NÁVRH UZNESENIA o uznaní Ruskej federácie za štát sponzorujúci terorizmus
16.11.2022 - (2022/2896(RSP))
podľa článku 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Anna Fotyga, Charlie Weimers, Joachim Stanisław Brudziński, Witold Jan Waszczykowski, Roberts Zīle, Angel Dzhambazki, Valdemar Tomaševski, Veronika Vrecionová, Jadwiga Wiśniewska, Beata Mazurek, Kosma Złotowski, Zbigniew Kuźmiuk, Dominik Tarczyński, Jacek Saryusz‑Wolski, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki, Elżbieta Rafalska, Bogdan Rzońca, Patryk Jaki, Adam Bielan, Alexandr Vondra, Anna Zalewska, Beata Szydło, Beata Kempa, Assita Kanko, Hermann Tertsch, Grzegorz Tobiszowski, Joanna Kopcińska
v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0482/2022
B9‑0487/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o uznaní Ruskej federácie za štát sponzorujúci terorizmus
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku,
– so zreteľom na Európsky dohovor o potláčaní terorizmu z 27. januára 1977,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu zo 16. mája 2005,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o potláčaní teroristických bombových útokov z 15. decembra 1997,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu z 9. decembra 1999;
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu z 13. apríla 2005;
– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948,
– so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2341 o ohrození medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobenom teroristickými činmi prijatú 13. februára 2017,
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom[1],
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu[2],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 s názvom Sýrsky konflikt – 10 rokov po povstaní[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2021 o porušovaní ľudských práv súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami, najmä Wagnerovou skupinou[5],
– so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 13. októbra 2022 o ďalšom vystupňovaní agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, v ktorom bol súčasný ruský režim vyhlásený za teroristický;
– so zreteľom na rozhodnutia parlamentov Litvy, Estónska, Poľska, Lotyšska a Česka, ktorými bola Ruská federácia uznaná za štát sponzorujúci terorizmus;
– so zreteľom na vyhlásenie prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského zo 17. marca 2022, v ktorom vyzval svet, aby uznal Ruskú federáciu za teroristický štát;
– so zreteľom na vyhlásenie úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zo 14. marca 2022, v ktorom sa konanie vlády Ruskej federácie na Ukrajine proti nevinným civilistom a civilnej infraštruktúre klasifikuje ako „štátny terorizmus“,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže najmä od nástupu Vladimira Putina k moci Ruská federácia naďalej podporuje, financuje a uskutočňuje teroristické činy proti politickým oponentom a národným štátom;
B. keďže v septembri 1999 Putin a jeho bývalí agenti KGB zorganizovali bombové útoky na obytné domy v ruských mestách Bujnaksk, Moskva a Volgodonsk, pri ktorých zahynulo viac ako 300 ľudí;
C. keďže Ruská federácia na Putinov príkaz spustila kampaň teroru, a to aj vtedy, keď počas druhej čečenskej vojny použila brutálnu silu namierenú proti civilistom a úplne zničila mesto Groznyj, hlavné mesto Čečenskej republiky Ičkéria, v dôsledku čoho bolo zabitých alebo zranených mnoho nevinných mužov, žien a detí;
D. keďže mnohí z tých, ktorí sa postavili proti Putinovej krutej diktatúre, vrátane novinárov, politikov, aktivistov a zahraničných lídrov – najmä Anna Politkovská, Viktor Juščenko, Boris Nemcov, Stanislav Markelov, Anastasia Baburovová, Sergej Protazanov, Vladimir Kara-Murza, Alexej Navaľnyj, Sergej a Julija Skripaľovci, Natália Estemirovová, Sergej Magnický, Alexander Litvinenko, Sergej Jušenkov, Jurij Ščekočichin, Boris Berezovský, Džochar Dudajev a Zelimchan Changošvili – boli zavraždení alebo čelili pokusom o atentát; keďže ruskí agenti sa zamerali na ľudí, ktorí sa postavili proti Putinovi a jeho bábke Ramzanovi Kadyrovovi v Rusku a v zahraničí, a to aj na území EÚ a NATO, pričom použili aj medzinárodne zakázané nervovoparalytické látky;
