Návrh uznesenia - B9-0413/2022Návrh uznesenia
B9-0413/2022

NÁVRH UZNESENIA o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ

26.9.2022 - (2022/2662(RSP))

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B9‑0000/2022 a B9‑0000/2022
v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku

Dragoş Pîslaru
v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci


Postup : 2022/2662(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0413/2022
Predkladané texty :
B9-0413/2022
Rozpravy :
Prijaté texty :

B9‑0413/2022

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ

(2022/2662(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Chartu základných práv Európskej únie,

 so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

 so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

 so zreteľom na právny rámec Rady Európy na ochranu menšín a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pokiaľ ide o zjavne diskriminačné praktiky segregácie rómskych detí vo vzdelávaní, a na judikatúru Súdneho dvora,

 so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[1] (smernica o rasovej rovnosti),

 so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[2],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc[3] (rámcová smernica o odpade),

 so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[4],

 so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj,

 so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. februára 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o rodových aspektoch európskeho rámca pre národné stratégie začleňovania Rómov[6],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu[7],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020[8],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe[9],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých[10],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa[11],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o ochrane EÚ poskytovanej deťom a mladým ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine[12],

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2018 s názvom Správa o hodnotení rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2018)0785),

 so zreteľom na Druhý prieskum EÚ týkajúci sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II) Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA),

 so zreteľom na rámec agentúry FRA na monitorovanie strategického rámca EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov,

 so zreteľom na bulletin agentúry FRA z 29. septembra 2020 s názvom Pandémia koronavírusu v EÚ – vplyv na Rómov a Travellerov,

 so zreteľom na vyhlásenie FEANTSA (Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami) z 26. októbra 2020 s názvom Situácia Rómov v EÚ v oblasti bývania zostáva zložitá,

 so zreteľom na brífing Európskej siete na ochranu osôb bez štátnej príslušnosti z 10. marca 2022 s názvom Osoby bez štátnej príslušnosti a osoby, ktorým hrozí stav bez štátnej príslušnosti, násilne vysídlené z Ukrajiny,

 so zreteľom na pozičný dokument fondu UNICEF z júna 2012 s názvom Právo rómskych detí na vzdelanie,

 so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 14/2016 z 28. júna 2016 s názvom Politické iniciatívy a finančná podpora EÚ na integráciu Rómov: výrazný pokrok za posledné desaťročie, no ďalšie úsilie je potrebné v praxi,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. októbra 2020 s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (COM(2020)0620),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2020 s názvom Akčný plán pre integráciu a začlenenie (COM(2020)0758),

 so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. marca 2021 o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov[13],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

 so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti[14],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

 so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008) 426),

 so zreteľom na smernicu Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov[15] (smernica o dočasnej ochrane),

 so zreteľom na otázky Rade a Komisii o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ (O-000022/2022 – B9‑0000/2022 a O‑000023/2022 – B9‑0000/2022),

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A. keďže hodnoty EÚ prevládajú v spoločnosti, ktorá rešpektuje rozmanitosť, pluralizmus, nediskrimináciu, toleranciu, spravodlivosť, solidaritu a rodovú rovnosť; keďže členské štáty nesú osobitnú zodpovednosť za zaručenie týchto hodnôt pre všetkých vrátane Rómov;

B. keďže „Rómovia“ je súhrnný pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu rôznych osôb rómskeho pôvodu, ako sú Rómovia, Sinti, Kalé, Romaničalovia a Bojaši/Rudari; keďže sa vzťahuje aj na skupiny, ako sú Aškali, Egypťania, Jenišovia, Dómovia, Lomovia, Rómovia a Abdaliovia, ako aj na kočovníkov vrátane etnických Travellerov alebo osôb zahrnutých pod administratívny pojem Gens du voyage a osôb, ktoré sa identifikujú ako „Cigáni“, a to všetko bez toho, aby sa popierali ich osobitosti;

C. keďže Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe; keďže neprijateľne vysoký počet Rómov v Európe stále žije v chudobe, je sociálne vylúčený a žije v mimoriadne neistých, nebezpečných a preľudnených podmienkach v segregovaných vidieckych a mestských oblastiach; keďže problém Rómov žijúcich v osadách sa neobmedzuje len na jednu krajinu, a preto je európskym problémom a ako taký sa musí riešiť; keďže priestorová segregácia predstavuje hlavnú príčinu nerovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti v ranom veku a k vzdelávaniu, zamestnanosti a základným službám vrátane cestného prístupu, zásobovania vodou, sanitačných a kanalizačných zariadení, elektrickej energie a zberu odpadu, pričom ich vzájomne posilňuje; keďže má nielen fyzické a hospodárske dôsledky, ale aj psychologické a sociologické dôsledky, a to pre jednotlivcov, ako aj pre komunity; keďže medzigeneračná chudoba v rómskych osadách má sociálno-ekonomickú povahu a vážne dôsledky na fyzické a duševné zdravie a kvalitu života Rómov, ich životné príležitosti a uplatňovanie ich základných ľudských práv;

D. keďže Rómovia čelia vyššej miere nízkej intenzity práce, neistoty zamestnania a nezamestnanosti a často pracujú v atypických alebo neistých pracovných situáciách, čo im bráni v prístupe k systémom podpory v nezamestnanosti a nárokom na dôchodok; keďže Rómom chýbajú siete zamestnanosti, sú diskriminovaní v prístupe k zamestnaniu a na pracovisku a takisto sa sústreďujú v sociálno-ekonomicky znevýhodnených regiónoch; keďže 6 miliónov Rómov žijúcich v EÚ predstavuje významnú a rastúcu časť jej obyvateľstva a má obrovský potenciál, ktorý bude možné využiť len vtedy, ak sa zlepší ich situácia v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia;

E. keďže podľa druhého prieskumu EÚ týkajúceho sa menšín a diskriminácie (EÚ – MIDIS II) len štvrtina Rómov vo veku od 16 rokov uviedla ako svoju hlavnú činnosť, že je „zamestnaná“ alebo „samostatne zárobkovo činná“, a keďže rómske ženy uvádzajú oveľa nižšiu mieru zamestnanosti ako rómski muži – len 16 % v porovnaní s 34 %; keďže situácia mladých ľudí bola obzvlášť znepokojujúca, keďže priemerná miera Rómov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), bola 63 % v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý bol 12 %; keďže v tejto vekovej skupine výsledky ukázali aj značný rodový rozdiel, keď 72 % mladých rómskych žien bolo zaradených do kategórie NEET v porovnaní s 55 % mladých rómskych mužov; keďže je to v príkrom rozpore so zvyškom obyvateľstva (35 %); keďže podľa prieskumu až 80 % Rómov žilo pod hranicou rizika chudoby v ich krajine; keďže každý tretí Róm žije v obydlí bez prípojky na vodovod a každý desiaty bez elektrickej energie; keďže každé tretie rómske dieťa zažíva, že niekto z jeho rodinných príslušníkov hladuje aspoň raz za mesiac, a takmer polovica Rómov vo veku 6 až 24 rokov nenavštevuje školu;

F. keďže nedostatok významných politických opatrení alebo investícií, obmedzená dostupnosť a nízka kvalita sociálneho bývania, diskriminácia na trhu s bývaním a segregácia udržiavajú rozdiely v prístupe k bývaniu medzi Rómami a Nerómami takmer nezmenené[16];

G. keďže Rómovia žijúci v osadách by mali mať prístup k dôstojnému bývaniu, ktoré je prístupné, cenovo dostupné, environmentálne bezpečné, zdravé a desegregované;

H. keďže hlboko zakorenené štrukturálne a inštitucionálne protirómske zmýšľanie naďalej existuje na všetkých úrovniach spoločnosti EÚ a je hlavnou prekážkou, ktorá Rómom bráni plne uplatňovať svoje základné práva ako občanov EÚ vo všetkých oblastiach života vrátane zamestnania, bývania, vzdelávania, zdravotnej a inej starostlivosti, sociálnej ochrany a iných kľúčových verejných služieb; keďže 41 % Rómov v deviatich členských štátoch EÚ, v ktorých sa uskutočnil prieskum EÚ – MIDIS II, uviedlo, že sa cítia byť diskriminovaní z dôvodu svojho rómskeho pôvodu aspoň v jednej oblasti každodenného života, ako je hľadanie práce, práca, bývanie, zdravie a vzdelávanie; keďže integrácia Rómov si vyžaduje citlivosť na miestny kontext, etnickú a sociálno-ekonomickú rozmanitosť vnútri komunít Rómov a prekážky sociálnej mobility a na prierezové formy diskriminácie, najmä pokiaľ ide o rod, vek a zdravotné postihnutie; keďže rodová rovnosť a situácia rómskych detí a mladých ľudí sú dve kľúčové oblasti intervencie v oblasti sociálneho začleňovania Rómov, ktoré sa na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni neriešia dostatočne;

I. keďže situácia v rómskych osadách predstavuje porušovanie ľudských a základných práv zakotvených v zmluvách EÚ, Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv EÚ, Európskej sociálnej charte, Dohovore OSN o právach dieťaťa a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj zásad uznaných v Európskom pilieri sociálnych práv; keďže je znepokojujúce, že tieto práva sa v praxi nedodržiavajú, pokiaľ ide o Rómov žijúcich v osadách;

J. keďže začarovaný kruh medzigeneračnej chudoby v marginalizovaných rómskych osadách je komplexný jav, ktorý treba riešiť horizontálne v rôznych prepojených oblastiach politiky, komplexným spôsobom a v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami; keďže účinné riešenia si vyžadujú plné zapojenie na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v spolupráci s iniciatívami občianskej spoločnosti vrátane charitatívnych a cirkevných organizácií, sociálnych partnerov a súkromných subjektov, poučenie sa z najlepších postupov a inovatívnych riešení v členských štátoch a ich použitie vo väčšom rozsahu;

K. keďže mnohé miestne a regionálne orgány a zástupcovia občianskej spoločnosti dlhodobo aktívne pracujú s Rómami žijúcimi v osadách prostredníctvom osvedčených a inovatívnych prístupov a projektov, ale často nevyužívajú dostupné európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), pretože procesy sú veľmi náročné a zložité; keďže medzi najčastejšie zistené prekážky prístupu k EŠIF patrí absencia partnerského prístupu; oneskorené uhradenie žiadostí o platbu; vyplácanie EŠIF príjemcovi na základe systému refundácie ako najčastejšia možnosť, čím sa príjemca stáva závislým od vlastných zdrojov; zdĺhavé a opakované kontroly verejného obstarávania; nesúlad medzi zisteniami kontrol, čo vedie k obviňovaniu príjemcov z chýb, ktoré si môžu vyžiadať vrátenie finančných prostriedkov, čím hrozí prerozdelenie zdrojov z iných oblastí alebo dokonca platobná neschopnosť; slabé zapojenie kontrolórov z riadiacich alebo sprostredkovateľských orgánov do procesu verejného obstarávania a ich slabá spolupráca s príjemcami; a stanovenie ľubovoľných limitov a požiadaviek pre rôzne aspekty projektov;

L. keďže Rómovia čelia neprimeraným prekážkam v prístupe k zdravotníckym službám, ktoré ešte zhoršuje to, že nemajú doklady o poistení alebo osobné identifikačné doklady, diskriminácia zo strany zdravotníckych pracovníkov a segregácia v zariadeniach zdravotnej starostlivosti; keďže pretrvávajúce nerovnosti v oblasti zdravia vrátane osobitného vplyvu priestorovej segregácie a preplneného bývania na zdravie stavajú Rómov do zraniteľnej pozície;

M. keďže všetkých 27 členských štátov sa zaviazalo pracovať na odstránení bezdomovectva do roku 2030 podpísaním Lisabonskej deklarácie z júna 2020 a zriadením európskej platformy na boj proti bezdomovectvu, ktorej cieľom je podporovať politiky založené na prístupe zameranom na človeka, bývanie a na integrovaný prístup;

N. keďže EÚ poskytuje významnú finančnú podporu na opatrenia sociálneho začleňovania vrátane opatrení na podporu začleňovania Rómov, najmä najodkázanejších osôb; keďže z plánovacích dokumentov členských štátov vyplýva, že počas programového obdobia 2014 – 2020 bolo na sociálno-ekonomickú integráciu zraniteľných skupín jednotlivcov vyčlenených 1,5 miliardy EUR[17];

O. keďže na všetkých úrovniach vzdelávania pretrváva rozdiel medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom; keďže podľa prieskumu EÚ – MIDIS II sa zúčastňovalo na vzdelávaní v ranom detstve v roku 2018 len 53 % rómskych detí vo veku 4 až 6 rokov; keďže v školách je rozšírená segregácia rómskych žiakov, a to napriek právnemu zákazu takýchto praktík a ich nezlučiteľnosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva; keďže takáto segregácia v oblasti vzdelávania má zvyčajne tri rôzne formy: neúmerný počet rómskych detí v „špeciálnych“ školách pre deti s mentálnym postihnutím, segregované triedy alebo sekcie pre rómskych žiakov v „zmiešaných“ školách a výskyt „škôl pre getá“; keďže rómske deti čelia ďalším prekážkam rovnocennej účasti na vzdelávaní vrátane neschopnosti hradiť náklady spojené so vzdelávaním (vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve), priestorovej segregácie, nedostatku zariadení starostlivosti o deti v blízkosti alebo nerovného alebo žiadneho prístupu k online a/alebo dištančnému vzdelávaniu; keďže chudoba a nedostatočný prístup k základným službám majú značný vplyv na telesný, duševný a emocionálny vývoj detí a zvyšujú ich šance na zaostávanie vo všetkých aspektoch ich dospelého života;

P. keďže nízka predškolská dochádzka je hlavným určujúcim faktorom miery predčasného ukončenia štúdia medzi Rómami, ktorú ešte zhoršuje neskorý začiatok školskej dochádzky a nepravidelná školská dochádzka; keďže k predčasnému ukončeniu štúdia dochádza najmä v čase prechodu medzi jednotlivými typmi škôl; keďže účasti na sekundárnom vzdelávaní bránia faktory, ako sú cestovanie, segregácia v oblasti bývania a nefunkčné poradenské služby; keďže rozdiely vo vzdelávaní ešte viac prehlbuje rastúca digitálna priepasť medzi rómskymi a nerómskymi deťmi;

Q. keďže Rómovia čelili počas pandémie vyššiemu riziku nákazy COVID‑19 v dôsledku zakorenených zdravotných a sociálnych nerovností a boli neúmerne postihnutí opatreniami prijatými na zamedzenie šírenia vírusu; keďže negatívne sociálne a hospodárske dôsledky pandémie boli pre rómske obyvateľstvo v EÚ osobitne škodlivé z dôvodu vysokého podielu Rómov zapojených do neformálneho hospodárstva a sezónnej práce a nedostatku opatrení prispôsobených ich osobitnej situácii v rámci politík na zmiernenie dôsledkov zdravotnej krízy; keďže pandémia viedla k obviňovaniu a nenávistným prejavom voči Rómom; keďže núdzová situácia v oblasti zdravia opäť odhalila kritický nesúlad medzi rozsahom potrieb na miestnej úrovni a kapacitou na ich riešenie a zdôraznila potrebu okamžitých a dlhodobých politických opatrení, najmä v oblastiach zamestnanosti, vzdelávania a bývania[18];

R. keďže zber údajov o rovnosti sa vzťahuje na zber všetkých druhov rozčlenených údajov používaných na komparatívne posúdenie situácie konkrétnych skupín, ktorým hrozí diskriminácia, na navrhovanie verejných politík, ktoré prispievajú k podpore rovnosti, a na posúdenie ich vykonávania, a to na základe dôkazov, nielen predpokladov; keďže plánovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie opatrení EÚ a vnútroštátnych opatrení na sociálne začleňovanie Rómov brzdí nedostatok komplexných kvalitných údajov rozčlenených podľa etnickej príslušnosti;

S. keďže mnohí Rómovia žijú v oblastiach, kde sú neúmerne vystavení zhoršovaniu životného prostredia a znečisteniu pochádzajúcemu zo skládok odpadu alebo kontaminovaných lokalít a nemajú prístup k základným environmentálnym službám a verejným službám;

T. keďže rómske ženy sú vystavené viacnásobným a prierezovým formám diskriminácie založenej na kombinácii ich etnického pôvodu, rodu a sociálneho postavenia, ako aj rodovo motivovanému násiliu, ktoré bolo obzvlášť viditeľné počas pandémie COVID-19; keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je nutné zabezpečiť a podporovať vo všetkých oblastiach, a to aj pokiaľ ide o účasť na trhu práce, podmienky zamestnania vrátane miezd, vzdelávanie a odbornú prípravu a kariérne zmeny a postup;

U. keďže približne 10 – 20 % z odhadovaných 400 000 Rómov žijúcich na Ukrajine je bez štátnej príslušnosti alebo im hrozí stav bez štátnej príslušnosti[19]; keďže rómski utečenci, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine bez dokladov potvrdzujúcich ich ukrajinské občianstvo alebo ich pobytový status, sú v obzvlášť zraniteľnej situácii;

Potreba činnosti na úrovni členských štátov

1. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v EÚ stále žijú ľudia, ktorí nemajú prístup k bezpečnému a dôstojnému bývaniu, čistej pitnej vode, elektrine, sanitácii, kanalizácii a zariadeniam na spracovanie odpadov, vzdelávaniu, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a službám starostlivosti; je hlboko znepokojený značným rozdielom medzi vyhláseniami a záväzkami týkajúcimi sa silnej sociálnej Európy a skutočnosťou v teréne, a to aj vzhľadom na pandémiu COVID-19, ktorá poukázala na nedostatočný pokrok pri zlepšovaní prístupu k základnej infraštruktúre počas predchádzajúceho programového obdobia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene riešili situáciu Rómov žijúcich v osadách komplexným a účinným spôsobom prostredníctvom vhodných krátkodobých a dlhodobých politík podporovaných dostatočnými finančnými prostriedkami EÚ a členských štátov, aby sa zabezpečilo, že sa na Rómov v EÚ a susedných krajinách nezabudne; zdôrazňuje skutočnosť, že takéto katastrofálne podmienky, ako aj negatívny psychologický a sociologický vplyv, nemajú vplyv len na ľudí žijúcich v osadách, ale majú vplyv aj na širšiu komunitu;

Bývanie

2. zdôrazňuje, že prístup k dôstojnému desegregovanému bývaniu je kľúčom k prekonaniu začarovaného kruhu medzigeneračnej chudoby a sociálneho vylúčenia; konštatuje, že prístup k bývaniu je predpokladom ľudskej dôstojnosti a úzko súvisí s plným uplatňovaním ľudských práv; uznáva, že pandémia COVID-19 ukázala, že zlé podmienky bývania predstavujú systémové riziko pre systém verejného zdravotníctva, ktoré pre Rómov, a najmä rómske ženy, predstavuje neprimeranú záťaž; opakuje svoju výzvu členským štátom, aby predchádzali bezdomovectvu a riešili ho a venovali pozornosť vylúčeniu z bývania prostredníctvom dlhodobých riešení, ako sú primerané sociálne bývanie, programy cenovo dostupného nájomného bývania a cielené príspevky na bývanie, ktoré sú súčasťou integrovaných vnútroštátnych stratégií so zameraním na prístupy založené na bývaní a bývaní ako priorite, čím sa zaručí účinný rovnaký prístup občanov k primeranému desegregovanému bývaniu a základným službám bez diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali koncepciu „primeraného bývania“ pre všetkých vrátane Rómov, ako ju vymedzuje OSN[20]; žiada, aby sa popri financovaní prístupných a kvalitných sociálnych služieb a kvalitnej terénnej sociálnej práce, ktorá zahŕňa konzultácie s členmi rómskej komunity a ich účasť, uprednostnili desegregačné prístupy využívajúce integrované sociálne bývanie alebo investície do neho ako spôsob, ako Rómovia môžu opustiť osady; zdôrazňuje používanie elektronických platobných kariet na prijímanie sociálnych dávok spolu s potrebnou digitálnou infraštruktúrou ako dodatočného nástroja na správne finančné riadenie pre Rómov žijúcich v osadách, aby sa zabezpečil dôstojný život a možnosť využiť tieto dávky na prístup k finančným zdrojom, napríklad prostredníctvom mikropôžičiek; vyzýva členské štáty, aby urýchlene preskúmali možnosti ich využitia; zdôrazňuje, že elektronické platobné karty môžu byť jedným z riešení na riešenie sociálno-ekonomických problémov súvisiacich s úžerníctvom, zneužívaním návykových látok a hazardnými hrami v osadách;

3. uznáva, že mnohé rómske osady sa nachádzajú na nebezpečných, rizikových a nezákonne obsadených pozemkoch, čo predstavuje hlavnú prekážku pri hľadaní účinného spôsobu zlepšenia životných podmienok Rómov a je prekážkou pre investície EÚ; vyzýva členské štáty, aby riešili tento problém na centralizovanej, vnútroštátnej úrovni a zároveň úzko spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi prostredníctvom vykonávania politík týkajúcich sa bývania vrátane sociálneho bývania a inovačných politík;

Vzdelávanie

4. zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu predškolského vzdelávania na úspech v ďalších stupňoch vzdelávania, na dosiahnutie dôstojného a kvalitného zamestnania a vymanenie sa z bludného kruhu znevýhodnenia; upozorňuje na výrazný rozdiel v dochádzke rómskych a nerómskych detí do predškolských zariadení a na súvislosť medzi segregáciou v oblasti bývania a vzdelávania, ktoré sú kľúčovými faktormi zvyšovania miery predčasného ukončenia štúdia; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie dosiahnutie barcelonských cieľov s osobitným dôrazom na opatrenia na podporu a uľahčenie predškolského vzdelávania rómskych detí; vyzýva takisto Komisiu, aby riešila rozdiely v prístupe ku kvalitnej starostlivosti o deti medzi rómskymi a nerómskymi deťmi v nadchádzajúcej revízii barcelonských cieľov v rámci balíka európskej stratégie v oblasti starostlivosti; ďalej vyzýva členské štáty, aby v súlade s Európskou zárukou pre deti zaručili účinný a bezplatný prístup do materských škôl pre všetky rómske deti žijúce v osadách a zabezpečili tak ich účasť; vyzýva členské štáty, aby systematicky monitorovali riziká predčasného ukončenia štúdia a nerovnosti v prístupe k vzdelávaniu na všetkých úrovniach, aby bolo možné včas zasiahnuť, a to v oblasti pedagogickej pomoci a individuálneho poradenstva, ako aj mimoškolských aktivít pre deti a ich rodičov; zdôrazňuje, že zmysluplné zapojenie rómskych rodičov by takisto pomohlo riešiť riziko predčasného ukončenia štúdia detí; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia a systémy na motivovanie mladých rómskych študentov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku, aby ukončili stredoškolské vzdelávanie, napríklad osobitné príspevky;

5. vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou segregáciou rómskych detí vo vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v programoch mimo bežných vzdelávacích systémov, ktorá často vyplýva z nesprávnej diagnózy mentálneho postihnutia na základe výsledkov kultúrne a jazykovo zaujatých testov; zdôrazňuje, že štandardizované psychologické testovanie používané v niektorých členských štátoch by sa nemalo používať ako eliminačný nástroj na oddialenie vstupu do riadnych školských programov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na preskúmanie a v prípade potreby zrušenie diagnostických rozhodnutí; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou diskrimináciou a segregáciou rómskych detí v niektorých členských štátoch v rámci bežných škôl, a to aj prostredníctvom segregovaných tried a poschodí, segregácie vnútri tried a segregovaných jedální; zdôrazňuje, že segregované vzdelávanie je založené na obmedzených učebných plánoch, ktoré zriedka umožňujú rómskym študentom vstúpiť do všeobecného školského systému, vysokoškolského vzdelávania alebo následného zamestnania; vyzýva členské štáty, aby odstránili praktiky pretrvávajúcej segregácie rómskych detí, zaviedli komplexné stratégie desegregácie s jasnými cieľmi a dostatočnými zdrojmi na ich realizáciu s jasnými a ambicióznymi harmonogramami, prijali inkluzívne metódy vzdelávania, zaručili rómskym deťom plný prístup k školským aktivitám a realizovali antidiskriminačné kampane v školách; vyzýva všetky členské štáty, aby uprednostňovali osobitné vzdelávacie potreby rómskych a zraniteľných detí s cieľom zaručiť ich právo na účasť, vzdelávanie a dobré vzdelávacie výstupy, účinne znižovať rozdiely vo vzdelávaní medzi rómskymi a nerómskymi deťmi a predchádzať segregácii; zdôrazňuje význam integrácie rómskych detí do oficiálnych vnútroštátnych učebných plánov, a to aj v oblasti odborného vzdelávania a prípravy;

6. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že školy s rómskou väčšinou majú nedostatočné financovanie, zariadenia a učebné plány; vyzýva členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy učiteľov pred nástupom na pracovisko aj na pracovisku s cieľom zvýšiť ich schopnosť poskytovať vhodné vyučovanie rómskym deťom, najmä so zameraním na citlivosť voči rómskej kultúre a identite, nediskrimináciu ako ľudské právo a pozitívne stratégie na podporu tolerancie a boj proti diskriminačnému správaniu a protirómskemu zmýšľaniu[21], ktoré prispievajú k predsudkom a nesprávnym názorom na schopnosť a ochotu rómskych detí učiť sa a vedú k nízkym akademickým očakávaniam; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili viac finančných zdrojov na kvalitných asistentov učiteľov, čím sa zabezpečí hladká integrácia detí z rómskych osád do bežného vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby v školách zaviedli komplexnú sexuálnu a vzťahovú výchovu primeranú veku a výchovu k zodpovednému rodičovstvu pre mladých ľudí, a to aj ako prevenciu tehotenstva neplnoletých rómskych dievčat žijúcich v osadách, ktoré ďalej prispieva k začarovanému kruhu medzigeneračnej chudoby;

