NÁVRH UZNESENIA o výsledku modernizácie Zmluvy o energetickej charte
21.11.2022 - (2022/2934(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Danuta Maria Hübner, Maria da Graça Carvalho
v mene skupiny PPE
B9‑0510/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o výsledku modernizácie Zmluvy o energetickej charte
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o energetickej charte z roku 1994,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady z 5. októbra 2022 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na 33. zasadnutí Konferencie o Európskej energetickej charte (COM(2022)0521),
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady z 5. októbra 2022 o pozícii, ktorá sa má v mene Euratomu zaujať na 33. zasadnutí Konferencie o Európskej energetickej charte (COM(2022)0522),
– so zreteľom na proces modernizácie Zmluvy o energetickej charte, ktorý sa začal v roku 2017, a na návrh EÚ na jej znenie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. októbra 2022 o dohode medzi členskými štátmi, Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o výklade Zmluvy o energetickej charte (COM(2022)0523),
– so zreteľom na „základnú dohodu“ o návrhu modernizovanej Zmluvy o energetickej charte, ktorá bola dosiahnutá 24. júna 2022,
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 2. septembra 2021 vo veci C-741/19 (prejudiciálne konanie vo veci Moldavská republika/Komstroy LLC),
– so zreteľom na mandát udelený v roku 2017 pracovnej skupine III Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL), aby mohla pracovať na reforme urovnávania sporov medzi investorom a štátom,
– so zreteľom na smernice na rokovania vydané Radou v roku 2018, ktorými sa Komisia poveruje rokovať v mene EÚ a v rámci komisie UNCITRAL o dohovore o zriadení mnohostranného investičného súdu na urovnávanie investičných sporov, a na následný návrh EÚ v tejto veci,
– so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia – Môj plán pre Európu,
– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Paríži (Parížska dohoda),
– so zreteľom na obchodné a investičné dohody, ktoré uzavrela EÚ, najmä na dohody „druhej generácie“ s Kanadou, Singapurom, Vietnamom a Japonskom,
– so zreteľom na Dohodu o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2021, a najmä na jej hlavu II o službách a investíciách,
– so zreteľom na článok 115 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska komisia rokovala v mene EÚ a jej členských štátov o modernizácii Zmluvy o energetickej charte z roku 1994, ktorá, okrem iného, reformuje normy ochrany investícií v Zmluve o energetickej charte, mechanizmy riešenia sporov medzi investorom a štátom a výslovne umožňuje krajinám prijímať regulačné opatrenia z dôvodov, ako je ochrana životného prostredia alebo opatrenia v oblasti klímy;
B. keďže sa očakáva, že počas Konferencie o Európskej energetickej charte (ďalej len „konferencia“) sa na jej 33. zasadnutí 22. novembra 2022 schvália rozhodnutia týkajúce sa modernizácie Zmluvy o energetickej charte, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti a predbežné uplatňovanie zmien textu Zmluvy o energetickej charte a zmien/úprav jej príloh;
C. keďže EÚ disponuje počtom hlasov rovnajúcim sa počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o energetickej charte; keďže len ak EÚ nevyužije svoje hlasovacie právo, môžu ho využiť jej členské štáty;
D. keďže tie členské štáty EÚ, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o energetickej charte, budú musieť ratifikovať dohodu o modernizovanej Zmluve o energetickej charte podľa svojich vnútroštátnych pravidiel ratifikácie oddelene od ratifikácie EÚ tých častí Zmluvy o energetickej charte, ktoré patria do ich vnútroštátnej právomoci;
E. keďže predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová sa v nadväznosti na predchádzajúce záväzky Komisie vo svojich politických usmerneniach pre budúcu Komisiu v roku 2019 zaviazala, že „vždy navrhne, aby sa predbežné uplatňovanie obchodných dohôd uskutočňovalo až po udelení súhlasu Európskeho parlamentu“;
F. keďže približne 1 500 bilaterálnych investičných zmlúv, ktoré členské štáty ratifikovali pred Lisabonskou zmluvou, je stále v platnosti a zahŕňa starý model pravidiel ochrany investícií, neposkytuje žiadne výslovné právo na reguláciu alebo výnimky pre opatrenia v oblasti životného prostredia a zmiernenia zmeny klímy a nereformované urovnávanie sporov medzi investorom a štátom, rovnako ako existujúca Zmluva o energetickej charte; keďže žiadna z nových medzinárodných investičných dohôd, ktoré sa riadia moderným prístupom a ktoré EÚ prerokovala po Lisabonskej zmluve, nenadobudla platnosť;
1. víta úsilie EÚ a jej členských štátov riadiť proces modernizácie Zmluvy o energetickej charte, najmä pokiaľ ide o modernizáciu noriem ochrany investícií, začlenenie cieľov Parížskej dohody, posilnenie udržateľného rozvoja a obmedzenie ochrany poskytovanej novým a existujúcim investíciám do fosílnych palív;
2. uznáva, že modernizovaná Zmluva o energetickej charte bola prerokovaná od novembra 2018 v reakcii na pevnú požiadavku členských štátov EÚ s cieľom reformovať pravidlá ochrany investícií a zosúladiť zmluvu so záväzkami EÚ vyplývajúcimi z Parížskej dohody; podporuje úsilie o modernizáciu Zmluvy o energetickej charte;
3. vyjadruje poľutovanie nad výsledkom zasadnutia Výboru stálych predstaviteľov (Coreper) z 18. novembra 2022; konštatuje, že niekoľko členských štátov nedávno oznámilo svoj zámer odstúpiť od Zmluvy o energetickej charte;
4. je znepokojený tým, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Moldavská republika/Komstroy LLC, podľa ktorého sa ustanovenia o rozhodcovskom konaní medzi investorom a štátom v Zmluve o energetickej charte neuplatňujú v prípade sporov v rámci EÚ, rozhodcovia naďalej opakovane ignorujú tento rozsudok a prejednávajú spory v rámci EÚ; konštatuje, že v rámci EÚ v súčasnosti prebieha viac ako 40 investičných arbitrážnych konaní na základe Zmluvy o energetickej charte; víta zmenu doložky o organizácii regionálnej hospodárskej integrácie, ktorá sa predpokladá v modernizovanej Zmluve o energetickej charte s cieľom zabrániť arbitráži medzi investormi EÚ a členskými štátmi; je presvedčený, že najbezpečnejším zákonným spôsobom, ako zabezpečiť ukončenie sporov v rámci EÚ, je modernizácia Zmluvy o energetickej charte;
5. berie na vedomie návrh Komisie na dohodu inter se o neuplatňovaní Zmluvy o energetickej charte na spory v rámci EÚ; pripomína, že všetky členské štáty budú musieť byť zmluvnou stranou takejto dohody inter se, aby bola relevantná; zdôrazňuje, že dohoda inter se sa nebude vzťahovať na iné zmluvné strany Zmluvy o energetickej charte, ako je Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko alebo Japonsko, ktorých spoločnosti budú môcť v prípade odstúpenia od Zmluvy o energetickej charte naďalej podávať žaloby proti členským štátom EÚ počas trvania doložky o ukončení platnosti; opakuje svoje presvedčenie, že najbezpečnejším právnym spôsobom, ako zabezpečiť ukončenie sporov v rámci EÚ, je priama zmena zmluvy, keďže rozhodcovia sa opakovane rozhodli založiť svoje rozhodnutia len na výklade uvedenej zmluvy a ignorovali holistický prístup;
6. víta, že proces modernizácie zosúladí zmluvu s Parížskou dohodou; uznáva, že dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy možno dodržať, ak modernizované pravidlá umožnia EÚ a jej členským štátom realizovať požadované politiky v oblasti klímy a energetickej transformácie;
7. domnieva sa, že EÚ bola dôveryhodným partnerom pri rokovaniach o Zmluve o energetickej charte, najmä pokiaľ ide o jej snahu výslovne potvrdiť práva a povinnosti všetkých zmluvných strán vyplývajúce z Parížskej dohody; víta začlenenie modernizovaných noriem ochrany investícií v súlade s reformovaným prístupom EÚ a „právo regulovať“, najmä pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy a prechod na čistú energiu;
8. zdôrazňuje, že v čase, keď je potrebné urýchliť celosvetové investície do čistej energie, by modernizovaná Zmluva o energetickej charte poskytla potrebný právny rámec na stimulovanie európskych energetických spoločností, aby investovali do obnoviteľných zdrojov energie v iných zmluvných stranách, medzi ktoré patrí mnoho rozvojových krajín, ktoré budú pri prechode na čisté hospodárstvo závislé od silnej mobilizácie súkromných investícií;
9. podporuje postoj EÚ, že ochrana investícií do fosílnych palív by mala byť vylúčená; je znepokojený tým, že ak sa modernizovaná Zmluva o energetickej charte neprijme, všetky členské štáty, ktoré budú naďalej súčasťou Zmluvy o energetickej charte, budú naďalej chrániť existujúce a nové investície do fosílnych palív bez horizontu zastavenia tejto ochrany; víta navrhované vyňatie fosílnych palív, ktoré predpokladá modernizovaná zmluva; poznamenáva, že v rámci modernizovanej Zmluvy o energetickej charte nebudú nové investície do fosílnych palív od 15. augusta 2023 chránené a že na existujúce investície do fosílnych palív sa bude vzťahovať 10-ročné obdobie postupného ukončovania, ktoré by sa začalo uplatňovať hneď, ako EÚ začne predbežne uplatňovať modernizovanú Zmluvu o energetickej charte; konštatuje, že modernizovaná Zmluva o energetickej charte obsahuje hraničný dátum roku 2040, od ktorého už nebudú chránené všetky investície do fosílnych palív pre zmluvné strany, ktoré sa rozhodnú pre uvedenú výnimku; konštatuje, že odstúpenie od Zmluvy o energetickej charte pred nadobudnutím platnosti jej modernizácie podmieňuje odchádzajúce zmluvné strany 20-ročnou doložkou o ukončení platnosti, podľa ktorej budú investície do fosílnych palív naďalej chránené podľa nemodernizovaných ustanovení týkajúcich sa urovnávania sporov medzi investorom a štátom; upozorňuje na skutočnosť, že napriek odstúpeniu od Zmluvy o energetickej charte k 1. januáru 2015 bolo voči Taliansku po jeho odchode stále vedených sedem konaní v rámci mechanizmu urovnávania sporov Zmluvy o energetickej charte, pričom posledné konanie bolo začaté v roku 2020;
10. je vážne znepokojený nedostatočnou konzistentnosťou politiky niektorých členských štátov v oblasti medzinárodných investičných dohôd; so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty naďalej rokujú o bilaterálnych investičných zmluvách, ktoré neobsahujú moderné normy ochrany investícií v súlade s reformovaným prístupom EÚ, ktoré stále chránia investície do fosílnych palív a ktoré neodkazujú na ich záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ich medzinárodná investičná politika bola v súlade s modernizovanou politikou EÚ; vyzýva Komisiu, aby členským štátom nedala povolenie na uzatváranie bilaterálnych investičných zmlúv, ktoré nerešpektujú reformovanú investičnú politiku EÚ;
11. podporuje prebiehajúce rokovania v pracovnej skupine III UNCITRAL, v rámci ktorých sa EÚ a jej členské štáty usilujú o zriadenie mnohostranného investičného tribunálu, ktorý by sa stal jej príslušným rozhodcovským orgánom na riešenie medzinárodných investičných sporov; konštatuje, že mnohostranný investičný tribunál by predstavoval výrazný odklon od systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom; poukazuje na to, že po vytvorení sa mnohostranný investičný tribunál bude priamo vzťahovať na všetky prebiehajúce bilaterálne a multilaterálne investičné dohody krajín, ktoré sa k nej prihlásili, vrátane Zmluvy o energetickej charte; pripomína, že podľa článku 30 ods. 3 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969 má preto systém mnohostranného investičného tribunálu prednosť pred mechanizmami urovnávania sporov medzi investorom a štátom; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr úspešne ukončila rokovania pracovnej skupiny III UNICITRAL;
12. domnieva sa, že prijatie a ratifikácia zmien Zmluvy o energetickej charte sú preto vhodnejším riešením v porovnaní s odstúpením od zmluvy zo strany EÚ, najmä vzhľadom na dôsledky vyplývajúce z 20-ročnej doložky o ukončení platnosti zakotvenej v Zmluve o energetickej charte;
13. vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ ako zmluvné strany, aby 22. novembra podporili prijatie modernizácie Zmluvy o energetickej charte a ratifikovali modernizovanú Zmluvu o energetickej charte;
14. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.