Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2005/0042B(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0032/2006

Predkladané texty :

A6-0032/2006

Rozpravy :

PV 16/03/2006 - 6
PV 16/03/2006 - 15
CRE 16/03/2006 - 6
CRE 16/03/2006 - 15

Hlasovanie :

PV 23/03/2006 - 11.6
CRE 23/03/2006 - 11.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0107

Rozpravy
Štvrtok, 16. marca 2006 - Štrasburg Revidované vydanie

15. Akčný program Spoločenstva v oblasti ochrany spotrebiteľa (2007 - 2013) (pokračovanie rozpravy)
PV
MPphoto
 
 

  Presidente. L'ordine del giorno reca il proseguimento della discussione sulla relazione presentata dall'on. Marianne Thyssen, sul programma d'azione comunitario in materia di salute e tutela dei consumatori (2007-2013) - Aspetti dei consumatori

 
  
MPphoto
 
 

  Béatrice Patrie, au nom du groupe PSE. – Monsieur le Président, Monsieur le Commissaire, chers collègues, permettez-moi tout d'abord de remercier Mme Thyssen pour son rapport et pour son esprit de collaboration.

Bien qu'il ait été adopté à l'unanimité au sein de la commission parlementaire compétente, le groupe PSE a demandé un débat sur ce rapport. En effet, même si l'ensemble des groupes déclarent de bonne foi accorder la plus grande priorité politique à la protection des consommateurs, je constate que des divergences demeurent sur les orientations qu'il convient d'adopter. Aussi, alors que la faisabilité de ce programme est suspendue au résultat des négociations sur les perspectives financières, je souhaite rappeler quelques fondamentaux du groupe socialiste.

Rappeler, d'abord, notre soutien à l'existence de deux programmes d'action séparés, pour la santé publique et pour la protection des consommateurs. Ensuite, en ce qui concerne les objectifs horizontaux du programme, le groupe socialiste considère que l'existence de voies de recours, tant individuelles que collectives, offertes dans certains États membres constitue une avancée positive pour les consommateurs. Tel est le sens de notre amendement 55.

Puis, en ce qui concerne les actions spécifiques du programme, je souhaite souligner l'importance des actions suivantes: la mise au point d'outils d'évaluation scientifique concernant l'exposition des consommateurs aux substances chimiques libérées par les produits; la réalisation d'un état des lieux, qu'on peut appeler vade-mecum, des législations, réglementations et pratiques existantes dans les États membres en matière de protection des consommateurs ainsi qu'une évaluation de la mise en œuvre de la législation communautaire au niveau national; des échanges entre associations nationales et locales de consommateurs, afin d'aider les pouvoirs publics à légiférer au niveau européen en matière de protection des usagers dans le domaine des services d'intérêt économique général, et c'est là le sens de notre amendement 58.

Troisièmement, au sujet des mesures législatives qui accompagneront ce programme, je voudrais m'adresser spécialement à M. le commissaire Kyprianou à propos des mesures politiques et législatives, qu'il a promis de nous présenter à l'automne, afin d'accompagner spécifiquement ce programme. Les termes du débat sont connus. Comment convient-il d'intervenir au niveau européen? Faut-il plutôt privilégier la loi européenne ou privilégier plutôt l'autorégulation de la part des acteurs économiques? Comment articuler le droit européen naissant en matière de protection des consommateurs avec les droits nationaux, plus anciens, souvent plus protecteurs pour les citoyens dans certains États membres?

Pour ma part, alors que la mobilité de nos concitoyens s'accroît, je considère que le rôle des pouvoirs publics européens est d'assurer la meilleure protection possible des consommateurs. Je ne suis certes pas opposée aux initiatives en matière d'autorégulation, mais ces dernières doivent être le fait des opérateurs économiques eux-mêmes et avoir pour objectif d'améliorer les normes minimales fixées par le législateur.

Enfin, il conviendra d'être extrêmement vigilant à propos de deux dossiers liés au débat de ce jour. Le premier concerne les discussions sur le cadre commun de référence en matière de droit européen des contrats et le second concerne l'extension des procédures de normalisation au secteur des services, y compris les services faisant l'objet de préférences collectives, tels que le logement social.

Telles sont les remarques que je souhaitais faire au nom du groupe des socialistes européens.

 
  
MPphoto
 
 

  Cecilia Malmström, för ALDE-gruppen. – Herr talman! Eftersom vi fick så mycket att göra på morgonen så har denna debatt blivit lite förskjuten och det är olyckligt att föredraganden och många andra som har jobbat med denna fråga inte kan vara här, men så är det. Jag fick plötsligt väldigt mycket talartid av min grupp och avböjde de sista fem minuterna, även om jag erbjöds att sjunga en sång. Men det skall jag inte göra.

Den inre marknaden har skapat miljontals jobb och ökat välstånd. Den har rivit gränser och öppnat dörrar. Vi kan bo, resa, studera och arbeta – vad vi vill. Konsumenterna har fått tillgång till en mängd nya produkter. Därför måste vi gå vidare och också skapa en konsumenternas inre marknad. Det innebär ett gemensamt regelverk och ett högt konsumentskydd i hela EU. I takt med att gränshandeln ökar så ökar också handeln på individnivå. Då måste man veta vad det är för vara jag köper, vad jag gör om det är något fel på varan, hur jag kan överklaga, vad det är för regelverk. Hur vet jag att denna vara verkligen gör vad den utger sig för att göra? Vad finns det för möjligheter till service, garanti och tvistelösning?

Detta måste garanteras för att vi skall återvinna medborgarnas förtroende, för detta är en vardaglig fråga som handlar om den dagliga konsumentens villkor och det är det vi behöver arbeta med på EU-nivå. Därför är det alldeles utmärkt att kommissionen har lagt fram detta förslag om ett långsiktigt flerårigt program för konsumentskydd.

Den liberala gruppen är dock inte överens med kommissionen om behovet av att slå ihop konsumentskydd med folkhälsa. Vi delar föredragandens åsikt att de bör hållas isär. Det är två skilda politikområden med olika angreppssätt, även om det naturligtvis finns beröringspunkter. Man bör hålla de två var för sig. Vi vill inte heller ha någon särskild myndighet eller byrå i detta avseende.

Andra viktiga frågor som vi är väldigt glada att de finns med är synen att konsumentpolitiken behöver integreras i all politik, att det är viktigt att samarbeta med de konsumentorganisationer som finns runt om kring i våra medlemsländer och att de stater som ännu inte hunnit så långt på konsumentskyddsområdet kan få extra stöd och uppmärksamhet. Jag är väldigt glad att vi har kunnat komma överens om det och att det finns en bred samsyn bland grupperna om detta. Jag vill tacka Thyssen – förhoppningsvis läser hon protokollet – för den vidsynthet och samarbetsvilja som hon har visat. Vi är ambitiösa när det gäller konsumentfrågor, både när det gäller samarbete och utvärdering och information. Därför måste det naturligtvis finnas en ordentlig budget.

Jag hoppas att det framledes också kommer bli ett gott samarbete när det gäller de konsumentprogram som kommissionen skall presentera senare i höst. Egentligen kanske borde man ha gjort tvärtom, dvs. först tagit de stora politiska riktlinjerna och sedan detta program, men nu är det som det är. Vi står bakom detta och kommer med stor majoritet – eller enhällighet tror jag faktiskt – att stödja betänkandet när det röstas om det under nästa session.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten, on behalf of the IND/DEM Group. – Mr President, the European Union wants to fund consumer organisations, both governmental and non-governmental, to the amount of EUR 1.2 billion, to bring them into line with existing and future legislation. Like so much that comes from this Parliament, it is not possible to object to the subject-matter itself. Who would object to better and more efficient consumer protection measures where they are required?

In Britain we already have high standards of consumer protection legislation and have had for many years. No doubt European countries should learn from each other and from non-European countries by adopting international best practice on a national basis, selecting that which is best suited for their particular needs.

But as we would expect, this report speaks of uniformity, integration and harmonisation. The objective of this report is not the adoption of legislation – that is good in itself – but, like everything else that comes from this Parliament, it serves the purpose and process of extending power and dominion to the European Union. It will add to the acquis communautaire, the body of law that, once accrued to the European Union, is never returned to nation states.

There are also some disturbing overtones contained in suggestions that patterns of consumption, linked to sectors of the population, should be adopted. Such intelligence-gathering in terms of consumer consumption could compromise the privacy of the citizen. That is already being done in Britain by private retail companies using such devices as loyalty cards. However, the consumer has some choice about whether to participate, depending on where and how they choose to shop.

That kind of information-gathering on the citizen is not something that should be undertaken by the state; certainly not in the form as represented by the European Union.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański, w imieniu grupy UEN. – Panie Przewodniczący! Wspólnotowy program działań w dziedzinie zdrowia i ochrony konsumentów na lata 2007-2013 określa w jaki sposób Unia Europejska zamierza poprawić ochronę zdrowia oraz zwiększyć zaufanie konsumentów stosując postanowienia Traktatu.

Wspólna strategia w dziedzinie ochrony konsumentów w Unii Europejskiej to zbiór takich działań jak lepsze zrozumienie konsumentów i rynków, lepsze przepisy prawne dotyczące ochrony konsumentów, lepsze środki egzekwowania prawa, monitorowania i dochodzenia roszczeń, lepsze informowanie i edukowanie konsumentów.

Problem natomiast tkwi w czym innym. Europa traci bezpieczeństwo żywnościowe. Na rynku unijnym pojawia się coraz więcej żywności genetycznie modyfikowanej, niechcianej i potencjalnie szkodliwej dla zdrowia ludzkiego oraz dla naszego środowiska. Społeczeństwo czuje się zagrożone GMO. Ma to wyraz w licznych protestach, w powstającym ruchu społecznym przeciwko GMO oraz w uchwałach regionalnych władz samorządowych. Drugim zagrożeniem dla zdrowia i konsumentów, obok rozprzestrzeniania się żywności genetycznie modyfikowanej, jest koncentracja produkcji rolnej i wypieranie produkujących zdrową żywność rodziny gospodarstw chłopskich. Chemizacja rolnictwa, skażenie gleb, wód, powietrza i wielu artykułów żywnościowych nie służy dobrze człowiekowi. Nadszedł najwyższy czas, by dobro i zdrowie człowieka stało się najwyższą wartością, by człowiek wygrał z kapitałem.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI). – Herr Präsident! Entgegen der in manchen Wirtschaftskreisen vorherrschenden Meinung hat Verbraucherschutz ja nichts mit Protektionismus zu tun. Ganz im Gegenteil: Die Wirtschaft kann ohne Vertrauen der Verbraucher nicht florieren, und der Kunde ist auch mündiger, als ihm die multinationalen Konzerne und die EU zumeist zutrauen.

Die Haltung der Kommission in diesem Bereich ist seltsam widersprüchlich. Einerseits initiiert sie etwa mit dem Grünbuch zur Förderung gesunder Ernährung und körperlicher Bewegung koordinierte Politik, andererseits untergräbt sie mit der Dienstleistungsrichtlinie Verbraucherschutz. Mit dieser wird nämlich unter anderem die bis dato untersagte lästige Telefonwerbung auf einmal legal, sobald sie nicht durch heimische Call-Center erfolgt. Dann wiederum macht sie sich Sorgen um den Schuldenstand ihrer Bürger und will vor bereits geringfügigen Kontoüberziehungen mittels hohen bürokratischen Aufwandes abschrecken. Dabei sind diese Kontoüberziehungen ja die Folge unserer Konsumgesellschaft und der Lebenseinstellung auf Pump, die von der Haushaltspolitik mancher EU-Mitgliedstaaten im Übrigen vorgelebt wird.

Wie uns der jüngste Skandal um verdorbenes Fleisch in Deutschland einmal mehr beweist, stehen den schwarzen Schafen in der Lebensmittelbranche nicht genügend Kontrolleure gegenüber. Auch im Bereich der Elektrowaren und der Spielzeuge hat sich die Zahl der gefährlichen Produkte fast verdoppelt. Wirkungsvoller als jedes Bußgeld wäre da die Veröffentlichung der entsprechenden Firmennamen. Dann hätten wir wahrscheinlich wirklichen Verbraucherschutz.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Vážení kolegovia. Úvodom sa chcem poďakovať pani Marianne Thyssen za jej prácu na tejto správe, ktorá nebola práve jednoduchá. Plne podporujem zdôvodnenia spravodajkyne, že akčný program ochrany spotrebiteľa nemôže byť integrovaný do programu ochrany verejného zdravia. Ich oddelením nadobudnú obidve, pre občanov veľmi významné politiky, vyššiu vážnosť. Napriek tomu, že pôvodná Únia, ale už aj nové členské štáty, sa o spotrebiteľa starajú lepšie, terajšia situácia nás nemôže uspokojovať.

Úroveň podpory ochrany spotrebiteľa týkajúca sa hlavne oblasti financovania spotrebiteľských organizácií, zvlášť v nových členských krajinách, je nedostačujúca, ba až alarmujúca. Napríklad na Slovensku nedosahuje dotácia ani desatinu podobnej pomoci v okolitých štátoch. Plánované platby prichádzajú veľmi oneskorene, často dochádza ku kráteniu aj tak veľmi nízkych dotácií, čo ohrozuje ich prežitie a nezávislosť a kreativitu aktivít. Som presvedčená, že spoločný akčný program by tieto negatívne dôsledky ešte zhoršil.

Spotrebitelia sú základným pilierom trhovej ekonomiky. Byť spotrebiteľom práve po rozšírení Únie je čím ďalej tým zložitejšou a komplexnejšou záležitosťou. Nás, 450 miliónov európskych občanov, sa priamo týka celý rad otázok od nezávadnosti výrobkov, ktoré kupujeme, cez dôveru voči obchodu až po on-line nakupovanie a reklamu. Keďže mnohé z týchto problémov prekračujú rámec jednotlivých krajín, potrebujeme intenzívnu a preventívnu osvetu, ktorá nás vyzbrojí dostatočným sebavedomím, aby sme sa nestali hračkou v rukách ostrieľaných obchodných spoločností. Aj tieto dôvody musia byť pre Komisiu relevantné na to, aby bol pre politiku ochrany spotrebiteľa schválený osobitný akčný program s dostatočným balíkom financií.

Akčný program Spoločenstva v oblasti ochrany spotrebiteľa na obdobie 2007 - 2013 je významným rámcom pre dosiahnutie vyváženého fungovania vnútorného trhu, ktorý bude zodpovedať spotrebiteľským potrebám a požiadavkám a ktorý vytvorí vyvážené a korektné vzťahy medzi spotrebiteľskou a podnikateľskou sférou. Nezávislé európske spotrebiteľské organizácie, ktoré vychovávajú budúceho európskeho spotrebiteľa, očakávajú zásadný obrat a istotu vo financovaní. Očakávajú od Európskej únie jasnú víziu, pravidlá a odstránenie byrokraticko-administratívnych prekážok.

Osobitnú pozornosť však treba venovať pomoci novým členským štátom a prístupovým krajinám. Prerokovanie tejto správy sa uskutočňuje v symbolickom termíne, keďže 15. marec je svetovým dňom spotrebiteľských práv. Schválením tejto správy vyšleme jasný signál, že prioritou Európskeho parlamentu je zámer vytvoriť pre spotrebiteľa slušnú a spravodlivú európsku spoločnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Evelyne Gebhardt (PSE). – Herr Präsident, Herr Kommissar! Wie viele oder fast alle Kollegen und Kolleginnen vor mir möchte ich auch noch einmal betonen, dass es nicht sinnvoll ist, den Verbraucherschutz und die Volksgesundheit in einem gemeinsamen Aktionsprogramm unterzubringen. Da brauchen wir zwei unterschiedliche Aktionsprogramme, denn hier werden sehr viele sehr unterschiedliche Fragen beraten und behandelt.

Zum Verbraucherschutz möchte ich sagen, dass er sehr wichtig ist – und darum möchte ich Sie auch auffordern, bei dem Antrag des Parlaments, der hoffentlich auch so angenommen wird, großes Augenmerk darauf zu legen, dass wir gerade die Verbraucherschutzorganisationen besonders gut unterstützen. Wir haben festgestellt, dass es gerade in den neuen Mitgliedstaaten noch Nachholbedarf gibt, und wir wollen dafür sorgen, dass die Verbraucher und Verbraucherinnen dort genauso wie hier – auch hier haben wir noch Nachholbedarf, es ist nicht so, dass wir immer die Besten wären – ein möglichst hohes gemeinsames Niveau an Standards erhalten, was Verbraucherschutz angeht. Dies ist uns ein sehr großes Anliegen.

Deswegen müssen wir dafür sorgen, dass die Verbraucherschutzorganisationen gute Möglichkeiten haben, wirksam zu werden im Sinne der Bürger und Bürgerinnen. Der Verbraucherschutz ist nämlich das, was die Bürger auch wollen, das haben sie uns immer wieder gesagt. Wir wollen ein Europa, in dem die Bürger und Bürgerinnen, die Menschen in den Mittelpunkt gestellt werden, ein Europa, in dem deren Schutzrechte auch geachtet werden. Insofern ist es auch besonderes Anliegen meiner Fraktion, dass wir eine harmonisierte Verbraucherschutzgesetzgebung im Bereich der Dienstleistungen von allgemeinem wirtschaftlichem Interesse erhalten.

Wo, wenn nicht beim Wasser, bei der Post, beim Gas oder beim Strom und anderen Bereichen ist es wichtig, Mindestharmonisierungsschritte zu haben, damit ein hohes Maß an Rechten betreffend den Zugang, die Sicherheit, die Zuverlässigkeit, den Preis, die Qualität und die Wahlmöglichkeiten gewährleistet ist und diese Schutzmöglichkeiten so hoch wie nur möglich sind. Denn das sind die Dinge, die unsere Bürger angehen, das was sie brauchen, das was sie wollen.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Jerzy Bielan (UEN). – Panie Przewodniczący! Międzynarodowa współpraca w dziedzinie ochrony konsumentów realizuje cele związane z ochroną przed ryzykiem oraz zwiększa możliwość podejmowania decyzji przez obywateli. Niesie za sobą poprawę jakości życia obywateli Unii Europejskiej poprzez wzrost bezpieczeństwa i zaufania do produktów znajdujących się na rynku wewnętrznym. Dlatego należy podtrzymywać i rozwijać wspólnotowe sieci dostarczające konsumentom niezbędnych informacji i wsparcia w zakresie pomocy prawnych, mediacji oraz innych form rozstrzygania sporów. Istotne znaczenie ma w tym względzie działalność systemu Solvit. Jest to bowiem już istniejący mechanizm, który służy konsumentom. Ważne jest także budowanie zaufania do produktów poprzez podjęcie działań, celem wzmocnienia walki z procederem podrabiania towarów, które winno być traktowane jak zwykła kradzież marki lub znaku towarowego. Szczególną uwagę należy przy tym zwrócić na działania w kierunku lepszego informowania konsumentów o zagrożeniach dla zdrowia i bezpieczeństwa, jakie mogą być następstwem użycia niektórych podrabianych towarów, takich jak leki czy kosmetyki.

Polityka w dziedzinie ochrony konsumentów musi być prowadzona również poprzez organizacje konsumenckie. Działają one w większości państw członkowskich, nierzadko jednak, szczególnie w państwach nowej Unii, ich budżety i możliwości działania są ograniczone. Kwestia dofinansowania tego typu organizacji wydaje się być bezdyskusyjna. Ochrona konsumentów kosztuje, ale te koszty powinniśmy ponosić.

 
  
MPphoto
 
 

  Edit Herczog (PSE). – Tisztelt Elnök Úr! Egyetértek mindazokkal az érvekkel, amelyekkel a jelentéstevő és az Elnökök Konferenciája megindokolták az egészségügyi és fogyasztóvédelmi feladatok különválasztását, amelyet én is támogatok.

Szeretnék egy további érvet kiemelni. A fogyasztóvédelem teljesen sajátos, az egészségügytől független kihívásoknak néz elébe új és régi tagállamokban egyaránt. Ezeket a kihívásokat a legnagyobb önállósággal kell kezelni.

Kezdetben a fogyasztóvédelem elsősorban az árukról szólt, ezen belül is jobbára élelmiszerekről és háztartási cikkekről. Az elmúlt évtized alatt ez a helyzet azonban radikálisan megváltozott. Egyfelől a piaci integrációval együtt a fogyasztóvédelemnek is ki kell terjedni az árukon túl a szolgáltatásokra is. Másfelől a fogyasztóvédelemnek alkalmazkodnia kell ahhoz a piaci átrendeződéshez, amit az információs technológiák gyors fejlődése és terjedése idézett elő.

Ma könnyen elképzelhető, hogy egy belgiumi lakásban ülő francia fogyasztó sms-ben kér fogyasztói kölcsönt egy hollandiai banktól, majd néhány egérkattintással megvásárol egy litván internetes áruházban egy svéd elektronikai cikket, amelyet egy brit szolgáltató kézbesít. Egy ilyen, ma már hétköznapinak számító helyzet nem más, mint belső piacunk normális működése.

Márpedig a jelenlegi jogi keretek között nemcsak azt nehéz kitalálni, hogy melyik pillanatban melyik ország melyik fogyasztóvédelmi szabálya a mérvadó, hanem még a különböző szóba jöhető hatóságok illetékességét is nehéz megállapítani, különösen a fogyasztónak. Éppen ezért a szolgáltatások piacának integrációjával és az on-line fogyasztás visszafordíthatatlan terjedésével a leendő Európai Fogyasztóvédelmi Ügynökségre a hagyományos fogyasztóvédelmi szerepen túl kulcsfontosságú kutatási, elemzési, tervezési feladatok is hárulnak a jövőben.

Az iparhoz hasonlóan jogrendszerünknek és intézményeinknek is innovációra van szükségük. A 21. századi európai fogyasztó védelmét biztosító kereteknek kellően rugalmasnak kell lenniük ahhoz, hogy alkalmazkodhassanak a potenciális gyakorlati helyzetek felbecsülhetetlen sokféleségéhez. Ehhez a munkához önálló forrásokra, kiváló és sokoldalú szakemberekre van szükségünk, és meggyőződésem, hogy a 450 millió európai fogyasztó közös érdeke, hogy a Fogyasztóvédelmi Ügynökség önálló pole of excellence legyen. Kérem biztos úr támogatását ehhez.

 
  
MPphoto
 
 

  Presidente. Mi permetto di dare, chiedendo scusa, un suggerimento ai colleghi dei nuovi paesi, che sono soliti leggere il loro intervento in Aula. La lettura ad una velocità eccessiva dell'intervento compromette la traduzione e rende impossibile la comprensione dell'intervento stesso. Suggerisco pertanto di dire una frase in meno purché la lettura avvenga a una velocità sostenibile dagli interpreti oppure di consegnare prima agli interpreti il vostro intervento di modo che tengano il vostro ritmo di lettura. Questo per favorire la comprensione dei nostri lavori parlamentari.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE-DE). – Panie Przewodniczący! Chciałbym zaprotestować przeciwko użyciu słowa "koledzy z nowych krajów, za szybko czytacie". Jeżeli poseł czyta za szybko, to znaczy, że czyta za szybko, nieważne z jakiego jest kraju, czy z nowego czy starego.

 
  
MPphoto
 
 

  Markos Kyprianou, Member of the Commission. Mr President, I shall briefly make a few comments on the issues raised by the Members. I would like to thank them for the very interesting debate we had, and now we have the advantage of having them split into two parts, but I still think the issues raised here today were very interesting.

I know I tend to repeat myself, but many of the issues raised will face financial challenges; so issues such as support for consumer organisations or increased support for consumer organisations, or even more active/strengthened initiatives in the new Member States will be affected by the final outcome of the budget discussions. Nevertheless, especially on the issue of the new Member States, I agree that there is a need for priority, not so much having a separate strategy – and this has already been described in the morning session – but rather giving priority and emphasis and focusing on the newest Member States, at least those where the consumer protection tradition is less apparent than in other Member States. These will be reflected, as you will see in the near future, in the consumer strategy which is being drawn up in a more detailed way, and you will see how the focus will be concentrated on the new Member States, especially in education, in the training of consumer organisations and in areas where we could strengthen consumer protection mentality.

On the issue of vulnerable groups, I agree that certain consumer groups need increased protection. Again, I am not sure if inclusion or specific provision in the programme is the best way to achieve this; nevertheless, in specific actions, in specific initiatives and legislation, we should take into account the particular needs of vulnerable groups, children for example. I refer you to the relatively recent legislation we have adopted jointly on unfair commercial practices, where we take into account vulnerable consumer groups.

There is a misunderstanding about the agency. I see that Mr Stubb is not here this afternoon, but the proposal for an agency is not in the sense of an agency that will be formulating policy or taking initiatives in the area of consumer protection; it will be an executive agency, it will be a management body which will do the accounting and all the practical aspects that do not involve policy. It will actually operate from the practical accounting management aspect, so it will free the resources we have in the Commission actually to promote and propose policies. We already have an executive agency for the health programme, and this is something that has been working very well because it makes better use of resources, and we propose something similar now for consumer protection. So, it is not a separate agency or institution in the sense that it was described today by the speaker of the group concerned.

I said a few things about splitting this morning. I understand Parliament’s position. Before we take our final decision, we will wait to see the outcome of the discussion on the financial perspectives, so at this point we do not agree: we still feel that there are benefits in having a joint programme whilst safeguarding the specific needs and financing provisions of the two areas. Nevertheless, we will revisit this issue once we have a specific picture in front of us regarding the budget.

Finally, I have taken the point on services on board. We are already funding programmes for consumers in relation to services as well. One point on the consumer protection area in general is that we should always bear in mind the benefits of offering consumer protection, not just for the consumers, not just for the protection of the citizen, but also the benefits that increased consumer confidence will have on the internal market, the economic growth that this will promote and, of course, the competitiveness of the European economy.

Once again, I would like to thank the rapporteur and the members of the committee for their strong support of this programme, and I am looking forward to working with them in the consumer protection area in the following period.

 
  
MPphoto
 
 

  Presidente. La discussione è chiusa.

La votazione si svolgerà il 23 marzo 2006.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia