Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 25. septembra 2007 - Štrasburg

15. K spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalší bod programu je správa pána Jaceka Saryusza-Wolského, v mene Výbor pre zahraničné veci o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (2007/2000(INI)) (A6-0312/2007).

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE), spravodajca. Vážená pani predsedajúca, predkladám správu z vlastnej iniciatívy, ktorú odporúča Výbor pre zahraničné veci drvivou väčšinou. V našej správe podporujeme spoločnú európsku zahraničnú politiku EÚ v oblasti energie, aby sme mohli čeliť problémom týkajúcim sa zabezpečenia energie. Prinieslo by to potrebnú a podstatnú pridanú hodnotu úsiliu vynakladanému na vnútroštátnej úrovni v súlade so zásadou subsidiarity, a umožnila by sa tak lepšia ochrana záujmov Európy spojených s energetikou.

Ako by mala vyzerať táto politika? Mala by byť založená na týchto štyroch zásadách: diverzifikácia; jednotné definovanie záujmov EÚ a jednotný hlas EÚ; solidarita počas krízy; a prehĺbená spolupráca s partnermi.

Je potrebné, aby sme vyvinuli proaktívnu rozsiahlu diplomaciu v oblasti energetiky zameranú na prehĺbenie našej spolupráce so všetkými veľkými krajinami výroby, tranzitu a spotreby energie a vytvorili trh s energiou založený na zásade vzájomnosti.

V správe vítame návrhy tretieho energetického balíčku, ktorý Komisia prijala minulý týždeň a ktorý sa zameriava na tieto obavy a je v súlade s touto správou. EÚ musí byť aktívna, odhodlaná a zjednotená. Geopolitický rozmer zabezpečovania energie sa až doteraz zanedbával a teraz je najvyšší čas tento rozpor vyriešiť. Dúfajme, že nová Zmluva dá EÚ právny základ energetickej solidarity, a tým umožní inštitucionálnej právomoci EÚ rokovať v rámci zabezpečovania energie s tretími krajinami. v správe sa odporúča zahrnúť do našich dohôd s krajinami výroby a tranzitu takzvanú doložku o energetickej bezpečnosti , v ktorej sa stanoví kódex správania a výslovne sa uvedú opatrenia, ktoré sa majú uplatniť v prípade prerušenia dodávok.

Mali by sme nahradiť uprednostňovanie jednostrannosti súčasných členských štátov EÚ vo vzťahu k energii novou spoločnou politikou energetickej solidarity založenej na mnohostrannom prístupe. Na druhej strane je potrebné zaviesť osvedčené postupy vzájomnej konzultácie členských štátov o strategických rozhodnutiach, ktoré by mohli mať vplyv na EÚ alebo na jedného z jej členov.

Nová spoločná zahraničná politika v oblasti energie musí byť v súlade so všetkými politikami EÚ, ktoré majú zahraničné hľadisko, pokiaľ ide napr. o vnútorný trh, hospodársku súťaž, dopravu, obchod, životné prostredie, ochranu spotrebiteľov, rozpočtu a ďalších. Nemôžeme vytvoriť novú spoločnú politiku zo dňa na deň. Preto navrhujeme, aby sme zaujali postupný prístup a aby to bolo efektívnejšie, túto novú politiku by mali dopĺňať náležité nástroje.

Navrhujeme, aby sa potom, čo nová Zmluva – dúfajme – vstúpi do platnosti, vytvoril nový post vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie. Tento úrad by umožnil koordináciu všetkých spomenutých odvetvových politík Únie, a hlavne tých hľadísk, ktoré sú spojené s vonkajšou stranou zabezpečovania energie, a jeho činnosť by prebiehala pod vedením vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý by bol v budúcnosti aj podpredsedom Európskej komisie. Tým by sa podporila spolupráca v rámci Únie.

Táto inštitucionálna novinka teda predstavuje dôležité ukotvenie nového prístupu. Takisto navrhujeme vypracovať presný plán, v ktorom sa stanovia krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele so zvláštnym časovým rozvrhnutím ich naplnenia a ktorý bude samozrejme podliehať kontrole Európskeho parlamentu.

Aby sme boli úspešní, musíme zapojiť vnútornú dynamiku EÚ a zaistiť potrebnú podporu verejnosti. v záujme občanov je istá a cenovo dostupná energia. Tento záujem našich občanov by mal byť ťažiskom tohto projektu, a tým pádom aj jedným z cieľov nášho prístupu „Európa výsledkov“.

Na základe spoločného ohrozenia zabezpečovania energie pre Európu by teda malo dôjsť k spoločnej reakcii. Mohli by sme však dosiahnuť viac: nová spoločná politika sa môže stať spúšťačom ďalšej európskej integrácie, dať jej nový impulz a novú silu EÚ ako svetovému činiteľovi. Ambíciou Európskeho parlamentu by mal byť náročný a odvážny prístup.

Súčasná Európska únia začala s energetikou pred mnohými rokmi. Vtedy dalo našej rekonštrukcii počiatočný popud uhlie. Nemali by sme zmeškať príležitosť, aby k tomu znovu došlo. Pre Európu skutočne potrebujeme energiu, čo platí ako doslovne, tak aj obrazne.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, veľmi vítam iniciatívu Výboru pre zahraničné veci, najmä pána predsedu Saryusza-Wolského, ktorý navrhol správu o spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie. Posledný vývoj potvrdil, že ide o veľmi príhodnú iniciatívu. Správa slúži na zdôraznenie rastúceho významu energetických otázok v súvislostiach Spoločenstva, najmä vonkajších energetických otázkach jedným hlasom.

Oceňujem, že sa v správe kladie jasný dôraz na to, že za posledný rok Európska únia a jej orgány urobili veľký pokrok smerom k cieľu hovoriť jednotne. k tomu patrí aj založenie Siete kontaktných subjektov v oblasti energetickej bezpečnosti (NESCO), okrem existujúcej koordinačnej skupiny pre zemný plyn a skupiny pre dodávku ropy. NESCO funguje od začiatku roka, čím sa umožnila veľmi užitočná a včasná výmena informácií spojených s energetikou medzi členskými štátmi.

Avšak stále by sa veľmi vítala včasnejšia výmena informácií týkajúcich sa plánovaných iniciatív jednotlivých členských štátov. Ako je uvedené v správe, zostáva nám ešte veľa práce.

Žiadosť spojená s vhodným základom Zmluvy, pokiaľ ide o energetiku a zabezpečovanie energie, je obzvlášť dôležitá a príhodná, rovnako ako požiadavka konkrétnych ustanovení v Zmluvách, ktoré prispejú k vytvoreniu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie. Tento prístup veľmi vítam vrátane návrhu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, aby sa zásady spoločnej politiky v oblasti energie zahrnuli do Zmluvy ES na nadchádzajúcej medzivládnej konferencii, aby tak vznikol pevný základ pre spoločnú činnosť v energetike voči tretím krajinám.

Takisto som zaznamenal, že Výbor ďalej uvažuje o návrhu, ktorý sa týka pevnejšieho zakotvenia zahraničných politík v oblasti energie ako v Komisii, tak aj v Rade. o tejto dôležitej téme bude potrebné ešte ďalej uvažovať.

Domnievam sa, že táto verzia správy je vyrovnaná aj zo zemepisného hľadiska, keďže sa v nej priznáva význam prehĺbeniu našich energetických vzťahov nielen s východnými susedmi, ale aj s našimi partnermi z oblasti Stredozemného mora, Stredného východu, Ázie a ďalšími.

Už teraz ma teší skutočné energetické partnerstvo so Spojenými štátmi, ale verím, že v tejto oblasti toho môžeme dosiahnuť ešte viac. Takisto sa domnievam, že je potrebné, aby sme pokračovali v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi energetickými partnermi, ako sú Nórsko, Kanada a Austrália, aby sme podporili konsenzus týkajúci sa hodnoty otvorených, transparentných a konkurencieschopných medzinárodných trhov s energiou.

Uznávam hodnotu Zmluvy o energetickej charte a súhlasím s Výborom, že jej ratifikácia Ruskom by bola veľmi významná. Zároveň som však pevne presvedčený, že zásady charty sa musia zahrnúť aj do väčšej dohody o energetike v rámci dohody s Ruskom, ktorá nadväzujú na dohodu o partnerstve a spolupráci.

Mám však praktické obavy spojené s počtom správ, ktoré sa odporúča v Komisii vypracovať. Viem, že každá z nich je sama o sebe dôležitá, ale myslím si, že sa väčšina spomenutých otázok pokryje v rámci pravidelného preskúmania akčného plánu pre energetiku alebo sú už zahrnuté vo výročných správach Komisie o uplatňovaní práv týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

Uprednostňujem však väčšie zapojenie Parlamentu a preskúmam návrhy kolegov z kolégia, aby som presne zistil, čo môže Komisia urobiť prakticky na vyriešenie spomínaných obáv.

Na záver, so zreteľom na podstatu, má Komisia v úmysle pokračovať v práci, na ktorej sa zúčastňujeme od začiatku minulého roku a v ktorej je zahrnutá väčšina priorít vymedzených v správe, najmä pokiaľ ide o štúdiu uskutočniteľnosti, aby sa prešetrili existujúce právne opatrenia v EÚ v prípade, že odvetvie energetiky susedných krajín nedosahuje danej úrovne, a toho, ako tieto opatrenia podporiť.

Takisto je dôležité predložiť konkrétne návrhy týkajúce sa vzájomnosti a ja vítam skutočnosť, že sa vo vašej správa uznáva význam opatrení o vzájomnosti zameraných na ochranu nášho vnútorného trhu s energiou.

Je to veľmi príhodná správa, ako z politického hľadiska, tak aj pokiaľ ide o jej obsah. Za posledný rok a pol Komisia aktívne pracovala na posilnení zahraničnej politiky EÚ v oblasti energie a ako sa uvádza v správe na dosiahnutí niekoľkých úspešných výsledkov.

Naozaj musíme ísť ďalej, a preto podporujem požiadavku tejto správy spojenej s konkrétnymi ustanoveniami v Zmluvách, ktorých výsledkom bude spoločná európska zahraničná politika v oblasti energie.

V prípade energetickej bezpečnosti hovoríme o bezpečnosti našich ekonomík a nášho spôsobu života. Vzhľadom na to, že EÚ je stále viac závislá od dovozu energie, je dôležité, aby sme na problémy, ktoré so sebou takáto závislosť prináša, reagovali premyslene a priamo, najmä čo sa týka našich vzťahov s hlavnými zahraničnými dodávateľmi energie. To sa už zahrnulo do posledného balíka Komisie o vnútornom trhov s elektrickou energiou a zemným plynom a ja veľmi vítam vaše ocenenie tohto návrhu.

Môžem tiež oznámiť, že Komisia bude zastávať rýchly a podrobný prieskum širších hľadísk zahraničnej politiky EÚ v oblasti energie a že výsledky tejto práce určite zverejníme.

Chcel by som poďakovať Výboru pre zahraničné veci, hlavne jeho predsedovi pánovi Saryuszovi-Wolskému, že na seba prevzal túto iniciatívu a že dal Parlamentu príležitosť diskutovať na tému, ktorá je pre Európu nesmierne dôležitá. Teším sa na našu ďalšiu spoluprácu v budúcnosti.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, moje prvé slová budú určené môjmu kolegovi a priateľovi, pánovi Saryuszovi-Wolskému, ktorému blahoželám k vynikajúcej práci.

Je načase, aby Európa hovorila o energetike jedným hlasom, pretože čelíme vážnym hrozbám spojeným so zabezpečovaním dodávok, prepravou a investíciami.

Je však škoda, že odsek 62 tejto správy je príliš kategorický, pokiaľ ide o plné vlastníctvo oddelené od výroby energie, prenosu a rozvodu, pretože existujú iné riešenia na zladenie vytvorenia európskeho trhu s energiou so zásadnou politickou bezpečnosťou, ktorú musíme v rámci našich sietí zachovať.

Pokiaľ ide o medzinárodný obchod, je potrebné, aby sme trvali na začlenenie kapitol týkajúcich sa energetiky do každej novej obchodnej dohody. Na medzinárodnej úrovni sa musí zaistiť spravodlivá hospodárska súťaž, najmä prostredníctvom a na základe dohľadu Svetovej obchodnej organizácie.

A musíme takisto podporovať medzinárodné vedecké iniciatívy ako program pokusného termonukleárneho reaktoru ITER, do ktorého je okrem Európskej únie takisto zapojených aj niekoľko ďalších partnerských krajín z celého sveta.

  Umberto Guidoni (GUE/NGL), spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vyčerpanie fosílnych palív a zmeny geopolitickej situácie postavili zabezpečovanie energie na vrchol politického programu Európskej únie.

Kvôli stále väčšej závislosti Európskej únie od vonkajších dodávok energie, najmä z nestabilných krajín, narastajú obavy spojené s hospodárskymi a politickými záujmami členských štátov, ale aj s celkovou bezpečnosťou EÚ. Neverím však, že na tieto výzvy a problémy môžeme reagovať len zvýšením výroby a dodávok zo zahraničia, ale odozvu na dopyt energie by sme mali hľadať skôr v rámci Európy.

Práve preto Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva na to, aby sme sa v nasledujúcich desiatich rokoch zamerali na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie ako na hlavný spôsob zmenšenia závislosti od ropy a zemného plynu. Vzhľadom na to, že výroba a spotreba energie sú hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov, na dosiahnutie cieľov udržateľnej politiky v oblasti energie sa vyžaduje integrovaný prístup k životnému prostrediu a energetike.

Preto by boj proti zmenám klímy nemal zostať doménou politík životného prostredia, ale mal by byť v jadre politík Európskej únie, a to ako vnútorných, tak aj obchodných. Pokiaľ ide napríklad o biopalivá, je potrebné, aby Európska únia zaistila, že neohrozí zabezpečenie dodávok potravín po celom svete a nevznikne v ich dôsledku tlak na hospodárstvo krajín Juhu, v dôsledku ktorého sa v nich bude rozširovať monokultúra a odlesňovanie.

Podpora rozvoja a využívania obnoviteľných zdrojov môže zaistiť spravodlivý prevod technológií do krajín mimo EÚ a priniesť výhody, pokiaľ ide o vedúce postavenie Európy v rozvoji medzinárodných trhov. Návrh partnerstva s Afrikou v energetike je teda dôležitý a mali by sme pridať podobné partnerstvo s Čínou a Indiou s ohľadom na rast týchto krajín. Prioritou je dosiahnutie cieľov milénia pre rozvojové krajiny.

  Lena Ek (ALDE), spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – Vážená pani predsedajúca, základnými kameňmi energetickej politiky Európskej únie sú transparentnosť, vzájomnosť a zákonnosť. a ako sme všetci za posledné dva roky zažili, ide takisto o životne dôležitú tému, pokiaľ ide o energetiku a zahraničné vzťahy.

V Európe už máme problémy v súvislosti so zabezpečovaním dodávok, práv spotrebiteľov a životné prostredie, a musíme takisto niečo urobiť so skleníkovým efektom.

Ide takisto o vážne narušenie trhu, na ktoré vo svojej správe veľmi jasne poukázala Neelie Kroesová a vzniesla v nej potrebu oddelenia vlastníctva, čo je rovnako záležitosť zahraničných vzťahov. To je veľmi dôležitý aspekt tohto problému. V Európe teda musíme prebudovať náš systém energetiky s ohľadom na výrobu, rozvod a spotrebu.

Rada by som sa poďakovala pánovi spravodajcovi Saryuszovi-Wolskému za veľmi dobrú spoluprácu. Vzal do úvahy všetky texty Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Jeho dodatok týkajúci sa nového úradu podobného tomu, ktorý zastáva pán Solana, sa mi však až tak veľmi nepáči, konkrétne možnosť hovoriť za Európsku úniu jedným hlasom. Táto nová inštitúcia by podľa mňa spôsobila neistotu vo vnímaní úloh, situáciu podobnú princípu „rozdeľuj a panuj“ a ide o prístup, ktorý je v úplnom protiklade k základným kameňom našej energetickej politiky. S takouto inštitúciou nemôžeme preverovať vzájomnosť, zabraňuje sa transparentnosti a právomoci Parlamentu sú zmenšené, čo takisto v plnej miere protirečí tomu, čo chceme dosiahnuť vo všetkých ostatných oblastiach. Preto sme požiadali, aby zajtra o tejto téme prebehlo oddelené hlasovanie.

Na záver chcem povedať, že súhlasím s pánom komisárom, že je nesmierne dôležité, aby sme otázku energetiky pridali do novej Zmluvy.

  Christopher Beazley, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, táto správa predstavuje serióznu, precíznu a inšpiratívnu prácu. Spravodajca zhromaždil podporu celého Výboru pre zahraničné záležitosti, ale aj ostatných štyroch výborov, ktorých zástupcovia práve hovorili. Podľa môjho názoru sa zajtra stretne so všeobecným súhlasom vrátane mojej podpory, a k mojej veľkej radosti aj mojich britských kolegov.

Pán komisár Piebalgs, váš úvod bol veľmi dôležitý pre podporu iniciatívy, ktorú predseda Výboru, pán Saryusz-Wolski, rozšíril, ako hovorím, o mnoho inovácií a znalostí, pretože pre mnohých to predstavovalo problémy.

Mám dve konkrétne otázky, na ktoré by ste mi možno mohli odpovedať. Uviedli ste, v súvislosti s jedným z našich hlavných dodávateľov, Ruskom, že sa tešíte na novú dohodu v rámci akčného plánu. Čo je zlé na starej dohode, ktorú Rusko naozaj podpísalo, na Energetickej charte vrátane protokolu o tranzite? Pretože ak naši susedia a dodávatelia, s ktorými nás viaže vzťah vzájomnej závislosti, neustále nedodržujú dohody, akú môžeme mať dôveru v budúcnosti? Snažíme sa o harmonické vzťahy, ale musíme si brániť svoje miesto, a nie len súhlasiť s tými, ktorý sú v pozícii dodávateľa.

Nesúhlasím s pani Ekovou a jej výhradami – možno ma počúva – s ohľadom na vysokého predstaviteľa. Mám pocit, že pán Saryusz-Wolski má úplnú pravdu, že musíme mať inštitucionálneho zástupcu, či už ide o vás, alebo ako plánujeme, o dvojitú zodpovednosť – Komisie a Rady. S pani Ekovou absolútne nesúhlasím. Tým sa zväčší transparentnosť, pretože Parlament by mal priame kontakty v podobe podpredsedu Komisie v úlohe tohto vysokého predstaviteľa.

Mohli by ste sa vo svojej odpovedi venovať tejto inštitucionálnej téme, ktorá je z môjho pohľadu nesmierne dôležitá a  na ktorú bude Parlament klásť veľký dôraz?

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny PSE. – (LT) Vážená pani predsedajúca, chcel by som pogratulovať spravodajcovi a vyjadriť vďaku za dobrú spoluprácu pri koordinácii zmien správy o tejto novej odvážnej téme.

Európska únia vykonáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku s problémami a práve začína s vytváraním energetickej politiky. Navrhuje ísť ešte ďalej, a teda vytvoriť spoločnú európsku zahraničnú politiku v oblasti energetiky. Domnievam sa, že je to správny krok, pretože previazanosť zahraničnej a energetickej politiky je stále zrejmejší a my sa musíme pozerať do budúcnosti.

Krajiny, ktoré spravujú zdroje energie, môžu podľahnúť pokušeniu riadiť celý svet alebo aspoň mať zvláštny vplyv na určité regióny. v tejto správe sa predstavujú spôsoby, ako tomu zamedziť, a to uplatnením oprávneného opatrenia EÚ – solidarity. Som si istý, že vytvorenie postu vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie s dvojitou podriadenosťou je veľmi dôležité. Pripomeniem známy výrok Henryho Kissingera, úradníci krajín dodávajúcich zdroje, krajiny tranzitu a zástupcovia veľkých spoločností by mu zavolali a on by nebol schopný zastaviť telefonáty z hlavných miest členských štátov EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu by očakávali od Európskej komisie správy o uplatňovaní navrhovanej politiky a hodnotenie, ako tretie krajiny plnia zásady transparentnosti a vzájomnosti. Ak bude táto politika pre Európsku úniu prijateľná, vyhneme sa všetkým zakopnutiam pri uzatváraní dvojstranných dohôd a obchádzaniu ich susedov v Európskej únii.

EÚ a Rusko sú od seba z hľadiska dovozu a vývozu energie vzájomne závislé. Obaja hľadajú možnosti diverzifikácie a s tým neprestanú. Zostanú však na dosť dlhú dobu prirodzenými partnermi vo vzájomných dodávkach. Je veľmi dôležité, aby dohody medzi EÚ a Ruskom boli založené na medzinárodnom práve a boli transparentné a jasne kontrolované. Cesta k tomu sa v tejto správe takisto predstavila.

(potlesk)

  István Szent-Iványi, v  mene skupiny ALDE. – (HU) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, najskôr by som chcel pogratulovať pánovi Saryuszovi-Wolskému k tomu, že napísal vynikajúcu správu o veľmi dôležitej a aktuálnej téme, a chcel by som vám poďakovať za spoločnú prácu, za vašu spoluprácu a vôľu dosiahnuť kompromis.

Niet pochýb, že otázka zabezpečovania energie je jedným z najväčších problémov, ktorým Európska únia čelí. v súčasnej dobe nejde v prvom rade o technickú stránku, hospodársku stránku, dokonca ani záležitosť spojenú s riadením odvetvia energetiky. Vo svojej podstate je to strategický problém.

Celá Európska únia teraz plní 50 % zo svojich požiadaviek na energie z krajín mimo EÚ. Podľa odhadov odborníkov bude do roku 2030 dovážať 70 % požadovanej energie. To znamená, že jej závislosť od zdrojov energie je veľmi veľká. Aj teraz viacero členských štátov závisí oveľa viac od dodávok energie zo zahraničia a väčšina nových členských štátov je závislá od jedného vonkajšieho dodávateľa. Okrem toho tento dodávateľ stále viac využíva energiu ako prostriedok presadzovania svojich vlastných politických záujmov. Niekedy sa rozhodne trestať členské štáty, inokedy ich zase rozdeľovať. Dámy a páni, hovorím o Rusku.

Naliehavo potrebujeme spoločnú politiku v oblasti energie, energetickú politiku založenú na jednote a solidarite, presne ako pán Saryusz-Wolski práve vysvetlil. Je nevyhnutné, aby sme diverzifikovali naše zdroje a dopravné koridory, pretože oblasti sveta, ktorými sa zaoberáme, sú v obidvoch prípadoch nestabilné, alebo do značnej miery nestabilné, a to znamená aj ohrozenie nášho zabezpečovania dodávok.

V správe sa  navrhuje vymenovať vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie, ale skupina ALDE to nepodporuje. Máme obavy, že by to mohlo viesť k sporom o právomoci, obávame sa, že právomoc Európskeho parlamentu spojená s kontrolou by bola obmedzená, a bojíme sa, že by to nepredstavovalo skutočnú pridanú hodnotu.

Zároveň sa však domnievame, že veľmi dôležitým hľadiskom správy je to, že zdôrazňuje význam energetických projektov, najmä projektu Nabucco, ako hlavného energetického podniku Európskej únie, čo by mohol byť prvý krok k skutočnej spoločnej zahraničnej politike v oblasti energie.

Správa a takisto pán Saryusz-Wolski si zaslúži zvláštne uznanie za to, že upozorňuje na obavy spojené s plynovodom Nord Stream. Tieto obavy sú sčasti spojené so životným prostredím, ale prinajmenšom rovnakou mierou takisto s politikou a tento plynovod sa bude môcť postaviť, ak nájde pre všetky tieto obavy uspokojivé riešenia a uspokojivé odpovede. Zmluva o energetickej charte je obzvlášť dôležitá, pretože ide o základ európskej spolupráce na poli energetiky a Rusko ju musí takisto ratifikovať. Ďakujem vám.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Máme veľkú šancu dosiahnuť spoločnú politiku v oblasti energie. v najnovšom oznámení Komisie sa naznačuje, že sme na správnej ceste. Správa pána Saryusza-Wolského je takisto dôležitým krokom týmto smerom.

V prvom rade tu máme zodpovedajúci prehľad problémov obchodu s energiou v súvislosti so zahraničnou politikou. Európska únia sa tomu dlho vyhýbala. Kvôli nepriateľskému zneužitiu energie Ruskom sme si uvedomili, že obchod s energiou sa stal úzkym politickým nástrojom. Touto správou sa zabezpečovanie energie začleňuje do bezpečnostných priorít EÚ.

Nachádzame v nej dobre vymedzenú zásadu solidarity a požiadaviek na diverzifikáciu dodávateľov a dopravných koridorov. Takisto nachádzame veľmi pochopiteľné pochybnosti s plynovodom Nord Stream, požiadavku, aby Rusko dodržiavalo zásady politiky v oblasti energie, zapojenie WTO a rozšírenie našej politiky v oblasti energie do súvislostí presahujúcich členské štáty Európskej únie.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody naša politická skupina rada podporí túto správu. Blahoželám pánovi spravodajcovi.

  Rebecca Harms , v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, súhlasím s hodnotením pána spravodajcu Saryusza-Wolského, pokiaľ ide o problém závislosti od dovozu a stále väčšej závislosti od dovozu palív, a do určitej miery s ním nesúhlasím – v správe je to veľmi dobre popísané. Nesúhlasím však s riešeniami, ktoré sa v tejto správe predkladajú, a som toho názoru, že do tejto správy sa mali zahrnúť dôležité strategické ciele vnútornej európskej politiky v oblasti energie.

Podľa môjho názoru je najdôležitejším nástrojom zníženia tejto rastúcej závislosti od dovozu zníženie spotreby energie vo všetkých oblastiach, a som toho názoru, že 20 % nárast energetickej účinnosti, ktorý sa Európa zaviazala dosiahnuť do roku 2020, musí byť cieľom, ktorý sa musí podpísať na strategickej zahraničnej politike v oblasti energie. Ak si uvedomíme, že v samotnom odvetví stavebníctva v Rusku sa zbytočne spotrebuje toľko zemného plynu, koľko sa ho inak z Ruska do Európskej únie dováža, je potom jasné, koľko toho môžeme získať, ak budeme u nás uplatňovať stratégie účinnosti a ak potom zmeníme našu vonkajšiu stratégiu Európskej únie v realizovateľnú metódu pre Rusko. To by takisto zahrňovalo ovplyvnenie vnútornej energetickej politiky Ruska prostredníctvom príkladu.

Čo sa týka ropy – závislosť od organizácie OPEC je vždy nevýhodou, pokiaľ ide o živé diskusie o Rusku – domnievam sa, ak sa Európe podarí vyrábať hospodárne, účinné automobily na pilotnom modeli a zaviesť daň na letecké palivá pre letecký benzín, získame tým viac než v rámci živých diskusií s organizáciou OPEC, pokiaľ ide o trhy a exportné príležitosti.

Pán Saryusz-Wolski, niektoré časti podporujeme, ale niektoré nie!

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, táto správa je v niektorých ohľadoch veľmi otvorená. Jej znenie je jasné. Doteraz nemáme základ tejto energetickej politiky v žiadnej zmluve. Správne! Potom je pre mňa otázkou, prečo túto iniciatívu podnikáme.

Túto iniciatívu podnikáme – teraz sme to počuli v ústnych príspevkoch jasnejšie, ako je možné dočítať sa v samotnej správe – kvôli energetickej politike Ruska. Presne táto línia sa tiahne ako niť celou správou. Ide o protiruskú správu – ako sa jasnými pestrými spôsobmi v rôznych bodoch formuluje – a je to správa, v ktorej sa jasne uvádza, že Európska únia chce byť svetovým aktérom, a že vonkajšia energetická politika je prakticky prostriedkom  na dosiahnutie tejto pozície. To je v niektorých ohľadoch takisto otvorené a to by mohlo či nemuselo byť žiaduce z politického hľadiska. To nechceme!

V súvislosti s niektorými projektmi sa predkladajú jasné požiadavky. v tejto správe takisto narazíme na politiku lobovania za projekt plynovodu Nabucco, ktorá sa rovnako uplatňuje tu v Parlamente. o krajinách sa rokuje súborne: Turecko sa takmer výhradne vníma ako tranzitné centrum dodávok energie. Turecko je však viac než len to. Znenie týkajúce sa USA považujem za obzvlášť dobré. Tu sa uvádza: „zdôrazňuje najmä význam rozšíreného dialógu o energetických otázkach s USA a ďalšími kľúčovými energetickými partnermi, ktorí s Európskou úniou zdieľajú rovnaké hodnoty“. Chcel by som vám len pripomenúť, že USA vedie vojnu v Iraku s niekoľkými spojencami, okrem iného pre záležitosti spojené s energetikou. Ak ide o tie isté hodnoty, musíme tomuto vývoju veľmi jasne povedať „nie“!

Znenie je jasné v tom smere, že rôzne zúčastnené členské štáty G8 podporia záujmy v odvetví energetiky a vytvorí sa vzťah s vojenskými zložkami. Ako som povedal: v niektorých ohľadoch je to veľmi otvorená správa. Jeden z mojich kolegov ju popisuje takto: táto správa má v sebe závan studenej vojny. Domnievam sa, že je to pravda, a preto moja skupina túto správu zamietne.

  Bastiaan Belder , v mene skupiny IND/DEM. Vážená pani predsedajúca, čas nás tlačí k podniknutiu konkrétnych krokov k európskej zahraničnej politike v oblasti energie. v správe pána Saryusza-Wolského sa nepresadzuje najmä projekt Nabucco bez dobrého opodstatnenia. Náš komisár pre energetiku, pán Piebalgs, tento plynovod výrečne prezýva „stelesnenie existencie spoločnej európskej politiky v oblasti energie“. Za slovami však celkom určite musia nasledovať skutky, a práve preto takisto veľmi vítame menovanie Joziasa van Aartsena na pozíciu koordinátora EÚ projektu Nabucco.

Nedávna britská a rakúska misia, ktoré boli zamerané na potenciálneho dodávateľa zemného plynu pre Nabucco, Turkmenistan a Azerbajdžan, môžu byť takisto dôkazom európskej rozhodnosti. V každom prípade kladné reakcie Ašchabadu a Baku nám ponúkajú perspektívu. Zásadný význam pre efektívne pokračovanie projektu Nabucco, ktorého náklady dosahujú výšky miliárd EUR, obsahujú dve otázky. Po prvé, medzi existujúcimi spoločnými vlastníkmi musí panovať súlad. Stručne povedané, rakúsky manažér projektu OMV musí okamžite prestať s tvrdohlavými pokusmi o agresívne prevzatie partnera skupiny, maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL. Pre nového koordinátora projektu Nabucco pána Van Aartsena v mene EÚ bude skutočne naliehavou úlohou byť v strehu, pokiaľ ide o ďalšie pokusy Ruska preniknúť do tohto zaujímavého projektu zameraného na diverzifikáciu energie.

Pani predsedajúca, ak bude projekt Nabucco a podobné európske plány neúspešné, bude diverzifikácia energie pre nové členské štáty EÚ nedostatočná. v dôsledku tohto dôjde k roztriešteniu európskeho trhu s energiou a za európskou zahraničnou politikou v oblasti energie, žiaľ, spadne diplomatická opona. Európske orgány nesmú dopustiť, aby k tomu došlo.

  Alessandro Battilocchio (NI). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, spoločne s pánom spravodajcom sa takisto domnievam, že je potrebné a dôležité prepojiť zahraničnú politiku s energetickou politikou.

Dúfam, že nie je potrebné rozvádzať, ako by náležitá súdržnosť týchto dvoch politík, ktorou by sa prostredníctvom spoločnej stratégie obidve prehĺbili, viedla k hospodárskemu rastu a prosperite európskych občanov, ale aj k väčšej politickej stabilite na celom svete a pravdepodobne aj k dominovému efektu u našich hlavných európskych partnerov.

Priorita by sa však nemala spájať výhradne so zabezpečovaním dodávok, ale mali by sme sa zároveň sústrediť na udržateľnú účinnú energetickú politiku, vďaka ktorej bude Európa stále viac sebestačná, pokiaľ ide o energiu, a tak aj nezávislá od vonkajších tlakov, ktoré by mohli mať vplyv, niekedy aj silný vplyv, na záväzok EÚ spojený s presadzovaním demokracie, ľudských práv a mieru.

Účinná spoločná politika sa musí založiť na vyšších prostriedkoch na výskum obnoviteľných energií aj na investíciách do jadrovej energie, a preto by sme sa mali zamerať na to, čo máme: znalosti, profesionalitu a technológie. Ak k tomu pridáme politickú vôľu, môžeme premeniť európsku energetickú krízu na jedinečnú príležitosť: získať plnú výhodu technológií k tomu, aby sme v tomto hospodárskom probléme, hneď ako dôjde k hroziacej energetickej kríze, porazili našich hlavných konkurentov.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava by sa pokojne mohla nazvať ako „Kto bude mať vedenie nad vykonávaním zahraničných politík EÚ?“ Budú to veľké korporácie a tretie krajiny, alebo to budú orgány EÚ?

Vďaka vytvoreniu spoločnej energetickej politiky, ako navrhuje pán Saryusz-Wolski, sa EÚ stane oveľa silnejším hráčom na svetovej scéne a bude mať lepšie podmienky na hájenie záujmov všetkých svojich členských štátov. Spoločná politika v oblasti energie sa musí stať zásadnou súčasťou našej spoločnej bezpečnostnej politiky.

Až v januári 2006 si krajiny EÚ začali uvedomovať, že Rusko energiu používa a bude používať ako hlavný nástroj svojej zahraničnej politiky. Prezident Putin túto úlohu otvorene prisúdil štátom vlastnenej spoločnosti Gazprom. Pre moju krajinu, Estónsko, to nie je nič nové: Pred 16 rokmi zažilo Estónsko totálnu blokádu energie, keď Rusko trestalo svoju bývalú kolóniu za to, že sa pokúša dosiahnuť úplnú nezávislosť.

V tejto správe sa ukazuje, že je najvyšší čas zaujať jednotný prístup. Dvojstranné dohody v skutočnosti príliš často vedú k odklonu od demokratických štandardov a spôsobujú skutočné poškodzovanie jednoty a dôveryhodnosti EÚ. Napríklad projekt plynovodov v Baltskom mori by mal byť v prvom rade vnímaný ako politický nástroj, ktorý by umožnil Putinovmu Rusku naďalej rozdeľovať EÚ tým, že stavia určité štáty proti ostatným.

Preto dôrazne podporujem dve hlavné myšlienky tejto správy: vytvorenie zvláštneho úradníka EÚ na koordinovanie vonkajších politík v oblasti energie a zahrnutie doložky o energetickej solidarite do budúcich Zmlúv. Obzvlášť ma ale povzbudzuje pán komisár Piebalgs svojím vysoko profesionálnym, konštruktívnym a vrelým prístupom a teším sa na našu dobrú spoluprácu.

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, najskôr by som chcel poďakovať pánovi spravodajcovi Saryuszovi-Wolskému za príležitosť, že som s ním mohol dobre pracovať a že sme spolu mohli dospieť ku kompromisu. Jeden z týchto kompromisov sa práve spomenul a znepokojuje tých, ktorí sú zodpovední za zahraničnú politiku v oblasti energie. Viem, že ide o zložitú oblasť, kontroverznú a pán komisár jej bude musieť venovať ešte oveľa viac práce. Pokiaľ ide o to, budú sa musieť zapojiť nielen politici pre zahraničné veci, ale takisto politici Komisie pre otázky energetiky.

Jedným z dôležitých cieľov našej zahraničnej politiky v oblasti energie je diverzifikácia. To neznamená, že chceme podnikať kroky proti krajinám, od ktorých získavame nespracovanú ropu alebo zemný plyn, ale naozaj chceme odčerpávať iné zdroje. Dokonca aj Rusko sa snaží získať prístup k zdrojom, aby mohlo dodávať nespracovanú ropu alebo zemný plyn do Európy. Je naším opodstatneným právom pokúsiť sa takýto prístup takisto získať. Okrem toho je dôležitým hľadiskom súvisiacim s Ruskom otázka vzájomnosti. Pre našu skupinu to neznamená politiku voči Rusku, ale politiku rovnakých práv. Ak Rusko otvára svoje trhy, urobíme to tiež. Nemôžu ale od nás chcieť, aby sme všetko otvorili, kým Rusko všetko zatvára. To nedáva zmysel.

Posledný bod, ktorý by som chcel spomenúť, je veľmi zložitá téma, ktorá je takisto obsiahnutá v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, a tým je vzťah energetickej politiky a politiky ľudských práv. Keď som bol so svojimi kolegami na krátku dobu  Azerbajdžane, hovorili sme o tom. Väčšina našich zdrojov dodávok sa, žiaľ, nachádza v krajinách, kde otázka ľudských práv nie je najväčšou prioritou. Kvôli tomu nemôžeme povedať, že odteraz nebudeme zabezpečovať zdroje z týchto krajín. Musí to však znamenať – ak chceme byť naďalej dôveryhodní – že urobíme oboje: energetickú politiku ale aj politiku ľudských práv a zlepšíme stav ľudských práv v týchto krajinách. Nemôže to znamenať, že si povieme „čerpáme energiu, nič iné nás nezaujíma“. Musíme ponúknuť súbežnú stratégiu. Len to je dôveryhodné.

  Samuli Pohjamo (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, ja by som takisto zablahoželal pánovi Saryuszovi-Wolskému k vynikajúcej správe o veľmi dôležitej téme. v správe sa ukazuje, že Únia má k vytvoreniu spoločnej politiky v oblasti energie pred sebou ešte veľa práce.

Chcel by som poukázať na význam obnoviteľnej energie ako cesty k zlepšeniu sebestačnosti v súvislosti s energiou, diverzifikáciou zdrojov energie a potlačením zmien klímy. Ak chceme zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov, je stále potrebné, aby sme výrazne investovali do výskumu a vývoja produktov.

Členské štáty musia mať možnosť zachovať si právo rozhodovať o energetike a využívať vlastné zdroje energie, ale zároveň je potrebné, aby sme spolupracovali, vymieňali si osvedčené skúsenosti a mali aj spoločné predpisy a nariadenia na podporu vytvorenia spoločnej energetickej politiky.

Je rovnako dôležité, aby sme vytvárali spoločné projekty týkajúce sa obnoviteľnej energie v spolupráci s susednými krajinami Únie, aby bolo možné všetky obnoviteľné zdroje energie Európy využívať účinnejšie, efektívnejšie a udržateľnejšie.

  Inese Vaidere (UEN). – (LV) Dámy a páni, najskôr by som chcela poďakovať pánovi spravodajcovi Saryuszovi-Wolskému za jeho veľmi podrobnú a nesmierne aktuálnu správu. Energetika je oblasťou, v súvislosti s ktorou sa EÚ delí o právomoci s členskými štátmi. Je jasné, že za týchto okolností nie je snaha o spoločnú zahraničnú politiku v oblasti energie ľahkou úlohou. Čo najrýchlejšie vyriešenie tejto situácie nás však robí závislými, z hľadiska našich dodávok energie, od nestabilných krajín s pochybnými demokratickými odporučeniami. Zabezpečovanie dodávok energie je dôležitým prvkom celkovej bezpečnosti. Zo skúseností sa nám doteraz potvrdzuje, že energetika môže byť veľmi účinným nástrojom politického nátlaku. Jediným protiopatrením je spoločná politika a solidarita. Jedným z najväčších dodávateľov Európskej únie je Rusko, s ktorým sa v súčasnej dobre pripravuje nová dohoda o partnerstve a spolupráci. Do tejto dohody sa musia zapracovať zásady energetickej charty a Rusko samozrejme musí chartu ratifikovať. Pokiaľ ide o krajiny mimo EÚ, v ktorých je možné badať rastúcu potrebu energie, Európska únia by mala zaistiť, že sa im technológia spojená s obnoviteľnými zdrojmi energie dodáva za preferenčných podmienok. To sa v budúcnosti v mnohých smeroch rozhodne vyplatí. Minulý týždeň Komisia zverejnila návrh ďalšej liberalizácie trhu. To sa, bohužiaľ, okamžite stretlo s odporom niektorých členských štátov a Ruska. Je príznačné, že odpor vychádza z tých krajín, v ktorých sa podniky v nedávnej dobe pokúsili ťažiť z vytvorenia zvláštnych dvojstranných vzťahov a zabúdali pri tom na práva a záujmy iných členských krajín, ako je tomu napríklad v prípade projektu severoeurópskeho plynovodu. Rada by som dúfala, že sa napriek tomu budeme môcť dohodnúť a že vďaka tomu budeme silnejší, pokiaľ ide o zahraničné vzťahy. Ďakujem vám.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať nášmu spravodajcovi. Energetika sa znovu stala geostrategickou záležitosťou. Je to takisto aj Achillova päta Európskej únie. Vzhľadom na to, že EÚ nemôže sama splniť svoje potreby spojené s energiou, snaží sa diverzifikovať zdroje dodávok v rámci obchodných dohôd podpísaných s krajinami Latinskej Ameriky, Afriky a Eurázie.

Nedávna nezhoda medzi Európskou úniou a Ruskom, ktorá sa týkala energetickej charty, je znamením toho, že zabezpečovanie energie vstupuje do novej éry. Vzhľadom na to, že čelíme stenčujúcim sa zásobám ropy, všadeprítomnému jadrovému riziku nástupu energetických veľmocí, ako je Rusko a Brazília, je takisto nevyhnutné lepšie sformulovať politiku udržateľného rozvoja EÚ. v tomto smere bude súdržná zahraničná politika odrážať ciele obnoviteľnej energie stanovené na jarnom zasadnutí Európskej rady. v dôsledku toho bude takisto predpokladom našich vonkajších vzťahov energetická účinnosť. Nestačí trvať na zárukách neprerušených dodávok z iných krajín, najmä susedných krajín. Musíme takisto zaistiť, že medzi 27 členskými štátmi skutočne funguje koordinácia.

Zabezpečovanie energie v skutočnosti znamená stratu suverenity v európskom odvetví, ktoré sa teraz stalo energetickým bodom. Tlak, ktorý dodávky energie kladú na vlády, by nás nemal nútiť k tomu, aby sme sa náhlili s týmito rozhodnutiami, alebo zabúdali na zásady, na ktorých spoločne pracujeme. Ako predchádzajúci predseda Európskemu parlamentu pripomenul prezidentovi Putinovi, ľudské práva sa nemôžu rokovaniami vymeniť za naše potreby spojené s energiou. Naopak, naše dodávky musíme podmieňovať dodržiavaním ľudských práv.

  Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) v tejto správe sa na začiatku uvádza skutočný problém – závislosť Únie od energie – ale dospelo sa v nej k chybnému záveru. Nepriateľom nie je Rusko, nech už je náš názor na Putina akýkoľvek, ani Alžírsko, nech už jeho ozbrojené zložky schvaľujeme alebo nie. Zmeny klímy, bremeno fosílnych palív a spôsob života spojený s veľkou spotrebou energie, to sú naši protivníci – vnútorní aj vonkajší. Neporazíme ich tak, že sa sústredíme na otázky bezpečnosti spadajúce do obdobia studenej vojny.

Posadnutosť bezpečnosťou podrýva spoluprácu a vedie k vnútornej politike „všetko je prijateľné“: od jadrovej fúzie po spoliehanie sa na biopalivá. Len včera sa v denníku Le Monde objavili závery Paula Crutzena: liter agropaliva môže prispieť ku skleníkovému efektu až dvojnásobne viac ako ten istý objem fosílneho paliva.

Na záver by som rád parafrázoval Josého Sócratesa. Možno by skôr stálo za to znovu začať poslúchať vedcov a ekonómov ako geostratégov usadených na pohovke.

  Thomas Wise (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, ak EÚ hovorí o spoločnej zahraničnej politike v oblasti energie, musíme si byť dobre vedomí toho, s kým presne chceme obchodovať. Prezident Putin na záznam povedal: „Komisia by nemala mať žiadne ilúzie. Ak chce nakupovať ruský zemný plyn, musí rokovať s ruským štátom.“

Gazprom nie je súkromná spoločnosť. Je to štátom kontrolovaný nástroj ruskej zahraničnej politiky. Okrem toho je v rukách politických stúpencov prezidenta Putina a údajne aj subjektov organizovanej trestnej činnosti. Vezmime si napríklad Ališera Usmanova. Tento džentlmen, syn komunistického aparátnika, je predsedom Gazprom Invest Holdings, skupiny, ktorá ovláda obchodné aktivity spoločnosti Gazprom mimo Ruska. Práve s týmto človekom obchodujeme. Je to človek, ktorý odstaví dodávky zemného plynu, ak sa zákazník odváži spochybniť požiadavky spoločnosti Gazprom. Údajne je to gangster a podvodník, v osemdesiatych rokoch si v Sovietskom zväze odpykával šesťročný trest odňatia slobody a nakoniec došlo k jeho omilosteniu na rozkaz šéfa uzbeckej mafie a heroínového vládca Gafura Rachimova, ktorý sa označuje ako Usmanov radca.

Usmanov kúpil noviny Kommersant. o tri mesiace neskôr novinár Ivan Safronov, kritik Putinovho režimu, ktorého len niekoľko týždňov predtým dôrazne vypočúvala FSB, ako sa teraz volá KGB, zomrel za záhadných okolností po páde z okna svojho bytu, pričom v ruke stále zvieral tašku s nákupom, ktorú si chvíľu predtým priniesol.

Podľa Craiga Murraya, bývalého britského veľvyslanca v Uzbekistane, práve Usmanov prikázal neskôr v tom roku odstaviť dodávky do Gruzínska. Všimnite si, prosím, pani predsedajúca, že Kremeľ teraz odmieta schváliť stavbu plynovodu cez gruzínske územie do EÚ. To sú ľudia, s ktorými chcete obchodovať. To sú ľudia, okolo ktorých chcete utvárať svoju vonkajšiu politiku v oblasti energie. Veľa šťastia, pán komisár. Budete ho potrebovať.

  Godelieve Quisthoudt-Rowohl (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, najskôr by som chcela zložiť poklonu pánovi spravodajcovi Saryuszovi-Wolskému. z tejto veľmi veľkej účasti v takej pokročilej hodine vidíte, ako dôležitá je táto správa a je takisto možné počuť, aká je tu citovo nabitá atmosféra, keď počúvame rôzne príspevky ľudí rôznych národností a skupín. Preto je poklonou, že správa bola skutočne spísaná a prijatá.

Ako spravodajkyňa pre obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Ruskom by som chcela spomenúť dve hľadiská, a potom predniesť všeobecnú pripomienku.

Prvé hľadisko sa týka dvojstranných dohôd o energetike. Ak to chápem správne, správa pána Saryusza-Wolského je „k  spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie“. Inak povedané, táto spoločná zahraničná politika v oblasti energie ešte neexistuje. Ak doteraz ešte neexistuje, musí byť teda možné nájsť iné spôsoby, ako o energetike hovoriť. Členské štáty sú skutočne schopné sa medzi sebou dohodnúť – je to veľmi žiaduce, nie je to povinnosť. Nie je možné vetovať dvojstranné dohody. Slúži to ku cti spravodajcovho realistického prístupu – pretože viem, že si prial niečo iné - že túto správu napísal týmto spôsobom.

Po druhé: spojenie energetickej charty s členstvom Ruska vo WTO. Spojenie energetickej charty so vstupom do WTO je krokom späť. Pre EÚ bude vždy výhodné, ak bude Rusko členom WTO. Navyše nie sme o tom schopní rozhodnúť sami.

Spravodajcova správa v prospech spoločnej energetickej politiky sa prikláňa k Rusku, ale to je skrátka v súlade s dnešnou situáciou.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, Európska únia je stále viac závislá od dodávok tradičných energií, predovšetkým ropy a zemného plynu. Aby bolo možné túto závislosť obmedziť a znížiť, je potrebné zaviesť mnoho dôležitých opatrení. Musíme napríklad zaviesť výrazné úspory energií aj posilnenie výskumu v tejto oblasti. Treba zaviesť výraznejšie využívanie alternatívnych palív od vetra, vody, biomasy až po atómové reaktory. Treba previesť teritoriálnu diverzifikáciu zdrojov dodávok medzi viacero krajín a viacero trás.

Všetky tieto výzvy a úlohy nie je možné riešiť samostatne ale len na úrovni jednotlivých národných štátov. Ukazuje sa, a začínajú to chápať aj politici v mnohých euroskeptických krajinách, že riešenie musíme hľadať spoločne, prostredníctvom spoločných európskych politík. a nie je tomu inak ani na poli spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie.

Vítam preto správu Saryusza-Wolského ako nevyhnutný krok a základ pre debatu o vytvorení tejto politiky. Správa obsahuje dôležité zásady a odporúčania, ktorými by sa Európska únia mala riadiť, aby bola schopná jednotne hájiť záujmy svojich členov, aby bola schopná, a to aj navonok, hovoriť jedným hlasom. Medzi tieto zásady a dôležité princípy patrí aj veľmi dôležitý princíp solidarity – solidarity v krízových situáciách. So všetkými týmito zásadami a princípmi sa dá súhlasiť. k ich naplneniu však potrebujeme aj nový, posilnený zmluvný základ – inými slovami potrebujeme reformnú zmluvu. Ja si myslím, že aj tento aspekt by sme mali mať na pamäti pri diskusiách o vytvorení spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energie.

  Henrik Lax (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi spravodajcovi za to, že sa snaží urobiť z rusko-nemeckého projektu Nord Stream spoločný záujem EÚ. Tak tomu v skutočnosti naozaj je. EÚ potrebuje zemný plyn a Rusko potrebuje príjmy z vývozu. Zároveň tento projekt vzbudzuje obavy a úzkosť obyvateľov baltského regiónu, ktorí ho chápu ako hrozbu. Na rozptýlenie tejto nedôvery potrebujeme opatrenia na zvýšenie dôvery. Rusko nemôže ďalej rozdúchavať plamene nepriateľstva, ktoré panuje medzi ním a národmi v okolí jeho najvýznamnejšej vývoznej cesty. Len zjednotená EÚ však môže premeniť to, čo sa teraz vníma ako hrozba, na príležitosť a krok dopredu v rámci vzťahov s Ruskom.

Aby tento projekt dostal zelenú, EÚ musí požadovať: spoľahlivé hodnotenie jeho dôsledkov pre životné prostredie, záruky náhrad v prípade nehôd spojených s plynovodom a plný dozor nad činnosťami prevádzanými kontrolným orgánom so zástupcami krajín pri Baltskom mori.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chce by som poukázať na to, že z hľadiska jednotlivých krajín a spoločností sú prvoradé tri typy zabezpečení: zabezpečovanie energie, zabezpečovanie potravín a osobná bezpečnosť. Moja vďaka patrí autorovi správy o európskej zahraničnej energetickej politike, pánu Saryuszovi-Wolskému za to, že vypracoval tento zložitý sled myšlienok týkajúcich sa zabezpečovania energie v Európskej únii. Zároveň mi dovoľte vyjadriť nádej, že sa spoločná politika v oblasti energie zapracuje do reformnej zmluvy Európskej únie.

Poľsko, ktoré zastupujem, samo zažíva účinky rozdielnych názorov na energetickú politiku medzi jednotlivými členskými štátmi. Toho je pozoruhodným príkladom spôsob, akým Rusko a Nemecko prevádzajú svoje investície do plynovodu v Baltskom mori na úkor záujmov Poľska ale aj ostatných pobaltských štátov.

Pred dvoma rokmi na schôdzi Rady EÚ, Poľsko oznámilo návrh spoločnej energetickej politiky, ktorý by sa dal opísať heslom „jeden za všetkých a všetci za jedného“. Je dobré, že sa správa, o ktorej tu dnes diskutujeme, uberá týmto smerom a ponúkajú sa v nej spoločné riešenia, ktorými by sa spomínaná zásada realizovala. Koniec koncov nemôže byť pochýb o tom, že bez jednotného chránenia záujmov Európskej únie spojených s energetikou, bez dodržovania zásady solidarity v krízových situáciách nebude Európska únia vnímaná ako jediná inštitúcia.

  Jana Hybášková (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som vám a pánu Saryuszovi-Wolskému poďakovať za vašu doterajšiu prácu a úspechy a pogratulovať vám k nim.

Dovoľte mi dnes začať rozpravu týkajúcu sa nového návrhu, nie postu vysokého komisára, ale celkom novej záležitosti. Vytvorme európsky fond pre alternatívne zdroje energie. Možno vás prekvapuje, prečo o tejto veci hovorím. Počuli ste už niekedy o jednej desivej noci roku 1965 v zmrznutých Spojených štátoch, ktorá viedla k baby boomu? Celkom určite si vybavujete začiatok mája 1986 v Černobyle a hodiny, dni a mesiace, ktoré potom nasledovali. Pán komisár, pravdepodobne ste asi nemali príležitosť pristáť a byť v roku 1991 v Kuvajte, kde horelo 300 ropných polí.

To všetko sú prípady nedostatočnej energetickej bezpečnosti. Prečo máme takúto nedostatočnú energetickú bezpečnosť? Pretože nemáme slobodu voľby; sme veľmi závislí. Ako vnučka zakladateľa spoločnosti ČEZ viem, že môžeme povedať, že Česká republika už nie je „Česká“, ale „ČEZká“!

Keď ste do roku 2020 žiadali 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, prišiel k nám premiér Topolánek a povedal, že by to mohol podpísať, pretože je to totálny nezmysel. s týmto prístupom naďalej nebudeme zabezpečení, pretože nebudeme mať slobodu voľby. Ako to dosiahnuť? Samozrejme nielen vnútornou diverzifikáciou – my Európania si musíme nájsť svoje vlastné zdroje. Preto nám môže pomôcť používanie sadzobníkov energie k vytvoreniu európskeho fondu pre alternatívne zdroje energie, a nie k vytvoreniu ďalšej lisabonskej stratégie na rok 2020, ale k tomu, aby sme sa skutočne spojili s takými ľuďmi ako pán Topolánek a získali možnosť mať nové zdroje, a teda nebyť závislí.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Toto uznesenie odhaľuje do očí bijúce nedostatky európskych politík týkajúcich sa energetiky. Európska únia v skutočnosti v týchto súvislostiach nie je svetovým činiteľom. Tí, ktorí sa ako ja domnievajú, že by si Európska únia mala zaistiť minimálnu strategickú autonómiu so zdesením sledujú našu zraniteľnosť v týchto záležitostiach. Nie je to otázka snaženia sa o utopickú sebestačnosť, ale skôr uznania potreby lepšej koordinácie vnútroštátnych politík, zaistenia, že medzi členskými štátmi panuje solidarita, a rozvíjanie vzťahov so svetovými partnermi, ktorí sú menej asymetrické, avšak predvídateľné a majú základ v skutočne európskom prístupe. Napríklad je na nás Európanoch pôsobiť proti prístupu „rozdeľuj a panuj“, ktorý poznamenal vzťahy s Ruskom v tejto oblasti.

V správe sa zdôrazňuje politický rozmer európskeho trhu s energiou. Kým členské štáty, s prístupom porovnateľným s tým, ktorý sa prijal pre európsky trh s obranným vybavením, budú naďalej trvať na vnútornom presadzovaní zvrchovaného a anachronického protekcionizmu a externom liberalizme, ktorý je skôr smithovský, ako by bol liberalizmom Adama Smitha, bude mať Európa aj naďalej iné názory vo svete, v ktorom všetci hlavní činitelia vnímajú energetiku ako nesmierne politickú a strategickú záležitosť. Návrh spravodajcu na vytvorenie postu vysokého predstaviteľa je teda užitočný a mali by sme podľa neho konať čo najrýchlejšie.

V tejto oblasti však EÚ čelí nielen strategickému imperatívu záruk zabezpečovania dodávok. Skutočná udržateľnosť európskej energetickej politiky a dôsledky nedostatočnej diverzifikácie našich zdrojov energie pre životné prostredie vyžadujú naliehavú zmenu smeru. Európa preto nemôže naďalej podporovať skorumpované a utláčateľské režimy krajín vyrábajúcich ropu. Vonkajšia energetická politika EÚ musí zahŕňať požiadavky spojené s ľudskými právami, riadnou správou verejných vecí a udržateľnosť životného prostredia.

A na záver, znečistenie a scenár nasledujúci po Kjótskom protokole, ceny ropy, požiadavky na morálne a ľudské práva, politická a hospodárska nestabilita v dôsledku závislosti od uhľovodíkov, potenciál nových technológií šetrných k životnému prostrediu na povzbudenie novej priemyselnej revolúcie v Európe a na celom svete, to všetko okolo nás znamená, že EÚ musí vyvinúť mnohotvárnu, ale napriek tomu súdržnú vonkajšiu politiku.

Na záver by som, pani predsedajúca, rada pogratulovala pánovi spravodajcovi Saryuszovi-Wolskému.

  Šarūnas Birutis (ALDE). – (LT) Dámy a páni, chcel by som sa poďakovať pánovi spravodajcovi za vynikajúcu správu. Budem sa znovu opakovať a poviem, že je veľmi potrebná a prichádza v pravý čas, ak už nie je príliš neskoro. Už niekoľkokrát som zdôraznil otázky spoločnej energetickej politiky a zabezpečovania dodávok energie, pretože pre Litvu a ostatné pobaltské krajiny ide o záležitosti rozhodujúceho významu.

Spomeňte si na správu pani Laperrouzeovej týkajúcu sa hlavného smeru transeurópskych sietí, o ktorej sa uvažovalo pred dvoma rokmi. Tu v Parlamente sa, bohužiaľ, stretla s úplne iným pochopením a v niektorých krajinách je tomu tak doteraz, napríklad pokiaľ ide o projekt Nord Stream. Život nám ukáže, kto má pravdu.

Dnes je potešiteľné, že sa situácia mení a Európska komisia prijala odvážne iniciatívy. Dňa 19. septembra začal balíček obsahujúci túto správu konečne napĺňať naše očakávania.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE). – (SV) Paní predsedajúca, dovoľte mi, aby som najskôr poblahoželala pánovi spravodajcovi za jeho správu, ktorá nie je len veľmi dobrá, ale aj veľmi príhodná. Pán Saryusz-Wolski urobil nesmierne dôležitú prácu tým, že presunul pozornosť z vnímania energetiky ako záležitosti vybavenia energie na otázku geopolitického významu. Ide práve o geopolitický a bezpečnostný rozmer, ktorý je na prvom mieste zmýšľania tých z nás, ktorí sme sa narodili za železnou oponou, ale ktorý západná Európa dlhú dobu zanedbávala. Preto možno ide o najdôležitejší prvok, ktorý pán spravodajca prináša do tejto rozpravy.

Je potrebné, aby sme vyvinuli spoločnú politiku k lepšej ochrane svojich spoločných záujmov v tejto nesmierne dôležitej strategickej oblasti. Som pánu Saryuszovi-Wolskému vďačný za to, že mal tú odvahu predložiť správu, ktorá obsahuje niekoľko dôležitých a inovatívnych nápadov. Mali by sme mať naozaj na pamäti, že bezpečné dodávky energie sú v životne dôležitom záujme stoviek miliónov občanov Európy.

Pán Saryusz-Wolski má takisto úplnú pravdu, keď hovorí, že o tejto záležitosti musíme hovoriť jedným hlasom, a to preto, že otázka energetiky je takisto úplne jasne otázkou bezpečnosti. Všetky naše skúsenosti spojené so zahraničnou a bezpečnostnou politikou nám ukazujú, že zakaždým keď nehovoríme jednotne, na to doplácame a naši občania musia za to vždy zaplatiť. Preto môžem len požiadať, aby sme správu pána Saryusza-Wolského ako celok podporili.

  Adrian Severin (PSE). – Vážená pani predsedajúca, správa pána Saryusza-Wolského je dôležitá a príhodná. Energetika je dnes pre Európsku úniu strategickou záležitosťou, ako tomu bolo pred desiatkami rokov v prípade uhlia a ocele. Áno, Európska únia potrebuje spoločnú európsku zahraničnú politiku v oblasti energie. v súvislosti s týmto prehlásením sa domnievam, že sa tu vynárajú dve opodstatnené otázky.

Po prvé, ako by sme mohli mať spoločnú vonkajšiu politiku v oblasti energie bez spoločnej vnútornej politiky v oblasti energie? Potrebujeme spoločnú agentúru pre rozvoj technológií v tejto oblasti; potrebujeme európsky rozpočet financovaný náležitým spôsobom a z náležitých zdrojov; potrebujeme súdržnú stratégiu výroby energie; potrebujeme integrovanú sieť dopravy energie, zlučiteľné systémy rozvodu a politiku Európskej únie na vyrovnanie spotreby a výroby. Potrebujeme skutočný voľný vnútorný trh s energiou.

Po druhé, ako by sme mohli mať spoločnú vonkajšiu politiku v oblasti energie bez všeobecne spoločnej zahraničnej politiky? Ruský faktor je zásadný. Bohužiaľ, Rusko vníma akúkoľvek spoločnú európsku energetickú stratégiu tak, že je namierená proti jeho záujmom. Ako môžeme v rámci našich vzťahov s Ruskom nájsť presvedčivú zaručene úspešnú energetickú stratégiu? Súčasné správanie Ruska je neprijateľné. Nemali by sme však Rusku len hovoriť, ako sa má správať, musíme ho k určitému správaniu motivovať. Preto sa domnievam, že by sme mali privítať správu pána Saryusza-Wolského, ale mali by sme ju vnímať ako jeden nevyhnutne dôležitý krok na dlhej ceste k nášmu spoločnému cieľu.

  Alejo Vidal-Quadras (PPE-DE). – (ES) Paní predsedajúca, mali by sme zagratulovať pánu Saryuszovi-Wolskému, pretože v jeho správe jasne uvádza zásadné body, ktoré by Únia mala brať do úvahy pri vytváraní skutočnej spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energie: vzájomnosť s dovážajúcimi krajinami, potreba lepšej koordinácie našej diplomacie spojenej s energetikou na európskej úrovni a význam vytvorenia integrovaného a konkurencieschopného trhu.

Pokiaľ ide o zahraničnú energetickú politiku, je zásadné pamätať na to, že podnik, ktorý má pod kontrolou trh od výroby až po konečný predaj, ako je tomu v prípade elektriny, nie je ten istý podnik, ktorého produkt závisí od faktorov, ktoré do značnej miery nemá pod kontrolou, ako je tomu v prípade zemného plynu.

Okrem toho by sme nemali zamieňať protekcionizmus, ktorý odsudzujeme, za ochranu, čo je opatrné opatrenie. Je potrebné, aby sme sa na tento problém zamerali inak, z hľadiska vzájomnej závislosti, pretože Únia predstavuje približne 500 miliónov spotrebiteľov, vďaka čomu máme značný vplyv na svetovom trhu.

Opakujeme však tú chybu, že diplomatickú činnosť na vnútroštátnej a európskej úrovni nezlaďujeme, čo nás hospodársky i geopoliticky oslabuje. Musíme zaistiť, aby dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami neohrozovali činnosť na európskej úrovni. Značný počet členských štátov závisí od dovozu, čo sa týka viac ako 90 % ich spotreby energie, vzhľadom na to musíme uchovávať dobre fungujúce a stabilné vzťahy s výrobnými krajinami.

Niekedy sa však kvôli neočakávaným udalostiam vzťahy oslabia, čo obvykle vedie k negatívnym dôsledkom na obchod medzi regiónmi, ktorými teraz trpíme v Španielsku a ktorých sme boli svedkami vo veľmi nedávnej dobe v Poľsku a ďalších členských krajinách.

Na záver by som chcel, pani predsedajúca povedať, že podobným situáciám sa budeme môcť v budúcnosti vyhnúť len vďaka skutočnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie, a preto každý nový právny základ a každý nový inštitucionálny nástroj, ktorý napomáha jej vytvorenie, musí byť...

(Predsedajúca prerušila rečníka)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Dámy a páni, najskôr by som chcela poblahoželať pánovi spravodajcovi za jeho namáhavú prácu a otvorenosť, akú preukázal svojím prístupom k početným aspektom spoločnej európskej politiky týkajúcej sa energetiky.

Jedným z týchto aspektov, o ktorom by som sa chcela vo svojom príspevku zmieniť, je význam čiernomorského regiónu pre uvedenú budúcu politiku. v posledných rokoch sme boli svedkami niekoľkých energetických kríz, ktoré takisto zasiahli Európsku úniu. Ciele spojené so zaisťovaním stabilných dodávok energie ale aj transparentný trh sú teraz nespochybniteľnou prioritou Európskej únie.

V tejto súvislosti predstavuje čiernomorský región dôležitý kľúč k zabezpečeniu európskeho odvetvia energetiky prostredníctvom diverzifikácie zdrojov energie a tranzitných sietí a s týmto cieľom by sa mala európska iniciatíva uplatňovať do najvyššej miery na konsolidovanie regionálnej spolupráce v čiernomorskej oblasti pomocou vytvárania synergii. Obzvlášť zdôrazňujem strategický význam projektov Nabucco a Konstanca–Terst.

Ďalej vítam, že sa týmto projektom, rovnako ako nedávnemu menovaniu európskeho koordinátora projektu Nabucco, venuje pozornosť v správe pána Saryusza-Wolského. Nemenej dôležité sú aj ciele spojené s konsolidáciou siete energetických koordinátorov a uplatňovaním Zmluvy o energetickom spoločenstve. Dúfam, že za týmito iniciatívami budú nasledovať ešte pevnejšie kroky v rámci utvárania spoločnej politiky v oblasti energie, pri ktorej sa dobre využije čiernomorský región a vďaka ktorému sa položia základy dialógu s zahraničnými partnermi, a to na základe vzájomnosti a vzájomnej dôvery, spoločných hodnôt a samozrejme aj v súlade s medzinárodnými záväzkami.

  Bogdan Klich (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, touto výbornou správou pána Jaceka Saryusza-Wolského sa ukazuje, že najdôležitejším hľadiskom energetickej politiky EÚ je v súčasnej dobe zabezpečovanie dodávok. Sme už z polovice závislí od zahraničných dodávok: v prípade zemného plynu je to v skutočnosti 57 % a v prípade ropy 82 %. To znamená, že akákoľvek kríza, ktorá zasiahne jedného z dodávateľov a Európsku úniu alebo jedného z dodávateľov a tranzitnú krajinu, by mohla mať katastrofálny dopad na naše hospodárstva a našich občanov. Vzhľadom na to je ešte oveľa dôležitejšie zavedenie zásady solidarity medzi členským štátmi v prípade krízy spolu s reformnou zmluvou do nášho právneho poriadku.

Na to, aby sa táto zásada dala pozorovať v praxi, je však nevyhnutné, aby sme vytvorili systém strategických zásob, zvýšili počet spojov medzi dopravnými sieťami a skrátka vybudovali fungujúci mechanizmu reakcie, vďaka ktorému by mali technickú podporu krajiny, ktoré v dôsledku krízy trpia najviac. Solidarita medzi členskými krajinami sa musí takisto prejavovať v podobe spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energie a je dobre, že nás Komisia uisťuje o tom, že má v úmysle takúto politiku vytvoriť, ako sme počuli z úst pána komisára Piebalgsa. Ešte je potrebné, aby sa o tom členské štáty presvedčili, aby upustili od svojich vlastných záujmov v prospech spoločného prístupu a spoločného dobra.

Je dôležité, aby bola táto politika založená na zásade diverzifikácie zdrojov a dodávateľov, ale takisto ciest a spôsobov dodávok energie. Preto je nevyhnutné zaistiť politickú a finančnú podporu novým projektom infraštruktúry ako je plynovod Odesa – Brody – Płock alebo plynovod Nabucco. Sme však povinní zakročiť proti rozvratným projektom, ako je napríklad baltský plynovod. Navyše by nemenným prvkom v hre, ktorú Európska únia hrá so svojimi susedmi, najmä s tými najbližšími, mala byť ako súčasť európskej susedskej politiky doložka o energetike založená na modeli protiteroristických doložiek, v súvislosti s ktorými tu, v Európskom parlamente trváme na tom, aby sa začlenili do dohôd s tretími krajinami.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Paní predsedajúca, na začiatok chcem poďakovať pánovi spravodajcovi.

Myslím si, že viete, o aký zložitý problém ide, a je veľmi ťažké zaoberať sa všetkými hľadiskami, ale je dobré pokúsiť sa zaoberať týmto problémom v celej jeho zložitosti. Vo svojej práci nepredstieram, že som „Pán Energie“. Pokiaľ ide o vonkajšie energetické vzťahy, tvoria sa troma piliermi: Prvým je tranzit dodávok (a na tom spolupracujem so svojimi kolegami Benitou Ferrerovou-Waldnerovou a Peterom Mandelsonom); druhým pilierom je čistá energia a energetická účinnosť ako zavedenie svetovej platformy energetickej účinnosti (na tom spolupracujem so Stavrosom Dimasom a Janezom Potočnikom); a v rámci tretieho piliera sa zaoberáme energetickou chudobou (na tej spolupracujem s Louisom Michelom).

Tým sa potvrdzuje, o akú zložitú otázku ide, a k tomu tu máme ešte členské štáty. v Zmluve, ale aj v reformnej zmluve sa uvádza veľmi dôležitá vec: každý členský štát je zodpovedný za svoj energetický mix. Domnievam sa, že práve z tohto dôvodu sa v správe požaduje, aby sme hovorili jedným hlasom. To je z môjho pohľadu hlavné poslanie, ktoré som so zo správy vzal. To zďaleka nie je jednoduché a my sme to ešte zďaleka nedosiahli. Myslím si, že táto správa dáva celej Únii dobrú príležitosť na tejto ceste ďalej pokročiť.

Teraz sa dostávam k otázke pána Beazleyho, pretože si myslím, že sa to týka jadra celého procesu. Prečo je potrebné zaoberať sa otázkami energetiky v rámci dohody o partnerstve a spolupráci, dohody s Ruskom nadväzujúcej na dohodu o partnerstve a spolupráci, ak máme energetickú chartu?

Energetická charta je mnohostranný nástroj. Pokiaľ ide o Rusko, naše vzťahy spojené s energetiku sú rozhodne oveľa dôležitejšie. Investujeme v Rusku. Rusko investuje tu. v Bielorusku sa možno postaví ruský jadrový reaktor. To znamená, že je potrebné, aby sme na obidvoch stranách vybudovali dôveru, a tú je možné dosiahnuť, ak existujú veľmi jasné zákonné požiadavky popisujúce povinnosti, ale aj práva oboch strán.

Ak sa popíšu, môžeme rovnako dospieť k záveru, že existujú oblasti, v ktorých je potrebný vonkajší zástupca pre otázky energetiky. Som si vedomí tejto žiadosti ďalších partnerov spojených s vysokým predstaviteľom. Ak budeme mať ustanovenia Zmluvy, ktorými sa zaistí vývoj Únie, mali by sme sa dohodnúť na mandáte – a mandátom myslím na základe podobnom ako výbor 133 pre zahraničnú obchodnú politiku – a na základe tohto mandátu by mohla delegovaná osoba hovoriť s vonkajšími dodávateľmi, tranzitnými krajinami alebo všetkými ostatnými účastníkmi trhu s energiou.

Ak sa tým budeme zaoberať oddelene, rozhodne sa tým stratí akákoľvek moc. Mali by sme to chápať ako symbiózu, pretože to nie je záležitosť oddelená od toho, aby sme hovorili jedným hlasom. Ak sa nehovorí jedným hlasom, posol nie je potrebný. Ak sa hovorí jedným hlasom, potom posla rozhodne potrebujeme.

Zostanem teda pri takomto postoji. Chcel by som sa vám poďakovať za veľmi dobrú rozpravu. Bola veľmi zaujímavá. Potom, čo Komisia vytvorí túto správu o vonkajších energetických vzťahoch, myslím si, že sa Parlament k tejto záležitosti vráti, pretože tento problém sa nedá vyriešiť len jednou správou. To by bolo príliš optimistické. Ešte raz by som sa rád poďakoval pánovi spravodajcovi za veľmi dobrú prácu.

  Predsedajúca. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať v stredu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Dnes sa viac než kedykoľvek predtým hospodárske veľmoci ženú za zdrojmi energie. Čína poskytuje nesmiernu podporu rozvojovým krajinám výmenou za dodávky energie bez akýchkoľvek podmienok. Rusko uplatňuje svoju moc spojenú s ropou a zemným plynom, aby sa znovu stalo svetovým aktérom. Spojené štáty si plánujú budúcnosť s väčšou závislosťou od jadrových technológii. Kedy to opustí Európsku úniu?

Pre dodávky a zabezpečovanie energie začalo byť nevyhnutné uzatvárať spojenectvá. Problémy, ktorým čelia krajiny EÚ, ktoré majú potenciál stať sa dodávateľom energie, ako je Malta, musí Európska únia riešiť ako celok. Rovnako ako v prípade nezákonného prisťahovalectva aj v záležitostiach spojených s energetikou by EÚ mala zasahovať. Spoločná zahraničný politika v oblasti energie by sa nemala obmedzovať len na dodávku a zabezpečovanie, ale musí takisto zahŕňať dva zásadné prvky: emisie skleníkových plynov, ale aj hľadanie alternatívnych energií. Spoločná zahraničná politika v oblasti energie môže mať zmysel len v týchto širších súvislostiach, v rámci trojuholníku s dodávkou a zabezpečením v hornej časti a so základňou, ktorú tvoria zmeny klímy a alternatívne zdroje.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – v rámci našich snáh o riešenie zmien klímy by sme nemali ohrozovať úsilie spojené s ochranou biologickej rozmanitosti, ekosystémov a zabezpečovania potravín v Európe. v záveroch zasadania Rady v dňoch 8. – 9. marca sa uvádza, že 10 % cieľ pre biopalivá je primeraným cieľom, len ak je spojený s udržateľnou výrobou. Vplyvy biopalív prvej generácie môžu byť horšie, ako sa pôvodne predpokladalo, napríklad v dôsledku želania USA používať bioetanol sa značne zvýšilo používanie obilnín v rámci výroby biopalív. Tento dopyt má negatívny účinok na európske dodávky obilnín a predpokladá sa, že sa to ešte viac zhorší, hneď ako sa v Spojených štátoch zníži prebytok obilnín. OECD a FAO predpokladajú výrazný vplyv výroby biopalív na ceny poľnohospodárskych komodít s možnými reťazovými reakciami v krajinách dovážajúcich potraviny. Preto je potrebný komplexný medzinárodný systém osvedčenia pre biopalivá – ako sa uvádza v správe pána Saryusza-Wolského, ale aj pani Thomsenovej – v rámci ktorého by sa udeľovali osvedčenia na vývoz aj dovoz EÚ. Kritériá udeľovania osvedčenia by sa mali navrhnúť tak, aby sa zaistilo, že biopalivá prinášajú v rámci celého životného cyklu podstatné úspory skleníkových plynov a že ich výroba nevedie k stratám biologickej rozmanitosti alebo výrazným sociálno-hospodárskym problémom ako závažná inflácia cien potravín.

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. – (HU) v správe nazvanej k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie sa uvádza dôležitá skutočnosť, že dodávky energie do Európy závisia do stále väčšej miere od nestabilných a nedemokratických krajín. Táto stále zjavnejšia závislosť sa zhoršuje tým, že sa energia čím ďalej tým častejšie používa ako prostriedok vyvíjania politického nátlaku.

Vzhľadom na tieto procesy je oveľa naliehavejšie vyvinúť spoločnú európsku politiku v oblasti energie založenú na solidarite.

Rozsiahle európske projekty hospodárenia s energiou by mohli predstavovať cestu k uplatňovaniu spoločnej politiky v praxi. Nedávne menovanie koordinátora vedenia najdôležitejšieho z týchto projektov, projektu Nabucco, Európskou úniou by sme teda mali uvítať. To by spoločne s tým, že sa doteraz neochotná maďarská vláda rozhodla podporiť stavbu plynovodu, mohlo znamenať, že plynovod spojujúci európskych spotrebiteľov so zdrojmi energie v regióne Kaspického mora by sa teraz namiesto toho, že bol znakom zaváhania, mohol stať symbolom úspešnej spoločnej politiky v oblasti energie. Do niekoľkých rokov by sa v súvislosti s plynovodom Nabucco, ktorý predstavuje diverzifikáciu ako v zmysle zdrojov, tak aj dopravných koridorov, mohlo potvrdiť, že spoločná činnosť znamená väčšie zabezpečenie dodávok a ceny dostupné pre spotrebiteľa. To je v záujme všetkých členských štátov, ale obzvlášť dôležité pre Maďarsko, ktoré je v súčasnej dobe závislé výhradne od ruského zemného plynu.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Európska politika v oblasti energie je zameraná na vytvorení, stabilizácii a regulácii vnútorného trhu, čo je takisto očividný trend spojený s najnovším energetickým balíčkom Európskej komisie.

Panovalo tu presvedčenie, že vďaka liberalizácii vnútorného trhu sa EÚ stane významným hráčom na medzinárodnej scéne energetiky, ale v skutočnosti sa zistilo, že Únii chýba vonkajšia a rovnorodá dimenzia politiky v oblasti energie.

V novej realite, v súvislosti s ktorou je hospodárska súťaž a liberalizácia spojená so zmenami klímy a zabezpečovaním zdrojov, vznikajú nielen vonkajšie problémy (strach z energetickej závislosti od jediného dodávateľa, ktorý svoje postavenie využíva ako politickú zbraň), ale takisto vzniká aj dôležitý vnútorný problém, prostredníctvom ktorého sa skúša schopnosť členských štátov klásť svoje štátne záujmy na druhé miesto, aby vznikli predpoklady pre rozvoj spoločnej a súdržnej energetickej politiky.

Ďalším krokom je diverzifikácia zdrojov prostredníctvom prehĺbenej spolupráce so susednými krajinami, najmä s krajinami východnej Európy a strednej Ázie. Týmto spôsobom sa zaistí konvergentný rozvoj členských štátov a ich susedných krajín a povzbudí sa regionálna a medziregionálna spolupráca, ktorá je nevyhnutná na zefektívnenie európskej zahraničnej politiky v oblasti energie.

Rozšírenie Európskeho energetického spoločenstva smerom na východ by podnietilo dovŕšenie liberalizácie energetiky, a to by zároveň prinieslo spoločnú výhodu budúcemu možnému rozšíreniu Európskej únie.

  Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. – Je nevyhnutné, aby sme zaistili, že prostredníctvom opatrení plánovaných v rámci energetiky a zahraničnej politiky sa zásady a ciele rozvojové politiky EÚ dodržiavajú a podporujú. Prístup k energii je zásadný činiteľ, ktorý umožňuje hospodársky rast a zaisťuje základné životné podmienky pre všetky ľudské bytosti.

Členské štáty EÚ a európske energetické spoločnosti v rámci energeticky do značnej miery spolupracujú s rozvojovými krajinami, avšak nie je vždy jasné, do akej miery majú občania z týchto zdrojov skutočne prospech. z tohto dôvodu podporujem všetky kroky smerujúce k presadzovaniu transparentnosti, zákonnosti a lepšej správy v rámci odvetvia energetiky.

Hospodársky rozvoj nemusí predpokladať opakovanie činností priemyselných krajín, ktoré vedú k znečisťovaniu. Viacero rozvojových krajín je do veľkej miery závislých od zdrojov energie spojených s vysokými emisiami uhlíka. Potrebujú pomoc na to, aby diverzifikovali zdroje energie na dosiahnutie udržateľnejšej skladby týchto zdrojov. Odsudzujem rozsiahle využívanie uhoľných elektrární v Číne. Mali by sme podniknúť všetky potrebné primerané kroky na podporu ich prechodu na čisté technológie prostredníctvom budovania udržateľnej energetickej kapacity a uľahčenie prevodu čistých technológií.