Predsedajúca. − Ďalším bodom je vyhlásenie Rady týkajúce sa vykonania rozhodnutia Rady upravujúceho moratórium o treste smrti.
Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady – (PT) Pani predsedajúca, s veľkou radosťou sa dnes vyjadrím k otázke, ktorá je stredobodom našich spoločných európskych hodnôt. Boj proti trestu smrti je neoddeliteľnou súčasťou politiky ľudských práv EÚ a bol cieľom prvých hlavných smerov Európskej únie v oblasti ľudských práv. Dámy a páni, ako dobre viete, tieto smernice určili v roku 1998 hlavné charakteristiky postoja Európskej únie k tejto otázke a vtedy sa vykryštalizoval aj náš dobre známy záporný postoj k otázke trestu smrti.
Mohli by sme pripomenúť ciele Únie v otázke trestu smrti, ako sú uvedené v usmerneniach. Prvým cieľom je snaha o všeobecné zrušenie trestu smrti, čo je politický postoj, ktorý schválili všetky členské štáty EÚ a prísne ho dodržiavajú.
Druhým cieľom je požiadavka postupného zrušenia trestu smrti v krajinách, v ktorých ešte existuje, a aby sa tak stalo podľa minimálnych medzinárodných noriem. S veľkou radosťou vás tu chcem dnes oboznámiť s najnovším vývojom v našom boji za zrušenie trestu smrti. Ako viete, nedávno sme začali dôležitú iniciatívu na podporu týchto cieľov EÚ. Odvolávam sa, pochopiteľne, na rozhodnutie Rady z 18. júna tohto roka, v ktorom sa Európska únia zaviazala, že na 62. Valnom zhromaždení OSN zavedie uznesenie proti trestu smrti ako súčasť medziregionálnej aliancie.
V dvoch uzneseniach prijatých vo februári a apríli tohto roka Parlament vyzval Európsku úniu, aby sa v tejto súvislosti chopila iniciatívy. Keďže sa rýchlo blíži tretie zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, uvedomujem si, že chcete vedieť, ako sa Rada pripravila na tento okamih. Teraz vám poviem niečo o tom, čo sme doteraz urobili.
Najskôr mi dovoľte krátko zhrnúť takmer desaťročné obdobie, ktoré nasledovalo od prijatia usmernení týkajúcich sa trestu smrti. Rád by som tiež zdôraznil, že od roku 1998 sme vykonali skutočne veľký kus práce. V našej kampani proti trestu smrti sme vytvorili mnoho nástrojov, od politického rokovania prostredníctvom demaršov, vyhlásení a viacstrannej diplomacie po finančnú podporu prostredníctvom Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva, ktorá vznikla predovšetkým vďaka úsiliu Európskeho parlamentu.
Napríklad od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 Európska únia podala všeobecné demarše týkajúce sa trestu smrti v 28 krajinách od Bahrajnu po Zambiu; podali sme tiež demarše v konkrétnych prípadoch v rôznych krajinách od Jemenu po Irán; okrem toho sa touto otázkou zaoberalo mnoho vyhlásení EÚ. Uvediem príklad, ktorým sa zaoberali médiá: v auguste tohto roka vydala Európska únia vyhlásenie k 400. poprave v Texase. Rád by som tiež upozornil na skutočnosť, že trest smrti je tiež na programe diskusií o ľudských právach a konzultácií, ktoré sme viedli s tretími krajinami, a nevyhýbame sa diskusii o tejto otázke pri stretnutí s predstaviteľmi ktorejkoľvek tejto krajiny. Naša dôvera k účinnému multilaterálnemu prístupu má tiež formu neúnavného rokovania proti trestu smrti v rámci Spojených národov a iných medzinárodných orgánov.
Od roku 1997 do roku 2005 Európska únia každoročne predkladala Komisii OSN pre ľudské práva uznesenia týkajúce sa trestu smrti. V decembri 2006 sme sa vrátili k tejto činnosti a na Valnom zhromaždení Spojených národov predložila EÚ vyhlásenie týkajúce sa trestu smrti, ktoré malo na začiatku 85 podpisov a nakoniec ho podpísalo 10 ďalších krajín. Predsedníctvo Európskej únie toto vyhlásenie z decembra 2006 zopakovalo pri otvorení štvrtého zasadnutia Komisie pre ľudské práva v marci 2007.
Aj napriek neustálym obavám týkajúcim sa uplatnenia trestu smrti s radosťou konštatujeme všeobecnú tendenciu tento trest zrušiť alebo naň uplatňovať moratórium. Viac ako polovica krajín sveta už zrušila trest smrti prostredníctvom zákona, alebo v praxi: podľa Amnesty International tak urobilo 133 krajín. Rád by som veril, že Európska únia vrátane Európskeho parlamentu zohrala v súvislosti so zrušením hoci aj malú úlohu, a to vďaka našej mnohoročnej systematickej a vytrvalej činnosti. Heslovitý zoznam činností Európskej únie proti trestu smrti je dôkazom nášho záväzku v tejto veci a dovoľte mi, aby som zdôraznil, že uznávame, že Európsky parlament bol naším lojálnym spojencom v našej práci, a tým sa vraciam opäť k aktuálnemu bodu tohto rokovania, ktorým je uznesenie pre Valné zhromaždenie Spojených národov vyzývajúce na prijatie moratória a zrušenie trestu smrti.
Táto iniciatíva potvrdzuje, že Európska únia je na čele celosvetového úsilia o zrušenie a bude stáť proti trestu smrti vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností, pretože ho považuje za krutý a nehumánny trest. Prostredníctvom tejto iniciatívy môžeme mnoho získať, ale tiež mnoho stratiť, ak neuspejeme. Nesmieme zabúdať, že po našich dvoch neúspešných pokusoch v rokoch 1994 a 1999 je toto náš tretí pokus, opakujem, náš tretí pokus o dosiahnutie toho, aby Valné zhromaždenie prijalo uznesenie týkajúce sa trestu smrti.
V stávke nie je nič viac a nič menej ako naša dôveryhodnosť ako hlavných predstaviteľov svetového úsilia o zrušenie trestu smrti. Rada preto považovala za nevyhnutné dobre sa pripraviť a mať dostatok času na medziregionálnu dohodu. To nebolo možné počas 61. Valného zhromaždenia, ako by si niektorí z vás želali. To nebol názor len expertov Rady. Mnoho mimovládnych organizácií, ktoré sa tiež angažujú v tejto oblasti, ako napríklad Koalícia proti trestu smrti, nás žiadalo, aby sme sa s predložením uznesenia neunáhlili, ale aby sme počkali dostatočne dlho a zabezpečili tak jeho úspech. Práve touto cestou sme sa vydali. Rozhodnutie Rady z 18. júla predložiť uznesenie na 62. Valnom zhromaždení Spojených národov označilo začiatok novej etapy v multilaterálnej oblasti.
Pri zavedení rozhodnutia Rady do praxe hrala svoju úlohu Rada, predsedníctvo aj členské štáty. Pracovná skupina pre ľudské práva Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ešte pred letnými prázdninami rozhodla o nevyhnutnom postupe, t.j. že členské štáty najprv schvália návrh textu a v druhej fáze nájdu spoluautorov z rôznych častí sveta; keď sa to podarí, koncom augusta sa uskutoční prvé stretnutie všetkých spoluautorov v New Yorku. Dohoda o znení textu bola dosiahnutá za dva týždne. Teraz začíname lobistickú kampaň, aby sme našli spoluautorov návrhu uznesenia. V tejto chvíli hľadajú naše veľvyslanectvá na celom svete prípadných podporovateľov našej iniciatívy. Robím všetko, čo je v mojich silách, aby sme získali maximálnu podporu a naše uznesenie uspelo.
V tomto zmysle vás, dámy a páni, žiadam o dôveru a podporu, aby sme mohli realizovať tento proces. Určite si uvedomujete, aké zložité môžu byť politické rokovania. Preto určite pochopíte, že predsedníctvo potrebuje určitú úroveň pružnosti a manévrovacieho priestoru na prípravu vhodného harmonogramu pre takúto zložitú iniciatívu, pretože to bude medziregionálna iniciatíva a spoluautori musia revidovať text a stratégiu uznesenia; okrem toho musíme čo najskôr osloviť veľký počet možných spolusponzorov, aby táto iniciatíva získala dôležitosť.
Začali sme kampaň, ktorá je tiež veľkou výzvou, ale som presvedčený, že ak naše konanie bude zosúladené, naša iniciatíva bude úspešná.
Laima Liucija Andrikienė, v mene skupiny PPE-DE. – (LT) Pani predsedajúca, pán komisár, pán štátny tajomník, dámy a páni, dnes sa v Európskom parlamente vraciame k otázke moratória na trest smrti. Touto otázkou sme sa za posledný rok zaoberali už dvakrát a boli prijaté dve uznesenia týkajúce sa celosvetového moratória na trest smrti (z 1. februára a 26. apríla).
Môžeme len ľutovať, že v prípade týchto uznesení Európsky parlament požiadal Radu, aby ich predložila Valnému zhromaždeniu OSN, ale ona to neurobila. Rada to mohla urobiť pred začatím 62. Valného zhromaždenia OSN a uznesenia mohli byť prijaté do konca roka.
Trest smrti je krutý a nehumánny trest porušujúci jedno zo základných ľudských práv, právo na život. A my skutočne nemôžeme tolerovať skutočnosť, že v Iráne, Číne a ďalších krajinách sú každoročne popravené tisíce ľudí. Preto je uplatnenie celosvetového moratória na trest smrti usilujúce o jeho úplné zrušenie jedným z najdôležitejších politických cieľov, a preto v tejto súvislosti požadujeme nielen konsenzus našich parlamentných skupín, ale tiež konsenzus všetkých členských štátov.
Som si istá, že prijatím tohto uznesenia by Európsky parlament mohol dokázať mimoriadnu solidaritu a schopnosť konsenzu aj napriek rozdielnosti názorov, a to napríklad aj tým, že vyhlási 10. február za Európsky deň proti trestu smrti.
Prostredníctvom prijatia rozhodnutia o politickej otázke, ktorá má jasnú pridanú hodnotu, má Európsky parlament cennú možnosť dokázať Rade svoju súdržnosť a solidaritu. Politiky bez hodnoty sú len lacným politikárčením a populizmom, zatiaľ čo ľudský život je cenný pre nás všetkých, bez ohľadu na zemepisné alebo kultúrne rozdiely.
Úprimne vyzývam všetkých svojich kolegov vo všetkých skupinách, aby prijali toto dôležité uznesenie.
(potlesk)
Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Pani predsedajúca, štátny tajomník Lobo Antunes tu presvedčivo ukázal, aké úsilie Rada vynakladá. K slovám pána ministra nemám čo dodať. Naša skupina plne podporuje vaše úsilie jasne dokázať, že Európska únia chce poskytnúť silnú podporu nielen moratóriu, ale aj cieľu zrušiť trest smrti na celom svete.
Ako už povedala moja predrečníčka, Európsky parlament to v tomto roku povedal už dvakrát: tento parlament je priekopníkom v boji za zrušenie trestu smrti. Pre nás Európskych sociálnych demokratov sa trest smrti nachádza úplne na dne ľudskej morálky. Pochádzam z krajiny, v ktorej je ľudská dôstojnosť zahrnutá v prvom článku ústavy. Povinnosťou každého vládneho nariadenia je chrániť a obhajovať ju. To je posolstvo ústavy mojej krajiny. Na základe tohto posolstva sme v Európskej únii zostavili Listinu základných slobôd, ktorej základné posolstvo znie: ľudská dôstojnosť je najdôležitejším vedúcim princípom Európskej únie.