E. keďže v auguste 2008 Ruská federácia vtrhla do Gruzínska, bezohľadne útočila na civilnú infraštruktúru a náboženské miesta a terorizovala celú krajinu s cieľom zvrhnúť demokraticky zvolených vodcov a podrobiť si nezávislú a suverénnu krajinu;
F. keďže podľa správ medzinárodných vyšetrovacích orgánov a osobitných národných komisií je Ruská federácia priamo zodpovedná za zostrelenie letu č. 17 malajzijských aerolínií v júli 2014, pri ktorom zahynulo všetkých 298 cestujúcich a členov posádky, a za haváriu letu č. 101 poľských vzdušných síl v ruskom Smolensku v apríli 2010, pri ktorej zahynulo všetkých 96 ľudí na palube vrátane poľského prezidenta Lecha Kaczyńského, poľských vládnych predstaviteľov, vysokých poľských vojenských veliteľov a veliteľov vojsk NATO a poslancov poľského parlamentu;
G. keďže spravodajskí dôstojníci Ruskej federácie v aktívnej službe sa podieľali na výbuchoch muničných skladov v Bulharsku v roku 2021 a v Česku v roku 2014, pričom v druhom prípade došlo k úmrtiu dvoch českých občanov a rozsiahlym materiálnym škodám;
H. keďže od vstupu Ruskej federácie do sýrskej občianskej vojny v roku 2015 jej sily opakovane terorizujú civilistov, pričom útočia na ciele, ako sú trhy, zdravotnícke zariadenia a školy, a používajú chemickú a kazetovú muníciu;
I. keďže vláda Ruskej federácie poskytuje finančnú, politickú, vojenskú a materiálnu podporu Asadovmu režimu v Sýrii, ktorý USA označili za štátneho sponzora terorizmu a ktorý sa dopustil závažných zverstiev voči vlastnému obyvateľstvu; keďže Ruská federácia poskytuje podobnú podporu iným brutálnym režimom na celom svete vrátane Severnej Kórey, Iránu, Kuby, Nikaraguy a Eritrey;
J. keďže Ruská federácia šíri teror po celom svete pomocou súkromných vojenských sietí žoldnierov, ako je napríklad Wagnerova skupina; keďže Wagnerova skupina sa spolieha na podporu Ruskej federácie a jej ministerstva obrany s cieľom presadzovať ciele zahraničnej politiky Ruskej federácie, a to aj na Ukrajine, v Sýrii, Sudáne, Mali, Stredoafrickej republike, Mozambiku a Líbyi, kde vyvolali neistotu a podnecovali násilie voči nevinným civilistom vrátane potvrdených prípadov mučenia a popráv;
K. keďže od roku 2014 a začiatku nezákonnej okupácie Krymu vláda Ruskej federácie terorizuje obyvateľstvo Krymu, najmä krymských Tatárov;
L. keďže od začiatku plnohodnotnej vojenskej invázie koncom februára 2022 ruskí útočníci použili proti Ukrajine už viac ako 4 000 rôznych rakiet a viac ako 24 000-krát ostreľovali ukrajinské územie, pričom zničili desaťtisíce civilných objektov a 40 % kritickej energetickej infraštruktúry krajiny, čo vážne zasiahlo civilné obyvateľstvo pred nadchádzajúcou zimou; keďže v rámci týchto útokov zasiahli dve rakety ruskej výroby obec Przewodów, ktorá sa nachádza na území Poľska, člena NATO a EÚ, a zabili dvoch poľských občanov;
M. keďže z dôveryhodných správ vyplýva, že velenie ruských ozbrojených síl naplánovalo a nariadilo spáchanie mnohých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti vrátane mimosúdnych popráv, únosov, sexuálneho násilia, mučenia a iných krutostí, ktoré boli spáchané na novo obsadených aj predtým okupovaných územiach vrátane Kyjevskej (Buča, Irpiň, Borodjanka a Hostomel), Černihivskej, Sumskej a Charkovskej oblasti Ukrajiny; keďže takéto teroristické metódy vedenia vojny, schválené ruským vedením a armádnym velením, sú súčasťou stratégie zastrašovania a ničenia Ukrajiny ako národa; keďže takéto akcie sa vykonávajú výlučne s teroristickým zámerom, sú organizované Putinovým režimom s využitím existujúcej štátnej mašinérie Ruskej federácie a vykonávajú sa prostredníctvom pravidelných a nepravidelných vojenských štruktúr, do ktorých sú zapojené osoby s kriminálnou minulosťou a zahraniční žoldnieri;
N. keďže počas obliehania Mariupolu ruská vláda spôsobila rozsiahlu humanitárnu krízu, počas ktorej podľa predbežných údajov zahynulo viac ako 22 000 civilistov a 95 % mesta bolo zničených; keďže známym nástrojom ruského režimu je masová násilná deportácia ukrajinských občanov vrátane detí na územie Ruska prostredníctvom filtračných táborov;
O. keďže Ruská federácia nemá úctu k vlastným padlým vojakom, necháva ich na bojisku alebo dokonca spopolňuje ich telá na Ukrajine a v Bielorusku, aby ich nemusela posielať späť do Ruska a neriskovala ľudový nesúhlas s vojnou;
P. keďže Rusko naďalej využíva jadrové vydieranie a hrozbu jadrových úderov a ostreľuje zariadenia ukrajinských jadrových elektrární;
Q. keďže teror Putinovho režimu je namierený nielen proti ukrajinskému štátu a ukrajinskému ľudu, ale aj proti EÚ a celému civilizovanému svetu; keďže v súčasnosti Putinova štátna mašinéria už prekročila hranicu sponzorovania terorizmu a de facto sa zmenila na plnohodnotnú teroristickú organizáciu, ktorá sa snaží svetu vnútiť svoju totalitnú ideológiu násilnými metódami;
R. keďže metódy teroru, ktoré Putin používa, majú širokú podporu v celej ruskej spoločnosti vrátane médií, akademickej obce, kultúrneho a športového sveta a medzi obyčajnými ľuďmi, ktorí sú zjednotení na strane svojho vodcu proti „spoločnému nepriateľovi“;
S. keďže 14. marca 2022 úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Zbigniew Rau vyhlásil, že konanie vlády Ruskej federácie na Ukrajine proti nevinným civilistom a civilnej infraštruktúre je „štátnym terorizmom“;
T. keďže 17. marca 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval svet, aby uznal Ruskú federáciu za teroristický štát;
1. vyjadruje hlboké pobúrenie nad zverstvami a koordinovanými teroristickými činmi vrátane plošného ostreľovania miest a obcí, násilných deportácií, používania zakázanej munície, útokov na civilistov, ktorí sa snažia utiecť z oblastí konfliktu cez vopred dohodnuté humanitárne koridory, popráv civilistov a sexuálneho násilia, núteného vysídľovania a útokov na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, ako sú energetické zariadenia, nemocnice, školy, kryty a ambulancie na Ukrajine, v Sýrii, Gruzínsku a Čečensku, ako aj vrátane cielených vrážd a mučenia politických oponentov Putinovho režimu na území Ruskej federácie a v zahraničí; vyjadruje sústrasť obetiam teroristickej politiky Ruskej federácie a ich rodinám; žiada, aby sa zmrazený ruský štátny a súkromný majetok použil ako prostriedok odškodnenia za teroristické činy spáchané Ruskou federáciou a v jej mene, najmä za tie, ktoré boli nedávno spáchané na Ukrajine;
2. vyhlasuje Ruskú federáciu za teroristický štát a vyhlasuje vyššie uvedené kroky prezidenta, vlády, parlamentu a iných orgánov Ruskej federácie za teroristické činy; preto uvádza, že všetky oficiálne orgány Ruskej federácie, najmä prezident, ministerstvo obrany a ruská armáda, by mali byť považované za teroristické organizácie so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami; vyzýva preto Radu, aby uznala ruskú armádu a jej proxy skupiny, ako je Wagnerova skupina, za organizáciu zapojenú do teroristických činov, aby uplatnila spoločnú pozíciu Rady 2001/931/SZBP a aby zvážila ďalšie reštriktívne opatrenia v rámci sankčného režimu podľa nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001; vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby trestne stíhali osoby zapojené do činov štátom podporovaného terorizmu vrátane podnecovateľov z najvyšších kruhov ruskej elity;
3. vyzýva Európsku radu a členské štáty EÚ, aby uznali Rusko za teroristický štát a zaviedli účinné opatrenia na jeho komplexnú medzinárodnú izoláciu prostredníctvom ukončenia akejkoľvek spolupráce s Ruskom, zmrazenia kontaktov s jeho predstaviteľmi a vyhostenia ruských veľvyslancov, a to aj z medzinárodných organizácií a fór, ako je Bezpečnostná rada OSN a skupina G20; zdôrazňuje potrebu aktualizovať oficiálnu politiku EÚ voči Rusku a jej rámec spolupráce tak, aby odrážal novú realitu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vytvorili vhodný právny mechanizmus, ktorý by umožnil uznať štáty za teroristické za páchanie teroristických činov, čo by zahŕňalo uplatnenie zásadných opatrení voči takýmto štátom vrátane vážnych diplomatických a hospodárskych obmedzení, ako aj opatrení voči tretím štátom, ktoré s týmito teroristickými štátmi spolupracujú; domnieva sa, že takýto právny mechanizmus by výrazne posilnil spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ a umožnil by silnejšiu koordináciu globálnych opatrení kolektívneho Západu, pričom treba mať na pamäti, že takéto právne predpisy už existujú v Spojených štátoch a Kanade;
4. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Medzinárodnej organizácii pre migráciu, Medzinárodnému výboru Červeného kríža, Medzinárodnému trestnému súdu, Severskej rade, vláde a parlamentu Ukrajiny, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a vládam a parlamentom krajín G20.