Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 25. septembra 2007 - Štrasburg

7. Vysvetlenie hlasovania

– Správa: Angelika Niebler (A6-0316/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. Hlasoval som za správu svojej nemeckej kolegyne Angeliny Nieblerovej, ktorá sa týkala návrhu rozhodnutia výboru o uzavretí dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a štátom Izrael. Úprimne blahoželám Európskej komisii k uzavretiu tejto dohody, ktorá sa zakladá na princípoch spoločných výhod a vzájomných možností zapojiť sa do programov a aktivít jednotlivých strán v oblastiach, ktoré dohoda zahŕňa, na zásadách nediskriminácie, skutočnej ochrany duševného vlastníctva a spravodlivého vlastníctva práv duševného vlastníctva.

– Správa: Gerardo Galeote (A6-0318/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojho španielskeho kolegu Gérarda Galeoteho, týkajúcu sa návrhu rozhodnutia Rady, podľa ktorého bude mať Francúzsko právo uplatniť nižšiu spotrebiteľskú daň na tzv. tradičný rum vyrábaný v zámorských departmánoch, ktorým sa ruší rozhodnutie Rady z 18. februára 2002.

Podľa uvedeného návrhu bude mať Francúzsko právo uplatniť od 1. januára 2007 do 31. decembra 2012 nižšiu potravinovú daň na veľkú časť tzv. tradičného rumu vyrábaného v zámorských departmánoch. Rozširuje rozsah a dobu platnosti súčasného daňového režimu týkajúceho sa tradičného rumu, pretože sa v posledných rokoch situácia zhoršila. To je veľmi dobrá správa pre odvetvie reťazca trstina – cukor – rum, ktorý má zásadný význam pre zachovanie hospodárskej a sociálnej rovnováhy v týchto oblastiach.

Som rád, že toto hlasovanie v prvom čítaní bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov otvára cestu k rýchlemu prijatiu uvedeného návrhu a vítam prácu, ktorú tu vykonala moja francúzska kolegyňa Margie Sudreová pri obhajobe tejto otázky vo Výbore pre regionálny rozvoj.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Nový daňový režim berie do úvahy skutočnosť, že od roku 2001 sa podstatne zhoršila konkurencieschopnosť tradičného rumu v zámorských departmánoch a to, že pre hospodársku a sociálnu rovnováhu v týchto regiónoch je nevyhnutná podpora reťazca trstina – cukor – rum.

Opatrenie je úmerné vyšším nákladom, ktoré musí tento reťazec uhradiť v súvislosti s nevýhodami spojenými s ich štatútom najodľahlejších regiónov, ako je predovšetkým odľahlosť, obmedzený trh a problematický terén, ktoré vysvetľujú vyššiu cenu cukrovej trstiny.

Komisia správne zohľadnila skutočnosť, že na 5 500 farmách tam je 40 000 pracovných miest priamo či nepriamo závislých od pestovania cukrovej trstiny. Nový daňový režim by mal taktiež prispieť k udržaniu 10 liehovarov na Guadeloupe, 9 na Martiniku, 3 na ostrove Réunion a 1 na Francúzskej Guyane, a približne 22 000 pracovných miest priamo súvisiacich s výrobou rumu.

Európska pomoc umožní zabezpečiť obchodný odbyt rumu zo zámorských departmánov, ktorý odolá konkurencii výrobcov z krajín AKT a pomôže miestnym výrobcom, ktorí čakali na pozitívne znamenie, a pritom si dobre uvedomujú extrémne problémy, ktorým budú čeliť v nasledujúcich rokoch predovšetkým v súvislosti s ničivým cyklónom Dean, ktorý sa pred mesiacom prehnal cez Antily.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Dnes som hlasoval proti správe Gerarda Galeotea (A6-0318/2007). Je nevyhnutné, aby Francúzsku nebolo dovolené podporovať výrobcov rumu v zámorských departmánoch prostredníctvom daní nižších ako je povolené. Najlepší spôsob pomoci poľnohospodárstvu v najmenej rozvinutých krajinách sú clá na poľnohospodárske výrobky zo všetkých krajín a zrušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem toho spotrebná daň podporuje cieľ znížiť spotrebu alkoholu. Škodlivý vplyv alkoholu je úplne rovnaký, či sa alkohol vyrába na Guadeloupe, Martiniku alebo kdekoľvek inde.

– Správa: Hans-Peter Mayer (A6-0331/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu nášho nemeckého kolegu, pána Mayera, týkajúcu sa zmeneného a doplneného návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý sa týka stojanov dvojkolesových motorových vozidiel (kodifikované znenie).

Toto vysvetlenie hlasovania využívam na kritiku toho, ako meškajú práce na kodifikácii európskeho práva. Táto záležitosť sa začala už 23. marca 2003, kedy Európska komisia predložila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa kodifikuje smernica Rady č. 93/32/EHS o držadlách pre spolucestujúcich na dvojkolesových motorových vozidlách. V stanovisku z 26. júna 2003 pracovná skupina právnych služieb vytvorená na základe medziinštitucionálnej dohody z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov vyhlásila, že vyššie uvedený návrh sa obmedzuje len na samotnú kodifikáciu bez zmeny podstaty dotknutých predpisov. A o tejto kodifikácii hlasujeme až v septembri 2007. To je nezvyčajné. Vyzývam Európsku komisiu, aby urýchlila proces kodifikácie európskeho práva.

– Správa: Hans-Peter Mayer (A6-0332/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu nášho nemeckého kolegu pána Mayera týkajúcu sa zmeneného a doplneného návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o stojanoch pre dvojkolesové motorové vozidlá (kodifikované znenie).

Toto vysvetlenie hlasovania využívam na kritiku toho, ako meškajú práce na kodifikácii európskeho práva. Táto záležitosť sa začala už 28. marca 2003, keď Európska komisia predložila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa kodifikuje smernica Rady č. 93/31/EHS o stojanoch pre dvojkolesové motorové vozidlá. V stanovisku z 26. júna 2003 pracovná skupina právnych služieb vytvorená na základe medziinštitucionálnej dohody z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov vyhlásila, že vyššie uvedený návrh sa obmedzuje len na samotnú kodifikáciu bez zmeny podstaty dotknutých predpisov. A o tejto kodifikácii hlasujeme až v septembri 2007. To je nezvyčajné. Vyzývam Európsku komisiu, aby urýchlila proces kodifikácie európskeho práva.

– Správa: Hans-Peter Mayer (A6-0329/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu nášho nemeckého kolegu pána Mayera týkajúcu sa zmeneného a doplneného návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý sa týka miesta na montáž zadnej registračnej tabuľky dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel (kodifikované znenie).

Toto vysvetlenie hlasovania využívam na kritiku toho, ako meškajú práce na kodifikácii európskeho práva. Táto záležitosť sa začala už 5. septembra 2006, keď Európska komisia predložila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa kodifikuje smernica Rady č. 93/94/EHS z 29. októbra 1993 o mieste na inštalovanie zadnej registračnej tabuľky dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel. Nezistil som, či v tejto súvislosti bola konzultovaná poradná pracovná skupina právnych služieb vytvorená na základe medziinštitucionálnej dohody z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde na úradnú kodifikáciu právnych textov. V každom prípade o tejto kodifikácii hlasujeme až v septembri 2007. To je nezvyčajné. Vyzývam Európsku komisiu, aby urýchlila proces kodifikácie európskeho práva.

– Správa: Nikolaos Sifunakis (A6-0307/2007)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vieme, že za posledných desať rokov sa štatistika Spoločenstva o vzdelávaní a celoživotnom vzdelávaní tvorila na základe neformálnej dohody medzi členskými štátmi ako reakcia na uznesenie Rady z 5. decembra 1994 o podpore štatistiky vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii.

Komisia (Eurostat) na základe dobrovoľnosti zhromažďuje od členských štátov ročné údaje o vzdelávaní prostredníctvom spoločnej aktivity so štatistickým úradom pri UNESCO a s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá sa obyčajne označuje ako zber údajov UOE. Okrem údajov o odbornej príprave v podnikoch Komisia (Eurostat) zhromažďuje tiež údaje o vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a celoživotnom vzdelávaní prostredníctvom ďalšieho skúmania.

V súčasnosti sa snaží získať nový právny rámec na úpravu a formalizáciu tvorby štatistiky Spoločenstva, ak to má byť funkčne schopný systém na vytváranie štatistiky v týchto oblastiach, ale existujú tu medzery a nejasnosti, ktoré je nevyhnutné v parlamentnej rozprave vysvetliť. Konečný text by mal preto zabezpečiť väčšiu transparentnosť; dúfame tiež, že v súvislosti s uplatnením smernice nevzniknú zbytočné administratívne alebo finančné náklady.

  Milan Gaľa (PPE-DE), písomne. − Gratulujem pánovi poslancovi Nikolaosovi Sifunakisovi za dobre pripravenú správu. Vo svojom hlasovaní som jednoznačne podporil predložený dokument. Ako spravodajca za Výbor pre kultúru a vzdelávanie k návrhu na vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie vítam túto legislatívnu iniciatívu Komisie.

Považujem za dôležité, aby pri úsilí, ktoré vynakladáme na zdôrazňovanie vzdelávania, odbornej prípravy a tiež celoživotného vzdelávania v kontexte cieľov Lisabonskej stratégie, existovala aj tzv. spätná väzba – ako odozva na toto úsilie a konkrétne kroky v oblasti vzdelávania v Európskej únii.

Porovnateľná štatistika zavedie životaschopný systém do zhromažďovania štatistických dát pre oblasť vzdelávania a celoživotného vzdelávania. Budeme mať k dispozícii štatistické údaje s čo najväčšou výpovednou hodnotou, ktoré nám pomôžu sústrediť pozornosť na nedostatky alebo chybne stanovené ciele pri realizácii politík Spoločenstva pre oblasť vzdelávania.

  Hélne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Strana Junilistan súhlasí s návrhmi Komisie a pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Európskeho parlamentu za predpokladu, že európske inštitúcie zohľadnia skutočnosť, že vzdelávacia politika je vnútroštátna otázka.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 7 Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie sa však objavuje návrh, aby bol odkaz zahrnutý aj v Listine základných práv Európskej únie. Nič podobné. Členské štáty EÚ neprijali žiadnu takú listinu. Odkaz na uvedený dokument sa objavil v návrhu ústavnej zmluvy, ktorá bola v rámci demokratického procesu odmietnutá. Na druhej strane všetky členské štáty EÚ podpísali Európsky dohovor o ľudských právach Rady Európy. To znamená, že všetci občania EÚ môžu uplatňovať svoje základné slobody a práva pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Listina EÚ predstavuje opak „menšej, ale horlivejšej“ EÚ, o ktorej sa často hovorí v slávnostných prejavoch o subsidiarite. EÚ by sa mala sústrediť na cezhraničné otázky a nemala by sa miešať do otázok, o ktorých môžu rozhodovať samotné členské štáty, alebo ktoré už riešia iné medzinárodné dohovory.

Z toho vyplýva, že Listina základných práv Európskej únie by mala byť zamietnutá, samozrejme, s „novou“ Zmluvou o EÚ.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Štatistika dokazuje to, čo všetci vieme: dobré vzdelanie je prísľubom vyššieho príjmu a ochranou proti nezamestnanosti. Z tejto stránky je od EÚ nezodpovedné, že stále umožňuje príliv obrovského počtu nekvalifikovaných prisťahovalcov, ktorí sú odsúdení na život v nezamestnanosti a práci načierno, čo spôsobuje, že odvetvie s nízkymi príjmami je pod ešte väčším tlakom, ktorý vedie ku kriminalite alebo „len“ zaťažuje sociálny štát.

A pokiaľ je skutočne nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, mali by sme svojich ľudí primerane vzdelávať namiesto toho, aby sme na ich miesta lákali lacnejšiu pracovnú silu zo zahraničia so zelenými alebo modrými kartami, ktoré tlačia príjmy nadol. V tomto zmysle je dôležité mať štatistické údaje, aby sme mohli reagovať na nežiaduce tendencie.

– Správa: Georg Jarzembowski (A6-0314/2007)

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. – (DE) Pán predseda, zdržal som sa hlasovania o správe pána Jarzembowského, pretože v posledných rokoch sa v Európe rozšírili vysokorýchlostné trate, predovšetkým medzi veľkými mestami, a na kratšie trate sa trestuhodne zabúdalo napriek tomu, že 90 % ciest je na kratšie vzdialenosti. Brusel na jednej strane žiada, aby boli ľudia mobilnejší a cestovanie chce presunúť z ciest na železnicu, ale na druhej strane sa snaží prostredníctvom svojho zaklínadla privatizácie zaviesť úplne protikladný trend.

Je nevyhnutné, aby EÚ prostredníctvom spoločných noriem a systémov zjednodušila cezhraničné cestovanie železnicou a v rámci hlavných tepien zabezpečila podporu veľkých projektov. Je však nevyhnutné pochopiť, že súkromní investori nemyslia na blaho krajiny a jej obyvateľov, ale skutočne len na svoj prospech a návratnosť svojich investícií.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Pán predseda, dámy a páni, hlasoval som za správu Georga Jarzembowského tiež preto, lebo som dúfal, že náš skvelý spravodajca vypočuje dôchodcov v Ríme, ktorí mi, keď videli, že odchádzam do Štrasburgu, kde sa bude o tejto správe hlasovať, povedali: „Pán Fatuzzo, ale už dlho ste nevysvetľovali svoje hlasovanie. Chceli by sme, aby ste to Európskemu parlamentu povedali, aj keď pri vašom prejave všetci odídu a budú myslieť na svoje záležitosti a budú sa rozprávať, chceli by sme, aby ste pánu predsedovi, ktorý vás pozorne počúva, povedali, že by sa konečne mali vydať preukazy pre dôchodcov na voľný pohyb po celej Európe, aby mohli cestovať a na vlastné oči vidieť Európu, po všetkých tých rokoch, ktoré strávili prácou na jej vybudovaní.“

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Výsledkom rokovania Európskeho parlamentu a Rady o tom, čomu sa eufemisticky hovorí rozvoj železnice Spoločenstva, je začatie liberalizácie medzinárodnej osobnej železničnej dopravy od 1. januára 2010.

Radi by sme zdôraznili, že v predchádzajúcom čítaní v Parlamente sme predložili návrhy na zamietnutie tejto iniciatívy Európskej komisie. Väčšina poslancov však hlasovala za urýchlenie liberalizácie (a privatizácie) osobnej železničnej dopravy a pokúsila sa zahrnúť služby vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy od roku 2017. Tento pokus však nebol úspešný a nezískal väčšinu nevyhnutnú na prijatie.

