Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 25. septembra 2007 - Štrasburg

13. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je hodina otázok. (B6-0316/2007).

Nasledovné otázky sú určené pre Komisiu.

Prvá časť

  Predsedajúca. − Otázka č. 32, ktorú predkladá Richard Corbett (H-0607/07)

Predmet: Rešpektovanie osobitosti športu

Súhlasí Komisia s tým, že podnet UEFA týkajúci sa miestnych hráčov vzbudí športovú solidaritu a bude pre európsky futbal určitou zárukou? Aké kroky Komisia plánuje pri príprave legislatívnych návrhov a výkladu platných predpisov EÚ týkajúcich sa rešpektovania osobitosti športu?

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád prispejem svojimi odpoveďami tykajúcimi sa osobitosti športu. Podrobnejšia diskusia o tejto otázke by bola aktuálna nie teraz, ale neskoršie, pretože 11. júla tohto roku Komisia prijala bielu knihu o športe. Bola významným príspevkom, ktorý zdôraznil význam podpory riadnych podmienok pre prípravu mladých ľudí, talentovaných športovcov a športovkýň, čo je pre udržateľný rozvoj športu na všetkých úrovniach zásadné. Táto kniha bola inštitucionálnym a veľmi politickým príspevkom k uvedenej otázke a spolupráci v tejto veci.

Citujem z tejto knihy: „Pravidlá požadujúce od tímov zavedenie určitých kvót stanovujúcich zastúpenie miestnych hráčov je možné prijať ako zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy o voľnom pohybe osôb, ak nepovedú k priamej národnostnej diskriminácii a ak bude prípadné dôsledky nepriamej diskriminácie z nich vyplývajúce možné obhájiť ako primerané vzhľadom na sledovaný legitímny cieľ, ktorým je napríklad zlepšenie a ochrana prípravy a rozvoja talentovaných mladých hráčov.“ Myslím, že toto jasne ukazuje, ako sa má táto otázka vykladať.

Komisia v súčasnosti hodnotí zlučiteľnosť opatrení UEFA tykajúcich sa miestnych hráčov s právom Spoločenstva, aby sme nastolili rovnováhu medzi potrebou dodržania právnych ustanovení Spoločenstva na jednej strane a autonómiou športových organizácií a záujmov európskeho futbalu na druhej strane.

Hodnotenie prebieha vo svetle vyhlásenia, ktoré je prílohou Amsterdamskej zmluvy, t.j. tzv. Deklarácie Európskej rady z Nice z roku 2000, a bielej knihy o športe, ktorá podobne ako akčný plán Pierre de Coubertin v bode 9 výslovne uvádza: „Dokončiť analýzu pravidiel zavedenia určitých kvót stanovujúcich zastúpenie miestnych hráčov v jednotlivých tímoch“. Toto obšírne porovnanie o futbalových akadémiách v členských štátoch a o miestnych hráčoch nie je v súčasnosti k dispozícii.

V roku 2006 zadala Komisia vypracovanie štúdie o športových akadémiách v členských štátoch vrátane otázky miestnych hráčov. Očakáva sa, že výsledky tejto štúdie vhodne prispejú k jej analýze.

Pokiaľ ide o druhú časť otázky – vzhľadom na to, že sa skladá z dvoch častí tykajúcich sa osobitosti športu – kapitola 4 bielej knihy pracuje s pojmom osobitosti športu v rámci hraníc súčasných právomocí EÚ. Ako je podrobnejšie uvedené v našom pracovnom dokumente a jeho prílohách, rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Komisie ukazujú, že osobitosť športu sa v minulosti uznávala a brala do úvahy. Komisia zastáva názor, že určité hodnoty a tradície európskeho športu je potrebné podporovať, a naďalej bude pri rešpektovaní právnych ustanovení EÚ uznávať osobitnosť tohto odvetvia. Osobitý prístup k jednotlivým prípadom však zostáva základom pre kontrolu uplatňovania právnych nariadení EÚ, najmä pravidiel upravujúcich hospodársku súťaž a vnútorný trh zo strany Komisie. To je v súlade so súčasnými ustanoveniami Zmluvy.

Aby sme všetkým zainteresovaným účastníkom poskytli právnu istotu a prispeli ku zlepšeniu riadenia európskeho športu, vysvetľuje uvedený pracovný dokument a jeho dve prílohy podrobne otázku osobitosti. Týka sa športu a pravidiel EÚ upravujúcich hospodársku súťaž a športu a slobody vnútorného trhu a prvýkrát rekapituluje judikatúru Európskeho súdneho dvora a rozhodnutia Komisie v oblasti športu.

Chcem zdôrazniť, že prvýkrát sa v našom politickom dokumente poukazuje na osobitosť športu viac než kedykoľvek predtým v kontexte EÚ. To je najvýznamnejší príspevok k podpore športu v Európskej únii a dáva odpoveď na položenú otázku.

  Richard Corbett (PSE). – Účelom pravidiel UEFA, ktoré vyžadujú, aby v kluboch hralo určité percento miestnych hráčov, je, aby sa kluby nespoliehali len na svoju finančnú silu na trhu s prestupmi, ale aby museli investovať do tréningu miestnych hráčov. To je základným zámerom. Napriek tomu Komisia v tejto otázke v bielej knihe neprekročila svoj tieň a nepovedala, že to je zámer, ktorý je v súlade so Zmluvou; a teraz, pán komisár, hovoríte, že by to tak mohlo byť, keby... – a stále túto otázku skúmate. Môžem sa spýtať Komisie, prečo to trvá tak dlho? Kedy bude Komisia schopná tento žiaduci zámer podporiť?

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Chcel by som viac, než len dať odpoveď, ale je to už určitý krok dopredu, ak si pamätáte naše rozpravy pred rokom, aspoň z pohľadu Parlamentu. Myslím, že odpoveď, ktorú som citoval, ktorá je súčasťou oznámenia – tohto politického dokumentu – je dôležitým ubezpečením, že chceme podporovať osobitosť športu, najmä futbalu, pokiaľ ide o ochranu a podporu mladých ľudí, ich prípravu a investície do mladých.

Štúdia doteraz nebola dokončená, pretože ešte nemáme všetky údaje, ktoré by sme chceli. Dúfam, že sa nám podarí pomocou dodatočného dotazníka, na ktorom teraz pracujeme, získať chýbajúce údaje. Je veľmi dôležité, aby s nami spolupracovali partneri z asociácií, federácií, klubov a líg z členských štátov. Dúfajme, že v dohľadnej budúcnosti – bol by som rád, keby to bolo na začiatku budúceho roku – budeme schopní dať definitívnu odpoveď. Za dva týždne sa stretneme so všetkými zainteresovanými účastníkmi zo sveta športu v Bruseli, aby sme prerokovali obsah a realizáciu bielej knihy. Verím, že táto časť bude zásadná pre konkrétne akcie a podporu hodnôt športu.

Menom Komisie vám môžem povedať, že sa naďalej týmito otázkami dôkladne zaoberáme, ale je potrebné riešiť ich citlivo. Než prijmeme akékoľvek rozhodnutie, nielen v tejto oblasti, ktorá je úplne osobitná, musíme vykonať dôkladnú analýzu a potom prijať praktické rozhodnutia.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán komisár, vonkoncom nemám v úmysle uraziť Komisiu či Súdny dvor, mám pocit, že ani naši sudcovia ani komisári či komisárky nie sú príliš často vidieť na futbalovom ihrisku. Keby sa tam vyskytovali častejšie, všimli by si, že začína sezóna európskych pohárov, kde hrajú tímy proti sebe a kde často len jeden hráč je členom národného týmu. Sme preto svedkami toho, ako sa zanedbáva starostlivosť o novú krv a všetkému sa prisudzuje len hospodársky rozmer.

Futbal je viac než len vnútorný trh a nie je len súťažou v právnom zmysle. Futbal je športová súťaž medzi tímami na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Niečo sa tu musí stať, a to rýchlo. Môže Komisia sľúbiť, že sa niečo skutočne deje okrem toho, že sa vypracovávajú štúdie?

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Som si istý, že niečo sa naozaj urobí. Použijem ako výborný príklad futbal, pretože svojím spôsobom je Európa vo futbale najlepšia na svete. Myslím, že môžeme byť najlepší v mnohých iných oblastiach, napríklad vysokoškolskom vzdelávaní, ktoré sa zvyčajne v Európe nepovažuje za najlepšie. Nie, to, čo Európa potrebuje, nie je len odkaz na úspechy alebo odkaz na význam futbalu alebo športu pre jej historický vývoj a súčasné úspechy, ale aj do budúcnosti. Jedným z riešení je vyvážený prístup ku športovým aktivitám, čo znamená, že šport nie sú len peniaze, ale aj pravidlá a hodnoty, ktorými sa riadi svet, a peniaze majú len podporovať zdravé investovanie.

Viem o nevyváženosti, problémoch a pochybnostiach o dôveryhodnosti súťaží a o korupcii, ako aj o veľkých peniazoch, ktoré rozhodujú, kto je skutočne silný partner či silný konkurent.

Novým impulzom sa stala v 1999 Helsinská správa – vy si to možno pamätáte lepšie – a Deklarácia z Nice. Komisia nikdy nepredložila politický dokument. Ak nielen predložíme dokument, ale aj budeme konať (a podľa akčného plánu nesúceho meno Pierra de Coubertina je stanovených 53 akcií), môžeme urobiť veľa. Ak budeme dôslední pri ich realizácii, myslím, že môžeme taktiež pripraviť prvý článok Zmluvy o športe, pretože teraz nám chýba právny základ. Preto nemôžeme definovať niektoré akcie a musíme prijímať rozhodnutia o jednotlivých problémoch s osobitným prístupom k jednotlivým problémom.

K tejto odpovedi sa viaže veľa súvisiacich záležitostí, takže k väčšej dôveryhodnosti potrebujeme spoluprácu orgánov EÚ, zákonodarcov jednotlivých členských štátov, ako aj riadiacich orgánov v oblasti športu. Oni stanovujú pravidlá, oni riadia, a preto musia byť dôveryhodní pri riadení jednotlivých disciplín, hier či súťaží.

Povedal by som, že športové fóra, ktoré usporiadame pod portugalským predsedníctvom, by mohli byť jednou z odpovedí na stály či pravidelný transparentný a dôveryhodný dialóg o problémoch a možných riešeniach, či už v malom meradle, európskom meradle alebo v rámci širšej medzinárodnej spolupráce.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, predseda UEFA Michel Platini žiada vo svojom liste vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov EÚ, aby zasiahli proti rastúcemu bohatstvu futbalových klubov, ktoré stále viac utrácajú za hráčov a iné nákupy, a vytvárajú z futbalu biznis, nie šport založený na hodnotách.

Vo vyhlásení, ktoré predchádzalo tomuto listu, však predseda UEFA žiadal politikov, aby do futbalu nezasahovali. Povedal, že EÚ a Európsky parlament by sa mali obmedziť na svoju politickú úlohu a zostať mimo športu.

Súhlasíte s názormi, ktoré zastáva predseda UEFA, a do akej miery? Bude biela kniha o športe dobrou príležitosťou na vysvetlenie nevyriešených otázok?

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Ďakujem za váš záujem a nepriamo aj za odkaz od predsedu UEFA, pána Michela Platiniho; viackrát sme sa stretli a mám k dispozícii aj popis návrhu o miestnych hráčoch.

Naliehame na spoločný postup, vrátane možného zahrnutia športu do reformnej zmluvy – je to v mandáte aj v návrhu. V bielej knihe nežiadame o právomoci, žiadame o spoluprácu pri konkrétnych akciách, ktoré sa líšia podľa jednotlivých oblastí (vzdelávanie, príprava, sociálne zapojenie, verejné zdravie), ako aj pri potlačovaní javov akými sú násilie, rasizmus, korupcia v športe alebo v jednotlivých organizáciách alebo pri jednotlivých udalostiach. Nemôžeme len čakať na ďalšiu zmluvu ani považovať dnes dosiahnutú zhodu za zaručenú pre zajtrajšok. V záujme lepšej budúcnosti by sme mali konať dnes, či už vo futbale alebo v iných oblastiach.

Myslím, že Európsky parlament, Komisia a Rada môžu vyriešiť mnohé z týchto problémov, a ako som povedal, spoločne môžeme dokázať veľa. Neznamená to, že musíme prijímať opatrenia na úrovni EÚ. Napríklad, ak sa v októbri dohodneme na ministerskej úrovni na zmene, doplnení či zlepšení kódexu pre antidopingové dohovory či pravidlá v rámci Svetovej antidopingovej agentúry, pôjde o akciu proti dopingu. Pripomínam, že pán Mavrommatis a mnohí kolegovia požadovali okamžitú akciu Únie proti dopingu, keď som sa stal komisárom v roku 2004, vtedy to bol problém olympijských hier.

Doping je v športe veľmi viditeľným, škodlivým a vplyvným javom. Môžeme v tejto oblasti veľa dokázať, ale musíme konať, nielen diskutovať a taký je teraz náš prístup.

  Predsedajúci. − Otázka č. 33, ktorú predkladá Chris Davies (H-0618/07)

Predmet: Biopalivá

Kedy Komisia predpokladá prijatie návrhov na certifikáciu plodín určených na výrobu biopalív alebo samotných biopalív, aby sme zabezpečili, že dopyt po týchto produktoch nezvýši ničenie tropických pralesov?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Komisia v súčasnosti dokončuje práce na smernici o podpore energie z obnoviteľných zdrojov energie a mojím cieľom je, aby bola táto smernica prijatá do konca roka. Jednou z významných otázok v tejto smernici bude riešenie udržateľnosti biopalív, zásady a spôsoby, ako zabezpečiť, aby biopalivá nemali negatívny vplyv na životné prostredie. Z tohto dôvodu bude určite navrhnuté prijatie zvláštneho systému, ktorý bude možné použiť (a určite sa použije) pri biopalivách produkovaných tu, ako aj pri dovážaných biopalivách.

  Chris Davies (ALDE). – Súhlasí pán komisár s tým, že naše záznamy o kontrole dovozu tropického dreva z ilegálnych zdrojov sú poľutovaniahodné – jednoducho strašné? Ako môžeme veriť (s ohľadom na skúsenosti a možnosti korupcie a falšovania dokumentov), že certifikáty plodín pre biopalivá budú pravé? Nemôže to skončiť tak, že problém len zhoršíme?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Po prvé, nemôžem potvrdiť, že sa do Európskej únie dováža veľa ilegálneho tropického dreva, ale čo môžem povedať určite je, že doteraz sa do Európskej únie dovážalo veľmi obmedzené množstvo biopalív. Nezaznamenali sme žiadny vplyv, pokiaľ ide o negatívne dôsledky pre dažďové pralesy. Systémy certifikácie, ktoré sa navrhujú, budú uplatnené. Nemám o nich pochybnosti, pretože všeobecne sú skúsenosti s colnou správou v Európskej únii veľmi dobré.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán komisár, to, čo ste práve uviedli, je problém. Ďalším problémom zjavne je, že z dôvodu rastúcej spotreby biopalív začínajú rásť ceny výrobkov bežnej spotreby, najmä v krajinách, kde sa to môže skutočne stať problémom, a veľa ľudí, najmä v týchto krajinách, si už nemôže dovoliť kúpiť základné potraviny. Ste si tohto problému vedomý? Ak áno, čo si o ňom myslíte a čo s tým robíte?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − (DE) Hlavným dôvodom súčasného rastu cien potravín je rastúci dopyt, najmä v Čine, Indii a iných štátoch. Ten je hlavným dôvodom zvyšovania cien. Môj kolega, ktorý bude mať slovo po mne, vysvetlí, aké opatrenia musíme prijať. Je jasné, že musíme viac vyrábať, pretože dopyt musí byť taktiež uspokojený.

Pokiaľ ide o biopalivá, v súčasnosti je ich vplyv na ceny potravín úplne okrajový, pretože v globálnom meradle je spotreba biopalív stále nízka. Samozrejme, že to musíme zohľadniť, pretože teraz sa v Spojených štátoch využíva na výrobu biopalív veľké množstvo kukurice. To môže mať vplyv na niektoré odvetvia, ale existujú spôsoby, ako uspokojiť rastúci dopyt. Mám za to, že Komisia musí nájsť riešenie týkajúce sa cien na svetovom trhu. Môj kolega už k tomu pripravil niektoré návrhy.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, objavuje sa názor, že rastúca výroba biopalív a obchodovanie s nimi môže absorbovať nadprodukciu rozvojových krajín tak, že použijú biopalivá pre vlastnú potrebu alebo ich vyvezú.

Verí Komisia tomu, že by odvetvie biopalív mohlo odblokovať kolo rokovaní z Dauhy v rámci Svetovej obchodnej organizácie?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Sú samozrejme štáty, ktoré majú väčší záujem o medzinárodný obchod s biopalivami − najmä Brazília; to je pravda, ale rokovanie z Dauhy sa týka širšieho okruhu otázok než len tejto. Nerokuje sa len o biopalivách, ktoré tvoria iba malú časť. Mali by sme sa určite zhodnúť na širšom okruhu otázok. Povedal by som, že biopalivá stále budú mať len nepatrný vplyv na výsledok kola rokovaní z Dauhy.

  Predsedajúca. − Otázka č. 34, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0630/07)

Predmet: Súčasný stav rokovaní v rámci WTO

Môže sa Európska komisia podrobne vyjadriť k súčasnému stavu rokovaní v rámci WTO?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Je to bežný severský prístup, ktorý je stručný, ale ide priamo k veci.

Môžem celkom jasne povedať, že nasledujúce dva mesiace budú pre vývoj kola rokovaní z Dauhy zásadné. Na základe návrhov predložených v júli predsedníctvami rokovacích skupín o poľnohospodárstve a priemyslových výrobcoch teraz znovu začali rokovania.

Predsedovia pri vypracovaní návrhu pre rokovania urobili kus práce. Myslím, že môžeme povedať, že spravodlivo rozložili bremeno. Vyvíjajú nátlak na každého kľúčového hráča, na každú otázku takzvaného rokovacieho trojuholníka – AMA, NAMA a domácej podpory – ktoré sú pre jednotlivých účastníkov veľmi citlivé.

Je taktiež jasné, že texty predsedníctva nie sú vytesané do kameňa. Členovia WTO mali pred letnou prestávkou možnosť predbežne reagovať na tieto texty.

Teraz sa rokovanie musí skutočne zamerať na osobitosti. Ďalšie kolo diskusií o metódach začne začiatkom septembra v Ženeve. Cieľom generálneho riaditeľa WTO Pascala Lamy a predsedov je, aby mohli v októbri vydať revidovaný dokument, ktorý najneskôr toho roku na jeseň poslúži ako základ pre konečnú dohodu o metódach. To, či sa tak stane, či bude predložený konečný dokument, úplne závisí od zapojenia jednotlivých účastníkovo rokovaní.

Spojené štáty by teraz mali preniesť politický záväzok prezidenta Busha zo samitu štátov APEC do konkrétnych návrhov na rokovania a pokúsiť sa o uzatvorenie dohody. Je nevyhnutne potrebné, aby bolo vidieť, že sa Spojené štáty angažujú a aby sme sa posunuli v otázke poľnohospodárskych subvencií, nielen pokiaľ ide o cieľ, ktorým je zabezpečenie prístupu na poľnohospodárske trhy rozvojových krajín.

Brazília, India, ako aj iné rozvíjajúce sa hospodárstva sa musia vydať správnym smerom a splniť svoje záväzky, čo znamená, že musia do určitej miery znížiť svoje súčasné clá na priemyslové výrobky.

Realita týchto rokovaní je taká, že vzdialenosť od cieľa, ak použijeme ekonomické termíny, je v tomto štádiu celkom krátka, a v porovnaní s cestou, ktorú sme doteraz prešli, určite veľmi krátka.

Význam zvyšných ústupkov, ktoré musia urobiť rozvinuté aj niektoré rozvojové štáty je v porovnaní s výsledkom dohody malý, najmä preto, že globálne podmienky na trhu sú čím ďalej tým neistejšie.

Ale hodiny tikajú. Ak sa nepodpíše dohoda o metódach do jesene, je veľmi nepravdepodobné, že sa rokovanie z Dauhy podarí ukončiť. Prezidentská kampaň v Spojených štátoch sa zintenzívni a  rokovania by sa mohli na veľa rokov úplne pozastaviť.

Aby bolo toto kolo rokovaní úspešné, musia všetky strany ukázať flexibilitu a ochotu ku kompromisu. Európska únia bude pokračovať v tom, aby sa dostala aj do iných oblastí, ktoré rieši Svetová obchodná organizácia a jej hlavní členovia, a konštruktívne sa do nich zapojila.

  Brian Crowley (UEN). – Chcel by som poďakovať pani komisárke za jej odpoveď. Bol by som rád, keby tu bol i pán komisár Mandelson, pretože viem, že mal minulý týždeň v Amerike schôdzku, a bol sklamaný tamojšou reakciou.

Ale budem veľmi stručný, uviedli ste rozvojové štáty, konkrétne Brazíliu a Indiu. Z hľadiska priemyslu a vývozu sa nedajú radiť k rozvojovým krajinám. Na druhej strane, z kultúrneho hľadiska sa radia k rozvojovým krajinám, vzhľadom na výhody, ktoré dostávajú.

Mala by Európa dať viac v oblasti poľnohospodárstva, najmä ak vidíme, že nový zákon Spojených štátov o poľnohospodárstve, ktorý nadobudol účinnosť, vyberá z balíka viac subvencií, ako bolo pôvodne dohodnuté. Zdá sa, že Európa tomu poskytuje voľný priechod, zatiaľ čo Amerika nevynakladá žiadne úsilie? Je správne takto pokračovať?

A napokon, ak je lehota na jeseň, je koniec októbra jeseň? Zima začína 1. novembra. V akom časovom rámci možno očakávať dosiahnutie úspechu?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Podľa môjho kalendára začína zima v decembri, ale to je jedno. Po prvé, ak sa pozrieme na smer, ktorým sa uberá zákon Spojených štátov o poľnohospodárstve, nie je v súlade s dohodou dosiahnutou v rámci kola rokovaní z Dauhy, ale ťažko môžeme predvídať, ako napokon rozhodne Senát.

Nehodlám sa púšťať do diskusie, či je Brazília rozvinutá alebo rozvojová krajina, pokiaľ hovoríme o poľnohospodárstve a priemyslových výrobkoch, ale je zrejmé, že v oblasti poľnohospodárstva – a biopalív, o ktorých sme diskutovali pred niekoľkými minútami – je Brazília veľmi konkurencieschopný štát. Biopalivá z cukrovej trstiny sú na globálnom trhu veľmi konkurencieschopné.

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem vám za odpoveď, pani komisárka. Povedali ste, že je veľmi dôležité, aby Spojené štáty predniesli ponuku. V minulých dňoch sa zdôrazňovalo, že Spojené štáty v skutočnosti predložili veľmi významnú a veľmi zaujímavú ponuku v oblasti domácich podpôr trhu. Chcela by som sa len spýtať, či to tak je, a ak áno, mohli by ste o tom poskytnúť viac informácií?

Moja druhá otázka znie: Nemáte pocit, že sme to my, kto robí ústupky? Môžete potvrdiť, že pán komisár Mandelson navrhol zníženie podpory európskym poľnohospodárom o 70 % a ak je to tak, súhlasíte s týmto návrhom? Nemáte pocit, že by takéto škrty zničili európske poľnohospodárstvo, najmä odvetvie hovädzieho mäsa?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Po prvé, keď sa pozrieme na dokumenty rokovania predložené oboma predsedami, pán Falconerem, ktorý je zodpovedný za odvetvie poľnohospodárstva, predložil dokument, ktorý má medzi číslami medzery. A keď sa pozrieme na domácu podporu, ktorá je pre Američanov najzložitejšou záležitosťou, je jasné, že teraz naznačili, že budú schopní fungovať v rámci medzier a v rámci dvoch čísel uvedených v dokumente pána Falconera.

Rokovania a diskusie pokračujú, preto je veľmi ťažké povedať, kedy skončia. Ale musím povedať, že pre Európsku úniu sú, aspoň pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, zložitou otázkou samozrejme clá. Ale ešte dôležitejšie než clá je spôsob, akým nakladáme s našimi citlivými produktmi. Ten je jednoducho zásadný a dôležitejší ako zníženie ciel v jednotlivých pásmach, v ktorých sa pohybujeme.

Môžem vás teda len vyzvať, aby ste dávali pozor na spôsob, akým nakladáme s citlivými produktmi, pretože to bude kľúčom pre rozhodujúcu bitku.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Chápem, že sa musíme zaoberať rokovaniami o výške kvót atď., ale to, čo mi tu chýba, sú rokovania o tom, čo Európa predstavuje, t. j. šírení nášho životného štýlu. Pani komisárka, moja otázka znie, či do týchto rokovaní vstupujete s tým, že hovoríte, že odmietame výrobky vyrábané deťmi! Že nechceme výrobky vyrábané prostredníctvom nútenej alebo otrockej práce! Že nechceme výrobky, pri výrobe ktorých neboli dodržané základné pracovné normy! Rokuje sa o tom a zasadzujete sa o to, aby sa o tom rokovalo?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Skutočne sme sa snažili začať diskusiu o tom, čo bežne nazývame neobchodné záujmy, ale bolo veľmi zložité túto diskusiu s niektorými činiteľmi znovu začať. Som si úplne istá, že otázka produktov, pri ktorých žiadame určitú úroveň starostlivosti, pokiaľ ide o živobytie zamestnancov a samozrejme o ich zdravie, osobne si myslím, že je tu záväzok spoločností, ktoré z týchto štátov dovážajú tovar. Môžete hovoriť o uterákoch z Indie, ktoré sa farbia spôsobom typickým pre určitú oblasť. Myslím si teda, že ak všetci potiahneme za rovnaký povraz, môžeme nájsť rozumné riešenie.

Druhá časť

  Predsedajúca. − Otázka č. 35, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0594/07)

Vec: Kolo rokovaní z Dauhy o poľnohospodárstve

Ako Komisia hodnotí priebeh kola rokovaní z Dauhy o poľnohospodárstve a „ponuky“ pri rokovaní zo strany partnerov EÚ?

Je pravda, že má EÚ v porovnaní s ponukou z októbra 2005 vypracovať veľkorysejšiu ponuku v odvetví poľnohospodárstva, najmä čo sa týka prístupu na trh? Bola vykonaná štúdia vplyvu na európske poľnohospodárstvo?

Aké sú v prípade neúspechu rokovaní v rámci WTO priority Komisie pri dvojstranných rokovaniach a na (medzi)regionálnej úrovni v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktmi?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Komisia stále zastáva stanovisko, že je tu nádej na to, že rokovania z Dauhy skončia v blízkej budúcnosti pozitívne, ako som uviedla v predchádzajúcej odpovedi.

Môžem len povedať, že ak nedôjde do konca roka k zásadnému pokroku v tejto veci, bude podľa môjho názoru vzhľadom na nadchádzajúce prezidentské voľby v Spojených štátoch veľmi ťažké rokovania dokončiť.

Súčasným ponukám zo strany našich partnerov pri rokovaní však stále chýba to, čo by bolo možné žiadať, aby sme dospeli k vyváženému výsledku rokovaní.

Ak ide o konečnú ponuku zo strany EÚ, existujúca reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky výrazne obmedzuje mandát Komisie na rokovanie, čo znamená, že nemôžeme akceptovať dohodu, a musíme teda znovu zreformovať našu spoločnú poľnohospodársku politiku. Je to celkom v súlade s mandátom, ktorý dala Komisii Rada, a obmedzený mandát na rokovanie, ktorý budeme mať, si bude samozrejme vyžadovať príslušné ústupky zo strany našich partnerov vo WTO v oblasti poľnohospodárstva a inde, čo bude viesť k zlepšeniu trhových príležitostí pre našich exportérov.

Keď hovoríme o znížení ciel, niekedy sa bojíme, že sa naše odvetvie poľnohospodárstva dostane pod obrovský tlak dovážaných komodít. Musíme mať na pamäti, že každá minca má dve strany, čo znamená, že dôjde aj k zníženiu ciel na nových rozvíjajúcich sa trhoch, čo by mohlo, a som si istá, že bude veľmi zaujímať európskych producentov, ktorí budú môcť vstúpiť na tieto trhy, napríklad čínsky a indický. Stále sa teda ešte usilujeme o pozitívny výsledok kola rokovaní z Dauhy. Je zrejmé, že dávame prednosť riešeniu prijateľnému pre všetky strany, kým riešenie prijateľné pre obidve strany by mohlo dopĺňať mnohostranné diskusie.

V tomto štádiu sa snažíme čo najviac, ale ak nájdeme riešenie, je dôležité, aby šlo o vyvážené riešenie − v rámci troch pilierov poľnohospodárstva, ale tiež medzi poľnohospodárstvom, priemyselnými výrobkami a službami.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Ďakujem vám za odpoveď, pani komisárka. Mám pocit, že hovoríte skôr ako komisárka pre medzinárodný obchod ako komisárka pre poľnohospodárstvo.

Je to aj stanovisko pána Mandelsona, komisára zodpovedného za medzinárodný obchod, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky nebude škodlivá? Je to aj jeho názor, že prijatie modalít z júla 2007, ktoré sú nad rámec ponuky zo strany EÚ v októbri 2005, neprekročia rokovací mandát daný Radou ministrov v roku 2005? Ak áno, kým sa akokoľvek zaviažete voči našim obchodným partnerom, nemusíte žiadať o nový mandát od Rady.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Keď sa v roku 2003 ministri v Rade dohodli na reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, išlo o mandát daný komisárom zodpovedným za obchod a poľnohospodárstvo. V rámci tohto mandátu sme mohli rokovať. To, čo teraz predstavujeme, alebo to, čo predstavíme 20. novembra, je hodnotenie stavu poľnohospodárskej politiky. Nejde o novú reformu, preto nemám dojem, bez ohľadu na to, či v Dauhe dosiahneme dohodu alebo nie, že to bude mať vplyv na to, čo navrhujeme ako hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nebude to teda mať vplyv na mandát, ktorý už máme.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pani komisárka, genetické inžinierstvo v oblasti potravín mnoho ľudí v Európe znepokojuje, desí a napĺňa obavami. Hrá táto téma opäť alebo bude naďalej hrať väčšiu úlohu v kole rokovaní v Dauhe?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Je jasné, že z toho, čo sme zaznamenali za posledných pár mesiacov v súvislosti s rastom cien v Európe, najmä ako bolo uvedené v novinách v Nemecku počas leta, vyplynulo mnoho otázok. Ide o úplne nové otázky týkajúce sa európskej poľnohospodárskej politiky, kde sme predtým bojovali proti prebytkom, intervenčným zásobám a myslím si, že vďaka rozdeleniu priamych platieb poľnohospodárom tu máme vyváženejší trh, ktorý umožňuje poľnohospodárom udržať sa na trhu a nie počítať so šekom z Bruselu.

Je jasné, že v kole rokovaní z Dauhy nie je otázkou priorít samotné Spoločenstvo či zaistenie bezpečnosti dodávok potravín. Pre každého na svete je samozrejme dôležité, aby si mohol byť istý, že bude mať potraviny pre svoje obyvateľstvo, ale nejde o zvláštnu kapitolu našich rokovaní.

  Jim Allister (NI). – Okrem toho, že by som chcel vyjadriť znepokojenie nad ďalšími ústupkami, ktoré poškodzujú naše záujmy v oblasti poľnohospodárstva, by som sa vás chcel spýtať, aká pozornosť bola pri rokovaniach venovaná zlepšeniu štandardov produkcie hovädzieho mäsa v prípade tých, ktorí chcú získať prístup na náš trh, aby sme zabránili dovozu potravín, pri ktorých možnosť dokázať ich pôvod a kvalita zďaleka zaostávajú za štandardmi, ktoré očakávame od našich producentov?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Myslím si, že už to tu zaznelo. Možno sa mýlim, ale pripomína mi to trochu otázku položenú írskym ministrom a niektorými írskymi poslancami týkajúcu sa dovozu z Brazílie, dokazovania pôvodu a názoru írskych poľnohospodárov na nedostatok dokazovania pôvodu. Je jasné, že tento prípad pozorne sledujeme a viem, že môj kolega, komisár Kyprianou, bude mať stretnutie s príslušným výborom Parlamentu.

Chceme zaistiť spravodlivý obchod, čo znamená, že dovozcovia do Európskej únie alebo vývozcovia z nej musia spĺňať rovnaké normy kvality ako naši producenti.

Budúci mesiac navštívim Brazíliu a presvedčím sa, či mi môžu ukázať to, čo chcem vidieť, t. j. ako v Brazílii funguje možnosť zistenia pôvodu produktov, ktoré sa dovážajú do Európskej únie.

  Predsedajúca. − Otázka č. 36 je neprípustná, pretože jej autor už nie je poslancom.

Otázka č. 37, ktorú predkladá Ioannis Gklavakis (H-0636/07)

Vec: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ku spoločnej organizácii trhu s vínom

Dňa 4. júla 2007 predložila Komisia návrh nariadenia Komisie o spoločnej organizácii trhu s vínom (KOM(2007)0372). Prostriedky určené pre národné rámce sa prideľujú podľa kľúča, ktorý je založený z 50 % na historickom vklade členských štátov, z 25 % na oblasti a z 25 % na produkcii. Navyše došlo k úpravám v prospech niektorých členských štátov.

Oznámi Komisia, aké kritéria boli použité pri výbere zvláštneho kľúča na prideľovanie a prečo sa prostriedky neprideľujú na základe historických platieb členských štátov v referenčnom období, ako to bolo v prípade všetkých spoločných organizácií trhu, pri ktorých už došlo k zmene? Ďalej vzhľadom na to, že celková výška prostriedkov je obmedzená, ako bolo rozhodnuté o úpravách v prospech niektorých členských štátov, ktoré nevyhnutne vedú k príslušnému zníženiu prostriedkov pre ostatných?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Aby bolo rozdelenie celkovej sumy, ktorá bude pridelená do národného rámca, a sumy na našu politiku rozvoja vidieka medzi členské štáty navrhnuté rovnomerne, používame vlastne tri rôzne kritéria: pri vinárskych oblastiach vychádzame zo všetkých dostupných historických údajov, ktoré máme k dispozícii; po druhé, pri produkcii vychádzame z objemu založeného na historických priemeroch; a po tretie, pri výdavkoch vychádzame z historického priemeru s výnimkou Bulharska a Rumunska, v prípade ktorých boli použité rozpočtové požiadavky vypočítané v rámci pristúpenia, pretože to boli jediné spoľahlivé údaje, ktoré sme mohli použiť. Váha prisúdená týmto rôznym faktorom je takáto: 25 % pripadá na oblasti, 25 % na produkciu a 50 % na prostriedky určené na finančné rámce a politiku rozvoja vidieka. 50 % zo sumy na oblasť a 50 % zo sumy na produkciu z tejto časti rámca je určených na podporu tretích krajín, čo považujem za novú a veľmi dôležitú prezieravú politiku pre vinárstvo. Keď sme diskutovali o prerozdeľovaní medzi rámce členských štátov, urobili sme korekcie v prospech troch členských štátov, aby sme obmedzili zníženie produkcie vzhľadom na ich podiel na výdavkoch v minulosti a ich podiel vzhľadom na ďalšie dve kritériá. Táto korekcia nebola v neprospech súm pridelených iným členským štátom, čo znamená, že sme ostatné sumy neznížili a na získanie peňazí pre tieto tri členské štáty sme jednoducho zvýšili rozpočet. Tak je možné spravodlivo rozdeliť podporu Spoločenstva a vziať do úvahy kapacity každého členského štátu a zároveň účinne uplatňovať nové opatrenia navrhnuté v rámci reformy.

  Ioannis Gklavakis (PPE-DE). – (EL) Pani predsedajúca, pani komisárka, v dobe, keď Komisia verí, že je nevyhnutné v rámci právnych predpisov prijať v niektorých členských štátoch štrukturálne zmeny, zaoberá sa tiež tým, ako by bolo možné podobným spôsobom pomôcť gréckym vinárom, ktorých nedávno postihli katastrofálne požiare? Ich príjem sa v nasledujúcich rokoch značne zníži. Obrovské oblasti s tisíckami hektárov viníc boli spálené; vinári teda utrpeli škodu a ich rastliny boli poškodené.

Zamýšľa Komisia s ohľadom na tieto skutočnosti ukázať svoju solidaritu a pomôcť týmto ľuďom?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Predovšetkým sa domnievam, že každý, kto v televízii videl ničivé požiare v Grécku, premýšľal, čo sa stane s poškodenými oblasťami. Keď som tam pricestovala, aby som našla riešenie, mala som možnosť o tom diskutovať s gréckymi poslancami, ministrami, ministerstvami, ako aj s gréckym ministrom hospodárstva.

Existujú rôzne riešenia, ktoré uvediem v odpovedi na ďalšiu otázku. Môžem len povedať, že nemôžeme problém lesných požiarov vyriešiť prostredníctvom spoločnej organizácie trhu s vínom. To je vylúčené. Poviem vám, že ak znovu prerozdelíme prostriedky medzi finančné rámce a členské štáty, bude to, ako keby sme otvorili Pandorinu skrinku, a ja nemám pre vinárske odvetvie k dispozícii viac peňazí ako tie, ktoré sú v súčasnej dobe v rozpočte, t. j. približne 1,3 miliardy EUR na každý rok.

Musíme nájsť riešenie následkov požiarov v rámci politiky rozvoja vidieka a financovania regiónov a som si istá, že sa nájde vhodné riešenie.

  Predsedajúca. − Vzhľadom na to, že sa nasledujúce otázky vzťahujú na jednu tému, budú prerokované spoločne:

Otázka č. 38, ktorú predkladá Katerina Batzeli (H-0655/07)

Vec: Vyplácanie podpory pre územia postihnuté požiarmi v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky

Nedávne požiare v Grécku mali katastrofálne následky na poľnohospodársku činnosť, najmä na produkciu olivového oleja, ovocia, zeleniny a vína, ale aj na životné prostredie a rozvoj týchto oblastí, a predstavujú hlavnú hrozbu pre pokračovanie poľnohospodárskych činností.

Ako treba predefinovať žiadosti o krížové plnenie, aby sa zaistilo vyplácanie oprávnených oddelených platieb podpory postihnutým poľnohospodárom?

Ako bude zabezpečené vykonávanie novej organizácie trhu s vínom v oblastiach postihnutých požiarmi, najmä čo sa týka návrhu Komisie na poskytnutie priamej podpory pestovateľom vínnej révy, ktorí používajú postupy ohľaduplné k životnému prostrediu?

Aké ďalšie ustanovenia a vysvetlenia sa vzťahujú na nový režim hrozienok, aby bolo možné okamžite prijať opatrenia na zvládanie krízy? Je možné zvýšiť zdroje fondov, aby bolo možné financovať tieto opatrenia v prípade výnimočných udalostí?

Je možné vypracovať zvláštny národný program na podporu poľnohospodárov, ktorý bude financovaný zo spoločnej organizácie trhu s ovocím, zeleninou a vínom?

Otázka č. 39, ktorú predkladáGeorgios Karatzaferis (H-0661/07)

Vec: Financovanie mimovládnych organizácií a subjektov s cieľom okamžitého zalesnenia v Grécku po požiaroch

Pred nedávnom zasiahla Grécko najväčšia prírodná katastrofa v jeho histórii. Mnoho gréckych inštitúcií na ochranu životného prostredia a kláštorov nachádzajúcich sa na spálenom území má k dispozícii know-how a vedcov na zorganizovanie opätovného rýchleho zalesnenia týchto oblastí pomocou rozsiahlych výsadieb.

Akým spôsobom môže Komisia poskytnúť prostriedky priamo mimovládnym organizáciám, kláštorom, inštitúciám na ochranu životného prostredia atď. (t. j. mimo tretieho Rámca podpory spoločenstva – CSF), aby mohli okamžite obnoviť prostredie gréckych lesov poškodených požiarmi?

Aká iniciatíva Spoločenstva možno použiť na tento účel?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Predovšetkým môžem len znovu vyjadriť sústrasť všetkým ľuďom, ktorí sa stretávajú s dôsledkami požiarov.

Myslím si, že treba povedať, že jednotné poľnohospodárske platby – priame platby poľnohospodárom − nie sú ohrozené. Možné zničenie úrody, zvierat či budov nemá žiadny vplyv na oddelené platby, pretože neexistuje povinnosť produkovať.

Čo sa týka krížového plnenia, je jedným dôležitým pravidlom, že o zníženie priamych platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v súlade s krížovým plnením môže byť rozhodnuté len na základe konania či zanedbania poľnohospodárstva. Preto nebudú mať lesné požiare, ktoré sme zaznamenali toto leto v Grécku, za následok zníženie priamych platieb.

Pokiaľ ide o víno, v prípade čiastočného zničenia môžu vinice získať podporu v rámci režimu reštrukturalizácie podľa existujúceho nariadenia a v rámci národných finančných rámcov, ktoré budú stanovené v novej úprave spoločnej organizácie trhu.

Reformovaná spoločná organizácia trhu s ovocím a zeleninou počíta s novými nástrojmi na predchádzanie krízam a riadenie. Toto nové nariadenie vstúpi do platnosti až v roku 2008 a neobsahuje ustanovenie o spätnej pôsobnosti.

Pokiaľ ide o poslednú otázku, finančné pravidlá neumožňujú Komisii previesť prípadné úspory z rozpočtu určeného na organizáciu trhov do zvláštnych programov určených na podporu gréckych poľnohospodárov.

S ohľadom na konkrétnu otázku týkajúcu sa mimovládnych organizácií, kláštorov či inštitúcií na ochranu životného prostredia Komisia nemá možnosť poskytnúť im priamu podporu na činnosti určené na obnovu životného prostredia. Pomoc Európskej únie je možná len prostredníctvom zvláštnych cielených programov, ktoré vypracovávajú členské štáty podľa zásady subsidiarity a predkladajú ich Komisii na spolufinancovanie.

Chcem spomenúť len niektoré konkrétne možnosti našej politiky rozvoja vidieka, ktoré je možné takisto použiť. Uviedla som ich v predchádzajúcej odpovedi. Prvá možnosť sa týka programu 2000 – 2006 a môže zahŕňať zmeny programov, ktoré dopĺňajú národné operačné programy a regionálne operačné programy na obnovu poľnohospodárstva popri vnútroštátnych opatreniach na zvládanie katastrof. To môže napríklad znamenať, že poľnohospodár môže získať peniaze určené na kúpu dobytka, ovocia a olivovníkov, či na obnovu zničených budov.

Musím však dôrazne zopakovať, že nie je možné v rámci politiky rozvoja vidieka nahradiť poľnohospodárom ušlý zisk.

Druhou možnosťou je nový program rozvoja vidieka 2007 – 2013, ktorý obsahuje opatrenia na obnovu možností poľnohospodárskej produkcie a možností lesníctva po prírodných katastrofách.

Treba poznamenať, že zásahy prostredníctvom týchto dvoch možností by sa obmedzili na opätovné zalesňovanie a obnovu produkčného potenciálu, a opäť ich nie je možné použiť na náhradu ušlého zisku.

Chcela by som svoje vystúpenie uzatvoriť pripomenutím možností v rámci režimu štátnych podpôr. Katastrofa, akou boli požiare v Grécku, sa normálne považuje za výnimočnú udalosť, ktorá umožňuje členským štátom poskytnúť podporu s cieľom náhrady hmotných škôd.

Pomoc určená poľnohospodárstvu a lesníctvu financovaná z prostriedkov členských štátov môže byť poskytnutá po oznámení plánov štátnej podpory, ktorý vyžaduje následné schválenie zo strany Komisie.

Chcela by som tiež pripomenúť, že existuje oveľa jednoduchšia možnosť, ktorú nazývame štátna podpora de minimis, čo znamená, že členské štáty môžu po zavedení nových zmien vyplatiť poľnohospodárom 6 000 EUR − a tú je možné využívať každé tri roky. Takže bez toho, aby sme sa kohokoľvek pýtali, môžeme v skutočnosti vyplatiť poľnohospodárovi priamo až 6 000 EUR na okamžitú pomoc, ak je to nevyhnutné.

  Stavros Arnaoutakis (PSE), v zastúpení autora. – (EL) Pani komisárka, chcel by som sa spýtať, či ste dostali konkrétny plán obnovy oblastí postihnutých požiarmi.

Ako bude vyzerať postup schvaľovania takého plánu?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Ako som už uviedla, v rámci programov existujú dve možnosti. V rámci programu rozvoja vidieka je možné získať podporu na kúpu nových olivovníkov a vínnej révy. Ďalej tu je regionálna politika, ktorá spadá do právomoci mojej kolegyne, komisárky Hübnerovej. Viem, že je možné sa na komisárku Hübnerovú obrátiť, pretože bola menovaná, aby držala opraty. Som si istá, že prebieha množstvo konštruktívnych diskusií.

  Predsedajúca. −

Otázka č. 40, ktorú predkladáMaria Panayotopoulos-Cassiotou (H-0601/07)

Vec: Financovanie výskumu

Ktoré odvetvia výskumu považuje Komisia za odvetvia, ktoré zaostávajú za ustanoveniami o financovaní podľa plánov pre programové obdobie 2007 – 2013? Aké kritéria určujú priority financovania? Ako hodnotenie užitočnosti a účinnosti výskumu, ktorý bol financovaný podľa šiesteho rámcového programu pre výskum, ovplyvňuje výber nových výskumných projektov? Aké kritériá určujú priority financovania v jednotlivých odvetviach výskumu?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Pani predsedajúca, som rád, že som tu znovu. Chcel by som sa poďakovať váženej pani poslankyni za otázku týkajúcu sa financovania výskumu. Jej otázka sa jendoznačne týka predovšetkým výskumu financovaného Európskou úniou a v mojej odpovedi sa budem týmito stránkami zaoberať. Potreba zvýšených investícií do výskumu na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ, súkromných ešte viac ako verejných, je na dosiahnutie lisabonských cieľov zásadná. Zároveň sa musíme presvedčiť, či tieto prostriedky budú vynaložené tak, aby sa dosiahol čo najväčší účinok.

Otázka sa v podstate skladá zo štyroch častí, a ja na všetky odpoviem. Zároveň musíme mať na mysli, že je príliš skoro na vykonanie konečných záverov a ponaučenia sa zo šiesteho a siedmeho rámcového programu. Ale skôr ako odpoviem na štvrtý aspekt otázky váženej pani poslankyne, chcel by som pripomenúť, že politika súdržnosti Európskej únie, najmä Európsky fond pre regionálny rozvoj a Európsky sociálny fond takisto výrazne prispievajú k rozvoju oblasti európskeho výskumu. Komisia odhaduje, že podpora výskumu a podpora inováciám poskytovaná podľa politiky súdržnosti sa v programovom období 2007 – 2013 v porovnaní s obdobím 2000 – 2006 viac ako strojnásobí.

Vrátim sa teraz k prvej časti otázky, ktoré odvetvia výskumu považuje Komisia za odvetvia, ktoré zaostávajú za ustanoveniami o financovaní podľa plánov pre programové obdobie 2007 – 2013? Komisia verí, že medzi tematickými oblasťami uvedenými v programe zhora nadol a inými uvedenými zdola nahor v rámcových programoch, akými sú hraničný výskum a spoluúčasť, existuje rovnováha. Nebolo by vhodné vybrať konkrétne oblasti, ktoré obzvlášť potrebujú prostriedky. Čím bližšie sa pozrieme na našich 10 tematických priorít, tým je jasnejšie, že potrebujeme viac prostriedkov a výskumu prakticky vo všetkých z nich. Ale aby som vám uviedol príklad, uvediem výskumné infraštruktúry celoeurópskeho záujmu, pri ktorých je objem pridelených prostriedkov podľa siedmeho rámcového programu oveľa menší, ako pôvodne navrhovala Komisia. Je to významná oblasť, kde Európa skutočne získava pridanú hodnotu. Usilujeme sa o kombináciu financovania z množstva zdrojov, najmä celoštátnych a regionálnych zdrojov a z Európskej investičnej banky. Je tiež zrejmé, že po prvej výzve Európskej rady pre výskum na podávanie návrhov sme zavalení návrhmi. Dostali sme oveľa viac výborných návrhov týkajúcich sa základného výskumu, ako sme schopní financovať.

Ak sa pozrieme na tematicky orientovaný výskum, jasne vidíme potrebu lepšej podpory oblastí výskumu, akými sú energetika a klimatické zmeny. Tu môžu členské štáty pomôcť nielen zvýšením investícií do výskumu, ale aj preskúmaním spôsobov, ako kombinovať výskumné úsilie a nedovoliť jeho roztrieštenie. To je tiež jedna z oblastí, ktoré sme podporovali v našej Zelenej knihe o Európskom výskumnom priestore.

Keď sa pozrieme na všeobecné kritériá, tematické priority financovania sú stanovené v osobitnom programe Spolupráca. Tieto oblasti výskumu sú oblasti, ktoré získajú podporu prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov konaných v období 2007 – 2013. Návrh sme vypracovali po obsiahlych konzultáciách s dotknutými stranami v priebehu roku 2004 vrátane internetových konzultácií o témach spolupráce a príspevkov subjektov z oblasti priemyslu prostredníctvom európskych technologických platforiem. Návrh je tiež založený na širokom predchádzajúcom hodnotení vplyvov. Výsledky následného hodnotenia sledovania sú tiež významným prvkom na určenie priorít financovania výskumu. Toto poučenie z predchádzajúcich skúseností bolo naozaj kľúčovým prvkom na vymedzenie priorít v rámcovom programe, ako naznačujete v tretej časti vašej otázky, na ktorú teraz odpoviem.

Pýtali ste sa, ako hodnotenie užitočnosti a účinnosti výskumu financovaného prostredníctvom šiesteho rámcového programu ovplyvňuje výber nových výskumných projektov. Tu musíme rozlišovať dva rôzne spôsoby. Predovšetkým existuje podrobnejšia operačná úroveň, v rámci ktorej útvary Komisie sledujú niekoľko tisíc projektov podľa šiesteho rámcového programu. Títo kolegovia sú často v kontakte s výskumnou obcou a ich preniknutie do problematiky projektov významne prispieva k príprave pracovných programov podľa siedmeho rámcového programu. Ale je tu aj globálnejšia úroveň, na ktorej bude Komisia v roku 2008 organizovať následné hodnotenie šiesteho rámcového programu. Toto hodnotenie celkového vplyvu rôznych výskumných činností budú vykonávať odborníci na vysokej úrovni. Výsledky následného hodnotenia šiesteho rámcového programu budú hlavným príspevkom pre nadchádzajúci prieskum siedmeho rámcového programu v polovici obdobia v roku 2010.

Nakoniec, keď prejdem k poslednej časti otázky, ak zoberieme do úvahy priority financovania v každom odvetví výskumu, témy, ktoré sú predmetom financovania, sú stanovené v programoch a výzvach na predkladanie návrhov. Každoročne ich konzultujeme pri príprave programov s množstvom rôznych subjektov. Vyzývame aj na podporu zo strany poradných skupín, kľúčových špecialistov v tejto oblasti, ktorí zabezpečia, že pracovné programy budú obsahovať najdôležitejšie oblasti výskumu a zoberú do úvahy prebiehajúce projekty, ktoré boli financované v predchádzajúcich súťažiach. Hneď ako dostaneme jednotlivé návrhy do súťaže, hodnotia ich odborníci pomocou štandardného súboru hodnotiacich kritérií. Financované sú potom tie návrhy, ktoré získajú celkovo najlepšiu známku v súťaži alebo v časti súťaže, na ktorú sa zameriavajú.

Na záver, považuje za správne povedať, že pre výskum financovaný nástrojmi Spoločenstva máme transparentný systém, ktorým sa prideľujú prostriedky najvýznamnejším oblastiam a zaisťuje ich smerovanie k najlepším návrhom.

  Maria Panayotopoulos-Kassiotou (PPE-DE). – (EL) Ďakujem vám za poučnú odpoveď. Vzhľadom na to, že žijeme v globalizovanom svete, by som sa chcela spýtať, či pri prijímaní rozhodnutí o rôznych akciách beriete do úvahy medzinárodný pokrok vo výskume. V akom rozsahu sú mladým ľuďom poskytované prostriedky, aby sa mohli podieľať na výskume?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Samozrejme, neexistuje iný spôsob, než sa na túto otázku pozerať v globálnych súvislostiach. Ak sa v praxi pozriete, na čo iné hlavné spoločenstvá na svete sústreďujú svoj výskum, uvidíte to isté, čo v našom prípade. My navyše vyvíjame úsilie v mnohých oblastiach. Jednou z vecí, ktoré sme posilnili v siedmom rámcovom programe, bola práve medzinárodná spolupráca. Financujeme a podporujeme ju a v budúcnosti ju budeme financovať a podporovať ešte viac, pretože veríme, že v globalizovanom svete sú výzvy, ktoré ležia pred nami, bez ohľadu na to, či sú to potraviny, zdravie, pitná voda, zmena klímy, bezpečnosť alebo energetika, ktoré sú globálne a je na nás všetkých, aby sme na ne odpovedali správne.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – Pán komisár, medzi základnými prioritami ste spomenuli tematické okruhy energetiky a zmeny klímy. To sú správne priority, a Európska únia potrebuje dosiahnuť prielom v tejto oblasti. Ako má Komisia v úmysle organizovať spoluprácu medzi najlepšími mozgami v EÚ, ktoré majú pracovať v tejto oblasti alebo skôr, ako má v úmysle podporovať spoluprácu medzi najlepšími mozgami na svete? Pretože táto otázka je zásadná.

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Áno, naozaj sa na to zameriavame. Išlo v podstate o túto filozofiu, ktorá sa objavuje v existujúcom rámcovom programe, ale je pravda, že sa teraz zameriavame na prípravu strategického technologického plánu pre Európu. Komisia by ho mala prijať do konca roku. Pritom samozrejme v Európe konzultujeme s každým v tejto oblasti.

Takto sme konzultovali všetky technologické platformy, ktoré už existujú. Hovorili sme s nimi veľmi otvorene. Prakticky všetky sú zahrnuté v našich činnostiach a snažíme sa nájsť vhodný spôsob ich koordinácie.

Správne ste povedali, že je tiež dôležité, aby sme čo najlepšie riešili tieto otázky v medzinárodnom meradle. Ale v tomto ohľade sú podstatné dve veci: ak sa snažíte riešiť tieto otázky aj z pohľadu súkromného sektora, musíte to robiť vyvážene a skôr ako začnete spolupracovať alebo súťažiť, prípadne počas spolupráce alebo súťaže, a to je presne to, čo sa snažíme zvážiť.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Pán komisár, Rada znížila na rok 2008 financovanie výskumu. Ako sa pripravujete na hodnotenie stavu finančných perspektív a ich prieskum v polovici obdobia? Veríte, že v tejto oblasti môžeme predkladať nové iniciatívy a návrhy, ktoré budú odrážať význam výskumu aj v európskom rozpočte?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Myslím si, že je to skôr otázka princípu, ako ďaleko by mal tento prieskum v polovici obdobia zájsť. Myslím, že je to otázka, na ktorú musíme odpovedať. Ak je odpoveď, že vzhľadom na naliehavosť musíme riešiť niektoré otázky, ktoré sa týkajú už schváleného finančného obdobia, potom som si istý, že oblasť vedy a výskumu bude jedným z kandidátov.

  Predsedajúca. − Otázka č. 41, ktorú predkladáEsko Seppänen (H-0640/07)

Vec: Projekt ITER

ITER je ambiciózny projekt, pri ktorom nás nepochybne stretlo určité vedecké šťastie: môžeme nájsť veci bez toho, aby sme vedeli, ako ich hľadať. Do projektu je zapojené aj množstvo krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Splnili už partneri riadne svoje záväzky, bez ohľadu na to, či hospodárske alebo iné?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Projekt ITER, ako vážený pán poslanec vie, je medzinárodný pilotný projekt svetového programu jadrovej syntézy. Od doby, kedy sa začalo o tejto myšlienke hovoriť na samitoch na konci 80. rokov 20. storočia, hrala Európa vedúcu úlohu v nasledujúcich prípravných štádiách projektu.

Komisia môže byť právom hrdá na dôveru, ktorú do nej vložili partneri v projekte ITER, a na ústrednú úlohu Európy ako hostiteľa tohto projektu.

Zariadenia JET, ktoré boli navrhnuté a zriadené spoločnou akciou Euratomu, sú výborným príkladom toho, čo je možné dosiahnuť, ak vedúce organizácie zaoberajúce sa výskumom jadrovej syntézy dajú dohromady svoje skúsenosti a zdroje. Projekt ITER rozširuje túto zásadu z európskej úrovne spolupráce na globálnu.

Technické ciele projektu ITER a jeho plány sú založené na stálom a vedecky dôslednom procese rozvoja výskumu jadrovej syntézy na celom svete, ktorý v posledných desaťročiach zaznamenal ohromný nárast počtu zariadení, ktoré pracujú v atmosfére medzinárodnej vedeckej spolupráce prekračujúcej politické bariéry.

Okrem projektu JET rozširuje projekt ITER experimentálnu stránku na úroveň, na ktorej je možné preukázať vedecké a technologické možnosti energie získanej jadrovou syntézou.

Od podpisu dohody o projekte ITER v novembri 2006, si všetci partneri riadne plnili svoje záväzky, ktoré prijali v rámci rokovaní o tomto projekte.

Na politickej úrovni sa všetci partneri usilovali o splnenie svojich ústavných požiadaviek nevyhnutných na ratifikáciu či prijatie dohody, ktorá už je prijatá a má oficiálne vstúpiť do platnosti v októbri tohto roka.

Partneri medzitým riadne poctili svoj záväzok riadiť sa v čo najväčšej miere ustanoveniami dohody, kým nevstúpi do platnosti.

Teraz sa s predstaviteľmi všetkých súčasných partnerov vyberá personál medzinárodného tímu ITER a buduje lokalita ITER v Cadarache vo Francúzsku.

Partneri poskytujú svoje finančné príspevky do rozpočtu organizácie ITER a svedomito pracujú na nevyhnutných spoločných technických prípravách na technické a vedecké príspevky, ku ktorým sa zaviazali.

V Európskej únii bol spoločný podnik pre projekt ITER a rozvoj energie z jadrovej syntézy zriadený rozhodnutím Rady zo dňa 27. marca 2007. Jeho úlohou je pripraviť a koordinovať činnosti výstavby demonštračného reaktora na jadrovú syntézu a súvisiacich zariadení.

Doteraz sa jeho dozorná rada a správna rada zišli dvakrát a prijali prvý pracovný program a administratívne rozhodnutia potrebné na to, aby mohol na začiatku roku 2008 spoločný podnik začať fungovať. Najmä bola so Španielskom podpísaná dohoda o sídle. Správna rada tiež vymenovala riaditeľa, hlavného vedúceho predstaviteľa, spoločného podniku.

Projekt ITER je naozaj ambiciózny projekt. Aby sme využili jeho výhody, budeme musieť odstrániť prekážky vyplývajúce zo skúseností vo vedeckej, technologickej a organizačnej oblasti. Pre pokusy je vlastné, že ich výsledky nie je možné s istotou odhadnúť. Ale projekt ITER nie je podnik, do ktorého sme vstupovali s ľahkosťou alebo v očakávaní toho, že budeme mať šťastie. Projekt ITER spočíva na dlhodobých medzinárodných partnerstvách a záväzkoch, ktoré spájajú partnerov zastupujúcich viac ako polovicu svetového obyvateľstva, aby sa v záujme ľudstva zaoberali otázkami, ktoré sú zásadné pre našu budúcnosť a rozvoj udržateľných a neznečisťujúcich zdrojov energie. Budúcnosť projektu ITER spočíva na silných vedeckých a technických základoch a na nadšení a oddanosti všetkých našich partnerov, či skôr všetkých nás. Na svete nikdy nedochádzalo k takej spolupráci, aká je v projekte ITER.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Pán komisár, naše skúsenosti s jedným konkrétnym projektom spolupráce, Galileo, sú zlé. Oproti pôvodnému plánu ho Európska únia musela financovať, kým nie všetky strany sa podieľali na financovaní, ako bolo plánované.

Máme si vysvetľovať odpoveď pána komisára tak, že nemôžu nastať problémy s projektom ITER, pokiaľ ide o splnenie vykonaných záväzkov, t. j. nebudeme mať s projektom ITER rovnaký problém, aký sme mali s projektom Galileo, teda že dotknuté strany zanedbajú svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazali?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − To je iste správne. Môžem vám to v krátkosti vysvetliť. Záväzky, ktoré boli vykonané, vykonali vlády. Vo všetkých prípadoch ide o verejné záväzky. Teda záväzky, ktoré sa týkali projektu Galileo, ktoré vykonali verejnoprávne subjekty, nikdy neboli spochybňované. Problém, ktorý nastal pri projekte Galileo, naozaj pri projekte ITER nenastane.

  Predsedajúca. − Otázka č. 42, ktorú predkladá Carl Schlyter (H-0643/07)

Vec: Nanotechnológia

Nanotechnológia je nové odvetvie technológie, ktoré poskytuje mnoho príležitostí, ale nesie so sebou aj zvýšené riziká. Podľa projektu NanoDialogue chce 48 % ľudí v EÚ moratórium na používanie nanotechnológií pri výrobkoch určených spotrebiteľom, pokiaľ nebudú známe ich účinky na ľudí a životné prostredie.

Aké právne predpisy sa pripravujú pre odvetvia, v ktorých sa používajú výrobky obsahujúce nanomateriály a sú už na trhu, napr. kozmetické výrobky, výrobky na starostlivosť o pleť, liečivá, čistiace prostriedky a iný spotrebný tovar? Predpokladá Komisia prístup zameraný na jednotlivé odvetvia alebo horizontálne právne predpisy týkajúce sa nanotechnológií pri výrobkoch určených spotrebiteľom?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Predovšetkým by som chcel poďakovať za vašu otázku  týkajúcu sa oblasti nanotechnológií. Komisia berie otázku bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa veľmi vážne a pracuje na tom, aby že verejnosť mala prospech z inovácií, ktoré so sebou môžu priniesť nanotechnológie, a zároveň bude ochránená pred ich škodlivými účinkami.

Veľká pozornosť sa venuje otázkam bezpečnosti. Okolo 28 miliónov EUR z piateho rámcového programu a šiesteho rámcového programu bolo vynaložených na projekty, ktoré sa výslovne zameriavajú na  zdravotnú a ekologickú stránku nanotechnológií, a plánuje sa rozšírenie tohto výskumu aj v rámci siedmeho rámcoveho programu, čo sa týka veľkosti i rozsahu. Ako viete, Komisia prijala akčný plán pre nanovedy a nanotechnológie pre Európu na obdobie 2005 – 2009 a Parlament o ňom prijal uznesenie, v ktorom bol akčný plán dobre prijatý.

V oznámení zverejnenom tento mesiac o vykonávaní akčného plánu o nanotechnológiách, dávame jasnú odpoveď na druhú časť vašej otázky. Používa sa široký rozsah európskych a medzinárodných prístupov, najmä prístupov OECD a ISO, ktoré sú regulačné, ako aj neregulačné, aby sme sa vyrovnali s možným negatívnym účinkom nanotechnológií.

Komisia vykonáva v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou a životným prostredím hodnotenie regulačných aspektov pri výrobkoch obsahujúcich nanotechnológie. Predbežné výsledky ukazujú, že súčasný regulačný rámec Spoločenstva dostatočne pokrýva nanotechnologické výrobky, ktoré sa teraz vyvíjajú.

Rôzne aspekty výroby a výrobkov, napríklad tých spomenutých v otázke, teda kozmetických výrobkov a liečiv už upravujú právne predpisy Spoločenstva, aj keď sa netýkajú osobitne nanotechnológií. Takže sa dnes zdá, že nie je potrebné prijímať nové právne predpisy, ktoré by regulovali riziká spojené s nanotechnológiami, alebo predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Avšak na základe vedeckého vývoja či potreby právnej úpravy v jednotlivých oblastiach, ktoré Komisia pozorne sleduje, môžu byť prípadne predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ani nie nanotechnológia ako taká, ale nanotechnologické výrobky by mali byť predmetom právnych predpisov.

Komisia je presvedčená, že moratórium uvalené na nanotechnológie by bolo kontraproduktívne. Okrem toho, že by boli spoločnosti odňaté prípadné výhody týchto technológií, mohlo by to viesť k tomu, že mimo Európy, kde nie sú inovácie ani výskum zviazané regulačným rámcom, by vznikali technologické raje.

Na záver by som chcel spomenúť ďalší prieskum Eurobarometra týkajúci sa nových technológií vykonaný na 25 000 ľuďoch. Ak si ho porovnáte s výsledkami prieskumu NanoDialogue, ktorý ste spomenuli vo vašej otázke, ten bol založený na 700 odpovediach. Eurobarometer zistil, že celkovo Európania podporujú vývoj nanotechnológií približne na 55 %. Tieto technológie sú vnímané ako užitočné pre spoločnosť a morálne prijateľné. Pochopiteľne až 42 % opýtaných si nebolo istých účinkami nových technológií, ale podľa prieskumu takmer 70 % opýtaných, ktorí sa vyjadrili k ich účinkom, bolo optimistických.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Myslím, že sme sa zhodli na tom, že pre nanotechnológie by bolo najhoršie, ak by výrobky, ktoré produkujeme v súčasnosti, neboli dostatočne sledované, a poškodili tak povesť tejto technológie na úplnom začiatku.

Neverím, že tradičné testy toxicity vyhodnotia riziká nanotechnológií dostatočne spoľahlivo, práve naopak. Myslím si, že testy toxicity vyžadované platnými právnymi predpismi je potrebné aktualizovať. Myslím, že potrebujeme systém označovania, aby si spotrebitelia mohli sami vybrať, a mňa by zaujímalo, či má Komisia prijatie takýchto právnych predpisov v pláne.

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Úplne súhlasím s vami a s prvým výrokom. Najhoršie by bolo, keby sa niečo stalo, preto tomu musíme zabrániť a musíme zaistiť bezpečnosť. To je základ a ja s vami úplne súhlasím.

Predkladanie legislatívnych návrhov nespadá do mojej právomoci, ale do právomoci mojich kolegov z Komisie zodpovedných za ochranu. Som si istý, že túto otázku riešia veľmi dôkladne. Môžem povedať len to, že robíme v oblasti výskumu všetko pre to, aby sme analyzovali možné riziká, ktoré ste spomenuli, čo sa vykonáva v rámci mojej zodpovednosti.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Pán komisár, kde bude ohnisko odvetvia nanotechnológií v siedmom rámcovom programe pre výskum? Obyvateľstvo má veľké očakávania, najmä v rámci zdravého životného štýlu. Vidíte aj úplne nové možnosti v oblasti lekárstva na predĺženie života a vylepšenie zdravia?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Áno, odpoveď je celkom určite kladná. Je to jedna z oblastí. Nanotechnológia, ak potrebujete porovnanie, je trochu ako informačné technológie, pretože horizontálne ovplyvňuje mnoho odvetví. Jedným z odvetví, kde sú výsledky veľmi sľubné, je zdravotníctvo, preto je aj to súčasťou nášho výskumu, ktorý sa nepochybne orientuje aj týmto smerom.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – Pán komisár, ďakujem za vaše odpovede. Veľmi ma potešilo, keď som počula, že si myslíte, že spoločný regulačný rámec sa vyvíja správnym smerom, a tiež, že spochybňujete projekt NanoDialogue a závery jeho štúdie, ktorých sa táto otázka týka. Myslím, že Eurobarometer jasne ukazuje, že európski občania sú za rozvoj nanotechnológií.

Ako uviedol vo svojej otázke pán Schlyter, nanotechnológie predstavujú zvýšené riziko, moja otázka na vás teda znie, či máte k dispozícii nejaké údaje, ktoré by ukazovali, že nanotechnológie predstavujú také riziko, ktoré, ako sa zdá, považuje pán Schlyter za existujúce?

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Nepochybne je to oblasť, ktorej je potrebné venovať pozornosť nielen, pokiaľ ide o možné riziko. Ak vstupujeme do oblastí, ktorým je tento potenciál vlastný, musíme byť opatrní. Ak nechceme, aby ľudia zavrhli niečo, čo im pri uvážlivom používaní prinesie určite úžitok, musíme urobiť všetko pre to, aby sa to nestalo. Presne taký je náš prístup. Doteraz samozrejme nedošlo v tejto oblasti k žiadnym nehodám, ale ide očividne o oblasť, v ktorej je lepšie zaujať opatrný prístup. Opatrnosť je tou správnou cestou vpred.

  Predsedajúca. − Otázky 43 a 44 budú zodpovedané písomne.

Otázka č. 45, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0059/07)

Vec: Autobusová doprava v Londýne

Podľa údajov, ktoré v júni uverejnilo Londýnske zhromaždenie, sa takzvané kĺbové autobusy (dlhé jednopodlažné autobusy s dvoma časťami), ktoré fungujú v mnohých európskych mestách a ktoré boli v Londýne zavedené v roku 2002, sa v roku 2006 podieľali na 1 751 nehodách. Je to o 75 % viac než v prípade iných typov autobusov, čo znamená, že v priemere dochádza takmer k piatim nehodám denne a viac než piatim nehodám ročne v prípade každého kĺbového autobusu v londýnskom vozovom parku.

Vzhľadom na túto absolútne neprijateľnú situáciu, najmä v porovnaní s inými typmi autobusov, aké kroky podniká Komisia, aby zabezpečila prijatie vhodných bezpečnostných opatrení na prevádzku kĺbových autobusov a náležité školenia vodičov? Ako sa môžu považovať za bezpečné pre premávku v preplnených mestských podmienkach?

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Komisia si nie je vedomá znepokojujúcich štatistík z iných európskych miest, v ktorých sa používajú kĺbové autobusy. Právne predpisy Spoločenstva však tento problém riešia niekoľkými spôsobmi.

Smernica 97/27/ES týkajúca sa hmotností a rozmerov určitých kategórií motorových a ich prípojných vozidiel stanovuje všeobecné normy pre manévrovacie schopnosti autobusov, ako aj zvláštne normy pre kĺbové autobusy.

Cieľom smernice 2003/59/ES o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravyje zlepšenie prípravy vodičov. V tejto súvislosti by pri transponovaní smernice do vnútroštátnych predpisov bolo žiaduce prijať ustanovenie o zvláštnych prípravných programoch pre vodičov kĺbových autobusov.

Pokiaľ ide o výhľad vodiča, európske právne predpisy riešia problém ťažkých nákladných vozidiel v smernici 2007/38/ES o dodatočnej montáži zrkadiel na ťažké nákladné vozidlá evidované v Spoločenstve.

Komisia si však uvedomuje potrebu vziať do úvahy iné kategórie vozidiel, napríklad mestské autobusy. Z tohto dôvodu, ako vyžaduje vyššie uvedená smernica, Komisia vo vhodnom čase predloží správu o získaných výsledkoch, ktoré bude prípadne sprevádzať návrh zmien existujúcich právnych predpisov.

Toto sú moje odpovede pani barónke Ludfordovej.

  Sarah Ludford (ALDE). – Myslím si, že moja otázka je dobre načasovaná, keďže práve dnes uverejnila Komisia svoju Zelenú knihu o mestskej mobilite.

Neočakávam, že Komisia bude riešiť moju nostalgiu po malebných poschodových londýnskych autobusoch, ktoré boli nahradené týmito nízkopodlažnými kontinentálnymi harmonikami (či kĺbovými autobusmi, ako ich nazýva Komisia), ale ďakujem vymenovanie jednotlivých právnych predpisov, ktoré by sa na ne mali vzťahovať.

Môžem vás požiadať, aby ste sa spojili so starostom Londýna a londýnskym dopravným podnikom a zistili, prečo je pri týchto autobusoch o 75 % vyššia nehodovosť než v prípade iných autobusov a či sú tieto smernice v Spojenom kráľovstve, a najmä v Londýne, riadne uplatňované?

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Je správne, že poukazujete na bezpečnosť týchto autobusov. Ak súhlasíte, opýtame sa londýnskych úradov na tento problém.

Je pravda, že je jednoduchšie šoférovať kĺbové autobusy než bežné autobusy, ale hneď ako šofér zistí, ako vozidlo funguje, má tendenciu ísť trocha rýchlejšie a pri odbočovaní cíti viac istoty, niekedy, žiaľ, až príliš istoty.

Upozornili ste na tento problém a my sa pokúsime, ako som uviedol, zistiť, či je potrebné zmeniť existujúce právne predpisy. Mali ste tiež pravdu, že v praxi dochádza k dvom tretinám nehôd v mestách, a že je preto potrebné zaoberať sa príčinami týchto nehôd. Na jednu z nich ste poukázali.

  Predsedajúca – Otázka č. 46, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ticauová (H-0598/07)

Vec: Zapojenie miest Bukurešť, Konstanca a Sofia do európskej siete vysokorychlostných železníc

Jedným z 30 prioritných projektov transeurópskej dopravnej siete je prioritná os č. 22, ktorá zahŕňa tieto želežničné úseky: Atény – Sofia – Budapešť – Viedeň – Praha – Norimberg/Drážďany. Rumunsko je súčasťou tohto projektu so 480 km železničného úseku z Curtici do Brašova.

Vzhľadom na to, že pristúpením Rumunska a Bulharska získala Európska únia prístup k Čiernemu moru a počet jej obyvateľstva sa zvýšil približne o 30 miliónov obyvateľov, chcela by som sa opýtať Komisie, čo musí Rumunsko a Bulharsko urobiť, aby boli mestá Bukurešť a Konstanca v Rumunsku, a Sofia v Bulharsku pripojené na európsku vysokorýchlostnú železničnú sieť pre cestujúcich a tovar?

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani Ticăuová, prioritná železničná os č. 22 musí naozaj spojiť Nemecko s Gréckom cez Prahu, Viedeň, Budapešť a Sofiu. Odbočka severne od tejto osi povedie cez Curtici a Brašov do Bukurešti a Konstance.

Rumunsko a Bulharsko a iné dotknuté krajiny vyvíjajú značné úsilie, aby vybudovali túto železničnú trasu na pripojenie hlavných miest a prístavu Konstanca na železničnú sieť zvyšku Európskej únie. V tomto úsilí by mali pokračovať aj v období 2007 – 2013. Tieto projekty môžu byť prípadne financované z prostriedkov Spoločenstva z Kohézneho fondu alebo zo štrukturálnych fondov, ba dokonca z prostriedkov určených pre transeurópske siete.

Pre Rumunsko je konkrétnou prioritou rozvoj železničnej trasy Curtici – Bukuresť – Konstanca. Úsek dlhý 92 km na sever od Bukurešti bol už postavený. Pripravujú sa projekty trate medzi Bukurešťou a Konstancou. Tieto by mali byť postupne dokončené do roku 2010. Rumunsko vo svojom dopravnom operačnom programe na roky 2007 – 2013 naznačilo, že plánuje rozvoj trasy Curtici – Brašov – Predeal s pomocou 1,1 miliardy EUR získanej z Kohézneho fondu.

Pokiaľ ide o pripojenie Sofie na sieť EÚ, hlavný krok bol vykonaný podpísaním zmluvy o výstavbe cestného a železničného mostu cez Dunaj Vidin – Calafat, ktorý je financovaný z predvstupového fondu ISPA. Most by mal byť dokončený v roku 2010. Bulharsko navyše plánuje vo svojom dopravnom operačnom programe na obdobie 2007 – 2013 rozvoj trasy Vidin – Sofia. Náklady na stavebné práce do roku 2013 budú vo výške 320 miliónov EUR, pričom celá trasa bude stáť 1 380 miliónov EUR.

Rumunsko sa zaviazalo dokončiť do roku 2013 všetky prípravné štúdie pre modernizáciu trasy Craiova – Calafat severne od mostu cez Dunaj, aby mohlo dokončiť stavebné práce krátko po roku 2013.

Toto je moja odpoveď. Ospravedlňujem sa, že vám poskytujem tieto informácie ústne, ale v prípade potreby ich môžeme doplniť aj písomne, pokiaľ to pani Ţicăuová požaduje.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán komisár, pokiaľ je to možné, naozaj by som rada dostala tieto informácie aj písomne. Chcela by som vás požiadať o usporiadanie seminára o štrukturálnych fondoch v Rumunsku, lebo si myslím, že je potrebné podporovať nové členské štáty, aby boli schopné získať prístup k štrukturálnym fondom a rozvinúť vlastnú dopravnú infraštruktúru.

Prístup Európskej únie k Čiernemu moru je dôležitý, a preto verím, že rozvoj železnice je dôležitý aj pre mobilitu cestujúcich a tovaru. Vraciam sa k otázke týkajúcej sa vysokorýchlostných vlakov: mobilita cestujúcich je dôležitá, a preto požadujem otvorenie dialógu, aby sme postupne dosiahli, čo je pre dôležité projekty nevyhnutné.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani Ţicăuová, som rovnako znepokojený ako vy. Bol by som skutočne rád, pokiaľ by nové členské štáty, v tomto prípade najmä Rumunsko a Bulharsko, čo najlepšie využili prostriedky z Kohézneho fondu. Samozrejme musíme uprednostniť železničnú dopravu, kedykoľvek to bude možné, čo nám neskôr umožní vyhnúť sa veľkým problémom v oblasti životného prostredia a problémom s kolónami na európskych diaľniciach.

Ďakujem vám za otázku. Požiadam kolegov, aby vám odpovedali podrobnejšie. Len čo budem mať možnosť navštíviť tieto krajiny, budeme samozrejme môcť poskytnúť viac informácií.

  Predsedajúca. − Otázka č. 47, ktorú predkladá Berns Posselt (H-0600/07)

Vec: Vysokorychlostné železnice Paríž – Budapešť a Štrasburg – Brusel

Aký je po dosiahnutí dohody o projekte Stuttgart 21 názor Komisie na časový rozvrh výstavby jednotlivých úsekov Európskej magistrály z Paríža cez Štrasburg a Mníchov do Viedne a Bratislavy alebo Budapešti?

Ako vidí Komisia možnosť rozšírenia tejto trasy vysokorýchlostnej železnice medzi troma hlavnými mestami Európy, Štrasburgom, Luxemburgom a Bruselom?

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Odpoviem pánovi Posseltovi. Železničná trať Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Viedeň – Bratislava č. 17 je jedným z 30 prioritných projektov transeurópskej dopravnej siete. Projekt 21 Stuttgart, ktorý ste spomenuli, je hlavným úsekom tohto prioritného projektu.

Dňa 19. júla 2007 bola podpísaná dohoda medzi pánom Tiefenseem, nemeckým ministrom dopravy, a orgánmi spolkovej krajiny Bádensko-Würtenbersko, regiónom a mestom Stuttgart a Deutsche Bahn. Táto dohoda je kľúčovou fázou pre odstránenie dopravnej prekážky, ktorú predstavuje úsek Stuttgart – Ulm, keďže zahŕňa finančné prostriedky umožňujúce začať stavebné práce v roku 2010.

Komisia starostlivo sleduje modernizáciu úsekov medzi Stuttgartom a Ulmom. V júli roku 2005 menovala európskeho koordinátora pre túto trasu, pána Pétera Balázsa, ktorý už predložil druhú správu. Táto správa bola poslaná predsedovi parlamentného Výboru pre dopravu a cestovný ruch. K dispozícii je na internetových stránkach Generálneho riaditeľstva pre energetiku a dopravu. Koordinátor Balázs ďalej venuje veľkú pozornosť úseku Stuttgart – Ulm, kde je potrebné odstrániť prekážky. Vo svojej správe analyzuje pokrok dosiahnutý v projekte Paríž – Bratislava a dospel k záveru, že veľká časť projektu by mohla byť dokončená v roku 2015. Avšak vzhľadom na zložitosť úseku Stuttgart – Ulm, nebude tento úsek vybudovaný do roku 2019.

Je zrejmé, že súčasťou prioritného projektu nie je pokračovanie do iných cieľových miest. Ďalšie prioritné projekty, napríklad os Atény – Sofia – Budapesť – Viedeň – Praha – Norimberg – Drážďany rozšíri projekt Paríž – Bratislava až k Čiernemu moru a do Grécka, kým priorita projektu Eurocaprail č. 28 spojí Brusel so Štrasburgom cez Luxemburg.

V júli 2007 predložili členské štáty návrhy na spolufinancovanie zo strany Spoločenstva. Tieto návrhy sa teraz hodnotia. V závislosti od tohto hodnotenia navrhne Komisia Európskemu parlamentu a Rade pridelenie prostriedkov z rozpočtu RTE-T na obdobie 2007 – 2013.

Toto sú dve odpovede, ktoré som vám chcel dať, pán Posselt. Osobne sa mimoriadne zaujímam o os Paríž – Budapešť a môžem vám povedať, že pán Balázs a ja vyvíjame obrovské úsilie na dokončenie tohto dôležitého projektu.

  Bernd Posselt (PPE-DE). − (DE) Vážený pán komisár, patrí vám historická zásluha za to, že uskutočňujete to, o čom rozhodli páni Kohl a Mitterrand v roku 1982, a čo sa teraz stáva skutočnosťou.

Mám dve stručné otázky. Po prvé: cezhraničné projekty Štrasburg – Kehl – Appenweier a Mníchov – Mühldorf – Salzburg sú veľmi komplikované. Je v týchto projektoch niečo nové?

Po druhé: môžete ešte raz apelovať na železničné spoločnosti − keď už vynakladáme toľko európskych prostriedkov na cezhraničné trasy − a požiadať ich, aby prestali obmedzovať cezhraničné spojenia? Pomocou našich peňazí rozširujeme železnice a zároveň železničné spoločnosti kúskujú dopravu svojimi vnútroštátnymi cestovnými poriadkami.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Samozrejme, som pripravený zasiahnuť.

Môžete mi túto otázku podať písomne, aby som sa mohol obrátiť na Deutsche Bahn? Pozriem sa, ako by sme mohli v tomto štádiu veci zlepšiť, lebo toto je taktiež súčasť mojej práce: nielen plánovať hlavné koridory pre budúcnosť, ale aj zlepšiť súčasnú situáciu.

Budem sa tešiť na vaše oznámenie, aby sme mohli začať konať.

  Predsedajúca. − Otázka č. 48, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0606/07)

Vec: Právoplatné rozhodnutie gréckeho súdu vo veci spoločnosti Olympic Airways (OA)

V diskusii o mojej ústnej otázke H-009/07 z 13. marca 2007 o rozhodnutí súdu o započítaní pohľadávky gréckeho štátu voči Olympic Airways (OA) povedal komisár Jacques Barrot toto: - „Rozhodnutie súdov je novým aspektom, ktorý teraz skúmame“. A nedávne správy v gréckej tlači (3. jún 2007) uvádzajú, že komisár Barrot v styku s vysokými úradníkmi gréckeho ministerstva hospodárstva a financií počas svojej poslednej návštevy v Grécku umožnil do istej miery započítanie pohľadávok za predpokladu, že v privatizácii OA dôjde k nejakému pokroku“.

Čo presne Komisia analyzuje? Skúma, či je právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu v súlade s právom Spoločenstva? Môže Komisia potvrdiť, že rokuje o uznaní rozhodnutia súdu, pokiaľ budú grécke orgány pokračovať v privatizácii Olympic Airways?

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Pán Papadimoulis mi položil otázku, na ktorú teraz odpoviem.

Komisia vzala na vedomie rozhodnutie gréckeho rozhodcovského súdu z 13. júla 2006 o letoch uskutočňovaných vo verejnom záujme a rozhodnutie zo 6. decembra 2006 o presťahovaní sídla Olympic Airways na aténske medzinárodné letisko. Grécke orgány už v súvislosti s týmito rozhodnutiami o odškodneniach, ktoré boli predmetom predbežného vyšetrovania, neformálne rokovali s Komisiou.

Na základe tohto predbežného vyšetrovania a dokumentov predložených v tomto štádiu gréckymi orgánmi Komisia stále nebola schopná podľa pravidiel EÚ o štátnej podpore zaujať postoj týkajúci sa povahy týchto rozhodnutí. Pokiaľ by bola na základe týchto rozhodnutí poskytnutá ďalšia podpora, musela by sa oznámiť podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy.

Útvary Komisie informovali grécke orgány o tomto predbežnom hodnotení a teraz čakáme na odpoveď.

Zhruba povedané, Komisia robí všetko, k čomu má oprávnenie, aby zaistila, že podpora, ktorú prikázala vrátiť, bude skutočne vrátená. To je informácia, ktorú vám, pán Papadimoulis, môžem poskytnúť.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). − (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, nie sú to len Olympic Airways, ktoré dlžia štátu. Štát taktiež dlží peniaze Olympic Airways, a to veľmi vysokú čiastku. Celkovo Olympic Airways požaduje od gréckeho štátu viac než 1 miliardu EUR.

Chcel by som sa vás opýtať, či má Komisia v úmysle čakať na právoplatné rozhodnutie príslušných gréckych súdov, a najmä, či sa ich chystá rešpektovať.

Mám informácie, že budúci týždeň sa máte stretnúť s príslušným gréckym ministrom, s ktorým budete túto záležitosť rokovať. Môžete nám naznačiť, v akých bodoch sa v tejto veci s gréckou vládou zhodujete a v akých sa nezhodujete?

V Grécku panuje značné znepokojenie a značná časť verejnej mienky obviňuje z likvidácie Olympic Airways Komisiu, ktorá ju predala za symbolickú cenu konkurentom, kým ešte fungovala. Ako nám na toto odpoviete?

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Zatiaľ čakáme na to, až grécke orgány vysvetlia rozhodnutie rozhodcovského súdu.

V poslednej dobe sme neboli v kontakte s gréckymi orgánmi v súvislosti s privatizačnými plánmi

Otázkou nie je, či rozhodcovský súd prijal správne rozhodnutie, ale či zmluvné vzťahy, na ktorých sa zakladalo, sú v súlade s právom Spoločenstva. Nemôžem k tomu povedať viac, pán Papadimoulis, keďže, ako ste sám uviedli, sme sa práve dohodli na stretnutí s novým gréckym ministrom. Myslím, že budeme mať príležitosť o tom rokovať.

To je všetko, čo môžem v tejto chvíli povedať. Skôr než prijmeme nevyhnutné rozhodnutia, budeme potrebovať od gréckych orgánov viac informácií.

  Predsedajúca. − Ďakujem, pán komisár, a ďakujem za odpoveď na poslednú otázku.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto sa skončila hodina otázok.

  Jörg Leichtfried (PSE). − (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi prosím, aby som sa vyjadril o Rokovacom poriadku. Hovoril som so svojou kolegyňou, pani Madeirovou, a samozrejme sme počúvali aj odpovede pána komisára. Otázky predkladáme už tri roky, ale nepodarilo sa nám, aby sme dostali ústnu odpoveď čo i len na jednu otázku. Samozrejme, že je písomná odpoveď taktiež veľmi podrobná a správna, ale je ľahšie pýtať sa a klásť otázky ústne a aj výsledok je oveľa zaujímavejší. Môžete nám poskytnúť nejakú radu alebo odporúčanie, ako to môžme v budúcnosti dosiahnuť?

  Predsedajúca. − Vážený pán Leichtfried, ďakujem vám za pripomienky. Všetko, čo môžem povedať je, že v Pracovnej skupine pre vnútornú reformu Parlamentu sa priebeh hodiny otázok veľmi starostlivo skúma a vaše pripomienky tam budú prednesené.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.30 a pokračovalo o 21.00)

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda