, že konferencia neposkytla európskym inštitúciám náležitú príležitosť viesť komplexný a plodný dialóg s občanmi, národnými parlamentmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou o budúcnosti Európy;
3. zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy nebola odozvou na potrebu priblížiť občanov k európskym inštitúciám alebo pôsobiť ako nový demokratický prostriedok účasti, a preto by sa takéto niečo nemalo opakovať; zdôrazňuje skutočnosť, že nebola naklonená slobodnej diskusii s občanmi z dôvodu kontroly, ktorú nad celým procesom vykonáva politická zložka konferencie, čím sa oslabila jeho plne demokratická povaha;
4. konštatuje, že konferencii venovali vnútroštátne médiá len veľmi malú pozornosť, čo spôsobilo, že veľká väčšina občanov o jej existencii vôbec nevedela;
Výber a účasť občanov
5. poukazuje na to, že proces výberu občanov, ktorí sa zúčastnili Konferencie o budúcnosti Európy, bol neprehľadný a nejasný; konštatuje, že v porovnaní s obyvateľstvom celej Európy bol počet zúčastnených občanov veľmi nízky - len 0,0001 %, a preto nemožno účasť ani zďaleka považovať za reprezentatívnu; zdôrazňuje, že európskych panelových diskusií sa zúčastnilo len 800 občanov a potom sa na plenárnom zasadnutí a v pracovných skupinách len niekoľko zástupcov každej panelovej diskusie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nebol nikdy zverejnený úplný zoznam všetkých účastníkov;
6. zdôrazňuje, že na konferencii neboli zastúpené všetky vízie Európy a odlišné názory; vyjadruje poľutovanie nad tým, že u vybraných občanov nebola podnecovaná a podporovaná rozmanitosť názorov na Európsku úniu, pričom boli nedostatočne zastúpení tí Európania, ktorí sú voči európskym politikám skeptickejší a kritickejší; dôrazne potvrdzuje, že načúvanie občanom s kritickými názormi by malo pre inštitúcie EÚ zásadný význam;
7. konštatuje, že mnohé z návrhov, a najmä vyjadrujúcich kritický názor na EÚ, sa nedostali do konečného návrhu záverov; poukazuje na to, že pracovné skupiny zohľadnili len veľmi málo príspevkov z platformy, a to napriek tomu, že účasť na viacjazyčnej digitálnej platforme bola oveľa vyššia ako v európskych a národných panelových diskusiách občanov;
Nedostatočná finančná transparentnosť a zodpovednosť
8. zdôrazňuje, že napriek početným žiadostiam poslancov Európskeho parlamentu neboli náklady na konferenciu zatiaľ zverejnené;
9. dôrazne odsudzuje takúto nedostatočnú transparentnosť využívania verejných finančných prostriedkov najmä v čase historického hospodárskeho spomalenia a kritizuje, že Komisia neustále odmieta odpovedať na parlamentné otázky v tejto veci, najmä otázky na písomné zodpovedanie E-001181/2022 a E-002268/2021;
10. vyzýva preto Európsky dvor audítorov, aby nedostatočnú transparentnosť a rozpočtové plánovania v súvislosti s týmto podujatím preskúmal a informoval o ňom;
Procesné problémy a nedostatočná transparentnosť rozhodovacieho procesu
11. vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti postupov rozhodovacieho procesu konferencie a odsudzuje ho;
12. pripomína, že vedením konferencie bola poverená externá spoločnosť Kantar; poukazuje na to, že Kantar dlhodobo poskytuje služby Komisii; spochybňuje kultúru externého zadávania zákaziek a domnieva sa, že tento proces mali pri plnej transparentnosti priamo riadiť tie inštitúcie, ktoré ho organizovali;
13. konštatuje, že rokovací poriadok konferencie bol vymedzený len všeobecne; poukazuje na to, že to viedlo k veľkému zmätku u všetkých účastníkov konferencie vrátane zainteresovaných občanov, ktorým bol známy len nasledujúci krok, a k riešeniam, ktoré výkonná rada často schvaľovala neskôr bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody medzi účastníkmi;
14. odsudzuje absolútnu absenciu transparentnosti vo výbere odborníkov, ktorí viedli prácu európskych panelových diskusií občanov, a to výlučne zo strany výkonnej rady; zdôrazňuje, že mnohí z týchto odborníkov podľa verejne dostupných údajov dostávajú alebo dostali finančné prostriedky od EÚ či boli predtým dokonca v zoznamoch voličov, čo viedlo k nedostatočnej nestrannosti;
15. pripomína, že záverečná správa Konferencie o budúcnosti Európy bola vypracovaná na základe neoficiálneho dokumentu, ktorý podľa odporúčaní európskych a národných panelových diskusií občanov a malého počtu odporúčaní zozbieraných na viacjazyčnej digitálnej platforme vypracovali pracovné skupiny konferencie; konštatuje, že do procesu vypracovania neoficiálneho dokumentu sa dostali aj kontroverzné návrhy iných účastníkov konferencie, ktoré ani nesúviseli s odporúčaniami občanov, a to najmä poslancov Európskeho parlamentu;
16. zdôrazňuje, že pracovné skupiny nemali schválený ani k dispozícii rokovací poriadok, v ktorom by sa uvádzalo, ako by mali postupovať s cieľom dosiahnuť schválenie návrhov; odsudzuje skutočnosť, že toto bolo využité na urýchlenie postupu vypracúvania návrhov, pričom o postupoch podľa voľného uváženia rozhodovali predsedovia pracovných skupín; odsudzuje skutočnosť, že k vymedzeniu obsahu neoficiálnych dokumentov a ich schváleniu dochádzalo v náhlivosti, čo ešte viac ohrozilo transparentnosť a dialóg medzi inštitúciami a zúčastnenými občanmi;
17. ďalej vyjadruje poľutovanie nad neustálou účasťou profesionálnych politikov, ktorí výrazne ovplyvňovali a kontrolovali diskusiu a celý proces;
Schválený balík návrhov
18. odmieta uvedené závery odrážajúce kontroverzné otázky, na ktoré Parlament nemá jednomyseľný názor; konštatuje, že viaceré návrhy si vyžadujú zmenu zmlúv; berie na vedomie skutočnosť, že 80 % odporúčaní znamená ďalší prenos vnútroštátnych právomocí na inštitúcie EÚ, a teda menšiu autonómiu národných parlamentov a vlád v otázkach vnútroštátnych politík;
19. zdôrazňuje, že názory a návrhy menšín, t. j. názory odlišné od názorov presadzujúcich hlbšiu európsku integráciu a vytvorenie federálnej únie členských štátov, neboli v záveroch konferencie primerane zastúpené ani do nich zapracované, a to aj vzhľadom na príspevky na viacjazyčnej platforme, pričom niektoré z nich obsahovali aj skeptické názory na projekt Európskej únie, no nikdy neboli súčasťou diskusie alebo záverov;
20. okrem iných návrhov dôrazne odmieta návrh rozhodovať kvalifikovanou väčšinou o otázkach, o ktorých sa v súčasnosti v Rade rozhoduje jednomyseľne, najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; domnieva sa, že spôsob jednomyseľného hlasovania predstavuje dôležitú záruku zvrchovanosti členských štátov a ochrany záujmov ich občanov; konštatuje však, že najmä zmena spôsobov hlasovania o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike nie je potrebná, keďže členské štáty preukázali, že je možné konať jednotne, ak je to v záujme všetkých, tak ako v prípade krízy na Ukrajine;
21. vyjadruje hlboké poľutovanie a odsudzuje skutočnosť, že väčšina účastníkov z Európskeho parlamentu využila krízu na Ukrajine (tzv. kyjevský moment) a tragický moment v histórii ako odôvodnenie ďalekosiahlych zmien zmlúv;
22. kriticky sa stavia k myšlienke povýšiť európsku zdravotnú úniu medzi spoločné právomoci EÚ a jej členských štátov a využiť pritom plný potenciál súčasného rámca vrátane zdravia a zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že to, ako EÚ riešila pandémiu, a najmä nevhodné riadenie zmluvy o vakcínach, ukázalo potrebu ponechať tieto právomoci pevne v rukách členských štátov;
23. domnieva sa, že by bolo chybou uplatňovať a hodnotiť rozsah pôsobnosti nariadenia o podmienenosti a iných nástrojov právneho štátu a zvažovať rozšírenie na nové oblasti bez ohľadu na ich význam pre rozpočet EÚ tak, ako sa to navrhuje v záverečnej správe z konferencie;
24. okrem ďalších návrhov dôrazne nesúhlasí s vykonávaním návrhov týkajúcich sa migrácie, ktoré nezabezpečujú a nechránia záujmy členských štátov a ich občanov; konštatuje, že návrhy týkajúce sa migrácie väčšinou odrážajú návrhy obsiahnuté v Pakte Komisie o migrácii z roku 2021;
25. výslovne upozorňuje na následné riziko deficitu demokracie v Európskom parlamente v súvislosti so zavedením nadnárodných zoznamov a volebného obvodu pre celú Úniu do nového európskeho volebného zákona; vyjadruje kritiku uplatňovania zásady zostupnej proporcionality, ktorá deformuje rozdelenie kresiel podľa výsledkov volieb v členských štátoch a poškodzuje reprezentatívnosť členských štátov; zdôrazňuje, že tento návrh pochádza od účastníkov z Európskeho parlamentu, a to aj napriek kritike v rámci príslušnej pracovnej skupiny, ako aj zo strany zúčastnených občanov; okrem toho zdôrazňuje, že občania v pracovnej skupine nesúhlasili s odporúčaním, ktoré naďalej zostáva v oficiálnych záveroch – stanoviť vek oprávňujúci na účasť vo voľbách na 16 rokov;
26. je hlboko presvedčený, že Európska únia musí rešpektovať úlohu členských štátov a dodržiavať zásadu proporcionality a subsidiarity ako základ svojich politík; v tejto súvislosti víta návrh na zlepšenie zapojenia národných a regionálnych parlamentov do legislatívneho procesu EÚ a posilnenie ich úlohy;
27. požaduje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v rozhodovacom procese EÚ; vyzýva na ochranu slobody prejavu a nezávislosti médií, najmä na veľkých technologických platformách;
28. zdôrazňuje, že hlbšia európska integrácia nie je odpoveďou na lepšie riešenie výziev budúcnosti;
Závery o Konferencii o budúcnosti Európy
29. konštatuje, že v záveroch, ktoré konferencia schválila, sa uvažuje o výzve zvolať konvent podľa článku 48 Zmluvy o EÚ s cieľom zmeniť zmluvy; pripomína, že hovorca účastníkov z Európskeho parlamentu, ako aj spolupredseda konferencie a člen výkonnej rady Guy Verhofstadt počas záverečného plenárneho zasadnutia konferencie 29. a 30. apríla 2022 oznámili schválenie balíka návrhov v Európskom parlamente zároveň a prisľúbili vyvinúť úsilie o rýchle zvolanie konventu; domnieva sa, že konferenciu nemožno považovať za legitímny východiskový bod žiadneho takéhoto konventu;
30. v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad hrozbou, že sa Konferencia o budúcnosti Európy stane nástrojom na obchádzanie mechanizmov parlamentnej a zastupiteľskej demokracie; konštatuje, že z iniciatívy ostatných účastníkov konferencie, najmä z Európskeho parlamentu, boli tiež schválené návrhy, ktoré nie sú v súlade s odporúčaniami občanov a nevychádzajú z nich;
31. dôrazne spochybňuje demokratickú legitimitu balíka návrhov, ktoré podporil malý počet občanov a rovnako malý počet zástupcov európskych a vnútroštátnych inštitúcií bez skutočného legitímneho mandátu;
32. domnieva sa, že účasť a predchádzajúce zapojenie občanov sú dôležité, pretože ich myšlienky a návrhy môžu vytvoriť základ budúcich politických rozhodnutí, ktoré majú prijať ich volení zástupcovia; zdôrazňuje, že zastupiteľská demokracia je základom európskej demokracie a že sa musí odlišovať od participatívnej demokracie; pripomína, že o Európe sa ľudia môžu jasne vyjadriť už vo voľbách;
33. domnieva sa, že akákoľvek zmena súčasnej štruktúry a fungovania EÚ sa musí uskutočniť v súlade s demokratickými mechanizmami a v každom prípade v rozsahu zmlúv a bez požadovania ich reformy; vyjadruje poľutovanie nad vylúčením akejkoľvek možnosti preniesť viac právomocí na členské štáty;
34. okrem toho sa domnieva, že akákoľvek relevantná zmena zmlúv by mala byť predmetom národných referend v súlade s vnútroštátnymi legislatívnymi postupmi;
35. na záver vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že inštitúcie EÚ opäť premeškali príležitosť skutočne riešiť nedostatky európskeho projektu a priblížiť EÚ k občanom;
36. opätovne potvrdzuje, že Konferencia o budúcnosti Európy mohla byť plodná, keby načúvala kritickým názorom na projekt EÚ; domnieva sa, že konferencia nebola plodným prejavom demokracie a spolupráce s občanmi, keďže väčšinou poskytovala priestor hlasom za väčšiu európsku integráciu, v dôsledku čoho proces nebol celkom demokratický;
37. vyzýva občanov členských štátov, aby využili súčasné možnosti podať sťažnosť svojmu národnému ombudsmanom a európskemu ombudsmanovi, a tak donútiť inštitúcie, ktoré konferenciu zorganizovali, na dodržiavanie noriem transparentnosti a legitímnosti;
°
° °
38. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s priloženým návrhom Európskej rade, Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.