Liberalizácia železničnej dopravy je pokus predať (najvýnosnejšie) trate veľkým súkromným záujmom prostredníctvom privatizácie prevádzky týchto tratí (predovšetkým prostredníctvom koncesií) a podpory vytvorenia monopolov za štátne peniaze.

Železničná doprava je strategické odvetvie pre rozvoj krajiny, pretože hrá dôležitú úlohu v pohybe tovaru a mobilite pracovných síl a všeobecne obyvateľov, a je veľkou výhodou pre životné prostredie a spoločenskú a územnú súdržnosť. Je nevyhnutné podporiť rozvoj verejných železničných systémov v rôznych krajinách, a nie ich privatizáciu.

Preto sme hlasovali proti.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. – (DE) Hlasoval som za liberalizáciu medzinárodnej prepravy od roku 2010.

Najneskôr dva roky po tom, ako zákon vstúpi do platnosti, by Európska komisia mala preskúmať vplyv smernice a diskutovať o jej ďalšom otvorení.

Hospodárska súťaž tak bude možná len v obmedzenom rozsahu a vnútroštátni poskytovatelia nebudú ohrození.

Uľavilo sa mi, že sa Európsky parlament vyslovil proti automatickej liberalizácii vnútroštátnych železníc od roku 2017.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Hlasujem za správu pána Georga Jarzembowského o spoločnom návrhu, schválenom zmierovacím výborom, smernicou Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry.

Tretí železničný balík je dôležitým prvkom nariadenia o dopravných službách. Je nevyhnutné, aby sa otvorili medzinárodné osobné dopravné siete a aby Európska komisia vykonala analýzu situácie na trhu s medzinárodnou osobnou dopravou, aby mohla rozhodnúť o ďalšej liberalizácii, ktorá zahrnie aj vnútroštátnu dopravu.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. – (SV) Vítam možnosť cezhraničnej železničnej dopravy, ale aby trh riadne fungoval, je nevyhnutné, aby hospodárska súťaž fungovala za rovnakých podmienok. Preto je nevhodné, že EÚ presadzuje právne predpisy, podľa ktorých majú štáty, ktoré ešte nederegulovali svoju železničnú dopravu, dostať právo súťažiť s prevádzkovateľmi na deregulovanom trhu, pokiaľ ide o medzinárodnú železničnú dopravu. V praxi dáva tento návrh štátom podporovaným železničným spoločnostiam možnosť súťažiť na trhu, kde je voľná súťaž, čo z dlhodobého hľadiska znamená riziko prerušenia trhových mechanizmov. Preto budem hlasovať proti tejto správe. Štátom dotované železničné spoločnosti by nemali dostať možnosť súťažiť na trhu, kde vládne voľná hospodárska súťaž.

– Správa: Gilles Savary (A6-0315/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Návrh smernice o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme Spoločenstva je súčasťou tretieho železničného balíka, ktorý je zameraný predovšetkým na liberalizáciu medzinárodnej osobnej železničnej dopravy.

Aj tu je potrebné zdôrazniť predovšetkým skutočnosť, že základným cieľom tejto smernice bude prostredníctvom harmonizácie odstrániť všetky prekážky liberalizácie medzinárodnej osobnej železničnej dopravy, ktoré by mohli byť spôsobené rôznymi normami týkajúcimi sa odborných požiadaviek na pracovníkov v tomto odvetví v jednotlivých krajinách. Opatrenie podporí tiež mobilitu pracovných síl v odvetví.

Okrem mnohých otázok, ktoré takáto smernica vyvoláva, je nevyhnutné zdôrazniť, že prijatie harmonizovaných pravidiel na úrovni Spoločenstva v súvislosti s certifikáciou pracovníkov v železničnom odvetví nijako neohrozí progresívnejšie práva alebo normy, ktoré už jednotlivé členské štáty prijali, ani neodoprie výsadu každého členského štátu prijať tieto práva alebo normy.

Skutočnosť aj tu ukazuje, že práva zamestnancov ohrozila práve liberalizácia a privatizácia železničnej dopravy, ktoré tiež spôsobili zníženie počtu pracovných miest v železničnom odvetví, s vážnymi následkami na úrovni poskytovaných služieb.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za štandardizovanú certifikáciu rušňovodičov.

Harmonizácia odborného vzdelávania pre rušňovodičov aj v budúcnosti zabezpečí vyššiu bezpečnosť v železničnej doprave. V súčasnosti je podmienkou prijatia na miesto rušňovodiča na medzinárodných železničných tratiach povinný minimálny vek 20 rokov a príslušné školské vzdelanie a jazyková príprava. Zjednotené vzdelanie je nevyhnutné na vytvorenie európskeho železničného priestoru. Certifikát pre rušňovodičov, ktorý vydá jeden členský štát, v budúcnosti uznajú všetky ostatné členské štáty.

– Správa: Dirk Sterckx (A6-0313/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Tretí železničný balík, cieľom ktorého je predovšetkým podporiť liberalizáciu medzinárodnej osobnej železničnej siete, obsahuje nariadenie o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave.

Predovšetkým by sme mali stanoviť, že hlavným cieľom nariadenia je odstrániť všetky prekážky liberalizácie medzinárodnej osobnej železničnej dopravy, ktoré by mohli byť spôsobené rozdielnymi pravidlami týkajúcimi sa práv a povinností cestujúcich v jednotlivých krajinách.

Okrem zdôraznenia prvého bodu, ktorý je najdôležitejší, sa rozhodne domnievame, že je veľmi dôležité zabezpečiť práva cestujúcich, počínajúc právom na verejnú železničnú dopravu, ktorú v každej krajine zabezpečuje štátny podnik.

Skutočnosť ukazuje, že liberalizácia a privatizácia ohrozujú práva cestujúcich: spôsobili zhoršenie služieb poskytovaných verejnosti a podmienok mobility cestujúcich a zvýšenie cien cestovného; znamenali stratu stoviek kilometrov tratí, uzatvorenie staníc, zníženie počtu zamestnancov železničnej dopravy a ohrozenie ich miezd a pracovných práv.

Je to deštrukčná politika, ktorá je proti zamestnancom a verejnosti.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som správu o dohode zmierovacieho výboru o nariadení o právach a povinnostiach cestujúcich v medzinárodnej železničnej doprave. Pôvodne sa mala týkať len cestujúcich v medzinárodnej doprave a som rád, že sme boli pozorní a pravidlá sa teraz budú týkať aj vnútroštátnej dopravy.

Od roku 2009 bude platiť primeraný súbor základných práv vrátane práva na dostupnú dopravu pre osoby so zníženou pohyblivosťou. Ďalej vítam zavedenie plánu náhrad v prípade meškania.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasoval som za nové nariadenie týkajúce sa cestujúcich od roku 2009.

Toto nariadenie upravuje okrem iného aj náhrady v prípade veľkého meškania, zodpovednosť spoločností za cestujúcich a ich batožinu, prepravu invalidných osôb a informácie, ktoré musí železničná spoločnosť poskytovať. Z praktického hľadiska to znamená, že keď sa v budúcnosti vyskytne meškanie cezhraničnej dopravy od 60 do 119 minút, zákazníci budú mať právo na vrátenie 25 % z cestovného. Tento podiel sa zvýši na 50 %, ak je meškanie dlhšie ako dve hodiny.

Z toho bude vyplývať viac právnych nárokov, ale tiež väčšia istota pre zákazníkov.

Teraz je na členských štátoch, aby tieto pravidlá rozšírili na svoje vnútroštátne dopravné siete čo najskôr, a nie až o 15 rokov.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Mali by sme privítať túto správu o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Aj keď posledný návrh neprináša také prísne požiadavky týkajúce sa prevádzkovateľov železničnej dopravy ako predchádzajúce návrhy, stále zahŕňa mnoho veľmi obsiahlych ustanovení, počínajúc predajom cestovných lístkov (telefonicky, prostredníctvom internetu a automatov), po zodpovednosť prevádzkovateľov za škody na batožine cestujúcich. Sú tu tiež podrobne uvedené rôzne formy odškodnenia v prípade meškania (úrovne odškodnenia, nároky na stravu atď.) a minimálne požiadavky týkajúce sa informácií o tom, čo môže byť príčinou meškania.

Rozhodol som sa hlasovať proti návrhu, pretože prevádzkovatelia musia mať možnosť rozvíjať svoje služby na základe ochrany, ktorú žiadajú sami cestujúci (a sú pripravení za to zaplatiť vo forme vyššieho cestovného). Okrem toho predpisy veľkého rozsahu nie sú úmerné pridanej hodnote, ktorá vznikne nahradením predpisov, ktoré už existujú na úrovni členských štátov v krajinách, ktoré si už zvolili prijatie vnútroštátnych právnych predpisov.

– Správa: Jarzembowski (A6-0314/2007), Savary (A6-0315/2007) a Sterckx (A6-0313/2007)

  Mathieu Grosch (PPE-DE), písomne. − (DE) Liberalizácia železníc nie je sama osebe cieľom, musí poslúžiť užívateľom a zlepšiť efektívnosť. Liberalizácia medzinárodnej dopravy je prirodzená, pretože žiadna krajina sa nemôže uzatvárať pred ostatnými. Vo vnútroštátnej preprave nemôže byť zmysel ani účel v tom, aby sa ziskové trate počas liberalizácie vystavili konkurencii a stratové trate sa pritom ponechali bez kompenzácie štátnemu sektoru. V tomto zmysle s napätím očakávam uplatnenie nedávno prijatého nariadenia týkajúceho sa verejnej osobnej dopravy.

Parlament dokázal odolávať členským štátom a železničným spoločnostiam a zastať sa práv cestujúcich, čo je veľký úspech pre občanov EÚ. Predovšetkým v tranzitných krajinách ako je Belgicko, by nemalo zmysel rozlišovať medzinárodnú od vnútroštátnej dopravy, nebolo by to spravodlivé.

V tomto zmysle znamená tretí železničný balík krok správnym smerom, aj keď určite nebude posledný.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Budem hlasovať za kompromis, ktorý dosiahli naši spravodajcovia s Radou ministrov, pretože sa domnievam, že je to krok smerom k železničnému priemyslu celej Európskej únie a je to najlepšia dohoda, ktorú má Parlament v súčasnosti k dispozícii.

Pomalé tempo práce železničného priemyslu však nie je len frustrujúce, ale funguje tiež ako veľmi účinná brzda radikálneho postupu, ktorý sa vyžaduje na oživenie železníc v mnohých našich členských štátoch.

Medzi železnicami napríklad vo Francúzsku a Nemecku, a tiež v Bulharsku a Rumunsku existuje hlboká priepasť. Ak skutočne chceme rozvinúť celoeurópsky systém železníc, je potrebné túto priepasť vyplniť.

A nakoniec, aj keď vítam dohodu o tom, že za 15 rokov by mali byť dostupné všetky železnice, nie je smutnou skutočnosťou a obžalobou nášho odvetvia železničnej dopravy, že mnoho ľudí s obmedzenou pohyblivosťou nemá v 21. storočí prístup k železničnej doprave? Železničné odvetvie sa riadi heslom „nedá sa“ namiesto „dá sa“.

Dúfam, že tento balík opatrení nás aspoň vytrhne z negativity a začne pozitívnejšie obdobie našich železníc.

(Vysvetlenie hlasovania skrátené podľa článku 163)

– Správa: Katerina Batzeli (A6-0309/2007) a (A6-0310/2007)

  Czeslaw Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vyjadrili sme sa k zmenám predchádzajúcej reformy trhu s cukrom v EÚ. Táto reforma bola vypracovaná v roku 2005 a mala na tomto trhu zabezpečiť rovnováhu.

Žiaľ, mal som pocit, že všetky tieto návrhy podstatne obmedzili pestovanie cukrovej repy, aby vzniklo miesto pre cukrovú trstinu. Zásadne som proti tomu. Nemôžeme pripustiť, aby sa v Európskej únii zrušila produkcia tradičnej cukrovej repy a výroba cukru.

Myslím, že nový návrh, ktorý Európska komisia predložila v máji 2007 a ktorý by mal poskytnúť stimuly na vyčlenenie minimálne 3,8 miliónov ton cukru z trhu EÚ, tiež nepriniesol očakávané výsledky. Pokiaľ bude ohrozené povinné zníženie kvót v roku 2010, nemôžu obmedzenia zohľadňovať zmeny týkajúce sa objemu kvót, ktorých sme sa dobrovoľne vzdali aj na základe platieb do reštrukturalizačného fondu, pretože v súlade s cieľom reformy sa po prijatí primeraných finančných kompenzácii znížila výroba v najmenej konkurencieschopných regiónoch.

  Jan Březina (PPE-DE). – (CS) Pán predseda, navrhnutá cukrová reforma, žiaľ, neprináša výsledky. Zdanlivo sa totiž zakladá na hospodárstve, ale pri úvahách o odchode z trhu hrajú úlohu iné, nie hospodárske faktory.

V Českej republike, ktorá vyrába cukor hospodárne, sme napriek tomu odovzdali 22 % kvóty. Túto kvótu vlastnia západoeurópski vlastníci. Navrhované opatrenia, žiaľ, môžu negatívne zasiahnuť Českú republiku. To, čo je našou výhodou pri hospodárnej výrobe cukru, teda väčšia priemerná výmera jednotlivých pestovateľov repy, sa navrhnutým spôsobom môže prejaviť ako nevýhoda, ak aj poľnohospodári budú mať právo iniciovať odchod z trhu. Neželáme si predsa, aby z trhu odišli tí, ktorí by na ňom bez dotácii prežili. Z tohto hľadiska beží reforma opačným smerom.

Preto som hlasoval proti obidvom správam pani spravodajkyne Batzeliovej.

