Návrh uznesenia - B9-0422/2022Návrh uznesenia
B9-0422/2022

NÁVRH UZNESENIA o reakcii EÚ na zvýšenie cien energie v Európe

28.9.2022 - (2022/2830(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Martina Dlabajová, Stéphanie Yon‑Courtin
v mene skupiny Renew

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0416/2022

Postup : 2022/2830(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0422/2022
Predkladané texty :
B9-0422/2022
Rozpravy :
Prijaté texty :

B9‑0422/2022

Uznesenie Európskeho parlamentu o reakcii EÚ na zvýšenie cien energie v Európe

(2022/2830(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[1],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto dohode z 15. januára 2020[2],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)[3],

 so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 20 o prístupe k základným službám,

 so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, a najmä na jeho Parížsku dohodu z roku 2015, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2021 s názvom Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu [COM(2021)0660],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2022 s názvom REPowerEU: Spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu (COM(2022)0108),

 so zreteľom na závery samitu Európskej rady z 24. a 25. marca 2022,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2022 o pláne REPowerEU (COM(2022)0230),

 so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Rady o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (COM(2022)0473),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 z 29. júna 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o skladovanie plynu (nariadenie o bezpečnosti dodávok)[4],

 so zreteľom na zimný balík Komisie, ktorý pozostáva zo správ o celkovom hospodárskom a sociálnom vývoji v jednotlivých členských štátoch,

 so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej efektívnosti (prepracované znenie), (COM(2021)0558),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2021 o usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia[5],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže ceny plynu a elektriny dosiahli v roku 2022 rekordné úrovne a po invázii Ruska na Ukrajinu vystúpili na historické maximá;

B. keďže sa očakáva, že ceny energie zostanú vysoké v dôsledku neistoty na trhu, odkedy Rusko používa vývoz plynu do Európy ako zbraň;

C. keďže extrémne poveternostné podmienky prispeli k nedostatku energie a jej vysokým cenám, čo predstavuje záťaž pre spotrebiteľov a priemysel a tlmí oživenie hospodárstva EÚ;

D. keďže dramatický nárast cien elektrickej energie vyvíja tlak na domácnosti, mnohých európskych občanov, najmä tých, ktorí sú ohrození chudobou, a zraniteľné skupiny, mimovládne organizácie, malé a stredné podniky (MSP) a priemysel, a hrozí, že spôsobí veľké sociálne a hospodárske škody;

E. keďže z posúdenia koncepcie veľkoobchodného trhu EÚ s elektrinou, ktoré vypracovala Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, vyplynulo, že cezhraničný obchod priniesol v roku 2021 spotrebiteľom výhody vo výške 34 miliárd EUR, pričom pomohol zmierniť nestálosť cien a zvyšuje bezpečnosť dodávok a odolnosť každého členského štátu voči cenovým otrasom;

F. keďže viac ako 50 miliónov domácností v EÚ už čelí energetickej chudobe a tento problém sa ešte prehĺbi súčasnou energetickou krízou, čo povedie k možným oneskoreniam v prístupe k základným potrebám, starostlivosti, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, najmä pre deti a mladých ľudí;

G. keďže úspora a znižovanie spotreby energie predstavujú cenovo dostupnú, bezpečnú a čistú možnosť zníženia závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív z Ruska; keďže členské štáty EÚ ušetria len 0,8 % konečnej spotreby energie;

1. víta návrh Komisie na nariadenie Rady o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie; zdôrazňuje, že vzhľadom na kritickú situáciu je mimoriadne dôležité zaviesť európsky energetický štít, ktorý bude chrániť európskych občanov, najmä domácnosti s najnižšími príjmami, a MSP, a pripraviť sa na budúcnosť viacerými krátkodobými a strednodobými opatreniami;

2. zastáva názor, že neočakávané zisky by sa mali presmerovať na spotrebiteľov a podniky, najmä na zraniteľné domácnosti a MSP; zdôrazňuje, že toto presmerovanie by malo mať dočasný charakter a musí byť spojené s rozsiahlymi inováciami a investíciami do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na najzraniteľnejšie domácnosti a MSP s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť, riešiť energetickú chudobu a zabezpečiť prístup k základným službám; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia týkajúce sa opatrení a investícií, ktoré by členské štáty mali financovať s cieľom zamerať sa na najzraniteľnejšie domácnosti a MSP; okrem toho zdôrazňuje, že tento solidárny príspevok by sa mal použiť aj na financovanie opatrení na zníženie spotreby energie a podporu priemyselných odvetví, a nie na stimulovanie spotreby domácností a podnikov, čím sa ďalej posilní energetická autonómia Únie v dlhodobom horizonte; zdôrazňuje význam solidárneho príspevku navrhnutého Komisiou ako prostriedku, ktorý pomôže domácnostiam a podnikom vyrovnať sa s rastúcimi cenami energie;

3. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili informačné kampane a ďalšie opatrenia, ktoré majú k dispozícii, s cieľom informovať občanov a podniky, najmä MSP, o tom, ako znížiť ich dopyt po energii a zlepšiť energetickú efektívnosť; vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zaviedli systém, ktorý poskytne viac stimulov spoločnostiam, najmä MSP, a domácnostiam, aby sa zaviazali znížiť svoju spotrebu nad rámec vnútroštátnych cieľov a cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali vplyv vysokých cien energie na energetickú chudobu a chudobu v oblasti mobility;

4. domnieva sa, že akýkoľvek zásah do trhu s energiou musí byť dočasný a cielený a že nesmú byť ohrozené základné zásady a integrita jednotného trhu; okrem toho trvá na tom, že všetky opatrenia prijaté na riešenie krízy cien energie musia byť z dlhodobého hľadiska plne zlučiteľné s cieľmi Únie v oblasti klímy vrátane Zelenej dohody a zásady „nespôsobovať významnú škodu“ a musia zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu EÚ na základe posúdenia ich vplyvu na našu závislosť v tomto odvetví a spôsobu, akým ju riešia („filter zvrchovanosti“);

5. zdôrazňuje, že výrazné zníženie dopytu po energii je uskutočniteľné a môže zohrať kľúčovú úlohu pri udržiavaní stabilných cien energie a zároveň prispieť k našim cieľom v oblasti klímy; víta návrh Komisie na zavedenie európskeho rámca s cieľom znížiť spotrebu aspoň o 5 % v čase špičkového odberu; pripomína, že najlacnejšia energia je energia, ktorú nevyrobím ani nespotrebujeme, a že plány na zníženie dopytu nám pomôžu nielen v krátkodobom horizonte, ale aj pri plnení balíka Fit for 55 a realizácii plánu REPowerEU so zreteľom na záväzok EÚ v oblasti klímy do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %; požaduje prísnejšie uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, ako aj široké uplatňovanie opatrení energetickej efektívnosti, ktoré zahŕňajú celý cyklus od primárnej energie a výroby až po konečných spotrebiteľov vrátane priemyslu, podnikov a občanov; vyzýva členské štáty, aby splnili ciele v oblasti energetickej efektívnosti a úspor, ktoré Parlament stanovil vo svojej pozícii k smernici o energetickej efektívnosti, a aby užšie spolupracovali s mestami v ich úsilí stať sa klimaticky neutrálnymi;

6. zdôrazňuje, že cenové signály elektrickej energie v reálnom čase umožnia flexibilnejší odber, čím sa následne znížia dodávky energie v špičke, ktoré sú nákladné náročné na plyn; vyzýva preto členské štáty, aby lepšie riadili potreby flexibility energetických systémov EÚ prostredníctvom pokročilých sietí, regulovateľnej nízkoemisnej výroby elektrickej energie a rôznych rozsiahlych a krátkodobých a dlhodobých technológií uskladňovania energie s cieľom znížiť dopyt priemyslu po elektrickej energii a plyne v čase špičky;

7. vyzýva Komisiu, aby posilnila, predĺžila a upravila európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) na podporu režimov skráteného pracovného času, príjmov pracovníkov a pracovníkov, ktorí by boli dočasne prepustení z dôvodu zvýšenia cien energie; vyzýva Komisiu, aby využila mechanizmus SURE ako súčasť širšieho európskeho investičného štítu na energetickú transformáciu s cieľom poskytnúť domácnostiam a MSP dočasné poukazy so značkou EÚ na mikroinvestície určené na boj proti energetickej chudobe a zlepšenie energetickej efektívnosti;

8. vyzýva členské štáty, aby posúdili vplyv energetickej krízy na ceny energie, príjmy domácností, zdravie a dobré životné podmienky najzraniteľnejších ľudí a zraniteľných MSP;

9. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zavedení odporúčaní, ktorými sa aktualizujú existujúce akčné plány a stratégie EÚ v oblasti bývania, prístupu k základným sociálnym potrebám, ochrany sociálnej infraštruktúry, kritických služieb zdravotnej starostlivosti a finančnej pomoci podnikom, najmä MSP, s cieľom zabrániť tomu, aby bol život zraniteľných podnikov a Európanov – ľudí ohrozených chudobou alebo žijúcich v neistých podmienkach, detí, mladých ľudí, menšín, osôb so zdravotným postihnutím, osamelých rodičov, žien a ďalších – ešte viac narušený v dôsledku energetickej krízy;

10. zdôrazňuje, že treba naďalej stimulovať investície do flexibilných výrobných technológií (napr. reakcia na strane spotreby a všetky typy uskladňovania) a do výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

11. je pevne presvedčený, že európsky trh s energiou bol doteraz prospešný pre občanov a priemysel, ale treba ho prispôsobiť tak, aby bol chránený pred zneužívaním a manipuláciou zo strany nespoľahlivých dodávateľov z tretích krajín, ako aj pred globálnymi otrasmi a výzvami vrátane rýchlej obnovy po pandémii, dramaticky zvýšeného celosvetového dopytu po zdrojoch energie a porušení zmluvných záväzkov v oblasti dodávok energie; zdôrazňuje, že posilnenie efektívnosti a konkurencieschopnosti trhu s energiou pri súčasnom zabezpečení toho, aby európski spotrebitelia mohli robiť cenovo dostupnejšie a udržateľnejšie rozhodnutia, má kľúčový význam, rovnako ako urýchlenie zelenej transformácie, zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie vysokých cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, rozsiahle využívanie európskych obnoviteľných zdrojov energie a dokončenie skutočne prepojenej inteligentnej siete;

12. vyzýva na stanovenie jasných krátkodobých a strednodobých míľnikov EÚ s cieľom čo najskôr, najneskôr však do roku 2027, dosiahnuť úplnú nezávislosť od ruských fosílnych palív; vyzýva členské štáty, aby využili plný potenciál platformy EÚ na nákup energie;

13. pripomína, že v roku 2021 predstavoval plyn dovezený z Ruska 40 % celkovej spotreby plynu v EÚ; zdôrazňuje, že zníženie závislosti od ruského plynu si bude vyžadovať koordinované a trvalé politické úsilie vo viacerých odvetviach spolu so silným medzinárodným dialógom o trhoch s energiou a bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby analyzovala všetky možnosti týkajúce sa stanovenia cenového stropu na dovoz plynu plynovodmi, najmä z Ruska, vrátane možného zavedenia veľkoobchodného cenového stropu, s cieľom zabezpečiť, aby európski občania a MSP mohli čeliť súčasnej energetickej kríze a v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie zriadiť pracovnú skupinu pre rokovania o cenách plynu s tretími krajinami; podporuje pokračujúce úsilie Komisie o zabezpečenie alternatívnych dodávok od spoľahlivých partnerov z tretích krajín a spojencov pri súčasnom zachovaní obozretnosti s cieľom nenahradiť závislosť od jednej krajiny závislosťou od inej krajiny alebo skupiny krajín, ani nenahradiť závislosť od plynu dlhodobou závislosťou od skvapalneného zemného plynu; žiada Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti rokovania o cenách energie s tretími krajinami, a to aj pokiaľ ide o obchodnú politiku;

14. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili identifikáciu, zameranie a financovanie kľúčovej energetickej infraštruktúry s osobitným dôrazom na elektrické siete, ktoré spájajú krajiny EÚ a sú pripravené na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a výrobu a prepravu čistého vodíka;

15. zdôrazňuje význam solidarity medzi členskými štátmi a význam cezhraničných projektov a varuje pred individuálnymi opatreniami vedúcimi k izolácii a protekcionizmu, ktoré by viedli len k ďalšiemu tlaku na trhy, zvýšeniu cien energie a možnému výpadku emisií;

16. víta iniciatívy Komisie, najmä REPowerEU, nariadenie o bezpečnosti dodávok a zimný balík, zamerané na zníženie tlaku na trhy s energiou, zvýšenie odolnosti energetického systému EÚ prostredníctvom postupného ukončovania závislosti od fosílnych palív a diverzifikácie dodávok energie na úrovni Únie, zabezpečenie primeraných dodávok plynu v krátkodobom horizonte a riešenie neodôvodneného zvyšovania cien energie; domnieva sa, že financovanie energetickej nezávislosti si vyžaduje spoločné investície a spoločné financovanie plánu REPowerEU;

17. očakáva, že rozpočet na rok 2023 poskytne odpovede, ktoré sú naliehavo potrebné na riešenie energetickej krízy; vyzýva preto Komisiu, aby do svojho opravného listu zahrnula príslušné návrhy, a vyzýva Radu, aby to počas rokovaní o rozpočte považovala za prioritu;

18. pripomína, že viacročný finančný rámec už nie je vhodný na daný účel, a preto vyzýva na jeho čo najskoršiu revíziu s cieľom prispôsobiť ho tak, aby reagoval na rôzne krízy, ktorým teraz čelíme, najmä rozšírením jeho nástrojov flexibility a schopnosti vytvárať synergie medzi rôznymi nástrojmi;

19. nabáda Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä odstránením administratívnych prekážok a zjednodušením a urýchlením povoľovacích postupov; zdôrazňuje význam a okamžitý pozitívny vplyv rýchleho rozšírenia strešných fotovoltických panelov, blízkych obnoviteľných zdrojov energie, tepelných čerpadiel a iných rýchlych a ľahko inštalovateľných riešení;

20. vyjadruje znepokojenie nad závislosťou EÚ od krajín mimo EÚ, ako je to v prípade energetiky, kritických priemyselných produktov, hnojív, surovín, chemikálií a iných kľúčových produktov pre európske hospodárstvo; v tejto súvislosti víta oznámenie predsedníčky Komisie zo 14. septembra 2022 v jej prejave o stave Únie, v ktorom vyzýva na zriadenie Fondu európskej suverenity; pripomína pozíciu Parlamentu v prospech zriadenia nového osobitného európskeho fondu na financovanie cezhraničnej energetickej infraštruktúry, výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, pri súčasnom zabránení odkázanosti na fosílne palivá, ktorý by posilnil cestu k plneniu Európskej zelenej dohody, ako aj kybernetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť priemyslu, obehové hospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a udržateľný rozvoj, čím by sa zabezpečila autonómia Európy a ochrana kvalitných verejných služieb v nadchádzajúcich desaťročiach; pripomína význam strategických investícií vrátane dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu pri posilňovaní strategických hodnotových reťazcov;

21. zdôrazňuje, že treba aktualizovať náš makroekonomický rámec riadenia s cieľom zvýšiť jeho odolnosť a umožniť členským štátom navrhnúť nové príslušné pravidlá na zabezpečenie udržateľnosti ich hospodárskych modelov a zároveň urýchliť plnenie hlavných spoločných európskych priorít;

22. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Posledná úprava: 3. októbra 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia