NÁVRH UZNESENIA o 90 rokoch od hladomoru: uznanie masového zabíjania hladom za genocídu
12.12.2022 - (2022/3001(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Viola von Cramon‑Taubadel, Francisco Guerreiro, Ignazio Corrao, Rosa D’Amato, Hannah Neumann, Sergey Lagodinsky, Reinhard Bütikofer
v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0559/2022
B9‑0561/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o 90 rokoch od hladomoru: uznanie masového zabíjania hladom za genocídu
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku, najmä na svoje uznesenie z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor, veľký hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933[1],
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,
– so zreteľom na rezolúciu ukrajinskej Rady z roku 2003, ktorá vyhlásila úmyselný hladomor za akt genocídy,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie OSN z roku 2003 o veľkom hladomore na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 (Holodomor),
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia kriminalizuje mnohé činy spáchané so zámerom zničiť, celkom alebo čiastočne, národnostnú, etnickú, rasovú či náboženskú skupinu; keďže medzi tieto činy patrí vyvražďovanie členov skupiny, spôsobovanie vážnej telesnej či duševnej ujmy členom skupiny, zámerné pôsobenie na životné podmienky skupiny s cieľom spôsobiť celkové alebo čiastočné fyzické zničenie, presadzovanie opatrení zameraných na zabraňovanie pôrodom v skupine a násilné presúvanie detí z jednej skupiny do druhej;
B. keďže hladomor v rokoch 1932 – 1933, ktorý zapríčinil smrť miliónov Ukrajincov, cynicky a kruto pripravil Stalinov režim, aby nanútil Ukrajine sovietsku politiku kolektivizácie poľnohospodárstva proti vôli ukrajinského vidieckeho obyvateľstva a pravdepodobne zlikvidoval ukrajinské hnutie za nezávislosť; keďže masové zabíjanie prostredníctvom hladu bolo použité ako prostriedok na potlačenie ukrajinskej národnej identity a zvrátenie procesu „ukrajinizácie“;
C. keďže podobné kruté metódy používal Stalinov režim aj v iných častiach Sovietskeho zväzu, najmä v Kazachstane, Bielorusku, na severnom Kaukaze a inde; keďže systematické vyvražďovanie prevažne vidieckych Ukrajincov často sprevádzal agitačný propagandistický slogan, v ktorom boli roľníci označovaní za vinníkov hladomoru;
D. keďže spomínanie na zločiny proti ľudskosti v európskych dejinách by malo pomôcť pri predchádzaní podobným zločinom v budúcnosti, keďže autoritársky režim v Rusku na čele s Vladimírom Putinom presadzuje ideologizovanú historickú politiku, ktorá bráni prehodnoteniu stalinistických zločinov vrátane hladomoru; keďže súdny príkaz na ukončenie činnosti ľudskoprávnej a občianskoprávnej organizácie Memorial International na konci roka 2021, ktorá sa, okrem iného, zaoberá prehodnocovaním sovietskych zločinov, zdôrazňuje revizionistickú ideológiu ruskej historickej politiky;
E. keďže vojenská agresia Ruska proti Ukrajine a ničenie ukrajinskej energetickej a poľnohospodárskej infraštruktúry vrátane blokovania ukrajinského vývozu obilia a skutočnosť, že ukradlo niekoľko miliónov ton obilia, obnovili obavy z rozsiahleho, umelo vyvolaného hladomoru na Ukrajine, ako aj v krajinách globálneho Juhu, ktoré sú závislé od dostupného ukrajinského obilia;
1. pripomína si všetky obete tohto hladomoru a vyjadruje solidaritu s ukrajinským ľudom, ktorý utrpel touto tragédiou, najmä s pozostalými, ktorí prežili hladomor, a s rodinami a príbuznými obetí; vzdáva úctu tým, ktorí zahynuli v dôsledku týchto neľudských zločinov spáchaných totalitným režimom;
2. dôrazne odsudzuje hladomor ako zločin proti ľudskosti, ktorý by mohol byť uznaný za genocídu podľa Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia;
3. vyzýva krajiny, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu, aby otvorili svoje archívy o hladomore na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 na dôkladný výskum, aby sa mohli odhaliť a dôsledne vyšetriť všetky príčiny a dôsledky;
4. vyjadruje želanie, aby spomienka na hladomor a zvýšené povedomie o totalitných zločinoch minulosti prispeli k tomu, aby sa podobné zločiny v súčasnosti a v budúcnosti neopakovali a aby sa proti nim rozhodne bojovalo, najmä vzhľadom na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine;
5. odsudzuje zneužívanie a manipuláciu historickej pamäte ruským režimom na účely politickej ideológie a vyzýva na medzinárodný tlak na Ruskú federáciu ako právneho nástupcu Sovietskeho zväzu, aby prestala popierať hladomor a oficiálne sa zaň ospravedlnila;
6. vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podporovali akademickú obec a občiansku spoločnosť pri dokumentovaní, výskume a vzdelávaní o politických represiách a totalitných zločinoch v Sovietskom zväze, ako aj aby aktívne odsúdili a vyvrátili všetky pokusy o prekrúcanie historických faktov alebo manipuláciu verejnej mienky v Európe prostredníctvom falošných historických svedectiev, ktoré sa vytvárajú a šíria na podporu ideológie a prežitia zločineckých režimov;
7. opakuje, že súčasná vojenská agresia Ruska proti Ukrajine zdôrazňuje potrebu dôkladného historického a právneho hodnotenia zločinov sovietskeho režimu a transparentnej verejnej diskusie o nich, predovšetkým v samotnom Rusku, s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti, vybudovať odolnosť voči dezinformáciám a skresleným historickým svedectvám a zabrániť opakovaniu podobných zločinov;
8. vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodných partnerov, aby naďalej poskytovali Ukrajine všetku potrebnú politickú, finančnú, humanitárnu a vojenskú podporu v súvislosti s nezákonnou, neoprávnenou a nevyprovokovanou vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine;
9. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rade Európy, OSN a prezidentovi, vláde a Najvyššej rade Ukrajiny.
- [1] Ú. v. EÚ C 15E, 21.1.2010, s. 78.