  Hynek Fajmon (PPE-DE). – (CS) Dámy a páni, v dnešnom hlasovaní som, rovnako ako ďalší poslanci Občianskej demokratickej strany z Českej republiky, hlasoval proti správam pani spravodajkyne Batzeliovej o reforme cukrového režimu. Doterajšia reforma cukrového režimu spôsobila v Českej republike škody v podobe mnohých zatvorených cukrovarov a znehodnotenej techniky a technológie. Moja krajina bola dlhé stáročia tradičným výrobcom a exportérom cukru a teraz sa na základe zlej politiky Európskej únie a nekompetentných úradných rozhodnutí z Bruselu stávame len dovozcom cukru. Česká republika už znížila svoju produkciu cukru o viac ako 20 % a teraz sú na rade ostatné štáty Európskej únie, najmä tie, ktoré doteraz vôbec neznížili svoju produkciu. Preto som hlasoval proti reforme.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Dámy a páni, je nevyhnutné uskutočniť reštrukturalizáciu cukrovarského priemyslu a zmeny v organizácii trhov v cukrovarskom odvetví. Je však možné, že návrh Komisie daný problém nevyrieši, ale dokonca spôsobí nové problémy v krajinách s cukrovarským trhom.

Ak krajina nie je schopná sama stanoviť prioritné poradie kritérií prijatia žiadostí pestovateľov vzhľadom na produktivitu farmy a objem produkcie, je možné, že cukrovú repu prestanú produkovať nielen farmy s najnižšou produktivitou, ale aj konkurencieschopní pestovatelia. Cukrovary v Litve musia čeliť nedostatku surového cukru, čo sa negatívne prejaví v hospodárskej a sociálnej oblasti.

Okrem toho Komisia nezvážila návrh Litvy na zníženie kvóty do roku 2010 vzhľadom na to, či členský štát dobrovoľne znížil výrobnú kvótu, ale tiež či nakúpil ďalšie výrobné kvóty.

Chcela by som Komisii odporučiť, aby vzala do úvahy tieto pripomienky. Mimochodom, zdržala som sa hlasovania o tejto otázke.

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme hlasovali proti správe Parlamentu o spoločnej organizácii trhu v sektore cukru (A6-0310/2007).

Náš postoj k reforme cukrovarského odvetvia v Spoločenstve je v zásade kladný. Nedomnievame sa však, že navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu sú pre návrh Komisie pozitívne. Domnievame sa, že predstavujú riziko zvýšenia nákladov v poľnohospodárskom odvetví, ktoré sú už teraz príliš vysoké, a to švédski sociálni demokrati nemôžu podporiť.

Okrem toho sa domnievame, že je nevyhnutné dlhodobo úplne odstrániť dotácie na vývoz cukru. Dotácie, ktoré sa ďalej vyplácajú poľnohospodárstvu, by sa mali poskytovať vo forme priamej pomoci, úplne oddelene od výroby.

  Marie-Arlette Carlotti (PSE), písomne. – (FR) Európska únia chcela v rámci reformy spoločnej organizácie trhu v odvetví cukru pomôcť rafinériám prispôsobiť sa reštrukturalizácii európskeho cukrovarského priemyslu, a to prostredníctvom prechodnej pomoci vo výške 150 miliónov EUR.

Mala som to potešenie podporiť túto iniciatívu, ktorá by mala pomôcť marseillskej rafinérii Saint-Louis Sucre, aby sa mohla vyrovnať s novými podmienkami na trhu s cukrom a nemusela prepúšťať zamestnancov.

Zároveň som však upozornila kompetentné francúzske a európske orgány na nedostatočnú transparentnosť kritérií prideľovania tejto pomoci, čo je v kompetencii členských štátov.

Dnes sa táto pomoc neposkytuje s úmyslom udržať rafinérsku činnosť a zachovať pracovné miesta. Nič tiež nemôže zaručiť, že táto pomoc nebude využitá ako stimul na presídlenie do krajín mimo EÚ.

Táto nová reforma by sa mala využiť na objasnenie tejto otázky.

Žiaľ, nie je tomu tak.

Záležitosť je v rukách Rady. Vyzývam ju, aby konala čo najobozretnejšie, a predovšetkým francúzske orgány, aby sa konečne riadne ujasnila táto otázka, ktorá sa týka pracovných miest našich občanov.

  Hélene Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Strana Junilistan podporuje radikálnu reformu trhu s cukrom v EÚ, aby sa uskutočnila rýchla liberalizácia a aby krajiny mimo EÚ, ktoré vyrábajú cukor, mali možnosť súťažiť za spravodlivých podmienok.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré v tejto správe predložil Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu, je len ďalším pokusom čo najviac zabrániť postupu reformy, aby mohla pokračovať ochranárska politika trhu. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by zároveň zaznamenali zvýšenie nákladov na priemyselnú reštrukturalizáciu existujúcich rafinérií, ktorú by chcela reforma dosiahnuť, a taktiež vyššie priame kompenzácie pre subjekty na trhu s cukrom.

Junilistan nemôže podporiť správu, ktorá marí ciele reforiem trhu s cukrom v EÚ a ktorá by tieto reformy nevyhnutne zmiernila a ohrozila by ich dokončenie. Sme proti nehanebným pokusom porušiť záväzky, ktoré sme dali menej rozvinutým krajinám.

Preto hlasujeme proti tejto správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Realita ukázala, že v tomto aj inom odvetví má presviedčanie malých pestovateľov, aby sa vzdali kvót a prestali vyrábať, ako sa navrhuje v prípade pestovateľov cukrovej repy a výrobcov cukru s cieľom podporiť konkurenciu, opačný účinok; zdôraznia sa tak nerovnosti vo vývoji a zvýši sa chudoba a odliv obyvateľstva z vidieka. Preto vystupujeme proti návrhom Európskej komisie a zdôrazňujeme nevyhnutnosť zmeniť túto politiku a vziať do úvahy konkrétnu situáciu členských štátov a ich výrobných potrieb.

Preto podporujeme potravinovú suverenitu a považujeme za neprijateľné, aby musela krajina ako Portugalsko, ktorá má len obmedzenú produkciu cukru sotva pokrývajúcu polovicu spotreby v krajine, čeliť povinnosti znížiť svoju kvótu cukru vyrábaného z cukrovej repy. Domnievame sa, že je nevyhnutné zmeniť liberalizujúce tendencie, ktoré vidíme v postupných reformách spoločnej poľnohospodárskej politiky, a tiež je nevyhnutné prijať opatrenia na podporu pestovania cukrovej repy v jednotlivých krajinách, čím sa podporí poľnohospodárstvo, ktoré sa v podstate zameriava na výrobu potravín, a prispeje to k zachovaniu výroby aj pracovných miest.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. − (CS) Európsku úniu často oprávnene kritizujú za zasahovanie v mnohých odvetviach. Zvlášť kontroverzné sú zásahy v oblasti potravinárstva. Je pravda, že niektoré problémy si spôsobili členské štáty. Typickým príkladom je kŕčovitá snaha mnohých štátov strednej a východnej Európy zlikvidovať v poľnohospodárstve prosperujúce poľnohospodárske družstvá.

V Českej republike smerovalo k tomuto cieľu niekoľko noviel zákona o družstevníctve. Mnoho družstiev sa rozpadlo, ďalšie sa transformovali na iné právnické subjekty. Pritom bola znížená výroba v mnohých odvetviach, okrem iného aj v pestovaní cukrovej repy. Zároveň sa podarilo veľmi nešťastne odtrhnúť realizovanú privatizáciu spracovania od prvovýroby. Cukrovary tak úplne získali zahraničné subjekty a jedným z výsledkov je doslova katastrofálny stav cukrovarského priemyslu v Čechách. Zisky z tejto tragickej situácie získavajú zahraničné subjekty, straty zostávajú českým subjektom. Týka sa to viac ako 20 % zníženia výroby cukru v krajine, ktorá vyvážala cukor 150 rokov. Teraz ho musí začať dovážať, a zároveň hľadať nové uplatnenie poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa doteraz zaoberali pestovaním cukrovej repy. Správy Kateriny Batzeliovej tento neudržateľný stav neriešia. Preto sme hlasovali za, lebo aspoň upozorňujú na neuspokojivý stav. Chcel by som varovať tých, ktorí považujú dnešnú dohodu za riešenie problému. Verím, že k cukru sa opäť vrátime a že výsledok bude bližší potrebám našich poľnohospodárov.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem správu o reforme v cukrovarskom priemysle, aj keď ma v tejto správe znepokojujú niektoré veci. Nesúhlasím so správou, pokiaľ ide o zámer uplatniť postup stiahnutia nadbytkov cukru v rafinériách. Je to v protiklade s návrhom Komisie vyradiť rafináciu cukru z uvedeného postupu stiahnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že rafinérie nie sú priamou súčasťou režimu reštrukturalizácie, nemalo by mať zníženie tradičnej potreby zásobovania rafinérií stiahnutím vplyv na zníženie prebytkového cukru na trhu v EÚ, pretože EÚ musí ďalej dodržiavať medzinárodnú povinnosť dovážať stanovené množstvá surového cukru z krajín AKT. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh by však smeroval k oslabeniu vplyvu opatrenia na základe podnecovania spracovateľov cukrovej repy, aby zatvorili svoje podniky.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Budem hlasovať za správu pani Batzeliovej, pretože je jasné, že reštrukturalizácia cukrovarského priemyslu je nevyhnutná.

Moja jediná obava sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 31, ktorý, pokiaľ by prešiel, by spôsobil, že Európska komisia by si zachovala existujúci fond do roku 2011 a mal by negatívny vplyv na postup reštrukturalizácie.

Táto správa síce nie je dokonalá, ale zahŕňa potreby výrobcov a jasnú potrebu reformy tohto odvetvia. Moje jediné obavy sa týkajú vplyvu, ktorý by mala akákoľvek reštrukturalizácia na producentov cukrovej trstiny v rozvojových krajinách. V každom prípade sa musíme vyhnúť reštrukturalizácii, ktorá chráni producentov cukrovej repy na úkor producentov trstiny a rád by som mal nádej, že Komisia zabezpečí, aby sa to nestalo, a pritom by to bolo stále spravodlivé voči našim poľnohospodárom.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Pri hlasovaní o poľnohospodárskych správach ako je táto správa o cukre, by mali členské štáty, ktoré na tom majú finančný záujem, oznámiť túto skutočnosť, alebo by sa mohli vzdať hlasovania.

– Správa: Britta Thomsen (A6-0287/2007)

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. Musíme podporiť snahu Európskej únie dosiahnuť do roku 2020 ambiciózny cieľ, podľa ktorého bude 20 % celkovej spotrebovanej energie v Európe pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľné zdroje energie znamenajú pre Európu mnoho výhod: nižšie emisie CO2, zníženie závislosti Európy a prínos k tvorbe pracovných miest a rastu.

Je však nevyhnutné monitorovať rozvoj všetkých obnoviteľných energií z hľadiska udržateľnosti, a samozrejme v závislosti od schopností členských štátov, a ďalej je nevyhnutné myslieť na úsporu energie prostredníctvom nižšej spotreby a vyššej energetickej účinnosti.

Ľutujem, že podľa smernice o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie nie je kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie povinná a výsledkom bude vytvorenie obrovských elektrární využívajúcich biomasu bez kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, ktoré nie sú z energetického hľadiska výkonné a destabilizujú trh s drevom na priemyselné a energetické účely. Môžem ukázať príklady vo svojom vlastnom regióne Limousin.

Preto som rada, že Európsky parlament požiadal, aby centrom záujmu budúcej rámcovej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie bola otázka kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, a preto som hlasovala za správu pani Thomsenovej.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pani Thomsenovej (A6-0287/2007) o časovom pláne pre obnoviteľnú energiu v Európe, pretože sa domnievam, že rozsiahlejšie investície do obnoviteľných energií sú nevyhnutné na zníženie externej energetickej závislosti Európskej únie, zníženie emisií CO2, a tým na pomoc v boji proti zmenám klímy.

Táto správa zdôrazňuje význam udržateľného využitia biopalív v odvetví dopravy, aby sa znížila závislosť od ropy, emisie skleníkových plynov a zmiernil sa vplyv na životné prostredie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je to veľmi nevyrovnaná správa aj napriek niektorým pozitívnym zmenám v porovnaní s predchádzajúcou správou, najmä v súvislosti so skutočnosťou, že pripúšťa možnosť nevyhnutného vyčerpania zdrojov fosílnych palív v blízkej budúcnosti – napriek tomu, že tu nie je žiadna zmienka o vysokých cenách ropy – a že sa uznáva, že nedávno superlatívmi označované biopalivá poškodzujú životné prostredie a spôsobujú sociálne problémy.

Zabúda však na nevyhnutnosť stanovenia rôznych priorít energetickej politiky zameraných na zníženie nákladov pre spotrebiteľov, racionalizáciu spotreby s cieľom jej zníženia (a nielen prostredníctvom energetickej účinnosti), menej znečisťujúcu verejnú dopravu a verejnú politiku, ktorá je skutočne v záujme občanov.

Myšlienka vytvorenia spoločnej európskej energetickej politiky je pokus o nájdenie spôsobov väčšej podpory súkromných finančných skupín, ktoré fungujú v tomto odvetví, presahujúca suverénne práva každého členského štátu na stanovenie svojej vlastnej energetickej politiky.

Chýba tu tiež analýza plynných biopalív, nie je tu zdôraznená nevyhnutnosť podpory výskumu a vývoja bioplynu a nenájdeme tu zmienku o programe Cieľ 2020.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu, ktorá vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie podielu obnoviteľných energií vo svojom zložení energetických zdrojov.

Obnoviteľné zdroje sa musia stať odrazovým mostíkom na dosiahnutie cieľa zvýšiť bezpečnosť dodávok a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov.

Cieľ energetickej účinnosti by sa nemal považovať za podmienku nevyhnutnú na dosiahnutie cieľa 20 % obnoviteľných energií do roku 2020, ale za podmienku samu osebe.

Vzniknú tak nové pracovné miesta a podporí sa výskum a inovácia v energetickom odvetví. Mám na mysli napríklad hľadanie širšieho prístupu k ekologickým materiálom na stavbu domov.

Obnoviteľné zdroje sú jedným z najlepších spôsobov ochrany spotrebiteľov a priemyslu pred vplyvom zvýšenia vývozu energií a zvýšenia cien palív.

A nakoniec vítam možnosť slobodnej voľby najvhodnejšieho obnoviteľného zdroja energie, pretože potenciál vytvárania niektorých energetických zdrojov sa odlišuje na základe špecifických geologických, hydrologických a klimatických podmienok v každom členskom štáte.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som správu pani Thomsenovej a skutočne sa domnievam, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na podporu obnoviteľných zdrojov energie. V mojej krajine, v Škótsku, je v oblasti obnoviteľných energií obrovský potenciál a škótska vláda nedávno oznámila svoj úmysel podporiť čo najširšiu škálu obnoviteľných technológií. Domnievam sa, že úsilie Škótska má zásadnú úlohu v cieľoch EÚ na získanie obnoviteľných technológií.

Hlasoval som proti stanoveniu 10 % cieľa pre rastlinné palivá a pre úplné posúdenie vplyvu skôr, ako sa bude uvažovať o akomkoľvek možnom cieli v oblasti biopalív.

Výroba biopalív môže urýchliť globálne otepľovanie, pretože sa budú rýchlejšie ničiť lesy, rašeliniská, zdravá pôda a ďalšie ekosystémy, ktoré predstavujú ubúdanie uhlíka a napomáhajú reguláciu klímy.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. − (CS) Mám rád laické vystúpenia. Nezáleží na tom, v akom odbore sa pohybuje laik s ideologickými klapkami na očiach. Výsledok je vždy rovnaký. Čierno-biely opis reality, nadšené závery odtrhnuté od reality tohto sveta. V niektorých oblastiach okrem toho obrovské náklady a „nečakané problémy“.

Mimoriadne očarujúce sú vystúpenia niektorých kolegov v takej lákavej oblasti, ako je biomasa a biopalivá. Elementárnou pravdou preverenou praxou je v tejto oblasti skutočnosť, že doprava surovín, ich spracovanie a distribúcia produktov sa spája s vysokou energetickou náročnosťou.

Na zníženie týchto nákladov je potrebné budovať malé výrobné jednotky, ktoré zásobujú blízke okolie alternatívnym palivom. Predpokladám, že z týchto poznámok je jasné, že nie je možné, aby tieto zdroje riešili zásobovanie energiami. Je to relatívne malé zlepšenie súčasnej bilancie.

Podobnú hodnotu majú rýchlo sa rozširujúce kolektory na predhrievanie teplej úžitkovej vody a niektoré iné obnoviteľné zdroje energie.

V nasledujúcich 10 rokoch bude pre zásobovanie veľkých miest a priemyslu podstatná veľká výroba elektrickej energie a dodávky zemného plynu. Ak chceme plniť záväzky Kjótskeho protokolu, je nevyhnutné, aby sa v krajinách s vysokým rastom HDP budovali tiež veľké zdroje elektrickej energie . A to môžu byť len ďalšie bloky jadrových elektrární. V opačnom prípade sa Európska únia už skoro stane silne závislou od dovozu elektrickej energie. Romantické blúznenie laikov na tom nič nezmení.

  Romano Maria La Russa (UEN), písomne. − (IT) Podporil som správu pani Thomsenovej, ktorá potvrdzuje nevyhnutnosť dosiahnuť do roku 2020 20 % podiel energií z obnoviteľných zdrojov. Bude to veľká výzva pre všetky európske krajiny a nesmieme sa jej už ďalej vyhýbať alebo žiadať, aby ju plnili len najčestnejšie a najopatrnejšie krajiny.

Myslím si, že je nevyhnutné určiť odlišné vnútroštátne ciele, rovnomerne rozdelené so zreteľom na existujúce úrovne obnoviteľných energií, zloženie energetických zdrojov a rôzny potenciál rozvoja, ktorý vyplýva z rôznych klimatických, geologických a územných podmienok v členských štátoch. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosťou. Bude nevyhnutné vložiť obrovské investície do inovácií a technológií, aby Európa mohla v primeranom čase vyriešiť problém energetickej závislosti a zároveň zabezpečiť prijateľné ceny pre užívateľov.

Domnievam sa však, že by sme mali uvažovať pragmaticky a vyhnúť sa tomu, aby sme podľahli pokrytectvu. Myslieť si, že výroba obnoviteľných energií nám sama osebe umožní splniť tieto ambiciózne ciele je nereálne, aj keď nás o opaku môžu presviedčať predsudky a často ideologické názory niektorých ľavicových a zelených politikov.

Zo strednodobého hradiska môže Európu zachrániť zmiešané zloženie energetických zdrojov, ktoré bude zahŕňať aj nie celkom obnoviteľné energetické zdroje, ako napríklad jadrovú energiu, ktoré, či chceme alebo nie, tvoria tretinu produkcie elektrickej energie v Európe.

(Vysvetlenie hlasovania skrátené podľa článku 163 rokovacieho poriadku)

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. − (NL) So zreteľom na skutočnosť, že naša strana, holandská Socialistická strana, prisudzuje veľký význam obnoviteľným zdrojom energie a cíti, že je nevyhnutné vykonať viac na širšej úrovni, nehlasovali sme proti návrhu. Obsahuje však niekoľko veľmi negatívnych bodov. Úplne odmietame jadrovú energiu ako udržateľný a obnoviteľný zdroj energie. Okrem toho nesúhlasíme s myšlienkou, že je nevyhnutné liberalizovať energetické trhy na európskej úrovni. A nakoniec sa domnievame, že slnečná, veterná a vodná energia sú lepšie alternatívy ako biopalivá.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Návrh Komisie stanoviť 20 % cieľ výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý musia dosiahnuť všetky členské štáty a ktorý musí byť začlenený do národných akčných plánov, by bol prijateľný, keby bol zameraný na splnenie potrieb obyvateľov, zníženie energetickej závislosti, úsporu energie, ochranu životného prostredia a keby potvrdil, že energetické produkty sú verejným majetkom a nie komoditou.

Hlavné tendencie EÚ však smerujú k rentabilite pre investorov a využitiu obnoviteľnej energie na vydláždenie cesty pre súkromný kapitál, a pritom bude zaručená rentabilita obnoviteľnej energie. Nech sú obnoviteľné zdroje akokoľvek prirodzené a nevyčerpateľné a prispievajú k zníženiu využitia znečisťujúcich látok, životné prostredie je naďalej devastované v mene zisku. Príkladom je nekontrolovaná podpora veterných elektrární na súkromný zisk, a to aj v oblastiach, ktoré sú pod ochranou programu NATURA.

Životné prostredie je teda pokrytecká zámienka maskujúca liberalizáciu energetického odvetvia a jej vplyv na záujmy obyvateľov. S energiou sa zaobchádza skôr ako s komoditou, nie ako s bežným aktívom.

A v súvislosti s biopalivami je provokujúce využívať potravinové produkty na výrobu energie, a nie na nasýtenie miliónov ľudí, ktorým hrozí smrť hladom.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Aj keď je požiadavka obnoviteľných energií dôležitá, nesmie slúžiť na to, aby v súvislosti s Ústavou pre Európu boli postrannými cestičkami ešte viac obmedzené suverénne práva členských krajín. Musím správu odmietnuť, pretože tento bod si zatiaľ nenašiel cestu do tejto správy, ani nebolo poskytnuté vysvetlenie tejto skutočnosti.

Zameranie na nákladné jadrové elektrárne zabrzdilo rozvoj ostatných energetických technológií na veľmi dlhú dobu. Rozpočet na výskum v oblasti jadrovej energetiky je stále sedem- až osemkrát vyšší ako sumy určené na obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť. Ak to Európska únia myslí s obnoviteľnými zdrojmi energie vo svojom pláne vážne, musí zabezpečiť spravodlivejšie rozdeľovanie dotácií, ale v správe, o ktorej hlasujeme, nie je o tom ani zmienka.

