Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 25. septembra 2007 - Štrasburg

14. Európsky technologický inštitút (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalší bod programu je správa pána Reina Paasilinnu, v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zakladá Európsky technologický inštitút (KOM(2006)0604 - C6-0355/2006 - 2006/0197(COD)).

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, som rád, že som dnes tu a môžem podniknúť veľmi dôležitý krok nielen s vaším súhlasom, ale taktiež s vašou účasťou v súvislosti s navrhnutím a založením Európskeho technologického inštitútu (ETI).

Ako všetci viete, v minulom mesiaci sa v súvislosti s týmto návrhom vďaka spoločne vynaloženému úsiliu dosiahol veľký pokrok. Chcel by som poďakovať najmä pánovi Paasilinnovi, ktorý vypracoval o tejto veci správu; predsedníčke Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, pani Nieblerovej; pani Hennicotovej-Schoepgesovej z Výboru pre kultúru a vzdelávanie; a taktiež pánovi Bögemu z Výboru pre rozpočet za ich vytrvalé úsilie a veľmi hodnotné príspevky. Bez nich by sme nikdy nedosiahli terajšie postavenie a možné výsledky.

Správa prijatá Výborom pre priemysel a text všeobecného prístupu prijatý Radou majú očividne ten istý smer. Myslím si, že to je veľmi dôležité. Bezpochyby je vďaka tomu jednoduchšie postupovať ďalej ku kompromisnému textu. Inštitút ETI poskytne prostredie, v rámci ktorého môžu partneri z podnikateľskej, výskumnej a akademickej sféry, ktorí majú vynikajúce výsledky vo svojej oblasti, pracovať spoločne a podporovať svoj inovačný potenciál.

Zhodli sme sa na tom, že ETI by sa mal rozvíjať postupne. V takzvanej počiatočnej fáze budú ustanovené dve až tri znalostné a inovačné spoločenstvá. Potom sa v druhej fáze rozvinú ďalšie znalostné a inovačné spoločenstvá, ktoré budú podliehať hodnoteniu ETI a budú patriť pod činnosti znalostných a inovačných spoločenstiev. Parlament a Rada poskytnú prostredníctvom prijatia strategického inovačného plánu dlhodobé strategické činnosti či politické vedenie.

Vaša parlamentná správa obsahuje užitočné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré tento návrh zreteľne obohacujú, a ja vám za ne ďakujem. Aby som uviedol príklad, vítam návrh podávať správu Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti s postupom výberu členov rady, aby sa zaistil jeho transparentný priebeh. Taktiež je tu návrh pozmeniť názov ETI na „Európsky inovačný a technologický inštitút“, avšak ponechať jeho zavedené označenie „ETI“.

Vítam taktiež pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom je zmodernizovať finančné riadenie ETI, a v ktorých sa objasňuje, že sa na toto založenie uplatňuje postup stanovený v článku 47 medziinštitucionálnej dohody.

Komisia taktiež môže podporiť mnoho vašich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, či už v ich navrhovanej podobe, alebo v súvislosti s ich významom, keď musíme upraviť ich znenie. Máme však obavy v súvislosti s niektorými vašimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré navrhol Výbor pre priemysel. Zameriam sa na štyri hlavné problémy.

Po prvé, ide o hľadisko vzdelávania. Musíme byť opatrní a zabrániť oslabeniu vzdelávacieho rozmeru ETI, ktorý je základným kameňom a predstavuje jeden z najinovatívnejších prvkov návrhu. Stotožňujeme sa s názorom Parlamentu, že mobilita vedeckých pracovníkov a mobilita študentov bude mať najväčší význam, a preto by sa na ňu mal klásť najväčší dôraz. Pevne však verím, že znenie spojené so stupňami vzdelávania a diplomami ostane nedotknuté.

Po druhé, prezentácia ETI je založená na základe pilotnej fázy. Domnievam sa, že sa všetci zhodneme na tom, že ETI by sa mal postupne rozvíjať a mal by podliehať neustálemu hodnoteniu. Nemali by sme však pochybovať o dlhodobej vízii a záväzku Európskej únie súvisiacich s touto iniciatívou. Neistota týkajúca sa tohto bodu − a najmä v počiatočnej fáze − úplne ohrozí životaschopnosť projektu.

Po tretie, účasť tretích krajín: úplne súhlasíme so zásadou umožniť účasť tretích krajín v rámci ETI − to je jedna z veľmi dôležitých podmienok. Musí ísť však ruka v ruke so zásadou prednosti členských štátov EÚ. ETI je iniciatívou pod vedením Európy a mal by ňou zostať

Po štvrté, účasť ETI a znalostných a inovačných spoločenstiev na programoch Spoločenstva: tento bod by mal byť bez tieňa pochybností. Inštitút ETI sa nesmie uchádzať o účasť na programoch Spoločenstva, ani nimi nebudú financované jeho administratívne náklady. Na druhej strane znalostné a inovačné spoločenstvá budú oprávenené žiadať o finančné prostriedky, ale nebudú mať v nijakom ohľade prospech z privilegovaného prístupu − žiadne prednostné zaobchádzanie. Aby som to však uviedol na správnu mieru, domievam sa, že správnym prístupom je, aby sa orgány na tento účel dohodli na politickom prehlásení, ktoré sa pripojí k návrhu.

Financovanie ETI je teraz zásadnou nedoriešenou otázkou. Ako viete, minulý týždeň prijala Komisia návrh na preskúmenie viacročného finančného rámca na uspokojenie potrieb programu Galileo a ETI. Dúfam, že tým vznikne pevný základ pre diskusie a do konca tohto roka aj dohoda rozpočtového orgánu. Toto v júni požadovala Európska rada.

Teším sa na diskusiu.

  Reino Paasilinna (PSE), spravodajca. − (FI) Vážený pán predsedajúci, Európsky technologický inštitút sa viac než rok pripravuje a čas plynul, lebo pôvodný návrh Komisie musel byť výrazne vylepšený. Parlamentné výbory, v čele s Výborom pre priemysel, výskum a energetiku, tento návrh prepracovali do novej podoby. Parlamentu a Rade bol v tejto súvislosti zaručený väčší vplyv bez toho, aby bola ohrozené autonómne postavenie ETI. Voľba riadiacej rady ETI zrejme do značnej miery pripomína spôsob, akým sa volila Európska rada pre výskum, a tak vedecký svet viedol spory o tomto postupe. Boli podniknuté pokusy  na zvýšenie príležitostí prípadnej účasti malých a stredných podnikov. Presne v tomto spočíva najväčší vplyv na zamestnanosť a práve tu rýchlo nachádzame pružnosť  na uskutočňovanie inovácií.

Európsky inovačný a technologický inštitút sa bude, ako názov napovedá, zameriavať na inovácie. Ďalšie dva prvky „znalostného trojuholníka“, vzdelanie a výskum, tu ostanú, avšak inovácie sú samozrejme vrcholom tohto trojuholníka a prioritou. Inováciám treba venovať zvláštnu pozornosť, lebo práve inovácie sú Achillovou pätou Európy.

Je neuveriteľné, že Američania predkladajú Európskemu patentovému úradu, nášmu vlastnému patentovému úradu, aspoň o tretinu viac žiadostí o udelenie patentu než my. Tu by sme mohli začať. Skeptici by sa mohli pýtať, či bude Únia konkurencieschopná bez inovácií alebo bez pribúdajúcich inovácií. Hovoríme teda o vynálezoch a procesoch, ktoré môžu byť do veľkej miery zavádzané vo svete podnikania. Potrebujeme viac? Mali by sme pokročiť ďalej, keďže Spojené štáty idú rázne dopredu a Čína nie je ďaleko za nami. Rýchlosť si žiada aj lisabonská stratégia. Ako to, že neveríme ani vlastným strategickým rozhodnutiam?

Výskum a vývoj predstavujú stále menší podiel HNP Únie než v ostatných svetových hospodárskych veľmociach. Vynaložíme naň menej než 2 %, kým Spojené štáty naň dávajú takmer 3 %, Japonsko viac než 3 % a samotné Švédsko a Fínsko takmer 4 %.

Naše vysoké štandardy vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu majú však príliš málo komerčného využitia, alebo sa aspoň nerealizuje v Európe, ale v Spojených štátoch − tam predovšetkým. Tento problém má samozrejme mnoho hľadísk a čiastočne súvisí s tým, do akej miery sú vysoké školy a zariadenia vyššieho vzdelávania ochotné spolupracovať so svetom podnikania, ale aj s tým, že náš patentový systém je ťažkopádny a tak ďalej.

ETI samozrejme tieto problémy neodstráni, môže ich však do určitej miery zjednodušiť. Mali by sme brať vážne odliv mozgov. Prečo? Lebo usilujeme o to, aby sme sa stali poprednou svetovou ekonomikou založenou na znalostiach a dochádza u nás k odlivu mozgov!

ETI ponúkne súkromnému sektoru nový spôsob kontaktov so vzdelávacou a výskumnou komunitou. Vďaka nemu vzniknú nové príležitosti komerčného využívania výsledkov výskumu a prehĺbi sa obojsmerná spolupráca. Inštitút sa nestane superuniverzitou, ktorá bude okrádať špičkové univerzity o najlepších výskumníkov a vedcov. Postarajú sa o to pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu. ETI bude môcť najlepším vysokým školám a zariadeniam vyššieho vzdelávania poskytovať novú trvalú príležitosť úzko spolupracovať so spoločnosťami, ktoré prahnú po inováciách. Môže pomôcť najlepším vysokým školám pritiahnuť najlepších a najschopnejších študentov, vedcov a výskumníkov, aby mohli rozvinúť a využiť výskum a inováciu, postupy a metódy používané pri jeho riadení v spolupráci so poprednými spoločnosťami.

Nedá sa poprieť, že sú návrh obsahuje oblasti, ktoré sa prekrývajú s existujúcimi nástrojmi. Technologické platformy v rámci siedmeho rámcového programu a rozsiahlejšie spoločné technologické iniciatívy sú, za predpokladu, že sú uvedené do prevádzky, do značnej miery založené na tých zásadách, ktoré sú načrtnuté pre ETI. To isté platí pre rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie.

Možno tu do určitej miery dochádza k prekrývaniu, ale Európa nie je svedkom príliš veľkého množstva inovácií, skôr naopak, a tak je tu priestor pre nový konkurenčný podnik. Všetko záleží od toho, ako ETI zapadne do existujúcej mozaiky. Domnievam sa, že sa dá zariadiť, aby zapadol do európskeho prostredia výskumu bez toho, aby ho narušoval. K projektu sme pridali skúšobnú fázu s hodnoteniami a väčšou právomocou Parlamentu.

Pred týždňom Komisia oznámila návrh odobrať finančné prostriedky administratívnej byrokracii a podporovať poľnohospodárstvo, alebo ak chcete víno a zemiaky, a dať ich do inovácií. Mali sme to vari nerobiť? Je to zaujímavá myšlienka. Zásadnou otázkou osudu ETI je ochota členských štátov , teda členských štátov, ktoré neinvestujú dostatočne, finančne ho podporovať.

Stojíme všetci za lisabonskými cieľmi? Týmto sa to preverí. ETI by mohol prinášať pridanú hodnotu, čo sa týka lisabonských cieľov, ale len v prípade, že nerozloží lisabonské programy. Únia potrebuje inovácie, dámy a páni. Ľudia ich potrebujú; potrebuje ich naša budúcnosť. Prečo by sme nemali podporovať to, čo je nevyhnutné?

  Nina Škottová (PPE-DE), spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európsky inštitút technológie je predložený Komisiou ako projekt významnej európskej inštitúcie integrujúcej výskum, vzdelávanie a inovácie a umožňujúci transformovať inovatívne objavy do komerčných príležitostí.

Výbor pre rozpočet preto veľmi pozorne skúmal návrh financovania. Ukázalo sa, žiaľ, že návrh kombinovaného financovania obsahuje niekoľko rizík a nejasností. Hlavný problém spočíva v tom, že financovanie nebolo explicitne uvedené vo viacročnom finančnom rámci pre roky 2007 až 2013. Ide o sumu 308 miliónov EUR. Ďalšie pochybnosti, a to o prísune 1,5 miliardy, vznikli s návrhom financovať inštitúciu z iných programov, a to najmä zo štrukturálnych fondov a zo siedmeho rámcového programu pre výskum.

Aj keď sa po prijatí stanoviska Výboru pre rozpočet uskutočnilo množstvo diskusií s Komisiou aj Radou, financovanie inštitútu nie je dosiaľ uspokojivo vyriešené. Dodatočné finančné prostriedky by sa však mohli objaviť, ako už bolo naznačené, len v rámci revízie finančného rámca.

O výkonnosti a úspešnosti ETI sa samozrejme nedozvieme, pokiaľ nebude založený. Svoju životaschopnosť však musí dokázať aj tým, že pritiahne, ako navrhuje aj Komisia, finančné prostriedky zo súkromnej sféry a to sa môže podariť len na základe kvality a aktuálnosti projektov a úspešnosti výsledkov. A to by som inštitútu skutočne priala.

  Umberto Guidoni (GUE/NGL), spravodajca Výboru pre kontrolu rozpočtu požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európsky parlament vo svojej správe o politických stratégiách na rok 2007 vyjadril nedôveru voči Európskemu technologickému inštitútu, zdôraznil pritom riziko zdvojenia už existujúcich štruktúr a obával sa, že by tento inštitút mohol konkurovať už tak obmedzenému finančnému rozpočtu na výskum.

Určite je potrebné zlepšiť úsilie Spoločenstva, čo sa týka výskumu, inovácií a vzdelávania, vytvárať partnerstvo súkromného a verejného sektora a predovšetkým uľahčiť prístup malých a stredných podnikov k novým poznatkom. Nemôžeme však zabudnúť na rýchlosť, akou bol navrhnutý inštitút, čo bude mať dlhodobé následky. To sú všetko tie očividnejšie prvky, čo sa týka súčasného zavedenia nových strategických nástrojov ako Európska rada pre výskum.

Taktiež by sme si mali uvedomiť, že finančné prostriedky siedmeho rámcového programu boli na základe dohody o finančnom výhľade znížené o 30 %. Vzhľadom na obmedzenie financovania výskumu na európskej úrovni je potrebné zaistiť, aby Európsky technologický inštitút nezískaval prostriedky, ktoré by inak boli určené pre iné činnosti v tomto odvetví. Financovanie by malo byť pridané ako dodatok k existujúcemu finančnému výhľadu a nové prostriedky by mali pochádzať z rôznych zdrojov – zo Spoločenstva, z vnútroštátnych, regionálnych a súkromných zdrojov.

Po prvé, je potrebné zabezpečiť postup výberu do riadiaceho výboru, v rámci ktorého by mala byť v správnej chvíli prizvaná Komisia, aby informovala ostatné orgány. Okrem toho musí mať Európsky parlament a Rada možnosť vyjadriť pred konečným schválením Komisie svoj súhlas so strategickými prioritami Európskeho technologického inštitútu.

A taktiež by malo byť účtovníctvo inštitútu úplne dostupné Európskemu parlamentu a Dvoru audítorov. Som presvedčený, že len po dôkladnom preskúmaní pilotného programu na základe nezávislého vonkajšieho hodnotenia bude možné určiť, či je vhodné založiť Európsky technologický inštitút ako stálu inštitúciu Spoločenstva, alebo či by Európa mala väčší prospech z toho, že nasmeruje finančné prostriedky do iných činností Spoločenstva spojených s výskumom a vývojom.

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE), spravodajkyňa Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, je hanba, že Komisia začala projekt Európskeho technologického inštitútu bez toho, aby preň zabezpečila financovanie. Výbor pre kultúru a vzdelávanie schválil tento návrh po tom, ako objasnil niektoré body, napríklad udeľovanie odborných kvalifikácií. Toto v skutočnosti ostane v právomoci členských štátov a partnerských inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Tieto odborné kvalifikácie budú niesť označenie ETI ako európskej značky vynikajúcej úrovne, hoci cieľom odbornej kvalifikácie bude zohľadňovať rozmanité prostredie vysokoškolského vzdelávania v Európskej únii.

ETI musí navyše konštruktívne prispieť k mobilite študentov. V tejto súvislosti je ešte potrebné vyriešiť problém prevoditeľnosti grantov. Žiadam poslancov, aby hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 a podporili tak mobilitu študentov. Vedeli ste, že len 3 % študentov európskych vysokých škôl využili dosiaľ mobilitu?

ETI je fascinujúci projekt budúcej spolupráce, inovácií a výskumu a súkromný sektor pomôže zabezpečiť, aby boli do neho zapojené inštitúcie vysokoškolského vzdelávania. Toto bude skutočná výzva pre budúcnosť európskej konkurencieschopnosti. Chcela by som zablahoželať pánovi spravodajcovi Paasilinnovi a rada by som poďakovala Komisii a nemeckému predsedníctvu, ktoré mi naozaj pomohli s textom pokročiť.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko – (PL) Vážený pán predsedajúci, myšlienka založiť Európsky technologický inštitút, ktorá bola predložená v roku 2005, si vo všetkých smeroch zaslúži podporu. Navrhovaná štruktúra siete znalostných a inovačných spoločenstiev má nádej stať sa vynikajúcim stimulátorom inovácií v celej EÚ.

Mojou prioritou ako spravodajkyne Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko bolo poskytnúť náležitý právny základ inštitútu a následne umožniť jeho stále financovanie. V tejto súvislosti udelením štatútu agentúry pre inštitút na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, a konkrétne jej časti C a článku 47, má nesmierny význam, rovnako ako návrh výboru týkajúci sa zvýšenia rozpätia v oddiele 1A rozpočtu na obdobie 2007 – 2013, čím sa inštitútu zabezpečí 309 miliónov EUR.

Vznik ETI je obzvlášť dôležitý pre vedecké prostredie novej časti zjednotenej Európy, ktorá má neodmysliteľne veľký a dosiaľ nevyužitý potenciál. Preto srdečne podporujem rozhodnutie orgánov mesta Vroclav, ktoré sa snaží povzbudiť správna radu či jedno zo znalostných spoločenstiev, aby si zriadili kancelárie v tomto meste, v ktorom študuje až 140 000 študentov

Na záver by som rada vyjadrila svoje úprimné blahoželanie a vďaku Reinovi Paasilinnovi za vynikajúcu spoluprácu a taktiež blahoželanie ku skvelej správe.

  Romana Jordan Cizelj, v mene skupiny PPE-DE – (SL) Vážený pán predsedajúci. Náš prehľad začala správa Wima Koka. Jeho oznámenie bolo jasné. Máme zodpovednosť za vedenie lisabonskej stratégie v ústrety jej najdôležitejším cieľom a za to, aby nadobudla náležitý obsah. Spoločne sme navrhli siedmy rámcový program a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Tým sme dodali výskumu a podnikaniu európsky rozmer.

Nie sme si však istí, či to pre nárast európskych inovácií postačuje. Sme si vedomí, že v Európe je nedostatok inžinierov a výskumníkov, že ich chýba približne 100 000 a že nemôžeme stimulovať inovácie ako také len priamymi podnetmi a projektmi. Stále nemáme spojenie s vysokými školami, a teda ani riadenie ľudských zdrojov.

Tento nedostatok rieši ETI. Jeho pridanou hodnotou je spojenie, ktoré vytvára medzi výskumným sektorom a akademickým a podnikateľským svetom. Výskumné a akademické skupiny, ktoré sa stanú členmi znalostného a inovačného spoločenstva v rámci ETI, budú musieť preukázať svoje vynikajúce schopnosti. Značka ETI, ktorú budú môcť účastníci používať, sa tak stane vonkajšou značkou kvality tejto skupiny. Očakávam, že účastníci budú toto označenie používať na svoj prospech ako značku svojej kvality.

Zároveň by značka ETI mala taktiež pomáhať možným obchodným zákazníkom. Musí poskytovať kritickú mieru náležite odborne vyškolených zamestnancov a reagovať na krátkodobé a dlhodobé problémy spojené s projektmi výskumu a vývoja. Značka ETI uľahčí výber partnerov alebo vedúcich pracovníkov v súvislosti s projektmi odbornej prípravy a výskumu.

Poskytovanie primeraných finančných prostriedkov na prevádzku ETI je bodom, na ktorom uviazli predchádzajúce rokovania. Veríme, že pri zabezpečení finančných prostriedkov budeme úspešní, ale je to len malá časť. Čoskoro príde rad na podniky, súkromný sektor, aby reagovali na globalizáciu s rovnakým záväzkom, aký sme preukázali my.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, samozrejme by som najskôr rád poblahoželal svojmu kolegovi, pánovi Paasilinnovi, k tejto namáhavej práci. Je to naozaj neľahký zrod – nielen pokiaľ ide o vznik správy pre Parlament, ale aj o vznik samotného inštitútu.

V skutočnosti je smutné, že ETI musí začať takú dôležitú úlohu s takým malým nadšením, najmä zo strany niektorých členov Rady a možno aj zo strany Komisie. Úplne súhlasím s podstatou pripomienok pána komisára a to aj s tými, ktoré sa týkajú znalostných a inovačných spoločenstiev. Ako pán Paasilinna, ktorému úprimne blahoželám k jeho práci, navrhol, potrebujeme obmedzený počet, aby sme vôbec dali dokopy nejaké pilotné projekty. Toto je úplná pravda. Dúfam, že projekty prinesú aj pozitívne výsledky.

Čo sa týka financovania, s tým taktiež súhlasím. Niektorí členovia Rady veľmi ľahkovážne povedali: chcete robiť niečo nové, dobre, ale nedostanete nič z nových financií. Jednoducho si zoberte prostriedky, ktoré máte k dispozícii v rámci rozpočtu. Ak sa musí vytvoriť niečo nové, nemalo by sa k tomu pristupovať ľahkovážne.

Skutočnosť, že využívame v zásade finančné prostriedky na výskum, je úplne prijateľná, avšak je celkom správne hľadať nové príležitosti financovania, a to ako pre tento projekt, tak napríklad aj pre Galileo, čiastočne v súvislosti s nadbytočnými rozpočtovými prostriedkami, teda prostriedkami, ktoré sa nemusia minúť, a čiastočne s novými záväzkami jednotlivých členských štátov.

Jedným dôležitým bodom – a pán Paasilinna to tiež uviedol – je skutočnosť, že ETI a znalostné a inovačné spoločenstvá nám pomohli, aby sme si v Európe ponechali, ale taktiež získali naspäť kvalitných zamestnancov. Z množstva rozborov vieme, že ľudia neodchádzajú nevyhnutne pre financie, ale za príležitosťami. Ak dokážeme prostredníctvom týchto inštitúcií opäť vytvoriť nové príležitosti tak, aby kvalitní zamestnanci zostali v Európe alebo sa vrátili z Ameriky či iných krajín, bude to pre Európu podstatný prínos a opäť sa stane centrom nových technológií.

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcel poďakovať pánovi Paasilinnovi za jeho veľmi efektívnu spoluprácu. Bola to veľmi náročná práca, ale vy ste boli vždy ochotný spolupracovať. Taktiež by som rád poďakoval pánovi komisárovi za húževnatosť, ktorú prejavoval po mnohé mesiace, a jeho oddanosť tomuto projektu. Uvidíte, pán komisár, že sa vaša vytrvalosť nakoniec oplatí, napriek všetkému odporu, s ktorým ste sa od samého začiatku stretávali, najmä čo sa týka sveta vedy.

Vzhľadom na to, že sa predseda Barroso očividne inšpiroval Massachusettským technologickým inštitútom a rozsieval myšlienku vytvoriť Európsky technologický inštitút, bol tento nápad, tento projekt, pretvorený. Jeho dnešná podoba je veľmi odlišná od tej pôvodnej. To je len dobre, lebo na počiatku sme si neboli v súvislosti s jeho štruktúrou celkom istí. Teraz tu vznikol európsky projekt a vyvinulo sa niečo nové. Sme kontinentom myšlienok. Sme si toho vedomí. Sme veľmi dobrí vo výskume; sme veľmi dobrí vo vede; máme však ťažkosti s premenou týchto úžasných myšlienok, ktoré zásadne prevrátili svet, na hmatateľné produkty. V tom spočíva náš problém.

Preto pokiaľ definujeme výskum ako finančnú investíciu do znalostí, bola by inovácia opačným procesom. Zo znalostí vzíde produkt, licencia, patent, ktorý sa zasa premení na peniaze. To je v Európe naša slabina a presne v tom by nám ETI, Európsky technologický inštitút, mohol pomôcť. Znenie tohto nariadenia samozrejme nepredstavuje bezvýhradný úspech. To môžeme povedať hneď. Je to však dobrý kompromis a teraz je na nás, aby sme ho predložili ľuďom a najmä ho so všetkými zúčastnenými objasnili.

Spravodajcom sa spolupracovalo veľmi dobre. Tento skvelý cieľ by sme ako celok nemali spustiť zo zreteľa, lebo cieľovými subjektmi inštitútu ETI sú konkrétne malé a stredné podniky. Zámerom je taktiež sprístupniť znalosti vo vysokoškolských inštitúciách, ale predovšetkým to zahŕňa tento proces vytvárania sietí, ktorý nám nefunguje príliš dobre.

Rád by som reagoval na niekoľko sporných bodov. Komisia navrhuje, že by sama mala stanoviť strategický program ETI. K tomu by som chcel povedať, že by sme to tak nemali robiť. Aj tu musí existovať autonómia, rovnako ako v prípade Európskej rady pre výskum. Inak má súkromný sektor len malú šancu.

Potom je potrebné vyriešiť otázku duševného vlastníctva, a to takým spôsobom, aby aj pre stredný podnik bolo výhodné zúčastniť sa projektu ETI. Samozrejme potrebujeme ETI, čo je značka a obchodný názov. Chceme, aby ETI bol významný a nechceme len pilotný projekt, lebo by to odradilo množstvo investorov a my investorov potrebujeme.

Dovoľte mi, aby som v súvislosti s otázkou financovania ešte niečo dodal. Osobne sa už nejaký čas zaoberám otázkou „lisabonizácie“ nášho rozpočtu. To znamená, že môžeme „lisabonizovať“ veľký rozpočet, ktorý máme v odvetví poľnohospodárskej a regionálnej politiky, a očividne sa nachádzame v bode, keď hovoríme o projektoch Galileo a ETI ako o celku. Toto je už veľmi blízko „lisabonizácii“, najmä pokiaľ ide o naše investovanie do inovácií.

A preto v tom pokračujme. Vyzývam Parlament, aby tento kompromis zajtra podporil veľkou väčšinou. Ešte raz vám, pán Paasilinna, blahoželám k vašej práci.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, je výborné, že máme teraz napriek predošlým pochybnostiam v Parlamente príležitosť vyjadriť sa o konštruktívnych pripomienkach vo veci otázky založenia Európskeho technologického inštitútu. Veľmi by som si želal, aby to bola skutočne európska iniciatíva.

Domnievam sa, že by sme mali klásť dôraz na zásadu rovnakého zemepisného rozmiestnenia znalostných a inovačných spoločenstiev. Mali by sme sa snažiť zabezpečiť, aby európske financovanie tohto projektu bolo prioritou z celého množstva dôvodov, najmä však pre slabú ochranu patentov v Európe. Toto bremeno nebudeme môcť presunúť na súkromné podnikanie.

Európa túto inštitúciu potrebuje. Najlepším dôkazom sú živé reakcie podnikateľov, miestnych orgánov a vedeckej komunity v Dolnom Sliezsku. Skôr než sa v súvislosti s touto otázkou zavŕši legislatívny postup, máme tu už zvlášť založenú spoločnosť ETI+, sme ochotní zapojiť štrukturálne fondy, máme k dispozícii predbežné dohody od najväčších podnikov Dolného Sliezska a máme aj 35 000 podpisov ľudí, ktorí žijú v Dolnom Sliezsku a ktorí požadujú, aby tento inštitút alebo inštitúcia, ktorého sú súčasťou, malo sídlo vo Vroclave.

  David Hammerstein, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, naozaj nás to mrzí, ale tento návrh nie je seriózny. Európa si opäť želá konať, ale nemôže. Zelení boli za projekt inštitútu, ale za skutočný projekt a návrhy, ktoré nám boli predložené, sú neprimerané a nesúrodé.

Po našich rokovaniach nie je stále vyriešená otázka financovania. Európsky návrh 308 miliónov EUR je očividne neprimeraný a okrem toho je to oveľa nižší údaj ako samotná Európska komisia navrhovala na základe svojich štúdií. Máme tu teda pred sebou výzvu na pohltenie a oslabenie ďalších európskych projektov ako je napríklad siedmy rámcový program pre výskum.

Ak chce Európska komisia naozaj inštitút založiť, ako to chceme aj my, bude potrebné opäť začať rokovania o finančnom výhľade a vytvoriť reálny rozpočet, teda veľký rozpočet presahujúci 2 miliardy EUR, lebo toľko prostriedkov je na to potrebných. Skrátka, ak chceme presadzovať výskum a technológie, musíme ich podporovať. Nemôžeme dávať euroskeptikom muníciu proti nám, ako prostredníctvom takéhoto nesúrodého projektu robíme.

Existujú tu aj problémy s obsahom tohto návrhu. Odstránili sme hornú hranicu administratívnych výdajov; pre všetky projekty sme požadovali hornú hranicu, ale v tomto prípade sme ju odstránili. Vynechali sme taktiež jednu z najdôležitejších životných otázok – zmeny klímy – ktorá mala byť jednou z otázok, v skutočnosti jednou z tých hlavných, a bola odstránená. To je veľmi šokujúce, veľmi šokujúce. Jednoducho máme pred sebou projekt, ktorý očividne nemá žiadne ambície, nestoja za ním žiadne prostriedky ani súvislý projekt, čo veľmi ľutujeme.

  Derek Roland Clark , v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, pridať k existujúcim univerzitám technologický inštitút znie ako dobrá myšlienka, ale toto nie je ten prípad. Navrhuje sa založiť inštitúcia, ktorej radu má preverovať Komisia, ktorá má vyberať znalostné a inovačné strediská, s ktorými bude najskôr pracovať, ale ktoré časom zahrnie do svojej štruktúry. Dokonca bude vydávať kvalifikácie s logom EÚ bez toho, aby odkazovala na univerzity, ktoré využila. Samozrejme, tu ide o inovácie, ale tie nedosiahneme na základe želania. Najmä touto skutočnosťou, zasahovaním do univerzít, sa podnikanie potlačí a nepodporí.

Ak chcete povzbudiť inovácie, všímajte si jednotlivcov, ktorí prechádzajú vysokými školami. Obracajte sa na jednotlivcov v malých a stredných podnikoch a ponúknite im prostriedky na rozvinutie a presadenie ich myšlienok. Ak navrhujete sieť, v rámci ktorej by sa podporovali a rozširovali myšlienky, neobťažujte sa tým. Spoločenstvo už komunikuje s celým svetom. Dobré myšlienky sa rýchlo dostávajú na medzinárodnú úroveň. Odhoďte, preboha, tento pokus o zladenie vysokých škôl a zvážte hodnotu rôznorodých príspevkov týchto rôznych inštitúcií.

Ak máte peniaze navyše, podporujte nimi inovátorov. Pracujú jednotlivo alebo v rámci malých kolektívov. Európanov, ako bol Archimedes, Newton, Pasteur, Ehrlich, Röntgen, Fermi, Teller a Watson-Watt, nepriniesol žiaden inštitút. Potrebovali len čas a priestor, aby mohli premýšľať a realizovať svoj výskum.

  Lydie Schenardi, v mene skupiny ITS. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy na páni, jednou z niekoľkých oblastí, v súvislosti s ktorými uznávame, že by Európska únia mohla ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu v porovnaní s vnútroštátnymi iniciatívami, je výskum. Z tohto dôvodu sme za založenie Európskeho technologického inštitútu.

Taktiež sa s pánom spravodajcom delíme o obavy alebo skôr otázky. Budúci ETI musí byť doplnkový a nesmie konkurovať iniciatívam, ktoré už na európskej úrovni v oblasti výskumu a inovácií prebiehajú. Predovšetkým nesmie vyčerpávať rozpočet pridelený siedmemu rámcovému programu pre výskum a technologický rozvoj, ktorý je už tak či tak skromný, ale mali by sa mu prideliť ďalšie finančné prostriedky.

Vzhľadom na jeho navrhovanú podobu, ktorá spočíva v združovaní partnerov zo súkromného a verejného sektora, by bolo oveľa lepšie, keby prostriedky naň pochádzali predovšetkým zo súkromného financovania a z jeho prevádzkových príjmov. To by bola známka jeho užitočnosti a efektivity.

Európska únia by mala okrem toho skôr dávať podnety, než vytvárať ďalšiu byrokratickú organizáciu, ktorá zaťažuje európskych daňových poplatníkov.

Z týchto dôvodov sa ako lepší nápad javí označenie ETI než možnosť, aby inštitút vydával vlastné tituly a diplomy. V tejto súvislosti EÚ musí taktiež ponúkať pridanú hodnotu a nie sa snažiť nahrádzať niečo, čo už existuje

Navyše tento strach z nezmyselného zdvojenia, ako aj finančná a funkčná konkurencia s inými programami, nás viedlo k podpore hodnotenia v skoršej fáze než v tej, ktorú navrhuje Komisia, hoci sa frekvencia po sebe nasledujúcich hodnotení, predĺžená na každých sedem rokov, zdá príliš dlhá. Ak by sa premenili naše obavy na skutočnosť, museli by sme konať rýchlo a podniknúť potrebné úpravy alebo dokonca podstatné pozmeňovacie a doplňovacie návrhy k nariadeniu. Alebo, hoci to nie je pre Európu bežná situácia, by sme tento experiment museli ukončiť.

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predsedajúci, opäť sme pri tom: ďalšia arogantná snaha s ešte väčšou pretvárkou o napodobnenie Ameriky. Spojené štáty majú dolár, a tak my musíme mať euro; Spojené štáty majú systém GPS, my musíme mať Galileo; Spojené štáty majú MIT, my teda musíme mať ETI. Možno sme zabudli, že Massachusettský technologický inštitút je financovaný zo súkromných zdrojov a nie štátom, čo je hlavný dôvod jeho úspechu.

Veľké akademické inštitúcie rastú zdola nahor, nie zhora nadol. Neobjavujú sa z ničoho nič v úplnej podobe jedným ťahom pera nejakého byrokrata.

Nikto v Európe nepochybuje o potrebe inovácií a výskumu, ale toto je zlé riešenie. Štátom vnútené riešenia nebudú fungovať. Navrhovaný ETI bude zdvojením existujúcich programov EÚ, ako je rámcový program pre výskum, program pre konkurencieschopnosť a inovácie a program celoživotného vzdelávania, a bude s nimi v rozpore.

Tento návrh je mimo existujúceho finančného výhľadu a jeho financovanie nie je žiadnym spôsobom zabezpečené. Niet divu, že zavedené a vynikajúce akademické inštitúcie v Európe majú obavu, že by stratili finančnú podporu, že by stratili kľúčových zamestnancov, a že by prišli pre inštitút ETI o výskumné projekty.

Úplne chápem predsedu Barrosa, že pomýšľa na svoj odkaz, ale my nesmieme dovoliť, aby jeho odkaz poškodil európske vysoké školy a výskumné zariadenia.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v celej Európe musíme podporovať inovácie a výskum. je to zásadná úloha života podnikov, vysokých škôl a výskumných inštitútov, členských štátov a Únie. Bude vyžadovať oveľa viac finančných prostriedkov na výskum a inovácie. Preto by som chcel zdôrazniť to, čo komisár spomenul skôr – že v súvislosti s inštitútom ETI je teraz zásadnou otázkou financovanie a finančná podpora. Musíme totiž zabezpečiť nielen financovanie inštitútu, ale aj to, aby nebol financovaný a nezískaval financie zo zdrojov, ktoré by inak boli určené na financovanie výskumu a inovácií v súvislosti s inými programami a projektmi.

Zdôraznenie tejto skutočnosti sa nedá preceniť, lebo finančné prostriedky na ETI musia pochádzať z iných rozpočtových položiek než z tých, ktoré v súčasnosti prispievajú k snahe spojenej s inováciami a výskumom v siedmom rámcovom programe, programe pre konkurencieschopnosť a inovácie alebo ďalšími položkami v rámci kapitoly 1A.

Ak to dokážeme, môžeme potom na inovácie a výskum v Európe poskytnúť ďalšie prostriedky a prispieť k inováciám. Z pohľadu mojej skupiny by som chcel poukázať na to, že ide o rozhodujúcu skúšku, ktorú musí Komisia splniť, a ku ktorej musíme prispieť, lebo ak sa tak stane, môžeme do Európy prispieť početnejšími a lepšími inováciami. Ak sa nám to podarí, budeme mať úspech aj s inováciami.

  Robert Goebbels (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, zdôvodnenie Európskeho technologického inštitútu je dobré: teda, že výskum je nevyhnutný pre celkový hospodársky pokrok. Výskum závisí od vedcov, ktorí sa vzdelávali na popredných univerzitách. Vysoké školy musia mať možnosť počítať s výrazným a predvídateľným verejným a súkromným financovaním.

Vo všetkých týchto oblastiach je Európa pozadu. Naše financovanie výskumu je, v priemere celej EÚ, ďaleko za rozpočtom výskumu z verejných – a predovšetkým súkromných – prostriedkov Japonska a Spojených štátov. EÚ – s 500 miliónmi obyvateľov – má 1,2 miliónov zamestnancov vo výskume. Spojené štáty – s 300 miliónmi obyvateľov – ich má 1,3 miliónov. V Európe verejné a súkromné financovanie vysokoškolského vzdelávania predstavuje v priemere 1,3 % HDP v porovnaní s 3,3 % v Spojených štátoch. Európa vynaloží na jedného študenta menej než 10 000 EUR, Spojené štáty viac než 35 000 EUR. Na druhej strane Atlantiku však tiež nemajú na ružiach ustlaté . Z 2 500 univerzít je len približne 100 naozaj výborných a tie sa každoročne delia o finančné prostriedky na výskum vo výške 32 miliárd EUR. Tento údaj by sa mal porovnať s úbohými finančnými prostriedkami, ktoré sa navrhujú pre ETI. Ak naše vlády nevyčlenia na výskum viac prostriedkov, nebudú ETI a iné programy úspešné. V Spojených štátoch každoročne pribudne približne 40 000 doktorov. Jedna tretina z nich pochádza zo zvyšku sveta. Čo sa týka fyzikálnych a prírodných vied, podiel osôb nepochádzajúcich z Ameriky je viac než 50 %.

Prečo je to tak? Pretože Spojené štáty stále veria na vedecký pokrok. Tam, kde Európania vidia hneď riziká a so strachom sa schovávajú za zásadu obozretnosti, Američania vidia nové príležitosti. To platí pre biotechnológie, nanotechnológie a dokonca aj pre riešenie klimatických zmien. Kým sa Európa sústreďuje na ľútosť, Spojené štáty vychvaľujú vedecko-technický pokrok. Jadrom európskych zlyhaní je strach z budúcnosti a strach z pokroku. Ak nezmeníme svoj postoj, pán predsedajúci, potom ETI nič nezmení.

  Grażyna Staniszewska (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rada by som vyjadrila svoje želanie, aby znalostné a inovačné spoločenstvá, ktoré tvoria Európsky technologický inštitút, boli rozložené rovnomerne po celej Európskej únii. Toto je obzvlášť dôležité, lebo tento inštitút by mal byť nástrojom, ktorým sa jednotne mobilizuje celé Spoločenstvo, a mal by podporovať konkurencieschopnosť a technický pokrok s následným hospodárskym rozvojom celej Európskej únie a nie len starých členských štátov.

Túto príležitosť by som taktiež chcela využiť na vyjadrenie plnej podpory poľskému návrhu umiestniť kancelárie riadiacej rady vo Vroclave. Je to rýchlo sa rozvíjajúce mesto na hraniciach medzi starou a novou Európou, na hraniciach štyroch štátov: Poľska, Nemecka, Rakúska a Českej republiky. Je to mesto so skutočne výbornými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a takmer 150 000 študentmi. Poľská vnútroštátna správa aj miestna správa vo Vroclave, ale aj poľský akademický svet sú na realizáciu tejto úlohy úplne pripravení.

Chcela by som zdôrazniť, že umiestnenie riadiacej rady inštitútu a znalostného a inovačného spoločenstva do Vroclavu nebude nijako v rozpore so zásadným kritériom ETI, kritériom odbornosti; v skutočnosti to bude práve naopak. Poľský výskum a vysokoškolské vzdelanie sú na vysokej európskej úrovni a v mnohých prípadoch majú vo svete popredné postavenie.

Inštitút sa musí stať nástrojom, ktorým sa presadzuje vyššia úroveň inovácií v celej Európskej únii. Toto je pre nás jediný spôsob, ako získať príležitosť splniť výzvy svetovej ekonomiky založenej na znalostiach.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ešte predtým, ako Európsky technologický inštitút vôbec vznikol, bolo už zmenené jeho meno na Európsky inovačný a technologický inštitút. Ak to má napomôcť jeho vzniku, som si istý, že proti tomu nebude nikto nič namietať.

Treba zdôrazniť, že súbežne s prácou prebiehajúcou vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku sa niektoré dôležité otázky spojené s Európskym inovačným a technologickým inštitútom dostali aj do nášho Výboru pre rozpočet. Bolo dohodnuté, že na tento účel bude na budúci rok vyčlenených približne 400 miliónov EUR a do roku 2013 bude tento rozpočet šesťnásobne vyšší. Problém je však tento: komu odoberieme prostriedky, aby sme ich mohli dať na tento inštitút, lebo v rámci sedemročného rozpočtu nebolo prijaté žiadne ustanovenie; nebolo pridelené jedno jediné euro. Je to, ako by sme si mysleli, že lisabonská stratégia, ktorej podstatnou časťou mal byť tento inštitút, je nejaký ďalší papier, a že sú to len ďalšie rozprávky politikov. Komisia teda vopred informovala Parlament, či už formálne alebo neformálne, o úmysle založiť inštitút a my sme naň zároveň nepridelili ani päť euro. To potvrdzuje určitú nedostatočnú zlučiteľnosť, xxx alebo dokonca akúsi schizofréniu.

Moje mesto Vroclav spĺňa všetky kritériá, aby sa stalo ústredím riadiacej rady Európskeho technologického inštitútu. Európska komisia by v tejto súvislosti mala čo najskôr prijať rozhodnutie.

  Alyn Smith (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, v modernej politike je určite pre politika jednou z najťažších vecí, aby povedal – okrem „mýlil som sa“ – „zamyslime sa nad tým znova“. V tejto rozprave by to bolo vhodné. V prvom rade uznávam tvrdú prácu, ktorá bola vykonaná v tejto snemovni, ale aj inde na tomto návrhu a tejto správe, a k mojej veľkej ľútosti ju konečný výsledok neospravedlňuje.

Osobne mi je to veľmi ľúto, lebo som na začiatku bol z tohto návrhu nadšený. Sám som o ňom presviedčal naše vysoké školy v Škótsku, naše malé a stredné podniky, rôzne ďalšie strany a pozeral som sa, ako je návrh čím ďalej tým slabší, rozdrobenejší, zmätenejší, neistejší a aký je v jeho súvislosti stále väčší nedostatok financií.

Určite sa v tejto rokovacej sále všetci zhodneme, že Európa náš výskum dostatočne obchodne nevyužíva. Zhodli sme sa na potrebe s tým niečo urobiť, ale logika „musíme s niečo urobiť, toto je niečo, a preto to musíme urobiť“ je celkom určite nesprávna a na jej základe vznikne umelý, slabý výtvor EÚ, ktorý nenaplní naše nádeje. Buďme teda statoční, roztrhajme tento návrh a začnime znova, inovujme a vyskúmajme inštitút ETI, ktorý by bol pre budúcnosť Európy lepší.

  Angelika Niebler (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, najprv úprimne ďakujem nášmu pánovi spravodajcovi, môjmu kolegovi poslancovi, pánovi Paasilinnovi, všetkým tieňovým spravodajcom a kolegom poslancom vo výboroch, ktorí boli požiadaní o stanovisko, ktorí v posledných mesiacoch veľmi konštruktívne pracujú, aby ETI nadobudol podobu, o ktorej všetci môžeme zajtra veľkou väčšinou rozhodnúť.

Európsky inovačný a technologický inštitút má šancu a potenciál stať sa európskym majákom. Som o tom pevne presvedčená a ľutujem, že sme naplánovali rozpravu o tomto významnom projekte na tak neskorú dennú dobu. Táto záležitosť si skutočne zaslúžila diskusiu v ranných hodinách. Veľmi však dúfam, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa odmieta celý návrh Komisie, zajtra nezískajú väčšinu.

Pri stanovení cieľov spojených s Európskym technologickým inštitútom sme boli vždy zajedno: chceme podporiť inovačnú schopnosť Európy. Musíme taktiež zlepšiť prenos technológií a know-how z výskumu a odbornej prípravy do priemyslu a hospodárstva – aj v tomto bode sme boli vždy zajedno. Kľúčovou otázkou vždy bolo: môže k tomu Európsky technologický inštitút hodnotne prispieť?

Domnievam sa, že ETI v tej podobe, akú má dnes v správe pána Paasilinnu, má naozaj možnosť túto úlohu splniť a vytvoriť európsku pridanú hodnotu. Urobili sme to jednoducho po svojom, nie ako Američania, a inštitút sme sa rozhodli postaviť na zelenej lúke a investovať doň veľké finančné prostriedky. Nie, my to robíme svojím spôsobom, európskym spôsobom, tým, že staviame štruktúru siete a presadzujeme a podporujeme vysoké školy, vysoké technické školy, výskumné zariadenia a pedagogické inštitúcie, ktoré tu už máme. Potom, dúfajme, vytvoríme prostredníctvom inteligentnej sieťovej štruktúry európsku pridanú hodnotu.

Som presvedčená o tom, že inštitút ETI bude úspešný a som rada, že k tomu môžem prispieť. Nebudem sa tu teraz prihovárať za Mníchov, ktorý, samozrejme, tiež lobuje za ústredie ETI. Dôležité je, aby sme zajtra dali tomuto projektu veľkou väčšinou svoje požehnanie.

  Gyula Hegyi (PSE). – Vážený pán predsedajúci, vedci v Los Alamos, ktorí počas druhej svetovej vojny v Spojených štátoch vyvinuli v rámci projektu Manhattan atómovú bombu, vraj medzi sebou hovorili po maďarsky. Angličtinu používali len v prítomnosti Roberta Oppenheimera. Edward Teller, E. P. Wigner a Leó Szilárd sa naozaj narodili v Uhorsku a študovali v Budapešti.

My Maďari sme pomerne malý národ, ale sme hrdí, že máme 50 nositeľov Nobelovej ceny, najmä v prírodných vedách. Vzhľadom na to, že je náš jazyk izolovaný, mladí talentovaní Maďari, ktorí sa zaujímajú o prírodné vedy, sa snažia uskutočňovať činnosti, v súvislosti s ktorými neexistujú jazykové bariéry.

Naši vedci a mladí výskumníci, najmä čo sa týka matematiky, fyziky, chémie a prírodných vied, sú po celom svete veľmi rešpektovaní. Preto moja zem, moji krajania a ja sme radi, že môžeme ponúknuť Budapešť ako sídlo rady a centrum Európskeho technologického inštitútu (ETI). Samozrejme nalieham na to, aby bolo rozhodnutie o sídle prijaté čo najskôr.

Ako hlavné mesto nového členského štátu, v ktorom nesídli žiadna inštitúcia EÚ, a predsa má veľmi bohaté skúsenosti v oblasti prírodných vied, by bola Budapešť ideálnym sídlom pre ETI.

Úplne podporujem správu pána Paasilinnu. Nepotrebujeme veľkú byrokratickú organizáciu, iba sieť znalostných spoločenstiev. Veľmi dôležitý je tiež otvorený a transparentný postup výberu týchto spoločenstiev založený na konkurencieschopnosti. Vysokoškolské výskumné centrá a podniky by mali spolupracovať a my sa musíme snažiť zo všetkých síl, aby sme do práce ETI podniky zapojili. Zviditeľniť ETI označením kvalifikácií získaných prostredníctvom takýchto znalostných spoločenstiev pravdepodobne prinesie ďalšiu pridanú hodnotu.

Čo sa týka financovania, nepodporujem myšlienku financovať ETI z fondu spoločnej poľnohospodárskej politiky, lebo nikto nemôže predvídať poľnohospodársku úrodu v budúcom roku.

  Kyösti Virrankoski (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel poďakovať pánovi Paasilinnovi za jeho výbornú správu. Myšlienka Európskeho technologického inštitútu vznikla v Komisii až potom, čo bol prijatý viacročný finančný rámec EÚ. Preto bolo jeho financovanie sporadické a formulácia jeho hlavného cieľa neurčitá. Po parlamentnej rozprave bol návrh výrazne vylepšený, hoci je v ňom potrebné ešte mnohé objasniť.

Problematické je aj naďalej financovanie EÚ. Ako uviedla pani Škottová, väčšina financií má pochádzať zo štrukturálnych fondov a výskumných programov EÚ. Toto však vôbec nie je jasné, lebo o tom, na čo sa štrukturálne fondy využívajú, rozhodujú členské štáty na základe svojich priorít. Väčšina finančných prostriedkov na výskum je udeľovaná prostredníctvom hospodárskej súťaže. Napriek ubezpečovaniu zo strany Komisie však bude ťažké dodržiavať princípy spravodlivej hospodárskej súťaže, ak je dotyčným subjektom niečie „dieťa“.

Aj financovanie znalostných a inovačných spoločenstiev ETI je v podstate otvorené. Ak sa majú finančné prostriedky zabezpečiť z programov EÚ, mali by znalostné a inovačné spoločenstvá poskytovať aj vlastné financie. Peniaze z rozpočtu EÚ na to nemôžu byť použité – prostriedky musia prísť odinakiaľ. Ani to, ako sa to uskutoční, nie je jasné. Čiastočným riešením týchto problémov je pozmeňujúci a doplňujúci návrh finančného výhľadu, ktorý minulý týždeň navrhla Komisia. Dúfajme, že všetko môže byť len lepšie.

Rozvoj EÚ na životaschopnú európsku inštitúciu bude stáť veľa práce. To sa nedá dosiahnuť len peniazmi. Preto tomuto projektu želám do budúcnosti úspech.

  Vasco Graça Moura (PPE-DE). – (PT) V marci 2006 Rada uznala, že Európsky technologický inštitút navrhovaný predsedom Barrosom bude predstavovať dôležitý krok na prekonanie priepasti medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumom a inováciami. To je pochopiteľné. Vzhľadom na to, že o európskom výskume a inováciách sa vie, že sú horšie než v Severnej Amerike, bolo by vhodné vymyslieť nástroje, ktoré nám umožnia v tejto oblasti Spojeným štátom efektívne konkurovať

Všetci vieme, že výskumníci majú v Spojených štátoch oveľa lepšie pracovné podmienky, platy a tiež, že investície do verejného sektoru, najmä v súvislosti s odvetvím obrany, vysokých škôl a súkromného sektoru sú neporovnateľne vyššie ako v Európe. Na to, aby sme mohli byť konkurenciou, teda potrebujeme skutočný európsky motor, s ktorým bude možné tento cieľ dosiahnuť, a tomuto motoru musíme dať dostatok paliva, teda dostatočné rozpočtové prostriedky. Plánovalo sa preto určiť a vybrať verejných a súkromných investorov, pričom časť bude pochádzať z vlastných zdrojov EÚ, ale Parlament sa tohto návrhu zľakol. Prestal brať do úvahy základné ciele a obrátil svoju pozornosť na tento bod, do istej miery šiel na vec z opačného konca. Čo sa týka príspevku Únie, mali by sme dať Rade zodpovednosť za zabezpečenie prostriedkov potrebných pre ETI. Celú diskusiu sprotivil odvážny rozpočet a pravdepodobne nejaké firemné akademické záujmy. Keby sa základné otázky spojené so vznikom inštitútu MIT riešili takýmto spôsobom, žiaden takýto inštitút by dodnes neexistoval.

Preto sa, pán predsedajúci, veľmi obávam, že kým Komisia navrhovala vysoko výkonné Ferrari, Parlament dodal len malú trojkolku. Budem hlasovať za toto uznesenie, lebo je to jediné uznesenie, ktoré máme, pretože nám žiadne iné neostalo, ale je mi ľúto, že sa nedostalo oveľa ďalej do podoby, v akej by nám mohlo priniesť pridanú hodnotu navyše, dámy a páni, pretože budova, kde usporadúvame naše zasadnutie, by sa stala sídlom ETI a tým by sa navždy skoncovalo s politickým, súdnym, funkčným a finančným zmätkom spojeným s tým, že musíme každý mesiac chodiť do Štrasburgu na tieto plenárne zasadnutia.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, dúfam, že budem môcť hovoriť dve minúty. Blahoželám pánovi spravodajcovi k vyrovnanej správe a ďakujem pánovi komisárovi za dva a pol roka tvrdej práce. Tento projekt sa v porovnaní s počiatočnou podobou výrazne zmenil a tieto zmeny sú veľmi pozitívne. Najdôležitejšími otázkami každého predsedníctva boli v poslednej dobe konkurencieschopnosť a inovácie v Európe. A my tu hovoríme presne o tejto budúcej konkurencieschopnosti Európy, ktorú má vznik Európskeho technologického inštitútu presadzovať.  V tejto súvislosti mám štyri poznámky.

Po prvé, Európska únia už má Spoločné výskumné centrum, má vlastnú radu pre výskum a v súčasnej dobe podnecuje spoločné technologické iniciatívy. Je veľmi dôležité, aby sme nedopustili, aby sa európska veda a inovácie na európskom trhu rozdrobili. Tieto inštitúcie nesmú začať pracovať len sami za seba, oddelene. Toto je veľmi dôležitá úloha pre Európsku komisiu.

Po druhé, musíme mať na pamäti, že inštitúcie, o ktorých som hovoril, nemôžu zmazať rozdiely, ktoré medzi nimi sú. Nezabúdajme teda, že Európsky technologický inštitút má slúžiť celému znalostnému trojuholníku. Je potrebné klásť zvláštny dôraz na spoluprácu v súvislosti so vzdelaním/investíciami, lebo tomuto sa vlastne žiadna európska inštitúcia nevenuje. To znamená, že musíme presadzovať vzdelanie pre inovácie, lebo výskum koniec koncov nie je pre jednotlivé zvláštne inovácie požadovaný. Niekedy je potrebný len dobrý inžinier.

Po tretie, podporujem vytvorenie inštitútu, ale všetky tieto vedecké, výskumné a vývojové inštitúcie nebudú môcť vyriešiť každý problém, pretože slúžia len na to, aby sa čerpali inovácie do hospodárstva. Je potrebné venovať pozornosť zabezpečeniu, aby tento mechanizmus fungoval v inom smere, a to záleží na tom, či je náš trh otvorený, či budeme mať rozumne regulovanú podporu z verejných prostriedkov. Inými slovami, záleží na tom, ako bude fungovať spoločný a voľný európsky trh.

A po štvrté, veda, výmeny študentov, výmeny kvalifikovaných inžinierov a inovácií boli vždy základom integrácie národov a zemí. To isté sa môže stať aj v tomto prípade, a preto by mali mať inštitúcie spojené s Európskym technologickým inštitútom sídlo v nových členských štátoch. Naliehavo žiadam, aby sa tak stalo.

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, blahoželám pánovi Paasilinnovi k jeho vynikajúcej práci. Nebolo to ľahké. Bolo vynaložené obrovské úsilie na navrhnutie životaschopného inštitútu, ktorý je inšpirovaný inými modelmi vynikajúcej úrovne, avšak s nevyhnutným prispôsobením zložitosti a rozmanitosti Európy.

Výsledkom je, že teraz môžem vyjadriť svoju podporu ETI vzhľadom na to, že je to nový sľubný nástroj na integráciu troch osí znalostí: vzdelávania, výskumu a inovácií, ktorý, ako dúfame, pridá hodnotu existujúcim nástrojom.

Inštitút ETI by mal byť aj ohniskom odbornosti založenom na modeli integrácie výskumných inštitúcií so spoločnosťami, ktorý, ako dúfame, bude slúžiť ako katalyzátor kultúry inovácií, ktorá je taká nevyhnutná na zvýšenie našej konkurencieschopnosti.

Financovanie ETI predstavuje veľkú zhodu, ku ktorej ešte musíme dospieť. Súhlasím s tým, že počiatočné financovanie a jeho riadiaca štruktúra by mali vzísť z rozpočtu Spoločenstva, a že príspevky z verejných zdrojov členských štátov a zo súkromných zdrojov by sa mali použiť na rozvinutie znalostných a inovačných spoločenstiev, ktoré sú v súlade s prioritami inštitútu.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, my vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku sme prostredníctvom výbornej spolupráce a konzultácií pridali k názvu inštitútu inovácie, takže teraz má podobu Európsky inovačný a technologický inštitút. Toto je vynikajúce. Komisár Figeľ mi tiež vysvetlil, že by to chcela prijať aj Komisia. Naozaj tu celkovo ide o zavedenie a) vzdelávania, akademických pracovníkov, inžinierov a b) inovácií zo znalostných inštitúcií a spoločností na trh. Reťazec tvorený znalosťami, schopnosťami a pokladňou sa stretáva so stále silnejšou celosvetovou konkurenciou a vyžaduje stále inteligentnejšie usporiadanie. Musíme uzavrieť túto európsku medzeru inováciami a nesmieme dopustiť, aby sme uviazli len pri vzdelávaní. Pán Paasilinna upútal našu pozornosť pri diskusii o tejto téme ohromným nadšením.

Druhou pripomienkou je, že nie je zlé, že sa teraz rozhodujeme pre obmedzené usporiadanie a obmedzený finančný základ. Ak bude tento plán úspešný, uvidíme taktiež z podnikateľského spoločenstva, keď partner z verejného sektoru spoločne s partnerom z verejného sektoru členských štátov začne poskytovať finančnú podporu prostredníctvom štrukturálneho financovania alebo inak. Titul ETI musí byť žiadaný. V tomto prípade „odbornosť“ znamená „svetové prvenstvo“. Sem chceme patriť a pre toto je tu aj podpora. Ak budete počúvať osoby z vysokých škôl, z odvetvia nanotechnológie a novovznikajúcich odvetví spojených s klímou, zistíte, že túto myšlienku podporujú. Počul som tu mnoho argumentov v prospech Vroclavu a pýtam sa, či už bolo rozhodnuté v súvislosti so založením kontrolného strediska na efektívnom mieste v strednej Európe. Všimol som si, že v tomto smere panuje nadšenie na mnohých miestach.

A nakoniec, pán predsedajúci, je tu skutočná medzera, rozdiel v rámci toho, čo máme v predchádzajúcich nástrojoch a vzdelávacích programoch, medzi rôznymi programami. Musí byť vytvorený s odvahou a ambíciami. Je potrebný silné vedenie. Niečo z toho musí naozaj vzniknúť a potom, v roku 2010, si povieme: bol to skutočne dobrý krok. Investícia sa postupom času vyplatí.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, najprv blahoželám pánovi spravodajcovi Paasilinnovi, ktorý takmer úplne prepísal dokument Komisie, vďaka čomu je funkčný.

Znalostný trojuholník – inovácie, výskum a vzdelávanie – tvorený vysokými školami, výskumnými centrami, inštitúciami a spoločnosťami je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie, konkrétne, aby boli 3 % HDP investované do výskumu, z ktorých dve tretiny by mali pochádzať zo súkromnej sféry. Znalostné a inovačné spoločenstvá budú mostom medzi súkromným sektorom a akademickým a výskumným spoločenstvom.

Som presvedčená, že pilotné projekty, ktoré pán Paasilinna navrhuje, sú nevyhnutné a dúfam, že takýto pilotný projekt budeme mať aj v Rumunsku. Celý proces od výroby po šírenie a používanie výsledkov výskumu a inovácií vyžaduje investície. Financovanie tohto inštitútu je prvým krokom, ale potrebujeme taktiež investície v oblasti malých a stredných spoločností a v súkromnom sektore, lebo tam sú ľudia a prostriedky na spolufinancovanie výskumných projektov.

Potrebujeme dlhodobú stratégiu. Duševné vlastníctvo je dôležité, ale musíme byť opatrní, aby sa táto iniciatíva neprekrývala so spoločnými iniciatívami, spoločnými podnikmi. Dúfam, že tento inštitút bude viac pôsobiť v oblasti klimatických zmien, informačnej spoločnosti a nanotechnológií.

PREDSEDÁ: LUISA MORGANTINIOVÁ
podpredsedníčka

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, plánovaný Európsky technologický inštitút, o ktorom sa často hovorí ako o vlajkovej lodi európskych inovácií, spája tri prvky trojuholníku znalostí: inovácie, výskum a vzdelávanie. Kľúčom úspechu tohto podniku je, podľa môjho názoru, dobrá spolupráca akademických centier a podnikateľského prostredia. Európsky technologický inštitút musí byť na prvom mieste v pozícii, vďaka ktorej nazhromaždí veľké sumy financií zo súkromných zdrojov.

Dnes by som chcel obrátiť pozornosť Európskeho parlamentu k prípravám spojeným s tým, aby sa Vroclav stal strediskom inštitútu alebo jedným z centier jeho znalostných a inovačných spoločenstiev. Vroclav by mohol byť symbolom európskej histórie; často sa označuje ako Štrasburg strednej a východnej Európy. Vo Vroclave v súčasnej dobe študuje viac ako 140 000 študentov, toto mesto je Poľsku jedným z hlavných výskumných centier. Vzniklo v ňom Centrum pre inovácie a technológie ETI+, ktoré lobuje za to, aby mal inštitút sídlo vo Vroclave. Ešte posledná poznámka. Za posledných desať rokov sa z Vroclavu stalo mesto moderných finančných služieb, miesto, ktoré priťahuje kapitál z celého sveta, symbol európskej tvorivej energie a rozvoja, a pozitívny symbol globalizácie.

  Dorette Corbey (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, máme tu ďalší nový inštitút. To by tiež mohol byť záver dnešného večera. Okrem Európskej rady pre výskum a okrem technologických platforiem, spoločných technologických iniciatív, iniciatívy Eureka, programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, siedmeho rámcového programu a spoločného výskumného strediska tu máme ďalší znalostný inštitút. Jeho pridanou hodnotou sú inovácie, pretože to nám chýba v porovnaní so Spojenými štátmi, Japonskom a Čínou. Myšlienkou tohto projektu je to, že v Európe je veľa dobrých nápadov a vedecký prehľad, ale nevytvárajú sa z nich konkrétne produkty. Otázkou samozrejme je, či v tomto procesu môže nový inštitút niečomu pomôcť. Ďalšou otázkou je, či si malé a stredné podniky môžu medzi všetkými týmito znalostnými a výskumnými inštitútmi nájsť cestu. Nedostatok inovácií sa mal možno vyčítať skôr zložitej legislatíve, ktorá bráni inováciám, ako nedostatku inštitútov. Nový inštitút by však so svojimi znalostnými a inovačnými spoločenstvami mohol prispieť a ja dúfam, že ETI môže prispieť zásadným spôsobom, a že bude vynikať v oblasti klimatickej politiky, pretože v tejto oblasti je potrebných veľa reforiem a inovácií. Napriek týmto pochybnostiam prajem ETI skvelý štart a úspešnú budúcnosť.

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo, ale aj za možnosť byť pri tejto zaujímavej rozprave, pretože keď sa pozrieme dva roky dozadu alebo aspoň o rok a pol, môžeme skonštatovať úplný rozdiel. Chcem len reagovať na niektoré body a pripraviť sa na ďalšiu spoluprácu, pretože nie sme na konci. Sme ďaleko od konečného založenia, ale v Rade aj v Parlamente sme už dosiahli niečo veľmi významné.

Najskôr o menšom bode,  ktorý spomenuli niektorí kolegovia zo skupiny Verts/ALE: podľa pána Hammersteina boli otázky týkajúce sa klimatických zmien vypustené. To si nemyslíme. Do súčasnej podoby návrhu sa okrem iného zahŕňa aj oblasť obnoviteľných energií a zmien klímy. Nechceme byť neústupní, nechceme to vymedzovať príliš úzko, pretože rozhodnutie a definovanie je na správnej rade. Svetové problémy alebo veľmi náročné záležitosti, ktorým teraz čelíme, sú jedným z dôvodov, prečo o ETI hovoríme, pretože je potrebné, aby sme nazhromaždili prostriedky a spojili všetky sily, ktoré máme na to, aby sme nejakým spôsobom reagovali.

Pán Smith, navštívil som a prednášal v Kráľovskej spoločnosti v Edinburghu o vysokoškolskom vzdelávaní a v súvislosti s ETI tam prebiehala veľmi živá a zaujímavá debata, ktorá bola inšpiráciou pre obe strany. Nenechal by som sa odradiť takými správami z Edinburghu alebo rektormi, ktorých som stretol, ale tento plán je samozrejme vo fáze príprav. Účasť je dobrovoľná a ja sa domnievam, že by sme to mali chápať ako spoločnú zodpovednosť, avšak s plnou slobodou zaujímať stanoviská.

Pokiaľ ide o celkový obsah, chcel by som poznamenať štyri veci. Po prvé, ďakujem inovatívnej nálade v tomto parlamente, pretože niektorí z vás povedali, že tu ide o inovácie a s inováciami sa musí začať tak, že uchopíme spôsob, ako s nimi zaobchádzať. Nedochádza k nim len prostredníctvom technológií, najskôr musia prísť ako nový prístup, nový spôsob komunikácie a združovania inštitúcií, podmienok mobility pre uznanie kvalifikácii a tak ďalej – a samozrejme ide o peniaze, ale to nie je rozhodujúci prvok. Nie je to prvoradý prvok. Tým je mentalita, prístup, samozrejme, spolu s určitým primeraným financovaním.

Od jari 2005 sme od nápadov dospeli ku koncepcii a návrhu a vy ste vždy boli pri tom. Nejde len o Komisiu a byrokratov a podobne, je to určitá spoločná práca, a preto by sme si mali uvedomiť, že ak sa budeme snažiť niečo dosiahnuť spoločne, budeme úspešnejší, než bez takého odhodlaného prístupu, ktorého sme tu svedkami.

Ak si spomínate, pred dvoma rokmi sa v médiách hovorilo o Štrasburgu alebo o niečom nesprávnom a nie o skutočnom odhodlaní Európy inovovať. Teraz máme veľa vážnych kandidátov. Len dnes večer boli spomenuté mestá Vroclav, Budapešť, Mníchov a veľa ďalších – nechcem na ne zabudnúť. Dostal som viacero správ z rôznych vysokých škôl. To je dobré, pretože sa ukazuje, že teraz tomuto nápadu aspoň veríme, alebo chceme ponúknuť niečo veľmi dôležité. To Európa potrebuje. Nie sme Spojené štáty európske. Nie sme v Massachusetts. Ide o vytvorenie lepších podmienok a jedného konkrétneho projektu pre inovatívnejšiu Európu. ETI nie je absolútnym riešením. Je to jedno z riešení. Niektorí ľudia povedali, že je to vlajková loď. Ja by som povedal, že je to skôr ľadoborec smerujúci k inovatívnejšej Európe, k vytvoreniu lepších podmienok pre duševné vlastníctvo – viete ako dlho to trvá a akí sme slabí – a pre lepšie prijímanie a uznávanie diplomov atď., čo je veľa záležitostí.

Ak sa tieto tri spomenuté mestá nestanú sídlom, mali by byť aspoň znalostnými a inovačnými spoločenstvami. Chcem ale povedať, že nebolo dobré na začiatku tvrdiť, že ide o peniaze a miesto. Nie, to bude súčasť návrhu, ale nie jeho najdôležitejšia časť. Riešenie príde do 12 mesiacov po tom, ako sa definitívne dohodneme na založení. Som naozaj rád, že teraz máme veľmi dôveryhodných kandidátov, ale to príde, až keď sa dohodneme na právnom základe. Rada sa bude snažiť vybrať z navrhnutých vážnych kandidátov toho najlepšieho.

Po druhé, o finančných prostriedkoch: minulý týždeň sme navrhli spôsob, ako by sme sa mohli dostať do konečného bodu, keď budeme môcť určiť nie len objem finančných prostriedkov, ale aj pomenovať zdroj na financovanie tejto inštitúcie do roku 2013. Tieto prostriedky budú určené na základné činnosti, ale musí sa, tak ako povedali viacerí z vás, mobilizovať oveľa viac peňazí. Nie sú, povedal by som, rozhodujúce z pohľadu celkového objemu, ale ako presvedčivý príspevok Únie. Nemôžeme čakať, že nám niekto dá bianko šek alebo nám niečo sľúbi, ak neprinesieme niečo presvedčivé. Je tu však niekoľko konkrétnych reakcií, zámerov investovať, dokonca aj zo strany podnikov a združení podnikov, ale my musíme vytvoriť úplný návrh.

Alebo ako povedal pán Buzek k iniciatívam či spoločným technologickým iniciatívam, sieťam a platformám, tento návrh nie je konkurenčný. Je to návrh, ktorým sa dopĺňajú existujúce politiky a iniciatívy, a dokážeme si predstaviť, že niektoré existujúce modely spolupráce posilnia intenzitu spolupráce a spoja sa s niektorými inými partnermi, či už z vysokých škôl či podnikov, a budú sa uchádzať o svoje miesto v rámci ETI. Domnievam sa, že dostať platformy, iniciatívy, siete do integrovaného partnerstva je zmena zodpovedajúca spôsobu, akým inovujeme.

Nakoniec som chcel spomenúť krok k novej kultúre inovácií. To je ten správny postup. ETI až tak nesúvisí s miestom, jedným sídlom a radou, ale s novou a lepšou kultúrou pre inovácie v Európe. Myslím si, že to sú všetko body, ktoré som mohol alebo chcel vo svojej odpovedi zdôrazniť, ale veľmi vám ďakujem za pozitívnu a konštruktívnu atmosféru na tomto plenárnom zasadnutí. Opäť ďakujem spravodajcovi, pánovi Paasilinnovi, pretože viem, že to nebolo a stále nie je jednoduché a že ešte nie sme na konci. Tento návrh ale môžeme dokončiť. Teším sa na to.

(potlesk)

Správa, ktorú predložil Reino Paasilinna(A5-0293/2007)

Komisia podporuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 3, 12, 14, 18, 20, 23, 38, 44, 45, 46, 48, 49, 50, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 72 a 73.

Komisia podporuje podstatu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 7, 16 a 28.

Komisia po preformulovaní podporuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 2, 15, 17, 26, 39, 29, 30, 32, 36, 37, 41, 42, 43, 51, 52, 53, 54, 56, 57, 59, 60, 61, 62, 70 a 74.

Komisia sa zdržiava vyjadrenia k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 21 o finančných hľadiskách až do dohody o financovaní.

Komisia nepodporuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 13, 19, 22, 24, 25, 27, 31, 33, 34, 35, 47, 55, 58, 69, 71, 75, 77, 78 a 79.

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. – (RO) Európsky technologický inštitút má schopnosť zmenšiť rozdiely spojené s inováciami medzi Európskou úniou a jej vonkajšími konkurentmi a pritiahnuť záujem miliónov mladých výskumníkov z celej Európy. Aby sme tieto ciele dosiahli, je potrebné zaistiť, aby bol tento projekt realizovateľný.

ETI v podobe, akú navrhuje Komisia, využije na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie 1,2 miliardy z fondov určených na kohéznu politiku a bude čerpať prostriedky z programov, ktoré úspešne fungujú. Predpokladom je sústrediť prostriedky na výskum do jedného európskeho projektu a obmedziť finančné možnosti otvorené súkromným spoločnostiam. ETI by mal byť v Európe doplnkovou inovačnou inštitúciou a nie náhradou malých výskumných a vývojových centier. Preto musíme spoločne s Radou nájsť pre tento projekt iné finančné riešenie.

V jednom z ustanovení správy sa uvádza, že je potrebné, aby sa inštitút založil v krajine EÚ „v blízkosti existujúcich centier európskej excelentnosti a akademickej prestíže“. V Rumunsku, ako krajine s veľkou tradíciou výskumu a inovácií, sú významné centrá vysokoškolského vzdelania a vysoko kvalifikovaných absolventov v odbore technológií. Zvolenie Rumunska za krajinu, v ktorej bude sídliť Európsky technologický inštitút, by stimulovalo hospodársky rozvoj celého regiónu a prispelo k vyrovnaniu rozdielov, ktoré v Európskej únii stále pretrvávajú.

  Alexander Stubb (PPE-DE), písomne. – Vzdelávanie, výskum a inovácie sú oknom do budúcnosti. Sú to stavebné kamene takzvaného znalostného trojuholníka. Je potrebné, aby sme boli konkurencieschopní. Znalostný trojuholník je jedným z kľúčov. Preto vnímam Európsky technologický inštitút (ETI) ako investíciu do budúcnosti.

Panuje tu skepticizmus v súvislosti s tým, akú pridanú hodnotu by ETI mohol priniesť. Sieťová štruktúra, ktorá sa podporuje v správe pána Paasilinnu, bude dobrým riešením. Odbornosť poskytnú zúčastnené univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania. Preto sa ETI bude snažiť byť nie takzvanou vlajkovou loďou, ako ju označil predseda Komisie, pán Barroso, ale skôr značkou európskeho výskumu. Túto myšlienku podporujem.

So zreteľom na spomienky na moje vysokoškolské roky takisto podporujem myšlienku uvedenú v správe, aby „znalostné a inovačné spoločenstvá“ ETI boli autonómne. Týmto spôsobom znalostné a inovačné spoločenstvá ETI lepšie naštartujú európske inovácie.