NÁVRH UZNESENIA o uplynutí 90 rokov od Holodomoru: uznanie masového zabíjania hladom za genocídu
12.12.2022 - (2022/3001(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Anna Fotyga, Angel Dzhambazki, Charlie Weimers, Zbigniew Kuźmiuk, Hermann Tertsch, Roberts Zīle, Bogdan Rzońca, Elżbieta Rafalska, Ryszard Czarnecki, Witold Jan Waszczykowski, Alexandr Vondra, Veronika Vrecionová, Jacek Saryusz‑Wolski, Beata Mazurek, Andżelika Anna Możdżanowska, Joachim Stanisław Brudziński, Jadwiga Wiśniewska, Valdemar Tomaševski, Anna Zalewska, Dominik Tarczyński, Carlo Fidanza, Elżbieta Kruk, Ladislav Ilčić
v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0559/2022
B9‑0566/2022
Uznesenie Európskeho parlamentu o uplynutí 90 rokov od Holodomoru: uznanie masového zabíjania hladom za genocídu
Európsky parlament,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia (Dohovor OSN o genocíde),
– so zreteľom na ukrajinský zákon o hladomore na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 prijatý 28. novembra 2006,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor, umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933[1],
– so zreteľom na správu Komisie Spojených štátov amerických pre hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 pre Kongres Spojených štátov amerických z 19. apríla 1988,
– so zreteľom na rezolúciu o spomienke na obete veľkého hladomoru (Holodomoru) na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933, ktorú 1. novembra 2007 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),
– so zreteľom na správu Komisie z 22. decembra 2010 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe (COM(2010)0783),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy[2],
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Dohovor o genocíde kriminalizuje viaceré činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu; zabíjanie príslušníkov tejto skupiny, spôsobenie ťažkej fyzickej alebo duševnej ujmy príslušníkom tejto skupiny, zámerné vytvorenie životných podmienok, ktoré majú viesť k úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu tejto skupiny, zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie pôrodom v skupine a násilné presúvanie detí z jednej skupiny do druhej; keďže ku genocíde môže dôjsť tak v čase vojny, ako aj v čase mieru;
B. keďže veľký hladomor alebo Holodomor bol zámernou, plánovanou a dôslednou akciou, ktorú uskutočnil despotický boľševický režim vládnuci v Sovietskom zväze s cieľom zlomiť odpor ukrajinského obyvateľstva a podriadiť ho utláčateľskému štátu; keďže Holodomor si vyžiadal milióny obetí a je otvorenou ranou v moderných dejinách Ukrajiny;
C. keďže hladomor v rokoch 1932 – 1933, ktorý zapríčinil smrť miliónov Ukrajincov, cynicky a kruto pripravil Stalinov režim, aby nanútil Ukrajine sovietsku politiku kolektivizácie poľnohospodárstva proti vôli ukrajinského vidieckeho obyvateľstva;
D. keďže tragédiu Holodomoru na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 sovietske orgány oficiálne popierali mnoho desaťročí a Putinov režim ju naďalej popiera alebo dezinterpretuje; keďže kontinuita odmietania Moskvy uznať zločiny z minulosti a jej súčasné používanie podobných politík sú jasným dôkazom ideologickej príbuznosti týchto režimov a ich nezlučiteľnosti s univerzálnymi zásadami a normami v oblasti ľudských práv a ľudskosti;
E. keďže čoraz viac krajín vrátane Austrálie, Kanady, Kolumbie, Česka, Ekvádoru, Estónska, Gruzínska, Maďarska, Írska, Lotyšska, Litvy, Mexika, Paraguaja, Peru, Poľska, Portugalska, Rumunska, Ukrajiny, USA a Svätej stolice uznáva Holodomor za genocídu, pričom nemecký parlament nedávno prijal v tomto zmysle uznesenie;
F. keďže hladomor v rokoch 1932 – 1933 bol jedným z najodpornejších činov, ktoré Rusko spáchalo na národoch v Európe a Ázii, ktoré si podrobilo; keďže však ide o súčasť opakujúcich sa zločinov spáchaných cárskym, sovietskym a Putinovým režimom na národoch, pôvodných obyvateľoch a etnických a náboženských skupinách, ktoré si Rusi podrobili, pričom medzi najkrikľavejšie príklady patria Čerkesi a krymskí Tatári;
