Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 5. septembra 2007 - Štrasburg

11. Finančná nestabilita a dopad na reálnu ekonomiku (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie o finančnej nestabilite a dopade na reálnu ekonomiku.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (SK) Pán predsedajúci, páni komisári, dámy a páni, ako si iste dokážete predstaviť je stále príliš predčasné hodnotiť nedávne otrasy na finančných trhoch. Musíme počkať na špecifickejšie hospodárske údaje a, ako viete, Rada od minulého júla ešte nezasadala. Súhlasím však s pánom Jeanom-Claudom Junckerom, predsedom Euroskupiny, ktorý vyhlásil, že v tejto chvíli nepozorujeme žiadny dosah na rastové prognózy v eurozóne ako takej.

Európske hospodárstvo naďalej preukazuje silný rast založený na pevných základoch. V tomto roku sme dospeli k veľmi pozitívnym výsledkom, pokiaľ ide o znižovanie rozpočtových schodkov, stabilitu eura, hospodársky rast a zamestnanosť.

Na tomto základe musíme hodnotiť nedávne finančné otrasy, ktoré som spomínal. To je všetko, čo by som k tejto záležitosti nateraz povedal. Som si istý, že na neformálnom zasadnutí ministrov financií v rámci Rady ECOFIN, ktoré sa bude konať 14. a 15. septembra v portugalskom meste Porto, bude, ako býva zvykom na týchto zasadnutiach Rady, podrobnejšie analyzovaná hospodárska a finančná situácia Európskej únie na základe oveľa kompletnejších a aktuálnych údajov.

Chcel by som vás ubezpečiť, že portugalské predsedníctvo bude pokračovať v činnosti zameranej na upevňovanie jednotného trhu s finančnými službami. Rovnako aj pokračujúce vysoké investície do konvergencie postupov dohľadu a neustále zlepšovanie zaopatrovacieho rámca jasne dokazujú, že nepodceňujeme význam rámca, ktorý podporuje finančnú stabilitu.

A na záver predsedníctvo je vo všeobecnosti zaviazané k pokračovaniu realizácie lisabonského programu. Realizácia tohto programu je najlepším príspevkom, aký môžeme poskytnúť posilňovaniu potenciálu rastu v európskom hospodárstve a udržaniu pevných základov a portugalské predsedníctvo je v tejto oblasti veľmi odhodlané pokračovať.

  Joaquín Almunia, Komisia. − (SK) Pán predsedajúci, dámy a páni v uplynulých týždňoch došlo k vážnym otrasom na finančných trhoch, ktoré pôvodne spôsobila kríza na americkom trhu rizikových hypotekárnych úverov.

Táto kríza sa rozšírila na všetky finančné trhy prostredníctvom cenných papierov a finančných produktov, ktorých podkladovými aktívami boli tieto hypotéky, ktoré počas uplynulých rokov vo veľkých množstvách skupovali finančné inštitúcie takmer všade na svete.

Ak sa pozrieme na korekcie akciových trhov za uplynulé týždne, nie sú vyššie než predchádzajúce korekcie trhov za uplynulé dva roky. To, k čomu však nedávno došlo je nezvyčajné, pretože to spôsobilo krízu likvidity na medzibankových trhoch, čo prinútilo centrálne banky vložiť veľmi veľké objemy finančných prostriedkov. Problémy s likviditou sú jasne prepojené s poklesom dôvery spôsobeným nedostatkom informácií o svetovom vystavení sa trhových subjektov produktom prepojeným s rizikovými hypotekárnymi úvermi v severnej Amerike.

Dosah týchto otrasov môže mať ďalekosiahlejšie vplyvy ako to, čo sme mali možnosť pozorovať doteraz, a preto si vyžaduje našu plnú pozornosť a plne oprávňuje dnešnú rozpravu. Je stále predčasné kvantifikovať následky tejto krízy na reálnu ekonomiku.

Konečný dosah bude závisieť v zásade od troch faktorov. Prvým je, že budeme musieť vidieť, aký priamy dosah bude mať pokles na trhu s bývaním v severnej Amerike na celkové hospodárstvo USA, napriek tomu, že niet pochýb o tom, že bude negatívny a rast USA bude nižší ako sa očakávalo doteraz. Keďže hospodárstvo USA má vplyv na širšie svetové hospodárstvo, spomalenie rastu v Spojených štátoch bude mať nejaký vplyv na ostatný svet, najmä na európske hospodárstva. Tento vplyv by mal byť v zásade obmedzený v našom prípade, keďže krajiny EÚ obchodujú najmä v rámci EÚ. Okrem toho svetové hospodárstvo sa naďalej teší vysokému rastu vďaka, okrem iného, dynamike rozvíjajúcich sa krajín. Rozvíjajúce sa krajiny touto krízou určite nie sú vo veľkej miere dotknuté.

Druhým dôležitým faktorom pri hodnotení možného dosahu finančných otrasov sú zmeny v podmienkach financovania pre spoločnosti a domácnosti. Už v súčasnosti sme svedkami prehodnotenia rizikových prirážok, s cieľom priblížiť ich k skutočnému hodnoteniu tohto rizika. Ide o korigovanie situácie, v ktorej nadbytok likvidity viedol k istému uvoľneniu hodnotenia rizika. Má to pozitívne stránky, avšak ak majú byť podmienky financovania sprísnené do určitej miery, hospodárska aktivita bude bezpochyby ovplyvnená obmedzenou dostupnosťou kapitálu.

Tretím faktorom, ktorý je pravdepodobne najdôležitejší a predvídať jeho vývoj je najkomplikovanejšie, bude dosah na dôveru. Dôvera je kľúčovou hnacou silou rozhodnutí o investíciách a nákupoch, avšak na rozdiel od predchádzajúcich faktorov, je subjektívnou hodnotou, ktorá vychádza z celkových signálov, vnímania a informácií, ktoré dostávajú hospodárske subjekty. Medzi iným do tejto skupiny patria signály od verejných orgánov, či už sú to vnútroštátne vlády, parlamentní zástupcovia alebo medzinárodné organizácie.

Preto sa domnievam, že táto diskusia je dobrou príležitosťou nielen na hodnotenie priamych následkov, toho, k čomu v uplynulých týždňoch došlo na trhoch, ale aj na pripomenutie a zdôraznenie skutočnosti, že európske hospodárstvo má, ako práve povedal zástupca Rady, pevné základy, ktoré by nemali byť výrazne poznačené nedávnymi otrasmi, a preto je naše hospodárstvo v dobrej pozícii, aby prekonalo neistoty, ktoré sa objavili.

Ako som už povedal, svetové hospodárstvo je veľmi dynamické a vďaka tomu stále existuje obchodný prebytok vo vonkajšom sektore nášho hospodárstva, ako dokázali najnovšie štatistiky, ktoré vydal Eurostat. Investície, najmä do kapitálového majetku zostávajú na vysokej úrovni, čím podporujú súčasné hospodárske aktivity a predvídajú budúce zlepšenia produktivity. Pozitívny vplyv na súkromnú spotrebu má neustála tvorba pracovných miest, a naše najnovšie štatistiky dokazujú, že miera nezamestnanosti v eurozóne a v EÚ dosahuje takmer historické minimá. V eurozóne je miera nezamestnanosti nižšia ako 7 %. Inflácia je stabilná.

Vďaka týmto skutočnostiam dosahujú podniky pozitívne výsledky, ktoré by im mali umožniť zvládnuť akékoľvek sprísňovanie podmienok na trhu s úvermi bez toho, aby museli vo výraznej miere preskúmať svoje investičné a rastové plány. V krátkosti, dámy a páni, niet pochýb o tom, že za predpokladu, že jedno z rizík poklesu, na ktorý sme upozorňovali už nejaký čas, keď sme vydali svoje hospodárske prognózy, z rizík poklesu na trhu hypotekárnych úverov v USA a jeho dosahu na hospodárstvo USA, sa stane skutočnosťou, rast na tento a budúci rok v Európskej únii a v eurozóne nepresiahne rast stanovený v prognózach vypracovaných v máji tohto roku.

V každom prípade máme dobrý dôvod na to, aby sme neprestali dôverovať základom európskeho hospodárstva a jeho schopnosti prekonať súčasné otrasy. Budúci utorok, 11. septembra, uverejním v mene Komisie predbežné odhady rastu na rok 2007 pre eurozónu, ako aj EÚ, ktoré nám poskytnú prvotné údaje o možnom dosahu krízy.

V ten istý deň budem mať možnosť predložiť vám tieto odhady, keď sa stretnem s Výborom pre hospodárske a menové veci. Odhady na rok 2008 a ďalej, ako viete, musia počkať na vydanie našich hospodárskych prognóz v novembri, ako obvykle.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − (EN) Vážený pán predsedajúci, posledné týždne zamestnávala našu pozornosť kríza na trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi v USA a jej možný vplyv na Európu. Európsky hypotekárny trh má odlišnú charakteristiku ako trh v Spojených štátoch amerických, takže obavy, že by sa niečo v podobnom rozsahu stalo aj v Európe, sú menej pravdepodobné. Trh s rizikovými hypotékami v Európskej únii je v porovnaní so Spojenými štátmi americkými veľmi ohraničený a okrem toho sme prijali ochranné opatrenia, ako napríklad pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a maximálnu hranicu pomeru výšky úveru a hodnoty zabezpečenia.

Nedávna kríza však jasne ukázala prepojenie a globálny charakter finančných trhov. Riziká boli rozumne rozvrstvené. To je správne. Otázkou však ostáva škodlivý vplyv. Niektoré európske banky a aktívne fondy sú vystavené bezpečnostným rizikám súvisiacim s cennými papiermi. Nastali aj skutočné problémy, spôsobené najmä obmedzením likvidity trhov krytých aktívami a trhov s cennými papiermi.

Čo sa môže z tejto krízy Európa naučiť? Je priskoro na vyvodenie pevných záverov, keďže na trhu je príliš veľa neistoty. Rovnako je dôležité rozumne reagovať, ponechávajúc si nevyhnutný časový odstup na vyhodnotenie situácie. Urýchlená politická reakcia by pravdepodobne bola zlou reakciou.

Nasledujúce otázky vyplývajú z nášho predbežného uvažovania:

Po prvé, prepojenie trhov dokazuje, ako je dôležitý celosvetovo prepojený prístup ku kontrole s rozumnými pravidlami diktovanými opatrnosťou a s náležitými normami na ochranu investorov. To zapríčiňuje ešte kritickejší tón dialógov o regulácii medzi Komisiou a USA a inými jurisdikciami. Vysoký štandard kontroly na globálnych finančných trhoch je s ohľadom na efekt prelievania nevyhnutným.

Po druhé, nevyhnutne vznikajú otázky o hypotekárnych pôžičkách v Spojených štátoch amerických. Hoci podporujem myšlienku uľahčiť prístup na trh s bývaním pre ľudí, ktorí by si normálne nemohli dovoliť kúpiť dom, s ohliadnutím sa bude nevyhnutné hovoriť o adekvátnosti kontroly a ochrany spotrebiteľa. Náprava prebieha, ale bude určitý čas trvať, kým sa problém vyrieši.

Jedným z ponaučení z krízy je dôležitosť celoživotnej finančnej výchovy občanov a súčasne je dôležité zabezpečiť presadzovanie zodpovedného požičiavania peňazí. V Európskej únii sa už zaoberáme týmito otázkami v rámci prebiehajúcej činnosti v oblasti spotrebiteľských a hypotekárnych úverov a vzdelávania spotrebiteľov.

Po tretie, v centre tejto krízy stál prevod hypotekárnych pôžičiek a ich rizík na tretie osoby. Niekedy sa riziká vrátili do pôvodnej banky, keď sa jej finančné nástroje nemohli odpredať alebo finančne zaistiť cenné papiere vydané danou bankou.

Nepochybne musíme pozorne sledovať mechanizmy, o ktoré ide, to je úloha kanálov a nástrojov na špeciálne účely a ich významu pre európske banky.

Nevyhnutná je aj ďalšia analýza problémov hodnotenia komplexných sekuritizovaných produktov a mechanizmov trhového klíringu v stresových situáciách trhu. Nedávna trhová kríza vyzdvihla aj dôležitosť rizika straty ako dobrého mena, tak aj likvidity ako dôležitých faktorov na riadne posúdenie vystaveniu sa bánk rizikám komplexných transakcií.

Po štvrté, čo s rámcom Bazilej II, novou smernicou o kapitálových požiadavkách pre banky? Bazilej II poskytuje bankám a investičným spoločnostiam väčšie možnosti primerane posudzovať riziká a správne vyvažovať svoj regulačný kapitál. To isté sa týka aj rámca Solventnosť II, ktorá je širšou obdobou rámca Bazilej pre sektor poisťovníctva.

To však neznamená, že by sme sa mali tváriť samoľúbo. Určite sa objavia dôsledky, ktoré budú od regulačných orgánov vyžadovať starostlivú kontrolu. Viac práce si bude napríklad vyžadovať kapitálové kalibrovanie komplexných produktov a schopnosti bánk rozpoznať možné problémy v krízových situáciách vrátane možného sústredenia rizík v určitých oblastiach.

Po piate, veľa rizikových fondov bolo obzvlášť aktívnych na trhoch so štruktúrovanými úvermi. Mnohé z rizikových fondov a ich bohatých súkromných alebo inštitucionálnych investorov zrejme v posledných mesiacoch utrpeli straty, niektorí aj ťažké straty. Tak funguje trh.

Vybrané osoby v rizikových fondoch to vedia. Finančné trhy pracujú s rizikom. Nekritizujem tých, ktorí bohatnú v dobrých časoch, a nebudem prelievať slzy, ak teraz došlo k stratám. Rozhodujúce však je, že sa zlyhanie rizikových fondov podľa všetkého neprevalilo do širšieho finančného systému. Pravidlá investičných fondov, podielové fondy typu USIT (Unit Share Investment Trust), odolali. Náš zaopatrovací rámec a kontroly bankových rizík podľa očakávaní zabránili zlyhaniam rizikových fondov pred spustením väčších systémových trhlín.

Hoci ich niektorí ľudia chcú démonizovať, rizikové fondy nie sú príčinou ťažkostí na trhu. Nezabúdajme, kde korení súčasná kríza: nízkokvalitné pôžičky, vytvorené sekuritizáciou týchto úverov mimobilančnými nástrojmi, s nimi spojenými rizikami, ktoré mnohí nepochopili. Toto sú otázky, na ktoré sa finančné úrady a dozorné orgány musia v budúcnosti zamerať.

Po šieste, akú úlohu v tejto kríze zohrali agentúry hodnotiace úverovú spoľahlivosť? Už som kritizoval ich pomalosť pri znižovaní úrovne úverovej spoľahlivosti v prípade štrukturálnych financií krytých rizikovými pôžičkami. Bola ich metodológia zdravá? Do akej miery boli vysvetlené a pochopené obmedzenia v prípade hodnotení štrukturálnych produktov v porovnaní s bežným hodnotením spoločností

Ďalšie obavy predstavuje možný konflikt záujmov agentúr hodnotiacich úverovú spoľahlivosť: pretože na jednej strane radia bankám, akú štruktúru by mali mať ich ponuky, aby im získali najlepšiu kombináciu hodnotení; na strane druhej poskytujú tieto agentúry hodnotenia, na ktoré sa vo veľkom spoliehajú investori. To sa týka aj regulátorov, vzhľadom na ich dôležitosť pri výpočte kapitálových požiadaviek bánk.

Tvrdí sa, že existovala nezaručená inflácia hodnotenia štrukturálnych produktov. Úloha agentúr hodnotiacich úverovú spoľahlivosť musí byť prehľadnejšia: čo robia a čo nerobia, miera, do akej sa na nich dá spoľahnúť, a miera, do akej nie. Tieto otázky skúmam s Výborom európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR) a chcem ich predložiť aj našim medzinárodným partnerom.

Čo potrebujeme sú jasné, zdravé metodologické pravidlá a zásady, ktoré by sa prísne dodržiavali, a aby investori omnoho hlbšie chápali použitie, zmysel a nedostatky hodnotení a ich spoľahlivosť, alebo naopak. Musíme sa pevne zaoberať rozsahom konfliktov záujmov, ktoré ovplyvňujú hodnotenie. Samozrejme, že primeraná povinná starostlivosť zo strany ďalších subjektov na trhu je tiež dôležitá. Kde to bolo? Posudzovali firmy a odborníci, ktorých zamestnávajú, neustále a objektívne kvalitu nástrojov, ktoré nakupovali a predávali, a dôsledky rizík vyplývajúce zo štruktúry týchto nástrojov, alebo ich len predpokladali? Pozastavili sa nad životaschopnosťou základných aktív, rizikami podvodu, účtovnými záznamami príkazcov a trendmi na trhu? Skúmali samotné hodnotenia a mali prístup k potrebným údajom, kvalitatívnym i kvantitatívnym, aby ich mohli skúmať?

Dúfam, že rady všetkých finančných spoločností prešetria svoje konanie a vyvodia primerané závery. Veríme, že mierna regulácia založená na zásadách je najlepším prístupom pre finančný sektor. Potvrdila svoju kvalitu. Musíme ale zostať ostražití a poučiť sa. Je treba, aby všetky strany prebrali zodpovednosť a brali to vážne.

  John Purvis, v mene skupiny PPE-DE. − (EN) Vážený pán predsedajúci, zatiaľ čo sa Rada nestretávala, tak aspoň Európska centrálna banka pracovala a myslím, že jej môžeme udeliť uznanie za zastavenie šírenia ďalších možných škodlivých vplyvov v Európe. Dúfajme, že bude aj naďalej hrať túto rozumnú, spravodlivú a citlivú úlohu.

Občas sa však zdá, že nevyhnutnou skutočnosťou finančného života je, že naháňanie sa za konkurenčnými výhodami vedie k výstrednostiam, čo zas následne končí predvídateľným bankrotom. Tieto tlaky sú do značnej miery zodpovedné aj za potrebu vytvoriť inovačné finančné nástroje, ktoré opísal pán McCreevy, a ktoré číhajú za vývojom krízy na americkom trhu s rizikovými hypotékami a jej následným prechodom do Európy.

Nechápem túto situáciu ako ospravedlnenie honby na čarodejnice, ktorých cieľom sú rizikové fondy. Do istej miery boli možno sofistikovanými alebo naivnými obeťami tejto modernej alchýmie. Obyčajne konzervatívne, ale naivné banky boli rovnakým spôsobom nalákané na zvýšené úrokové sadzby platené týmito údajne vysoko hodnotenými nástrojmi, aby sa usilovali o niečo, čo sa jasne ukázalo byť ilúziou.

Zdá sa, že len málo špecialistov na finančné trhy, zrejme vrátane hŕstky regulátorov, dostatočne chápe tieto nástroje, úverové deriváty, zaručené dlhové obligácie. Je ešte menej tých, ktorí v plnej miere rozumejú potenciálnym rizikám a dôsledkom. Preto zodpovednosť leží na amerických i európskych orgánoch (a teší ma, že pán McCreevy berie tento osobitný aspekt vážne), aby sa bližšie oboznámili s týmito mechanizmami, s ich štruktúrou a segmentovaním, s tým, akým spôsobom sú jednotlivé segmenty hodnotené, oceňované, účtované, s ich odbytom, s ich likviditou a obchodovateľnosťou.

Inovácie vo finančných mechanizmoch sú rovnako žiaduce ako kdekoľvek inde. Nesmú sa brzdiť, ale keď hrozí, žeby sa vynorili takto závažné problémy, je dôležité, aby manažéri a regulačné orgány na seba vzali zodpovednosť za ich úplné pochopenie a v prípade potreby zaviedli potrebné obmedzenia.

  Robert Goebbels, v mene skupiny PSE. – (SK) Pán predsedajúci, cena augustových otrasov na finančných trhoch ešte nebola vyčíslená. Komisia, ako sme práve počuli, očakáva negatívny vplyv na rast. Skutočné straty, ktoré utrpeli banky a iné finančné subjekty budú zrejmé potom, čo vystavia svoje výročné účtovné závierky.

Podľa pána komisára Almuniu nám ešte stále chýbajú informácie o konkrétnom celkovom vystavení všetkých subjektov. Je prirodzené, že tí, ktorí najviac riskovali, za to dnes platia, avšak za špekulatívnym aktivizmom finančného sveta sa skrývajú obete, ktorými sú rodiny, ktoré uviazli v pasci hypotekárnych úverov založených na sľube neobmedzeného rastu trhu s nehnuteľnosťami a malí investori privedení do rizík, ktoré podcenili všetci, ktorí žijú zo štedrých provízií vrátane úverových ratingových agentúr.

Socialistická skupina už roky žiada o zvýšený dohľad nad rizikovými fondmi a všetkými osobitnými nástrojmi, ktoré sa nekonečne množia na trhoch. Ako tvrdí Carlo Ciampi, prudký vývoj derivátnych produktov nie je vôbec kontrolovaný. Dokonca ani riaditelia najväčších bánk už nerozumejú týmto nepriehľadným nástrojom. Skutočné riziká, napríklad hypotekárne úvery, sa nekonečne delia a sú opätovne začleňované do produktov investičných fondov a burzových nástrojov, čo vedie k tomu, že nikto už nedokáže lokalizovať pôvodné riziko.

Trh očakáva, že špekulantov zachránia centrálne banky. ECB naozaj zachraňuje, plniac svoju úlohu poskytovateľa pôžičiek poslednej inštancie. Mohli by sme sa preto opýtať, prečo ECB musí vkladať viac kapitálu na trh ako Federálny rezervný systém USA, keď sa trh stane náhle nelikvidným, dokonca aj počas krízy rizikových hypotekárnych úverov, ktorá má pôvod v Spojených štátoch. Boli európske banky naivnejšie? Nesplnili si úrady dohľadu poriadne svoju úlohu? Socialistická skupina žiada, aby si Komisia vzala ponaučenie od finančného trhu, ktorý sa stal neprehľadným, a preto neskutočne nebezpečným pre reálnu ekonomiku.

(potlesk)

  Margarita Starkevičiūtė, v mene skupiny ALDE. – (SK) V prvom rade by som chcela odpovedať na otázku pána Goebbelsa týkajúcu sa dôvodu, prečo Európska centrálna banka vyčlenila väčší objem finančných prostriedkov ako centrálna banka USA. Je to preto, že hospodárstvo EÚ je v súčasnosti najväčším na svete. Predstavuje to pre nás všetkých veľkú výzvu. Skutočnosť, že OECD a Európska komisia zhodnotili možné dôsledky finančných problémov na trhu rôznym spôsobom v ten istý deň, ma prekvapilo a zarmútilo. Znamená to, že Európska komisia by pravdepodobne mala upraviť svoje modely hodnotenia hospodárstva, najmä pretože sú pravdepodobne založené na matematických metódach. Je to znepokojujúce, keďže plánovanie hospodárskej politiky je komplikovanou záležitosťou a nástroje, ktoré sa na toto plánovanie využívajú, musia byť flexibilné.

Čo by sme mali vedieť, keď čelíme novým výzvam? Nechcem vyjadrovať stanoviská k problémom, ktoré sa objavili, moji kolegovia to vyjadrili úplne presne. Chcela by som len zdôrazniť jeden bod. V prvom rade kríza nastala kvôli agresívnej menovej politike v rámci EÚ, keď sme sa snažili riešiť problémy internetovej bubliny. Preto nemôžeme ovplyvňovať rôzne rozhodnutia, ktoré prijímajú tretie krajiny. Môžeme posilniť dialóg a spoluprácu s orgánmi dohľadu, ale Európska únia čelí dileme: v súčasnosti prebieha globálna fúzia finančných inštitúcií a je možné, že jednotný trh prestane existovať. Budeme mať transatlantický trh v oblasti cenných papierov, možno budeme mať nejaký iný trh v oblasti poistenia. Znamená to, že sa musíme rozhodnúť, či Európu považujeme za jednotný trh a vyžadovať, aby sa všetky dohody prijímali na európskej úrovni. Môžeme akceptovať pilotné projekty, keď jeden z našich trhov vstupuje nezávisle na svetovú úroveň? Potrebujeme sa na tomto dohodnúť, inak bude veľmi ťažké zvládnuť túto krízu.

Chcela by som zdôrazniť ešte jednu skutočnosť. Finančné trhy sa obnovujú. Sami sme uznali úlohu nebankových inštitúcií v smernici o jednotnom európskom platobnom priestore. Musíme pripustiť, že sa objavujú rôzne islamské banky a nadácie a v konečnom dôsledku obchodné siete vstupujú na finančný trh. Preto je tiež potrebná úprava týkajúca sa nebankových inštitúcií, spoločná úprava, prostredníctvom ktorej sa zavedú rovnaké pravidlá pre bankové aj nebankové inštitúcie. Toto je dnešná realita.

Treťou skutočnosťou, ktorú by som chcela zdôrazniť je fakt, že som znepokojená tým, že ako základ používame len rizikové modely. Táto zásada hodnotenia rizika sa preukázala ako veľmi subjektívna, a preto mám pochybnosti o smerniciach Solventnosť II a Bazilej II. Nemôžeme dôverovať ratingovým agentúram. Môžeme ich kritizovať, avšak problém neodstránime. Mali by sme dôverovať nástrojom trhu, teda likvidite. Ak nedokážeme predať konkrétne cenné papiere na trhu alebo ak sa s nimi len zriedkavo obchoduje, nemôže ich zhodnotiť žiadna ratingová agentúra. Mali sme to správne pochopiť a znížiť závislosť našich právnych predpisov od stanovísk ratingových agentúr.

Na záver by som chcela určite dodať, že nie je nutné zachraňovať finančné inštitúcie. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že po finančnej kríze v Litve, keď bankári strávili niekoľko týždňov vo väzení, veľmi rýchlo pochopili, akým spôsobom treba riadiť banky.

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. − (EN) Vážený pán predsedajúci, chcel by som požiadať Komisárov o ich odpoveď.

Udalosti, ku ktorým došlo v auguste na trhu s rizikovými hypotékami, nám všetkým odhalili niekoľko problémov. Predovšetkým ide o globalizovaný charakter finančných trhov, ktorým sa teraz zaoberáme, a o otázku do akej miery dokáže kontrola a riadenie držať krok s vývojom nových produktov a myšlienok. Tiež mi to ale pripomína niečo, čo mi raz povedal jeden starý farmár zo západného Corku na juhozápade Írska: neexistuje olejček, po ktorom vám narastú vlasy (ospravedlňujem sa všetkým v rokovacej sále, ktorým vypadali vlasy), ani okuliare, pomocou ktorých vidíte pod šaty; a tiež, každý deň sa narodí jeden hlupák. Pravdou je, že produkty, ktoré sa dostali na trh, mali vysokú mieru rizika a nech si hovorí, kto chce čo chce, právny koncept caveat emptor (nech kupujúci nesie zodpovednosť za kvalitu kupovaného) mal byť samou podstatou všetkých rozhodnutí týkajúcich sa bánk alebo finančných prostriedkov, ktoré sme sa chystali investovať do týchto vysoko rizikových produktov. To ostro stavia do kontrastu úlohu agentúr pre hodnotenie úverovej spoľahlivosti a ich zodpovednosť nie len s ohľadom na rady, ktoré poskytujú, ale najmä vzhľadom na to, žeby nás mali informovať transparentne o tom, či zastupujú samotné fondy alebo či naozaj poskytujú čisté, nezávislé poradenstvo.

Kolegovia si pamätajú, že sme pred niekoľkými rokmi hovorili o smernici o spotrebiteľských úveroch a celá oblasť týkajúca sa transparentnosti a nezávislého poradenstva dostupného spotrebiteľom bola kľúčovým prvkom diskusie. Je smiešne, že niektoré z najväčších svetových finančných inštitúcií (a niektorých európskych), ktoré míňajú toľko peňazí, aby si zaplatili obrovské množstvo posudkov a aby nás v Európe mohli poučovať, ako máme riadiť naše hospodárstvo, patria k tým, ktoré boli pristihnuté za zlú investičnú politiku.

Gratulujem komisárovi McCreevymu za jeho ochotu zaoberať sa touto otázkou a riešiť niektoré z týchto oblastí. Tiež si myslím, že je nevyhnutné, nielen vzhľadom na agentúry hodnotiace úverovú spoľahlivosť, ale aj v súvislosti s rizikom, ktorému boli európske banky vystavené z dôvodu politiky niektorých investícií, a nasledujúci týždeň...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Alain Lipietz, v mene skupiny Verts/ALE. – (SK) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, pokiaľ ide o krízu je potrebné, aby som zdôraznil tri body.

V prvom rade ide o núdzovú krízu medzi vnútroštátnymi úradníkmi v severnej Amerike. Je potrebné chápať, že všetci úradníci v USA majú veľmi vážny deficit označovaný aj ako dvojitý deficit USA. Prežívame túto krízu, prídu ďalšie, či už od veľkých amerických podnikov, štátov USA, alebo dokonca od federálnej vlády USA. V nasledujúcich rokoch môžeme zo Spojených štátov očakávať viac veľmi vážnych kríz.

V druhom rade táto kríza prepukla v Spojených štátoch v marci. Do sveta sa rozšírila prostredníctvom rizikových fondov, z ktorých prvé dva padli v júni. Európske banky ich pád ovplyvnil až koncom júla, začiatkom augusta. Mali sme čas uvedomiť si, že plamene sa šíria. Pani Merkelová, naša úradujúca predsedníčka v čase stretnutia G8, nám povedala, aby sme prijali opatrenia týkajúce sa rizikových fondov a nikto ju neposlúchol. Ba čo viac, Holandsko je v procese rozvíjania politiky na dereguláciu zakladania rizikových fondov v rámci krajiny. V čase, keď Európska únia odmieta rizikové fondy zároveň podporuje ich rozvoj na svojom vlastnom území. Dokazuje to skutočné neúspechy pokusov Európskej únie zaviesť opatrenia dohľadu a pravidlá obozretnosti v rámci EÚ.

Ako bývalý spravodajca presadzujúci pravidlá obozretnosti a dohľadu, pokiaľ ide o finančné konglomeráty, to pociťujem ako osobné zlyhanie. Spomínam si, že sme potrebovali viac než jedno funkčné obdobie Parlamentu, aby sme vypracovali zjednodušený prospekt vydávania cenných papierov. Dnes nie je jedna banka schopná prečítať komplexný prospekt, ktorý vydáva iná banka a ktorý sa týka obsahu fondov, ktoré predáva. Až do tohto bodu sme sa dostali.

Tretím problémom je, ako som povedal Centrálnej banke už pred rokmi, že nemôžete regulovať menový systém výlučne opatreniami zameranými na úrokové sadzby pôžičiek. Domnievam sa, že krízu v Európe urýchlilo zvýšenie úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky na konci minulého kvartálu. Nemyslím si, že je postačujúce povedať, že by ste mali znížiť sadzbu o 0,5 % alebo ponechať rovnakú sadzbu, alebo ju zvýšiť o 0,5 %. Máme skutočný problém, ktorý treba vyriešiť, a ktorým je opätovné zavedenie selektívnej politiky požičiavania, aby mohla byť úroková sadzba stanovená na 0 % pre nevyhnutné investície, akými je napríklad boj proti zmene klímy a na oveľa viac pri pôžičkách zameraných na špekuláciu.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny IND/DEM. − (EN) Vážený pán predsedajúci, chcel by som svojimi pripomienkami osloviť galériu, v ktorej sedí oveľa viac ľudí, ako je poslancov v rokovacej sále. Dúfam, že máte zapnuté slúchadlá, pretože dnes robia rozhodnutia ľudia bez akýchkoľvek poznatkov o medzinárodných financiách.

40 rokov pracujem vo finančných službách, som odborníkom na ekonómiu. Hovoríme tu o rizikových fondoch, hovoríme o medzinárodnej mene. Ak by ste sa chceli pozrieť do kníh a zistiť, aké odborné posudky majú poslanci Európskeho parlamentu, budete trpko sklamaní. Ale teraz sme tu a rozhodujeme o globálnych financiách. 40 % britského HDP pochádza z Londýna. Pracujú u nás ľudia z Poľska, z Českej republiky a z Lotyšska, ktorí o týchto veciach nevedia vôbec nič a ktorí rozhodujú o našom budúcom smerovaní v oblasti medzinárodných financií.

(rozruch)

Oni o týchto veciach nemajú ani tušenie. O týchto veciach nevedia o nič viac, ako o poľnohospodárskej politike, politike rybolovu, ani jeden z nich, ale tu sedia.

Dámy a páni v galérii, ak chcete vidieť medzinárodné financie, choďte do Dubaja, do New Yorku, do Los Angeles, na Bermudy. Pozeráte sa na ľudí tu dole, len sa na nich pozrite. Nikto z nich nikdy neurobil vo svojom živote nič poriadne. Toto je zhromaždenie panákov a stratíme preto všetko.

  Predsedajúci. − Chcel by som vás upozorniť na skutočnosť, že keď rečníte v tomto Parlamente, hovoríte ku predsedovi a poslancom, pričom osoby, ktoré sa na zasadnutí zúčastňujú sú v publiku. Prosím, rešpektujte tých, ktorí vás rešpektujú tým, že vás počúvajú.

(potlesk)

  Luca Romagnoli, v mene skupiny ITS. – (SK) Pán predsedajúci, dámy a páni, dôsledky kolapsu amerického trhu s vysoko rizikovými pôžičkami sú stále citeľné na burzách cenných papierov a špekulanti a sporitelia sa ocitli vo vážnej kríze.

Je známou skutočnosťou, čo subjekty amerického trhu s realitami urobili. Ponúkali pôžičky, ktoré následne neboli splácané vysoko rizikovým jednotlivcom, čím nespôsobili len krízu na trhu s finančnými produktmi, ale aj krízu mnohých bánk. Tento rok veľmi vysoké percento dlžníkov prestalo platiť splátky, čím celý systém priviedli do krízového stavu.

V Taliansku okrem pohybov na burze cenných papierov sa zdá, že kríza má len mierny vplyv na vnútroštátny bankový systém, keďže talianske banky zjavne nie sú priamo vystavené rizikovým hypotekárnym úverom. Nebol to však prípad mnohých nemeckých, britských a francúzskych bánk, a preto sme sa dnes o tomto probléme rozhodli diskutovať. Preto to najmenej, v čo môžeme dúfať, je začatie vyšetrovania najväčších medzinárodných úverových ratingových agentúr týkajúce sa ich úlohy v tejto situácii, a teda príspevku k finančnej nestabilite a dosahu na reálnu ekonomiku.

Dámy a páni dovoľte mi povedať, čo sa deje v Taliansku, pretože pôžičky a hypotekárne úvery sú v mojej krajine významným prvkom, a dovoľte mi zhrnúť, čo uviedol významný taliansky týždenník L'Espresso o etike niektorých talianskych politikov (ktorí sú mimochodom našimi kolegami) v konfrontácii s utrpením množstva sporiteľov a osôb, ktoré ťažko šetria, aby splácali pôžičky, keď v skutočnosti taká jednoduchá inštitúcia ako sociálna pôžička môže premeniť sen o vlastníctve bývania na realitu. V tejto situácii, prosím, počúvajte, čo týždenník L'Espresso hovorí o niektorých talianskych ľavicových politikoch, skutočnosť, ktorú je potrebné zdôrazniť, keďže ide aj o politikov stredu, ale predovšetkým sa to týka ľavicových politikov.

Títo páni, ktorých mená a priezviská týždenník uvádza spolu s ich adresami, využívali výhody osobitne výhodných podmienok nákupu nehnuteľností v Ríme. Odporúčania, môžete povedať, sú v mojej krajine praktikou, možno prijateľnou praktikou a možno starou praktikou a nielen v Taliansku, ale možno na celom svete. Avšak, keď sa požaduje odporúčanie a banka alebo poisťovňa poskytne službu, pýtam sa sám seba, čo mocní poskytujú ako odplatu?

Podľa týždenníka si pán Veltroni, nástupca pána Prodiho, slečna Cossuttová, dcéra jedného z najradikálnejších a najoddanejších komunistov pána Violanteho, bývalého predsedu vlády a jedného z najznámejších sudcov etiky druhých ľudí, ako aj pán Marino, pán Mancino, pán Mastella, pán Casini, pán Proietti a pán Baccini zakúpili domy v Ríme vo veľkosti 25 – 30 miestností za štvrtinu, ak nie menej, ich trhovej ceny, pričom im boli poskytnuté tieto osobitné podmienky majiteľmi, ktorými sú dostatočne zvláštne banky a poisťovne.

Môžete povedať, že demokracia má svoju cenu, ako mal svoju cenu proletariát tak dnes ju má progresívny socializmus, ktorý od svojich predchodcov zdedil schopnosť byť špecifický pri sledovaní svojich vlastných záujmov. Ak vás mesiac čo mesiac škrtí splátka hypotekárneho úveru a ak máte ako ja dosť prostriedkov na to, aby ste to zvládli ľahšie aj vďaka kreslu v tomto Parlamente a činnosti vašej manželky alebo manžela, ktorí tiež k jeho splácaniu prispievajú, mali by ste obviňovať komunistov, nových či starých, ktorí sa rozhodli liberalizovať udeľovanie licencií taxikárom a otváracie hodiny v holičstvách a predávať lieky v supermarketoch, avšak nechali slobodu bankám rozhodnúť sa, aké obete vaše rodiny prinesú, ako upíšete úverom svoju budúcnosť a život.

Môžete obviňovať len sami seba, talianski a európski občania, ak ste sa rozhodli pre niečo iné ako kariéru v jednej z talianskych strán, ktorá vládne alebo vládla mestám, regiónom a národu, ktorej vládnutiu vládnu banky.

  Cristobal Montoro Romero (PPE-DE). – (SK) Pán predsedajúci, úradujúci predseda Rady, páni komisári, v prvom rade by som chcel poďakovať našim autoritám za slová o udržaní optimistického postoja, pokiaľ ide o krízu, ktorou prechádzame.

Zároveň by som chcel však do tejto diskusie priniesť čo najviac realizmu, keďže utajovanie závažnosti skutočností povedie len ku zmätku pri hľadaní riešení.

V prvom rade čelíme kríze, ktorá bola predpovedaná. Táto kríza pre nás nie je prekvapením. Vedelo sa o nej minimálne rok vopred, pričom neexistoval dostatok záujmu a dostatočná schopnosť reagovať.

V druhom rade čelíme vážnej kríze. Prezident Spolkovej banky to sám pred tromi dňami vyhlásil. Môžeme byť na okraji klasickej bankovej krízy súvisiacej s ústupom dôvery.

Po tretie Európa je zamorená finančnými inštitúciami v krajinách, ktoré nie sú schopné produkovať zisk, keďže ich hospodárstva relatívne stagnovali, a preto sa snažili o zisk za cenu väčšieho rizika. Preto je možné povedať, že orgány dohľadu, európske orgány obozretného dohľadu boli neschopné tejto kríze zabrániť.

Európska centrálna banka je preto prvou, ktorá zasahuje v kríze, je bankou, ktorá vkladá najväčšie objemy finančných prostriedkov, presne preto, že je v Európe, v srdci Európy, ktorého hospodárstvo sa v súčasnosti spamätáva, kde sa táto kríza mohla stať najzávažnejšou. Preto potrebujeme väčšiu jasnosť v oblasti konkrétnych následkov a skutočného rozmeru tejto krízy.

Bezpochyby štvrtou charakteristikou situácie, ktorej čelíme, okolností, v ktorých sa nachádzame je v skratke reakcia našich menových orgánov, reakcia Európskej centrálnej banky.

Podľa môjho názoru sa zachovala správne, keď vložila likviditu, pretože sme svedkami straty likvidity. Tiež je však pravdou, že je paradoxné, že sa to stalo presne vo chvíli, keď Európa zvyšuje úrokové sadzby, s cieľom obmedziť likviditu systému, s cieľom obmedziť požičiavanie. Ide o najväčší paradox, ktorý je potrebné poriadne vysvetliť bez zmätkov, ktoré vznikli v dôsledku vysvetlení poskytnutých v auguste.

Objasnenie je nevyhnutné, pretože hovoríme o zadlžení miliónov rodín a miliónov malých a stredných podnikov, ktoré sú závislé od rôznych úrokových sadzieb v Európe. Preto je nevyhnutné, aby sme objasnili vývoj úrokových sadzieb a požiadali o opatrnosť, pokiaľ ide o rast úrokových sadzieb v Európe, s cieľom posilniť hospodársky rast a vytváranie pracovných miest, ktoré tak veľmi v tomto štádiu integrácie EÚ potrebujeme.

  Pervenche Berès (PSE). – (SK) Pán predsedajúci, páni komisári, dámy a páni, musíme byť realistickí. Napriek tomu, že sme mocným európskym zákonodarcom, nebudeme schopní urobiť nič, pokiaľ ide o pôvod tejto krízy. Sme bezmocní voči americkým právnym predpisom, ktoré nie sú schopné pochopiť zásadu ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní hypotekárnych úverov či už bankami, alebo inými inštitúciami.

Buďme realistickí. Čelíme kríze, ktorej vplyvy potrebujeme urýchlene skorigovať, avšak mali by sme si vziať ponaučenie do budúcnosti.

Buďme jednoznační. Naši európski občania sa celkom oprávnene obávajú dôsledkov tejto krízy na financovanie reálnej ekonomiky. Buďme jednoznační. Naši spoluobčania nechápu, že, aby sme sa vyrovnali s riskovaním niekoľkých, ktorých metóda odmeňovania nespĺňa žiadnu hospodársku logiku, sú verejné inštitúcie, akou je Európska centrálna banka nakoniec nútené zasahovať, aby zabezpečili likviditu trhu.

Vyrovnajme sa so situáciou. Stojme tam, kde by Európania stáť mali, pevnými nohami v realizme a navrhovaní riešení. V konečnom dôsledku Centrálna banka splnila svoju úlohu poskytovateľa pôžičiek poslednej inštancie. Avšak ani ako orgán dohľadu nie je schopná odhadnúť reálne riziká, do ktorých vstupujú subjekty na trhu. Musíme posilniť dozorné právomoci európskych orgánov a je vašou úlohou, pán komisár, aktívne sa do tejto činnosti zapájať.

Vyrovnajme sa so situáciou. Roky sme hovorili o koncepte fair value a tento koncept dnes zhoršil podmienky oceňovania rizikových hypotekárnych úverov.

Vyrovnajme sa so situáciou. Pokiaľ ide o úverové ratingové agentúry, Kódex správania Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO), pán komisár, nespĺňa požiadavky súčasnej situácie. Potrebujeme skutočne konkurencieschopný trh, na ktorom neexistujú konflikty záujmov a pre ktorý je charakteristická väčšia transparentnosť.

A na záver buďme utopickí a dúfajme, že využitie takto vytvorenej finančnej bubliny spustí uvoľňovanie finančných prostriedkov na dlhodobé investície, ktoré Európa potrebuje, aby sa vyrovnala s problémom zmeny klímy a energetickou výzvou. Niekedy je utópia najlepšou formou realizmu.

  Andrea Losco (ALDE). – (SK) Pán predsedajúci, dámy a páni, opäť raz v tomto Parlamente diskutujem o probléme, ktorý sme riešili v júli. Vtedy bola vyjadrená neistota týkajúca sa krízy, ktorej prepuknutie v eurozóne sa v tom čase očakávalo. Bola to predpovedaná kríza, naznačovali ju správy z USA.

Istý čas bolo evidentné, že ceny nehnuteľností v USA sú neprimerane nafúknuté a že v rámci amerického systému bolo možné poskytovať pôžičky príliš jednoducho nesolventným osobám, alebo ich poskytovať s veľmi vysokými úrokovými sadzbami a následnému otrasu na svetovom trhu sa nedalo vyhnúť.

Kto hral svoju rolu v tejto hre? Investori, občania, najmä z USA, ale aj Európania trpia jej negatívnymi následkami. Občania a investori, sporitelia. Preto je otázkou, či tomuto Parlamentu a inštitúciám vo všeobecnosti leží na srdci ochrana sporiteľov. Ochrana sporiteľov znamená pochopenie úlohy, ktorú zohrávajú iné subjekty v tomto rámci či pláne, úlohy úverových ratingových spoločností, ktoré často dokazujú veľkú nekonzistentnosť a medzi ktorými existujú konflikty, ktoré v danom čase nikto nerieši. Domnievam sa, že na všetko toto by sa mali uplatňovať pravidlá a normy.

Kríza tiež zdôraznila zreteľný rozpor v čase, keď ECB bola nútená vykonať finančné pohyby na trhu, a zároveň zvýšiť úrokové sadzby, s cieľom vyrovnať sa s rizikom inflácie. Dúfajme, že táto situácia nebude pokračovať.

Skutočnosť, že táto situácia nastala však znamená, že si musíme položiť otázku, akým spôsobom by normy upravujúce správanie osôb v svetovom meradle, keďže ide o krízu, ktorá opäť zdôraznila aspekt globalizácie, mali určovať správanie každej osoby.

  Guntars Krasts (UEN). – (SK) Pán predsedajúci, súčasná finančná nestabilita nemala byť prekvapením, avšak, keď nabrala reálne rozmery, každý bol šokovaný. Nezabezpečené spotrebné a hypotekárne úvery viedli k rastúcemu dopytu po likvidite. Dochádza ku korekciám na trhu, pretože veľmi dlho boli peniaze príliš lacné, čo podkopalo normy hodnotenia investícií. Nedostatok dôvery na trhu poškodzuje dokonca aj atraktívne aktíva, na ktoré by sa nemala vzťahovať cenová korekcia smerom nadol. Môžeme si byť teraz istí, že ľahko dostupné lacné peniaze nevytvárajú stabilný rast. Základom stabilného rastu je iniciatívna reforma systémov, účinné investície a trhy, ktoré fungujú voľnejšie a transparentnejšie. V tejto chvíli sa najväčšie obavy sústreďujú na krízu likvidity, ktorá sa mení na krízu nesolventnosti. Nestabilita, ktorá sa začína vo forme krízy likvidity sa môže vyvinúť do krízy nesolventnosti, keďže účastníci trhu, presvedčení o tom, že ich úroveň znalostí je neprimeraná, nebudú ochotní vzájomne si požičiavať. Kríza s nehnuteľnosťami môže viesť k vážnym komplikáciám v niekoľkých členských štátoch EÚ, nielen v Spojených štátoch. Dôvera investorov a deponentov vo finančný trh sa neobnoví dovtedy, kým nebudú presvedčení, že hodnotenia sú správne. Znamená to, že rizikové príplatky môžu narastať, v dôsledku čoho spotreba podnikov a domácností klesne. Táto situácia by mohla obmedziť investičné pohyby alebo, v niektorých prípadoch, by ich mohla úplne zastaviť. Tvorcovia európskej fiškálnej a menovej politiky na to musia byť pripravení. Tvorcovia fiškálnej politiky budú niesť hlavnú zodpovednosť za stabilizáciu situácie. V oblasti menovej politiky môžeme očakávať nižšie úrokové sadzby, na ktoré európski politici čakajú. Zároveň by sa trh nemal zaoberať mylnou predstavou, že rizikové investície budú pokračovať. Sadzby pôžičiek, ako aj žiadosti o zaistenie pôžičiek by mali znížiť morálne škody, ktoré takáto predstava môže spôsobiť. Z dlhodobého hľadiska musia centrálne banky zlepšiť regulačné mechanizmy pre finančné trhy, s cieľom dospieť k väčšej jasnosti a istoty na nich. Ďakujem.

  Karsten Friedrich Hoppenstedt (PPE-DE). – (SK) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, celkový rozsah nestability pociťovanej na svetových finančných trhoch ešte nie je zrejmý. Slabými stránkami svetového finančníctva je slabá úverová bonita dlžníkov na americkom trhu s hypotekárnymi úvermi a chyby, ktoré sa vyskytli pri hodnotení úverových rizík aktív a/alebo pri ich audite. Mohli by sme sa opýtať, čo sa stalo s Bazilejom II v tejto fáze v Spojených štátoch. Uvedomujem si, že ešte nebol zavedený, ale mohlo by to byť nápomocným.

V Spojených štátoch bol doteraz upravený objem hypotekárnych úverov vo výške 120 miliárd USD. Táto skutočnosť sama o sebe spôsobila šok, ktorého rozmer je nám známy z úpravy sadzieb. V najbližších dvoch rokoch majú byť upravené hypotekárne úvery vo výške 700 miliárd. Zvýšená citlivosť investorov zhoršila dilemu. Ich dôvera, ako aj chuť na vysoko rizikové investície sa znížila. Dokonca aj správne rady bánk dnes pripúšťajú, že nevedeli, čo robia. Nedostatok dôvery investora a realistického hodnotenia v súčasnosti bránia návratu na zvyčajnú úroveň, proces, ktorý bude bezpochyby istý čas trvať a ktorý sa nezastaví ani pri odborníkoch bankových dozorných orgánov.

Dôveru nemožno vyjadriť štatisticky prostredníctvom matematického vzorca. Transparentnosť však vytvára a udržiava atmosféru dôvery a uľahčuje kontrolu rizika. Pán komisár, uviedli ste Solventnosť II. Riziká rizikových fondov a rizikových hypotekárnych úverov mali doteraz v sektore poisťovníctva tendenciu byť nízke, a tak by to malo zostať. Preto je cieľom Solventnosti II poskytnúť správny bod na odrazenie a stimuly.

Podľa súčasných návrhov sa bude na alternatívne investície, akými sú rizikové fondy a cenné papiere kryté aktívami, ktoré sú tiež často vystavené riziku rizikových hypotekárnych úverov, vzťahovať krytie vlastným kapitálom vo výške 45 %, ktoré je štandardným dôsledkom Solventnosti II. Na prvý pohľad sa to môže zdať veľa, poskytuje to však jasný stimul pre podniky, aby prinútili konkrétny rizikový fond, aby informoval investora o svojich investíciách. Podľa môjho názoru sa tu uplatňuje jedna zásada, ktorou je, že len tí, ktorí majú sami potrebné znalosti by mali uskutočňovať kapitálové investície s vyšším rizikom.

Európsky parlament už dlho požaduje transparentnosť špecifických finančných produktov a mechanizmov. Doposiaľ nedostal odpoveď od Komisie na stanovenie pravidiel transparentnosti pre 9000 a viac existujúcich rizikových fondov. Sú potrebné aj pravidlá transparentnosti pre úverové ratingové agentúry. V obidvoch prípadoch by bolo prospešným realistickejšie hodnotenie globálneho úverového rizika.

Počas uplynulých niekoľko rokov sa európske domácnosti a hospodárstva viacnásobne zadlžili. Priestupok v prijatí pôžičky s lákavo nízkou úverovou sadzbou automaticky vedie k nerovnováhe medzi menovou výkonnosťou a výkonnosťou reálnej ekonomiky.

  Ieke van den Burg (PSE). − (EN) Vážený pán predsedajúci, o tejto finančnej kríze môžeme hovoriť a hovoriť, ale svoje krátke dve minúty zameriam na tri oblasti, v ktorých podľa mňa treba konať.

Prvou je nedostatok kontroly. Niektorí poslanci už o tom hovorili. Zložité nové produkty a najmä diverzifikácia a sekuritizácia rizík sú v tejto kríze kľúčovým prvkom. Kúpili sme dokonalú metódu, ktorou sme sa mali zbaviť rizík, ale je jasné, že diverzifikácia znamená aj rozmnožovanie rizík a neistoty, ktoré sú teraz všade.

Druhý prvok týkajúci sa kontroly je, že tieto operácie sa väčšinou odohrávajú mimo regulovaného trhu: obchod s cennými papiermi realizovaný mimo burzy a rizikové fondy sme už spomínali. Skutočne si myslím, že musíme preskúmať, kam vedú tieto slabiny. Viem, že pán McCreevy nesúhlasí s tým, že je naozaj najvyšší čas preskúmať možnosti regulácie – nepreregulovať, nepanikáriť, ale skutočne vypracovať serióznu štúdiu. Tým by sa mala zaoberať Komisia.

Ďalším prvkom je nedostatok informácií a transparentnosti. O tom už tiež niekoľkí rozprávali. Chcem spomenúť aj hodnotiace agentúry a účtovné pravidlá, ktoré okrem iného spomenula pani Berèsová – otázka tržnej hodnoty. S tým súvisí tretí bod, ktorým je nedostatok koordinácie a spolupráce. To je niečo, čo sme teraz mohli sledovať pri krokoch, ktoré podnikla Európska centrálna banka (ECB), ktorá správne zaistila likviditu, ale nemala k dispozícii informácie ani nástroje na potrestanie vinníkov krízy. Malo by existovať oveľa užšie prepojenie medzi ECB, jej znalosťami a poradcami. Veľmi dôležitým prvkom je spolupráca a posilnenie a zaistenie kontroly na európskej úrovni, ktorá má skutočne v rukách javy na vrchole trhu a tieto nové javy.

Niekoľkokrát som spomenula potrebu takejto kontroly na európskej úrovni. Ľudia mi potom hovoria, aj keď súhlasia, že je treba počkať na krízu, pretože inak nie je prítomný zmysel pre nutnosť. Myslím, že teraz je najvyšší čas, kríza je tu, a tak by sme mali konať teraz.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Olle Schmidt (ALDE). - (SK) Pán predsedajúci, finančné nepokoje, ku ktorým došlo toto leto, jasne dokazujú, ako úzko sú trhy integrované. Svetový finančný trh funguje doslova nepretržite, pričom sa na ňom uskutočňujú milióny transakcií, ktoré nás všetkých ovplyvňujú. Nové technológie vytvárajú úplne iné podmienky. Možnosť vytvárania lepších perspektív pre rozvoj v oblasti investícií rastie dramaticky. Prístup k rizikovému kapitálu je základným predpokladom. Mnohé nové finančné nástroje, ktoré tu dnes niektorí spochybnili, sú vo všeobecnosti dobré a zvýšili likviditu a možnosti investícií.

Počas nepokojných uplynulých týždňov na finančných trhoch sa dokázalo, že je dobré, že Európa má silnú centrálnu banku. ECB bola schopná zareagovať rýchlejšie ako jej kolegyňa vo Washingtone a dokázala prijať rýchle opatrenie na upokojenie trhov. Za to si ECB zaslúži pochvalu.

Stále nevieme, ako ďaleko dosiahne americká kríza hypotekárnych úverov. Jeseň bude kľúčová, keďže sa objavia nové štatistiky. Dúfajme, že dôjde k bežnej úprave trhu bez veľkých nepokojov, ktoré by mohli ovplyvniť regionálne hospodárstvo, ktoré je v rámci Európskej únie v zásade zdravé. Dúfam, na rozdiel od niektorých z mojich kolegov, samozrejme, že tu v Európe nemusíme prehnane reagovať a domnievať sa, že riešenie vždy vyžaduje viac regulácie a rozhodnutí prijatých vo veľkom zhone, ako povedal aj pán McCreevy. Napriek prijatiu amerického zákona Sarbanes-Oxley (zákon USA, ktorým sa sprísnil dohľad nad účtovníctvom a zaviedli sa postihy za podvody v tejto oblasti), neboli rizikové hypotekárne úvery odhalené včas. Bezproblémovo fungujúci finančný trh vyžaduje vyrovnaný prístup, priestor na nové metódy prepojené s právnymi predpismi, ktoré posilňujú záujmy spotrebiteľov. Domnievam sa, že v tomto prípade je smernica o trhoch s finančnými nástrojmi dobrým príkladom.

Pre mňa ako liberála sú otvorenosť a transparentnosť kľúčovými prvkami finančných trhov. Tiež by som si želal, aby finančné orgány v EÚ užšie spolupracovali, s cieľom bojovať proti krízovým situáciám a rýchlo reagovať.

Pán predsedajúci, páni komisári, musím ešte niečo poznamenať. Keď svet dookola exploduje, je evidentné, že malá mena a malý trh, akým je Švédsko je zasiahnutý bleskovou rýchlosťou. Udalosti tohto leta mi poskytli ďalší dôvod na zavedenie eura vo Švédsku.

  Mario Borghezio (UEN). – (SK) Pán predsedajúci, dámy a páni, nad európskymi bankami visí vážna hrozba debaklu spôsobeného rizikovými hypotekárnymi úvermi. Mnohé z ich správcovských fondov sú nezodpovedne preplnené derivatívnymi produktmi. Existuje vážne riziko, že budú infikované prostredníctvom súkromného kapitálu. Banky nezodpovedne zavádzali inštitucionálnych investorov, a tým aj sporiteľov predajom hypotekárnych dlhopisov, pričom im tvrdili, že tieto majú rating AAA, čo znamená, že by mali byť teoreticky bez rizika ako vnútroštátne cenné papiere, a tvrdili, že nie sú obyčajne veľmi rizikové ako pôžičky, v prípade ktorých je objem kapitálu nižší ako žiadaná suma.

Špekulácia, ktorej bolo umožnené vládnuť globalizovanému finančnému trhu, spôsobila, že malí sporitelia uverili, že deriváty sú kameňom mudrcov tretieho tisícročia. Nič nie je vzdialenejšie od pravdy. Táto situácia ešte zďaleka nedosiahla vrchol a tí, ktorí sú za ňu skutočne zodpovední sú stále nepotrestaní – vysokí finančníci tajne snovajúci plány sveta vysokých financií. V tomto fóre sa rečníci obmedzovali na obviňovanie úverových ratingových agentúr, ale prečo sme dovolili, aby sa hodnotenie a kontrola rizikovosti finančných produktov dostala do rúk spoločností, ktoré sú zapojené a majú záujem na raste trhu, ktorý podlieha omamnému vplyvu špekulácie?

Prosím majte odvahu pozrieť sa pravde do očí. Nielenže je nevhodné používanie derivátov škodlivé, ale deriváty sú sami osebe škodlivé. Deriváty sú pre reálnu ekonomiku tým, čím je úžera pre úspory a produktívne hospodárstvo, ako hovorí veľký americký básnik Ezra Pound v tomto speve: „Usura nemá pre nikoho dom z dobrého kameňa, kde každá kvádra hladko otesaná dobre zapadá, aby sa vytvoril vzor na priečelí. Usura nedá nikomu zhliadnuť Gonzaga, nevytvára obraz, aby pretrval a my sme s ním žili, spodobuje ho na predaj, na odbyt, usura hriech proti prírode. Pietro Lombardo nevzišiel z usury, Duccio nevzišiel z usury, ani Piero della Francesca, Zuan Bellin’ nevzišiel z usury, ani „La Calunnia“ nebola z usury namaľovaná. Z usury nevzišiel Angelico. Usura pokrýva dláto hrdzou, rozožiera remeslo aj remeselníka. Usura hubí dieťa v lone, zaráža mladíkovo dvorenie, ochablosť vnáša na lôžko, prestiera sa medzi mladou nevestou a jej ženíchom.“ Úžera nie je spôsob, akým riadiť svet, chrániť rozšírené záujmy čestných ľudí, ktorí pracujú, vyrábajú a sporia.

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Poul Nyrup Rasmussen (PSE). − (EN) Vážený pán predsedajúci, táto finančná kríza je budíčkom pre nás všetkých a tiež aj pre Komisára McCreevyho. Len pred niekoľkými mesiacmi nás pán McCreevy ubezpečoval, že reči o finančných rizikách a kríze sú len teoretické, a že nejde o novú bublinu, ktorá praskne. Teraz sme na jednu bublinu narazili, a podľa dnešného vydania Financial Times, OECD a iných kvalifikovaných inštitúcií bude mať vážne následky.

Mám štyri otázky pre pána McCreevyho.

Po prvé v súvislosti s derivátmi (úverové deriváty, úverový trh) obviňujete agentúry a tvrdíte, že nie sú dostatočne dobré; ja si myslím, že nevieme nič o tom, čo sa deje. Ste pripravený teraz navrhnúť verejnú klasifikáciu komplexných derivátov tak, aby nás verejné a súkromné agentúry mohli usmerniť v oblasti rizika s nimi spojeného? Lebo dnes to nie je možné.

Moja druhá otázka sa týka konfliktu záujmov. Ak vezmeme do úvahy primárnych brokerov, rizikové fondy a súkromné akciové fondy zistíme, že sú premiešané komplexným súborom záujmov: získavajú príjem jeden od druhého, obchodujú navzájom a my vôbec nevieme, čo sa deje. Ste teraz pripravený zaviesť pravidlá transparentnosti, zverejnenia a zodpovednosti, ktoré nám umožnia skutočne regulovať trh?

Moja tretia otázka sa týka penzijných fondov. Vieme o stratách zamestnancov a pracovníkov v súvislosti s vkladaním peňazí do rizikových fondov, ktoré špekulujú na tomto odvodenom trhu. Ste pripravený zaviesť pravidlá, ktoré by ochránili penzijné fondy a poisťovacie spoločnosti, ktoré by v budúcnosti spravovali peniaze zamestnancov tak, aby mali záujem o sporenie a vedeli, že straty sú obmedzené?

Moja posledná otázka znie: ako môžete obhajovať to, že rizikové fondy, súkromný kapitál a investičné banky sú poslednou oblasťou na medzinárodných a finančných trhoch bez regulácie? Máme vo zvyku regulovať banky a spoločné fondy, prečo by práve rizikové fondy, súkromný kapitál a investičné banky mali byť poslednou oblasťou bez regulácie? Ja to neviem vysvetliť, vy to neviete vysvetliť. Je čas posunúť do popredia spoločné záujmy a to je dôvod, prečo potrebujeme reguláciu.

(potlesk)

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (SK) Pán predsedajúci, obloha sa po búrke ešte nevyjasnila a uprostred neistoty sa požaduje hospodárska stabilita, finančná bezpečnosť, rast a vytváranie pracovných miest.

Táto kríza je dobrou príležitosťou na prijatie opatrení v štyroch hlavných oblastiach.

V prvom rade musíme konať, aby sme obmedzili dopad na hospodárstvo ako také. Trh zareagoval otrasom v cenách akcií a sprísnením podmienok na financovanie. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky poskytnúť likviditu bolo správne.

Finančné inštitúcie už zvýšili úrokové sadzby klientom očakávajúc predpovedané zvyšovanie v rámci najbližších mesiacov, zohľadňujúc rast hospodárstva a vyhlásenia Európskej centrálnej banky. Dúfam, že Európska centrálna banka sa voči nášmu hospodárstvu zachová vyrovnane a obozretne.

V druhom rade je potrebné skvalitniť riadenie rizika a hospodársku správu. Medzi svetovým trhom finančných služieb a vnútroštátnym systémom regulácie a dohľadu existuje vyváženosť. Ak nebudeme v rámci Európskej únie podporovať tieto ciele integrovaným spôsobom, nebudeme schopní ich presadzovať na svetovej úrovni a nebudeme schopní chrániť našich občanov alebo presadzovať ich záujmy.

Našou treťou prioritou musí byť väčšia transparentnosť trhu. Diverzifikácia a rozloženie rizika môže byť pozitívne, ak nezabraňuje kontrole rizika na trhu. Musíme prijať opatrenia na podrobné zmapovanie finančných rizík.

Našou poslednou prioritou musí byť väčšia zodpovednosť subjektov. Zablokovanie ľudí s obmedzenými zdrojmi dlhom v podobe veľmi drahého hypotekárneho úveru, ktorý nemožno ani opísať ako bezohľadný, počas obdobia, v ktorom rastú úrokové sadzby a na konci obdobia rastúceho trendu trhu s nehnuteľnosťami, nevyhnutne spôsobuje problémy.

Banky, ktoré uvoľnili podmienky poskytovania hypotekárnych úverov kvôli možnosti presunu týchto hypotekárnych úverov, ratingové agentúry, ktoré neupozornili na kvalitu cenných papierov, investori, ktorí neobozretne nakupovali cenné papiere a inštitúcie, ktoré ich financovali bez dostatočných záruk sú zodpovední a my musíme zabezpečiť, že táto situácia sa už nezopakuje.

  Peter Skinner (PSE). − (EN) Vážený pán predsedajúci, princíp rizikových pôžičiek je rozhodne obrovským problémom spôsobujúcim finančnú búrku, ktorej svedkami sme sa toto leto stali. To bolo zrejmé, ale menej zrejmé je identifikovanie investorov a zmluvných strán, ktorí môžu byť a naďalej sú pod tlakom, a je nevyhnutné poznať ich, aby sme mohli dať všetko do poriadku.

Skrátka a dobre, ako sme dnes počuli, príčinou je zložitosť finančných nástrojov, na ktoré sa niekedy nazerá ako na novodobú alchýmiu. Musíme však starostlivo a opatrne zistiť, čo s nimi a s následkami spôsobenými touto búrkou máme urobiť. Prehnaná reakcia môže byť rovnako škodlivá ako to, čo sa už objavilo, keďže vidíme, ako v dôsledku toho rastú ceny úverov. Mali by sme pripomenúť, že to nie je dobré pre lisabonský proces.

Takže, aby sme za niektorými otázkami zavreli dvere, čo sa v USA vlastne stalo? Dalo by sa povedať, že sa zavreli vráta od stodoly práve v okamihu, keď je kôň ešte na poli, a nebolo by to ďaleko od pravdy. Vo všeobecnosti však bola oblasť trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi bez kontroly. To je skutočnosť, ktorej sa teraz venuje bezprostredná pozornosť, keďže podľa mojich informácií prebiehajú priemyselné regulačné a legislatívne iniciatívy. V tom istom čase bola pod záštitou Bieleho domu zriadená pracovná skupina na najvyššej úrovni, aby sa pozrela na hodnotiace agentúry a sofistikované finančné nástroje.

Môžeme z toho usúdiť, že je dôležité úzko spolupracovať so Spojenými štátmi americkými a ďalšími globálnymi trhmi, keďže máme spoločné názory v oblasti transparentnosti na týchto trhoch. Ak tak neurobíme, tak z dôvodu, že globálne trhy sú navzájom úzko popreplietané, celkom isto prídeme o toľko výnosov, koľko by pridali závery, o ktoré by sme sa museli deliť.

Čo sa stalo v rámci EÚ a čo sa stalo v rámci USA? Aj ja teraz trochu dôverujem Komisii a samozrejme ECB, ako aj Federálnemu rezervnému systému USA v tom, čo urobili a robia. Pomohli upokojiť trhy, čo bolo presne to, čo bolo potrebné urobiť.

Súhlasím však s niektorými dnešnými rečníkmi vzhľadom na výzvu na primerané reakcie a za tým stojím v súvislosti s dôverou, ktorú cítim. Verím, že sekuritizácia a účelovo zriadené nástroje, ktoré budú pod dohľadom spoločne s agentúrami hodnotiacimi úverovú spoľahlivosť, si vyžadujú otvorenie sa väčšiemu dohľadu a transparentnosti, to je jasné, ako už povedala pani Berèsová. Ujasnime si však, že komplexnosť finančných nástrojov je pre mnohých z nás ťažké pochopiť a úloha agentúr hodnotiacich úverovú spoľahlivosť je otvorená.

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Udo Bullmann (PSE). – (SK) Pán predsedajúci, náš podiel ako Európanov z investícií na trhu, o ktorom dnes diskutujeme je takmer 10 % alebo približne 300 miliárd EUR. Nevieme, aká presná časť z týchto 300 miliárd EUR predstavuje zlé riziko, avšak 300 miliárd EUR nie je bezvýznamný objem. Predstavuje takmer trojnásobok ročného rozpočtu EÚ a dosah súčasnej krízy je už citeľný. V mojej krajine, v Nemecku, ktoré je najväčším hospodárstvom v Európskej únii, sa naše očakávania budúcich obchodných podmienok obrátili. Trojmesačné fondy výrazne zdraželi, čo znamená, že podniky, ktoré sú zdravé, avšak vyžadujú bezprostredné financovanie môžu očakávať ťažkosti.

Rád by som vedel, aké ponaučenie sme si z tejto situácie zobrali. Takmer všetci rečníci, ktorí prispeli do tejto diskusie, spomenuli úverové ratingové agentúry. Ako občan, ktorý sa zaujíma o stav tejto diskusie som našiel na internete nasledujúci citát z prejavu komisára McCreevyho v Dubline 5. apríla 2005:

(EN) „Agentúry hodnotiace úverovú spoľahlivosť zatiaľ nebudú predmetom regulácií EÚ, povedal 5. apríla 2005 v prejave v Dubline komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy. Komisár McCreevy uviedol, že nemá v úmysle vydať špeciálne nariadenie pre agentúry hodnotiace úverovú spoľahlivosť (CRA), ale táto možnosť bude pod neprestajným sledovaním. Varoval, že toto odvetvie vystavuje dozoru.“

(SK) Pán komisár, kedy sa skončí fáza pozorovania, kedy budeme pripravení konať, kedy budeme schopní vniesť svetlo do čiernej skrinky úverových ratingových agentúr, aby sme boli schopní zostaviť verejné hodnotenie ich výkonnosti a chýb? Náš systém je sebastredný, neefektívny a je zjavne dedičstvom minulosti. Chcel by som od vás úprimnú odpoveď. Nemôžeme sa pred verejnosť v nasledujúcich voľbách v roku 2009 postaviť a vyhlásiť: mali sme Komisiu, ktorá päť rokov odvádzala úžasnú prácu, v rámci ktorej hľadala, v čom spočíva problém.

  Harald Ettl (PSE). – (SK) Pán predsedajúci, bol to dostatočne jasný odkaz Komisii. Už dnes dokážeme predpokladať, že americká kríza hypotekárnych úverov bude mať citeľný negatívny vplyv aj tu. Objem nesplatených hypotekárnych úverov už dnes prekračuje verejný dlh USA. Dokonca aj špekulácie vychádzajúce z budúceho ocenenia nehnuteľností a nízkych úrokových sadzieb na hypotekárne úvery jasne dokázali, že sú bublinou. V súčasnosti sa stále hlasnejšie v Spojených štátoch hovorí o strachu z recesie. V konečnom dôsledku osem z desiatich recesií začína krízou nehnuteľností. Dnes vieme, že krízu bolo možné predpovedať, ale že úverové ratingové agentúry nesplnili svoju úlohu strážneho psa. Vysoko rizikové formy kapitálu sú schopné vo veľmi veľkej miere poškodiť nás a naše hospodárstvo, a preto nesmú byť ponechané sami na seba alebo špekulantom. Zásady transparentnosti a povinnosť zverejnenia, ako aj kontroly musia byť zaručené. Od Komisie sa teraz požaduje, aby v tejto veci predložila návrhy.

  Benoît Hamon (PSE). – (SK) Pán predsedajúci, táto kríza je treťou veľkou krízou za posledných desať rokov. Dalo sa jej predísť? Pán McCreevy nám hovorí, že sa jej predísť dalo. Aby to bolo možné, musíme naučiť chudobných ľudí, aby si nepožičiavali peniaze, keď žiadne nemajú.

Aká je realita? Americkí poskytovatelia rizikových hypotekárnych úverov sú hlavnými vinníkmi a účastníkmi tejto krízy. S cieľom zvýšiť svoje zisky sa zamerali na domácnosti, ktoré majú veľké finančné problémy. V roku 2006 poskytli polovicu hypotekárnych úverov bez kontroly príjmu. Títo poskytovatelia zarobili peniaze na pôžičkách, ktoré nemali byť nikdy poskytnuté. Podporovali ich banky, napriek tomu, že tieto sú kontrolované svojimi správnymi radami, audítormi a regulačnými orgánmi. Nezabránilo to bankám v požičiavaní peňazí úverovým agentúram alebo v predávaní lukratívnych, hoci rizikových finančných produktov svojim zákazníkom, produktov krytých týmito hypotekárnymi úvermi.

Tieto cenné papiere, kryté trhom s rizikovými hypotekárnymi úvermi, skupovali vo veľkom meradle rizikové fondy usídlené väčšinou v daňových rajoch, na ktoré sa nevzťahuje žiadna regulácia. V podstate zlyhal celý systém kontroly a dohľadu.

Moja otázka je jednoduchá. Aké vážne iniciatívy plánuje Komisia teraz prijať, aby zabránila, že veľký záujem finančných trhov o americký trh s nehnuteľnosťami sa zajtra nezopakuje s inými aktívami a nepovedie k rovnakým výsledkom, teda kríze burzy cenných papierov a následne poklesu rastu?

  Elisa Ferreira (PSE). – (SK) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, finančné krízy nie sú nikdy obmedzené len na finančnú sféru. Súčasná kríza má efekt ďalšieho obmedzovania poskytovania úverov a už začala dvíhať ceny v predstihu bez ohľadu na rozhodnutie, ktoré zajtra príjme Centrálna banka.

Dôvera hospodárskych subjektov tiež vo výraznej miere klesá, a napriek optimizmu pána komisára Almuniu, nie je hospodársky rast ani generalizovaný, ani zaručený. Dokonca existujú mnohé regióny, ktoré majú vážne hospodárske problémy.

Dnes je to ťažké, ale rada by som vedela, akým spôsobom vysvetliť občanom, že alarmujúci nárast zadlženia domácností, brzda verejných investícií, preceňovanie vývozu tovaru vyrobeného v Európe kvôli riadeniu úrokových sadzieb sú obete, ktorým sa nedá vyhnúť. Toto bola tradičná náprava na kontrolu neexistujúcej inflácie. V súčasnosti sú možnosti obmedzenejšie, pokiaľ ide o dokonale predvídateľné výsledky nadmerného rizika, ktoré na seba preberajú finančné subjekty a ktoré sme nemohli regulovať alebo ktoré sme neregulovali včas.

Domnievam sa, že by sme mali dospieť k dvom záverom. V prvom rade potrebujeme zlepšenú reguláciu, transparentnosť a spoluprácu finančných trhov, ako už bolo spomenuté. A v druhom rade je mimoriadne naliehavou potrebou preskúmať vzťah menovej politiky a jej dosah na reálnu ekonomiku, rodiny, investície a zamestnanosť.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (SK) Pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som byť veľmi stručný, najmä preto, že základné stanovisko Rady v tejto záležitosti som predniesol vo svojom prvom príspevku.

Chcel by som sa poďakovať všetkým za príspevky a návrhy, ktoré vyslovili a povedať, že som si poznamenal všetky vaše obavy, najmä tie, ktoré by som nazval sociálnejšími, teda možné následky, ktoré by nedávne finančné otrasy mohli mať pre občanov. Mali by sme mať tieto pripomienky na zreteli, keďže ich vyjadrili viacerí poslanci.

Chcel by som opätovne potvrdiť, že predsedníctvo, ako aj Rada budú pokračovať v práci na konvergencii postupov dohľadu, ako aj na systémoch a mechanizmoch, ktoré budú neustále zlepšovať zaopatrovací rámec.

Rada, ako aj Komisia, tu uviedli, že všetky údaje, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii naznačujú, že dosahujeme naše hospodárske a finančné ciele, ktorými sú deficity, hospodársky rast a zamestnanosť, ktoré narastajú. Zostávame v tomto bode úplne realistickí, hoci a keďže sa tu dnes realizmus spomínal, by som chcel povedať, že predsedníctvo a Rada budú realistickí. Musíme zohľadňovať všetky tieto záležitosti, vývoj, ktorý môže priniesť budúcnosť a predsedníctvo a Rada v súlade s tým, čo musia urobiť a keď ich činnosť bude oprávnená, príjmu vhodné opatrenia a iniciatívy, s cieľom reagovať na akékoľvek obavy a problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť.

  Joaquín Almunia, Komisia. − (SK) Pán predsedajúci, s ohľadom na dosah otrasov, či krízy, ak to chcete nazývať týmto menom, na finančných trhoch v nedávnych týždňoch na reálnu ekonomiku, opakujem, že podľa našich prvotných odhadov – prognózy uverejníme v utorok – avšak aj podľa stanovísk, ktoré zverejňujú iné orgány a verejné a súkromné inštitúcie, dosah tohto otrasu na hospodársku činnosť, hospodársky rast a zamestnanosť v európskych hospodárstvach v roku 2007 bude citeľný, ale bude veľmi malý.

Veľký podiel výsledkov za rok 2007 je zaručený výsledkami dosiahnutými v prvých dvoch kvartáloch, dostupnými informáciami o stave našich hospodárstiev v tomto treťom kvartáli a pozitívnou stagnáciou obnovy hospodárstva založenou na dobrých, pevných základoch, ktoré sme si priniesli z roku 2006.

Riziká budú zreteľnejšie, keď sa zameriame na rok 2008. V našich prognózach v máji bola miera rastu v roku 2008 ovplyvnená konjunktúrou hospodárskeho cyklu a dosahom rozhodnutí prijatých v rámci menovej politiky centrálnymi bankami. V Európe a inde táto finančná kríza, tento finančný otras a následné sprísnenie podmienok poskytovania úverov zvýšia alebo zvyšujú riziká poklesu výsledkov na rok 2008, avšak stále sa domnievam, že je veľmi predčasné, aby sme urobili konečnú analýzu, z ktorej by sme mohli vyviesť konečné závery týkajúce sa tejto témy.

Musíme veriť, že ak mnohé z faktorov, ktoré podporili otrasy nedávnych týždňov, súvisia s dôverou, ak obnovíme dôveru a ak všetci prispejeme k prísnemu hodnoteniu a diagnostike situácie, s cieľom zvýšiť dôveru alebo skonsolidovať dôveru, výsledky v roku 2008 budú lepšie alebo menej znepokojujúce ako si mnohí teraz predstavujú.

Domnievam sa, že tí, ktorí sa dnes vyjadrili, sa vo veľkej miere zhodli na tom, čo viedlo k tomuto zvýšeniu nestability a otrasom na finančných trhoch a rovnako sa domnievam, že sa zhodujú aj na tom, že sa musia nájsť riešenia. Riešenia však nie sú jednoduché a nemali by sme reagovať prehnane.

Presne ako dobrí herci v divadle, ani dobrí politici by v čase neistoty nemali preháňať. Potrebujeme vypracovať podrobnejšiu analýzu a pochopiť skutočnosti v ich úplnosti a musíme sa usilovať nájsť efektívne riešenia problémov, ktoré existujú, ktoré sú zrejmé a problémov, ktoré sme ešte neobjavili.

Ak sa pozrieme na diskusie Parlamentu alebo správy o finančnej stabilite Menového fondu alebo Centrálnej banky, analýzy Európskej komisie a naše vlastné prejavy v nedávnej minulosti, zistíme, že sme nevedeli presne kedy a kde, ale vedeli sme, že k otrasom tohto druhu môže dôjsť, kvôli vývoju finančných trhov, rafinovanosti nástrojov a techník, ktoré finančné inštitúcie využívajú.

Zopakujem, čo som povedal na začiatku. Európske hospodárstvo stojí stále na pevných základoch. Euro nás ochraňuje. Opäť raz dokázalo schopnosť chrániť a absorbovať otrasy, ktoré by nám za iných okolností, pred zavedením eura, spôsobili oveľa väčšie ťažkosti z menového a finančného hľadiska a v našej reálnej ekonomike a aby som to ukončil, domnievam sa, že Európska centrálna banka sa pri výkone svojej zodpovednosti v auguste zachovala prakticky a správne.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − (EN) Vážený pán predsedajúci, budem stručný. Úplne súhlasím, že sa nemôžeme uspokojiť s kontrolnými výzvami, ktoré predstavujú stále komplexnejšie finančné produkty a mimobilančné nástroje. Ani nemôžeme byť naivní a veriť, že Bazilej I, Bazilej II a Solventnosť II vyriešia vzniknuté problémy. Musíme si z toho zobrať dôležité poučenie, čomu sa v blízkom čase budem so všetkými zainteresovanými stranami venovať.

Ako som povedal vo svojej úvodnej poznámke, verím, že mierna regulácia založená na zásadách je najlepším prístupom. Som si istý, že väčšia regulácia by teraz bola tým najhorším, čo by sme mohli pre finančné trhy urobiť. Rozhodne si nemyslím, že je treba väčšiu reguláciu. Možno pána Rasmussena prekvapí, že súhlasím s niečím, čo podporoval, ako napríklad s väčšou transparentnosťou. Existujú však iné spôsoby, ako ju dosiahnuť, než regulácia.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (SK) Cieľom tejto rozpravy bolo objasniť momentálne dôležitú záležitosť, ktorou je dôvod tejto situácie finančnej nestability. Nestačí identifikovať problém potom, čo sa stal zrejmým. Je dokonca ešte menej nápomocné predložiť riešenia, ktoré v praxi slúžia len na zmiernenie určitých následkov v tejto chvíli, ktoré však v krátkodobom a strednodobom horizonte nič nezmenia.

Všetci vieme, že reálna ekonomika je založená na výrobe, distribúcii a spotrebe tovaru v súlade s potrebami ľudí, či už sú tie potreby reálne, imaginárne alebo vytvorené reklamou. Znamená to, že peniaze, ktoré sú v obehu by mali zodpovedať tejto reálnej ekonomike. A predsa nenásytnosť tých, ktorí chcú stále vyššie zárobky, viedla k vytvoreniu búrz s cennými papiermi a špekulatívnych ziskov v hospodárstve podobnom kasínu, pričom výrobné odvetvie odsunuli na druhé miesto a podporili financializáciu systému.

Tu je pôvod súčasného problému, ktorý sa centrálne banky snažia zmierniť zvyšovaním objemu peňazí v obehu alebo zvyšovaním úrokových sadzieb. Tieto procesy majú svoje hranice a predstavujú riziko vytvárania nových špekulatívnych bublín alebo ďalšieho poškodenia reálnej ekonomiky, čím sa zvyšujú náklady pre rodiny.