Návrh uznesenia - B9-0462/2023Návrh uznesenia
B9-0462/2023
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA Deti na prvom mieste – posilnenie záruky pre deti dva roky po jej prijatí

16.11.2023 - (2023/2811(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Dragoş Pîslaru
v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 


Postup : 2023/2811(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0462/2023
Predkladané texty :
B9-0462/2023
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0462/2023

Uznesenie Európskeho parlamentu pod názvom Deti na prvom mieste – posilnenie záruky pre deti dva roky po jej prijatí

(2023/2811(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý 20. novembra 1989 v New Yorku,

– so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí[2], v ktorom vyzval Komisiu a členské štáty, aby zaviedli záruku pre deti s osobitným dôrazom na deti v chudobe a ich prístup k službám,

– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 1, 3, 11, 16 a 19,

– so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o Európskej záruke pre deti[4],

– so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti[5],

– so zreteľom na svoje odporúčanie XXX k znižovaniu nerovností a podpore sociálneho začlenenia detí a ich rodín v čase krízy,

– so zreteľom na samit v Porte a na sociálnu cieľovú hodnotu zníženia počtu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením do roku 2030 aspoň o 15 miliónov vrátane aspoň 5 miliónov detí;

– so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 19. novembra 2021 k Svetovému dňu detí, v ktorom sa pripomína prijatie Deklarácie práv dieťaťa Valným zhromaždením OSN 20. novembra 1959,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže sociálno-ekonomická situácia detí a ich rodín v Európe sa v dôsledku pandémie COVID-19 zhoršila, pokiaľ ide o zdravotné a dlhodobé sociálne vplyvy na blaho detí, čo viedlo k zvýšeniu nerovnosti a sociálneho vylúčenia a k zhoršeniu existujúcich problémov, najmä pre deti a rodiny v zraniteľnej situácii; keďže v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu prijatých na zvládnutie mimoriadnej situácie, narušenia každodenného života a sociálnych kontaktov, zatvorenia škôl, zníženej kapacity systémov na zabezpečenie ochrany pred domácim násilím, zneužívaním a zanedbávaním, narušenia základných sociálnych služieb, nemožnosti prístupu k online vzdelávaniu z dôvodu nedostatku potrebného vybavenia, internetového pokrytia alebo dokonca elektriny pandémia COVID-19 prispela k problémom s duševným zdravím, nedostatkom vo vzdelávaní a zvýšenému počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky a k zvýšenému násiliu a zneužívaniu detí; keďže sociálno-ekonomická situácia detí a ich rodín sa ešte viac zhoršila v dôsledku vojny spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá mala ničivé dôsledky nielen na milióny detí utečencov a ich rodín utekajúcich pred vojnou, ale aj na domáce obyvateľstvo EÚ, pokiaľ ide o prudko rastúce životné náklady, ceny energie, infláciu, rastúce nerovnosti, prístup k základným službám a cenovú dostupnosť zdravých potravín a liekov, pričom stále viac detí a mladých ľudí sa dostáva do chudoby;

B. keďže účinný prístup ku kľúčovým a kvalitným službám pre deti v núdzi a ich rodiny vrátane účinného a bezplatného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) a zdravotnej starostlivosti, ako aj k vzdelávacím a školským aktivitám, aspoň jednému zdravému jedlu každý deň v škole a účinnému prístupu k primeranému bývaniu a zdravej výžive zohráva dôležitú úlohu pri prelomení cyklu medzigeneračného znevýhodnenia a vymanení detí a ich rodín z chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže je to nevyhnutné na riešenie zložitej a viacrozmernej povahy chudoby a zraniteľnosti;

C. keďže investície do detí v ranom veku sú nevyhnutné na riešenie chudoby detí a sociálneho vylúčenia; keďže zabezpečenie starostlivosti o ich zdravý rast, vývoj a blaho poskytuje pevné základy v ranom veku v prospech jednotlivcov a spoločnosti; keďže investície do najmladšej generácie prispievajú k prosperite spoločnosti ako celku, keďže môžu mať návratnosť aspoň štyrikrát vyššiu ako pôvodné investície[6]; keďže niekoľko členských štátov pridelilo viac ako 5 % podpory z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a 23 členských štátov na riešenie chudoby detí naplánovalo spolu 8,9 miliardy EUR v ESF+; keďže niektoré členské štáty nevyčlenili žiadne zdroje ESF+ na cieľ boja proti chudobe detí a iné vyčlenili menej ako 5 % svojich programov ESF+; keďže došlo k oneskoreniu vykonávania plánov ESF+, ktorým sa na druhej strane oddialili reformy národných akčných plánov (NAP) v rámci záruky pre deti financované z ESF+; keďže samotné zdroje ESF+ v žiadnom prípade nestačia na riešenie problému chudoby detí v EÚ, a preto je mimoriadne dôležité výrazne zvýšiť financovanie Európskej záruky pre deti; keďže chudoba detí je európskym problémom, ktorý sa týka všetkých členských štátov a ktorý by sa ako taký mal riešiť vo všetkých členských štátoch ambicióznymi európskymi a vnútroštátnymi nástrojmi; keďže nástroj NextGenerationEU, najmä politiky pre pilier novej generácie v národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré prijali členské štáty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ponúka jedinečnú príležitosť významných investícií a reforiem zameraných na zlepšenie VSRD, ich kvality a inkluzívnosti; keďže vykonávanie týchto opatrení členskými štátmi by sa malo dôkladne monitorovať a malo by sa pripravovať a realizovať v súčinnosti s existujúcimi vnútroštátnymi a európskymi programami v tejto oblasti, najmä so zárukou pre deti, fondom ESF+ a inými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