Trest smrti je však opakom ľudskej dôstojnosti. Je to poníženie ľudskej bytosti na najnižší bod jej existencie. Povinnosťou každého demokrata, ktorý sa riadi morálkou, je zavrhnúť ho. Bojujeme za to, aby Európska únia podporila toto moratórium. Prečo teda v tejto záležitosti neexistuje konsenzus v Rade?
V Rade je jeden členský štát, ktorý bojkotuje spoločné uznesenie Európskej únie. Bez rozpakov tu verejne poviem, o ktorú krajinu ide. Je to poľská vláda, ktorá nechce, aby sme vydali toto rozhodnutie. Spája otázku trestu smrti s inými otázkami a hovorí: keď iní spájajú svoj názor na túto otázku s otázkou potratov a eutanázie, potom aj my budeme pripravení argumentovať proti trestu smrti. To je zámienka. Prečo? Veľmi rád to poviem. Chcel by som vám prečítať citát z rozhovoru, ktorý sa vysielal v rádiu tento rok 28. júla. Citujem: „Ja osobne som bol, som a budem zástancom trestu smrti. Návrat k tomuto trestu dnes nie je možný, ale domnievam sa, že v budúcnosti budú v EÚ priaznivejšie okolnosti.“ Lech Kaczyński, prezident Poľskej republiky.
To je dôvod, prečo Európska rada dodnes nevydala uznesenie k tomuto memorandu. Poľský prezident je zástancom trestu smrti a dúfa, že v Európe nastanú priaznivejšie okolnosti na jeho opätovné zavedenie. Preto hovorím: tento parlament je tu na to, aby zabezpečil, že okolnosti v Európe budú naďalej proti trestu smrti. To je zásadný bod.
(potlesk)
Pokiaľ máme my ako európski socialisti vplyv, musíme konať takto. Rád by som však položil Rade jednu otázku: Pán Lobo Antunes, nepýtam sa vás osobne, ale vás ako hláv štátov a vlád ostatných 26 krajín. Ako dlho budú najvyšší predstavitelia štátov a vlád ostatných 26 krajín toto znášať a mlčať o tom, že jeden zástanca trestu smrti, ktorý to o sebe spokojne vyhlasuje, dokáže v súvislosti s touto otázkou paralyzovať Európsku radu? Aj na túto otázku potrebujeme odpoveď.
(potlesk)
Marco Pannella, v mene skupiny ALDE. – (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, vyhlásenia, ktoré za posledný rok urobilo predsedníctvo pred týmto Parlamentom, by sa zdali – ak by sme boli taký parlament ako je napríklad britský alebo parlament USA – ako urážky nielen pravdy, ale aj Parlamentu.
Nie, pán úradujúci predseda, myslím si, že ste dostali nesprávne informácie od aparátu a štruktúry, ktoré za vami stoja a ktoré majú od roku 1994 hanebný a nepochopiteľný prístup, za ktoré sú zodpovedné predsedníctva, ktoré sa striedajú každých šesť mesiacov.
V roku 1994 sme takmer zvíťazili. Prehrali sme o 8 hlasov, pretože 20 európskych krajín, ktoré sú dnes členmi Európskej únie, sa spolu dohovorilo a zdržalo sa hlasovania. Na celom svete by mohlo byť vyhlásené všeobecné moratórium a nevznikla by taká hanba, ktorú sa nám nedarí odstrániť: 20 hlasov zo strany Európy sa zdržalo hlasovania v roku 1994, aj s Radou, ktorá bola úplne a pokrytecky spoluvinná.
Vy, pán úradujúci predseda Rady, ste mali toľko drzosti, že ste v roku 1999 – keď by sme podľa všetkých európskych veľvyslancov vyhrali, pretože vládla absolútna väčšina – povedali ráno pred hlasovaním, že z Bruselu prišiel telegram, ktorý nám naradil, aby sme sa stiahli. To bolo nevysvetliteľné! V roku 2003 vyhlásil taliansky minister zahraničných vecí, ktorý vtedy predsedal Rade, že z dôvodu absencie dohody v Európskej únii nebude Taliansko predkladať uznesenie, ktoré malo opäť väčšinu. A teraz je situácia ešte šokujúcejšia.
Rozumiete, pán Antunes? V akej krajine by sme mohli rozprávať takúto rozprávku? Povedali ste, že 173 zo 192 členských krajín OSN zrušilo trest smrti fakticky aj právne. A ako vás to vyčerpalo! Uznesenie ste mali predložiť na predchádzajúcom 61. zasadnutí, mali ste ho predložiť na začiatku tohto zasadania, teda včera, a správy, ktoré nám dnes prišli z New Yorku, hovoria opäť o odklade.
Uviedli ste ďalšiu malú alebo veľkú nepravdu: je pravda, že 95 krajín podpísalo vyhlásenie a že 28. decembra sme my talianska vláda mali už 85 signatárov, takže jediné, čo ste spoločne dosiahli, je teda len 11 ďalších. Takže ak chcete prehrať, do toho, ale je to hanba, urobíme...
(Predsedajúca prerušila rečníka.)
Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Pani predsedajúca, snaha o humanizáciu pri vykonávaní spravodlivosti je jednou z hlavných úloh Európy. Musíme sa postaviť proti verejným popravám, v ktorých sú pozostatky popravených osôb chorobným vzrušujúcim predmetom pre davy. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, proti popravám z politických dôvodov, ktoré vykonávajú vlády Číny alebo Iránu.
Nemôžeme však súhlasiť s úzkym chápaním celého problému. Najmä nemôžeme súhlasiť s ukončením diskusie na túto tému. Nemôžeme súhlasiť s cenzúrou, ktorú vo svojom prejave navrhol pán Schulz. Nezávisí od neho, ako dlho bude Lech Kaczyński poľským prezidentom, nech je jeho prianie akékoľvek. To závisí od Poliakov, ktorí majú svoje vlastné pochybnosti. A nielen Poliaci majú pochybnosti o všeobecnom moratóriu alebo o propagandistických a sociálnych kampaniach, ktoré navrhuje Komisia.
Mám otázku: je skutočne možné apelovať z pohodlného vládneho kresla v Paríži alebo Lisabone na zrušenie trestu smrti v regiónoch plných krutosti a násilia? Nie je pokrytecké očakávať zrušenie trestu smrti v dnešnom Iraku alebo Afganistane a nerobiť nič pre nastolenie bezpečnosti a spravodlivosti v týchto krajinách?
Nepodporujem presvedčenie, že zrušenie trestu smrti v iných častiach sveta bude riešením násilností a brutality. V každom prípade Poľsko zrušilo trest smrti v roku 1988, teda takmer pred 20 rokmi. Urobili sme to vzhľadom na vlastnú verejnú mienku. Urobili sme to v mene európskej jednoty. Chceme toto rozhodnutie ďalej podporovať.
Môže sa stať, že v skutočnosti naša časť sveta sama prinesie alternatívy k trestu smrti. Chceme v tejto veci solidárne spolupracovať, a to aj na fóre OSN, ale nemôžeme súhlasiť s európskou cenzúrou týkajúcou sa trestu smrti, ako navrhuje pán Schulz.
Návrh uznesenia zbytočne odkazuje na otázku Európskeho dňa proti trestu smrti. Môžem vám pripomenúť, že trest smrti nie je jediný bod, kde sa v politike a práve dotýkame otázky života a smrti. Ak máme v Európe viesť dialóg o súčasných výzvach humanizmu, nemôžeme sa obmedziť na trest smrti, na ktorý máme v skutočnosti spoločný názor. Nemôžeme sa vyhnúť diskusii o dobrovoľných potratoch, čo je otázka, ktorú Parlament a klub pána Schulza nadšene obhajuje v Európe a na celom svete. Nemôžeme sa vyhnúť diskusii o eutanázii, o zárukách ľudskej dôstojnosti alebo o prekvitajúcom rozvoji biomedicíny. Ak má byť deň v európskom kalendári dňom úvah nad humanitárnym aspektom práce zákonodarcov, teda aj nás, nemôžeme nad tým všetkým zatvárať oči, pretože to by bolo pokrytectvo.
Monica Frassoni, v mene skupiny Verts/ALE. – (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, rada by som sa pripojila k pánovi Pannellovi a chcela by som požiadať predsedníctvo o odpoveď, ak je to možné.
Zaujíma ma, prečo predsedníctvo stiahlo požiadavku alebo návrh na vytvorenie Európskeho dňa proti trestu smrti. Nikde nie je napísané, že tento návrh musí byť prijatý jednomyseľne. Ak môžete uviesť právny predpis, kde je toto stanovené, budem vám vďačná – keďže diskutujeme o politickej spolupráci, som pevne presvedčená, že ak by ste boli chceli, dokázali by ste presadiť hlasovanie a získať prevažnú väčšinu, mínus jeden hlas. Som presvedčená, že pre Európu by to bol veľký deň. Takto sa premárnila príležitosť.
Po druhé, pán Antunes, som zmätená z vašej rekonštrukcie smutnej histórie rôznych predkladaní a sťahovaní uznesení o moratóriu. Chcela by som vás požiadať o odpoveď na jednu otázku: Vzhľadom na skutočnosť, že ako portugalské predsedníctvo ste sa rozhodli konať prakticky sami a vylúčili ste ostatné krajiny, ako aj moju krajinu, z rokovaní v Organizácii spojených národov – ale to nie je otázka pre toto fórum – zaujímalo by ma, kedy predložíte uznesenie. Táto otázka nie je jasná a ak ho predložíte príliš neskoro, bude to úplne zbytočné.
Po tretie, povedali ste dve veci, ktoré má znepokojili. Nesedela som na mieste, pretože som mala nejaký problém, ale počula som vás v origináli vo vašom krásnom jazyku. Povedali ste, že je nevyhnutné byť flexibilný a mať priestor na manévrovanie, a toto ma veľmi znepokojilo. Čo tým chcete povedať? Tiež ste hovorili o takzvanom fronte, ktorý chce zrušenie a neverí veľmi moratóriu. To je ešte znepokojujúcejšie, pretože práve z dôvodu takejto falošnej dichotómie sme doteraz prehrávali. Preto by som od vás chcela počuť konkrétne odpovede a dúfam, že ich budeme počuť skoro.
Luisa Morgantini, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, práve som pozorne počúvala prejav pani Frassoniovej, ktorej otázky a zaujatie podporujem, a tiež súhlasím s tým, čo povedal pán Pannella.
Dnes som veľmi smutná, prejav pána Szymańského ma skutočne zarmútil. Je veľmi smutná predstava, že Európa, za ktorú sme všetci bojovali a verili v ňu, je vystavená takýmto prekážkam, takémuto postoju. Dnes som však smutná aj preto, lebo v Gaze zomrel na rakovinu veľký človek, historická palestínska osobnosť, a nebolo možné vyliečiť ho. Gaza je obliehaná, ale on by pravdepodobne umrel v každom prípade, pretože bol veľmi starý. Bol to muž, ktorý hlboko veril v mier, demokraciu a demokratickú a prastarú Palestínu bez násilia. Volal sa Haider Abdel Shafi a rada by som mu tu vzdala hold, pretože na svete je mnoho trestov smrti, proti ktorým musíme bojovať.
Aj ja podporujem prejavy ostatných poslancov. Zasadnutie sa začalo a dúfam, že 28. septembra, keď sa portugalské predsedníctvo a talianska vláda stretnú so všetkými, skutočne sa rozhodnú predložiť uznesenie v prospech všeobecného moratória na trest smrti.
Je pravda, že za posledných 14 rokov bolo uznesenie ohrozené omylmi a meškaniami, ak nie priamo obštrukcionizmom. Tentoraz môžeme a musíme uspieť. Taliansko spolu s Európou vybuduje sieť aliancií spájajúcich všetky kontinenty. Široká väčšina medzinárodného spoločenstva podporuje toto uznesenie, zatiaľ čo krajín podporujúcich trest smrti je veľmi málo. A určite by sa nemala využívať dichotómia medzi moratóriom a zrušením trestu smrti.
Sme za zrušenie trestu smrti, ale moratórium je to, čo nás dnes môže spojiť a dosiahnuť víťazstvo. Vieme, že je to ťažké, vieme, že to nemôžeme považovať za samozrejmé, a vidíme to aj na interných stanoviskách nielen Poľska, ale aj medzi obyvateľmi na celom svete aj medzi politickými vodcami, ktorí žiadajú trest smrti. Ak sa však náš pohľad na medzinárodné vzťahy opiera o morálny rámec hodnôt, v ktorých má hlavné slovo ľudský život, spravodlivosť a právo, potom musíme zvíťaziť. Preto bude nasledujúcich pár týždňov kľúčových a moratórium je skutočne základnou etapou v odmietnutí barbarských praktík medzinárodným spoločenstvom, praktík, ktoré zamieňajú pomstu za spravodlivosť. Musíme skutočne uspieť a izolovať hlasy, ktoré hovoria nie.
Jean-Claude Martinez, v mene skupiny ITS. – (FR) Pani predsedajúca, vážení členovia Rady, v roku 1977 boli za vlády prezidenta Cartera do vesmíru vypustené dve sondy, Voyager 1 a Voyager 2. Asi si myslíte, že to s našou diskusiou nesúvisí. Zosnulý fyzik Carl Sagan však do týchto dvoch sond umiestnil posolstvo prezidenta Waldheima, obrázok muža a ženy, hlavné matematické vzorce, ktoré na Zemi poznáme, a nahrávku so zvukmi vetra, traktora, džavotaním dieťaťa a úryvkami z diel Mozarta, Beethovena a Chucka Berryho. Minulý rok tieto dve sondy opustili slnečnú sústavu, teda heliosféru, a vydali sa na cestu dlhú 42 000 svetelných rokov k najbližšej hviezde, to znamená 200 000 kilometrov krát 3 600 krát 24 krát 365 krát 42 000.
Za 30 rokov tieto dve sondy nevyslali späť žiadny signál, ktorý by sme zachytili. V súčasnosti je život dokázaný len na Zemi. Z tohto hľadiska je jasné, že trestný zákonník Texasu alebo Číny, ktorý umožňuje ukončiť niečo také vzácne ako je život, je skutočný nezmysel. Naopak, portugalský návrh na konferenciu o živote a ľudskej dôstojnosti odráža perspektívu tohto národa objaviteľov, pretože byť proti trestu smrti je len jeden aspekt problému a politickej teológie.
Cieľom každej politiky môže byť len bohatý a mnohotvárny život. Byť proti trestu smrti je určite veľmi dobré, ale, tak ako eutanázia, je to len jeden aspekt základného politického problému: aký účel má politika? Vytvárať hospodárske, spoločenské a materiálne podmienky na rozvoj tej mysterióznej záležitosti, ktorú nazývame život, alebo maltuziánska politika typu žiadna budúcnosť, prísne zmluvy, prídelový systém, zákazy, vyrubovanie, takzvané Herodove prémie a britské bitúnky so slintačkou a krívačkou? To je podstata problému a skutočný rozmer trestu smrti: To je politická voľba medzi žiadnou budúcnosťou a životom.
Irena Belohorská (NI). – Jednoznačne podporujem iniciatívu na zavedenie Európskeho dňa proti trestu smrti, aj keď to nebude jednomyseľné rozhodnutie 27 štátov.
Vítam zavedenie tohto zákazu, ktorý čiastočne aj na nátlak Európskej únie nedávno urobili niektoré štáty afrického kontinentu, nedávno napr. bol trest smrti zrušený v Rwande či Gabone. Aj tieto štáty prišli na to, že trest smrti v demokratickej spoločnosti nemá svoje miesto. Myslím si, že je potrebné vyvíjať tlak aj na ostatné štáty, ako napr. Amerika a Čína, aby zaradili tento inštitút do histórie. Na druhej strane je potrebné poukázať aj na niektoré európske krajiny, ktoré stále neratifikovali protokoly, ktoré zakazujú vykonávanie trestu smrti.
Protokol č. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý bezpodmienečne zakazuje trest smrti v čase mieru, ratifikovalo všetkých 27 členských štátov. Avšak protokol č. 13, ktorý zakazuje trest smrti vo všetkých prípadoch, síce podpísalo všetkých 27 štátov, avšak je tu ešte stále 5 štátov, ktoré tento protokol neratifikovali a to sú: Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Španielsko a Lotyšsko. Takže, aj keď sa dnes hlavná kritika ohľadom zavedenia Európskeho dňa proti trestu smrti obrátila proti Poľsku, s čím ja plne súhlasím a podporím aj pána Schulza, aj pani Frassoni a Morgantini, je potrebné zdvihnúť ukazovák aj nad týmito krajinami.
Rada by som zdôraznila, že neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdil, že trest smrti má odstrašujúci účinok na páchanie násilných trestných činov. Jeho nezvrátiteľnosť znamená, že justičné omyly, ktorým sa nedá vyhnúť v žiadnom právnom systéme, nemôžu byť napravené.
Maria da Assunção Esteves (PPE-DE). – (PT) Rada by som pripomenula, čo povedal Victor Hugo o krvi, ktorá sa zmýva slzami, a nie krvou. Keď Európa stanovila svoje hodnoty a určila, že zrušenie trestu smrti bude podmienku príchodu do Európy a zotrvania v nej, definovala kódex princípov, ktoré ju určujú ako osvietené územie a oblasť, kde neexistuje právo bez morálneho základu vznešenej ľudskej dôstojnosti.
Boj proti trestu smrti je boj civilizácie proti barbarstvu. Boj proti oficiálnej, organizovanej, vykalkulovanej a chladnokrvnej smrti. Smrti podľa pravidla, nie podľa zákona, pretože trest smrti je mimo rámca zákona, ktorý si zasluhuje svoje meno. Smrť prostredníctvom brutálneho alebo nezákonného pravidla. Boj proti trestu smrti je otázkou univerzálnej spravodlivosti, pretože sa týka podstaty ľudskosti a určuje naše vzťahy so svetom. Európa preto nemôže prehliadať skutočnosť, že v krajinách ako Čína, Irán, Pakistan, Irak, Sudán a Spojené štáty tento barbarský mechanizmus existuje.
Európa nemá právo mlčať o tom. Tiež nemôže mlčať v súvislosti so svojou vlastnou internou dynamikou. Európa musí Poľsku pripomenúť, že boj proti trestu smrti patrí medzi najdôležitejšie princípy spravodlivosti, ktoré sú podmienkami sine qua non Európanov. V súvislosti s Európskym dňom proti trestu smrti by bolo vhodné pýtať sa, a ja sa pýtam portugalského predsedníctva, za akých podmienok je štát oprávnený prijať rozhodnutie proti spoločným hodnotám v článku 6 Zmluvy o Európskej únii? Rada by som sa opýtala portugalského predsedníctva, či by bolo možné jednomyseľnosť použiť na oblasti konsenzu týkajúce sa pravidiel, ktoré sú základom Únie. Je jednomyseľnosť určená skôr len pre otázky, ktoré nás rozdeľujú, ako pre základný konsenzus, na ktorom je Únia vytvorená?
To sú moje otázky pre predsedníctvo a moje úvahy na tému Európskeho dňa proti smrti.
Pasqualina Napoletano (PSE). – (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, Európsky parlament sa už po tretíkrát vracia k otázke moratória. Domnievame sa, že je možné dosiahnuť tento cieľ do konca roka, a preto naliehavo žiadame portugalské predsedníctvo, aby tento dokument predložilo v nasledujúcich niekoľkých hodinách príslušnému výboru Organizácie spojených národov. Požadujeme, aby tak vykonalo v úzkej spolupráci s Talianskom, krajinou, ktorá začala kampaň, a aby sa spojilo nielen so štátmi Európskej únie, ale tiež so všetkými tými, ktorí ukázali ochotu byť spolusponzormi a spoluautormi.
Rada by som ešte raz vysvetlila, že cieľom moratória nie je konflikt so všeobecnejším cieľom zrušenia a v každom prípade dnes chceme dosiahnuť moratórium, čiastočne ako prvý konkrétny krok k zrušeniu. Nesmieme dovoliť, aby niečo z uvedeného zakalilo vodu! A nakoniec sa pripájam k pochybnostiam svojich kolegov, že by sa taká dôležitá európska krajina ako Poľsko mohla sama oddeliť od vyhlásenia 10. septembra za Európsky deň proti trestu smrti a že by sa preto tento deň zrušil.
Pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, žiadame vás, aby ste tento cieľ nestratili zo zreteľa. Nepremárnite, prosím, tohto ducha, ktorého sa nám podarilo dostať do Európy, ktorá je príliš silne ovplyvnená hospodárskou politikou, merkantilizmom a monetarizmom.
Flautre (Verts/ALE). – (FR) Pani predsedajúca, každoročne sa zvyšuje počet krajín, ktoré trest smrti zavedú, alebo naň uvalia moratórium. Ľudia sú nerozhodní, dokonca aj v štátoch, ktoré si trest smrti zachovávajú, ako napríklad Spojené štáty, a v moslimských krajinách vznikajú koalície.
Každý deň sa podnikajú kroky na zrušenie trestu smrti. V mnohých krajinách sa smrťou trestá homosexualita a súčasná situácia v Európe nám, žiaľ, pripomína, že boj je stále veľmi ťažký.
V súvislosti s moratóriom a Valným zhromaždením OSN vás, pán úradujúci predseda Rady, Parlament už po tretíkrát a čo najslávnostnejšie žiada: je nevyhnutné vykonať všetko preto, aby sme čo najskôr, a to do konca roka, dosiahli uznesenie Valného zhromaždenia OSN týkajúce sa moratória a stratégie na dosiahnutie zrušenia trestu smrti. Myslím, že všetci tu prítomní hovoríme to isté: teraz ste na rade vy.
V súvislosti s Európskym dňom proti trestu smrti, ako vysvetlíte, že ste sa vôbec nevyjadrili k súčasnej situácii v Európe? Je vari možné, aby jedna krajina využila túto otázku na politické ciele, aby sa nepripojila k zvyšným krajinám Európy, článku 2 Dohovoru o ľudských právach a možno najstarším spoločným cieľom jej zahraničnej politiky? Inštitúcia Európskej únie a vy ako úradujúci predseda Rady nemôžete tolerovať túto situáciu.
Svetovým dňom proti trestu smrti bude 10. september. Európsky parlament sa zíde na zasadnutí v Bruseli. Je dôležité, aby Parlament vyhlásil túto udalosť čo najslávnostnejšie a najrozhodnejšie.
Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). Pani predsedajúca, s veľkou radosťou som privítala iniciatívu Komisie týkajúcu sa vyhlásenia 10. septembra za Európsky deň proti trestu smrti a plne ju podporujem a nalieham na všetkých kolegov, aby ju podporili, ako už v tejto diskusii niekoľkokrát zaznelo. Šokovalo ma, keď som zistila, že nie všetky krajiny EÚ podporujú túto iniciatívu. Stanovisko Poľska ohrozuje dôveryhodnosť EÚ ako základnej sily na zrušenie trestu smrti a úprimne dúfam, že poľská vláda svoj postoj ešte raz zváži.
Trest smrti je krutý a nehumánny trest. Ničí ľudskú dôstojnosť a neexistuje dôkaz, že by slúžil ako zastrašujúci prostriedok proti trestnej činnosti. Tendencie vo svete dnes, našťastie, smerujú k jeho zrušeniu. Na našej strane je už celá Európa okrem Bieloruska, a stále viac krajín zo všetkých kontinentov sa pridáva k stále sa rozširujúcemu zoznamu krajín, ktoré zrušili trest smrti.
Domnievam sa tiež, že by sme mali ďalej naliehať na našich amerických kolegov, aby raz a navždy tiež zrušili trest smrti. Prvým krokom k zrušeniu je moratórium na trest smrti. EÚ musí ďalej naliehať na všetky štáty, ktoré ešte majú trest smrti, aby pristúpili na moratórium. Dúfame, že uznesenie Valného zhromaždenia OSN proti trestu smrti bude v tomto smere hrať dôležitú úlohu.
Mali by sme myslieť na skutočnosť, že situácia sa nevyvíja rovnako ako v roku 1999, keď sa moja krajina, Fínsko, pokúsila prinútiť Valné zhromaždenie OSN, aby prijalo uznesenie o treste smrti. Bolo toľkokrát rozdrvené, že vec utrpela viac škody ako osohu. Teraz, keď Taliansko vrátilo otázku späť na program rokovania OSN, dúfam, že EÚ ako celok podporí návrh a Valnému zhromaždeniu OSN predložíme v tejto súvislosti uznesenie.
Józef Pinior (PSE). – (PL) Pani predsedajúca, pán komisár, pán minister, svoj prejav začnem osobnou úvahou. Keď som pred chvíľou počúval prejav Konrada Szymańského, ktorý zastupuje poľské pravicové krídlo, spomenul som si na scénu z včerajšieho prejavu prezidenta Ahmdínedžáda na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Pán Szymański, vláda vašej strany Právo a spravodlivosť dostala moju krajinu do spoločnosti takých krajín ako Irán a Bielorusko. Prezident Ahmadínedžád sa včera hrdo odvolával na Ameriku ako na krajinu, ktorá stále vykonáva trest smrti.
Poľská verejná mienka je pobúrená tým, že sa vláde vo Varšave darí blokovať Európsky deň proti trestu smrti. V skutočnosti je to otázka, ktorá spája Európsku úniu, európsku verejnú mienku, európske politické strany a ktorá vytvára demokraticko-liberálny konsenzus, bez ohľadu na ideologické rozdelenie Európy. Domnievam sa, že blížiace sa voľby v Poľsku ukážu poľskú spoločnosť ako spoločnosť, ktorá je presvedčená, že Európska únia by mohla spoločne vystúpiť na fóre OSN s iniciatívou proti trestu smrti.
Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Moja krajina, Portugalsko, bola priekopníkom v otázke zrušenia trestu smrti, ktoré sa uskutočnilo v roku 1867, a preto som veľmi hrdá na to, že sa portugalské predsedníctvo chopilo tejto iniciatívy na ustanovenie Európskeho dňa proti trestu smrti v súlade s portugalskými aktivitami proti trestu smrti na medzinárodnej úrovni, v európskom rámci a v rámci OSN a na protest proti vládam, ktoré vykonávajú tieto nehumánne praktiky, najmä proti Číne, Spojeným štátom americkým a Iránu.
Bola som úplne šokovaná, keď som sa dozvedela, že poľská vláda sa snažila zablokovať túto iniciatívu takými oportunistickými a protikladnými argumentmi. Poľský ľud sa musí dozvedieť, že Kaczyńského vláda škodí nielen Európskej únii a jej základným hodnotám, ale tiež veľmi poškodzuje dobré meno a prestíž Poľska. V stávke sú najzákladnejšie hodnoty, ktorými sa civilizácia odlišuje od barbarstva. Portugalské predsedníctvo sa nesmie nechať zastaviť, nesmie sa nechať zastrašiť odporom poľskej vlády. Musí návrh udržať, čo najskôr ho predložiť na hlasovanie Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, nechať poľskú vládu v izolácii, ktorú si zvolila, a pokračovať v oslave Európskeho dňa proti trestu smrti 10. septembra.
Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Pani predsedajúca, dištancujem sa od prejavu svojho kolegu, pána Konrada Szymańského, a úplne súhlasím s tým, čo povedal pán Pinior. Poľsko podpísalo Šiesty protokol, ktorý ruší trest smrti, a vzalo na seba právnu povinnosť odstrániť túto formu trestu zo svojho územia. 17. – 18. júna minulého roka sa európski ministri zahraničných vecí, všetci európski ministri zahraničných vecí vrátane poľského ministra, v Luxemburgu dohodli, že Európska únia predloží návrh uznesenia proti trestu smrti.
Čo sa stalo od 17. júna, že Poľsko v septembri zmenilo svoj názor? Je jasné, že to je určite domáca situácia a voľby. Skutočne však môžeme povedať, že Poľsko zmenilo názor? Nie Poľsko, ale poľská vláda. Poliaci nie sú barbari, nesúhlasia s trestom smrti. Poliaci sa postavili proti trestu smrti pri mnohých príležitostiach. A môžem vám povedať, najmä pánu poslancovi Szymańskemu, že výskumy verejnej mienky ukazujú, že 57 % Poliakov si nepraje trest smrti. Majte to na mysli, prosím, keď zastupujete Poľsko a berte tieto tendencie do úvahy, keď hovoríte o tom, čo si myslí poľská spoločnosť.
Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Ďakujem vám, pani predsedajúca, dámy a páni, za vaše názory, pripomienky a otázky.
Bola to, a vedel som, že bude, v Rade jednoduchá diskusia. Jednoduchá preto, lebo Rada a Európsky parlament sa dohodli na tom, čo je najdôležitejšie, a to získať na nasledujúcom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uznesenie o moratóriu na trest smrti a o zrušení trestu smrti; pochopiteľne som rád, že sme jednotní v súvislosti s hlavným cieľom diskusie a že spoločne urobíme všetko preto, aby sa to podarilo.
Ako povedala portugalská poslankyňa, som tiež veľmi hrdý na to, že som súčasťou tejto diskusie ako predstaviteľ Portugalska, pretože sme boli prvou krajinou v Európe, ktorá zrušila trest smrti. Na túto tému, otázku, problém je Portugalsko veľmi citlivé a som hrdý, že to tu môžem povedať a že mám možnosť viesť snahu Rady v OSN s cieľom dosiahnuť cieľ, ktorý sme si stanovili.
Nie som tu preto, aby som hovoril o minulosti. Z minulosti sa, pochopiteľne, musíme poučiť, a preto sa musíme vyhnúť omylom, ktoré sme prípadne urobili a ktoré nám v minulosti zabránili dosiahnuť stanovený cieľ. Minulosť je minulosť; zamerajme sa na budúcnosť. Zamerajme sa na ňu s odhodlaním, rozhodne, s vedomím, že úloha nie je, politicky povedané, jednoduchá, ale možná. Keď hovoríme o flexibilite, hovoríme o dôvere k práci predsedníctva. To, čo hľadáme a požadujeme – a sme si istí, že nám to Európsky parlament poskytne, pretože chápe, že je to politicky zložitá a niekedy aj ťažká otázka – je prirodzene dôvera Európskeho parlamentu k predsedníctvu a jeho úsilie, aby sme nakoniec mohli tento cieľ úspešne dosiahnuť.
Návrh uznesenia predložíme na začiatku októbra, do polovice októbra. Taký je náš zámer a môžem vám oznámiť, že mnoho prijatých opatrení a kontaktov nám dáva určitú nádej. Dúfame, že naša nádej sa časom zväčší, pretože naša vec je správna. Rád by som tiež nakoniec povedal, že Európska únia už má spoluautorov, ktorí tento návrh uznesenia podpíšu s nami; musím vám tiež povedať, že som veľmi hrdý na to, že medzi týmito spoluautormi sú portugalsky hovoriace krajiny z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky – krajiny, ktoré sa rovnako ako my Portugalci zaviazali k rešpektovaniu celkovej hodnoty života.
Opakujem, že sme presvedčení, že portugalské predsedníctvo s vašou pomocou a dôverou dosiahne cieľ, ktorý sme si stanovili pre 62. Valné zhromaždenie OSN, a že budeme mať uznesenie v znení, ktoré by chcel dosiahnuť Európsky parlament a Rada.
Martin Schulz (PSE). – (DE) Pani predsedajúca, rád by som podľa článku 145 pridal osobnú pripomienku: Poľský poslanec, ktorý hovoril ako zástupca Skupiny UEN, ma v komentári k svojmu prejavu citoval úplne nesprávne a chcel by som to napraviť.
Pýtal som sa Rady, ako dlho bude znášať postoj poľskej vlády pána Kaczyńského. Citoval som pána Kaczyńského, ktorý chce dosiahnuť zlepšenie situácie na zavedenie trestu smrti v Európe. Moja otázka Rade teda bola: Ako dlho bude Rada toto znášať? Ako dlho bude o tom mlčať ostatných 26 vlád? Tým, čo som povedal, som si v žiadnom prípade nedovolil rozhodovať (ako by som mohol?) o tom, ako dlho bude pán Kaczyński prezidentom Poľska. Voľba vlády a prezidenta je absolútne zvrchovaným právom poľského ľudu. Vyzývam však poľský ľud, aby sa zachoval múdro a čo najskôr zbavil túto vládu moci.
Predsedajúca. − – Ďakujem vám za toto vysvetlenie.
Monica Frassoni (Verts/ALE). – (PT) Pýtala som sa na jednu konkrétnu vec. Zaujímalo by ma, z akého článku vychádza predsedníctvo, keď hovorí, že na tento druh otázok, ako je napríklad rozhodnutie o ustanovení Dňa proti trestu smrti, je nevyhnutný jednomyseľný postoj a prečo netrvá na hlasovaní v Rade. Rada by som vedela, prečo sa predseda k tomuto bodu, o ktorom sa zmienili všetci rečníci, vôbec nevyjadril.
Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Vysvetlenie Rady je, že na prijatie rozhodnutia uvedeného druhu je nevyhnutná jednomyseľnosť.
Predsedajúca. − Doručili mi päť návrhov uznesenia(1) predložených v súlade s čl. 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 27. septembra 2007.