7. zdôrazňuje, že obmedzenia pohybu na zvládnutie pandémie COVID-19 ešte viac prehĺbili existujúce nerovnosti vo vzdelávaní vo viacerých členských štátoch a zanechali rómske deti, najmä tie, ktoré žijú v segregovaných rómskych osadách, bez prístupu k online vzdelávaniu z dôvodu nedostatočného prístupu k digitálnej infraštruktúre, pripojiteľnosti a digitálnym učebným materiálom; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že núdzové finančné prostriedky EÚ vyčlenené na riešenie pandémie COVID-19, ako napríklad finančné prostriedky poskytované v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, budú osobitne zohľadňovať potreby Rómov a zraniteľných detí a zabezpečovať kvalitné a dostupné služby v rómskych komunitách, a to aj prostredníctvom osobitných ukazovateľov v národných plánoch obnovy a odolnosti; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali nové spôsoby začleňovania a zapojenia rómskych detí do digitálneho vzdelávania vrátane väčších investícií do zlepšenia dostupnosti digitálnej infraštruktúry a digitálnej gramotnosti s cieľom pripraviť ich na digitálnu éru; vyzýva členské štáty, aby podporovali vzdelávanie rómskych žien a dievčat s osobitným dôrazom na význam odborov STEM a riešili problém predčasného ukončenia štúdia;

Zdravie a životné prostredie

8. je znepokojený vyššou mierou detskej úmrtnosti rómskeho obyvateľstva v porovnaní s nerómskym obyvateľstvom, najmä u tých, ktorí žijú v osadách; zdôrazňuje, že deti v rómskych osadách sa rodia v chudobe a v prostredí, ktoré nie je vhodné na zdravý telesný a psychosociálny vývoj; vyzýva Komisiu, aby monitorovala investície a vykonávanie Európskej záruky pre deti členskými štátmi a osobitných cieľov stanovených v národných akčných plánoch pre rómske deti, najmä pokiaľ ide o ich osobitne znevýhodnenú situáciu, ktorá sa prejavuje slabými vzdelávacími výstupmi a mierou predčasného ukončenia štúdia; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia podporené výrazne zvýšenými verejnými investíciami na rýchle a účinné vykonávanie Európskej záruky pre deti, a dôrazne nabáda členské štáty, aby na podporu činností v rámci záruky vyčlenili viac ako minimálnych 5 % zdrojov Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) v rámci zdieľaného riadenia; vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby zdravotnícki pracovníci podporovali deti v rómskych osadách od narodenia a v prípade potreby začali liečbu, ako aj na rozpoznanie psychického alebo fyzického zneužívania detí, s povinnosťou oznámiť všetky takéto prípady príslušným orgánom; pripomína nadmerné zastúpenie rómskych detí v zariadeniach ústavnej starostlivosti a zdôrazňuje potrebu prístupu zameraného na dieťa, ktorý by venoval veľkú pozornosť právam a potrebám najzraniteľnejších; vyzýva členské štáty, aby na tento účel zabezpečili širokú dostupnosť a prístupnosť centier včasnej intervencie a komunitných centier, v ktorých pracujú terénni sociálni pracovníci, pedagogickí pracovníci a zdravotnícki pracovníci vrátane rómskych zdravotných a vzdelávacích mediátorov a asistentov;

9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zdravotnú osvetu a zdravé životné podmienky v znevýhodnených komunitách, najmä v rómskych osadách, prostredníctvom mobilných zdravotných skríningových staníc a preventívnych aktivít; ďalej zdôrazňuje, že sa musí dodržiavať rodová rovnosť v organizáciách zdravotnej starostlivosti v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a že by mali byť k dispozícii prístupné iniciatívy, ako sú vytvorenie siete zdravotných sestier a domovov starostlivosti, pravidelné návštevy detských lekárov, dospelých všeobecných lekárov, služby na podporu rodiny, služby domácej starostlivosti a starostlivosti o staršie osoby a iné osoby, ktoré potrebujú starostlivosť a podporu;

10. zdôrazňuje environmentálne riziká pre zdravie a životy Rómov žijúcich v osadách, ako aj pre širšiu komunitu, ktoré spôsobuje toxický odpad v okolí ich osád; vyzýva členské štáty, aby urýchlene riešili túto situáciu s cieľom znížiť neprimerané vystavenie Rómov takýmto rizikám a vytvoriť komplexné systémy nakladania s odpadom a infraštruktúru v súlade s európskou rámcovou smernicou o odpade[22]; vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na zvýšenie informovanosti v rámci dotknutých komunít o nebezpečenstvách spôsobených toxickým odpadom a nedostatkom riadneho nakladania s odpadom v rómskych osadách; zdôrazňuje úlohu Komisie pri presadzovaní právnych predpisov EÚ v tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby cielene využívali politické nástroje a zdroje na riešenie energetickej krízy a na zabezpečenie spravodlivej zelenej energetickej transformácie s cieľom zabezpečiť, aby mali rómske komunity prístup k čistej, cenovo dostupnej a bezpečnej energii, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu energetickej chudoby a zlepšiť zdravie Rómov žijúcich v osadách;

11. pripomína, že podľa nových záväzných noriem EÚ pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by členské štáty mali podporovať rozšírené právomoci týchto orgánov v oblasti súdnych sporov tým, že im priznajú právne postavenie pred súdmi v individuálnych a kolektívnych sťažnostiach a z úradnej moci, a mali by podporiť ich právne záväzné rozhodovacie právomoci, a to aj v situáciách, keď vnútroštátny orgán pre rovnaké zaobchádzanie pozostáva z viacerých inštitúcií, aby mohli riešiť, identifikovať a sankcionovať prierezovú diskrimináciu, ktorá často postihuje Rómov; zastáva názor, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa mandát týchto orgánov vzťahoval na všetky formy diskriminácie vrátane viktimizácie a nenávistných prejavov;

Zamestnanosť a sociálne začlenenie

12. domnieva sa, že vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti v rómskych osadách a vysoká prevalencia Rómov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, je umocnená sociálnym vylúčením a chudobou, ktorej čelia ich obyvatelia; vyzýva členské štáty, aby investovali do sociálnych podnikov a najlepších postupov s cieľom zamestnať dlhodobo nezamestnaných; vyzýva ich, aby investovali aj do programov pre Rómov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, ako je odborná príprava, najmä v oblasti digitálnych zručností a ekologických pracovných miest, a to aj prostredníctvom plánov obnovy a odolnosti; domnieva sa, že akčný plán Komisie pre sociálne hospodárstvo môže podporiť úsilie členských štátov v tejto súvislosti prostredníctvom usmernení týkajúcich sa zdaňovania, prístupu organizácií sociálneho hospodárstva k štátnej pomoci a sociálnemu verejnému obstarávaniu; zastáva názor, že pripravovaný návrh odporúčania Rady o rozvoji rámca sociálneho hospodárstva by mal zabezpečiť prierezový prístup zameraný na zraniteľné skupiny vrátane Rómov a najmä rómskych žien, ktoré čelia ešte väčším prekážkam brániacim vstupu na trh práce ako rómski muži; vyzýva členské štáty, aby okrem toho podporovali vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest, legalizáciu atypickej práce a prístupné mosty k zamestnaniu pre rómskych pracovníkov, ako sú verejné programy zamestnanosti, ktoré môžu byť dočasným riešením nezamestnanosti a príležitosťou na rekvalifikáciu a ďalšiu odbornú prípravu; pripomína, že mnohí Rómovia sú dlhodobo nezamestnaní, čo ovplyvňuje ich nárok na dávky a dôchodky; zdôrazňuje význam vnútroštátnych systémov minimálneho príjmu v kombinácii so stimulmi na (re)integráciu na trh práce v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; nalieha na členské štáty, aby podporovali transparentnosť miezd a etnicky a rodovo neutrálne hodnotenie pracovných miest, presadzovali mzdy, ktoré zabezpečujú dôstojnú životnú úroveň, a aby začali antidiskriminačné a vzdelávacie kampane zamerané na boj proti protirómskemu zmýšľaniu a podporu rozmanitosti na pracovisku, ktoré by sa zameriavali na pracovníkov, ktorí majú na starosti prijímanie zamestnancov, na zamestnávateľov a spolupracovníkov;

13. konštatuje, že komunitné centrá zohrávajú kľúčovú úlohu pri práci s Rómami žijúcimi v osadách; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že každá rómska osada bude mať primerane vybavené komunitné centrum, ktoré poskytne priestor na vzdelávacie činnosti, napríklad materské školy, zariadenia starostlivosti po vyučovaní pre školopovinné deti, voľnočasové aktivity pre deti aj dospelých a hygienické zariadenia, pričom rómska komunita bude zapojená do údržby a prevádzky priestorov;

14. vyzýva členské štáty, aby stanovili zamestnanosť mladých ľudí, najmä mladých rómskych žien, za prioritu pri vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili posilnenú záruku pre mladých ľudí na podporu zamestnanosti a sociálneho začleňovania medzi mladými Rómami; poukazuje na nevyužitý potenciál vysoko vzdelaných mladých Rómov ako hnacej sily pozitívnej zmeny v rómskych komunitách a pri riešení hlboko zakorenených predsudkov a stereotypov medzi väčšinovým obyvateľstvom;

15. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne zapojenie orgánov sociálnoprávnej ochrany do prípadov detí a sociálnej kurately v marginalizovaných rómskych osadách s cieľom zabezpečiť, aby deti dostali ochranu a starostlivosť potrebnú na ich blaho a rozvoj, pričom sa budú rešpektovať ich najlepšie záujmy; požaduje ďalšie koordinované úsilie a primeraný rámec opatrení na odstránenie nepriaznivých javov v osadách, ako je napríklad úžerníctvo, sexuálne vykorisťovanie detí, zneužívanie návykových látok, hazardné hry a pracovné vykorisťovanie; vyjadruje poľutovanie nad vysokou mierou núteného žobrania rómskych detí a vyzýva členské štáty, ktoré tak neurobili, aby zaviedli právne predpisy na ochranu detí a zákaz núteného žobrania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby policajné sily uznali osobitné podmienky Rómov a aby členské štáty poskytovali odbornú prípravu policajným silám s cieľom bojovať proti diskriminácii a kriminalizácii Rómov interne, ako aj u väčšinovej populácie; vyzýva členské štáty, aby dôsledne vyšetrili prípady zneužívania zo strany polície s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k beztrestnosti za násilie, zastrašovacie opatrenia a zlé zaobchádzanie voči rómskym jednotlivcom alebo komunitám, a riešili nedostatočný prístup Rómov k spravodlivosti;

16. opakuje svoju výzvu Komisii, aby spolupracovala s členskými štátmi na spoločnej metodike zberu a zverejňovania údajov o rovnosti rozčlenených podľa etnickej príslušnosti a rôznych druhov osád, pokiaľ sú uznané vo vnútroštátnom práve, pri plnom rešpektovaní noriem v oblasti súkromia a základných práv s cieľom posudzovať situáciu Rómov a účinne hodnotiť pokrok pri vykonávaní opatrení podľa strategického rámca EÚ pre Rómov na riešenie základných príčin ich sociálneho a hospodárskeho vylúčenia; ďalej vyzýva Komisiu, aby do sociálneho prehľadu zahrnula konkrétne ciele v oblasti zamestnanosti Rómov;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali posilnenie sociálneho dialógu a kolektívneho zastúpenia rómskych pracovníkov ako prostriedok na uľahčenie ich prístupu ku kvalitným pracovným miestam s dôstojnými pracovnými podmienkami; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje verejné pracovné programy s cieľom umožniť Rómom a iným osobám v zraniteľných situáciách rozvíjať a zlepšovať príslušné zručnosti;

Využívanie finančných prostriedkov EÚ a členských štátov

18. so znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch sa zdroje určené pre Rómov doteraz využívali len v malej miere, čo predstavuje riziko výraznej straty finančných zdrojov do konca súčasného programového obdobia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné systémy a podmienky stanovené pre čerpanie EŠIF vo viacerých členských štátoch neumožňujú ich bezproblémové a efektívne čerpanie, často z dôvodu byrokratických a štrukturálnych prekážok vo vnútroštátnych systémoch; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné znížiť administratívne zaťaženie, podporovať využívanie zjednodušených možností nákladov a poskytovať ďalšiu pomoc a flexibilitu vrátane priameho rozdeľovania finančných prostriedkov na regionálne a miestne politiky a programy občianskej spoločnosti, aby sa uľahčilo ich využívanie riadiacimi orgánmi a príjemcami, ktorí reagujú na bezprostredné potreby Rómov žijúcich v osadách v EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlene zvýšili financovanie pre Európsku záruku pre deti s vyčleneným rozpočtom vo výške aspoň 20 miliárd EUR s cieľom bojovať proti chudobe, ktorá postihuje deti a ich rodiny, a prispieť k cieľu znížiť do roku 2030 počet ľudí trpiacich chudobou prinajmenšom o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí vo všetkých členských štátoch;

19. poukazuje na nedostatok politickej vôle niektorých miestnych orgánov v členských štátoch, ktoré sa zdráhajú realizovať nové projekty na zlepšenie životných podmienok Rómov v osadách; vyzýva členské štáty a ich riadiace orgány, aby venovali osobitnú pozornosť takýmto miestnym orgánom a vykonávali stratégie s cieľom motivovať ich k zmene negatívneho prístupu, a to aj prostredníctvom možných mechanizmov podmienenosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť politickú účasť a zastúpenie Rómov na všetkých úrovniach a bojovať proti škodlivým negatívnym stereotypom, ktoré podnecujú diskriminačné postoje a správanie nerómskeho obyvateľstva; ďalej poukazuje na existenciu štrukturálnych prekážok v niektorých členských štátoch, ktoré bránia realizácii projektov miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou, a naliehavo vyzýva tieto členské štáty, aby ich odstránili a ponúkli miestnym orgánom jasné nástroje podpory, ktoré im pomôžu zapojiť sa do nových projektov zameraných na Rómov žijúcich v osadách a ich širšiu komunitu;

20. konštatuje, že dosiahnutie výrazného pokroku v sociálno-ekonomickom posilňovaní postavenia Rómov a integrácii Rómov si často vyžaduje generácie; vyzýva členské štáty, aby urýchlene plne využili dostupné nástroje a zdroje financovania na úrovni členských štátov aj EÚ s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky na udržateľné financovanie a realizáciu nadväzujúcich programov a projektov účinným, integrovaným, koordinovaným a flexibilným spôsobom a odstrániť prekážky vrátane všetkých priamych a nepriamych foriem diskriminácie, ktoré bránia čerpaniu finančných prostriedkov, najmä z ESF+, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala, monitorovala a hodnotila opatrenia členských štátov v tejto oblasti prostredníctvom ich národných plánov obnovy a odolnosti, národných strategických rámcov pre Rómov, národných akčných plánov Európskej záruky pre deti, akčného plánu EÚ proti rasizmu a odporúčaní európskeho semestra pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu a najmä členské štáty, aby zabezpečili, že opatrenia a finančné prostriedky EÚ sa dostanú k Rómom žijúcim v osadách, a zdôrazňuje, že cielené opatrenia a iniciatívy by mali byť založené predovšetkým na prístupe zdola nahor a mali by vychádzať z miestnej úrovne a obcí, ktoré sú najbližšie k daným komunitám, pričom finančná a administratívna pomoc by sa mala podporovať na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti lepšie využívali dostupné finančné zdroje na technickú pomoc a zabezpečili, aby sa priama technická pomoc vo veľkej miere poskytovala administrátorom aj konkrétnym žiadateľom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila začlenenie identifikácie osád a konkrétnych politík a opatrení na riešenie ich situácií do programov Kohézneho fondu EÚ na roky 2021 – 2027 a odporúčaní európskeho semestra pre jednotlivé krajiny;

21. požaduje komplexnú a hĺbkovú analýzu vplyvu a výkonnosti Európskeho dvora audítorov týkajúcu sa využívania fondov EŠIF, najmä ESF+ a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, za roky od vytvorenia európskej stratégie pre začleňovanie Rómov v roku 2011, s osobitným zameraním na výdavky na rómske osady a súvisiace sociálne otázky;

Potreba činnosti na úrovni EÚ

22. zdôrazňuje, že súčasné postupy v niektorých členských štátoch týkajúce sa Rómov žijúcich v osadách ukazujú, že hodnotenie projektov len na základe kvantitatívnych výstupov je nedostatočné a môže byť dokonca zavádzajúce, pokiaľ ide o realitu v praxi, pretože neexistujú informácie o kvalite pokroku projektov; varuje, že následne by to mohlo viesť k rozhodnutiam, ktoré predstavujú hrozbu pre správne finančné riadenie rozpočtu EÚ; vyzýva preto na urýchlené uplatňovanie všeobecného režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu EÚ vo vzťahu k príslušným členským štátom; konštatuje, že akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv, Európska záruka pre deti a strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030 predstavujú dôveryhodnú referenčnú hodnotu na kvalitatívne posúdenie; žiada, aby sa pri kvalitatívnom posudzovaní venovala osobitná pozornosť prierezovej diskriminácii a riešeniu práv a potrieb najzraniteľnejších skupín, najmä osôb so zdravotným postihnutím, detí a žien; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby Komisia pri hodnotení jednotlivých projektov financovaných z EŠIF v marginalizovaných rómskych osadách vyžadovala okrem kvantitatívnych výstupov aj konkrétne kvalitatívne výsledky, ktoré lepšie odrážajú realitu v teréne; ďalej vyzýva Komisiu, aby začala monitorovať a hodnotiť projekty predovšetkým na základe vlastných pozorovaní z kontrol na mieste, aby sa znížila jej závislosť od sprostredkovaných informácií od vlád a zo správ médií a posilnil sa dohľad nad rozpočtom EÚ; ďalej v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť rómske oddelenie agentúry FRA prijatím rómskych výskumných pracovníkov;

23. žiada, aby Komisia a Parlament uskutočňovali pravidelné služobné cesty na preskúmanie situácie Rómov žijúcich v osadách v rôznych členských štátoch, pokiaľ možno pravidelne, s cieľom prispieť k zvyšovaniu informovanosti tvorcov politík aj verejnosti, k výmene informácií o výzvach, ktorým Rómovia čelia, medzi členskými štátmi a príslušnými orgánmi, ako aj k výmene najlepších postupov a ku koordinácii na úrovni EÚ;

24. zdôrazňuje, že Komisia musí dôrazne konať ako strážkyňa zmlúv s cieľom zabezpečiť úplné a správne vykonávanie práva EÚ a prijať vhodné a včasné opatrenia, ak tak členské štáty neurobia, najmä pokiaľ ide o porušovanie práv občanov EÚ vrátane práv Rómov; konštatuje, že postupy v prípade nesplnenia povinnosti, napríklad v prípadoch vzdelávacej segregácie rómskych žiakov, neviedli k účinnému odstráneniu príčin diskriminácie; je pevne presvedčený, že Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zabránila porušovaniu ľudských práv a základných hodnôt EÚ, začínajúc účinným predchádzaním využívaniu fondov EÚ na podporu diskriminačných postupov v členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila mechanizmus včasného varovania na podávanie správ o rizikách zneužívania alebo nesprávneho používania fondov EŠIF a iných fondov EÚ vyčlenených na riešenie situácie Rómov v marginalizovaných osadách; zastáva názor, že nečinnosť a nedostatok angažovanosti niektorých členských štátov pri riešení otázky Rómov žijúcich v osadách, ako aj štrukturálne a byrokratické prekážky, by mohli predstavovať porušenie základných hodnôt EÚ zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii – konkrétne ľudskej dôstojnosti, rovnosti a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali situáciu Rómov žijúcich v marginalizovaných osadách s cieľom určiť, či takéto osady a ich podmienky predstavujú jasné riziko vážneho porušenia zmlúv EÚ;

25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili aktívnu angažovanosť a zmysluplnú účasť Rómov – najmä rómskych žien, mladých ľudí a iných nedostatočne zastúpených skupín – na tvorbe, vykonávaní a monitorovaní verejných politík a projektov, ktoré sú na nich zamerané, na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa mohli aktívne podieľať na formovaní budúcnosti EÚ a prispieť k zmene vnímania v spoločnostiach EÚ; domnieva sa, že účasť a vedenie Rómov by mali byť kvalitatívnym cieľom v rámci národných strategických rámcov pre Rómov; domnieva sa, že by sa mala podnecovať podpora zvolených rómskych úradníkov v obecných a mestských zastupiteľstvách ako príklad osvedčeného postupu na podporu sociálneho začleňovania a demokratickej účasti Rómov;

26. konštatuje, že značná časť rómskeho obyvateľstva zápasí s chudobou, sociálnym vylúčením a s obmedzeným prístupom k zamestnaniu alebo službám, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie, a to aj v dôsledku protirómskeho zmýšľania a štrukturálnej diskriminácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti protirómskemu zmýšľaniu vo všetkých oblastiach spoločnosti prostredníctvom účinných legislatívnych a politických opatrení, a to v členských štátoch aj krajinách rozšírenia; vyzýva členské štáty, aby začlenili boj proti rasizmu a protirómskemu zmýšľaniu do všetkých zásad Európskeho piliera sociálnych práv, keďže ide o kľúčovú štrukturálnu hnaciu silu vylúčenia Rómov; zdôrazňuje potrebu skoncovať so všetkými formami štrukturálneho a inštitucionálneho protirómskeho zmýšľania, segregácie a diskriminácie, pokiaľ ide o vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a prístup k sociálnej ochrane a iným službám; domnieva sa, že boj proti protirómskemu zmýšľaniu je horizontálnym problémom a mal by sa zohľadniť vo všetkých podstatných oblastiach politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby posilnila vykonávanie smernice o rasovej rovnosti, a členské štáty, aby vypracovali a realizovali účinné a ambiciózne národné plány boja proti rasizmu a rasovej diskriminácii so zameraním na všetky formy rasizmu vrátane protirómskeho zmýšľania, pričom by sa mali inšpirovať spoločnými hlavnými zásadami prijatými Komisiou; vyzýva členské štáty, aby stanovili jasné a merateľné ciele boja proti diskriminácii, protirómskym prejavom a trestnej činnosti v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/913/SVV o boji proti rasizmu a xenofóbii; ďalej vyzýva Radu, aby odblokovala rokovania o horizontálnej antidiskriminačnej smernici[23], pretože ide o nevyhnutný predpoklad na dosiahnutie rovnosti v EÚ;

27. zdôrazňuje potrebu uznať kultúrne a jazykové dedičstvo Rómov a nabáda Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom programov a médií na svojich príslušných úrovniach zachovávali a podporovali rómsku kultúru a informovanosť verejnosti, a tým prispievali k rozmanitosti spoločenstva EÚ;

28. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o postupné odstránenie marginalizovaných rómskych osád v celej EÚ spustením akčného plánu EÚ na odstránenie rómskych osád do roku 2030 s cieľom posilniť využívanie existujúcich politických a finančných nástrojov; zdôrazňuje, že tento akčný plán EÚ by mal poskytnúť usmernenia, stanoviť priority a konkrétne ciele a zvážiť prvok nadnárodnej spolupráce a výmeny pozitívnych postupov medzi členskými štátmi;

29. zdôrazňuje, že problémy Rómov žijúcich v osadách majú medziodvetvovú povahu a vyžadujú si pozornosť a koordinované zapojenie viacerých komisárov a generálnych riaditeľstiev na úrovni EÚ; vyzýva preto na vytvorenie funkcie koordinátora Komisie pre začleňovanie a rovnosť Rómov na komplexné monitorovanie pokroku v rámci príslušných nástrojov politiky a na nadväzovanie priamych kontaktov s Rómami s cieľom informovať o ich skutočnej situácii a obavách pracovnú skupinu Komisie pre rovnosť a okrem iných aj národné kontaktné miesta pre Rómov, agentúru FRA, sieť EURoma, Európsku rómsku platformu a skupinu na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rovnosť a rozmanitosť, s cieľom vytvoriť synergie a dosiahnuť rovnosť, začlenenie a účasť Rómov v EÚ;

30. podobne vyzýva na vytvorenie funkcie koordinátora Parlamentu pre začleňovanie Rómov, ktorú by obsadil jeden z podpredsedov Parlamentu, ktorého úlohou by bolo zabezpečiť, aby sa rómske otázky zohľadňovali vo všetkých príslušných politických a legislatívnych činnostiach Parlamentu; zároveň vyzýva na vytvorenie siete pre začleňovanie Rómov, ktorej by predsedal a ktorú by koordinoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a ktorá by bola zložená zo zástupcov každého výboru Európskeho parlamentu s cieľom doplniť a posilniť prácu koordinátora a dosiahnuť synergický účinok pri zabezpečovaní toho, aby sa vzájomne prepojené a zložité otázky, ktorým čelí rómska komunita, riešili komplexným a horizontálnym prístupom; domnieva sa, že koordinátor Parlamentu aj sieť pre začleňovanie Rómov by mali úzko spolupracovať s jeho medziskupinou pre boj proti rasizmu a rozmanitosť;

31. poukazuje na ďalšie výzvy a potrebu posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi v súvislosti s voľným pohybom osôb v rámci EÚ, ako aj so situáciou Rómov, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine; vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia proti segregácii rómskych migrantov a rómskych utečencov z Ukrajiny v rámci EÚ a na ich ochranu pred nezákonným vyhostením a diskrimináciou v prístupe k základným službám, najmä v oblastiach bývania, vzdelávania a zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že utečenci vrátane Rómov nebudú profilovaní alebo diskriminovaní pri žiadaní o dočasnú ochranu podľa smernice o dočasnej ochrane a nebudú nútení požiadať o azyl, a takisto ich vyzýva, aby zapojili organizácie občianskej spoločnosti do zabezpečenia toho, aby materiálna pomoc, bezplatná doprava a ubytovanie boli dostupné rovnako pre každého, kto utiekol z Ukrajiny; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zabezpečenie riadneho presadzovania registrácie rodných listov rómskych detí s cieľom skoncovať so stavom bez štátnej príslušnosti detí medzi rómskymi komunitami v celej EÚ;

32. berie na vedomie strategický akčný plán Rady Európy pre začleňovanie Rómov a Travellerov (2020 – 2025); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej spájali svoje úsilie na podporu rovnakých príležitostí, rozmanitosti a sociálneho začleňovania a boja proti diskriminácii a protirómskemu zmýšľaniu s úsilím Rady Európy;

33. poukazuje na to, že programy a nástroje ako Erasmus+ a záruka pre mladých ľudí poskytujú príležitosti mladým ľuďom zo znevýhodneného prostredia a Rómom a ich organizáciám;

°

° °

34. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

 

Posledná úprava: 3. októbra 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia