NÁVRH UZNESENIA o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať
11.5.2022 - (2022/2653(DEC))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Luis Garicano
v mene skupiny Renew Europe
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0267/2022
B9‑0267/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o záveroch zo zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. marca 2022 vrátane aktuálneho vývoja vojny proti Ukrajine a sankcií EÚ proti Rusku a ich vykonávania[1],
– so zreteľom na smernicu Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (smernica o dočasnej ochrane)[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/562 zo 6. apríla 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o kohézne opatrenia pre utečencov v Európe (CARE)[3],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2221 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU)[4],
– so zreteľom na Vyhlásenie z Versailles z 11. marca 2022,
– so zreteľom na rozhodnutia Rady o sankciách a reštriktívnych opatreniach proti Rusku,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Ruská federácia začala 24. februára 2022 nevyprovokovanú a neopodstatnenú inváziu na Ukrajinu, ktorá predstavuje nielen útok na ukrajinské obyvateľstvo, ale aj na európsky mierový poriadok, čím ohrozuje základy, na ktorých bola postavená zahraničná, bezpečnostná a obranná politika EÚ;
B. keďže fyzické škody na Ukrajine spôsobené inváziou dosahujú výšku najmenej 500 miliárd USD; keďže sa očakáva, že Ukrajina v roku 2022 stratí polovicu svojho hrubého domáceho produktu;
C. keďže podľa údajov vysokého komisára OSN pre utečencov do 5. mája 2022 z Ukrajiny utieklo viac ako 5,7 milióna osôb, pričom viac ako 85 % z nich sa v súčasnosti nachádza v niektorej z krajín EÚ;
D. keďže ruská vojna na Ukrajine ukázala odhodlanie, jednotu a silu EÚ pri obrane demokratických hodnôt; keďže tiež poukázala na potrebu hospodárskych, sociálnych a inštitucionálnych reforiem EÚ, ktoré jej umožnia vyrovnať sa s globálnymi dôsledkami ruskej vojenskej agresie;
E. keďže od začiatku ruskej invázie sa členské štáty EÚ zaviazali poskytnúť Ukrajine podporu v celkovej výške 12,8 miliardy EUR, ktorá zahŕňa finančné prostriedky prisľúbené inštitúciami EÚ a Európskou investičnou bankou; keďže členské štáty EÚ zároveň poslali Rusku 52 miliárd EUR v platbách za fosílne palivá; keďže Spojené štáty sa medzitým zaviazali poskytnúť Ukrajine 10,31 miliardy EUR[5];
F. keďže Rusko sa jednostranne rozhodlo prerušiť dodávky plynu do Bulharska a Poľska; keďže čoraz viac členských štátov EÚ vyjadruje podporu zavedeniu úplného energetického embarga voči Rusku s cieľom zabrániť vydieraniu z jeho strany;
G. keďže v takejto nebezpečnej chvíli musí EÚ v plnej miere využiť právomoci, ktoré jej boli zverené zmluvami, s cieľom vyriešiť súčasný konflikt, posilniť bezpečnostné a obranné kapacity Európy a v konečnom dôsledku zabezpečiť svojim občanom a susedom mier a bezpečnosť, ktoré si zaslúžia;
H. keďže súčasná kríza ukázala obmedzenia európskej obrany, a najmä jej rozpočtový rozmer, najmä vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu o tom, aký druh vojenského vybavenia alebo podpory môže EÚ poskytnúť;
I. keďže vo vyhlásení z Versailles vedúci predstavitelia EÚ opätovne potvrdili záväzok EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a schopnosť konať samostatne a riešiť strategické závislosti EÚ, a to aj znížením jej vonkajšej energetickej závislosti, najmä od ruského plynu a ropy, podstatným zvýšením výdavkov na obranu, posilnením priemyselnej a hospodárskej základne, rozvojom strategických odvetví, prijatím ďalších iniciatív na posilnenie európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne a urýchlením súčasného úsilia o zvýšenie vojenskej mobility v celej EÚ;
J. keďže EÚ sa musí stať skutočnou mocnosťou na svetovej scéne, ktorá bude schopná sama konať a rozhodovať, najmä v oblasti obrany, energetiky, poľnohospodárstva, akvakultúry a priemyslu;
K. keďže Ukrajina dlhuje Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke a iným medzinárodným finančným inštitúciám spolu 22 miliárd USD;
Ekonomické dôsledky
1. zdôrazňuje, že ruská vojenská agresia voči Ukrajine a oprávnené sankcie EÚ voči Rusku a Bielorusku ovplyvňujú hospodársku obnovu EÚ po skončení pandémie a predstavujú vážnu hrozbu pre jej stratégiu obnovy a odolnosti, ako aj pre integritu jednotného trhu;
2. s veľkým znepokojením konštatuje rastúcu mieru inflácie, ktorá má priamy negatívny vplyv na kúpnu silu všetkých európskych občanov a na malé a stredné podniky (MSP); upozorňuje najmä na zvyšovanie cien potravín, ropy, plynu, elektriny a surovín a na neprimeraný vplyv zvyšovania cien na najzraniteľnejšie domácnosti;
3. víta skutočnosť, že členské štáty prijali nákladné, ale potrebné opatrenia na zmiernenie vplyvu rastúcich cien na občanov a podniky, najmä na MSP; zdôrazňuje, že miera závislosti od ruského a ukrajinského dovozu, najmä pokiaľ ide o energiu, sa v EÚ výrazne líši; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli ďalšie opatrenia na riešenie a zmiernenie týchto vplyvov, najmä rozdielov v otrasoch cien a dodávok energie v jednotlivých členských štátoch EÚ;
4. je hlboko znepokojený dôsledkami ruskej vojny proti Ukrajine pre potravinový systém EÚ; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prehodnotiť prístup EÚ k potravinovej bezpečnosti, znížiť celkovú závislosť potravinového systému od dovozu a zvýšiť odolnosť potravinového reťazca, najmä na úrovni prístupu k vstupom;
5. domnieva sa, že je naliehavo potrebné riešiť nedostatky vyplývajúce z nadmernej závislosti od dovozu energie, krmív a hnojív od jedného dodávateľa alebo niekoľkých málo dodávateľov, že je potrebné rozšíriť poľnohospodárske postupy, ktoré sú menej závislé od vstupov, resp. od nich vôbec nezávisia, a zamerať sa na nedostatočnú diverzifikáciu dodávateľského reťazca;
6. pripomína svoju pozíciu z 24. marca 2022[6], v ktorej žiada krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky, aby zorganizovali konferenciu o potravinovej bezpečnosti s cieľom riešiť krátkodobé nedostatky v dodávkach potravín a strednodobú otázku odolnosti poľnohospodárstva v regióne; vyzýva Komisiu, aby riešila túto potravinovú situáciu mobilizáciou príslušného množstva medzinárodných zásob obilia EÚ s cieľom zabrániť problémom v oblasti potravinovej bezpečnosti a cenovej dostupnosti na Blízkom východe a v severnej Afrike;
Sociálne dôsledky
7. víta snahu občanov a obyvateľov EÚ o poskytnutie skutočnej podpory ukrajinským utečencom; vyzýva členské štáty, aby uľahčili prácu a administratívne postupy dobrovoľníckych organizácií, ktoré sa zaoberajú humanitárnou pomocou, a vyzýva ich, aby túto prácu finančne podporovali prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ;
8. zdôrazňuje, že je potrebné náležite oceniť úsilie pohraničných krajín EÚ – Poľska, Rumunska, Maďarska a Slovenska, ako aj Moldavska, ktoré prijali prevažnú väčšinu Ukrajincov utekajúcich pred vojnou, a podporiť ich primeranými finančnými prostriedkami, najmä na pomoc miestnym orgánom a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré poskytujú nutnú pomoc utečencom;
9. dôrazne odsudzuje, že prístup do najťažšie postihnutých oblastí je stále komplikovaný a rizikový z hľadiska bezpečnosti pre postihnuté civilné obyvateľstvo aj humanitárne subjekty; oceňuje však úsilie medzinárodných partnerov EÚ, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, ktorí v rámci medziagentúrnych humanitárnych konvojov poskytli viac ako 27 172 obyvateľom v najviac postihnutých oblastiach pomoc na záchranu životov;
10. vyzýva preto na vytvorenie bezpečných prechodov a humanitárnych koridorov pre tých, ktorí utekajú pred konfliktom, ako aj na poskytnutie naliehavej pomoci, ktorú potrebujú vnútorne vysídlené osoby, deti a tí, ktorí uviazli v obkľúčených oblastiach alebo ich nemôžu opustiť; pripomína, že ako sa uvádza v smernici o dočasnej ochrane, premiestnenie by malo byť umožnené všetkým osobám, na ktoré sa vzťahuje dočasná ochrana, a malo by zohľadňovať preferencie dotknutých osôb;
11. víta oznámenie Komisie o zriadení platformy solidarity na výmenu informácií o prijímacích kapacitách členských štátov a počte osôb požívajúcich dočasnú ochranu na ich územiach; žiada všetky členské štáty EÚ, aby prostredníctvom takejto platformy ponúkli podporu, v prípade potreby aj na premiestnenie;
12. pripomína, že je dôležité získavať členené údaje v súlade s normami EÚ na ochranu údajov, aby bolo možné identifikovať zraniteľné skupiny pochádzajúce z Ukrajiny, ako sú osoby bez dokladov alebo bez štátnej príslušnosti, s cieľom stanoviť potreby konkrétnych skupín a pomôcť im;
13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť situácii maloletých bez sprievodu s cieľom zabezpečiť uspokojenie ich okamžitých potrieb, primeranú identifikáciu a sledovanie, ako aj výmenu údajov medzi členskými štátmi v záujme ich spojenia s rodinami alebo podľa možností ich opätovného začlenenia do ukrajinskej spoločnosti, a zároveň zaručiť ich ochranu pred zneužívaním a obchodovaním s ľuďmi, najmä v prípade mladých žien;
14. dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojho úsilia o pomoc pri sociálnej integrácii žien a aktivizácii ich účasti na trhu práce zahrnuli primeraný rodový rozmer, a to aj pokiaľ ide o prístup k náležitej starostlivosti pre samotné ženy či pre osoby, o ktoré sa starajú, najmä pre obete sexuálnej agresie; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti riziku obchodovania s ľuďmi, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci a poradenstva obetiam rozvrátených sietí;
15. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o poskytovanie humanitárnej pomoci a podporu integrácie utečencov do spoločnosti a na trhu práce, a to aj prostredníctvom rýchleho profilovania a uznávania kvalifikácií, najmä s využitím nástroja EÚ na stanovenie profilu zručností štátnych príslušníkov tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla aj finančnú pomoc na prijímanie a integráciu utečencov vrátane služieb starostlivosti, ubytovania, stravy, materiálnej pomoci, vzdelávacích programov a verejných služieb zamestnanosti; domnieva sa, že zmrazené aktíva ruských osôb by sa mali tiež použiť na prijímanie utečencov; žiada Komisiu, aby toto financovanie pozorne sledovala a zabezpečila tak dosiahnutie zamýšľaných cieľov;
16. vyzýva členské štáty, najmä ich národných koordinátorov Záruky pre deti, aby zaručili, že deti na úteku z Ukrajiny budú mať bezplatný a účinný prístup k súboru najdôležitejších služieb na rovnakom základe ako ostatné deti v hostiteľských krajinách, počnúc bývaním, výživou a prístupom k starostlivosti a vzdelávaniu, keďže už sú zahrnuté do zraniteľných kategórií stanovených v Záruke; žiada tiež, aby sa ukrajinskej mládeži otvoril prístup k podobným možnostiam a službám vrátane podpory duševného zdravia a poradenstva;
17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali prevoz pacientov, najmä zraniteľných osôb, do všetkých členských štátov EÚ; domnieva sa, že susedné krajiny EÚ by nemali prevziať celé úsilie spojené s prijatím veľkého počtu ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie zabezpečili kontinuitu základného očkovania a skríningových služieb, riešili nedostatky v predchádzajúcich očkovaniach a zaručili prístup k vakcínam proti prenosným infekčným chorobám;
18. so znepokojením konštatuje, že podľa odhadov 400 000 utečencov z Ukrajiny sú osoby so zdravotným postihnutím, a zdôrazňuje, že im treba ponúknuť špecializovanú ochranu a starostlivosť, a to aj vytvorením záchytných centier, ktoré môžu prijať osoby so zdravotným postihnutím a sú im prístupné, a následne zmysluplnými politikami na pomoc pri ich integrácii, prípadne aktiváciou a podporou miestnych organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa osôb so zdravotným postihnutím;
Zmiernenie následkov pomocou mechanizmov solidarity
Sprísňovanie sankcií a súčasné zmierňovanie následkov
19. víta naliehavé opatrenia prijaté Radou vrátane sankcií proti Putinovmu režimu; vyzýva Radu, aby prijala nové opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania sankcií a na monitorovanie ich dodržiavania zo strany finančných subjektov a iných súkromných subjektov;
20. vyzýva Radu, aby rozšírila zoznam osôb, na ktoré sa priamo vzťahujú sankcie EÚ, vrátane ruských oligarchov, o zoznam 6 000 osôb, ktoré identifikovala Nadácia Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii; vyzýva na rozšírenie sankcií EÚ na mediálne subjekty prepojené s Ruskom, ktoré pôsobia v EÚ, konkrétne na „spravodajskú agentúru“ InfoRos, ktorá je prepojená s GRU (Hlavným spravodajským úradom Ruska);
21. ďalej vyzýva Radu, aby rozšírila zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ, o európskych členov správnych rád veľkých ruských spoločností, a to najmä bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera;
22. pripomína svoje predchádzajúce uznesenie, v ktorom žiadal okamžité úplné embargo na dovoz ropy, uhlia, jadrového paliva a zemného plynu z Ruska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty ešte neprijali opatrenia na zavedenie tohto okamžitého úplného embarga; uvedomuje si, že Európska únia medzitým poslala Rusku 50 miliárd eur ako platbu za dovoz ruských fosílnych palív; vyzýva Komisiu, aby do dosiahnutia potrebnej jednomyseľnej podpory úplného embarga v Rade využila svoje právomoci a navrhla konfiškačnú sadzbu na dovoz fosílnych palív z Ruska; uznáva, že tarifa tohto typu by okamžite znížila spotrebu ruských fosílnych palív v Európskej únii a zároveň by pomohla kompenzovať už aj tak vysoké ceny energie pre spotrebiteľov v EÚ;
23. vyzýva Komisiu, aby zachovala mechanizmy štátnej pomoci pre odvetvia, na ktoré majú vplyv sankcie, a aby poskytla usmernenia o ich uplatňovaní; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli alebo zachovali úverové záruky pre vývoz priemyselných odvetví EÚ na Ukrajinu;
Krátkodobé rozpočtové opatrenia na zmiernenie dôsledkov v rámci EÚ
24. domnieva sa, že EÚ by mala najprv využiť existujúce finančné zdroje na zmiernenie následkov vojny v rámci EÚ; žiada preto Komisiu, aby členským štátom umožnila využívať finančné zdroje z nevyžiadaných úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na pokrytie negatívnych hospodárskych a sociálnych nákladov vyplývajúcich z vojny;
25. vyzýva Komisiu, aby iniciovala a koordinovala regulačné zásahy týkajúce sa neočakávaných ziskov s cieľom využiť ich na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov vojny na Ukrajine pre EÚ;
26. zdôrazňuje úlohu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri zavádzaní plánu REPowerEU, t. j. Spoločnej európskej akcie pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by sa tento program mohol využiť spolu s národnými plánmi obnovy a odolnosti na podporu investícií do energetickej transformácie; zdôrazňuje, že pôžičky dostupné v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa mohli použiť na doplnenie programu REPowerEU;
27. je presvedčený o potrebe ďalšieho posilnenia našich kapacít na prejavenie solidarity v čase krízy s cieľom zabezpečiť, aby sa najpostihnutejšie krajiny dokázali vyrovnať so všetkými sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami; poukazuje na naliehavú potrebu spoločne, na úrovni EÚ, riešiť negatívne hospodárske a sociálne dôsledky vojny, najmä sankcie, prílev utečencov a energetickú a potravinovú krízu, ktoré tvrdo zasiahnu členské štáty, ale rôznymi spôsobmi;
28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti zmeny niektorých rozpočtových riadkov rozpočtu EÚ na rok 2023 s cieľom pokryť tieto dodatočné náklady; vyzýva Komisiu, aby posúdila aj možnosť a uskutočniteľnosť mobilizácie dodatočnej finančnej podpory pre najviac postihnuté odvetvia;
29. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlene zvýšili financovanie Európskej záruky pre deti v prospech mladých ukrajinských utečencov a prispeli k cieľu znížiť do roku 2030 počet detí žijúcich v chudobe aspoň o 15 miliónov vrátane aspoň 5 miliónov detí vo všetkých členských štátoch do roku 2030;
30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne monitorovali trhy s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami z vodných živočíchov s cieľom zabezpečiť integritu jednotného trhu; konkrétne požaduje mesačné analýzy trhu s poľnohospodárskymi výrobkami a produktmi rybolovu a akvakultúry podľa jednotlivých odvetví, ktoré budú zahŕňať ceny, množstvá a dodávateľské reťazce; domnieva sa, že Komisia by mala predložiť opatrenia týkajúce sa štátnej pomoci a flexibility kvót v sektore rybolovu;
31. trvá na potrebe systémov náhrad pre poľnohospodárov v EÚ; vyzýva najmä na prijatie naliehavých opatrení, ktoré by pomohli poľnohospodárom zmierniť vplyv nadmerného zvýšenia cien hnojív;
32. vyzýva Komisiu, aby urýchlene vyhodnotila hospodárske a sociálne dôsledky vojny pre všetky druhy dopravy na trhu EÚ, najmä vzhľadom na sankcie, ktoré tento trh ovplyvňujú, a aby v prípade potreby urýchlene ponúkla podporu, a to aj prostredníctvom ďalších legislatívnych a/alebo finančných opatrení, na zmiernenie negatívnych účinkov vojny a zabezpečenie dobre fungujúcich, rovnakých podmienok a spravodlivej hospodárskej súťaže pre odvetvia dopravy v EÚ;
33. domnieva sa však, že mobilizácia rozpočtových prostriedkov počas kríz prostredníctvom predsunutia finančných prostriedkov a ich čerpania z riadnych programov EÚ, ako je politika súdržnosti, nie je v strednodobom a dlhodobom horizonte udržateľná;
34. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rezervy existujúcich programov, rozpočtové rezervy a nástroje rozpočtovej flexibility sú príliš obmedzené a nestačia na výrazné zmiernenie negatívnych hospodárskych a sociálnych dôsledkov vojny;
35. podporuje posilnenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vrátane urýchlenia vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti, najmä v oblasti energetiky, a zmenu priorít viacročného finančného rámca (VFR) s cieľom posilniť naliehavé opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; je presvedčený o tom, že oba nástroje by mali zvýšiť strategickú autonómiu EÚ;
Revízia VFR
36. ďalej vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla revíziu VFR a nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom začleniť nový nástroj plánu odolnosti na pokrytie nákladov súvisiacich s vojnou a posilniť príslušné existujúce fondy, ako aj umožniť plné využitie zrušenia viazanosti a rozpočtových prebytkov z predchádzajúcich rokov; zároveň však vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti výrazného posilnenia nástrojov flexibility, ktoré EÚ umožňujú zvládať krízy; trvá na tom, aby toto preskúmanie nadobudlo účinnosť najneskôr 1. januára 2023;
37. víta rýchle prijatie nariadenia týkajúceho sa kohéznych opatrení pre utečencov v Európe a aktualizovaného nariadenia o pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť podobnej flexibility pre fondy EÚ v rámci VFR na roky 2021 – 2027;
Pomoc Ukrajine
38. podporuje celosvetové úsilie o pomoc Ukrajine, najmä prostredníctvom skupiny G7, a vyzýva na odpustenie dlhu pre Ukrajinu; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby uľahčilo reštrukturalizáciu medzinárodného dlhu Ukrajiny s cieľom predĺžiť splatnosť, znížiť úrokové sadzby a dosiahnuť okamžité zmiernenie likvidity; navrhuje, aby takýto plán zahŕňal aj možnosť získať nové peniaze od tých istých inštitucionálnych investorov;
39. vyzýva na začatie prác na Trustovom fonde solidarity pre Ukrajinu a fonde podobnom Marshallovmu plánu na obnovu Ukrajiny po vojne, otvorenie rozsiahleho investičného programu a uvoľnenie rastového potenciálu Ukrajiny;
40. domnieva sa, že fond by mal byť financovaný okrem iného z prostriedkov EÚ, jej členských štátov, príspevkov darcov a kompenzácií od Ruska za vojnové škody vrátane ruského majetku, ktorý bol zmrazený v dôsledku sankcií a mal by byť legálne skonfiškovaný v súlade s medzinárodným právom a po dôkladnom právnom posúdení Komisiou;
Posilnenie akcieschopnosti EÚ
Investovanie do našej nezávislosti a podpora súkromných investorov
41. uznáva, že ruská invázia na Ukrajine a jej dôsledky poukázali na kritickú závislosť Európskej únie od krajín mimo EÚ, najmä pokiaľ ide o energetiku, a na jej slabiny ako celku, a to aj v oblasti obrany; domnieva sa, že takáto situácia nie je v neustále sa meniacom a nestabilnom svete ani udržateľná, ani bezpečná; domnieva sa, že reakciou EÚ musí byť posilnenie vnútorného trhu s energiou s cieľom odstrániť závislosť bez vytvárania nových závislostí;
42. vyzýva Komisiu, aby v prípade, že existujúce programy neumožnia náležité zvládnutie nepriaznivých dôsledkov krízy, bola pripravená predložiť nový plán odolnosti, ktorý by pomohol domácnostiam a podnikom, najmä MSP, vyrovnať sa s následkami vojny a posilnil akcieschopnosť EÚ;
43. domnieva sa, že tento nový plán reforiem a investícií by mal pozostávať zo súboru opatrení na uvoľnenie rastového potenciálu jednotného trhu, ako je zníženie byrokracie a zlepšenie jednoduchosti podnikania, a z nového nástroja solidarity, ktorý by v prípade potreby poskytol fiškálnu podporu na investície do otvorenej strategickej autonómie EÚ;
44. navrhuje preto v druhej fáze vytvoriť strategický fond autonómie pre Európu (SAFE) v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorý by investoval do energetickej nezávislosti, kybernetickej bezpečnosti, obranných kapacít, potravinovej bezpečnosti, priemyselnej konkurencieschopnosti, nových partnerstiev v oblasti komodít alebo do iných kritických odvetví, v ktorých sa EÚ preukázateľne stala nadmerne závislou od vonkajšieho sveta;
45. je presvedčený o tom, že zvýšenie produktivity a globálnej konkurencieschopnosti EÚ si vyžaduje štrukturálne, sociálne vyvážené a udržateľné reformy podporujúce rast a primeranú úroveň investícií; opätovne zdôrazňuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ponúka všetkým členským štátom bezprecedentnú a jedinečnú príležitosť na vyriešenie hlavných štrukturálnych výzev a investičných potrieb vrátane spravodlivej, zelenej a digitálnej transformácie; nabáda na to, aby SAFE vychádzal zo skúseností získaných v rámci programu NextGenerationEU a čo najlepšie využil túto príležitosť na transformáciu ekonomík EÚ, aby sa stali udržateľnými, konkurencieschopnejšími a odolnejšími voči budúcim otrasom, pričom treba na minimum obmedziť byrokraciu, aby nebránila MSP využívať výhody programu SAFE;
46. trvá na tom, že SAFE by mal byť zriadený riadnym legislatívnym postupom a fungovať pod plným dohľadom Európskeho parlamentu a priamym riadením Komisie; zdôrazňuje, že celková výška finančných prostriedkov fondu by mala byť stanovená na základe jasného posúdenia nákladov a investičných nedostatkov a mala by zahŕňať granty;
47. vyzýva Komisiu, aby dbala na obozretnú fiškálnu politiku v členských štátoch s cieľom zabrániť vzniku krízy štátneho dlhu za súčasných hospodárskych podmienok a zároveň zaručiť dodržiavanie Paktu stability a rastu v plnom rozsahu; na tento účel vyzýva Komisiu, aby predĺžila uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky o ďalší rok;
48. domnieva sa tiež, že sa nemôžeme spoliehať len na nízke úrokové sadzby a investície verejného sektora, aby sme vyplnili obrovské investičné medzery, ktorým v súčasnosti čelíme; žiada Komisiu, aby predložila nové návrhy na podporu súkromných subjektov pri investovaní v EÚ, a najmä aby odstránila prekážky na jednotnom trhu služieb, pokročila v oblasti únie kapitálových trhov a bankovej únie a využila nové formy verejno-súkromných partnerstiev, v ktorých štát preberá obmedzené finančné riziká, aby sa zvýšil záujem o investičné aktivity súkromného sektora, ako sú napríklad podporné schémy COVID-19 pre MSP;
Posilnenie schopnosti EÚ konať v čase vojny
49. zdôrazňuje, že ruská agresia voči Ukrajine sa výrazne opiera o kybernetickú vojnu; poukazuje tiež na to, že terčom ruských kybernetických útokov sú aj inštitúcie a organizácie mimo Ukrajiny; vyzýva na rýchle zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti v EÚ a na urýchlené vykonávanie smernice o vysokej spoločnej úrovni kybernetickej bezpečnosti;
50. vyzýva na urýchlené prijatie a zavedenie programu Únie pre bezpečnú konektivitu, ktorý zabezpečí poskytovanie celosvetovo bezpečných, flexibilných a odolných satelitných komunikačných služieb s cieľom garantovať strategickú autonómiu EÚ a poskytnúť pomoc Ukrajine a všetkým spojencom EÚ, ktorí budú v budúcnosti čeliť podobnému ohrozeniu svojich komunikačných systémov;
51. vyzýva Komisiu, aby s podporou príslušných agentúr EÚ predvídala vojnové hrozby, ktoré by mohli mať chemický, jadrový, biologický, environmentálny alebo infekčný pôvod, určila zdravotnícke protiopatrenia proti týmto hrozbám a zabezpečila ich dostupnosť;
52. uznáva významný pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol pri budovaní obranných kapacít EÚ; opakuje však svoju výzvu na vytvorenie skutočnej európskej obrannej únie, ktorá by bola schopná čeliť súčasným a budúcim bezpečnostným hrozbám, a na komplexné preskúmanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;
53. domnieva sa, že inštitucionálne reformy sú potrebnejšie ako kedykoľvek predtým, a to aj vzhľadom na závery konferencie o budúcnosti Európy; zastáva názor, že tieto reformy by mali prispieť k budovaniu demokratickejšej, geopolitickejšej a pružnejšej EÚ, v prípade potreby prostredníctvom revízie zmlúv; vyzýva najmä na zavedenie možnosti rozšíriť právomoci EÚ v čase vážnej krízy, ktorá postihne viac ako jeden členský štát;
54. vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje rozpočty a investície na obranu s cieľom odstrániť existujúce nedostatky v spôsobilostiach, a zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť konzistentnosť medzi rôznymi vnútroštátnymi plánovacími procesmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zachovali udržateľné tempo investícií do obrany a využili príležitosti, ktoré ponúka Európsky obranný fond, na podporu nových investícií;
55. víta využitie Európskeho mierového nástroja na podporu Ukrajiny; vyzýva na zvýšenie jeho financovania na zvyšok finančného obdobia 2021 – 2027 a na rozšírenie jeho spôsobilosti prispievať k obrane Európskej únie a jej susedov;
56. vyzýva na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach zahraničnej politiky v súlade s ustanoveniami zmlúv s cieľom zvýšiť efektívnosť zahraničnej politiky EÚ;
°
° °
57. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2022)0121.
- [2] Ú. v. EÚ L 212, 7.8.2001, s. 12.
- [3] Ú. v. EÚ L 109, 8.4.2021, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 30.
- [5] Antezza, A. a kol.: The Ukraine Support Tracker: Which countries help Ukraine and how? (Sledovanie pomoci Ukrajine: Ktoré krajiny pomáhajú Ukrajine a ako?), pracovný dokument Kiel Institute for the World Economy, máj 2022.
- [6] Prijaté texty, P9_TA(2022)0099.