NÁVRH UZNESENIA o 30 rokoch kodanských kritérií – ďalší impulz pre politiku rozširovania EÚ
8. 12. 2023 - (2023/2987(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Stelios Kouloglou
v mene skupiny The Left
B9‑0506/2023
Uznesenie Európskeho parlamentu o 30 rokoch kodanských kritérií – ďalší impulz pre politiku rozširovania EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 48 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),
– so zreteľom na kodanské kritériá, ktorými sa zaoberá najmä článok 49 Zmluvy o EÚ,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),
– so zreteľom na balík Komisie týkajúci sa rozširovania na rok 2022 zverejnený 12. októbra 2022,
– so zreteľom na balík týkajúci sa rozširovania na rok 2023, ktorý Komisia predložila 8. novembra 2023,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. a 6. júla 2022 o balíku Komisie týkajúcom sa rozširovania,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho výboru regiónov z 8. novembra 2023 k balíku Komisie týkajúcemu sa rozširovania na rok 2023,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže článok 49 Zmluvy o EÚ umožňuje každému európskemu štátu, ktorý rešpektuje hodnoty EÚ a je ich odhodlaný uvádzať do života, aby sa uchádzal o členstvo; keďže tento súčasťou tohto procesu je informovanie Európskeho parlamentu a národných parlamentov, predloženie žiadosti Rade a získanie jednomyseľného súhlasu všetkých členských štátov EÚ po konzultácii s Komisiou a získaní súhlasu Parlamentu;
B. keďže kodanské kritériá sú súborom podmienok, ktoré sú kandidátske krajiny povinné splniť, aby sa mohli považovať za oprávnené na členstvo v EÚ; keďže kodanské kritériá sú kľúčom k zabezpečeniu toho, aby krajiny, ktoré usilujú o vstup do EÚ, mali spoločné hodnoty, mali stabilné inštitúcie a mohli účinne vykonávať právne predpisy EÚ;
C. keďže kodanské kritériá pozostávajú z troch hlavných zložiek – politických kritérií, hospodárskych kritérií a administratívnej a inštitucionálnej kapacity na účinné vykonávanie acquis EÚ;
D. keďže základom kodanských kritérií je to, že kandidátska krajina musí mať stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín;
E. keďže pristúpenie k EÚ musí vždy byť postupom založeným na zásluhách, v ktorom sa každý žiadateľ posudzuje podľa jeho zásluh, pokiaľ ide o plnenie kodanských kritérií, najmä tých, ktoré zaručujú plné dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;
F. keďže súčasťou procesu hodnotenia toho, ako kandidát plní tieto kritériá, je podrobné hodnotenie zo strany Komisie, ktorá potom dáva odporúčania Rade a Európskemu parlamentu;
G. keďže je dôležité poznamenať, že splnenie kodanských kritérií je nevyhnutnou, ale nie dostatočnou podmienkou členstva v EÚ; keďže aj po tom, ako krajina splní kodanské kritériá, je rozhodnutie o prijatí nového člena v konečnom dôsledku politickým rozhodnutím vyžadujúcim jednomyseľné schválenie súčasných členských štátov EÚ;
H. keďže je potrebný progresívny prístup, ktorý rieši nedostatky predchádzajúcich rozšírení a aktívne sa venuje výzvam, ktorým čelia kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny;
I. keďže osem z desiatich krajín, ktoré sa v súčasnosti uchádzajú o členstvo v EÚ, získalo štatút kandidátskej krajiny, pričom niektoré z nich mali tento štatút dlhší čas, čo svedčí o vytrvalom odhodlaní pokračovať v prístupovom procese; keďže tieto kandidátske krajiny sa nachádzajú v rôznych fázach prístupového procesu a rokovaní;
J. keďže v posledných rokoch prebehla diskusia a rozprava o koncepte „vierohodnej perspektívy rozšírenia“ a myšlienke poskytnúť niektorým krajinám západného Balkánu jasnejšiu cestu k členstvu v EÚ; keďže krajiny západného Balkánu už desaťročia vyjadrujú svoje odhodlanie vstúpiť do EÚ;
K. keďže neexistuje formálny ani štandardizovaný „zrýchlený“ postup pristúpenia k EÚ a prístupový proces jednotlivých kandidátskych krajín sa môže líšiť; keďže na rýchlosť pristúpenia má vplyv viacero faktorov vrátane úrovne pripravenosti krajiny, plnenia prístupových kritérií, geopolitických aspektov a politickej vôle aj kandidátskej krajiny aj súčasných členských štátov EÚ;
L. keďže proces rozširovania by nemal byť zameraný proti žiadnej konkrétnej krajine ani skupine krajín a nemal by sa považovať za súčasť geopolitického boja;
M. keďže rozširovanie a reforma EÚ sú dva navzájom úzko prepojené procesy; keďže – ako svedčia predchádzajúce rozšírenia – pristúpenie krajín západného Balkánu a východnej Európy bude sprevádzané zásadnými zmenami v samotnej EÚ; keďže EÚ potrebuje vytvoriť kapacitu na rozširovanie určenú na rozhodovanie a vykonávanie základných reforiem, ktoré ďaleko presahujú inštitucionálnu úroveň a reformu postupov hlasovania; keďže je potrebná hĺbková reforma mnohých oblastí politiky, ako je reforma politiky súdržnosti a poľnohospodárskej politiky; keďže Konferencia o budúcnosti Európy reagovala na rozsiahle požiadavky občanov na posilnenie sociálnej Európy;
1. pripomína, že splnenie kodanských kritérií je nevyhnutnou, ale nie dostatočnou podmienkou členstva v EÚ; pripomína, že aj po tom, ako krajina splní kodanské kritériá, je rozhodnutie o prijatí nového člena v konečnom dôsledku politickým rozhodnutím vyžadujúcim jednomyseľné schválenie súčasných členských štátov EÚ;
2. zdôrazňuje, že základom kodanských kritérií je požiadavka, aby kandidátska krajina mala stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín;
3. zdôrazňuje, že politiky v oblasti životného prostredia a klímy a acquis všetkých kandidátskych krajín by mali byť rovnako zosúladené s právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými právnymi predpismi, cieľmi a zmluvami, s osobitným dôrazom na Parížsku dohodu a globálny rámec pre biodiverzitu;
4. zdôrazňuje potrebu zásadne reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku a zabezpečiť, aby všetky právne predpisy súvisiace s výrobou potravín a krmív, najmä o dobrých životných podmienkach zvierat, pesticídoch a hnojivách, boli v kandidátskych krajinách v súlade s pravidlami a normami EÚ;
5. trvá na tom, že prioritou prístupového procesu by malo byť dokončenie harmonizácie pracovnoprávnych predpisov všetkých kandidátskych krajín s acquis v sociálnej oblasti, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a Európskou sociálnou chartou na boj proti sociálnemu dampingu a povinnosť podľa dohôd o pridružení podporovať úlohu sociálnych partnerov a sociálny dialóg;
6. konštatuje záujem a politickú vôľu vstúpiť do EÚ, ktoré prejavili kandidátske krajiny, a oceňuje skutočné úsilie kandidátskych krajín o splnenie požiadaviek na členstvo; zdôrazňuje, že právny štát, demokratická reforma a dodržiavanie ľudských práv by sa mali byť v popredí prístupového procesu spolu s lepším monitorovaním, vykazovaním a hodnotením;
7. konštatuje, že rozhodnutie Európskej rady udeliť žiadajúcej krajine štatút kandidátskej krajiny je založené na politických kritériách týkajúcich sa geopolitických a hospodárskych aspektov;
8. odmieta akékoľvek pokusy o zrýchlenie prístupových postupov k EÚ vyplývajúce z geopolitických aspektov a zdôrazňuje, že kandidátske krajiny musia striktne plniť a dodržiavať kodanské kritériá, keďže ide o nevyhnutný odrazový mostík;
9. zdôrazňuje, že prioritou prístupového procesu a postupu rozširovania by mala byť demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a nezávislosť systému súdnictva; zdôrazňuje, že je nevyhnutné splniť požiadavky na pozbavenie oligarchie vplyvu na vlády, parlamenty a médiá, boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti a na slobodu médií;
10. trvá na tom, že do reformných procesov súvisiacich s pristúpením k EÚ musia byť úzko zapojení občania členských štátov EÚ aj krajín žiadajúcich o členstvo;
11. opakuje svoju kritiku procesu rozširovania, v rámci ktorého sa doteraz zanedbávali sociálne problémy spojené s reformnými procesmi v kandidátskych krajinách a vyostrili sa problémy spojené so sociálnym dampingom v členských štátoch; trvá na posilnení sociálneho acquis EÚ;
12. vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dôkladného a kritického preskúmania sociálnych, hospodárskych a environmentálnych vplyvov predchádzajúcich rozšírení EÚ vedúcich k potenciálnemu dohľadu nad systémovými problémami;
13. opakuje, že EÚ by mala prejsť dôkladným kritickým posúdením svojej politiky rozširovania a jej schopnosti prehĺbiť integráciu ako súbežný proces;
14. zdôrazňuje, že politiku rozširovania EÚ by mala viesť túžba prispieť k projektu spoločných hodnôt, demokracie, právneho štátu, rovnosti a slobody; konštatuje, že politika rozširovania by sa mala zameriavať na spoločný rozvoj občanov a nie byť geopolitickou zbraňou vedúcou k nerovnostiam;
15. vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim demokratickým deficitom v procese rozširovania, pričom zdôrazňuje potrebu silnejších mechanizmov na zabezpečenie zmysluplnej účasti a zastúpenia na miestnej úrovni;
16. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.