Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 6. septembra 2007 - Štrasburg

6. Vysvetlenia hlasovania

Správa Segelströmovej (A6-0308/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Teší ma, že Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v súlade s odporúčaním mojej kolegyne, pani Inger Segelströmovej, jednohlasne schválil spoločnú pozíciu Rady k špeciálnemu programu Protidrogová prevencia a informovanosť ako súčasti všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť.

Ľutujem, že hoci Rada prijala pozíciu Parlamentu, zároveň odmietla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, cieľom ktorých bolo dať Parlamentu možnosť zablokovať rozhodnutia Komisie o vykonávaní programu, najmä pri voľbe ročných priorít. Je mi tiež ľúto, že Európska komisia považovala za správne, uviesť vo svojom vyhlásení v pléne, že záväzok doručiť Európskemu parlamentu potrebné informácie o návrhoch ročných pracovných programov, je mimoriadnym opatrením. Tento program treba spustiť čo najrýchlejšie a je šťastím, že výbor schválil spoločnú pozíciu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Problém užívania drog si vyžaduje prijatie súboru prierezových politík, zahŕňajúcich okrem iných aspektov aj prevenciu, liečenie a reintegráciu, ako aj boj proti obchodovaniu s drogami, organizovanému zločinu a praniu špinavých peňazí.

Tieto verejné politiky sú najvyššou prioritou, keďže užívanie drog má vážne ľudské a sociálne dôsledky, najmä medzi mladšími generáciami.

Sprevádzať ich musia ďalšie verejné politiky, zamerané na zlepšenie životných podmienok ľudí zaistením prístupu k zdravotnej starostlivosti, potravinám, bývaniu, školám, postupnosti vzdelávania a stabilnej práci, ako aj ochranou práva na spravodlivú mzdu, slobodu tvorby aj kultúrneho vyžitia a športovania.

Špeciálny program Protidrogová prevencia a informovanosť vypracovaný na úrovni EÚ, berúc do úvahy svoje ciele a opatrenia, môže pomôcť zvýšiť mieru poznatkov, zlepšiť výmenu informácií a predchádzať užívaniu drog tým, že podporí a doplní opatrenia každého členského štátu. (Nedostatočná) suma takmer 21 miliónov EUR, vyhradená pre 27 členských štátov na obdobie rokov 2007 až 2013 bude tiež k dispozícii na praktické a plné využitie.

Správa Ouzkého (A6-0263/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za výbornú správu svojho skvelého českého kolegu Miroslava Ouzkého o Medzinárodných zdravotných predpisoch, ktoré prehodnotilo v roku 2005 valné zhromaždenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Cieľom týchto predpisov je brániť šíreniu chorôb a chrániť občanov pred týmito chorobami bez zbytočných a nákladných zásahov do medzinárodného obchodu. Tento medzinárodný zdravotný mechanizmus je potrebné urýchlene zaviesť v koordinovanej podobe v rámci Európskeho spoločenstva, pretože infekčné choroby, ako upozorňuje môj skvelý francúzsky kolega, pán Françoise Grossetête, predstavujú hrozbu a problém pre každú krajinu.

Tieto zdravotné otázky opäť raz nastolia problém kvality kontrol ľudí aj tovarov na našich vonkajších hraniciach. Je nevyhnutné podporiť rozvoj Európskeho strediska na prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré bolo založené v roku 2004, ako aj Európskeho systému včasného varovania a reakcie na ohrozenie zdravia verejnosti, ktoré musia podnietiť rýchle a súdržné zavedenie medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) v členských štátoch EÚ.

  Irena Belohorská (NI), písomne. − Keďže na správu poslanca Ouzkého o medzinárodných zdravotných predpisoch sme nemali debatu, dovoľte mi aspoň týmto spôsobom sa vyjadriť k tejto problematike.

Zvýšený medzinárodný obchod, zvýšená mobilita v EU zvyšuje hrozbu medzinárodných epidémií infekčných ochorení v EÚ, resp. ich prenos zo vzdialenejších kontinentov do Európy. Reakcia vo forme obrany na tieto epidémie, ak má byť efektívna, musí byť jednotná a koordinovaná. Dnes máme v Európskej únii Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré má v kompetencii boj proti týmto masovým epidémiám, a členské štáty sú zároveň členmi Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vydala Medzinárodné zdravotné predpisy rovnako upravujúce boj proti chorobám, ktoré sa môžu šíriť z jednej krajiny do druhej.

Komisia vydala rozhodnutie o systéme včasného varovania a včasnej reakcie na prevenciu a kontrolu prenosných ochorení. Existuje zároveň niekoľko finančných nástrojov, z ktorých môže EÚ čerpať, ako napr. Európsky fond solidarity, Akčný program na ochranu zdravia, ako aj nový nástroj rýchlej reakcie a pripravenosti na závažné núdzové situácie. Zároveň, zdravotníctvo je v rámci zásady subsidiarity v rukách členských štátov.

Pri tomto komplexnom systéme početnej legislatívy na viacerých úrovniach bude zložité v prípade hrozby epidémie reagovať rýchlo a jednotne. Zároveň je potrebné viac prepojiť systémy EÚ a národných štátov, aby sme sa nedostali do situácie, kde budeme mať európsku legislatívu, ktorá nebude korešpondovať s pripravenosťou členských štátov rapídne reagovať.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Medzinárodné zdravotné predpisy, ktoré prijala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), sú novým nástrojom na ochranu svetového zdravia. Nahrádzajú predchádzajúce povojnové predpisy, ktoré sa sústreďovali na hraničné kontroly, najmä na zdravotnú kontrolu lodí a ich posádok, a ktoré zahŕňali aj medzinárodné očkovanie proti žltej horúčke, k čomu sa následne pridali aj ďalšie očkovania. Výskyt takých problémov verejného zdravia, ako tuberkulóza a malária, či dokonca aj nové choroby, ako vtáčia chrípka a riziko pandemickej chrípky, robia medzinárodnú spoluprácu a informovanie o zdraví verejnosti ešte naliehavejším.

Nedávne hrozby epidémií a pandémií ukázali, že žiadna krajina ani región nie sú imúnne voči zdravotným problémom a že nie je možné, zaručiť to. Tieto nové predpisy podporujú výmenu informácií a naliehajú na krajiny, aby koordinovali svoje reakcie na globálne ohrozenie, pričom by si mali uvedomiť, že všetky krajiny sú dôležité a  vzájomná pomoc je nevyhnutná.

V Portugalsku sa zdravotnej kontrole hraníc, medzinárodnému očkovaniu a odporúčaniam pre turistov venuje stále menej pozornosti, najmä preto, že vláda v súčasnosti zatvára regionálne verejné zdravotné strediská. Bez dobrého systému vnútroštátnej kontroly bude pozornosť venovaná týmto oblastiam naďalej upadať.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu. Pred dvadsiatimi rokmi sa infekčné choroby nevnímali ako veľká hrozba. Teraz predstavujú riziko a výzvu pre každú krajinu. Hrozny, ako pandemická chrípka, malária a tuberkulóza sú zdravotnými rizikami z dôvodu mutácie vírusov, zvyšujúcej sa odolnosti voči antibiotikám a slabých zdravotníckych systémov.

Nové zdravotné riziká predstavujú aj choroby vyvolané potravou, chemické, biologické alebo nukleárne nehody alebo útoky, priemyselné znečistenie a klimatické zmeny. Tieto hrozby môžu ohroziť životy miliónov ľudí v niekoľkých krajinách.

Šírenie globalizácie a rast medzinárodných tokov a obchodu sú faktormi, ktoré situáciu zhoršujú. Medzinárodná spolupráca na kontrole infekčných chorôb je preto nevyhnutná. Z toho dôvodu je dôležité vyhnúť sa akémukoľvek zbytočnému zásahu do medzinárodnej dopravy a obchodu.

Táto správa predstavuje pre členské štáty ďalší podnet, aby pokračovali v príprave spoločných akcií založených na výmene osvedčených postupov. Rovnako dôležité je aj zavedenie systémov včasnej výstrahy v prípade vážnych pandémií v susedných krajinách a tretích štátoch.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. − Rád by som sa vyjadril ku správe Ouzký - Medzinárodné zdravotné nariadenia -, ktorú som v hlasovaní podporil.

Tento právny nástroj je žiaduci, aby cielene zabezpečil prevenciu, ochranu a najmä kontrolu v prípade šírenia choroby, pričom zároveň zabezpečuje, aby reakcia sektora verejného zdravia bola úmerná vzniknutým rizikám.

Táto norma, ktorá bola najprv prijatá členskými štátmi Svetovej zdravotníckej organizácie (1951), bola už odvtedy štyrikrát vylepšená. V súčasnom znení umožní jej postupnú implementáciu, počnúc júnom 2007.

Toto nariadenie obsahuje jasné zadefinovanie interpretácie zo strany Komisie pozície EÚ a taktiež vyjasňuje úlohu Európskej únie v implementácii Medzinárodných zdravotných nariadení. Berie pritom na zreteľ existenciu a úlohu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb - ECDC a systém včasného varovania pri ohrozeniach verejného zdravia - EWRS.

Vítam prijatie tohto nariadenia, ktoré ďalej prispeje k ochrane zdravia našich občanov.

Konvencia o boji proti dezertifikácii (B6-0329/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za návrh uznesenia, predložený viacerými politickými skupinami, vrátane skupiny Európska ľudová strana (Kresťanskí demokrati) a Európski demokrati (PPE – DE) o cieľoch EÚ na 8. zasadnutí konferencie strán ku Konvencii OSN o boji proti dezertifikácii, ktorá sa bude konať v dňoch 3. až 14. septembra 2007 v Madride. Jedným zo závažných dôsledkov súčasného otepľovania planéty je, že vyparovaním vysychajú pramene a znižuje sa prietok a výška hladiny vody v riekach a v zásobníkoch podzemnej vody, čím sa ničí povrchová štruktúra pôdy. Podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) dezertifikácia v súčasnosti postihuje približne 25 % až 30 % plochy svetovej súše a ohrozené sú 1,2 až 2 miliardy ľudí v najmenej 100 štátoch. Dezertifikácia sa celkovo zväčšuje, čo vedie k biede, nútenej migrácii a ku konfliktom. Z môjho pohľadu potrebuje Európska únia naliehavo zaviesť európsku politiku v oblasti vody, nie iba vo vzťahu ku kvalite, ale aj vo vzťahu k jej množstvu.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Podporujem spoločné uznesenie ku Konvencii OSN o boji proti dezertifikácii a k pokračujúcemu zasadnutiu v Madride. Ako vieme, dezertifikácia postihuje 20 až 30 % plochy svetovej súše a 1,2 – 2 miliardy ľudí v najmenej 100 štátoch, z ktorých mnohí žijú v hlbokej biede.

Ako dôsledok klimatických zmien a ľudských zásahov, vrátane odlesňovania a nadmerného obrábania pôdy, sa stále väčšia časť sveta mení na púšť. Výsledkom je rastúca chudoba, nútená migrácia a konflikty. Najkrikľavejším príkladom toho je Darfúr, kde dezertifikácia vyvolala zložitý konflikt medzi pastiermi a poľnohospodármi, poľnohospodári sa museli sťahovať na východ na pôdu pastierov a výsledkom sú stovky tisíc utečencov, znásilnených, zmrzačených a zavraždených ľudí. Iba mohutný a rýchly medzinárodný zásah môže zabrániť tomu, aby bol Darfúr iba prvým z mnohých podobných konfliktov, ktorých skrytou príčinou je dezertifikácia.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Bez ohľadu na rozdielne názory vedcov na problémy životného prostredia niet pochýb, ako je to uvedené v uznesení, že extrémne klimatické javy, ako sú povodne a suchá spojené s klimatickými zmenami, sa vyskytujú stále častejšie a s horšími následkami, čím sa ďalej zvyšujú riziká aj negatívne hospodárske a sociálne dôsledky dezertifikácie.

Rovnako niet pochýb o tom, že tieto negatívne dôsledky pociťujú priamo postihnuté, aj susediace krajiny. Prinajmenšom z  dôvodu, že Európska únia musí mať na pamäti, že jej prihraničné územia podliehajú procesu dezertifikácie, musí nasledujúca vrcholná schôdzka EÚ – Afrika riešiť tento problém dôsledne a súdržne.

Okrem toho, v ďalšej rovine, ktorá určite stojí za zmienku, problém dezertifikácie je vážny aj v rámci samotnej Európskej únie. Preto musí absolútne nevyhnutná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vziať do úvahy potrebu boja proti dezertifikácii.Rovnako dôležitá je aj politika zameraná na osídľovanie vidieckych oblastí.

Treba dúfať, že politika a politici sa na problémy, ktorým čelíme, pozrú z dlhodobej perspektívy tak, aby sa dali riešiť včas. To je aj prípad dezertifikácie: historické knihy sú plné lekcií, ktoré sa musíme včas naučiť.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Rozširovanie púští je ványm problémom, ktorý postihuje mnohé oblasti sveta a je dôležité, riešiť ho globálne.

Nečinnosť pôsobí vážne problémy mnohým ľuďom, najmä v rozvojovom svete, preto je správne, aby OSN s našou podporou teraz konala.

Budem hlasovať v prospech spoločnej rezolúcie, ale dúfam, že je to začiatok procesu riešenia tohto problému. Že v nadchádzajúcich rokoch nebudeme ľutovať svoju nečinnosť, keď sme dostali príležitosť konať.

Rozširovanie púští je katastrofa, ktorej musíme zabrániť. Táto rezolúcia je prvým krokom. My, Európska únia, musíme zaujať popredné miesto v snahe o zvrátenie tohto trendu.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Podporil som túto rezolúciu v úsilí o ďalšie aktivity pri riešení tohto narastajúceho problému. Mám najmä obavu, že táto záležitosť je skrytá pred mnohým ľuďmi „rozvinutého“ sveta, pretože jej dôsledky sa často prejavujú v „nerozvinutom“ svete. Darfúr je príkladom, ktorého základnou príčinou je konflikt, vyvolaný rozširovaním púšte.

Správa Martínez-Orozcovej (A6-0302/2007)

  Koenraad Dillen (ITS). – (NL) Vážený pán predseda, Parlament by celkom dobre mohol dať najvyššie známky oficiálnej politike Európy v oblasti ľudských práv, ale realita je taká, že ustanovenia o ľudských právach v dohodách s mnohými arabskými a africkými krajinami často zostávajú prázdnymi slovami. Neexistuje tam žiadna aktívna a súdržná politika ľudských práv.

Okrem toho, čo s politikou voči Číne, kde je každému jasné, že obchodné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov majú prednosť pred ľudskými právami?

Vrcholom je však, samozrejme, politika voči Turecku. Zatiaľ čo správa sústavne upozorňuje na práva žien, Európa drží tejto islamskej krajine dokorán otvorené dvere. Krajine, kde sa situácia v oblasti práv žien neustále zhoršuje odvtedy, čosa Strana spravodlivosti a rozvoja AKP dostala k moci. Naša skupina a strana Vlaams Belang sa v žiadnom prípade už ďalej nebude podieľať na tomto pokrytectve.

  Frank Vanhecke (ITS). – (NL) Vážený pán predseda, môj kolega, pán Dillen, práve úplne správne poukázal na veľkú priepasť medzi oficiálnou rétorikou Európy na jednej strane a konkrétnou politikou Európskej únie v oblasti ľudských práv na druhej strane.

Rád by som k tomu niečo dodal. Zatiaľ čo Európa propaguje hodnoty otvorenej západnej spoločnosti a nadovšetko slobodu slova na celom svete prostredníctvom dialógu o ľudských právach, ktorému sa tu tak tlieska, ale ktorý nemá pridané žiadne podmienky, v skutočnosti stále zisťujeme, že v našom vlastnom oficiálnom európskom hlavnom meste, v Bruseli, sú obrancovia tej istej európskej hodnoty, slobody slova, umlčovaní. Myslím si, že Parlament a jeho predseda by mali vystúpiť proti diktátu starostu Bruselu z Parti Socialiste, pána Thielemansa, ktorý zakazuje demonštrácie proti rozmachu netolerantného islamu v našom európskom hlavnom meste a vo všetkých európskych krajinách. Ja budem v každom prípade spolu s ostatnými demonštrovať za slobodu slova a proti rozpínaniu islamu na budúci utorok, 11. septembra, priamo pred Európskym parlamentom.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojej španielskej kolegyne, pani Eleny Valenciano Martínez-Orozcovej, o fungovaní dialógov a konzultácií na tému ľudských práv s tretími krajinami. Ľudské práva tvoria časť základných hodnôt Európskej únie. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby boli automaticky v centre politických dialógov EÚ s tretími krajinami. Rada musí systematicky uplatňovať ustanovenia o ľudských právach a demokracii vo všetkých dohodách a vzťahoch EÚ s tretími krajinami.

V dôsledku toho podporujem myšlienku zvyšovania medziinštitucionálnej súdržnosti a hľadania spôsobov, ako zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými inštitúciami EÚ (Rada, Komisia a Parlament) ustanovením medziinštitucionálneho trialógu pre politický dialóg a pre dialógy a konzultácie na tému ľudských práv. V čase, keď sa rozpadajú hodnoty na planéte, ktorá sa stáva stále komplikovanejšou, musí EÚ zabezpečiť rešpekt k hodnotám, spojeným s ľudskými právami a demokraciou vo všetkých svojich projektoch a programoch, najmä v tých, ktoré sa týkajú rozvojovej pomoci, ako aj technickej, obchodnej a finančnej spolupráce.

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Správa pani Eleny Valencianovej o fungovaní dialógov a konzultácií na tému ľudských práv s tretími krajinami bola  práve prijatá veľkou väčšinou . Blahoželám pani spravodajkyni k jej dôkladnej práci.

Správa správne konštatuje, že otázky ľudských práv by sa mali riešiť v rámci celkového politického dialógu vedeného s tretími krajinami. Skutočne, podpora ľudských práv je zásadnou časťou zahraničnej a rozvojovej politiky EÚ.

Potešilo ma aj to, že správa vyzýva Radu a Komisiu, aby zmodernizovali postupy dialógu a konzultácie. Zvýšená medziinštitucionálna súdržnosť a spolupráca by dali politike EÚ v oblasti ľudských práv väčšiu dôveryhodnosť na medzinárodnej scéne. Potrebné by bolo aj objektívne hodnotenie a monitorovanie.

Na záver, správa zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa zabezpečila prehľadnosť týchto dialógov na úrovni EÚ a aby sa v tomto ohľade posilnila úloha Európskeho parlamentu. Pri záverečnom hlasovaní v pléne som podporil som prijatie tejto.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Bez diskusie je nevyhnutné podporovať univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, „pričom sa nemyslia len občianske a politické práva, ale aj sociálne, environmentálne, hospodárske a kultúrne práva“.

V tejto správe sú však rozpory, napríklad, zatiaľ čo sa tu hovorí, že dialóg s treťou krajinou o ľudských právach bude prebiehať s jej súhlasom, zároveň existuje hrozba, že v prípade, keď táto krajina dialóg odmietne, musí EÚ zvážiť konkrétne kroky voči nej, pričom na tento účel využije „finančné nástroje na podporu demokracie a ľudských práv vo svete“.

Budú členské štáty súhlasiť  s recipročným uplatňovaním tohto opatrenia? Zrejme nie, pretože „dialóg“ o ľudských právach s tretími krajinami nie je určený na diskusiu o ľudských právach v EÚ, ale v tých krajinách.

Tento príklad pomáha ilustrovať skutočný cieľ, ktorým je skúšať a využívať ľudské práva ako nástroj nátlaku a zasahovania v prospech a v záujme hlavných európskych mocností. Správa, s vedomím tejto možnosti, ktorú v skutočnosti nepodporuje, zdôrazňuje potrebu „súdržnosti“ a „dôveryhodnosti“ zo strany EÚ. Ticho okolo nelegálnych letov CIA hovorí samé za seba.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporil som túto správu, ktorá vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili vyšší stupeň súladu dialógov EÚ s tretími krajinami o ľudských právach. Podporujem najmä požiadavku na väčšiu spoluzodpovednosť Parlamentu za obsah prebiehajúcich dialógov a nalieham na použíanie prísnejších kritérií a monitorovacích mechanizmov.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za prijatie správy o fungovaní dialógov a konzultácií na tému ľudských práv s tretími krajinami.

Správa otvorila veľmi dôležitú otázku primeraného zastúpenia Európskeho parlamentu v dialógoch a konzultáciách medzi Európskou úniou a tretími krajinami. Záležitosti ľudských práv by mali figurovať v pracovnom programe Európskej únie ako samozrejmosť. Musíme navyše zabezpečiť, aby sa Európsky parlament primerane zapájal do záležitostí, týkajúcich sa ľudských práv.

Správa Fraga Estévezovej (A6-0298/2007)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh and Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa nepodporiť správu, pretože sa usiluje podkopať niektoré z dobrých úmyslov Komisie, ktoré majú za cieľ zabezpečiť udržateľnejší rybolov.

Rybolov v EÚ sa musí v záujme ochrany morského prostredia, ako aj dlhodobej životaschopnosti rybolovného priemyslu stať environmentálne trvalo udržateľnejším.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za veľmi dobrú správu z vlastnej iniciatívy mojej skvelej španielskej kolegyne, pani Carmen Fraga Estévezovej, v reakcii na oznámenie Komisie o zavádzaní trvalo udržateľného rybolovu v EÚ na základe maximálneho udržateľného výnosu (MSY).

Podobne ako pani Fraga Estévezová aj ja som rád, že Komisia uznáva neúspech súčasnej politiky riadenia rybného hospodárstva a vítam jej návrh na vytvorenie nového modelu riadenia, ktorý umožní obnovu zdrojov, prispôsobenie úsilia vynaloženého na rybolov skutočnému stavu rybných hospodárstiev a zvýšenie výnosnosti a stability rybárskej flotily.

Je však potrebné zvoliť opatrný prístup a posúdiť naše rybolovné kapacity vo vzťahu k požiadavkám na spotrebu v Európe a vo svete, ako aj k tlaku na hľadanie zdrojov. Navyše, akákoľvek zmena v rybolovnej politike Únie bude musieť obsahovať vhodné a finančne prijateľné mechanizmy kompenzácie, čo si vyžiada analýzu právnych a sociálno-hospodárskych dôsledkov konečného návrhu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Trvalá udržateľnosť zdrojov rybného hospodárstva je nevyhnutná na zabezpečenie rybolovnej činnosti a dlhodobej životaschopnosti rybolovného priemyslu.

Ochrana udržateľnosti zdrojov uplatnením dlhodobých plánov a krátkodobých opatrení musí bez diskusie zahŕňať analýzu ich sociálno-hospodárskych dôsledkov a následné obstaranie finančných zdrojov na zabezpečenie ďalšej existencie lodí, zamestnanosti a príjmov v priemysle a pre rybárov. Podľa nášho názoru ide o vzťah, ktorý najlepšie vyjadruje a  musí byť základom uplatnenia zásady maximálneho udržateľného výnosu.

Inými slovami, maximálny udržateľný výnos sa nesmie využívať ako nástroj na presadzovanie (aj ďalšej) likvidácie lodí a rušenia pracovných miest.

Plány a opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti zdrojov musia byť založené na vedeckom výskume o rybolove. Pritom netreba zabúdať na ďalšie opatrenia, ktoré berú do úvahy dôsledky prírodných faktorov, ako aj faktorov vyplývajúcich z aktivít človeka s vplyvom na morské ekosystémy. Preto sme navrhli uviesť v správe, že je v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj potrebné zvýšiť sumy určené na vedecký výskum o rybolove.

Nakoniec musíme zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby sa na príprave všetkých týchto politík podieľali rybári.

Správa Patriovej (A6-0281/2007)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – Pán predseda, podporila som kompromisnú pozíciu Európskeho parlamentu k prieskumu spotrebiteľského práva v Únii.

Správa navrhuje zlepšenie pre pol miliardy občanov pri odstúpení od zmluvy, dodávke tovaru, uplatnení záruky, počítaní dĺžky rôznych lehôt, obmedzení neprimeraných zmluvných podmienok a tiež pri nákupe digitálneho obsahu či pri internetových aukciách.

Avšak vzhľadom  na to, že Komisia pripravuje najväčšiu revíziu spotrebiteľských pravidiel vôbec, mohol Parlament vyzvať k modernejším, inovatívnejším či rozsiahlejším zmenám. A to najmä v piatich prioritných oblastiach, ktorými sú:

− vyššia ochrana spotrebiteľov pri elektronickom obchode;

− zjednodušenie cezhraničných predajov pre spotrebiteľov i podnikateľov;

− prísnejší dohľad nad implementáciou a dodržiavaním platných európskych pravidiel členskými štátmi;

− vyššia spotrebiteľská gramotnosť a

− úspešné uplatňovanie spotrebiteľských práv, a to aj cez hranice.

Verím, že návrh Komisie bude odvážnejší. Viem, že pani komisárka Kunevová je odhodlaná zvládnuť už i tak náročnú prácu.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy mojej kolegyne, pani Béatrice Patriovej, k zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis, berúc do úvahy najmä uvedený cieľ, zmodernizovať, zjednodušiť a vylepšiť regulačný rámec pre podnikateľov aj súkromné osoby, a tým pomôcť cezhraničnému obchodu, a zvýšiť dôveru spotrebiteľa. Je vhodné, aby sme si, najmä v súvislosti s rozvojom elektronického obchodovania, pravidelne kládli otázku, či hladké fungovanie vnútorného trhu poskytuje primeranú rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov pri prísnom dodržiavaní zásady subsidiarity. Správa prináša viaceré zaujímavé nápady, ktoré sa týkajú všeobecného legislatívneho prístupu, obmedzovania nekalých podmienok, harmonizácie právnych predpisov, práva na odstúpenie od zmluvy, predaja spotrebného tovaru a, nakoniec, účinného uplatňovania spotrebiteľského práva.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Je nám ľúto, že väčšina Európskeho parlamentu zamietla predložené návrhy. Bude to znamenať búrlivú cestu za zjednodušením legislatívy práv spotrebiteľa. Môžeme čeliť pokusu o zníženie úrovne a obmedzenie týchto práv, najmä v krajinách, kde je ich úroveň vyššia.

Ľutujeme, že návrhy, ktoré pripravila moja skupina, najmä definícia obmedzeného súboru všeobecných pravidiel, spoločných pre všetky vertikálne nástroje ochrany spotrebiteľa, boli zamietnuté.: Zaistili by vysokú úroveň ochrany spotrebiteľauplatnením schválenej metódy minimálnej harmonizácie kombinovanej so zásadou krajiny určenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu existujúcej vnútroštátnej legislatívy.

Ako sme už uviedli, nebolo by prijateľné, aby sa smernica o právach spotrebiteľa vrátila k zásade krajiny pôvodu ako všeobecnému pravidlu, o čo sa pokúšala pôvodná verzia smernice o liberalizácii služieb.

Keďže správa stále obsahuje viacero rozporov a negatívnych prvkov, hlasovali sme proti nej a budeme pozorne sledovať ďalší vývoj situácie.

  Hélène Goudin and Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − Určitá súdržnosť spotrebiteľskej politiky, ako je pevná minimálna úroveň ochrany spotrebiteľa, môže stimulovať ochotu spotrebiteľov nakupovať tovary a služby v iných členských štátoch EÚ a tým podporovať rozvoj hladko fungujúceho vnútorného trhu. Chceme však zdôrazniť, že spotrebitelia tiež nakupujú mnoho tovarov z krajín a regiónov mimo EÚ, ako sú Spojené štáty a Ázia. Úlohu inštitúcií EÚ preto netreba v tejto súvislosti preceňovať.

Je nevyhnutné, aby boli opatrenia, ktoré EÚ prijíma, rovnomerné a aby bola zásada subsidiarity dodržiavaná za každých okolností. Preto sme proti viacerým návrhom, ktoré boli v minulosti predložené v Európskom parlamente, ako sú napr. informačné kampane pre spotrebiteľov pripravované z iniciatívy EÚ, informácie pre spotrebiteľov na úrovni EÚ, ktoré sa môžu realizovať vnútroštátne alebo prostredníctvom dobrovoľnej spolupráce medzi existujúcimi orgánmi v členských štátoch, ako aj orgány a inštitúcie financované EÚ.

Aktuálna správa Európskeho parlamentu a zelená kniha Komisie o revízii spotrebiteľského acquis sú však ideálne vyvážené a vytvárajú jednoduchší a predvídateľnejší regulačný rámec. Preto sme sa rozhodli v záverečnom hlasovaní návrh podporiť.

  Anna Hedh (PSE), písomne. − (SV) Vítame revíziu spotrebiteľského acquis a vnímame ju ako pozitívny krok, ktorý teraz navrhujeme na preskúmanie nesúrodosti, medzier a presahov smerníc. Nevidíme žiaden celkový problém s harmonizáciou, ktorá zjednodušuje a prináša výhody európskym spotrebiteľom a profesionálom, pokiaľ to neznamená, že by sme museli znížiť našu úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorá vychádza z dlhej švédskej tradície. Preto sme chceli mať záruku ochrany spotrebiteľa a ľutujeme, že Parlament nezdieľal náš postoj.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Kvôli zneniu odseku 2, ktorý odporúča aby bola revidovaná smernica 2000/31/ES v niektorých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, predovšetkým elektronického obchodu, som nemohla hlasovať za správu pani Patriovej. Podľa môjho názoru existujúca smernica, ktorá stanovuje, inter alia (okrem iného), že sa používa sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH), platná v krajine pôvodu spoločnosti, v praxi funguje veľmi dobre.

Prečo by sme menili skvelú smernicu, aby sme zaviedli systém, v ktorom musí spotrebiteľ platiť daň z pridanej hodnoty za tieto služby v krajine určenia? To by viedlo k úplnému chaosu pre všetkých zainteresovaných: pre daňové orgány, ktoré budú musieť získať sadzby DPH platné v 27 rozličných krajinách, a pre spoločnosti, ktoré budú musieť zaviesť až 27 rozličných režimov DPH.

Taká situácia by bola neprijateľná a bránila by voľnému pohybu tovarov, čiže by vytvorila takmer neprekonateľnú prekážku jednotnému trhu v oblasti elektronických služieb.

  Marcin Libicki (UEN). – (PL) Pán predseda, chcel som iba oznámiť, že počas elektronického hlasovania o správe pani Patriovej som sa dvakrát pokúšal hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale, nanešťastie, moje zariadenie zlyhalo. Chcel by som to uviesť do zápisu.

  Predseda. − Ďakujem, pán Libicki. Bude to zaznamenané v zápisnici.