G. keďže pripomínanie zločinov proti ľudskosti v európskych dejinách by malo pomôcť zabrániť výskytu podobných zločinov v budúcnosti, pričom spomienky na tragickú minulosť Európy musia byť živé, aby sa vzdala pocta obetiam a odsúdili páchatelia;
H. keďže Ruská federácia využíva hladomor ako zbraň a blokuje vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ktoré je kľúčové pre potravinovú bezpečnosť v mnohých častiach sveta; keďže Rusko zároveň obviňuje demokratické spoločnosti z činností, ktoré prispievajú k nedostatku potravín vo svete;
I. keďže Ruská federácia vedie agresívnu propagandistickú kampaň v mnohých častiach sveta vrátane Afriky, Blízkeho východu a Ázie, pričom obviňuje Západ z vojny na Ukrajine a jej dôsledkov a popiera vplyv vojenských operácií na Ukrajine na celosvetovú potravinovú bezpečnosť;
1. uznáva Holodomor (umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933) za genocídu ukrajinského národa, ktorej cieľom bolo zničiť sociálne základy ukrajinského národa, jeho tradície, kultúru a národnú identitu;
2. podporuje šírenie informácií o Holodomore v rokoch 1932 – 1933 s cieľom rozšíriť povedomie o tejto nepredstaviteľnej ľudskej tragédii, ktorá viedla k smrti nevinných obetí;
3. čo najdôraznejšie odsudzuje tento čin a zločiny totalitného režimu ZSSR pri organizovaní Holodomoru, ktorý mal za následok smrť miliónov Ukrajincov a výrazne poškodil sociálne základy ukrajinskej spoločnosti, ich odveké tradície, duchovnú kultúru a národnú identitu;
4. pripomína, že Holodomoru predchádzali ďalšie akty genocídy zamerané na Čerkesov a iné pôvodné obyvateľstvo a etnické a náboženské skupiny obývajúce rozsiahle územia Ruska a po ňom nasledovala genocída krymských Tatárov, keď v roku 1944 totalitný sovietsky komunistický režim vyhnal krymských Tatárov, pôvodných obyvateľov Krymu, z ich vlasti a státisíce mužov, žien a detí boli nútene a násilne deportovaní na Sibír a do stredoázijských oblastí ZSSR; ďalej pripomína, že takmer polovica z nich prišla o život v prvom roku vyhnanstva a že sovietsky režim zakázal krymským Tatárom návrat na Krym po dobu takmer 50 rokov;
5. vyjadruje svoju plnú solidaritu s ukrajinským ľudom, ktorý trpel touto tragédiou, a vzdáva úctu tým, ktorí zomreli v dôsledku umelo vyvolaného hladomoru v rokoch 1932 – 1933; zdôrazňuje, že 90 rokov po týchto tragických udalostiach ukrajinský ľud opäť čelí masovému vraždeniu, násilným deportáciám, mučeniu a zastrašovaniu zo strany Ruskej federácie, ktoré sa rovnajú genocíde a boli jasne viditeľné v Mariupole, Buči, Irpini a inde;
6. vyjadruje presvedčenie, že napriek dezinformačnej kampani vedenej Ruskou federáciou budú kruté vojnové zločiny naďalej odhaľované a dôkladne vyšetrované a že páchatelia vrátane Vladimíra Putina a ďalších osôb na rôznych úrovniach, ktoré sú zodpovedné za vojnu, budú potrestaní;
7. odsudzuje raketové útoky na ukrajinské mestá, ktorých cieľom je predovšetkým zničiť energetickú infraštruktúru; zdôrazňuje, že je potrebné dodať Ukrajine primerané moderné systémy protivzdušnej obrany, ktoré znemožnia takéto útoky zo strany Ruskej federácie; poukazuje na to, že už odhalené dôkazy o vojnových zločinoch sú ďalším potvrdením barbarskej povahy ruskej agresie;
8. vyzýva všetky krajiny, ktoré ešte neuznali Holodomor za genocídu ukrajinského ľudu, aby tak bezodkladne urobili;
9. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať povedomie verejnosti a pripomínať si poučenie z tejto genocídy, aby sa v budúcnosti predišlo podobnej katastrofe, a vyzýva na historické a právne posúdenie Holodomoru; poukazuje na podobnosti, ktoré možno pozorovať medzi súčasnou politikou Ruskej federácie počas vojny na Ukrajine a udalosťami spred 90 rokov;
10. vyzýva členské štáty EÚ a tretie krajiny, aby otvorili svoje archívy týkajúce sa udalostí z rokov 1932 – 1933 s cieľom odhaliť celú pravdu o tejto tragédii;
11. vyzýva všetky členské štáty EÚ a tretie krajiny, aby sa zúčastnili na smútočnej a slávnostnej spomienke na obete počas 90. výročia Holodomoru na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933;
12. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, vláde a parlamentu Ruskej federácie, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.