NÁVRH UZNESENIA o pláne pre sociálnu Európu – dva roky po sociálnom samite v Porte
5.5.2023 - (2023/2586(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Margarita de la Pisa Carrión
v mene skupiny ECR
Guido Reil
v mene skupiny ID
B9‑0236/2023
Uznesenie Európskeho parlamentu o pláne pre sociálnu Európu – dva roky po sociálnom samite v Porte
Európsky parlament,
– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) slávnostne vyhlásený Parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017,
– so zreteľom na neoficiálny dokument Bulharska, Dánska, Estónska, Fínska, Holandska, Írska, Litvy, Lotyšska, Malty, Rakúska a Švédska pred sociálnym samitom v Porte[1],
– so zreteľom na Portské vyhlásenie Európskej rady z 8. mája 2021,
– so zreteľom na alternatívny návrh uznesenia Európskeho parlamentu o spoločných európskych opatreniach v oblasti starostlivosti z 5. júla 2022,
– so zreteľom na Štokholmskú deklaráciu Rady predsedov BusinessEurope z 24. – 25. novembra 2022,
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 28/2022 zo 14. decembra 2022,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže udržateľný rozvoj je základným cieľom EÚ; keďže medzi tri piliere udržateľného rozvoja patrí hospodársky, sociálny a environmentálny pilier; keďže udržateľný rozvoj je okrem iného založený na plnej zamestnanosti, sociálnom pokroku a spravodlivosti; keďže ide o základný cieľ EÚ stanovený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii;
B. keďže Európsky pilier sociálnych práv bol vyhlásený v roku 2017 v Göteborgu, keď sa stanovilo 20 zásad; keďže na sociálnom samite v Porte v máji 2021 Rada prijala tri hlavné ciele na rok 2030 týkajúce sa zamestnanosti, odbornej prípravy a chudoby; keďže do roku 2030 by malo byť zamestnaných aspoň 78 % obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov; keďže každoročne by sa na odbornej príprave malo zúčastňovať aspoň 60 % všetkých dospelých; keďže počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by mal do roku 2030 klesnúť aspoň o 15 miliónov;
C. keďže hlavné ciele stanovené Komisiou členské štáty realizovali jeden rok; keďže päť členských štátov dosiahlo svoje národné ciele v oblasti zamestnanosti a polovica členských štátov prekročila cieľ 78 % zamestnanosti, pričom by sa mali zohľadniť prebiehajúce krízy, ktoré čoraz viac ovplyvňujú európsku konkurencieschopnosť, aby sa zmenilo zameranie cieľov stanovených v roku 2021 a zmiernil sa tlak na členské štáty, pokiaľ ide o dosiahnutie týchto cieľov do roku 2030[2];
D. keďže v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 28/2022 zo 14. decembra 2022 sa uvádza, že napriek náznakom, že systém podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) zachránil tisíce pracovných miest, nie je možné plne posúdiť jeho prínos k zmierneniu nezamestnanosti, pretože nie je k dispozícii dostatok spoľahlivých údajov;
E. keďže inflácia na úrovni EÚ zvýšila životné náklady priemernej domácnosti o približne 10 %, výskyt materiálnej a sociálnej deprivácie približne o 2 % a mieru energetickej chudoby a absolútnej peňažnej chudoby približne o 5 %; keďže sa očakáva, že v určitých členských štátoch a medzi zraniteľnými skupinami budú zodpovedajúce účinky na životné podmienky ešte niekoľkokrát horšie; keďže je pravdepodobné, že sa tým prehĺbia existujúce rozdiely v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia v celej EÚ[3]; keďže so zreteľom na zákon Spojených štátov o znížení inflácie, ale aj na podobné investičné plány iných tretích krajín potrebuje Európa novú víziu, aby sa stala inovačným priemyselným prostredím do roku 2050 namiesto toho, aby zaťažovala podniky a občanov usmerneniami, zákazmi a nariadeniami;
F. keďže je chybou transformovať sociálnu politiku a spravodlivé práva pracovníkov na socializujúci alebo socialistický model; keďže spoločnosti prosperujú vďaka miernemu verejnému daňovému zaťaženiu;
1. opätovne zdôrazňuje význam záverov zo sociálneho samitu v Porte v roku 2021, v ktorých sa zdôrazňuje, že stále žijeme v nevídaných časoch; konštatuje, že ochorenie COVID-19 a ruská útočná vojna proti Ukrajine na prahu EÚ prehĺbili krízu životných nákladov a energetickú krízu, ktoré najviac postihujú najzraniteľnejšie skupiny v našej spoločnosti, čo vedie k prehlbovaniu nerovností;
2. vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné pracovné reformy na podporu stability pracovných miest a zníženie miery nezamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov v EÚ, aby spolupracovali na dosiahnutí vyššieho pokrytia kolektívnym vyjednávaním s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky v EÚ, prispieť k vzostupnej sociálnej konvergencii a znížiť chudobu pracujúcich, sociálne vylúčenie a nerovnosť príležitostí;
3. víta nedávne oznámenie Komisie, že predloží konkrétne návrhy na zníženie regulačného administratívneho zaťaženia o 25 % do jesene tohto roka, čo bude mať pozitívny sociálno-ekonomický vplyv a prínos pre podniky aj občanov (mladých ľudí zúčastňujúcich sa na odbornej príprave, zakladateľov a inovátorov, malé a stredné podniky, samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnancov);
4. vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť nástroja SURE ako dočasného krízového nástroja;
5. vyzýva Komisiu, aby rešpektovala zásadu subsidiarity, špecifiká národných systémov sociálnej ochrany a právomoci členských štátov; víta záväzok Komisie predložiť do konca roku 2023 návrh vytvorenia preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý bude uznávaný vo všetkých členských štátoch; víta prebiehajúce rokovania sociálnych partnerov o tzv. práve odpojiť sa; vyzýva Komisiu, aby analyzovala vhodnosť vytvorenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia s cieľom poskytnúť národným orgánom, ako sú inšpektoráty práce a inšpektoráty sociálneho zabezpečenia, a sociálnym partnerom zapojeným do inšpekcií práce a sociálneho zabezpečenia, nástroj fungujúci v reálnom čase na účinné presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ;
6. víta Európsky rok zručností; zdôrazňuje význam prístupu k odbornej príprave a rekvalifikácii pracovníkov a vyzdvihuje úlohu sociálnych partnerov v stratégiách v oblasti zručností s cieľom zabezpečiť, aby sa takáto odborná príprava uskutočňovala bez znižovania miezd, ako aj poskytovať podrobné informácie o potrebných zručnostiach;
7. zdôrazňuje význam demografickej stratégie, ktorá podporuje pôrodnosť ako nevyhnutný základ pre sociálnu udržateľnosť a sociálny pokrok;
8. zdôrazňuje význam rodiny ako základu pre sociálny pokrok a východiska každej udržateľnej sociálnej politiky;
9. je veľmi znepokojený celkovým zmenšovaním skupín so stredným príjmom v EÚ v dôsledku hospodárskych politík a nepriaznivého vývoja na pracovnom trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na tento vývoj vypracovali koordinované akčné plány na rozšírenie a konsolidáciu skupín so stredným príjmom;
10. víta záväzok Komisie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
11. pripomína, že zásada 11 Európskeho piliera sociálnych práv týkajúca sa starostlivosti o deti a podpory detí si vyžaduje rešpektovanie ich rodín; nabáda členské štáty, aby prioritne riešili problém chudoby detí; pripomína Komisii a členským štátom, aby monitorovali vykonávanie Európskej záruky pre deti;
12. varuje, že v súlade so zásadou 12 Európskeho piliera sociálnych práv musí politika v oblasti klímy a adaptácia našich spoločností na environmentálnu neutralitu rešpektovať sociálnu ochranu;
13. zdôrazňuje, že v súlade so zásadou 15 Európskeho piliera sociálnych práv má každý v starobe právo na zdroje, ktoré zabezpečujú dôstojný život, a že pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby na dôchodku majú právo na dôchodok zodpovedajúci ich príspevkom a zabezpečujúci primeraný príjem; domnieva sa, že členské štáty by zároveň mali zabezpečiť dlhodobú istotu príjmu a minimálne dôchodky v dostatočnej výške; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby prijali opatrenia na posilnenie vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť dôstojný život pre všetkých a zároveň zachovať udržateľnosť týchto systémov;
14. zdôrazňuje, že podľa zásady 19 Európskeho piliera sociálnych práv by sa osobám v núdzi mal poskytovať prístup ku kvalitnému sociálnemu bývaniu alebo pomoc s bývaním; domnieva sa, že politika boja proti bezdomovectvu si vyžaduje výstavbu sociálneho bývania a cenovo dostupných bytov a opatrenia, ktoré zabezpečia bezdomovcom prístup k týmto formám bývania; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali preventívne politiky s opatreniami včasného varovania s cieľom zabrániť tomu, aby sa ľudia stali bezdomovcami; zastáva názor, že nelegálna migrácia z tretích krajín je veľmi významnou štrukturálnou hnacou silou bezdomovectva; nabáda členské štáty, aby uskutočňovali prísnu a skutočnú migračnú a azylovú politiku; domnieva sa, že boj proti bezdomovectvu si vyžaduje aj dobrú politiku trhu práce a opatrenia zamerané na zníženie chudoby; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ubytovacie zariadenia, ktoré sú osobitne prispôsobené potrebám bezdomovkýň; domnieva sa, že príklad Fínska ukazuje, že politika a stratégia „bývanie ako prvé“ je najvhodnejším nástrojom na pomoc pri reintegrácii ľudí žijúcich dlhodobo bez domova, ktorí sa nachádzajú v zložitých osobných situáciách, majú problémy s alkoholom alebo drogami alebo trpia duševnými chorobami;
15. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným prístupom k základným službám (zásada 20 Európskeho piliera sociálnych práv), ktoré sa dostali pod ďalší tlak;
16. opätovne zdôrazňuje význam dobre fungujúceho a efektívneho Európskeho orgánu práce a očakáva jeho hodnotenie do 1. augusta 2024;
17. opätovne zdôrazňuje právo na ľudský zásah, ako aj právo nepodliehať rozhodnutiu prijatému výlučne automatizovaným spracúvaním, ako sa uvádza vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov[4]; zdôrazňuje potrebu prijatia opatrení EÚ na ďalšie začlenenie zásady „kontroly človekom“ do sveta práce;
18. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] https://www.permanentrepresentations.nl/documents/publications/2021/04/23/social-summit-non-paper.
- [2] Európska komisia, Komisia víta ciele členských štátov v oblasti sociálnejšej Európy do roku 2030, 16. júna 2022.
- [3] Menyhert, B.,The impact of rise energy and consumer prices on households finances, poverty and social exclusion in the EU (Vplyv rastúcich cien energií a spotrebiteľských cien na financie domácností, chudobu a sociálne vylúčenie v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022.
- [4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.