D. keďže v roku 2021 bolo v EÚ v náhradnej starostlivosti 758 018 detí; keďže deti v náhradnej starostlivosti boli počas pandémie obzvlášť zasiahnuté, keď vlády v niektorých krajinách reagovali na krízu COVID-19 obmedzením alebo zrušením služieb opatrovateľskej starostlivosti, čo znamenalo unáhlený a často nepripravený návrat do ich biologických rodín, často bez vyriešenia základných podmienok ich pôvodného umiestnenia do starostlivosti; keďže rodiny, ktoré čelia chudobe, sa môžu ocitnúť v situácii, že rodičia už nie sú schopní poskytovať primeranú starostlivosť o deti, čo môže viesť k odlúčeniu detí od rodiny a ich odchodu do náhradnej starostlivosti; keďže obmedzenia pohybu počas pandémie COVID-19 zhoršili mnohé faktory, ktoré vedú k rozdeleniu rodín, čo často vedie k chudobe, zneužívaniu, zanedbávaniu, chorobám a smrti; keďže počet detí bez rodičovskej starostlivosti alebo detí, ktorým táto strata hrozí, sa v dôsledku dlhodobého sociálno-ekonomického vplyvu súčasných kríz na schopnosť rodín poskytovať starostlivosť pravdepodobne zvýši; keďže záruka pre deti by mohla pomôcť dosiahnuť prechod z ústavnej na rodinnú a komunitnú starostlivosť o všetky deti, pretože rieši vzájomne prepojené faktory vedúce k umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti a deti v náhradnej starostlivosti ako cieľová skupina sú prioritou;

E. keďže chudoba detí a sociálne vylúčenie zostávajú životne dôležitou výzvou v celej EÚ, kde takmer každé štvrté dieťa naďalej ostáva ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE), a to od viac ako 40 % v niektorých krajinách do 11 %[7] v iných, alebo dokonca v regiónoch v členských štátoch[8], pričom sa pre množstvo kríz v celej EÚ a vo svete trend v mnohých zhoršuje;

F. keďže mnoho detí sa nachádza v zraniteľnej situácii, a to nielen tie, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie, ale aj deti so zdravotným postihnutím, deti s problémami duševného zdravia, deti s menšinovým alebo etnickým pôvodom, deti z rodín s jedným rodičom, deti žijúce v ústavoch, deti bez rodičovskej starostlivosti, deti migrantov a utečencov, deti bez domova, deti so závažnou depriváciou v oblasti bývania atď.; keďže problémy duševného zdravia detí sa čoraz viac stávajú závažným problémom, pričom úzkosť a depresia patria k najčastejším druhom porúch; keďže na to, aby sa život detí zlepšil v krátkodobom horizonte a aby sa v dlhodobom horizonte mohli vydať na úspešnú životnú dráhu, sú potrebné štrukturálne zmeny a novátorské riešenia realizácie politík, ako aj medziodvetvový prístup na úrovni EÚ, členských štátov, na regionálnej a miestnej úrovni;

G. keďže Európska záruka pre deti je vysoko kvalitným a novátorským politickým nástrojom s potenciálom významne zlepšiť každodennú realitu miliónov detí v EÚ mnohorakými spôsobmi; keďže pre dosiahnutie komplexnejšieho, medziodvetvového prístupu k riešeniu rizika zraniteľnosti detí a na zabezpečenie jeho skutočného vykonávania odstránením politických, administratívnych a finančných prekážok treba urobiť viac;

 

H. keďže Európska záruka pre deti je vysoko kvalitným a novátorským politickým nástrojom s potenciálom významne zlepšiť každodennú realitu miliónov detí v EÚ mnohorakými spôsobmi; keďže jej cieľom je predchádzať a bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu zaručením účinného prístupu detí v núdzi k súboru kľúčových služieb; keďže EÚ a členské štáty by mali vynaložiť maximálne možné úsilie na realizáciu Európskej záruky pre deti plným vykonávaním odporúčania Rady, národných akčných plánov a všetkých ostatných európskych a vnútroštátnych programov, ktoré prispievajú k poskytovaniu jej kľúčových služieb; keďže pre dosiahnutie komplexnejšieho a medziodvetvového prístupu k riešeniu rizika chudoby a sociálneho vylúčenia detí a na zabezpečenie jeho skutočného a efektívneho vykonávania záruky pre deti odstránením všetkých politických, administratívnych a finančných prekážok a monitorovaním a vyhodnotením národných akčných plánov treba urobiť viac;

I. keďže 20 mesiacov od pôvodnej lehoty v marci 2022 iba 24 členských štátov prijalo svoje národné akčné plány záruky pre deti so zameraním na hlavné oblasti uvedené v súvisiacom odporúčaní Rady; keďže predložené plány sa výrazne líšia v metódach svojho riadenia, stratégiách dosahu a zamerania na najviac znevýhodnené skupiny, v systémoch monitorovania pokroku, časových harmonogramoch navrhovaných opatrení a plánovaných rozpočtoch na účinné zavedenie týchto opatrení; keďže viaceré plány sa javia ako všeobecné a povrchné dokumenty, v ktorých tvorcovia politík uviedli len opatrenia, ktoré už boli zavedené alebo sa plánovali; keďže vo všeobecnosti NAP nevenuje pozornosť osobitne zraniteľným rodinám, ako sú rodiny s jedným rodičom, rodiny s nízkymi príjmami a veľké rodiny s ďalšími ťažkosťami, a nezameriava sa na ne;

