NÁVRH UZNESENIA o globálnych hrozbách pre práva na umelé prerušenie tehotenstva
1.6.2022 - (2022/2665(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Nicolaus Fest, Jaak Madison
v mene skupiny ID
B9‑0289/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o globálnych hrozbách pre práva na umelé prerušenie tehotenstva
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o verejnom zdraví, a najmä na jeho odsek 7, ktorom sa uvádza, že „pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti“,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv vyhlásenú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, a najmä na jeho článok 6 ods. 1, v ktorom sa uvádza, že „každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život. Toto právo je chránené zákonom. Nikto nebude svojvoľne zbavený života“,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, v ktorého preambule sa stanovuje, že „dieťa ... potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred narodením aj po pôrode“,
– so zreteľom na odporúčanie 874 (1979) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zo 4. októbra 1979 o Európskej charte práv dieťaťa,
– so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, v ktorom sa potvrdzuje schopnosť členských štátov rozhodovať a konať, aby v čo najväčšej miere zabezpečili priblíženie výkonu právomocí občanovi podľa zásady blízkosti stanovenej v článku 10 ods. 3 ZEÚ,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý odporúča zrušenie eugenického umelého prerušenia tehotenstva: „Výbor odporúča, aby zmluvná strana zrušila rozlišovanie v zákone č. 2/2010, pokiaľ ide o lehotu, v ktorej zákon povoľuje prerušenie tehotenstva z dôvodu postihnutia“,
– so zreteľom na rozhodnutie Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť vypracovať iniciatívnu správu o zahraničnom financovaní tzv. anti-choice skupín, v ktorej spochybňuje zákonné fungovanie pro-life organizácií občianskej spoločnosti, ktoré uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu a združovania,
– so zreteľom na rozsudok Roe/Wade, 410 U.S. 113 (1973),
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pohlavný styk, sexualita a intimita patria do súkromnej sféry;
B. keďže v Dohovore OSN o právach dieťaťa sa uvádza, že „dieťa potrebuje z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nedospelosti osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred narodením aj po pôrode“ a že to musí zahŕňať primárne právo, právo na život, bez ktorého sú všetky ostatné ľudské práva neplatné;
C. keďže ochrana života a zdravia ako základných hodnôt určuje vlastnú slobodu a ľudskú dôstojnosť;
D. keďže nemožno presne citovať žiadnu medzinárodnú právne záväznú dohodu, Európsky súd pre ľudské práva, ani medzinárodné obyčajové právo, ktoré by ustanovovali alebo uznávali právo na umelé prerušenie tehotenstva;
E. keďže akčný program ICPD (1994) aj Pekinská akčná platforma (1995) obsahujú výzvu, aby štáty znížili úmrtnosť matiek a poskytovali prístupnejšie, cenovo dostupnejšie a vysokokvalitné základné zdravotnícke služby s osobitným dôrazom na zdravotnú starostlivosť o matky;
F. keďže členské štáty majú výlučné právomoci vo veciach súvisiacich s konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa zdravia a reprodukcie v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v ZEÚ;
G. keďže ľudské práva neodlučiteľne patria všetkým ľuďom bez ohľadu na štátnu príslušnosť, miesto bydliska, pohlavie, národnostný a etnický pôvod, farbu pleti, náboženstvo, jazyk alebo akékoľvek iné hľadisko; preto ich nemožno podriadiť myšlienkovej línii, ideológii alebo tendencii historického momentu, ktoré nereagujú na univerzálnosť a potrebu im vlastnú;
H. keďže inštitúcie EÚ a členské štáty financujú umelé prerušenie tehotenstva vo výške približne 2,5 miliardy EUR ročne[1] a keďže by mali viac investovať do organizácií na podporu žien, ktoré čelia neočakávanému alebo ťažkému tehotenstvu, aby mohli privítať svoje dieťa;
I. keďže žiadny členský štát nedosahuje mieru plodnosti nad úrovňou miery nahradenia, pričom v mnohých z nich je kriticky nízka, a tak čelia vážnej demografickej zime;
1. dôrazne potvrdzuje, že európske právo, ako bolo vyššie uvedené, opakovane potvrdzuje potrebu chrániť život všetkých, najmä tých najzraniteľnejších;
2. naliehavo vyzýva členské štáty, aby potvrdili a chránili svoje jedinečné právomoci v oblasti zdravotnej starostlivosti a vykonávali politiky podporujúce život a zabránili EÚ v tom, aby v tejto súvislosti prekročila svoj mandát; naliehavo vyzýva Komisiu, aby rešpektovala rozhodnutia, ktoré nepatria do jej právomoci, a aby do nich nezasahovala;
3. konštatuje, že pojem „sexuálna a reprodukčná zdravotná starostlivosť“ tradične zahŕňa širokú škálu opatrení v oblasti zdravotnej starostlivosti; odsudzuje skutočnosť, že politická ľavica používa tento pojem ako eufemizmus na umelé prerušenie tehotenstva;
4. vyzýva všetky európske inštitúcie, aby rešpektovali zvrchovanosť krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a v tomto prípade najmä USA, keďže jeho najvyšší súd rozhodne na ústavnom základe rozhodnutia Roe/Wade; naliehavo žiada, aby všetky inštitúcie EÚ rešpektovali skutočnosť, že USA sú zvrchovaným štátom s dobre rozvinutým právnym systémom, ktorý by sa nemal oslabovať;
5. poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Údaje z Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva za rok 2018 sú k dispozícii na adrese: https://www.epfweb.org/sites/default/files/2020-12/DD_Report2020_webversion_Final.pdf