  Luis Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Zvýšenie spotreby je známkou celkového (aj keď nie vždy vyrovnaného) zlepšenia životných podmienok. Opatrenia zamerané na boj proti negatívnym vplyvom zvyšujúcej sa spotreby by mali myslieť na to, že jedným z faktorov rovnováhy je, že rast sa nesmie zmeniť. To potom poskytuje možnosť konať v dvoch smeroch: racionalizovať spotrebu a zvyšovať účinnosť (predovšetkým energetickú účinnosť) toho, čo vyrábame. To znamená, že mnoho z toho, čo sa musíme pokúsiť dosiahnuť, závisí od výskumu a inovácií.

Schválené uznesenie úplne oprávnene zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie sú základným prvkom udržateľného zmiešaného energetického zloženia, ktoré prispievajú k: zníženiu dovoznej závislosti a diverzifikácii zloženia používaného paliva; zníženiu emisií CO2 a iných emisií; rozvoju nových inovačných technológií; a poskytovaniu príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj; z toho okrem iného vyplýva, že by sa mali viac využívať programy EÚ v oblasti výskumu a vývoja s cieľom podporiť rozvoj technológií využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Takže keď to zhrnieme: súhlasím s prijatým prístupom a podporujem vyššie investície na tieto účely. To je hlavný dôvod, prečo som hlasoval za správu.

  Lydia Schenardi (ITS), písomne. – (FR) Úplne podporujeme presadzovanie obnoviteľných energií, či to bude na dopravu, vykurovanie budov alebo výrobu elektrickej energie. Ako všetci naši kolegovia tu v nej vidíme spôsob, ako chrániť životné prostredie, ale tiež znížiť našu energetickú závislosť.

Nemôžeme však podporiť správu pani Thomsenovej. Hlavne preto, že jej skutočný cieľ nie je ekologický alebo hospodársky, ale dogmatický: Ako sa uvádza v odôvodnení, cieľom je na európskej úrovni zaviesť spoločnú energetickú politiku a tento cieľ musí mať prednosť pred všetkým ostatným. Energetická politika, otázka suverenity a nezávislosti však musí byť len vo vnútroštátnej kompetencii. V žiadnom prípade to nesmie brániť spolupráci a solidarite.

Okrem toho nepovažujeme návrhy uvedené v správe za dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa skutočne zohľadňovali národné osobitosti: nielen zemepisné vlastnosti, ale tiež špecifické hospodárske obmedzenia. Dokument tiež neuvádza nič o spôsobe pomoci krajinám, ktoré sú v tejto oblasti najmenej rozvinuté, aby mohli dosiahnuť záväzný univerzálny cieľ.

Súhlasím s obnoviteľnými energiami, ale nie ako so zámienkou na rozšírené právomoci Európskej únie.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Obnoviteľná energia je v Európe dôležitou otázkou, ktorej sa, podľa mňa, nevenuje taká pozornosť, akú by si zaslúžila. V tomto období energetickej krízy, globálneho otepľovania a znižujúcich sa zásob najtradičnejších fosílnych palív je správne, že Parlament bude skúmať lepšie využitie obnoviteľnej energie. Rád by som však zdôraznil, že v Európe máme stále veľké zásoby uhlia a s rozvojom čistých technológií si kladiem otázku, či nebolo predčasné, že sme upustili od využitia uhlia ako zdroja energie.

Správu podporím, ale myslím si, že musíme byť realisti v súvislosti s tým, čo je možné dosiahnuť prostredníctvom veternej energie alebo energie vĺn, najmä ak v EÚ čelíme stále rastúcim energetickým požiadavkám. Myslím si, že je správne žiadať od Komisie, aby vypracovala akčné plány zahŕňajúce obnoviteľné energie vrátane vetra, vĺn a slnka a aby rozvíjala stratégie pre biopalivá. V súvislosti s touto otázkou však musíme zabezpečiť, aby sme nezachraňovali ekologicky planétu a pritom sa nepozerali na to, ako ľudia umierajú hladom, preto je správna požiadavka výboru dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi produkciou potravín a výrobou energie.

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. − V mojej krajine, Írsku, je podiel energie spojenej s bývaním približne 25 % celkovej energetickej spotreby. Veľká časť tejto počítanej energie bola spojená so spotrebou energie na vykurovanie. Energetická spotreba v domácnostiach je vyššia ako je nevyhnutné, pretože ľudia, ktorí žijú v nehospodárnych obydliach, musia spotrebovať viac energie na vykurovanie.

Energetickú účinnosť bývania je možné zvýšiť niekoľkými jednoduchými a nie veľmi nákladnými krokmi, ako napríklad namontovaním termostatov na radiátory alebo používaním spotrebičov s nižšou spotrebou. Ďalšie opatrenia zahŕňajú inštaláciu systémov ústredného kúrenia, izoláciu dutých stien alebo podkrovia. Posledná uvedená možnosť môže byť z krátkodobého hľadiska problém, ale jej účinok je dlhodobý.

Chcela by som vyzvať vlády, aby propagovali izoláciu domov a ďalšie opatrenia, ktoré som uviedla. Prostredníctvom podpory týchto opatrení sú možné úspory nákladov na energie a je možné pomôcť životnému prostrediu. Vlády by mohli podporiť zníženie DPH na stavebné úpravy. Lepšia izolácia by mohla znížiť spotrebu energie v domácnostiach až o 5 %.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Budem hlasovať za túto správu a domnievam sa, že jej celkové ciele sa dobre vyrovnávajú s horizontom trvalých obáv o energetickú bezpečnosť. Energia z obnoviteľných zdrojov je významnou stránkou našej výroby elektrickej energie v budúcnosti, ale v súčasnosti musíme stále pracovať s existujúcou výrobou energií. Ak Európska únia dokáže zdôrazniť technológie, ktoré ju prenesú do 21. storočia, bude tiež v budúcich rokoch využívať konkurenčné výhody v tomto odvetví.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. − (NL) Správa o Pláne pre obnoviteľnú energiu v Európe je vynikajúca vec. Jasne hovorí, že nasledujúce roky sú veľmi dôležité a že potrebujeme právny rámec na podporu postupu spolurozhodovania, aby sa v roku 2020 zvýšil súčasný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v zložení využívaných energií zo 7 % na 20 %.

Správa správne poukazuje na nesmierny potenciál pobrežných zdrojov využívajúcich energiu vetra: tá by mohla do roku 2020 tvoriť 15 % celkového energetického dopytu EÚ, v súvislosti s tým by sa prípadne vytvorilo tiež 368 000 nových pracovných miest. Oprávnene nevyhnutná je tiež otázka rozvoja biopalív, samozrejme vzhľadom na nevyhnutnosť trvalo udržateľných výrobných postupov a primeranej rovnováhy medzi výrobou potravín a energie. Skupina Verts/ALE by to povedala dôraznejšie, a preto žiada vykonať spoľahlivú analýzu týkajúcu sa vplyvu biopalív na klímu, životné prostredie, sociálnu štruktúru a zabezpečenie dodávok potravín.

Škoda, že cieľ týkajúci sa biopalív ostal v správe nezmenený na hodnote 10 %. Ďalším mínusom správy je odôvodnenie E, v ktorom záujmové skupiny z jadrového odvetvia navrhujú jadrovú energiu ako tzv. premosťovaciu technológiu. Skupina zelených s tým nesúhlasí, a preto predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2. Celkovo to je dôkladná správa, ktorá si zaslúži našu podporu.