J. keďže v niektorých krajinách sprevádzala národné akčné plány revízia platných právnych predpisov vo viacerých oblastiach, ako je deinštitucionalizácia alebo prístup k službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; keďže nie všetky národné akčné plány obsahujú nové opatrenia na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia detí alebo nemajú jasný rozpočet, harmonogram alebo mechanizmus monitorovania;

K. keďže národné akčné plány sú živými dokumentmi a mali by sa pravidelne revidovať a aktualizovať tak, aby mali integrovaný, viacrozmerný prístup a úzke prepojenie so svojím národným, regionálnym a miestnym kontextom;

L. keďže chudoba detí má silný územný rozmer a spolupráca s regionálnymi a miestnymi orgánmi a s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú deťom a rodinám, prispieva k účinnejším a udržateľnejším výsledkom pre deti a ich rodiny; keďže by sa mala venovať väčšia pozornosť rozdielom medzi mestom a vidiekom a zhromažďovaniu dôkazov na nižšej ako celoštátnej úrovni[9];

M. keďže niektorým krajinám chýba transparentnosť a do prípravy svojich národných akčných plánov nezaradili deti, rodiny, pracovníkov vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve a poskytovateľov služieb a ich zastupujúce organizácie, ako aj organizácie občianskej spoločnosti; keďže krajiny, ktoré využívali technickú pomoc a spoluprácu so zainteresovanými stranami, vypracovali kvalitnejšie národné akčné plány a cielené opatrenia pre účinný prístup niektorých najviac znevýhodnených skupín detí k základným službám;

N. keďže vo viacerých krajinách je problémom konzistentná inštitucionálna angažovanosť, dostatočné ľudské zdroje a zapojenie a riadna koordinácia rôznych ministerstiev, agentúr a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni; keďže vnútroštátni koordinátori sú zodpovední za proces vykonávania a za koordináciu práce rôznych zodpovedných ministerstiev;

O. keďže stále nie je k dispozícii dostatok súbor komplexných a rozčlenených údajov o chudobe detí a sociálnom vylúčení; keďže niektoré krajiny majú problém vypracovať a vykonávať rámec pre monitorovanie svojich národných akčných plánov so súborom ukazovateľov na vyjadrenie pokroku a výsledkov pre príjemcov, ako aj vypracovať a zaviesť plán opatrení s rozpočtom na neustále zvyšovanie dostupnosti, kvality, porovnateľnosti a správy údajov potrebných pre podávanie správ o pokroku vo vykonávaní a o prístupe k základným službám na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni; keďže účinnému monitorovaniu vykonávania Európskej záruky pre deti bráni nedostatok normalizovaných usmernení pre zber údajov; keďže prístup organizácií na regionálnej a miestnej úrovni k informáciám zostáva prekážkou harmonického vykonávania Európskej záruky pre deti;

Monitorovanie a hodnotenie vykonávania Európskej záruky pre deti a národných akčných plánov

1. vyzýva ostávajúce členské štáty (Rakúsko a Lotyšsko), aby urýchlene prijali národné akčné plány k záruke pre deti.

2. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie svojich národných akčných plánov a aby zvážili súčasný vývoj a osobitnú situáciu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; naliehavo vyzýva členské štáty, aby stanovili ešte ambicióznejšie ciele na odstránenie chudoby detí spolu s cielenými opatreniami na zabezpečenie prístupu ku kľúčovým službám pre všetky deti od ich raného veku, najmä v prípade detí v najväčšej núdzi, ako sú deti vysídlené v dôsledku vojen vrátane vojny na Ukrajine, deti bez domova alebo deti v závažnej deprivácii v oblasti bývania, deti so zdravotným postihnutím alebo problémami duševného zdravia, alebo deti s migrantským pôvodom alebo z etnických menšín, najmä z rómskych komunít; zdôrazňuje, že prijaté národné akčné plány sa navzájom veľmi líšia, čo ohrozuje celkový cieľ záruky pre deti, ktorým je podpora sociálnej konvergencie v EÚ; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že viaceré národné akčné plány neobsahujú merateľné ciele alebo konkrétne zámery, čo vyvoláva vážne obavy týkajúce sa kvality účinného zavádzania opatrení;

3. vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátny rámec pre zber údajov, monitorovanie a hodnotenie svojich národných akčných plánov, ktorý by zahŕňal participatívne výskumné metódy a zber nerozčlenených údajov na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni s cieľom navrhnúť politiku založenú na dôkazoch, sledovať kvantitatívny aj skutočný kvalitatívny pokrok v praxi, lepšie identifikovať osvedčené postupy a možné nedostatky národných akčných plánov, lepšie odhaľovať možné rozdiely medzi politikami pre rané detstvo a mládež, ako aj stanoviť spoločné ukazovatele kvality pre každú cieľovú skupinu identifikovanú v Európskej záruke pre deti, a to aj pre deti do troch rokov;

4. zdôrazňuje potrebu komplexných a rozčlenených údajov o chudobe detí a prístupu ku kľúčovým službám z členských štátov; zdôrazňuje, že ukazovatele na monitorovanie chudoby detí vybrané podskupinou pre ukazovatele výboru Komisie pre sociálnu ochranu musia umožniť vytvorenie užšieho prepojenia medzi Európskou zárukou pre deti a sociálnym prehľadom; vyzýva Komisiu, aby spolu s nadáciou Eurofound a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti vypracovala spoločné usmernenia pre zber a nahlasovanie údajov o deťoch všetkých cieľových skupín v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa techník zhromažďovania údajov a monitorovania politík a aby vytvorili strediská na monitorovanie chudoby detí s cieľom zhromažďovať kvalitné údaje rozdelené podľa cieľových skupín a medzinárodne porovnateľné na vnútroštátnej úrovni, aby sa zistili medzery v politikách a lepšie zachytili viacrozmerné problémy chudoby detí, sociálneho vylúčenia a prierezovej diskriminácie; zdôrazňuje, že treba zlepšiť zber údajov o deťoch v ústavoch spolu s časovo ohraničenými cieľmi na navrátenie detí z ústavov do rodinného prostredia a prostredia v komunite;

5. zdôrazňuje výzvu medzipolitickej pracovnej skupiny Parlamentu pre záruku pre deti zriadenej v apríli 2022 o tom, aby Komisia a vnútroštátne orgány mohli monitorovať vykonávanie národných akčných plánov a vytvoriť pevný zastrešujúci rámec pre monitorovanie a hodnotenie na úrovni EÚ, ako aj metodiku posudzovania, a zabezpečiť skutočnú účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane regionálnych a miestnych orgánov na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení NAP; vyzýva existujúce platformy, ako sú monitorovacie výbory zriadené na vnútroštátnej úrovni v súlade s nariadením (EÚ) č. 2021/1060[10] , ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia, aby zabezpečili zmysluplnú účasť všetkých partnerov vrátane organizácií občianskej spoločnosti pomáhajúcich zraniteľným deťom v priebehu vykonávania a hodnotenia programov;

6. opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila celoeurópsky transparentný a verejne prístupný monitorovací nástroj; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s nadáciou Eurofound a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom stavať na ich práci pri vytváraní takého nástroja, ktorý uľahčí jasnú identifikáciu žiaducich výsledkov s cieľom zvýšiť transparentnosť, viditeľnosť a zodpovednosť záruky tak, aby umožnil vidieť aktuálny stav v každej krajine a EÚ ako celku;

7. konštatuje, že treba monitorovať ďalšie rozpočtové a hospodárske aspekty každého národného akčného plánu, najmä veľkosť a vplyv financovania členského štátu a EÚ vrátane financovania, ktoré sa dostane k príjemcom, ako aj možných ťažkostí pre organizácie a potenciálnych príjemcov s prístupom k takémuto financovaniu; zdôrazňuje, že otázka „pridanej hodnoty“ Európskej záruky pre deti by mala mať mimoriadny význam, keďže všetky zdroje určené na jej opatrenia by nemali nahrádzať už existujúce vnútroštátne alebo európske opatrenia, ale by ich mali dopĺňať; zdôrazňuje, že národné akčné plány by nemali byť zmenou označenia alebo obalu už existujúcich programov alebo opatrení, keďže by to vyvolalo obavy o všeobecnú zásadu doplnkovosti politiky súdržnosti EÚ; vyzýva Komisiu, aby na podporu revízie národných akčných plánov využila preskúmanie v polovici trvania do decembra 2023; vyzýva členské štáty, aby s cieľom zabezpečiť konzistentnosť opatrení zefektívnili svoje národné akčné plány a vytvorili synergie medzi nimi a vnútroštátnymi politikami a stratégiami, najmä národnými plánmi obnovy a odolnosti, ktoré by mali byť navrhnuté a realizované synergicky s vyhradenými zdrojmi na Európsku záruku pre deti s cieľom zabezpečiť vzájomný súlad a vzájomné posilnenie opatrení;

8. zdôrazňuje význam politickej podpory a vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje ambície pri vykonávaní Európskej záruky pre deti; odporúča Rade a členským štátom, ktoré predsedajú Rade, aby ako ústredný bod sociálnej agendy EÚ ponechali rodiny a deti s dôrazom na dlhodobý pozitívny vplyv investícií do mladších generácií;

Kvalita národných akčných plánov

9. konštatuje, že rodiny s nízkymi príjmami a deti v neistej rodinnej situácii využívajú vzdelávanie a starostlivosť v menšej miere; vyzýva členské štáty, aby sa výrazne viac zamerali na kvalitnejšie a cenovo dostupnejšie zariadenia starostlivosti o deti s cieľom zlepšiť ich kvalitu a lepšie ich prispôsobiť potrebám rodičov; vyzýva členské štáty, aby podporovali odbornú prípravu zamestnancov VSRD, a to aj zvýšením ich počtu; žiada členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie a plnenie piatich zložiek rámca kvality vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v odporúčaní Rady o vysokokvalitných systémoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre pracovníkov vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve, keďže majú vplyv na kvalitu, dostupnosť a inkluzívnosť služieb[11]; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so sociálnymi partnermi s cieľom zabezpečiť dôstojné y pracovné podmienky pracovníkov potrebných na vytvorenie alebo aktualizáciu služieb na dosiahnutie cieľov záruky pre deti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili inkluzívne vzdelávanie a zabránili segregácii v školských triedach s cieľom poskytnúť deťom rovnaký štart do života a prelomiť cyklus chudoby od raného detstva;

10. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili dodatočné zdroje na podporu detí so zdravotným postihnutím, oneskoreným vývojom a/alebo osobitnými potrebami; konštatuje, že tieto zdroje by mali ďalej dopĺňať vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ako aj zefektívnenie ich potrieb v rámci kľúčových služieb, včasné odhalenie rizík a prístup k službám včasnej intervencie v ranom detstve; zdôrazňuje, že predčasné ukončenie školskej dochádzky je úzko spojené s deťmi zo znevýhodneného a chudobného prostredia; vyzýva na jasnú identifikáciu založenú na včasnom odhalení rizikových faktorov, ktoré by ich pomohli identifikovať, a žiada, aby sa vypracovali individuálne plány vzdelávania dieťaťa vrátane neformálneho vzdelávania a mimoškolských umeleckých a športových aktivít; odporúča, aby učitelia, pedagógovia a iné zodpovedné osoby spolupracovali s inštitúciami prepojenými so vzdelávacím zariadením, ako sú organizácie poskytujúce starostlivosť pre rozvoj integrovaných služieb, s cieľom poskytovať zároveň podporu rodinám a deťom ovplyvneným okolnosťami mimo dosahu školy; vyzýva členské štáty, aby pomocou inkluzívnych metód prispôsobili zariadenia a vzdelávacie materiály pre vzdelávanie, starostlivosť a škály v ranom detstve potrebám detí so zdravotným postihnutím;

11. vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie pri zabezpečovaní toho, aby všetky deti, ktoré to potrebujú, dostávali aspoň jedno bezplatné, zdravé a teplé jedlo denne, a nabáda ich, aby poskytli primeranú alternatívu v čase, keď deti nie sú v škole, a zároveň preskúmali existujúce osvedčené postupy; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup do školských jedální, a potvrdzuje zásadu, že žiadnemu dieťaťu v núdzi v EÚ by sa nikdy nemalo odoprieť jedlo v škole; konštatuje, že podiel detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE), ktoré si nemôžu dovoliť výživné jedlo každý druhý deň, sa znížil z 25,82 % v roku 2008 na 16,04 % v roku 2021 a že mnohé krajiny počas nedávnych rokov krízy zaznamenali zhoršenie poskytovania služieb.

12. zdôrazňuje, že v roku 2022 malo 5 % domácností v EÚ s nízkymi príjmami s deťmi neuspokojené liečebné potreby a že v národných akčných plánoch sa uvádza niekoľko neuspokojených potrieb v oblasti zdravotnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby svoje systémy zdravotnej starostlivosti zriadili, posilnili a prispôsobili tak, aby úplne odstránili všetky formy diskriminácie a zabezpečili, aby všetky deti v núdzi mali rovnaký prístup k včasnej intervencii a ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti vrátane služieb zubných lekárov, oftalmológov a psychológov; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných akčných plánov zahrnuli prístup k zdravotnej starostlivosti o matky, novorodencov a deti;

13. zdôrazňuje, že jednou z príčin a dôsledkov chudoby detí ostáva slabé bývanie, keďže sa spája s energetickou chudobou a neistými životnými podmienkami; zdôrazňuje, že 21,6 % detí v EÚ bolo v roku 2022 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením[12], a to aj v dôsledku nadmernej záťaže nákladov na bývanie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pre príliš veľa detí sú základné prostriedky súvisiace s vodou, sanitáciou a hygienou nedostupné, obzvlášť pre najzraniteľnejšie a marginalizované deti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k nim doma aj v škole; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby sa bývanie stalo jedným zo základných kameňov akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ urýchlene vypracovala integrovanú stratégiu vrátane verejných riešení sociálneho, nesegregovaného a cenovo dostupného bývania a vytvorila rámec umožňujúci vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom zaistiť poskytovanie bezpečného, zdravého, prístupného a cenovo dostupného kvalitného bývania pre všetkých; vyzýva preto členské štáty, aby navrhli, posúdili a zrevidovali svoje politiky sociálneho bývania a systémy dávok na bývanie s cieľom lepšie reagovať na potreby zraniteľných rodín a detí vrátane detí so zdravotným postihnutím, a aby ich uprednostnili pri poskytovaní sociálneho bývania a pri plánovaní energetickej politiky;

14. odporúča členským štátom, aby znížili praktické a administratívne prekážky prístupu ku kľúčovým službám tým, že postupy budú jednoduché a prístupné online aj offline, a akceptovaním čestných vyhlásení, keď sa potrebné doklady nedajú získať;

15. vyzýva členské štáty, aby podporovali osvetovú činnosť s cieľom aktívne zvyšovať informovanosť o Európskej záruke pre deti a hlavných službách, ktoré môžu využívať deti a rodiny; vyzýva na podporu pre miestne a regionálne orgány pri zriaďovaní jednotných kontaktných miest v rámci existujúcich štruktúr s cieľom poskytovať deťom a rodinám cielený prístup k informáciám o včasnom odhaľovaní a intervenciách v ranom detstve, ako aj cielenú podporu v prístupe k sociálnemu zabezpečeniu a pomoci, ako aj usmernenia o prístupe k osobitným miestnym opatreniam na sociálne začlenenie;

16. vyzýva členské štáty, aby zaviedli doplňujúce opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnú verejnú dopravu pre všetky deti v núdzi vrátane detí so zdravotným postihnutím, detí vo vidieckych oblastiach a detí s migrantským pôvodom;

17. zdôrazňuje kľúčový význam integrácie kvalitných služieb pre deti v núdzi – bezplatnej starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a primeraného bývania – do koordinovaného prístupu k znižovaniu chudoby detí; konštatuje, že integrované a komplexné služby by mali byť inkluzívne a dostupné pre všetky deti od raného detstva, pričom by sa mal uplatňovať prístup k riadeniu prípadov pre individuálne intervencie; zdôrazňuje, že tieto opatrenia sú nevyhnutné na uspokojenie individuálnych potrieb všetkých detí a ich rodín, aby sa vymanili z chudoby a podporili ich začlenenie do spoločnosti, a to aj zohľadnením rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov, ich účasti na trhu práce a podpory rodičovstva;

18. zdôrazňuje potrebu toho, aby členské štáty investovali do systémov a politík sociálnej ochrany, ako sú primerané systémy minimálneho príjmu a minimálna mzda ako prostriedok podpory najzraniteľnejších domácností v EÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene prijali a vykonávali odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zabezpečujúcom aktívne začlenenie[13] a smernicu (EÚ) 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v EÚ[14]; opakovane uvádza, že je nevyhnutné, aby podpora príjmu a minimálny príjem neprispievali k sociálnej závislosti a aby sa skôr kombinovali so stimulmi a podpornými nástrojmi na umožnenie aktívnych opatrení na trhu práce na (opätovné) začlenenie tých, ktorí môžu pracovať, s cieľom prelomiť začarovaný cyklus chudoby a závislosti jednotlivcov a ich rodín od verejnej podpory; vyjadruje znepokojenie nad nedávnym rozhodnutím talianskej vlády drasticky obmedziť systém minimálneho príjmu, ktorý podporoval približne 3,6 milióna osôb, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na deti, čo je v rozpore s celkovým trendom EÚ v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

19. opakovane požaduje komplexnú integrovanú stratégiu boja proti chudobe so stanoveným cieľom jej zníženia, a to aj pokiaľ ide o chudobu detí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili právo detí na primerané bývanie, a to aj poskytovaním súvisiacej podpory rodičom, ktorí majú ťažkosti s udržaním bývania alebo prístupom k nemu, aby mohli zostať so svojimi deťmi, pričom osobitnú pozornosť treba venovať mladým dospelým, ktorí vychádzajú z ústavov starostlivosti o deti; vyzýva členské štáty, aby prijali osobitnú politiku bývania pre deti založenú na údajoch špecifických pre deti o bezdomovectve a situácii vylúčenia detí z bývania; zdôrazňuje, že treba uľahčiť prístup k sociálnemu bývaniu zefektívnením a zjednodušením postupov na vnútroštátnej a miestnej úrovni, výrazným zvýšením verejných výdavkov na bývanie, ktoré je v celej EÚ naďalej veľmi roztrieštené, a posilnením finančných príspevkov a dotácií pre rodiny v núdzi, aby bolo ich nájomné cenovo dostupnejšie; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu zraniteľných domácností s deťmi pred vysťahovaním a posilnili prítomnosť sociálnych služieb v týchto oblastiach pri vyššom riziku sociálneho vylúčenia a v marginalizovaných komunitách;

20. zdôrazňuje, že Európska záruka pre deti, podobne ako záruka pre mladých ľudí, má potenciál stať sa hnacou silou pozitívnych štrukturálnych zmien v schopnosti členských štátov plánovať a poskytovať kľúčové služby; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koherentnosť a synergie medzi Európskou zárukou pre deti ako stratégie na boj proti chudobe a posilnenou zárukou pre mladých ľudí ako aktívnej politiky trhu práce tak, aby bolo pokryté celé vekové rozpätie od tehotenstva až po dospelosť, najmä pokiaľ ide o úlohu opatrení na začlenenie do trhu práce a určenie cieľových skupín, dostupných služieb a požadovaných zručností; zdôrazňuje, že v nadchádzajúcich rokoch by sa mali zhromažďovať a analyzovať údaje, aby sa zhodnotilo, ako záruka pre deti a posilnená záruka pre mladých ľudí fungovali spoločne, alebo či je potrebné zlepšiť oba programy; vyzýva členské štáty, aby zmobilizovali partnerstvá medzi inštitucionálnymi aktérmi na rôznych úrovniach a s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi;

21. vyzýva členské štáty, aby využili potenciál Európskej záruky pre deti na zabezpečenie rodinného a komunitného prostredia pre všetky deti v EÚ realizáciou reformy systémov starostlivosti o deti a ich ochrany a posilnením vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany;

Financovanie európskej záruky pre deti

22. opakuje svoju výzvu na urýchlené navýšenie finančných prostriedkov Európskej záruky pre deti s osobitným rozpočtom vo výške 20 miliárd EUR na obdobie 2021 – 2027, ktorý musí byť súčasťou revidovaného VFR a posilneného ESF+; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že návrh Komisie na revíziu viacročného finančného rámca v polovici trvania neodráža dlhodobú požiadavku Parlamentu na naliehavé zvýšenie financovania Európskej záruky pre deti; zdôrazňuje, že chudoba detí je európskym problémom, ktorý sa týka všetkých krajín EÚ; vyzýva všetky členské štáty, nielen tie, ktoré majú mieru AROPE vyššiu ako priemer EÚ, aby zvýšili svoje finančné úsilie nad tematickú koncentráciu 5 % uvedenú v ESF+ a aby boli ambicióznejšie pri investovaní väčšieho množstva prostriedkov do detí, keďže ide o cennú sociálnu investíciu, a to tak, že zvážia preprogramovanie svojich národných operačných programov ESF+ a vyčlenia na ne primerané zdroje; zdôrazňuje potrebu zavedenia tematickej koncentrácie záväznú pre všetky členské štáty pri ďalšej revízii ESF+; vyzýva Komisiu, aby do európskeho semestra zaradila posúdenie záväzkov a štrukturálnych reforiem členských štátov v kľúčových oblastiach, na ktoré sa zameriava záruka pre deti, a aby ich jasne prepojila so zdrojmi vyčlenenými na tieto ciele v rámci ESF+ a iných finančných nástrojov;

23. vyzýva Komisiu, aby posúdila kvalitu výdavkov na deti, a najmä aby vyhodnotila účinné a konzistentné využívanie 8,9 miliardy EUR určených na Európsku záruku pre deti v rámci ESF+; žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania záruky pre deti v polovici trvania navrhla možnosti synergií a kombinácie rôznych zdrojov financovania, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja, InvestEU, NextGenerationEU a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Fond pre azyl, migráciu a integráciu a ReactEU, ako aj EU4Health a Erasmus+; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní záruky pre deti zohľadnili vplyv rastúcich životných nákladov, aby inflácia neznížila schopnosť programu dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je odstrániť chudobu detí; zdôrazňuje, že treba pozorne monitorovať realizáciu investícií a reforiem v rámci politík pre pilier novej generácie národných plánov obnovy a odolnosti prijatých členskými štátmi s cieľom dôkladne vyhodnotiť dosahovanie míľnikov a cieľov opatrení zameraných na zvýšenie cenovej dostupnosti, kvality a inkluzívnosti služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; zdôrazňuje, že povinnosti nahlasovania v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti viedli vo všeobecnosti k dosažiteľnosti detailnejších a merateľných cieľov a údajov o výdavkoch v tejto oblasti politiky; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch orgány členských štátov neposkytli dostatočne jasné údaje o plánovaných cieľoch a skutočne vykonaných opatreniach, napríklad o počte nových miest v jasliach a o zvýšenom pokrytí služieb vzdelávania v ranom detstve; poukazuje na potrebu finančne a štrukturálne zaručiť zachovanie zvýšenej kapacity a pokrytia služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve po vyčerpaní mimoriadnych investícií v rámci národných plánov obnovy a odolnosti; zdôrazňuje potrebu koordinovať národné plány obnovy a odolnosti v tejto oblasti s cieľmi záruky pre deti a zdrojmi, ktoré už boli pridelené v rámci ESF+ a iných európskych štrukturálnych fondov, s cieľom podporiť synergiu, zamedziť duplicite financovania a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť navrhovaných opatrení;

24. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili čo najlepšie využitie dostupných finančných prostriedkov EÚ a členských štátov, a navrhuje im, aby preskúmali novátorské systémy financovania vrátane verejno-súkromných partnerstiev; odporúča členským štátom, aby spolupracovali s Európskou investičnou bankou a investovali do sociálnej infraštruktúry určenej pre deti a rodiny; vyzýva členské štáty, aby poskytli dodatok vnútroštátnych finančných prostriedkov na doplňujúce opatrenia stanovené v národných akčných plánoch záruky pre deti.

25. vyzýva Komisiu, aby ďalej spolupracovala s členskými štátmi a poskytovala im prispôsobené technické odborné znalosti prostredníctvom nástroja technickej podpory s cieľom posilniť technickú kapacitu na vykonávanie Európskej záruky pre deti, vykonávanie reforiem týkajúcich sa politík v oblasti detí a vypracovanie reforiem na zlepšenie začlenenia a kvality služieb pre deti v zraniteľných situáciách; konštatuje, že podpora by sa mala zameriavať na rozpracovanie národných programov a systémov čiastkových grantov s cieľom osloviť určené cieľové skupiny detí, budovať vnútroštátne rámce pre monitorovanie podľa európskych noriem a vypracovať usmernenia, ktoré pomôžu zlepšiť kvalitu vnútroštátnych ukazovateľov, monitorovania a hodnotenia;

26. vyzýva Komisiu, aby zrušila administratívnu záťaž na zabezpečenie priameho, primeraného a ľahko dostupného financovania na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporiť investície do sociálnej infraštruktúry a zvýšiť kapacitu regionálnych a miestnych služieb na testovanie nových modelov a inovatívnych riešení na zníženie chudoby detí; zdôrazňuje potrebu poskytnúť miestnym a regionálnym orgánom a obciam primeranú podporu pri vykonávaní opatrení zahrnutých do plánov, najmä vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že výzvy na predkladanie návrhov a možnosti financovania sa dostanú ku všetkým zainteresovaným stranám vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti chudobe detí; víta model flexibilnej pomoci územiam (FAST-CARE), ktorým sa poskytuje financovanie regionálnym a miestnym orgánom a organizáciám občianskej spoločnosti;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v investíciách do rodinnej a komunitnej starostlivosti na zabezpečenie efektívneho návratu z ústavnej starostlivosti;

Zapojenie zainteresovaných strán na všetkých úrovniach

28. vyzýva členské štáty, aby do revízie a vykonávania svojich národných akčných plánov zapojili všetky príslušné zainteresované strany na všetkých úrovniach s cieľom vybudovať pevné partnerstvá, ktoré môžu posilniť a rozšíriť zodpovednosť a angažovanosť; zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti, pracovníkov a poskytovateľov služieb vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve a zraniteľných skupín, a uľahčenia zmysluplnej, inkluzívnej a bezpečnej účasti detí a ich rodín a organizácií občianskej spoločnosti zastupujúcich deti a osoby, ktoré sa o ne starajú, na príprave a vykonávaní rámca pre monitorovanie a hodnotenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu európskej platformy na boj proti bezdomovectvu výmenou skúseností a politických odporúčaní v boji proti bezdomovectvu;

29. vyzýva členské štáty, aby podporovali miestne partnerstvá pre deti medzi službami obcí a iných poskytovateľov, miestnych komunít, rodičov a detí, škôl, charitatívnych organizácií, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a subjektov súkromného sektora s cieľom maximalizovať zdroje a ich efektívne využívanie pri vykonávaní Európskej záruky pre deti; konštatuje, že miestne partnerstvá by mali zabezpečiť participatívny prístup k rozvoju, vykonávaniu a monitorovaniu miestnej záruky pre deti a mali by garantovať spoločnú zodpovednosť za ňu; navrhuje vytvorenie nástroja technickej pomoci pre miestne a regionálne orgány a obce na zvýšenie ich schopnosti plánovať a poskytovať služby súvisiace so zárukou pre deti a maximálne zvýšiť potenciál finančných prostriedkov EÚ v tejto oblasti;

Spravovanie európskej záruky pre deti

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali solídny rámec správy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s jasnou politickou zodpovednosťou a vedením, ktorý zabezpečí úspešné integrované vzájomné pôsobenie záruky pre deti, vnútroštátnych rámcov a stratégií a programov EÚ v sociálnej oblasti a spravodlivosti vrátane európskeho semestra; zdôrazňuje potrebu viacúrovňovej správy so spoločnou zodpovednosťou a koordinovanými stratégiami na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni vrátane preskúmania príslušných existujúcich stratégií na predchádzanie chudobe detí a jej zmierňovanie;

31. zdôrazňuje skutočnosť, že na účinnú a efektívnu koordináciu vykonávania národných akčných plánov potrebujú národní koordinátori získať primeraný vplyv, finančné a ľudské zdroje, ako aj požadovať silný mandát; zdôrazňuje, že členské štáty vymenovali za svojich národných koordinátorov veľmi rozdielne profily; zdôrazňuje, že táto rôznorodosť by nemala viesť k rozdielnym výsledkom pri realizácii Európskej záruky pre deti; zdôrazňuje kľúčovú úlohu národných koordinátorov v správe Európskej záruky pre deti, najmä pokiaľ ide o ich funkciu a zodpovednosť za koordináciu stratégií na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; vyzýva koordinátorov, aby každé dva roky riadne informovali o pokroku dosiahnutom vo všetkých aspektoch záruky pre deti a pravidelne si vymieňali odporúčané postupy so svojimi národnými protistranami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnenú inštitucionálnu koordináciu;

 32. opakuje svoju výzvu uvedenú v uznesení z 29. apríla 2021 o Európskej záruke pre deti, aby sa preskúmala možnosť zriadenia európskeho orgánu pre deti; vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu zriadenia európskeho orgánu pre deti s mandátom pre stály systém monitorovania, podpory a spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi, národnými koordinátormi a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane detských ombudsmanov alebo iných vnútroštátnych orgánov venujúcich sa právam detí, agentúr EÚ, inštitúcií a organizácií občianskej spoločnosti; konštatuje, že v posúdení vplyvu by sa okrem iného malo preskúmať, ako by tento orgán:

 

– monitoroval prípravu národných akčných plánov záruky pre deti a príslušné trendy na úrovni EÚ;

– spolupracoval s Eurostatom a Európskym štatistickým systémom vrátane národných štatistických úradov na harmonizovanom vývoji a zbere kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov vo všetkých oblastiach relevantných pre vykonávanie cieľov Európskej záruky pre deti a ďalších súvisiacich politík pre deti;

– podporoval výmenu postupov medzi členskými štátmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj zapojením do spoločných iniciatív na podporu partnerstiev medzi členskými štátmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami;

– podporoval členské štáty v ďalších krokoch nadväzujúcich na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny ako súčasť európskeho semestra;

– zvažoval aktualizáciu usmernení stanovených v odporúčaní Rady o Európskej záruke pre deti na zabezpečenie jej plného a účinného vykonávania;

– úzko spolupracoval s príslušnými zainteresovanými stranami, odborníkmi vo vede a praxi a pravidelne konzultoval s detskými fórami;

– podporoval zvyšovanie informovanosti a podobné kampane;

– podporoval rozšírenie Európskej záruky pre deti na pristupujúce krajiny a viedol ich k jej vykonávaniu;

– zvyšoval povedomie o nástroji technickej podpory a o kombinácii ESF+ a iných fondov EÚ s cieľom realizovať záruku pre deti;

°

° °

33. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

 

Posledná úprava: 20. novembra 2023
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia